Ďakujem pekne, pán predseda. Takže ako som sľúbil, dovoľte, aby som trošku rozobral v rozprave, aby ste mohli na ňu reagovať, čo vlastne našou novelou sledujeme.
Po prvé. Tú filozofiu socialistickú, ktorá bola, že budeme tu mať rovno mäkký porast a rovnorodý, to znamená neheterogénny a nie rôznoveký, sa snažíme nabúrať, pretože príslušné kalamity a čas nám dáva za pravdu a história, že pokiaľ je to iba v jednom druhu lesov, teda druhu...
Ďakujem pekne, pán predseda. Takže ako som sľúbil, dovoľte, aby som trošku rozobral v rozprave, aby ste mohli na ňu reagovať, čo vlastne našou novelou sledujeme.
Po prvé. Tú filozofiu socialistickú, ktorá bola, že budeme tu mať rovno mäkký porast a rovnorodý, to znamená neheterogénny a nie rôznoveký, sa snažíme nabúrať, pretože príslušné kalamity a čas nám dáva za pravdu a história, že pokiaľ je to iba v jednom druhu lesov, teda druhu stromov v danom lese a rovnoveký porast, že jedna výška, keď príde nejaká kalamita, je s tým problém. Viď naše Tatry, ktoré teraz plačú a nevedia sa z toho dostať.
Takže zavádzame, alebo chceme, aby všade tam, kde sa dá, pán Martinák ma asi doplní, pretože je lesný hospodár, že na všetkých územiach sa nedá tento spôsob, ktorý sa volá podrastový a výberkový spôsob hospodárenia, nedá sa všade realizovať, ale všade tam, kde sa dá na našom území, aby sme ho teda realizovali, pretože je to o tom, že vyberáme tie stromy z toho porastu. Nieže robíme holoruby, robíme doslova, že, ja hovorím, že diery v porastoch. A potom si predstavte, že keď máte takéto, sledujete Slovensko, kde máte holorub, les, holorub, les. Predstavte si, že hubári tvrdia, že v týchto lesoch medzi tými holorubmi nerastú huby, nerastú huby. To znamená, to je ďalší vplyv toho holorubu, ktorý si ani neuvedomujeme možno, čo spôsobujeme, a prakticky nikto o tom nehovorí.
Takže, vážení, my navrhujeme a myslím, že aj legislatíva do budúcna bude tuto tento spôsob hospodárenia propagovať, výberkový a podrastový spôsob, ktorý som mal tú česť vidieť na Muráni a v okolici, kde teraz už nebohý pán Ladislav Holzbauer tento spôsob, lesník, tento spôsob, že za celého svojho života praktizoval, a musím vám povedať, že ten les, les hýri životaschopnosťou. Jednak je heterogénny, to znamená, že rôzne druhy, a jednak máte tam od tej omladiny až po ten 20-ročný strom. A to je krása. To je krása, ľudia boží! To doporučujem sa ísť pozrieť do týchto končín. Vyzerá, že na území Slovenska, teraz nech ma pán Martinák opraví, keď budem klamať, okolo 5 až 12 %, možnože 20 % by sa dalo realizovať výchovu našich lesov ďalších pre naše ďalšie generácie. To, že dneska tu lesy máme, je vďaka našim predkom, ktorí sa k tomu správali nie komerčne, že to vyhubili počas svojej existencie, ale nechali aj nám, aby z toho niečo bolo. Takže to je prvý bod, ktorý chceli by sme teda akože opraviť, aby bol ten výberkový a podrastový spôsob hospodárenia.
Ďalším bodom, ktorý je neuralgickým podľa mňa, je fiktívne robenie kalamít. Viete, že, hlavne tí, ktorí po 40 rokov sa dostali znovu k tomu svojmu majetku, nechcem nikomu vstupovať do svedomia, ale, žiaľ, je to pravda, keď zistili, že majú les a ten les možnože má 50, 80, 100 rokov, tak si povedal: no tak keď ho už konečne mám, tak poďme na to! A potom zisťujeme, že sa rúbe hlava nehlava. Kalamity sa robia účelovo, z hektára sú zrazu, 5 hektárov a biela farba, ktorá sa značí X-kom alebo ležiacim krížom, ako som sa poučil, znamená kalamitu, tak tá hranica kalamity ide účelovo, kde je potrebné ju dať. A potom sa čudujeme, aké stromy sa z tej kalamity dostávajú preč a vlastne ten les trpí.
Takže my meníme súčasný spôsob nahlasovania kalamity, ktorý hospodár bol povinný nahlásiť, pokiaľ kalamita vznikla nad 20 % zásob dreva v tomto dielci lesníckom, ktorý tam bol, to znamená, viacej ako 20 % toho dreva tam padlo v tom dielci tou kalamitou, či je to veterná alebo nejaká iná, lykožrútová a iná, alebo keď je to nad pol hektára. To znamená, tam sa dalo veľmi účelovo hýbať aj s tými kubíkmi, aj s tou výmerou, aj s kadečím proste, a iba nad tým, na tieto nivy 20 % zásob dreva a pol hektára výmery bolo povinnosťou ohlásiť túto kalamitu. Takže my hovoríme, že má sa ohlásiť každá kalamita, ktorá vznikne, áno, aj ten jeden strom, ktorý tam bude tým lykožrútom napadnutý. Pretože všetko začína od jedinca. a potom nastupujú tie ďalšie veci. Takže dávame, že každá kalamita sa musí hlásiť príslušným orgánom, aby sa vedelo príslušne a včas zasiahnuť.
Ďalším bodom, ktorý sa často, by som povedal, že stretávajú tie styčné plochy, je ochrana prírody a lesný hospodár. To znamená, hospodárenie v lesoch, hlavne v tých hospodárskych. Vieme, ako dopadla Kôporová, Tichá dolina, nebudem sa k tomu vyjadrovať, to je na dlhšiu debatu. Ale my navrhujeme, aby lesáci, ktorí majú na starosti mimo 4. a 5. stupňa ochrany prírody, teda tie lesy, ktoré hraničia s týmto stupňom ochrany lesov, ktoré sú, dajme tomu, napadnuté kalamitou, tak aby tie hospodárske lesy a tí hospodári v nich mohli v tých susediacich s tými lesmi 4. a 5. kategórie ochrany prírody, aby mohli urobiť príslušné opatrenia, keď sa kalamita vyskytne v týchto porastoch, kde je ochrana prírody. To znamená v 4., 5. stupni ochrany prírody, aby tie ostatné porasty, ktoré nie sú v chránenej oblasti, ale sú susediace, aby tiež nepadli, dá sa povedať, ladom, nepadli tou kalamitou, aby mohol hospodár robiť príslušné opatrenia, samozrejme aj s vyjadrením tej ochrany prírody a mohol takýmto spôsobom zabrániť šíreniu do ďalších hospodárskych a iných lesov tejto kalamity. Hlavne tu sa týka, o tú kalamitu, sa týka, lykožrútovú a ďalšiu. Takže to je ďalší bod, ktorým by sme chceli skvalitniť naše lesy.
Ďalší bod týka sa hospodára. V súčasnosti je stav, že pokiaľ nie ste sám lesný hospodár, tak samozrejme musíte, a ste majiteľom lesa, tak musíte mať ako majiteľ lesa lesného hospodára, ktorý vám povie, ako máte v tom lese gazdovať. Niekedy to boli LHP, lesohospodárske plány, teraz je to plán starostlivosti o les. V minulosti týchto lesných hospodárov platil štát, teraz to platí majiteľ lesa, alebo ten obhospodarovateľ, ktorý tam je. Takže viete si asi predstaviť, aké tendenčné možnosti sa vynorujú, ak chcete toho hospodára nejako umravniť, usmerniť, koľko dreva máme v tomto decéniu, lebo sa to robí na decénium 10 rokov, koľko toho dreva tam má vyrúbať. Pokiaľ si ho platí sám ten majiteľ alebo obhospodarovateľ lesa, tak je tam veľká možnosť korupcie, čo sa týka, na úkor dreva a lesa ako takého, a potom kubíky môžu lietať hore-dole a ťažba sa nájde, akú si len vymyslíte.
Preto navrhujeme, aby sa späť lesný hospodár dostal, múdro povedané, pod výplatu štátu, pretože štát by mal byť ten, ktorý by mal garantovať udržateľný rozvoj aj lesného hospodárstva. Áno, u mnohých súkromníkov vidíme demoláciu, či už urbariáty, ale aj cirkevné niektoré, aj fyzické osoby. Tak štát by mal garantovať cez tých lesných hospodárov, aby sa v každej forme vlastníctva obhospodarovania lesov tá udržateľnosť v lesníctve garantovala. Čím iným, ak nie tým, že toho lesného hospodára bude priamo platiť štát?
Takže navrhujeme takúto zmenu. Niekto povie: no skade štát bude mať na to peniaze? Tam navrhujeme, aj tu riešenie, a síce, že budú takzvané povinné odvody z kubíka dreva pri obnovnej ťažbe. To znamená, tam, kde sú v ziskoch, kde majú plánovanú ťažbu, tak tieto kubíky budú odvádzať určitú časť financií do spoločného rozpočtu štátu, z ktorého sa bude financovať táto lesohospodárska činnosť pre lesných hospodárov a, samozrejme, že aj plány starostlivosti o les.
Aká to bude výška? – pýtali sa novinári na našej tlačovke. Tam samozrejme to bude závisieť od toho prepočtu, koľko tam bude, budú, tých lesných hospodárov potrebných, aké tam budú asi kalkulácie a na základe toho sa bude aj tento prepočet odvodov z kubíka dreva pri obnovnej ťažbe zavádzať. Takže to je ďalší bod, ktorým by sme chceli skvalitniť prácu do budúcna v našich lesoch.
No a ten posledný, neviem, či to je 5. alebo 6., a myslím si, že to je ten, jeden z tých možnože najdôležitejších, aby sme tú funkciu lesa nechápali iba veľmi jednostranne, iba v tých kubíkoch dreva a v tej komercii, koľko za ten kubík dostanem, alebo nedostanem, či musím si ho niekde podržať alebo si ho už môžem teraz predať, a síce, aby tam boli všetky funkcie toho lesa chápané a adekvátne aj ocenené. Možno aj tým odvodom zo štátu späť do lesa, pretože ak si niekto myslí, že je prirodzené, že keby sme nemali tu les, tak tu možnože máme aj ten čistý vzduch, že máme tu aj nejakú pôdoochrannú funkciu, že nebude nám lézia po tých brehoch a veľkých vrchoch fungovať, že ochránime tú pôdu, že tu nebudeme mať nejaký ten tepelný, svetelný, vodný režim celkom iný, ako keby tie stromy neboli, tak sa asi hlboko mýli a doporučujem mu naštudovať si environmentalistiku lesa a ďalšie tie funkcie, ktoré les dáva každému človeku.
Snažíme sa to dostať tiež do zákona, aby tieto funkcie lesa, nie iba tie ťažobné a drevárske, boli ohodnotené štátom, aby do toho štátu išli nejaké financie, ktoré budú môcť nanovo oživiť tento les. Nehovorím už o stromoch rastúcich mimo les a ochrany prírody ďalších, ktoré by samozrejme si tiež zaslúžili možnože väčšiu finančnú dotáciu aj zo strany štátu.
Vážení, toto je zhruba, čo chceme v tejto novele zákona novelizovať a prijať, myslím, že ku skvalitneniu ďalších lesných porastov pre ďalšie generácie, ktoré prídu po nás. Odporúčam, aká je sila lesa, jednu knihu. Volá sa Muž, ktorý sadil stromy. Je to neskutočne dobrá kniha, čo sa dá urobiť z nehostinnej krajiny, ak si niekto vezme do hlavy, že ju vysadí stromami. Je to na rozhraní Španielska a Francúzska, územie, ktoré bolo aj vojnami, prvou a druhou, opomenuté, lebo tam nebolo nič, tam nebolo kvôli čomu ísť normálne. A tento človek, ktorý žil v 20. storočí, si povedal, že celý svoj život sa bude venovať výsadbe stromov v týchto, by som povedal, nehostinných podmienkach európskych a urobil z toho kultúrne, civilizačné a životné prostredie pre vznik miest a dedín v danom regióne. Vysadil niekoľko 10-tisíc stromov za svoj život. A to je krásna kniha, ktorá povie, čo znamená mať pevnú vieru, svoje presvedčenie a čo znamená dať strom do krajiny.
Takže, vážení, doporučujem každému a chcem veriť, že aj vy chcete nechať našim deťom a vnúčatám krajinu aj lesohospodársky prijateľnú a udržateľnú pre ďalšie generácie, aby sme tu mohli čerpať aj do ďalších desiatok a stovák rokov, ktoré, dúfam, že prídu aj po nás na slovenskej zemi, aby ten les dotváral slovenskú krajinu. Takže chcel by som vás veľmi pekne poprosiť o vstúpenie si do svedomia, či má zmysel takto novelizovať tento zákon o lesoch a potom podľa svojho svedomia a presvedčenia sa rozhodnúť pri hlasovaní. A chcem vás poprosiť naprieč politickým spektrom o podporu tejto našej novely zákona o lesoch.
Ďakujem pekne. Takže žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Skryt prepis