Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, pán minister, máme tu štátny záverečný účet ako každý rok a keď sa na to tak pozerám a rozmýšľam nad tým, tak nič iné ako to, čo hovoríme aj pri štátnom rozpočte, pri návrhu štátneho rozpočtu, tak to isté aj pri štátnom záverečnom účte môžme povedať iba, že je to, sú to premrhané príležitosti. Poznáte to, znie to, možnože to znie ako klišé, ale, ale naozaj si myslím, že to tak je.
A dokonca tu pánovi ministrovi by som adresoval, že, že ste moc mladý na to, pán minister, aby ste to nechali len tak na hospodárstvo, aby sme sa tu viezli na nejakej vlne ekonomiky, pretože, však vy to viete, ja vám to často hovorím, vaše skúsenosti sú veľmi bohaté a o to viac, by som povedal, je to hriech nevyužiť tieto skúsenosti na tom rezorte, ale aj myslím si, že personálne obsadenie na tom rezorte v podstatne väčšie výsledky, pretože vidíme, že ten rezort je schopný poukazovať na diery vo fungovaní štátu, ale nejakým spôsobom sa to proste nedeje. Vy ešte aj z pozície podpredsedu vlády, si myslím, že naozaj máte všetky predpoklady na to, aby ste mohli spôsobiť omnoho lepšie výsledky.
Ale poďme sa teda pozrieť možno konkrétne na tie čísla.
Vo všeobecnosti môžme konštatovať, že ekonomika sa vyvíjala dobre. Došlo k rastu 3,4 %, eurozóna rástla 2,4. Čiže vidíme, že vonkajšie ekonomické prostredie priaznivo vplývalo aj na našu ekonomiku. Preto by som rád komentoval teda naše nevyužité príležitosti, môžme to nazvať aj prešľapy. Takže rast ekonomiky je dobrou správou a tuto opäť mohli by sme si myslieť, že to je zásluhou vlády, poznáte naše výroky, ale nie je to tak a škoda, že nemôžme ukazovať teda tie grafické pomôcky, pretože ak by sme si zobrali samotný graf z dokumentu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, graf 5 pre kolegov, ak náhodou máte tento otvorený, tak môžme vidieť, tam my vidíme vlastne aj samotný dôkaz tohto tvrdenia. Keď sa pozrieme na dekompozíciu rastu HDP, tak vidíme, že vláda tam nemá žiadny podiel. Sú tam vlastne iné, iné faktory, ako spotreba domácností, export, to sú vlastne tie, ktoré najviac vplývali na rast HDP.
Taktiež vidíme aj, teda prognóza sa síce trafila do celkového výsledku, ale do štruktúry rastu až tak celkom nie, pretože sa predpokladalo, že rast HDP potiahne export, nakoniec ho potiahla spotreba domácností. Ale tu je dôležité povedať, že pri spotrebe domácností treba spozornieť, pretože nielenže domácnostiam klesajú úspory, ale z roka na rok rastie ich zadlženosť.
Opäť teraz budem čerpať zo správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kde sa teda uvádza, že domácnosti zvýšili reálne spotrebu o 3,7 % oproti predpokladanému rastu 2,5 % z rozpočtu, spotreba rástla rýchlejšie ako príjmy domácností, čím sa čiastočne naplnilo pozitívne riziko rozpočtu na rok 2017, keďže – a toto je dôležité – miera úspor domácností podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky klesla z 9,6 % na 8,9, z 9,6 v roku 2016 na 8,9. Čiže domácnosti začali intenzívnejšie využívať dočasné výhodnejšie finančné podmienky na trhu na čerpanie spotrebných a hypotekárnych úverov, ale vidíme aj tuto to konštatovanie, že ktorých rast bol najrýchlejší v regióne V4.
Keď sa pozrieme na vyššiu zamestnanosť, áno, vidíme, že je nárast 151-tisíc pracujúcich osôb, a teda vidíme, že najviac k tejto zamestnanosti prispel priemysel, avšak každé štvrté vytvorené pracovné miesto obsadili cudzinci. Čiže vidíme, že pracovný trh opäť nefunguje tak, ako by sme chceli, alebo tak, ako by mal, pretože vidíme tu tie disproporcie.
A pozrime sa na to bližšie. Koncom roka 2017 ÚPSVaR evidoval 86 809 osôb, ktoré boli nezamestnané dlhšie ako jeden rok. Až 28 % z nich bolo lokalizovaných v Prešovskom kraji, 27 v Košickom kraji a 20 % v Banskobystrickom kraji. Toto sú, mimochodom, kraje, ktoré sú teda postihnuté najvyššou nezamestnanosťou, alebo sú to kraje, ktoré sú známe aj tým, že sa deje vyľudňovanie z týchto krajov alebo je teda najväčší odliv ľudí do zahraničia. Zároveň sme koncom roka mali však 63 375 voľných pracovných miest, pričom – a teraz opäť tá disproporcia – 22 % z nich bolo v Bratislavskom kraji, 20 % v Trnavskom kraji a 15 % v Nitrianskom kraji. Čiže úplne iné kraje ako tie, kde máme tú nezamestnanosť. Čiže klasický príklad tej regionálnej disproporcie medzi voľnými pracovnými miestami a počtu nezamestnaných, ktoré vláda nevie celkom meniť. A toto je práve ďalšia tá oblasť, ktorej vidíme, že sa treba naozaj veľmi primárne a veľmi silno venovať. A môžme sa pozrieť, vidíme, že teda je tu nejaká snaha o znižovanie tejto disproporcie, ale nejaké výrazné výsledky nebadať. Cez aktívne opatrenia trhu práce, ak sa na to pozrieme, pozrieme na nástroje zvýšenia zamestnanosti, ste pomohli v minulom roku 11-tisíc ľuďom, ale minuli ste na to 38 mil. eur.
Vláda schválila aj projekt najmenej rozvinutých regiónov, ktorý tu je teda od roku 2015, veľa sme o ňom debatovali aj minulý rok. Svojho času; aj teda začiatkom tohto roka. Svojho času tam patrilo 12 okresov s najvyššou nezamestnanosťou, dnes ich je už 19. Tým ľuďom v regiónoch ste sľúbili svojho času, že tam preinvestujete spolu až 1,2 mld. a že vytvoríte 17 600 pracovných miest. Realita je taká však, že ste do dnešného dňa v tých regiónoch minuli 11 mil. eur, čo je sotva 1 % z vášho sľubu. A výsledky v podobe novovytvorených pracovných miest tam už vôbec nemáte. Takže vidíme, že na pracovnom trhu, hoci je tam teda pozitívny, pozitívny vývoj cyklu, ten však odkryl na trhu problémy štrukturálneho charakteru, najmä teda nesúlad zručností, a teda aj tej disproporcie v podobne nízkej mobility domácej pracovnej sily.
Poďme sa pozrieť na vonkajšie prostredie. Tam máme eurozónu a regionálni partneri. Naše výsledky sú dobré, ale V3 ich má lepšie. K nášmu rastu, samozrejme, prispeli uvoľnené finančné podmienky ECB, inflácia pod kontrolou, ale aj mierne silnejší globálny rast. Ale pozrime sa teraz na dva parametre teda. Nezamestnanosť v rámci V4 a ekonomický rast. Keď sa pozrieme na mieru nezamestnanosti, je zaujímavé podľa mňa pozrieť si práve ten pokles, ako poklesla miera nezamestnanosti v roku 2017 oproti roku 2016. Tak na Slovensku bol tento pokles o 16,5 %, v Čechách však bola o 27,5 %, v Maďarsku o 17,6 % a v Poľsku o 21 percent. Čiže vidíme, že Slovensko zaznamenalo najmenší pokles miery nezamestnanosti v regióne V4.
A takisto pozrime sa na rast HDP. 3,4 je pekné číslo, ale keď si pozrieme, ako sa to vyvíjalo minulý rok u Maďarov, Poliakov alebo Čechov, tak vidíme, že tie čísla sú tam 4 a viac. Takže opäť sme z tohto regiónu na chvoste. Aj keď teda v roku 2016, musím povedať, že sme boli na tom najlepšie, ale v roku 2017 už sme v tomto trende nepokračovali.
Poďme sa pozrieť na deficit, pretože to je parameter, ktorý sa často spomína. Vidíme, že teda sa tento deficit znížil a na prvý pohľad vláda dosiahla úsporu takmer 200 miliónov. Ak si však túto úsporu rozoberieme na drobné a myslím si, že tie komentáre tu zazneli už vlastne od začiatku roka, odkedy aj potom v priebehu roka boli, vyšli tieto čísla ako verejné, tak vidíme, že na konci tejto analýzy zistíme, že úspora ani nie je celkom správne pomenovanie.
Štrukturálne saldo. Medziročne deficit rozpočtu klesol o 1,16 percentuálneho bodu, avšak ak ho očistíme od vplyvu ekonomického cyklu a jednorazových efektov, dosiahneme reálnejší obraz konsolidácie v podobe štrukturálneho salda. Tam vidíme zlepšenie len o 0,8 percentuálneho bodu. Ak uvedené štrukturálne saldo prevedieme do scenára NPC, čiže nezmenených politík, tak dostaneme skutočnú zmenu štrukturálneho salda iba na úrovni 0,76 percentuálneho bodu. Ale vidíme, že štrukturálne saldo je stále záporné. Čiže ak by sme chceli, aby boli naše financie dlhodobo udržateľné, musí byť štrukturálne saldo prebytkové, 0,4 %, a toto saldo sa musí použiť na znižovanie dlhu.
Keď sa pozrieme spätne na to, aká bola zmena štrukturálneho salda, tak najväčšia vlastne bola v roku 2011 a v 2013. V roku 2011 to bola 1,9, v roku 2013 2,1. Ak by sme si pozreli tú tabuľku, ako sa vlastne štrukturálne saldo odvtedy vyvíjalo, tak vidíme, že maximálne je teraz 0,8 tá zmena. Čiže vidíme, že v tej štruktúre sa nijaké výrazné zmeny nekonajú.
Čiže; ešte k deficitu, ak sa pozrieme, tak pozitívne vplyvy vlastne boli vo výške 2,1 % HDP. Jednak to bola úspora na spolufinancovaní a odvod do EÚ rozpočtu a zrušenie rezerv. Negatívne vplyvy dobehli teda tieto pozitívne. Ak by sme mali len tie pozitívne, tak, samozrejme, dneska máme, dnes máme úplne iný deficit, resp. by sme mali prebytok. Lenže nezaháľali sme a podarilo sa nám navýšiť aj negatívne vplyvy, a to o 1,9 % HDP. A toto sú práve tie prešľapy, ktoré súčasná vláda robí, že prevyšuje aj tieto negatívne vplyvy. A vidíme, že tie negatívne vplyvy boli teda poznamenané jednak vyššími kapitálovými výdavkami samospráv, za čo, áno, priznám, pán minister nemôže, ale vidíme, že tam boli výpadky z príjmov dividend a predaja emisných kvót, kde by som chcel poznamenať, že toto je niečo, čo, pán minister, každým rokom robíte a navyšujete si vlastne tieto, tieto príjmy, pretože, no, to by ste skôr vy mohli povedať, prečo to robíte. Pretože vidíme, že sa vám tie prognózy nenapĺňajú a veľmi pekne je to vidieť aj v tabuľkách Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A takisto aj dividendy z emisných kvót, kde vidíme, že vždy, že keď si pozrieme tie roky od roku 2012, tak vidíme, že vždy boli nadhodnotené a nedosiahli danú métu. A to isté platí aj pri výdavkoch, výpadok z príjmov predaja emisných kvót, ktoré sú tiež výrazne každý rok nadhodnocované, čo vám, samozrejme, dáva priestor na vyššie výdavky, pretože, keď si nadhodnotíte tieto príjmy, tak môžete viacej si narozpočtovať do výdavkov a tým pádom máte stále ten deficit pri schvaľovaní rozpočtu akceptovateľný z hľadiska dosahovania parametrov.
Ak sa pozrieme na daňové príjmy, tak opäť vidíme, že jednak rástli príjmy zo sociálneho poistenia aj vďaka tomu, že teda viacej ľudí prichádza na trh, ale to tu nemusím hovoriť, to je nám všetkým asi známe. Tak ako vlastne aj z DPH, z výberu DPH, tam je zaujímavé teda vidieť, že je tam ten pomer jednak úspešnosti a zároveň aj vyššej spotreby. Ale nikde som sa nedočítal, že aký je ten pomer, že koľko v tom pomere je teda tá úspešnosť a koľko je ten, tá vyššia spotreba. To znamená, že štát sa má lepšie, ako plánoval. A tu by som chcel spomenúť práve tú minimálnu mzdu, ktorú tu pravidelne každý rok zvyšujete. A tu môžeme vidieť, že štát sa naozaj má lepšie ako samotní ľudia, pretože práve minimálna mzda rástla v tom, ako bola navrhnutá, v cene práce o 70 eur, ale štát si z tohto nárastu ukrojí 41 eur a zamestnanec 29. Takže opäť tu vidíme tie prešľapy vlády, ktorá zase len zvyšuje príjmy, hoci ich má rastúce a nevyužije ich na tie správne výdavky; k tomu sa ešte za chvíľočku vyjadrím; ale viac-menej ukrajuje si na úkor aj ľudí ešte väčší koláč. Takže práve tu vidíme ten nepomer.
Čo je zaujímavé, je, že vlastne to nižšie čerpanie európskych prostriedkov spôsobilo výpadok daní približne 150 až 200 mil. eur. Aj pri nižšom čerpaní európskych fondov sa dejú viaceré veci. Jednak to, že neinvestujeme v čase, ktorý na to máme. A po druhé prichádzame aj o výpadok daní.
Ďalší problém je, že väčšia časť z usporených prostriedkov bola použitá na financovanie iných výdavkov. Ako som spomínal tie emisné kvóty a dividendy, toto spôsobuje vlastne aj to, že rozpočet teda obsahuje na strane výdavkov, a vytýka vám to aj samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čo myslím, že veľmi legitímne, pretože má na, má na to právo, že vlastne už v čase schvaľovania sa identifikujú tieto riziká a každým rokom, ako som hovoril, sa napĺňajú. A tie sú vlastne kompenzované len vďaka dočasným pozitívnym vplyvom. A ten dočasný pozitívny vplyv teda je lepší než v rozpočte očakávaný ekonomický vývoj. To je tá vlna, na ktorej sa vláda vezie, a to je aj to, prečo som povedal, že vlastne je škoda, že vaše skúsenosti nechávate kvázi na, len tak sa plavíte na vlne hospodárstva a nesnažíte sa z toho vyťažiť omnoho viac, pretože by sme mohli mať verejné financie v úplne inom stave, keby ste to robili.
Ďalším dôvodom je dočasné nízke čerpanie eurofondov a presun narastajúceho objemu výdavkov štátneho rozpočtu. A teda najmä investície do nasledujúcich rokov. Čiže tlačíme ten investičný potenciál pred sebou, čo tiež z hľadiska budovania Slovenska nie je správne, pretože odkladáme tie dôležité investície. A tam by sme mohli hovoriť aj napríklad o doprave a o pripravenosti, ktoré sme, o ktorej sme tu hovorili aj v roku 2016, aj ´17, keď sme sa bavili o tom, ako je rezort dopravy pripravený investovať vyššie prostriedky. Vidíme, že nie je schopný minúť ani to, čo má. A to je to, čo sme vlastne hovorili, aj sa to napĺňa.
Samotná rada vám tu konštatuje, že by bolo potrebné zreálniť teda úroveň týchto nedaňových a kapitálových výdavkov. A myslím si, že je to aj zodpovedné voči tomuto parlamentu, pretože ak naozaj parlament nemá byť len nejaká formalita pre vládu a mal by schvaľovať rozpočet, tak je veľmi dôležité, aby ten rozpočet bol nastavený tak, že keď poslanci niečo schvália, tak viac-menej sa v tých medziach aj ten rozpočet hýbe. Ale to vidíme, že nie je príklad nášho rozpočtu.
Zaujímavé je vidieť napríklad aj hospodárenie iných subjektov a ostatné neuvedené faktory, ktoré mali celkovo negatívny vplyv vo výške 300 mil. eur, čo v žiadnom prípade nie je zanedbateľné číslo, a ide teda najmä o Národnú diaľničnú spoločnosť, Železnice Slovenskej republiky, správny fond, sociálne poistenie a hospodárenie MH Managementu. Toto sú tiež oblasti, na ktoré sa treba pozrieť veľmi detailne a treba tam robiť, by som povedal, reformy na to, aby sa takéto veci nediali.
Rezervy je niečo, čo spomíname aj pri schvaľovaní rozpočtu. A viac-menej sa to len napĺňa. Nafúknuté rezervy, ktoré sa v danom roku nevyčerpajú, vyčerpajú sa rezervy z minulého roku a takto sa to vlastne roluje. Potom vidíme, že prostriedky, tu to vidíme, že prostriedky v objeme 181 mil. eur boli použité mimo určenia zdrojovej rezervy, čo vôbec nie je malý peniaz, keď sa bavíme o sociálnych balíčkoch, rádovo 250 mil. alebo 200 mil., tak to sú sumy, ktoré použijete vlastne na základe nejakého vlastného uváženia, takže opäť tá kontrolná funkcia parlamentu je tu úplne potretá a viac-menej ten rozpočet je ako keby peňaženka ministerstva financií a v niektorých prípadoch vlády.
Tak ako som hovoril o tom čerpaní eurofondov, tam teda môžeme veľmi pekne vidieť, ako nie sme schopní, ako sa napĺňa tá a opakuje sa tá história vlastne z prvého aj druhého programového obdobia, čo ide teda na úkor, samozrejme, rozvoja Slovenska a zároveň aj výpadku daňových príjmov. Preto nám aj vlastne v tomto roku vyšla najnižšia čistá finančná pozícia Slovenskej republiky voči rozpočtu Európskej únie. A opäť to len preukazuje, keď by sme si pozreli ten graf, ako vlastne sme čerpali, tá anomália v roku 2015, s pánom predsedom finančného výboru sme včera diskutovali aj s pánom Oettingerom, kde vlastne pán... predseda, predseda výboru(?), áno, pán predseda, áno, Kamenický, ja viem, len som nevedel titul, že predseda, riaditeľ, prezident alebo čo, ospravedlňujem sa teda, nevedel som si v tom momente spomenúť (povedané s pobavením). Takže pán predseda vlastne poukazoval na to a hovoril, aké je to zlé, že sa nám znižuje na N mínus 2, lebo vlastne máme problém s tým čerpaním, na čo teda si myslím, že sme dostali studenú sprchu. Ale chcem tým povedať, že áno, že právo toto tlačenie aj toho čerpania len ukazuje neschopnosť využívania eurofondov a o tom by sme tu mohli rozprávať dlho a pri rôznych bodoch sme rozprávali, ale nechcem sa tomu až tak veľa venovať.
Ale teda keď vidíme ten historický deficit a pozrieme sa, čo sa pod neho podpísalo, tak vidíme, že najväčší podiel mala práve neschopnosť čerpať eurofondy, lepší výber daní a odvodov a nadhodnotené nedaňové príjmy. Čiže opäť nič, nič, čím by sa dalo pochváliť. Až v druhom rade treba povedať práve aj to, čo som hovoril, že ste dovolili obciam a mestám pustiť výdavky žilou, čo teda, samozrejme, nie je úplne vaša, vo vašej moci. Aj keď aj tam by sa dalo diskutovať teda ešte v minulom volebnom období, keď tých starostov a županov SMER-u bolo pomerne dosť.
Takže tu len konštatujem, že, tak ako som hovoril, pán minister, že je to veľká škoda, pretože sa veziete na vlne pozitívneho rastu a nevidím tu žiadnu cieľavedomú aktivitu. A je to, myslím si, že veľká škola; škoda, je mrhanie jednak vašimi skúsenosťami, ale o čo viac, mrhanie potenciálom Slovenskej republiky.
Ak by sme sa pozreli na dlh, tak pre mňa sú tam také dva zaujímavé parametre alebo možno jeden, ktorý tak vypichnem, je, že ak by sme dnes tu v parlamente sa dohodli, že našou prioritou je splatenie 50 % nášho dlhu, potrebovali by sme za dnešných podmienok na to minimálne 15 rokov. Čiže tým chcem povedať, že naozaj musíme veľmi byť opatrní v tom, ako zaobchádzame so zadlžovaním, lebo z týchto faktov je každému jasné, že každý cent nad rámec plánov má svoju vysokú hodnotu. Ja poznám vašu, vašu teóriu alebo váš pohľad, že z dlhu vyrastáme, ale myslím si, že to nie je zodpovedné, pretože vidíme, že ten dlh naozaj narastá, a počúvame aj rôzne šumy o tom, čo nás čaká a podobne. Ale opäť tomu nechcem venovať nejakú veľkú, veľkú časť.
Tá dlhodobá udržateľnosť verejných financií je veľmi dôležitá, pretože vidíme, že aj zo správy, ktorú vydala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, je potrebné v strednodobom horizonte urobiť úspory, priniesť úspory vo výške 1,1 % HDP, pretože, ako som povedal, na to, aby sme mohli mať dlhodobú udržateľnosť, potrebujeme mať vlastne to štrukturálne saldo 0,4 prebytku a potrebujeme ho neprejesť, ale investovať na zníženie alebo teda použiť na zníženie, zníženie dlhu. A toto sa, samozrejme, nedeje, je tam teda tá odchýlka, ktorá bola vyčíslená, ktorú som pred chvíľkou spomenul.
Posledné, čo by som spomenul ešte, alebo predposledné, je čisté bohatstvo. Pretože myslím si, že toto je tiež zaujímavý parameter a je dobré sa o ňom baviť. Jednak to, že má, áno, zlepšilo sa, to je dôležité povedať, ale stále má veľmi vysokú zápornú výšku a vidíme, že teda patrí k, ide o to, že dlhodobú udržateľnosť môžeme dosiahnuť dvomi spôsobmi, čiže prvým je zníženie stavu majetku a druhým je zanedbanie investície. A teda obidve, obidva spôsoby poznáme a vidíme, že majetok sa rozpredal a investície sa zanedbali, takže čaká nás veľa, veľa výziev. A to, že či sa, to, že sa čisté bohatstvo zlepšilo, je síce dobrá správa, ale na raste čistého bohatstva sa podpísalo hlavne teda zníženie implicitných záväzkov v zdravotníctve. A to je tiež dôležité povedať, že toto je to, čo sa pod to podpísalo. A taktiež aj medziročný rast HDP. Takže žiadne nejaké výrazné, výrazné kroky.
Posledná taká možno perlička, čo ma zaujala, keď som si čítal aj správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, bolo aj napríklad to, že teda Štatistický úrad poskytoval informácie o výsledkoch hospodárenia subjektov verejnej správy v detailnej štruktúre. Myslím si, že je dôležité, aby sme naozaj prinášali tú transparentnosť, aby mohla byť jednak verejnosť lepšie informovaná, ale ak naozaj hospodári človek dobre, tak nemá čo skrývať, takže myslím si, že tuto je dôležité tiež popracovať na zvyšovaní transparentnosti. Tak to bola len taká perlička na záver.
Čiže aby som to zhrnul, tak ako som začal, nevieme, dokedy bude toto volebné obdobie trvať, ale malo by trvať do roku 2020, čiže sme nejako, by sa dalo povedať, v polovici. A ja opäť chcem apelovať, pán minister, na vás, aby sme, aby ste vy naozaj (rečník trikrát poklepal po rečníckom pulte hranou ruky), keď klepem, že vraj zle počuť, čiže aby ste využili práve ten potenciál, ktorý na ministerstve financií je, aj vaše skúsenosti a aby proste za tie dva roky sa nepremrhalo ešte viacej tých príležitostí práve preto, že tu máme naozaj ekonomicky veľmi pozitívne časy. A o hodnote za peniaze budem hovoriť viacej pri programe stability.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
