Videokanál klubu

Dámy a páni, téma verejnoprávnej televízie je jedna zo zásadných tém slovenskej politiky, pretože spolu s tou našou všeobecnou demokraciou akoby, alebo s tými všeobecnými témami o demokracii akoby tvorili spojité nádoby. Naozaj keď máme trochu lepšie obdobie vo vývoji demokracie, trochu kľudnejšie a by som povedal civilizovanejšie, aj verejnoprávna televízia má šťastnejšie obdobie, dosahuje aj lepšiu sledovanosť, dosahuje lepšiu politickú a odbornú kvalitu, jej vysielanie a naopak, vice versa, v hlbokých 90. rokoch to bolo celkom inak.
Pokusy o štandardizáciu teda verejnoprávnej služby sú teda práve pre toto také staré, ako sú naše pokusy o štandardizáciu našej demokracie. Je to vlastne jedno a to isté. Keďže to trvá už také roky, tak tak trochu sme všetci odborníci na televíziu, ak to je podobne ako s futbalom, každý sa v tom programe vyzná. Predsa je to ale odborná, odborná otázka a je dosť ťažké nájsť a definovať diagnózu. To, že sme nespokojní, je zjavne, zjavne odôvodnené a zjavne na mieste.
Totiž aj táto služba, aj táto verejná služba prechádza nejakým vývojom. Ja by som ho nazval, žiaľ, entropickým, čiže neustále sa dostávame do fázy, kde keď sa ohliadneme dozadu, tak síce sme inde, ale nie sme na tom lepšie. Spomeňte si, že najprv riaditelia samostatnej Slovenskej televízie po vzniku Slovenskej republiky bojovali s vlastným zápecníctvom, obmedzenosťou, naozaj neboli pripravení na to, že k nám vtrhol svet, že sa svet globalizoval, že verejné televízie a súkromné televízie sa ocitli v konkurencii. Túto svoju, toto svoje zápecníctvo a nepripravenosť často zakrývali patriotizmom, nacionalizmom alebo podobnými gestami, ale pravdupovediac, bola to nepripravenosť a zápecníctvo.
Potom sme tu mali éru, kedy sa transformoval národný majetok. Politici, ktorí vtedy vládli, potrebovali ochranu, potrebovali televíziu ako ochranný val, ktorý bude ľudí odvádzať od kritiky toho procesu a bude ich udržiavať, bude udržiavať politickú garnitúru pri moci.
Zdá sa ale, no a toto všetko nie sú veľmi radostné spomienky, pretože nesmeruje to a nesmerovalo to veľmi k dobrému koncu. Preto aj zatiaľ napriek chvíľam, keď tá televízia bola na tom lepšie, zdá sa, že tá entropia pokračuje a teraz sa dostala do fázy, ktorá je mimoriadne nepríjemná, lebo je dosť stabilná. A to je fáza, kedy už nie je takou dominantnou témou boja o televíziu stranícky, stranícka propaganda, pretože tie sociálne siete tu už tak zmnožili informovanosť, že televízia prestala byť dominantnou a monopolnou inštitúciou na tvorbu verejnej mienky.
O to viac tu ale hrozí, že tým dôvodom boja alebo dôvodom problémov Slovenskej televízie je korupčné prostredie. To je záverečná fáza entropie od najprv, od najprv nepripravenosti a zápecníctva cez potom stranícku slúžku, ktorá mala robiť doslova očividné stranícke služby, až po korupčné prostredie, v ktorého temných kútoch miznú verejné peniaze.
Áno, aj dnes sa RTVS stranícky tu i tam zneužíva, ale ako som už povedal, v ére sociálnych sietí už televízia a rozhlas nemajú ten monopol na informácie, aké mali v 90. rokoch. Kľúčovým zápasom pri televízii je, je a môžu byť pre mnohých kšefty.
Takže skúsme sa ale vrátiť k novelizácii pána Maďariča. Podľa môjho presvedčenia ide dobrým smerom, ale nemieri do čierneho. Kľúčové je odstrániť z RTVS, v tejto dobe si myslím, že je kľúčové bojovať v RTVS s korupčným prostredím. Kľúčové je stransparentnenie externých zmlúv a tak isto kľúčové je, aby za peniaze daňových poplatníkov dostávali, alebo koncesionárov dostávali kvalitu a dostávali naozaj verejnú službu. Nie iba lacnú náhradu v podobe zábaviek a rozptýlenia.
Ďalším dôležitým, dôležitou témou je definovať programy verejnej služby a odlíšiť ich od ostatných programov, ktoré dajme tomu môžu mať za zmysel to, že zvyšujú sledovanosť a diskutovať o ich pomere, v akom pomere dnes máme vôbec vo verejnoprávnej televízii programy verejnej služby s tou ostatnou vatou. A napokon považujem za veľmi dôležité nastoliť naozaj reálnu a každodennú kontrolu efektivity, ekonomickej efektivity, ale aj politickej nezávislosti.
Návrh pána Maďariča a kolegu poslanca Počiatka by bol, pardon, Poliačika, by bol úplne v poriadku v kontexte, v akom ho pán Maďarič pripravoval - ja som rád, že nám to tu pripomenul -, čiže v tých jeho pokusoch, by som povedal, vytvoriť v SMER-e takú nejakú alternatívu, ak môžem parafrázovať, strany mierneho pokroku v medziach zákona. Tak my, samozrejme, vnímame všetci ako diváci, že on z tohoto neustupuje a ja mu osobne veľmi držím palce. Ale z pohľadu, viete, ľudí mimo tejto budovy, ktorých je neustále viac, ktorí odmietajú ten systém, v ktorom to smrdí korupciou, tí ľudia žiadajú hovoriť o hlbších zmenách.
A bodaj by aj nežiadali, keď RTVS pred našimi očami kolabuje personálne a stráca znovu nadstranícky charakter, pretože vidíme, že aj verejne sa opakujú stranícke tlaky a výzvy straníckych predstaviteľov vládnej koalície, aby im RTVS venovala priestor, alebo aby upravila svoje vysielanie podľa ich požiadaviek. Tak isto pred našimi očami zanikla investigatíva, čo je po vražde Kuciaka viac než zúfalý pohľad. Neviem, či si to vedenie televízie neuvedomuje, lebo tú investigatívu zrušilo, samozrejme, ešte pred vraždou Kuciaka, ale pri pohľade teraz od toho okamihu, keď sa tá vražda stala, tak je naozaj absurdné, že v krajine, ktorá je známa v Európe ako jedna z dvoch, kde v minulých, v minulých dvoch rokoch bola, sa udiala vražda novinára, a to investigatívneho novinára - napokon v obidvoch prípadoch to boli investigatívci -, že práve v takejto krajine médium verejnej služby nemá žiadnu investigatívnu reláciu a ani nemáme ani najmenšiu istotu, že ju bude mať v budúcnosti.
Dámy a páni, stav verejnej služby vykonávanej cez elektrické médiá odráža krízové javy verejnej služby vykonávanej cez iné inštitúcie štátu. Je to stále ten istý obraz. Priveľa skrytých vzťahov, ktoré sa už ustálili a vytvorili korupčné prostredie. Primálo kvality a primálo služby pre toho, kto to všetko platí. Aj RTVS je súčasťou tejto entropie a zároveň aj úpadku dôvery v inštitúcie. Aj voči RTVS sa dvíhajú už nie opozičné výhrady, to je najmenej, ale dvíha sa hnev ulice. Hnev ulice už nerozlišuje detaily, hnev ulice kričí proti systému. Vládnuci to povedzme ignorujú... Ospravedlňujem sa (rečník reaguje na zvonenie svojho mobilného telefónu). Vládnuci to povedzme ignorujú, to je, to je pochopiteľné, k tomu majú sklon všetci vládnuci, ale odkladanie zásadných reforiem v inštitúciách štátu a aktívny boj o obnovenie dôvery, zmysel vôbec týchto inštitúcií by mal byť cieľom každej, každého rozumného politika aj vo vládnej koalícii.
Ja mám pocit, že pán Maďarič zrejme práve takto vníma situáciu a svojím spôsobom vyslal signál, že načúva tej kríze. Lenže toto nie je o drobných korekciách. Ľudia chcú skutočnú reformu a tá v tomto zákone, žiaľ, nie je.

Moja faktická poznámka smerovala presne k tomu, čo hovoril pán poslanec Maďarič, a síce tá, vieme teda, že aj predstavitelia fondov, áno, sú volení na základe politických nominácií, ale vnímam to tak, že pokiaľ tá moc v tom parlamente je kumulovaná do väčšej miery, tak takýmto spôsobom práve, že sú vyberaní členovia zboru voliteľov z rôznych inštitúcií, ktoré sú aj teda nominované politicky, tá sila sa ako keby roztriešti a ten systém je potom viacej, ja to nazvem, demokratický. Môže to každý nazvať, ako len chce. A veľká pravda je, že v dnešnom svete veci spolu súvisia, možno viacej, akoby sme chceli. To znamená, už tento prvý krok k tomu, aby, aby ten systém bol viacej rozdrobený, je podľa mňa správnym krokom.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som len chcela povedať, že tento návrh z môjho pohľadu je pripravený veľmi precízne a dôsledne a taktiež sa stotožňujem s tým, aby generálny riaditeľ nebol volený tu na pôde parlamentu, lebo hrozí, že môže byť ovplyvňovaný rôznymi politickými tlakmi, čo v žiadnom prípade nie je to, čo v momentálnom demokratickom systéme my potrebujeme a chceme. A mám však napriek tomu, že som optimistka, mám jednu takú pripomienku. Týka sa priamo konkrétnej veci z tohto zákona. Predstavila som si, že by členovia rady zboru voliteľov teda boli hašterivé typy a povedali by si, že predsedu si len tak nezvolia, len tak jednoducho, lebo, lebo záujmy predsa každý môže mať rozdielne. Chcem sa len spýtať, možnože trošku ešte by sa mohlo porozmýšľať nad tým, čo by sa stalo v prípade, že by sa nedohodli na tomto predsedovi a že dokedy by bol stanovený ten termín, že dokedy by sa mali teda dohodnúť, aby sa to zbytočne potom nenaťahovalo formálne. Takže to je jediná moja pripomienka krátka. Ďakujem.

Tak ja ešte týchto pár minút využijem, aby som trošku bližšie predstavila tento návrh zákona. Predovšetkým by som chcela hovoriť o Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý v čl. 27 hovorí o možnosti práce a zamestnávania a teda nastoľuje podmienky tak, alebo zmluvné strany sa zaviazali aj v tomto smere pracovať v prospech ľudí so zdravotným postihnutím.
Vzhľadom na to, že máme strašne veľa ľudí so zdravotným postihnutím, resp. každý, v Európe to máme až každý šiesty človek, u nás sa hovorí skôr o každom desiatom človeku, tak vzhľadom na to, že máme asi okolo ku koncu roku 2017 sme mali okolo 720 pracovných asistentov a na ten počet, ktorý máme, hlavne napríklad invalidných dôchodcov nad, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 % takmer 100-tisíc, tak je to číslo malé. Ako som už spomínala, v dôvodovej správe alebo teda ako som v tom predstavení návrhu zákona uviedla, zatiaľ máme len dve možnosti, kedy môže osoba so zdravotným postihnutím o pracovného asistenta požiadať, a to je buď zamestnanec, alebo je to zamestnanec u zamestnávateľa a samostatne zárobkovo činná osoba.
Týmto návrhom zákona to chceme rozšíriť aj na slobodné povolania, umelcov a aj na verejných funkcionárov. Verejný funkcionár, je to samozrejme môj prípad, čiže som tu v konflikte záujmov a prichádzam s týmto návrhom len preto, že dva roky zbytočne čakám, že niekto z mojich kolegov tento návrh dá. Je tu 150 ľudí a, bohužiaľ, človek si ho musí predložiť sám. Takisto ma vyzývajú k tomu aj Kancelária Národnej rady, pretože keď sme riešili tento problém, nikto mi nevedel pomôcť, a takisto ma k tomu vyzvalo v podstate aj ústredie práce a ministerstvo práce. Takže preto tu stojím. A vzhľadom na to, že som v konflikte záujmov a že malo by sa to dotýkať aj mňa, tak ja z tohto miesta prehlasujem, že ak by bol tento návrh zákona posunutý do druhého čítania a, nedajbože, by sme túto zmenu prijali, tak sa, určite sa vzdám nároku na príspevok na pracovného asistenta minimálne v tomto volebnom období.
Keď sa bavíme o umelcoch, ja by som tu chcela vyzdvihnúť, keďže už nemáme veľa času a chcela by som to dneska skončiť, tak by som chcela pripomenúť, že napríklad pri umelcoch môže ísť o takú činnosť, ako je nejaké maľovanie, čiže sú to zmluvy na základe autorského zákona, ktoré nespadajú pod činnosť pracovného asistenta, a takýto človek nemôže požiadať o pracovného asistenta.
Minimálne tu mám jeden krásny príklad spisovateľa, ktorý píše knihy, ktorý píše sience fiction knihy, možno veľmi dobrý typ na letné čítanie. Je to človek s ťažkým zdravotným postihnutím, človek ležiaci s dýchacím prístrojom, napriek tomu píše tie knihy, píše ich, naozaj mu tu trvá strašne dlho, kým tie knižky napíše, ale má už na svojom konte tri hrubé knihy, a je odkázaný na príspevok na opatrovanie. Čiže ak sme sa tu minulý týždeň bavili o tom, že ľudia so zdravotným postihnutím by si mali na seba zarobiť, tak v tomto prípade tá možnosť nie je, pretože tento človek naozaj na tú pomoc odkázaný je, pracovného asistenta nedostane. To také vyjadrenie z úradu práce naozaj je. A myslím si, že táto forma by mu veľmi pomohla. Ten človek sa naozaj začlenil do spoločnosti po strašne dlhých rokoch a dnes si myslím, že to prospieva celej spoločnosti, kedy si ho volajú na besedy, na diskusie, a aj takýto človek zrazu má úplne iný zmysel života.
Podobne sú na tom športovci. V tomto prípade by som sa zamerala skôr možno na tých reprezentantov, ktorí už majú kus práce za sebou a v rámci nejakých svojich športových aktivít sa zdokonalili natoľko, že reprezentujú Slovenskú republiku, a naozaj ak majú ťažké zdravotné postihnutie, potrebujú toho asistenta. Takisto som roky športovala v boccii a tam každý jeden z nich je odkázaný na asistentov. Čiže sú to ľudia, ktorí už majú aj nejaké odmeny za tú svoju športovú činnosť, čiže tiež sa tam jedná o príjem.
No a teda v poslednom rade sú to tí verejní funkcionári, ktorí, o ktorom hovorí aj Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím v čl. 29, že účasť na politickom a verejnom života by mala byť nejakým spôsobom zaručená a to súvisí aj s vytváraním tých podmienok. Nebudem to tu už ďalej nejako veľmi rozvádzať, ale verím, že tento návrh zákona si nájde nejakú odozvu aj u poslancoch, a verím, že tento zákon bude podporený.
Ďakujem pekne.

O tomto čase mi tu už nemá veľmi kto pomôcť. Ďakujem pekne (reakcia na nainštalovanie mikrofónu do optimálnej polohy).
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predstavila návrh zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti.
Začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do bežného života je často nemysliteľné bez súbežného začlenenia takejto osoby na trh práce. Pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je presadenie sa na trhu práve obzvlášť náročnou úlohou.
Za účelom zlepšenia vyhliadok na uplatnenie sa osôb so zdravotným postihnutím na trhu práce existuje viacero nástrojov. Medzi inými aj príspevok na činnosť pracovného asistenta. Príspevok na činnosť pracovného asistenta možno v súčasnosti poskytnúť buď zamestnávateľovi pre jeho zamestnanca, alebo samostatne zárobkovo činnej osobe pre ňu samotnú. Aby bol pracovný asistent dostupný čo najväčšiemu okruhu osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, zákon o službách zamestnanosti pod pojem samostatne zárobkovo činná osoba zahŕňa napríklad aj konateľov v spoločnosti, osoby vykonávajúce slobodné povolanie a podobne. Napriek evidentnej a nepopierateľnej snahe ponúknuť príspevok na činnosť pracovného asistenta čo možno najširšiemu okruhu osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré majú záujem pracovať, stále existuje pomerne početná skupina pracovných činností, na výkon ktorých príspevok na činnosť pracovného asistenta nemožno poskytnúť. Do takýchto skupín, do takýchto skupín pracovných činností spadajú napr. umelci, športovci či verejní funkcionári.
Cieľom návrhu zákona je rozšírenie okruhu osôb a pracovných činností, na výkon ktorých je možné požiadať o príspevok na činnosť pracovného asistenta. Zámerom predloženého návrhu zákona je možnosť poskytnutia príspevku na činnosť pracovného asistenta aj pre ťažko zdravotne postihnutého umelca, športovca či ťažko zdravotne postihnutého verejného funkcionára. Predkladaný návrh zákona bude mať hlavne pozitívne sociálne vplyvy.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja iba chcem dodať, že je to samozrejme prvé čítanie. Pokiaľ je potrebné niečo z vašej strany alebo si myslíte, že by tam bolo treba niečo doplniť, samozrejme sme k dispozícii, pokiaľ by to prešlo do druhého čítania. Myslím si, že o lesoch treba hovoriť aj o novele zákona o lesoch. Takže chcem iba vyzvať, že kľudne môžu sa v druhom čítaní dať pozmeňujúce návrhy, doplňujúce, skvalitňujúce náš návrh, aby sme tie lesy dostali do štádia, ktoré si každý predstavuje, aby boli trvalo udržateľné pre ďalšiu generáciu, ktorá príde po nás.

Ďakujem pekne. Pán kolega áno, beriem, že je to všecko o tých ľuďoch, ktorých tam máme, a to je v každom rezorte. To je jedno, kde pôjdeme, a je to možno o tej kontrole buď politickej alebo odbornej a dôslednej alebo nedôslednej pre vašich alebo našich a už začneme, neviem, do nejakých sfér ísť. Takže áno, všecko je to o tých ľuďoch.
Chcel som povedať, že ten lesný hospodár, to slovíčko "všade" sme to charakterizovali tak alebo chápeme to tak, predkladatelia, aby všade, kde je to možné, mohol ten hospodár, mal všade, kde to je možné, lebo potom je to na jeho subjektívnom názore. Keď vám môžem, ja ktorý som zarytý "socialistický lesný hospodár", no tak nedám ho, nedám ho a je to vybavené, lebo iba môžem ho tam dať. A my preto hovoríme a chceme, aby na všetkých tých, ktorí sú, samozrejme charakterizované tie plochy, kde sa dá tento spôsob realizovať, aby ten lesný hospodár, keď má v správe takúto krajinu, aby tam ten spôsob dal. To je to slovíčko, že musí tam dať "všade", kde je to ako vhodné. Takže to iba na vysvetlenie.
No a samozrejme, že ide o konské poťahy a zápravy a kade ostatné, no, žiaľ, áno, bolo to. Však sme to mali tieto a už sa to vytráca. Aj zamestnanosť v lesníctve sa vytráca, možnože aj okolo tých koní a ďalších vecí. Takže samozrejme nechcem ísť, aby sme išli do nejakej doby predhistorickej, ale myslím, že aj ten koník v tom lesníctve má svoju úlohu a môže tam ďalej fungovať a môže zvyšovať aj tú zamestnanosť v tom danom regióne. A hovorte, čo chcete, koní máme na Slovensku minimum. To sú desatinové stavy, čo sme tu mali. A aj z toho dôvodu, že nám v lesníctve odišli tie kone, už ich tam nemáme proste. Tak poďme im dať trošku aj nejakej tej renovácie koní v lesníckom hospodárstve, práve aj cez tieto možnosti približovania dreva cez konské záprahy. A ďalšie už nestihnem. Takže iba toľko z mojej strany.

Ďakujem pekne, pán predseda. Takže ako som sľúbil, dovoľte, aby som trošku rozobral v rozprave, aby ste mohli na ňu reagovať, čo vlastne našou novelou sledujeme.
Po prvé. Tú filozofiu socialistickú, ktorá bola, že budeme tu mať rovno mäkký porast a rovnorodý, to znamená neheterogénny a nie rôznoveký, sa snažíme nabúrať, pretože príslušné kalamity a čas nám dáva za pravdu a história, že pokiaľ je to iba v jednom druhu lesov, teda druhu stromov v danom lese a rovnoveký porast, že jedna výška, keď príde nejaká kalamita, je s tým problém. Viď naše Tatry, ktoré teraz plačú a nevedia sa z toho dostať.
Takže zavádzame, alebo chceme, aby všade tam, kde sa dá, pán Martinák ma asi doplní, pretože je lesný hospodár, že na všetkých územiach sa nedá tento spôsob, ktorý sa volá podrastový a výberkový spôsob hospodárenia, nedá sa všade realizovať, ale všade tam, kde sa dá na našom území, aby sme ho teda realizovali, pretože je to o tom, že vyberáme tie stromy z toho porastu. Nieže robíme holoruby, robíme doslova, že, ja hovorím, že diery v porastoch. A potom si predstavte, že keď máte takéto, sledujete Slovensko, kde máte holorub, les, holorub, les. Predstavte si, že hubári tvrdia, že v týchto lesoch medzi tými holorubmi nerastú huby, nerastú huby. To znamená, to je ďalší vplyv toho holorubu, ktorý si ani neuvedomujeme možno, čo spôsobujeme, a prakticky nikto o tom nehovorí.
Takže, vážení, my navrhujeme a myslím, že aj legislatíva do budúcna bude tuto tento spôsob hospodárenia propagovať, výberkový a podrastový spôsob, ktorý som mal tú česť vidieť na Muráni a v okolici, kde teraz už nebohý pán Ladislav Holzbauer tento spôsob, lesník, tento spôsob, že za celého svojho života praktizoval, a musím vám povedať, že ten les, les hýri životaschopnosťou. Jednak je heterogénny, to znamená, že rôzne druhy, a jednak máte tam od tej omladiny až po ten 20-ročný strom. A to je krása. To je krása, ľudia boží! To doporučujem sa ísť pozrieť do týchto končín. Vyzerá, že na území Slovenska, teraz nech ma pán Martinák opraví, keď budem klamať, okolo 5 až 12 %, možnože 20 % by sa dalo realizovať výchovu našich lesov ďalších pre naše ďalšie generácie. To, že dneska tu lesy máme, je vďaka našim predkom, ktorí sa k tomu správali nie komerčne, že to vyhubili počas svojej existencie, ale nechali aj nám, aby z toho niečo bolo. Takže to je prvý bod, ktorý chceli by sme teda akože opraviť, aby bol ten výberkový a podrastový spôsob hospodárenia.
Ďalším bodom, ktorý je neuralgickým podľa mňa, je fiktívne robenie kalamít. Viete, že, hlavne tí, ktorí po 40 rokov sa dostali znovu k tomu svojmu majetku, nechcem nikomu vstupovať do svedomia, ale, žiaľ, je to pravda, keď zistili, že majú les a ten les možnože má 50, 80, 100 rokov, tak si povedal: no tak keď ho už konečne mám, tak poďme na to! A potom zisťujeme, že sa rúbe hlava nehlava. Kalamity sa robia účelovo, z hektára sú zrazu, 5 hektárov a biela farba, ktorá sa značí X-kom alebo ležiacim krížom, ako som sa poučil, znamená kalamitu, tak tá hranica kalamity ide účelovo, kde je potrebné ju dať. A potom sa čudujeme, aké stromy sa z tej kalamity dostávajú preč a vlastne ten les trpí.
Takže my meníme súčasný spôsob nahlasovania kalamity, ktorý hospodár bol povinný nahlásiť, pokiaľ kalamita vznikla nad 20 % zásob dreva v tomto dielci lesníckom, ktorý tam bol, to znamená, viacej ako 20 % toho dreva tam padlo v tom dielci tou kalamitou, či je to veterná alebo nejaká iná, lykožrútová a iná, alebo keď je to nad pol hektára. To znamená, tam sa dalo veľmi účelovo hýbať aj s tými kubíkmi, aj s tou výmerou, aj s kadečím proste, a iba nad tým, na tieto nivy 20 % zásob dreva a pol hektára výmery bolo povinnosťou ohlásiť túto kalamitu. Takže my hovoríme, že má sa ohlásiť každá kalamita, ktorá vznikne, áno, aj ten jeden strom, ktorý tam bude tým lykožrútom napadnutý. Pretože všetko začína od jedinca. a potom nastupujú tie ďalšie veci. Takže dávame, že každá kalamita sa musí hlásiť príslušným orgánom, aby sa vedelo príslušne a včas zasiahnuť.
Ďalším bodom, ktorý sa často, by som povedal, že stretávajú tie styčné plochy, je ochrana prírody a lesný hospodár. To znamená, hospodárenie v lesoch, hlavne v tých hospodárskych. Vieme, ako dopadla Kôporová, Tichá dolina, nebudem sa k tomu vyjadrovať, to je na dlhšiu debatu. Ale my navrhujeme, aby lesáci, ktorí majú na starosti mimo 4. a 5. stupňa ochrany prírody, teda tie lesy, ktoré hraničia s týmto stupňom ochrany lesov, ktoré sú, dajme tomu, napadnuté kalamitou, tak aby tie hospodárske lesy a tí hospodári v nich mohli v tých susediacich s tými lesmi 4. a 5. kategórie ochrany prírody, aby mohli urobiť príslušné opatrenia, keď sa kalamita vyskytne v týchto porastoch, kde je ochrana prírody. To znamená v 4., 5. stupni ochrany prírody, aby tie ostatné porasty, ktoré nie sú v chránenej oblasti, ale sú susediace, aby tiež nepadli, dá sa povedať, ladom, nepadli tou kalamitou, aby mohol hospodár robiť príslušné opatrenia, samozrejme aj s vyjadrením tej ochrany prírody a mohol takýmto spôsobom zabrániť šíreniu do ďalších hospodárskych a iných lesov tejto kalamity. Hlavne tu sa týka, o tú kalamitu, sa týka, lykožrútovú a ďalšiu. Takže to je ďalší bod, ktorým by sme chceli skvalitniť naše lesy.
Ďalší bod týka sa hospodára. V súčasnosti je stav, že pokiaľ nie ste sám lesný hospodár, tak samozrejme musíte, a ste majiteľom lesa, tak musíte mať ako majiteľ lesa lesného hospodára, ktorý vám povie, ako máte v tom lese gazdovať. Niekedy to boli LHP, lesohospodárske plány, teraz je to plán starostlivosti o les. V minulosti týchto lesných hospodárov platil štát, teraz to platí majiteľ lesa, alebo ten obhospodarovateľ, ktorý tam je. Takže viete si asi predstaviť, aké tendenčné možnosti sa vynorujú, ak chcete toho hospodára nejako umravniť, usmerniť, koľko dreva máme v tomto decéniu, lebo sa to robí na decénium 10 rokov, koľko toho dreva tam má vyrúbať. Pokiaľ si ho platí sám ten majiteľ alebo obhospodarovateľ lesa, tak je tam veľká možnosť korupcie, čo sa týka, na úkor dreva a lesa ako takého, a potom kubíky môžu lietať hore-dole a ťažba sa nájde, akú si len vymyslíte.
Preto navrhujeme, aby sa späť lesný hospodár dostal, múdro povedané, pod výplatu štátu, pretože štát by mal byť ten, ktorý by mal garantovať udržateľný rozvoj aj lesného hospodárstva. Áno, u mnohých súkromníkov vidíme demoláciu, či už urbariáty, ale aj cirkevné niektoré, aj fyzické osoby. Tak štát by mal garantovať cez tých lesných hospodárov, aby sa v každej forme vlastníctva obhospodarovania lesov tá udržateľnosť v lesníctve garantovala. Čím iným, ak nie tým, že toho lesného hospodára bude priamo platiť štát?
Takže navrhujeme takúto zmenu. Niekto povie: no skade štát bude mať na to peniaze? Tam navrhujeme, aj tu riešenie, a síce, že budú takzvané povinné odvody z kubíka dreva pri obnovnej ťažbe. To znamená, tam, kde sú v ziskoch, kde majú plánovanú ťažbu, tak tieto kubíky budú odvádzať určitú časť financií do spoločného rozpočtu štátu, z ktorého sa bude financovať táto lesohospodárska činnosť pre lesných hospodárov a, samozrejme, že aj plány starostlivosti o les.
Aká to bude výška? – pýtali sa novinári na našej tlačovke. Tam samozrejme to bude závisieť od toho prepočtu, koľko tam bude, budú, tých lesných hospodárov potrebných, aké tam budú asi kalkulácie a na základe toho sa bude aj tento prepočet odvodov z kubíka dreva pri obnovnej ťažbe zavádzať. Takže to je ďalší bod, ktorým by sme chceli skvalitniť prácu do budúcna v našich lesoch.
No a ten posledný, neviem, či to je 5. alebo 6., a myslím si, že to je ten, jeden z tých možnože najdôležitejších, aby sme tú funkciu lesa nechápali iba veľmi jednostranne, iba v tých kubíkoch dreva a v tej komercii, koľko za ten kubík dostanem, alebo nedostanem, či musím si ho niekde podržať alebo si ho už môžem teraz predať, a síce, aby tam boli všetky funkcie toho lesa chápané a adekvátne aj ocenené. Možno aj tým odvodom zo štátu späť do lesa, pretože ak si niekto myslí, že je prirodzené, že keby sme nemali tu les, tak tu možnože máme aj ten čistý vzduch, že máme tu aj nejakú pôdoochrannú funkciu, že nebude nám lézia po tých brehoch a veľkých vrchoch fungovať, že ochránime tú pôdu, že tu nebudeme mať nejaký ten tepelný, svetelný, vodný režim celkom iný, ako keby tie stromy neboli, tak sa asi hlboko mýli a doporučujem mu naštudovať si environmentalistiku lesa a ďalšie tie funkcie, ktoré les dáva každému človeku.
Snažíme sa to dostať tiež do zákona, aby tieto funkcie lesa, nie iba tie ťažobné a drevárske, boli ohodnotené štátom, aby do toho štátu išli nejaké financie, ktoré budú môcť nanovo oživiť tento les. Nehovorím už o stromoch rastúcich mimo les a ochrany prírody ďalších, ktoré by samozrejme si tiež zaslúžili možnože väčšiu finančnú dotáciu aj zo strany štátu.
Vážení, toto je zhruba, čo chceme v tejto novele zákona novelizovať a prijať, myslím, že ku skvalitneniu ďalších lesných porastov pre ďalšie generácie, ktoré prídu po nás. Odporúčam, aká je sila lesa, jednu knihu. Volá sa Muž, ktorý sadil stromy. Je to neskutočne dobrá kniha, čo sa dá urobiť z nehostinnej krajiny, ak si niekto vezme do hlavy, že ju vysadí stromami. Je to na rozhraní Španielska a Francúzska, územie, ktoré bolo aj vojnami, prvou a druhou, opomenuté, lebo tam nebolo nič, tam nebolo kvôli čomu ísť normálne. A tento človek, ktorý žil v 20. storočí, si povedal, že celý svoj život sa bude venovať výsadbe stromov v týchto, by som povedal, nehostinných podmienkach európskych a urobil z toho kultúrne, civilizačné a životné prostredie pre vznik miest a dedín v danom regióne. Vysadil niekoľko 10-tisíc stromov za svoj život. A to je krásna kniha, ktorá povie, čo znamená mať pevnú vieru, svoje presvedčenie a čo znamená dať strom do krajiny.
Takže, vážení, doporučujem každému a chcem veriť, že aj vy chcete nechať našim deťom a vnúčatám krajinu aj lesohospodársky prijateľnú a udržateľnú pre ďalšie generácie, aby sme tu mohli čerpať aj do ďalších desiatok a stovák rokov, ktoré, dúfam, že prídu aj po nás na slovenskej zemi, aby ten les dotváral slovenskú krajinu. Takže chcel by som vás veľmi pekne poprosiť o vstúpenie si do svedomia, či má zmysel takto novelizovať tento zákon o lesoch a potom podľa svojho svedomia a presvedčenia sa rozhodnúť pri hlasovaní. A chcem vás poprosiť naprieč politickým spektrom o podporu tejto našej novely zákona o lesoch.
Ďakujem pekne. Takže žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.

Ďakujem pekne. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Či sa nám to páči, alebo nepáči, rastliny bez nás vyžijú, my bez nich nevyžijeme. A keď túto filozofiu si ľudstvo neosvojí, bude mať veľký problém. Preto dovoľte, aby som zdôvodnil, prečo dávame my z nášho hnutia novelu zákona o lesoch, zákona č. 326/2005. Škoda, že tu nemáme nášho bývalého kolegu Janka Mičovského, ktorý je lesníkom a lesákom celým srdcom. Dávam to myslím, že už štvrtýkrát v pléne Národnej rady, tento zákon o lesoch. V čom je jeho filozofia?
To, že je les najvýznamnejším prírodným, kultúrnym a krajinotvorným prvkom s mimoriadnym vplyvom na život ľudí a ostatných organizmov, nemusím asi nikoho presviedčať. Cieľ návrhu zmien zákona o lesoch by som charakterizoval do štyroch oblastí a budem to najprv citovať z dôvodovej správy a následne v rozprave by som to rozviedol na drobné. Takže v ktorých takýchto nejakých častiach tento zákon sa snažíme zlepšiť?
Po prvé, meníme priority v lesohospodárskych postupoch, čo zásadne má strategický význam pre lesníctvo a budúcnosť Slovenska a jeho lesníctva. Druhá oblasť, reagujeme na akútny stav v lesníckej praxi, kde dochádza k častým deformáciám. Tie deformácie, máme na mysli kalamity a účelové ťažby dreva z nášho lesa. Po tretie, uzákoňujeme po prvýkrát komplexné vnímanie lesnej produkcie a to v súlade s modernými trendmi, tak ako ich prezentujú významní zahraniční i naši lesnícki odborníci, napríklad profesor Papánek, profesor Zachar, profesor Čaboun a ďalší. Štvrtá oblasť, ktorej sa chceme dotknúť, mení sa financovanie lesných hospodárov a v súvislosti s tým zavádza sa odvod pre obhospodarovateľov lesa.
Týmto naším návrhom reagujeme na aktuálne poznatky lesníckej praxe a zároveň legislatívne potvrdzujeme rámec strategickej orientácie lesného hospodárstva v záujme napĺňania nadčasových celospoločenských cieľov, v intenciách akútnych potrieb a výziev 21. storočia. Snažíme sa chápať drevo a hlavne les ako komplexne, to znamená, aj v iných jeho funkciách, nie iba v tej drevoťažnej a iba v tej komerčnej.
Návrh zákona nemá v konečnom dôsledku vplyv na rozpočet verejnej správy. Má pozitívne sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie a nemá priamy vplyv na informatizáciu spoločnosti a na podnikateľské prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Pán predseda skončil som a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Ešte krátko, vážené kolegyne a kolegovia. Pred chvíľou som predstavila za naše hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti návrh zákona, ktorým sme chceli odstrániť diskrimináciu rodičov, ktorí si zoberú do náhradnej starostlivosti, do svojej opatery deti, ktoré z rôznych dôvodov sa nemôžu starať o nich a vychovávať ich vlastní rodičia. A teraz sme predstavili zase návrh zákona, ktorým chceme pomôcť osamelým rodičom, neúplným rodinám, aby naozaj nestrádali deti.
Deti sú najviac ohrozené chudobou. Svedčí o tom aj posledný prieskum Slovenskej akadémie vied. Chudobou sú ohrozené, osamelí rodičia, teda neúplné rodiny a viacdetné rodiny. Naše hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti zaostrilo svoju pozornosť práve na rodinu. Chceme realizovať a upozorňujeme na rodinnú politiku, to nie je to isté ako sociálna politika. Sociálna politika sa zameriava na člena rodiny, ktorý sa nachádza z rôznej príčiny v núdzi, a rodinná politika sa zameriava na rodinu ako celok.
Chcem vás teda požiadať, aby ste tento návrh zákona podporili, za čo vám ďakujem.