Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, správa generálneho prokurátora je svojím spôsobom správa o stave republiky, pretože zasahuje, logicky musí zasahovať do všetkých oblastí. Zasahuje aj do napríklad oblasti životného prostredia, verejnej správy, čo sú dve oblasti, v ktorých sa pohybujem, a chcel by som na okraji konštatovaní tejto výročnej správy povedať niekoľko slov.
Generálna prokuratúra nás informuje, že podľa jej mienky došlo k zníženiu kriminality v oblasti environmentálnej kriminality, v oblasti životného prostredia. Stíhaných bolo až takmer o pätinu menej vinníkov. Ja ale toto číslo nepovažujem za povzbudivé, pretože všetky skúsenosti aj správy z posledných dní nám potvrdzujú, že, naopak, táto kriminalita prekvitá, nadobúda vlastne čoraz väčšie rozmery a aj väčšiu bezohľadnosť a bezočivosť.
Podľa Generálnej prokuratúry vlastne najviac bolo stíhaných pytliakov. Povedal by som, že to je taká envirokriminalita z 19. storočia, alebo teda v akejsi minulosti, v skutočnosti ale tu máme dnes inú dobu a myslím, že hlavná environmentálna kriminalita sa zameriava na biznis. Proste je doba podnikania, zameriava sa na zárobky práve prostredníctvom porušovania zákonov v oblasti odpadového hospodárstva a v oblasti ochrany lesov. O tomto existuje také množstvo článkov a dôkazov a musím povedať, že keď ich občania, keď občania na ne upozorňujú alebo odhaľujú, tak isteže príde už potom k zásahu polície, ako prišlo teraz v prípade Vassalu, ale nie je dostatočná citlivosť slovenskej polície a prokuratúry na celú túto sféru.
Ako sme počuli od zastupujúceho, od pána Šufliarskeho, ktorý nám predniesol správu v zastúpení za generálneho prokurátora, teraz si Generálna prokuratúra uvedomuje, že niekde je chyba. No, uvedomuje si to preto, lebo v januári bolo hodnotenie, ôsme kolo hodnotenia transpozície smernice z roku 2008/99/ES, čo je smernica o environmentálnych, environmentálnych; environmentálnej kriminalite alebo environmentálnych predpisoch, kde Európska únia konštatovala, že transpozícia environmentálnej legislatívy do nášho prostredia je slabá. Nie je to ale preto, že by neboli žiadne, že by neboli žiadne zákony. Naopak, my tie zákony máme, často ich aj tuná prejednávame, ale ony sa neuplatňujú. Citlivosť polície a prokuratúry v tejto oblasti je nízka. Veci sa bagatelizujú. Naozaj riešia sa nejakým pohovorom. Ľuďom sa stále zdá, že to by nemal byť ani trestný čin. Trestný čin je proste vražda, možno môže byť trestný čin pytliactvo, ale vyvezenie nejakého odpadu do prírodnej rezervácie im takým trestným činom mnohým aj našim policajtom nepripadá.
Reakcia v správe generálneho prokurátora je taká typicky slovenská. Jeden môj známy si raz zavtipkoval – a ja sa s ním teda vonkoncom nestotožňujem, ale predsa len ten vtip poviem, že v Slovenskej republike bude poriadok, keď naozaj zamestnáme sa všetci v štátnej správe. V skutočnosti nie je, a hovorím to ako environmentalista a ochranár, nie je na prvom mieste problém, či tu vznikne, alebo nevznikne enviropolícia, po ktorej volá teraz Generálna prokuratúra, lebo nikdy nebude taká veľká, ako sú šíky polície. To by potom museli sme mať aj špeciálnu políciu, ja neviem, na rodinné násilie, špeciálnu políciu na, ja neviem, bitky na uliciach. Je to proste policajt a, samozrejme, aj dozorujúci prokurátor musia mať citlivosť pre túto sféru. Nemôžu chodiť ľahostajne okolo, okolo prečinov a trestných činov.
Vcelku v našej legislatíve dnes máme 10 trestných činov týkajúcich sa environkriminality a bezpočet predpisov, ktorých porušenie znamená prečin a ktorý by mal nasledovať pokuta alebo nejaká sankcia. No ale tieto činy sú málo vynucované. Treba povedať, že verejnosť čoraz viac – a v tomto smere ja som veľmi spokojný – získava environmentálne vedomie, vidíme to na rastúcom stupni triedenia odpadov, vidíme to aj na tom, že verejnosť je schopná poukazovať na vinníkov a na prečiny v životnom prostredí, ale naráža na neochotu polície. Jasné, ilegálne skládky sa dosť ťažko v našich podmienkach zatiaľ skúmajú, kto je vinníkom. Polícii rastie neobjasnenosť a neochotne prijíma podnety, u ktorých už dopredu vie, že zrejme napokon zostanú v kolónke neobjasnené. Ale riešením nie je ľahostajnosť, riešením nie je zatváranie očí a obávam sa, že riešením ani nie je čakanie na enviropolíciu.
Riešením je riadny výkon, obrana práva a riadny výkon polície a prokuratúry takej, akú v tejto chvíli máme. Ak sa budú rozširovať lesné hliadky, ktoré sú veľmi slabé, ak sa budú rozširovať špecialisti, ktorí, ja netvrdím, že v polícii nie sú, je tam niekoľko špecialistov na environmentálnu problematiku, na ochranu vtáctva, na ochranu pred pašovaním vzácnych rastlín a druhov, ale je ich málo a, ako som povedal, kľúčové je to, že vrchnosť, riadenie polície, ministerstva a takisto prokuratúry nekladie dostatočný dôraz na to, aby vzniklo povedomie, právne vedomie u týchto ľudí, že envirozločiny sú také isté zločiny ako ostatné, ktoré máme v Trestnom zákonníku.
Podotýkam, že práve u týchto odborníkov z polície sme sa mohli dozvedieť, že ilegálna činnosť envirokriminality, napríklad pri pašovaní vzácnych druhov rastlín, je vlastne na Slovensku vo väčšom objeme finančnom než drogy. Ešte raz to zopakujem, vo väčšom objeme než drogy. Vyjadril sa tak prednedávnom plk. Kern, ktorý je expertom na environmentálnu kriminalitu v radoch ministerstva vnútra. A predsa na drogy sme nervózni, o drogách každý ako keby vie a bránime sa im, ale environmentálna kriminalita je často považovaná za džentlmenský prehrešok a rieši sa slabo.
Predovšetkým, a znovu to podčiarknem, naozaj nejde o pytliactvo. Ak máme najviac trestných činov obžalovaných z pytliactva, tak je to signál, že všetky tie ostatné, čiže najmä trestná činnosť v oblasti nakladania s odpadmi a trestná činnosť v lesoch, čiže nelegálne výruby, zneužívanie zákonov, napríklad aj ten zákon o štiepke, ktorý sa práve preto budem pokúšať znovu novelizovať na tomto zastupiteľstve spolu s kolegami poslancami z opozície, pretože polícia a prokuratúra nie sú schopné ukontrolovať výkon zákona, kde namiesto alternatívneho zdroja prichádza k spaľovaniu kvalitného dreva a ničeniu lesov.
Na záver ešte jednu vetu: Vynucovanie práva v komunálnej sfére a v samospráve. Ako som avizoval, veľmi nespokojný som s vynucovaním práva, dodržiavaním práva v oblasti ochrany prírody a prírodných zdrojov, ale ešte hádam horší stav je v samospráve. Tam spolupráca medzi prokurátorom, aspoň môžem povedať na základe 10-ročnej, 10-ročného pôsobenia v samospráve, viac než 10-ročného, často končí tak, že sa veci zametajú pod koberec, očividné porušovanie zákona sa nesankcionuje a tu v Bratislave sme toho opakovane svedkami. Ja chcem veriť, že raz sa tieto prípady vyšetria a napravia, ale mnohé z toho, čo spôsobila ľahostajnosť mestskej prokuratúry, keď poslanci aj verejnosť upozorňuje na porušovanie zákona, sa už napraviť nebude dať.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Baránik, povedal si, že citujem: "Stíhanie verejných činiteľov – nula, nula, nula." Ja by som si ťa dovolil predsa len trošku poopraviť alebo upresniť, stíhanie koaličných verejných činiteľov je možno nula, nula, nula. Stíhaných opozičných verejných činiteľov je, myslím, že ako celkom dosť každý rok. A teda buď je to tým, že orgány činné v trestnom konaní prižmurujú jedno to oko, ak ide o koaličného verejného činiteľa, alebo je to tým, že v opozičných radoch sedia tí diabli a v koaličných tí anjelíčkovia. To už nechám na každého, nech si vyberie.

Ďakujem za vašu pripomienku. Áno, kauza Čistý deň, to je jedno bolestné memento a jedna bolestná obrovská čierna škvrna bude v histórii našej republiky, nášho Slovenska, pretože sme neochránili deti. Toto bude vždy škvrna.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán prokurátor, vážené kolegyne a kolegovia, už niekoľko rokov sa generálny prokurátor vo svojich správach osobitne venuje problematike domáceho násilia. Oceňujem, že často je poslednou inštanciou, ktorá sa berie vážne a vo viacerých prípadoch dosiahol aspoň začatie konania alebo stíhanie, stíhanie podozrivých páchateľov. Opakovane vo svojich správach pripomína, že domáce násilie nie je trestnoprávne dostatočne zadefinované.
Chcem pripomenúť, že už v minulosti poslankyne Národnej rady Šípošová a Jurinová reagovali na túto skutočnosť tým, že problém nie je v definícii. Každý trestný čin môže byť domácim násilím, pokiaľ je páchaný blízkou osobou a spĺňa ďalšie kritériá. Preto tieto moje kolegyne navrhovali ako vhodnejší termín násilie páchané blízkou osobou. Čiže definované subjektom, nie objektom trestného činu týranie blízkej osoby. Takýto termín používa aj smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí.
Rovnako sa zmieňovali aj o tom, že pokiaľ je to problém pri zostavovaní štatistík, dalo by sa to technicky riešiť bez zásadnejších zásahov do redefinície skutkových podstát v podstate technickými úpravami.
Treba však povedať a oceniť, že v správe za minulý rok vidieť podstatne hlbší náhľad do problematiky a lepšie pochopenie javu domáceho násilia, čo naozaj oceňujem, nakoľko som 20 rokov pracovala s obeťami domáceho násilia. Citeľne, si však myslím, že absentujú dostatočne kvalitné, cielené a moderné realizované školenia profesionálov, teda tých, ktorí pracujú v orgánoch alebo orgánov činných v trestnom konaní a ďalších. Dúfali sme, že aj tento problém sa aspoň trochu načne, by som povedala. Zákon o obetiach trestných činov, že začne tento zákon, prijatý zákon o obetiach trestných činov, ktorý je účinný od 1. januára 2018.
Musím však povedať, že aplikačná prax nie je dostatočne pripravená, predovšetkým čo sa týka jednotného výkladu jednotlivých ustanovení zákona, až ich nepochopenia. Príkladom môže byť implementácia zásady, že prvá výpoveď maloletých a iných obzvlášť zraniteľných obetí má byť zaznamenaná na audiovizuálny záznam, aby mohla byť použiteľná pri nutnosti opakovaných výsluchov po vznesení obvinenia páchateľovi alebo pred súdom.
V mnohých prípadoch sa premietla iba do nákupu kamier a príslušného materiálu, niekde dokonca aj bez kamier, bez pochopenia princípu, že zmyslom tohto ustanovenia je predchádzať druhotnej viktimizácii obetí, teda akéhosi druhotného páchania násilia na obetiach. Tak sa naozaj mohlo stať aj napríklad to, že policajt s kamerou sa snažil nasnímať zranenú obeť v nemocnici bez toho, aby jej vysvetlil, na čo tento záznam bude použitý, že či nebude v nejakej televízii sa toto vysielať. A tieto obete sú naozaj vydesené a v šoku namiesto toho, aby dostali pomoc.
Podobne nikto nezvážil a neberie sa do úvahy zmysel prítomnosti psychológa pri výsluchu niektorých obetí, t. j. aký to má byť psychológ, čo je jeho úlohou a čo má splniť práve preto, aby nedochádzalo k tej druhotnej viktimizácii na obeti. Musím povedať, že výsledkom je zúfalstvo vyšetrovateľov aj psychológov a nežiaduca formalizácia procesu vyšetrovania a dobre, dobre mienených zámerov zákona. Mali by sme čím skôr zabezpečiť možnú nápravu v aktuálnej realite a do budúcna sa postarať o kvalitné interdisciplinárne vzdelávanie tak, ako to predpokladá aj smernica, ako som spomínala, smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ.
S cieľom eliminovať jav, ktorý nazývame domácim násilím, generálny prokurátor zriadil telefonickú linku pre týrané osoby a v každej správe hovorí, uvádza jej prínosy. Oceňujem toto zriadenie tejto telefonickej linky a možnosti aj mailovej komunikácie. Nie je však isté, že či je toto oprávnené konštatovanie, že až tak sa výnimočne eliminuje tento jav. V roku 2017 bolo podľa výročnej správy na telefonickej linke prijatých 531 oznámení, ste to aj hovorili, najviac na krajských prokuratúrach v Nitre a v Bratislave, a na e-mailovej linke 271 elektronických správ. Po vyhodnotení ich obsahu je podľa správy, citujem, "možné konštatovať, že približne 11 % z celkového počtu bolo možné považovať za oznámenie o možnom podozrení z domáceho násilia". Tu musím povedať, že správa až príliš často a opatrne používa slovo "možno" a zdá sa, že oprávnene. Podľa nás, podľa nás na základe týchto údajov nemožno teda uzatvárať nejaké jasné, zreteľné a pozitívne výsledky.
V správe sa za rok 2016, v predchádzajúci rok, sa dokonca doslova uvádzalo, že, citujem, "naďalej pracovala bezplatná linka pre týrané osoby, hoci len malé množstvo hlasových správ obsahovalo relevantné údaje". A podľa údajov zo správy za rok 2015 môžeme dokonca konštatovať, že polovica záznamov na linke pre týrané osoby bola bez hlasového záznamu alebo bola neidentifikovateľná, druhá polovica, druhú polovicu prokuratúry odstúpili polícii. Výsledný efekt, t. j. začatie trestného stíhania sa dotklo necelých dvoch percent oznámení.
Nepochybujem, opakujem, o účele a o dobrej viere pomoci obetiam, ale možno je následné ešte nejak vylepšiť tento nástroj pomoci obetiam pri; že by ste o tom uvažovali.
Pri individuálnom sledovaní som zistila, že aj v tých veciach, ktoré polícia začala šetriť, bolo trestné stíhanie zastavené často pre formálny prístup či rozdelenie vecí podľa formálnych kritérií. V správe už aj pri uvedení na zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny bolo uvedené, správa to uvádza, aj o pozitívnych, o pozitívnom používaní metódy tzv. dotazníka na odhad rizika ohrozenia. Poznám tento dotazník, sama som bola v ňom vyškolená, práve pri tejto metóde vyškolená, som rada, oceňujem, že je používaná táto metóda, avšak tiež treba opatrne vyhodnocovať jeho výsledok, pretože je to, je orientačná pomôcka, ktorá má pomôcť kontaktu alebo prvému kontaktu pri obeti vyhodnotiť, aké veľké, aké vysoké je riziko jej ohrozenia. Takže tie otázky je potrebné naozaj aj pochopiť, aj ten, kto ich, má na ne odpovedať, ale musí ich veľmi dobre rozumieť im aj ten, kto ich kladie.
V správe spomínate, že efektivita tohto nástroja bude predmetom vyhodnocovania v rámci spolupráce prokuratúry s Policajným zborom. Predpokladám, že následne v ďalšej správe sa na budúci rok dozvieme, aký výsledok a aký efektívny je tento nástroj.
Súhlasím s tvrdením v správe, citujem, že "dokazovanie trestných činov tzv. domáceho násilia je zložité, vyžadujúce si zvýšené nároky na odbornosť a prístup prokurátorov aj policajtov". Treba doplniť, že prokurátori a policajti sú na tej represívnej strane tejto problematiky a ak chceme nielen trestať páchateľov, ale aj pomôcť obetiam, tak nevyhnutne musia spolupracovať nielen oni. Je správne, že Generálna prokuratúra v tejto súvislosti organizuje vzdelávacie aktivity za účelom zvyšovania odbornosti prokurátorov špecialistov, pričom v správe teda uvádzate, že v roku 2017 sa uskutočnilo viacero aktivít aj v spolupráci s Prezídiom Policajného zboru a že v tomto trende treba pokračovať. To vzdelávanie však je naozaj potrebné poňať komplexnejšie, prierezovejšie a prekročiť hranice medzi rezortami.
Ešte sa chcem dotknúť aj časti trestný; trestnej činnosti na deťoch, to znamená na tých najzraniteľnejších osobách. Oceňujem, že ste v tejto správe poskytli aj štatistické údaje o trestnej činnosti páchanej na deťoch. Totiž, ako sami udávate, táto štatistika nebola v predchádzajúcom období v správach o činnosti prokuratúry osobitne vyhodnocovaná, a teda terajšie zistené údaje ste nemohli porovnávať s predchádzajúcim obdobím. Oceňujem, že teraz takéto štatistiky, čísla, údaje v tejto správe sú.
Trestnej činnosti páchanej na deťoch je naozaj potrebné venovať zvýšenú pozornosť. A na čo sme tu posledný rok a viac ako rok upozorňovali aj pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, že je potrebné okamžite pomáhať, okamžite zasahovať. Veľakrát som to upozorňovala práve pri kauze Čistý deň. Okamžite. Ak nezasiahneme pri pomoc; ak neposkytneme pomoc deťom okamžite, tie následky na deťoch sú, sú trvalého charakteru a sú často aj nemožné odstrániť.
Preto chcem zároveň oceniť, že Generálna prokuratúra sa dotkla aj kauzy Čistý deň a generálny prokurátor podal protest proti ministerstvu práce kvôli nesprávnej aplikácii zákona. Dovolím si tvrdiť, a preto to aj oceňujem, že aj toto bol krok k tomu, aby kauza Čistý deň nakoniec sa niekde posunula a akreditácia bola tomuto resocializačnému zariadeniu odobratá, ale, bohužiaľ, bolo to, bolo to podľa odborníkov, podľa aj, podľa mňa a podľa ďalších odborníkov veľmi neskoro. Preto tak veľmi zdôrazňujem, ten okamžitý zásah pri najzraniteľnejších obetiach je veľmi potrebný. Takže okamžité konanie pri deťoch, keď sú ohrozené, ale je naozaj potrebné aj technické vybavenie tam, kde je potrebné, ale aj dôležitá odbornosť orgánov činných v trestnom konaní.
Končím svoju správu tým, že je spomenuté práve pri ohrozených deťoch aj rodinné prostredie, ktoré uvádzate v správe, že je veľmi, veľmi dôležité, a stotožňujem sa s tým opakovane aj v tomto pléne. Hovoríme o tom, aké je dôležité, aby v našej krajine, na našom Slovensku sa pomáhalo rodinám, aby sme zaostrili pomoc, svoju pozornosť priamo na rodiny a že je okrem sociálnej politiky potrebné realizovať aj opatrenia rodinnej politiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegom za ich poznámky a návrhy, hlavne teda čo sa týka dôraz na environmentálnu kriminalitu, práva detí, ale aj pevne verím, že to, čo spomínala pani poslankyňa Žitňanská, že vládna koalícia nájde nejaký alebo politickú vôľu na riešenie alebo prijatie nejakého kompromisného návrhu, čo sa týka zaistenia, zaistenia majetku, ale aj zároveň by sme mali riešiť aj preukazovanie pôvodu majetku. Určite by to práci aj Generálnej prokuratúry pomohlo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Kolegyňa Remišová spomenula vo svojej rozprave situáciu v Trebišove. Správa generálneho prokurátora naozaj hovorí aj o obchodovaní s ľuďmi, nútenej prostitúcii aj sexuálnom vykorisťovaní. Preto to spomenula. Chcem povedať, že opakovane sme tento problém na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny mali na stole. Žiadali sme členov výboru, aby podporili uznesenie, ktorým sme chceli žiadať ministra zdravotníctva, vnútra a následne ďalších o správy k tejto situácii v meste Trebišov a jeho okolí, kde bola, kde je teda rozšírená prostitúcia, ale aj nevyhovujúce hygienické podmienky v segregovaných osadách. Bolo mi ľúto, že sme nedokázali hneď na prvých stretnutiach podporiť, členovia výboru, toto uznesenie. Dokonca na moju interpeláciu ohľadne tohto problému musím povedať, že pán vtedajší minister vnútra Kaliňák, no, až sa mi vysmial, že hovorím o prostitúcii. Ukazuje sa, že je to pravdou.
Ale musím teraz povedať, že na predposlednom alebo na poslednom zasadnutí sme schválili toto uznesenie, čomu sa veľmi teším a správy od ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, správa od ministerky vnútra, ministerky zdravotníctva, ale aj splnomocnenca vlády pre rómske komunity, tieto správy prídu na výbor a budeme o nich rokovať, takže budú sa môcť aj ostatní poslanci s týmito správami zoznámiť.
Ďakujem.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán zástupca, v prvom rade mi dovoľte zaželať pánovi generálnemu prokurátorovi skoré uzdravenie a je nám ľúto teda, že tu nemôže s nami byť. Dovolím si stručne vyjadriť sa k správe generálneho prokurátora.
V prvom rade chcem oceniť dôslednejší a dlhodobý prístup prokuratúry k problematike domáceho násilia. Je to dôležitý aspekt nielen z hľadiska trestnoprávneho, ale aj výchovného s veľkým dopadom na mladšie generácie. Túto súvislosť potvrdzuje aj samotná správa v časti venovanej kriminalite mladistvých, kde zdôrazňuje ako určujúce práve rodinné prostredie. A v tejto oblasti môžem len vyjadriť nádej, že práca prokuratúry bude naďalej prinášať výsledky. A je to aj krásnym príkladom toho, že keď prokuratúra chce, zameria sa na nejakú oblasť, tak následne to tie výsledky a počet obvinených stúpa a výsledky to prináša. A takéto isté úsilie by sme všetci veľmi radi videli aj v ostatných oblastiach, napríklad v oblasti, v oblasti objasnenia kriminality alebo korupcie. A k tomu budem hovoriť pri špeciálnej prokuratúre.
Menej pozitívne však hodnotím oblasť trestnej činnosti páchanej na deťoch. Nedávno v médiách rezonovala kauza detskej prostitúcie v Trebišove, ku ktorej sme nezaznamenali žiadny dôrazný prístup zo strany polície a ani zo strany prokuratúry. A tu by som očakávala konkrétne návrhy, opatrenia a stratégie na riešenie tejto situácie predovšetkým v prostredí marginalizovaných komunít.
Tiež by som sa chcela vyjadriť k časti správy, ktorá sa zaoberá legalizáciou príjmu z trestnej činnosti. Podľa správy, citujem: "Primárne nie sú vytvorené dostatočné podmienky na identifikáciu výnosov pochádzajúcich z trestnej činnosti. Policajti nemajú dostatok odborných vedomostí ani praktických skúseností, aby boli spôsobilí identifikovať majetok páchateľov alebo jeho časť, ktorá by mohla pochádzať z konkrétneho trestného činu, najmä ak je jeho pôvod sofistikovane krytý. Navyše sú enormne zaťažení množstvom trestnej agendy, preto nemajú objektívnu možnosť náležite sa tejto otázke venovať. Prínosom by bolo zriadenie špeciálneho útvaru, ktorý by sa zaoberal len odhaľovaním a zaisťovaním nelegálne nadobudnutého majetku, resp. jeho následnou správou." Koniec citácie.
V tejto súvislosti by som sa chcela spýtať Generálnej prokuratúry, aká je predstava prokuratúry o zložení a kapacitách takéhoto útvaru, o legislatívnych a organizačných požiadavkách na zriadenie útvaru. Vyššie spomenutú iniciatívu pokladám za dôležitú vo vzťahu k dôslednému odhaľovaniu nelegálnych príjmov, hlavne keď sa podľa môjho názoru tejto oblasti dlhodobo nevenovala dostatočná pozornosť.
Tu by som chcela hneď nadviazať na nedostatočnú efektivitu zaisťovania a konfiškácie prostriedkov a výnosov z trestnej činnosti. Generálna prokuratúra vidí príčiny v nedostatočnej legislatívnej prepojenosti uplatňujúcich inštitútov Trestného poriadku, ako aj nutnosť skúmania existencie dôvodnej obavy z marenia alebo sťažovania konfiškácie. A správa takisto hovorí o neexistencii inštitútov zaistenia nehnuteľností a konfiškácie náhradnej hodnoty či absencii centrálneho registra bankových účtov, čo je veľmi dôležitá vec a akékoľvek legislatívne zmeny v tejto oblasti, ktoré budú viesť k lepšiemu, sme, samozrejme, ochotní podporiť.
Ďalej sa uvádza v správe, citujem: "Orgány činné v trestnom konaní v nízkej miere využívajú príslušné procesné inštitúty smerujúce k zaisteniu majetku páchateľa, nakoľko nedisponujú jeho reálnym súpisom, čo umožňuje páchateľom týchto trestných činov sa úspešne zbavovať majetku s cieľom vyhnúť sa riziku prepadnutia majetku v prípade odsúdenia alebo povinnosti náhrady škody (ide predovšetkým o fiktívne prevody na tretie osoby, zaťažovanie majetku právami tretích osôb – záložným právom, exekúciami vedenými na základe fiktívnych pohľadávok a pod.). Včasný a úplný súpis majetku páchateľov vykonaný v prvotnom štádiu vyšetrovania by znamenal častejšie a efektívnejšie využívanie inštitútov zaistenia a následne aj efektívnejší postih páchateľov na ich majetku."
Uvedené popisuje teda situáciu, ktorá u nás páchateľom dlhodobo umožňuje účinne sa vyhýbať majetkovým postihom, hoci aj zo zahraničných skúseností, najmä z Talianska, vyplýva veľmi vysoká efektivita potláčania rozsiahlej a organizovanej kriminality práve týmito nástrojmi. My sme to videli v mnohých prípadoch. Ja sama, keď som sa venovala napríklad neziskovej organizácii Majáku nádeje, ktorý dostal veľmi podivné pohľadávky pána Ruska a pána Kočnera až do exekúcie, ale aj ďalšie a ďalšie prípady, na ktoré médiá pravidelne upozorňujú.
Za pozornosť takisto stojí hodnotenie stavu v oblasti trestných činov proti životnému prostrediu. A tam vítam apel Generálnej prokuratúry na vznik špecializovaného profesionálneho orgánu prírodnej polície, ktorá by sa naplno venovala u nás podceňovanej, ale veľmi nebezpečnej environmentálnej trestnej činnosti. Vieme, že máme veľmi veľa nelegálnych skládok. Nedávno som riešila prípad jednej skládky, kde efektívne zasahovala polícia aj prokuratúra a kde sa dlhodobo sypal nebezpečný odpad. Takže táto oblasť je veľmi dôležitá. Ale šokujúco pôsobí informácia, podľa ktorej v správe píšete, že, citujem, "až 78 % rozhodnutí policajtov vydaných v konkrétnych trestných veciach nebolo vydaných v súlade so zákonom". To by som bola veľmi rada, keby ste, keby ste toto objasnili, o čo konkrétne sa jedná. A citát, pokračujem, citácia: "Napriek týmto zisteniam ministerstvo vnútra a Prezídium Policajného zboru na aktivitu Generálnej prokuratúry a jej závery týkajúce sa úrovne trestného konania vo veciach ochrany životného prostredia dostatočne nereagovali." Bola by som veľmi rada, keby ste teda vysvetlili, ten problém kde je medzi prokuratúrou a políciou.
A takisto teda sa obraciam aj na ministerstvo vnútra a Prezídium Policajného zboru s otázkou, či takýmto spôsobom plánujú pristupovať k boju proti environmentálnej kriminalite aj naďalej. Nerobím si ilúzie, že zaváži apel opozičných politikov na ministerstvo vnútra, ale predpokladám, že minimálne správu Generálnej prokuratúry by si ministerstvo vnútra a policajný prezident prečítať mal a mal by prijať teda opatrenia na účinnú ochranu krajiny, pretože si ničíme týmto nielen našu budúcnosť, ale aj budúcnosť ďalších generácií.
Správa; tak ako minulý rok, aj tento rok správa kritizuje, výrazne kritizuje políciu, čo len potvrdzuje názor spoločnosti na dlhodobo nedôveryhodnú a nedostatočnú prácu predovšetkým zo strany Prezídia Policajného zboru a ministerstva vnútra. Prokuratúra vyčíta polícii nedostatočnú odbornosť, nečinnosť policajtov, ich nesprávnu činnosť, nesprávnu organizáciu ich práce, respektíve výkon služobnej činnosti nesúvisiacej s činnosťou orgánov činných v trestnom konaní, personálny stav na policajných súčastiach, kde dlhodobo funguje vysoká fluktuácia policajtov, prístup policajtov v trestných veciach, ktorí často nekonajú samostatne alebo konajú bez odbornej znalosti trestnej veci, ktorú vyšetrujú, a spoliehajú sa na pokyny dozorového prokurátora, absenciu praktických skúseností policajtov, ich nedostatočnú odbornú úroveň, nesprávnu organizáciu práce, povrchne a nekvalitne vykonávané dôkazné prostriedky policajtami, nedostatočné zisťovanie skutkového stavu a ďalšie. Dokonca sa v správe konštatuje, že v porovnaní s rokom 2016 nedošlo k zlepšeniu z pohľadu eliminovania prieťahov v prípravnom konaní zo strany policajtov. Nedostatky v postupe policajtov a dôvody prieťahov boli viac-menej rovnaké ako v roku 2017, pričom tieto sa opakujú napriek opatreniam zo strany prokurátorov.
Ja si pamätám, že už minulý rok, keď som sa vyjadrovala k správe generálneho a špeciálneho prokurátora, tak sa prokuratúry sťažovali na prácu policajtov, a teda je namieste otázka aj, ako ministerstvo vnútra a Prezídium Policajného zboru tieto výhrady v práci polície rieši.
V časti zaoberajúcej sa činnosťou prokuratúry v oblasti prevencie správa hovorí, že "prokurátori v rámci výkonu ich pôsobnosti v trestnom konaní dbajú predovšetkým na to, aby každé trestné konanie pôsobilo na upevňovanie zákonnosti, predchádzanie a zamedzovanie páchania trestnej činnosti, ... pričom aj v rámci tejto preventívnej činnosti sú povinní konať svedomito, nestranne, nezaujato, rešpektujúc ľudskú dôstojnosť a základné ľudské práva a slobody." Proti týmto slovám sa, samozrejme, nedá nič namietať, ale veľmi opačne pôsobia fakty, ktoré vyplávali na povrch pri, v kauze farmárov na východe. Ak je dôsledkom odfláknutých prípadov len zbavenie prokurátorov funkcie námestníkov a všetko ostatné ide po starom, je to aj zo strany prokuratúry veľké zlyhanie a je to žalostne málo, čo robí prokuratúra na to, aby bola zachovaná ľudská dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody.
A na záver tejto správy ja si dovolím odcitovať, dovolím si odcitovať včerajšiu reportáž Andreja Bána, ktorý ako prvý upozornil na škandalózne zaobchádzanie s farmármi na východe. Je to reportáž zo včera a Andrej Bán bilancuje, čo sa odvtedy stalo, odkedy vyšli najavo tieto skutočnosti, ako sú farmári na východe bití, ako sa nemôžu dostať ku svojej vlastnej pôde a k majetkovým právam. Citujem z reportáže: "Majorka Jana Ferčáková zodpovedná za nevyšetrenie prípadov ďalej v Michalov..."; ešte raz: "Majorka Jana Ferčáková zodpovedná za nevyšetrenie prípadov ďalej v Michalovciach vyšetruje, Patrik Šuchta zodpovedný za konflikty a "grófka" Ľubica Rošková zodpovedná za subvenčné podvody sú na slobode. Orgány činné v trestnom konaní sú naďalej nečinné. Pôdohospodárska platobná agentúra zahladzuje stopy a vymazala z portálu ortofotomáp GSAA údaje o neoprávnených dotáciách pre Roškovej a Šuchtovej firmy na parkovisko, letisko, či záhumienky." Citujem ďalej: "Konkrétne? Jednému z farmárov v noci svietili policajti do okien, zastrašujú ho aj grázli na štvorkolkách na jeho poli. Iný farmár čelí vykonštruovanému obvineniu pre plot a výrub drevín. Naopak, jeho konkurent Šuchta beztrestne vyrúbal stovky stromov a po nociach tajne preváža dobytok medzi svojimi troma farmami. To preto, aby obalamutil kontrolu PPA. Farmár Mičko nezískal naspäť halu, na ktorú pritom drží v rukách právoplatné rozhodnutia Najvyššieho súdu aj exekútora, farmár Béreš sa nevie domôcť ukradnutej pôdy ani dotácií." Koniec citácie.
Nedávne principiálne vyjadrenia generálneho prokurátora k celej kauze treba oceniť, hovoril o tom, že systém je chorý a je prehnitý. Na druhej strane slová nestačia. Ľudia, farmári, občania Slovenska očakávajú razantné a konkrétne skutky, ktoré budú skutočne pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, predchádzanie a zamedzovanie páchania trestnej činnosti, výchovu občanov v duchu dôsledného zachovávania zákonov a pravidiel občianskeho spolunažívania. Zatiaľ to tak v praxi nevyzerá.
Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegovi Dostálovi. Ja sama som chcela vystúpiť v rozprave k tomuto bodu a žiadať, žiadať vyňatie na osobitné hlasovanie. Čiže teraz to už neurobím, ale k tomu dopoviem toľko, že sme mali búrlivú diskusiu o tomto bode aj na výbore, kde som upozorňovala na to, že ako chceme od občanov, aby dodržiavali zákony, keď poslanci a teda, žiaľ, predseda školského výboru tieto zákony, ktorým je rokovací poriadok, ktorý je záväzný pre poslancov, ich nedodržujú. Následne prebiehali diskusie o tom, ako súvisí verejné obstarávanie, ako súvisí s kvalitou vysokých škôl. Pani ministerka nám povedala, že to veľmi súvisí, lebo kvôli decommitmentu, že sa zrýchli čerpanie eurofondov.
Tak k tomu len toľko, že najprv vládna koalícia zbabre svojou neschopnosťou eurofondy, máme tu obrovský škandál, ktorý stále nie je doriešený, kvôli nemu je pani ministerka na svojej stoličke, stále sú pozastavené operačné programy, tak čo urobíme? Nie, aby sme riešili, ako, ako zlepšiť pravidlá, ako zlepšiť pravidlá a stransparentniť napríklad aj verejné obstarávanie, ale jednoducho my do zákona zavedieme možnosť obchádzať verejné obstarávanie. Pritom novela o verejnom obstarávaní je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, čiže bude sa otvárať, budeme o tom diskutovať v parlamente a nič nie je jednoduchšie ako normálnym legálnym spôsobom, ak takýto návrh máte, tak ho do tej novely o verejnom obstarávaní dať a nie takto potajomky, hovorím, protizákonne, ho tam vsúvať, keďže je to prílepok, ktorý je zakázaný rokovacím, rokovacím poriadkom.
A mne sa zdá, že navonok teda aj pán Pellegrini, predseda vlády, hovorí o tom aj pán Raši, ako chce stransparentniť čerpanie eurofondov, ako chce riešiť korupciu, ale tento návrh len prispeje ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ďakujem, pani zastupujúca pani ministerku. Áno, len ja som možnože uvažoval, či nebude ministerstvo na základe skutočností, ktoré teraz, ako viete, že nás, bijú našich poľnohospodárov na pôde, či nebude uvažovať, aby aj do toho zákona vstúpilo ministerstvo, pretože je to kompetencia poľnohospodárstva. Nehovoríme ani o vodnom hospodárstve, ani lesníckom poľnohospodárstve. Takže viem, že je to pod okresným úradom, ale myslím si, že malo by to nejakým spôsobom sa prepojiť aj po tej stránke odbornej. Lebo okresný úrad, okresný úrad, viete ako. Ale rezort by mal myslím, že aj v tomto zákone nejakým spôsobom zasiahnuť.
Takže ďakujem pekne za odpoveď. Nemôžem ďalej, pretože asi by ste nevedeli odpovedať. Takže ďakujem pekne veľmi

Ďakujem za všetky faktické poznámky. Môj postoj je hlavne ten, že konkrétne veci, konkrétne veci by sa mali prijímať pri čo najširšej vždy dohode. Ja osobne ho, nikdy netvrdím že mám patent na pravdu. Ani to nebudem tvrdiť. To je jedna otázka.
Druhá otázka je, keď sa bavíme s odborníkmi, ktorí sa venujú tejto oblasti, a počúvame ich v tých diskusiách, ako áno, povieme to priamo, šomrú na to, koľkokrát v minulosti oni navrhovali opatrenia, ktoré už tu mohli byť dávno prijaté. Ten faktor času je náš spoločný nepriateľ. Ak my sami pre seba sa snažíme ospravedlniť, že len ten náš pohľad je na vec jediný správny a hľadáme skôr stále prekážky, prečo sa niečo nedá, ako hľadať dôvody, prečo sa to dá, takto potom častokrát dopadne tak, že strácame ten čas a neustále len postupne niečo dopĺňame. Mali by sme byť už konečne odvážnejší a pristupovať ku konkrétnym krokom podstatne, podstatne aj možno ráznejšie a prijímať tie veci, prijímať tie veci rýchlejšie.