Videokanál klubu

Ďakujem kolegovi Sopkovi, ktorý zhrnul také najväčšie výzvy, ktoré čakajú duálne vzdelávanie. Zároveň oceňujem, že myslí aj na umelecké odbory, ktoré sú dôležitou súčasťou, dôležitou súčasťou duálneho vzdelávania. Čo sa týka, pretože už teraz vieme, že jednak ako som hovorila, že tá diverzifikácia je veľmi malá, že veľká časť duálneho vzdelávania je sústredná práve na automobilový priemysel, ale dnes už vieme, že na Slovensku existuje 62-percentná pravdepodobnosť, že jedno pracovné miesto bude zautomatizované a zrušené, čo je najvyššia pravdepodobnosť pomedzi všetkých vyspelých krajín OECD. Čiže rozvíjať duálne vzdelávanie aj v iných oblastiach, je kľúčovou výzvou pre Slovensko.

Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, milí hostia, dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto bodu programu tejto schôdze. Budem predkladať aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, krátky návrh, ktorý sa bude týkať škôl umeleckého priemyslu, a v tomto prípade musím oceniť, že sa nám tieto školy definujú v tomto zákone o odbornom vzdelávaní a príprave.
Ale ešte pred tým, než odôvodním samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh, mi dovoľte taký krátky úvod k tomu, o čom by sa mala debata o odbornom vzdelávaní v budúcnosti viesť. Pozerajme sa dopredu! Myslím si, že aj v dokumente Učiace sa Slovensko bola pomerne značná časť venovaná tejto dôležitej téme, 48 strán v desiatich kapitolách popisovala návrhy konkrétnych opatrení, ku ktorým jednoducho musíme mať jasné postoje.
A hneď v úvode sa uvádza, aké veľké výzvy na Slovensko čakajú. Moderné technológie sú už tu. Priemysel 4.0 sa zatiaľ spomína len v opatrných diskusiách v kuloároch a mal by byť predmetom podstatne širšej diskusie. Ale určite nedá sa povedať, že všetko by sa dalo urobiť naraz. Preto vítam, keď sa uskutočňujú zmeny a veci sa lepšia, veci sa zlepšujú a robia sa tie postupné kroky, ktorými môžeme celý tento proces posunúť dopredu. Som skrátka zástanca tých malých krokov, i keď y som rád uvítal, aby boli výraznejšie.
Ale jedna vec, o ktorej sa tu zmienim, je pre mňa zásadná, aby tu zaznela, a to je aj spôsob, ten systémový spôsob pohľadu na odborné vzdelávanie v príprave, ktorý sa práve uvádzal v dokumente Učiace sa Slovensko v časti 3-08 Vzdelávanie v pracovnom prostredí, kde autori tohto dokumentu idú podstatne do väčšej hĺbky. Aby sa, sme sa pozerali na celý tento proces odborného vzdelávania a prípravy ako na proces vzdelávania v pracovnom prostredí, ktorý sa týka každej strednej školy. Aby sme vytvárali podmienky, ktoré budú umožňovať zapojenosť našich detí a ich prípravu na svet práce v každom jednom druhu školy.
Teda vyspelý svet už určitý čas buduje nielen duál, posunuli sa podstatne dopredu. Hovorí sa o takzvanom triáli. To znamená, že okrem škôl a podnikov, ktoré majú byť v kooperácii prostredníctvom štátu, a tu nepopieram, že je tu dôležitá úloha štátu, sa vytvárajú, a tak je to aj tam zadefinované v tomto opatrení konkrétnom, nadpodnikové tréningové centrá. Tieto centrá totiž dokážu pokryť i tie kompetencie, ktoré majú žiaci získavať, ktoré samotné firmy v rámci svojich úzkych možností nemajú.
Viem, že aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol zo strany Asociácie priemyselných zväzov návrh na vytvorenie § 20, ktorý by sa zaoberal zamestnávateľskými centrami, a je tu určitý prvý taký krok, kde by sme o tom sa mohli aj seriózne začať baviť. Každopádne, každopádne, aj keby sme išli touto cestou a brali by sme tieto centrá odbornej prípravy ako jeden z dôležitých troch uzlov celého procesu, to znamená, školy, podniky a tieto centrá, vždy nesmieme zabudnúť na to, že veľká časť, veľká časť odbornej prípravy by sa mala odohrávať aj v školách, aby sa školy vybavili práve na tie zmeny, ktoré prichádzajú prostredníctvom moderných technológií a moderných postupov vo výrobe. Máme tu skrátka voči nim určitý dlh, ktorý musíme, na ktorý musíme reagovať.
Ale teraz už k samotnému môjmu pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu. O čo ide? Je veľmi podstatné, ak už hovorím o vzdelávaní a odbornej jeho zložke, uviesť, že táto odborná zložka vzdelávania sa delí na teoretickú oblasť a oblasť umeleckej prípravy, keď hovorím o týchto školách umeleckého priemyslu. Praktická príprava žiaka na umeleckej škole je pomenovaná ako oblasť umeleckej prípravy a tvorí ju nielen kvázi v minulosti vyučovací predmet umelecká prax, ale viac vyučovacích predmetov. Je to celý súbor predmetov, ktorý závisí od daného študijného odboru, ku ktorým patrí napríklad figurálne kreslenie, výtvarná príprava, navrhovanie, počítačová grafika. Niektoré školy môžu mať v tejto vzdelávacej oblasti zahrnuté aj iné ďalšie praktické predmety, i preto navrhujem toto riešenie a dovolím si teraz už prečítať konkrétny pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Sopka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 949).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. V v doterajšom bode 16 v § 42b ods. 2 sa slová "umelecká prax" nahrádzajú slovami "umelecká príprava", ktorej podstatnou zložkou je umelecká prax.
2. V čl. V v doterajšom bode 16 v § 42b sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Umelecká príprava je vzdelávacia oblasť s odbornými vyučovacími predmetmi, v ktorých žiak získava praktické umelecké zručnosti."
Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.
3. V čl. V v doterajšom bode 16 v § 42b ods. 5 sa slová "len umelecká prax a odborné vyučovacie predmety" nahrádzajú slovami "len odborné vyučovacie predmety a predmety umeleckej prípravy".
4. Čl. V, v doterajšom bode 25 sa slová "odsek 5" nahrádzajú slovami "odsek 6".
Ďakujem a verím, že tieto praktické veci, ktoré si žiadajú samotné umelecké školy, nájdu v tomto pléne podporu, aby kvôli lepšiemu vzdelávaniu sme nepozerali na to, kto konkrétne návrhy často predkladá, ale pozerali na to, čo predkladá, a posúvali veci dopredu. Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Jurzycovi, s ktorého názorom sa úplne stotožňujem.
Čo sa týka pána Blanára, ja si nemyslím, že otázka, či zaviažeme 15-ročné deti, aby si museli tri roky odpracovať v nejakej firme za to, že idú do duálneho vzdelávania, je pohľad liberálny alebo sociálny alebo akýkoľvek iný. Jednoducho to je základný hodnotový postoj, že či vy chcete 15-ročné deti, ktoré sú, v živote toho veľa ešte neskúsili, jednoducho stoja na prahu dospelosti, nie sú ani dospelé a v tomto momente sa majú rozhodnúť, že 18, 19, 20, krásne roky mladosti strávia v nejakej konkrétnej firme. Ja si myslím, že to nemá absolútne nič spoločné či už s liberálnym alebo sociálnym pohľadom na svet. Je to jednoducho, je to jednoducho ochrana záujmov detí.
Čo sa týka porovnávania duálneho vzdelávania v Rakúsku a u nás, aj v Rakúsku do duálneho vzdelávania vstupuje štát, ja nehovorím, že duálne vzdelávanie by si mali na Slovensku regulovať samotné firmy, to som nikde vo svojom príspevku nepovedala. Áno, duálne vzdelávanie u nás funguje dva roky, otázka je, prečo duálne vzdelávanie nefunguje už dlhšie. Keď teda ste taký zástanca duálneho vzdelávania, SMER je pri moci už 10 rokov, tak to duálne vzdelávanie za tých 10 rokov už mohol vybudovať na funkčný systém. Dobre, nemali by sme v duáli 40 % žiakov, ako je to v Rakúsku, ale mali by sme 20 percent. Dnes je to percento žiakov v duáli mizivé. Takže nehovorím, že by štát do toho nemal zasahovať. Otázka je, ako efektívne ten štát to duálne vzdelávanie u nás na Slovensku robí. Tak, že žiaci oň jednoducho nemajú záujem.
Ďakujem.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť a odôvodniť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej a Miroslava Sopka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2005 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Odborné vzdelávanie, vieme, že sme naštartovali pred dvoma rokmi. V súčasnosti je do odborného vzdelávania zapojených menej ako 3-tisíc žiakov a ja vítam zmeny, ktoré robí súčasná vládna novela, i keď si myslím, že to sú v určitom zmysle len kozmetické zmeny, ktoré neriešia, ktoré neriešia komplexne celý systém.
Čo je treba povedať na úvod? V prvom rade duálne vzdelávanie stále nie je pre žiakov dostatočne atraktívne. Vidíme, že je tam zapojené malé percento žiakov, zatiaľ čo v Rakúsku do duálneho vzdelávania sa zapája 40 % žiakov, ktorí končia základné školy. Takisto na Slovensku je nepomer medzi praktickým a teoretickým vyučovaním, na Slovensku stále prevláda teoretické vyučovanie. Vidíme to aj z toho, že v tom duále je zapojených veľmi málo žiakov. V Rakúsku je systém taký, že žiaci trávia tri dni v dielni, dva dni v škole. To znamená, že to vyučovanie je skutočne praktické a získavajú praktické zručnosti do života.
Ďalším problémom, o tom sme diskutovali aj na výbore, je poriadok s normatívmi. Niektoré normatívy sú nelogicky nízke a sú to aj normatívy, ktoré v súčasnosti sú veľmi potrebné na trhu práce, odbory teda, ktoré sú potrebné na trhu práce, elektrotechnika, strojárstvo a tak ďalej. Iné odbory sú zas, sú zas vysoké a neodrážajú náročnosť výučby, ktorá v danom odbore je. Takže treba urobiť aj poriadok s normatívmi.
A takisto sme upozornili aj na to, že v súčasnosti systém duálneho vzdelávania je veľmi málo diverzifikovaný. To znamená, že väčšina odborov je zameraná na strojársky priemysel alebo konkrétne na automobilový priemysel a malé a stredné podniky sa zapájajú len v malej miere. A keď sme diskutovali aj s predstaviteľmi malých a stredných podnikov, tak sa práve sťažovali na to, že systém duálneho vzdelávania u nás na Slovensku je dizajnovaný práve pre veľké podniky.
Momentálne naša konkrétna výhrada k vládnemu návrhu zákona smeruje k tomu, že v súčasnosti novela zákona vytvára povinnosť pre podnikové školy, ak sa podniková škola, chce teda byť podnikovou školou, tak 50 % žiakov musí mať uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve so zamestnávateľom. Toto ustanovenie o budúcej zmluve sa vo všeobecnosti opakuje v zákone ešte raz, kde je to ako možnosť nie pre podnikové školy, ale pre duálne vzdelávanie vo všeobecnosti, že môžu, nemusia uzatvoriť, ale podniková škola 50 % musí uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve so zamestnávateľom.
My si myslíme, že nútiť 15-ročné deti je, aby uzatvárali, aby sa ich zákonní zástupcovia, samozrejme, zaviazali, že 15-ročné deti si budú musieť po skončení štúdia odpracovať tri roky u zamestnávateľa, myslíme si, že je to eticky nevhodné a mladý človek by mal mať možnosť sa slobodne rozhodnúť, akú kariéru si zvolí, prípadne aj ju meniť. Nemalo by to byť za cenu veľkých nákladov, že bude musieť vracať časť tých nákladov, ale mal by byť schopný slobodne si voliť, slobodne si voliť svoju životnú cestu. A hovorím, vytvárať záväzok pre 15-ročných žiakov, aby si museli odpracovať tri roky v danej firme, je skutočne neetické. A žiadame, aby sa to zo zákona vypustilo.
A ja predpokladám, že tie firmy, ktoré sú dobré, ktoré majú veľmi dobré podmienky, atraktívne podmienky pre svojich zamestnancov, tak rozhodne nebudú mať problém udržať si žiakov ako svojich zamestnancov. Kto by nechcel robiť vo výbornej firme, ktorá sa stará o svojich zamestnancov, ktorá vytvára pre mladých ľudí perfektné podmienky? Ešte raz, nútiť 15-ročné deti, mnohí z vás máte 15-ročné deti, viete, aké 15-ročné deti sú. Sú to naozaj ešte deti, nevedia, čo v živote chcú robiť, čo budú robiť. Za tie tri roky v ich živote môže prísť obrat, môžu si povedať, že chcú ísť na vysokú školu, že chcú ísť, ja neviem, možno budú chcieť cestovať, možno budú chcieť pracovať v nejakej úplne inej oblasti, ako študovali a, prosím vás, neničme im budúcnosť tým, že ich v 15 rokoch zaviažeme, že tri roky si budú musieť odpracovať v danej firme.
Okrem eticky nevhodného prístupu k mladým ľuďom v tejto veci je potrebné zmieniť aj ekonomickú nevhodnosť doterajšieho systému zmlúv o pracovnej zmluve. Dochádza k zbytočnej deformácii trhu a zároveň k znižovaniu konkurenčného prostredia, keďže firmám postačuje zaviazať si 15-ročné deti a nemusia sa snažiť vytvárať také pracovné podmienky, aby bol žiak po skončení svojho vzdelávania a v čase, keď je schopný učiniť sám za seba kvalifikované rozhodnutie, ochotný do firmy aj nastúpiť sám.
Prečítam teraz samotný pozmeňujúci návrh.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 51 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 8a.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I doterajšom bode 60 v § 24a odsek 1 sa vypúšťa písmeno d).
3. V čl. I doterajšom bode 86 v § 57a odsek 2 sa vypúšťa písmeno d).
4. V čl. I doterajšom bode 86 sa § 57a dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
"(3) Zmluva o budúcej pracovnej zmluve uzatvorená do 31. augusta 2018 zostáva v platnosti aj po 1. septembri 2018.
(4) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. septembrom 2018. Právne úkony urobené pred 1. septembrom 2018 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy platnej do 31. augusta 2018.".
5. Za čl. I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:
"Článok II
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 2010 (Pozn. red.: správne má byť – "210")/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 200/2008 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 49/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 574/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z. zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 233/2013 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 103/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 14/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 351/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 82/2017 Z. z., zákona č. 95/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z. a zákona č. 63/2018 Z. z. sa mení takto:
1. § 53 sa vypúšťa.
2. V § 75 ods. 2 sa vypúšťa písmeno d).
Doterajšie písmeno e) sa označuje ako písmeno d).".
Doterajšie články sa primerane prečíslujú.
6. V čl. II sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 5 ods. 5 písm. b) sa za slovami "tieto účely" bodkočiarka nahrádza čiarkou a časť vety za bodkočiarkou sa vypúšťa vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 15a.".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. V sa za doterajší bod 34 vkladá nový bod 35, ktorý znie:
"35. V § 157 ods. 3 písm. a) sa vypúšťa sedemnásty bod vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 92b.
Doterajší osemnásty a devätnásty bod sa označujú ako sedemnásty a osemnásty bod.".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
8. V čl. V sa za doterajší bod 34 vkladá nový bod 35, ktorý znie:
"35. V § 158 ods. 2 druhej vete sa slová "podľa § 157 ods. 3 písm. a) devätnásteho bodu" nahrádzajú slovami "podľa § 157 ods. 3 písm. a) osemnásteho bodu"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem veľmi pekne a prosím o podporu pozmeňovacieho návrhu.

Fond ako taký aj celkovo existencia všetkých tých troch fondov, ktoré máme, ja hodnotím veľmi vysoko, pretože naozaj ide o to, aby tak ako je rôznorodá kultúra, tak v tomto prípade aj tá kultúra by mala byť takýmto spôsobom financovaná a tí umelci by sa o tie zdroje mali do veľkej miery postarať sami, pretože najlepšie vedia a sú jej priamou súčasťou, ale tá kontrola tam byť musí.
V prípade pána Stráňavu si všetci môžme prečítať, že tá druhá fáza filmu mala byť ukončená 31. 5. 2018. To je skrátka fakt, ktorý je nezvrátiteľným faktom. To, že sme si mohli všetci rovnako prečítať v istom týždenníku, že teda začína sa točiť a prvá klapka bude 12. júla, teraz ja rozumiem tomu, že film je záležitosť, ktorá sa vyvíja, môže tam dochádzať k zmenám, je tam veľmi veľa rôznych aspektov, ktoré počas toho vývoja sa dejú, či už ľudských faktorov, či už finančných faktorov, skutočne tá výroba je náročná. Ale skrátka, keď je niečo naplánované a je to napísané čierne na bielom a nie je to uskutočnené, nie je obhájiteľné to, že sa teraz pokračuje a že je to bez chyby a že je to systémové a že to funguje.
To, že pán Stráňava v konkrétnom tomto prípade hovorí, že bol poškodený, pretože bude sa mu ťažšie zháňať zahraničných sponzorov. Prepáčte mi, on ich už dávno mal mať zohnaných. Vieme, že tento projekt ako taký bol robený veľkorozpočtovo. Aj 4,5 mil. je naň pomerne málo, keď si predstavíme, čo všetko by mal obsahovať a akej by mal byť kvality. Takže toto zvaľovanie teraz, vinu na niekoho iného, sa mne osobne teda zdá byť veľmi nefér.
Čo sa týka... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dovoľte mi len v krátkosti zareagovať. Taktiež si nemyslím, že to, čo a deje v Audiovizuálnom fonde aj na základe medializovaných informácií, je dobré, a nemyslím si, že by sme to fungovanie, tak ako je nastavené teraz, mali podporovať, pretože mám tam teda aj ja na základe osobných skúseností pochybnosti o tom, že pokiaľ sú dané peniaze z verejných zdrojov na nejaký projekt, ktorý je síce urobený aj dokončený, ale vieme o tom, že napr. subdodávatelia nie sú vyplatení, môžu to byť či rekvizitári, či špeciálni efektári, či maskéri, tak potom ich osudy sú koľkokrát také, ako sú osudy ľudí, ktorým neboli vyplatené peniaze z káuz, ako sú Váhostav, alebo tak ako to včera odznelo z úst prezidenta, ako sa to stáva aj v našom poľnohospodárstve.
O tomto možno mnohí ľudia nevedia, ale sú ľudia, ktorí, žiaľ, neprežili vzhľadom na to, že tie peniažky za jednotlivé projekty im vyplatené neboli. A veľmi ma mrzí, že peniaze z Audiovizuálneho fondu, ktoré tí producenti dostali, tak sa nedostali potom následne tam, kam sa dostať mali. Takže verím tomu, že aj vďaka tomuto nášmu prieskumu, sa vyhneme situáciám, aby sa takéto veci naďalej opakovali. Tak verím, že budeme všetci v náprave tejto situácie nápomocní.
Ďakujem, toľko z mojej strany.

Tak tentokrát som to stihla.
Ďakujem ti, Ondrej. Ja by som sa chcela vyjadriť v tom zmysle, že keď som prvýkrát počula o tomto návrhu, tak som si ho pracovne pomenovala, že je hybridný, ale zatiaľ napríklad pri automobiloch v tých hybridoch vidím výhodu, v tomto návrhu som, žiaľ, žiadnu výhodu nenašla.
Osobne sa prikláňam k termínu 28. október ako vznik Československa. A taktiež 28. október by sme mohli všetci považovať ešte za významný deň, pretože sa vtedy narodil aj Ľudovít Štúr, takže mali by sme to také dva v jednom.
Navyše ten jednodňový jednorazový teda sviatok, to mi príde také, že vybehneme si teraz na Železnú studničku so svojimi deťmi, poopekáme nejaké špekáčky, ale nikto z nás netuší, že prečo vlastne ten sviatok máme. To znamená, k takýmto sviatkom treba, ak im chceme naozaj dať tú úctu a tú vážnosť, tak ich treba poňať, aby už aj v rámci vyučovania, aj v rámci celej vlastne spoločnosti prebiehala diskusia o, o týchto významných našich dňoch a aby sa konali kultúrne akcie, na školách sa venovalo viac priestoru, vznikli dokumenty práve k tejto téme, aby sme si všetci uvedomovali, čo vlastne oslavujeme. Lebo to je to, čo nám chýba. My koľkokrát nevieme, že k čomu tie štátne sviatky vlastne máme, a to považujem za chybu. Nielen tu by sme sa mali o tom rozprávať, malo by sa o tom rozprávať v celej spoločnosti. Takže máme na čom pracovať, a nielen tu.

Janka, ja len takú drobnosť. Hovoríš, že by bolo treba diskutovať a vyjednávať o cenách, koľko by ten organizátor bol ochotný platiť tomu lekárovi, aby slúžil. Tu je teraz taká tá sankcia, lebo ten lekár má kapitáciu, dostáva už za to peniaze, že sa má starať o toho svojho pacienta a neni ochotný slúžiť. A keď ten lekár, ktorý teraz neni ochotný slúžiť a tomu organizátorovi podpísať, alebo teda ochotný zapísať sa do toho zoznamu, bude vedieť, že aj v druhom, aj v treťom kole, keď on to odmietne, nebude mať nejakú sankciu, tak prečo by mal záujem súhlasiť s tými službami? A nakoniec do akých rozmerov by to išlo? Že nakoniec ten organizátor by musel z domu doniesť peniaze, aby tých lekárov musel zaplatiť? No žiadny organizátor sa potom nenájde.
Takže máš tam rozpor v tejto logike. Takže ja si myslím, že pokiaľ tých lekárov chceme prinútiť, aby slúžili pre tých pacientov, lebo, samozrejme, nechceme, aby to bolo zadarmo, ale si myslím, že 12 eur na hodinu už nie je taká zlá mzda, ja by som im doprial aj viac. Ale ten organizátor z toho, čo dostane, nemôže na to ísť, lebo odkiaľ bude nosiť tie peniaze? A potom, samozrejme, nebude mať ani záujem byť organizátorom.
Takže toto je jediná vec, ktorá prinúti tých lekárov si uvedomiť, no, keď nebudem súhlasiť v tom prvom, tak v druhom budem platený menej, to je asi jediný princíp, ktorý to môže teda sfunkčniť. Ináč si to ozaj za týchto podmienok ani neviem ja ináč predstaviť.

Ďakujem za slovo. V tom našom systéme bude treba niečo zmeniť, pretože u nás musíme dávať príkazy, zákony, nie sú spokojní lekári, nechcú slúžiť, máme problém s pokrytím. Ja som to tu už raz rozprával. Bol som v Rakúsku. Štyria lekári v jednom obvode, ktorí môžu mať okolo 100-tisíc spád, celý mesiac sa striedajú v službách štyria, sú rozpísaní štyria a ten jeden konkrétne, u ktorého som ja bol pozrieť, tak pracoval od ôsmej do dvanástej a potom niekde od pätnástej do tuším 19.30 alebo 19.20. Okrem tohoto pracoval, okrem tohoto každý štvrtý deň mal pohotovosť cez celú noc a okrem toho ešte mal napísané v urgentných prípadoch a nejakých nutných prípadoch kedykoľvek. Čiže úplne iná ochota. Nieže ako tí naši, lebo keď si to zoberieme, tak skutočne tí všeobecní praktickí lekári oni nemali viac ako 2 služby do mesiaca. A neboli ochotní to zobrať. Tento má každý štvrtý deň, v podstate tu by som povedal tú noc a ešte kedykoľvek je ochotný.
Takže v čom to bude? A neprikazuje mu to žiadny zákon ani žiadne nariadenie. Je to o motivácii. Takže tá motivácia bude veľmi dôležitá a mali by sme tie, keby sme dokázali tie pomery nastaviť tak, aby aj tá motivácia bola dostatočná, aby tí lekári cítili, že je to ich povinnosť a že to chcú, tak si myslím, že to by bolo to ideálne. Budeme sa musieť nad tým zamyslieť a tak ako celkovo sa zamyslieť, a teda, si myslím, spraviť nejakú organizáciu v primárnej sfére so sestrami, tak aj s týmito pohotovosťami s motiváciami.

Ďakujem pekne. Je mi ľúto, že nemohol dohovoriť kolega. Ešte chvíľku ste mohli hovoriť, by sme vám dovolili.
A, áno, len ja by som chcel k tým bodom. No, pri tom, ako momentálne teraz funguje tá primárna sféra a že naozaj častokrát v niektorých odľahlých obvodoch tí praktickí lekári sú naozaj preťažení, keď majú 70, niekedy aj viac pacientov denne, a pokiaľ sa nedostane k nemu ten pacient ešte v tom jeho období, tak on naozaj potrebuje vyriešiť ten svoj zdravotný stav potom niekedy aj na tej pohotovosti. A keď tie pohotovosti nebudú k dispozícii, tak potom sa stane to, čo sme tu hovorili, že budú chodiť na, keby aspoň na urgenty, ale oni budú chodiť na ústavné pohotovostné služby do nemocníc a tam budú traumatizovať lekárov, ktorí zase sú, majú byť na službe pri lôžkach. To znamená, hovoriť teraz veľmi otvorene o tom, že sa to bude redukovať, že to nenaplním, ja mám z toho des. Ako tu je naozaj, je to teda veľký problém, ktorý sa mal riešiť systémovo, a toto naozaj je záplata, ale keby sme sa dostali až sem, tak ja osobne si myslím, že to bude veľmi náročné a pre pacientov dôjde k vážnemu obmedzeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti, ktorú doteraz mali.
A ešte možno k tomu nedostatku lekárov. Ako aj dneska bola konferencia prezidenta slovenského z Asociácie súkromných lekárov, že je málo lekárov, ako naozaj všade vo svete to je tak, aj iné európske krajiny majú s tým problém, len si treba uvedomiť, že keď sa porovnávame s inými krajinami, tak my máme dokonca ešte 7 % nad normu, ja som to práve včera pozeral. Máme naozaj v porovnaní s inými krajinami nedostatok sestier a dosť výrazný, tam to bolo, neviem, nejak desiatky percent pod priemer a ho máme nad priemer 7 % lekárov. Takže naozaj sa treba zamýšľať nad tým, ako dobre tých lekárov v našom systéme využiť.