Videokanál klubu

Keby sme zachádzali, pán Antal, do diskusie, ako to funguje v jednotlivých veľkostiach tých obcí a miest, tak by sme naozaj usporiadali konferenciu. Ja vám garantujem, že v Bratislave OLO padá pod ťarchou separovaného zberu až doposiaľ a že až doposiaľ to naozaj je. Čím viacej separuje, tým má väčšie, väčšie mínusy, väčšie straty. Čiže ten systém nezaberal a tak isto nefungoval dobre v Bratislave množstevný zber. Iná situácia je v menších obciach, v menších mestách a skutočne vec, (ruch v sále) vidím, že som vás nezaujal týmto, touto svojou reakciou. Vec je na pováženie, lebo Slovensko má veľký rozptyl. Má obce s niekoľko desiatkami obyvateľov a má veľké aglomerácie, sídliskové aglomerácie, ktoré ich problémy s tým odpadovým hospodárstvom sú priepastne odlišné. Verím tomu, že vy vo vašej obci ste starosta obce, že máte na to istý názor, ale ten rozptyl problémov je veľký. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne a kolegovia, máme tu ďalší environmentálny zákon. Ako predkladateľ otvorene povedal, jeho cieľom je znevýhodnenie skládkovania. No áno, znevýhodnenie skládkovania od nás požaduje aj Európska únia. Podotýkam, že tak aj ako aj predošlé často zákony u nás, životného prostredia, sa zjavujú až po kritike z Európskej únie. My si svoje poklady nevážime, až keď nás napomenú. V tomto prípade ide o poklady, samozrejme, znovu spodných vôd a ďalších prírodnín, ktoré sú poškodzované masovým skládkovaním, ktoré je na Slovensku jedno z najväčších v Európskej únii.
Prečo nemáme dostatočné, dostatočnú separáciu? Pretože celá oblasť odpadového hospodárstva je presiaknutá často neférovými vzťahmi, korupciou, ba až mafiánskymi vzťahmi, ako sme nedávno videli aj tu v hlavnom meste v známej kauze nelegálnych skládok. Nemáme, nemáme v tom dobrý systém aj vďaka tomu, že obce nedostávali žiadne zvýhodnenia ani žiadne dotácie na to, aby cieľavedome a vopred riešili problematiku. Jednoducho skládkovanie sa im javilo najlacnejšie a tak sa zakladali skládky. Keď občania protestovali, ako to bola Pezinská skládka, tak práve mnohé strany súčasnej vládnej koalície fandili tomu a naozaj kauza končila po ťažkých peripetiách.
Je dôležité si povedať, že ak sa nemá skládkovať, nie je možné žiadať, aby naveky všetko niesli na bedrách iba občania, lebo, samozrejme, čo sa stane? Zvýši sa poplatok. Zvýši sa poplatok za odpad, ktorý v mnohých miestach a mestách Slovenskej republiky nie je vôbec malý a nie je pod dostatočnou kontrolou. Celý tento systém volá po kontrole a volá po veľmi razantnom boji s korupciou. V tomto prípade pán minister navrhuje zákon, v ktorom peniaze poputujú sčasti do Environmentálneho fondu, potom sa možno budú vracať niektorým obciam podľa nejakých pravidiel, ale budú sa vracať aj niektorým podnikateľom.
Znovu volám po tom, aby sa spolu s týmto zákonom a mnohými podobnými zákonmi, ktoré sa pokúšajú riešiť zlé, zle systémovo nastavené vzťahy, aby sa pridávala akási doložka antikorupčných opatrení, pretože samotný tento zákon môže byť znovu vodou na mlyn pre neférové rozdávanie peňazí a pre redistribúciu tzv. svojim ľuďom, politicky vybratým ľuďom alebo politicky vybratým podnikateľom.
Verím, že predkladateľ nemá tento úmysel, ale bez antikorupčných opatrení, sa obávam, že aj tento zákon, aj táto nová, nový systém distribúcie peňazí sa neobíde bez škandálov a kompromitácie nedlho po tom, čo vstúpi do platnosti. Zásadná myšlienka, o ktorú nás už dlhé roky žiada Európska únia, aby sme urobili opatrenia na zníženie skládkovania. Zásadná myšlienka sa ale neobíde bez celého súboru ďalších opatrení. To znamená súboru zameraného na obchod, aby sa neprodukovalo toľko obalových odpadov a iných odpadov, ktorými sú zahlcované domácnosti a celá spotrebná sféra, aby naozaj bolo zvýhodňované separovanie, lebo doteraz je to tak, že čím viac sa v obci separuje, alebo v meste, tým je to všetko drahšie. Samozrejme. Drvivá väčšina toho separovaného odpadu zvyšuje náklady, nedá sa predať a zvyšuje náklady. Aspoň tak zatiaľ náš systém funguje. Sú aj systémy a krajiny, ktorých odpadové hospodárstvo po separovaní bohate zarába, ale, žiaľ, my toho zatiaľ schopní nie sme a tam znovu sa vraciam k známej téme: korupcia, neférové konanie, zvýhodňovanie politických alebo kšeftárskych klientov. Preto tento zákon potrebuje mnoho bratov, bratrancov a kolegov, s ktorými by snáď sa celá táto spleť vzťahov dostala na lepšiu úroveň.
Ďakujem.

Ďakujem. K týmto poznámkam iba toľko, že znovu treba zdôrazniť, že už je desať minút po dvanástej, nie päť minút. Až oblasť Šamorína je kontaminovaná, je kontaminované hlboko do vnútrozemia, spodné vody na juhozápade Slovenska. Uvidíte, onedlho budú zverejnené rôzne vedecké poznatky, preto aj zaoberajú sa tým ľudia. A treba zdôrazniť, že v oblasti životného prostredia je zákonmi s dobrými úmyslami dláždená naša doterajšia cesta do pekla. Desiatky, vodný zákon, taký zákon, na všetko máme zákony, ale sa nevymáhajú, neplatia, sú formálne. A to hrozí aj tomuto zákonu lex Žitný ostrov. Preto som sa aj prihlásil, aby som povedal, máme šancu, vy máte šancu, lebo vládnete, neurobiť to znovu rovnako, že formálny zákon s dobrým úmyslom nebude vymáhaný a bude jedno z ďalších placnutí veslom do vody Žitného ostrova, ale pod tou vodou sa ďalej budú zbierať škodlivé látky, lebo doteraz žiadne naše zákony nespôsobili, že by sa v podzemí Žitného ostrova nezvyšovala miera kontaminácie.

Ďakujem pekne. Ďakujem, pán kolega, že si spomenul, čo znamená voda a ja doplním iba jednu vec, že správame sa k nej macošsky. Myslíme si, že voda je náš nepriateľ. Práve naopak, voda je náš priateľ, len my ju musíme vedieť v tejto krajine udržať a hlavne, že by sme ju vedeli aj potom následne pre blaho našich občanov aj využiť.
Chcel by som sa opýtať, že v zákone sa hovorí, že doterajšie tie vodohospodárske územia boli v rôznych zákonoch, rôzne kompetencie. Chcem sa opýtať pána ministra, či boli doplnené nejaké nové vodohospodárske oblasti oproti tým, ktoré boli doteraz a či uvažujeme s nejakými ďalšími vodohospodárskymi oblasťami a chcem veriť, že ten § 16, kde sú správne delikty, kde sa píše, že nebudeme rozširovať a stavať stavby veľkokapacitných fariem, teraz myslím poľnohospodárskych fariem, tak chcem veriť, že sa to bude dôsledne dodržiavať, aby sme nespôsobili iba pre nejakú ekonomickú, biznismenskú, by som povedal, loby znečistenie nášho Žitného ostrova, resp. ďalších oblastí vodohospodárskych, ktoré tu máme, pretože aj poľnohospodárstvo môže rapídnym spôsobom spôsobiť to, že našu spodnú vodu, ktorá je, by som povedal, naším zlatom, budeme kontaminovať. Chcem veriť, že tento zákon bude aj inšpekciou životného prostredia razantne dodržiavaný a nebude rozlišovať vaši-naši, ale padni, komu padni, ako často v tejto snemovni počujeme.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, lex Žitný ostrov, ako sa mu publicisticky hovorí, nie je novým, nie je novou témou v našej snemovni. Už na jar kolegovia z opozície viacerí predkladali upozornenia a predkladali návrhy zákonov na ochranu vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. Táto téma bola trestuhodne zanedbaná. Územie znečistené toxickými pesticídami, zvyškami ropných rezíduí z ropných havárií. Desiatky rokov dlžíme našim deťom a vnukom starostlivosť o najväčší vodný poklad Slovenska. Už som to tu viackrát zdôraznil, ale zopakujem to znovu, lebo je škoda to neopakovať. Je mojou povinnosťou to opakovať. Máme, keď nerátame zdravie a dobrý rozum nášho obyvateľstva, len dva obnoviteľné prírodné zdroje - naše lesy a vodu.
Žitný ostrov je schopný - neviem, či ste si to niekedy uvedomili - zásobovať celé Slovensko, pretože má kapacitu 13 miliónov občanov. Milióny domácností sú schopné žiť z tejto kvalitnej pitnej vody, ktorá sa prírodným zázrakom, lebo tzv. vnútrozemská delta, ktorá vznikla pri prerazení horstva a vytvorila sa vlastne od Hainburgu a od Devína smerom ďalej po prúde Dunaja, je unikátnym prírodným útvarom, ktorého v štrkových podložiach sa skrýva táto neuveriteľná zásoba prakticky okamžite použiteľnej vody, ktorá sa s malými úpravami stáva pitnou vodou. Každý štát by si uvedomoval, že toto je vzácnejšie než ropa, lebo ako vidíte, ropu vieme nahradiť minimálne v tom, že vozidlá, aj iné teda stroje sú schopné fungovať aj ako elektro, elektrozariadenia, nepotrebujú proste fosílne palivá, ale vodu ešte nikto ničím nenahradil a bez vody nie je možný život a nie je možná kvalita života.
Slovensko v prípade, že by si zničilo, a my sme na krok od toho, že by si zničilo túto zásobáreň pitnej vody, tak zničí ekonomickú podstatu Slovenskej republiky na celé generácie. Podotýkam, že naozaj to, čo sme tam - nehovorím, samozrejme, že to spôsobila súčasná vláda, to je ťarcha mnohých vlád, najmä za bývalého režimu - to, čo tam už bolo vypustené, sa rozkladá len veľmi, veľmi pomaly. Dnes toxický mrak, ktorý od Bratislavy sa posúva na Žitný ostrov, ohrozuje existenciu mnohých obcí a ohrozuje pitnú vodu v studniach, ktoré tam obyvatelia majú a z ktorých buď aj pijú alebo nimi prinajmenej zavlažujú svoje záhrady a zásobujú svoju živočíšnu výrobu.
Táto pokladnica zdravej pitnej vody nebude automaticky vyliečená prijatím tohoto zákona, ale napriek tomu, že som opozičný politik, kvitujem, že zákon je v snemovni. Mrzí ma, že nebol hneď prvým krokom tejto vlády, lebo všetky vlády, aj táto, od počiatku by si mali byť vedomé tohoto environmentálneho dlhu, že tu sú tisícky environmentálnych záťaží a desiatky, možno stovky z nich ohrozujú práve územie tohto nášho vodného pokladu, ktorý leží pri Dunaji na území Žitného ostrova.
Verím, že po tomto sa bude razantne pokračovať aj v odstraňovaní skládok, či už teda tých kvázi legálnych, lebo mnohé z nich boli vlastne uložené s vedomím, je to absurdné, ale s vedomím oficiálnych orgánov a samozrejme aj nelegálnych skládok. Máme tu aj také zákony, ktoré sa zaoberajú aj touto tematikou.
Preto treba, pán minister, vyvinúť sústredné úsilie na to, aby sa od tejto chvíle skutočne začala ochraňovať, to čo nie je naozaj otázkou rozmaru niekoho, kto má dobrý vzťah k prírode, a ten, kto nemá dobrý vzťah k prírode, sa na to môže vykašľať. Ochrana pitnej vody na Žitnom ostrove je existenčnou otázkou Slovenskej republiky a je otázkou ochrany nášho najväčšieho prírodného bohatstva, ktoré na Slovensku máme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán podpredseda vlády, vitajte! Kolegyne tu nemáme, takže kolegovia a hostia na balkóne, veľmi dôležitý zákon. O tomto zákone sme už rokovali. Nie som si istý, či to bolo na konci roka minulého alebo začiatkom tohto roku, ale verejné obstarávanie je veľmi dôležitá oblasť. Prečo? Pretože ňou pretečie ročne radovo niekoľko miliárd, 4 až 5 miliárd ročne a akákoľvek efektivita, ktorá môže v tomto objeme prísť, keby sme vyčíslili len desaťpercentné zvýšenie efektivity pri verejnom obstarávaní, tak máme do rozpočtu 400 miliónov eur. Asi všetci vieme rátať na sociálne balíčky, takže viem si predstaviť, že keď sme mali posledný minuloročný sociálny balíček 250 eur, tak toto je necelé dva sociálne balíčky, čo už každý automaticky spozornie.
Vieme, že máme nového predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý teda dlhodobo hlása, že chce tam priniesť nový vietor, chce priniesť zmenu. A toto je to kľúčové. A myslím si, že to je aj taká veľmi pozitívna správa. Na druhej strane, aj tento zákon vlastne hovorí o tom, že chce priniesť zjednodušenie - ako ste aj na začiatku hovorili, a je to vlastne aj v dôvodovej správe - a zefektívnenie. Toto tiež si môžeme povedať, že je to veľmi pozitívne, lebo vieme, sťažujú sa starostovia, ľudia, ktorí naozaj robia na tých nižších úrovniach s verejným obstarávaním, že to dlho trvá, zväzuje im to ruky, obstaranie malých vecí trvá strašne dlho, čo by si normálne vybavili nákupom v obchode, alebo resp. firmy takýmto veciam vôbec čeliť nemusia a úrady sú zahltené množstvom papierov a množstvom, a dlhým časom.
Takže taktiež počujem a vidím aj teda, že do toho návrhu zákona sa dostali určité pripomienky, ktoré sme prezentovali formou pozmeňujúcich návrhov práve pri tom poslednom, poslednom rokovaní, čo teda nechcem povedať, že by to bol nejaký náš výmysel, ale naozaj sú to veci z praxe, takže na jednej strane ma teší, že sa dostávajú do tohto zákona aj veci z praxe, na druhej strane vidím, že nie úplne všetky.
Ale dnes sme v prvom čítaní a ja mám teda otázku na vás a výzvu, pán podpredseda, aby ste možno tak viacej predstavili myšlienku toho zákona a poviem, v akom duchu, pretože naozaj teda hovoríme tu o tom, že ideme zefektívniť a zjednodušiť, čo teda môže byť pozitívne.
Na druhej strane tu hovoríme o tom, že, hovoríme o balíku peňazí 4 až 5 miliárd eur a zefektívnenie formou toho, že zvýšime limity tak, ako ste aj povedali, že tento zákon sa teda na zákazky nebude vzťahovať, človek vtedy musí automaticky spozornieť, lebo si povie: čo to znamená, že sa ten zákon nebude na tieto zákazky vzťahovať? Znamená to, že tie zákazky vlastne ako keby sa stratia z radaru a môže to dopadnúť, že obstaranie verejné, ktoré - hovorím, môže, nemusí, ale môže, záleží od toho, ako kto si tú efektivitu vysvetlí - zákazky, ktoré radovo boli v povedzme 4 - 5 miliárd, sa budúci rok alebo po platnosti tohto zákona, ten istý objem môže stáť 6 miliárd, napríklad, vymýšľam si. Ale chcem tým povedať, ako bude zabezpečené pri zjednodušení a zefektívnení to, že to verejné obstarávanie bude aj hospodárne. Pretože to je cieľom akéhokoľvek nakladania s verejnými zdrojmi, aby sme, preto sme zaviedli Hodnotu za peniaze, aby sme zabezpečili, že peniaze občanov, ktoré platia vo forme daní, sú míňané efektívne a zároveň hospodárne. Čiže nekupujeme perá, ktoré radovo stoja 30 centov za euro, nekupujeme autá, ktorá radovo stoja 10-tisíc a 15-tisíc atď., by som mohol pokračovať, ale myslím, že to nie je potrebné.
Čiže by ma zaujímalo práve pri tej filozofii, lebo niektoré nástroje ste spomenuli, ale skôr ako filozoficky, keďže sme v prvom čítaní, že akým spôsobom bude zabezpečené, keď my teda ten radar ako keby vypneme na tie nižšie zákazky, ako zabezpečíme, že tí starostovia nakoniec budú nakupovať hospodárne, lebo opäť, chcem to povedať, lebo, a dať v tom za pravdu, že potrebujeme tým starostom a tým jednotlivým aktérom na tom verejnom obstarávaní rozviazať ruky na to, aby mohli byť flexibilnejší a rýchlejší, ale čo bude tá spätná väzba v tejto filozofii na to, aby sme mohli vidieť, že naozaj vynakladajú tie zdroje hospodárne a čo môžme urobiť, ak hospodárne nebudú s tými peniazmi nakladať?
Takže toto je moja otázka a poprosil by som, ja by som aj zareagoval, ale keďže ste boli v úvodnom slove, sa nedalo, takže by som vás poprosil, keby ste na toto vedeli zodpovedať.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem, ďakujem za slovo. Tak ja som si napísala také tri body k Slovenskej akadémii vied, čo tu počúvam a napadli ma tri veci.
1. Devastácia Slovenskej akadémie vied je zlým signálom pre návrat múdrych mladých ľudí robiť vedu na Slovensku. Vieme, ako ich vieme nalákať, koľkí prišli a ak toto vidia, ten cirkus okolo toho, tak jednoducho 100 % sa nám tu nikto nevráti robiť vedu.
2. Tým pádom si ostrieľame možnosť tvoriť takzvané pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou, lebo ak raz automobilový priemysel bude problémom Slovenska, budeme mať fest veľký problém so zamestnanosťou a teda ja si myslím, aby sme neskončili ako Detroit.
3. Všetky orgány, či štátnej správy či samosprávy, sa snažia so svojimi nehnuteľnosťami efektívne narábať. Ja vôbec nevidím problém, že ak majú lukratívnejšie budovy a dokážu ich posúvať aj možno komerčným smerom, aby si zarobili na to, čo potrebujú k vedeckej činnosti, ja v tom absolútne žiaden problém nevidím.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Častokrát tu hovorí sa o majetku. Neviem, možnože mnohí z vás zachytili aj na stránkach "Veda chce žiť" analýzu, ako to vlastne s tým majetkom je, keď je majetok v rukách štátu alebo majetok v rukách vedeckej výskumnej inštitúcie. V prvom rade asi by si trebalo vysvetliť, že ktorý proces je otvorenejší a ktorý proces zaručuje väčšiu ochranu tohto majetku. V prípade majetku v rukách štátu, ak sa nachádza nejaká lukratívna budova ústavu a chce budovu túto predať, musí vyhlásiť trvalú prebytočnosť, je k tomu nevyhnutný súhlas predsedníctva akadémie vied. Najprv ponuka ide iným rozpočtovým alebo príspevkovým organizáciám, pri nezáujme ponúka ho všetkým ostatným subjektom. Pozor, upozorňujem, pri nezáujme cena podľa znaleckého posudku sa môže postupne znižovať, dôjde k uzavretiu zmluvy o predaji, zmluvu odsúhlasí ministerstvo financií a potom sa stane účinnou a predaj sa uskutoční. Pri VVI je proces, ak je nejaká lukratívna budova, ústav chce túto budovu predať, ústav vyhlási prebytočnosť a je k tomu potrebný súhlas dozornej rady, rozhodnutie, prichádza, predsedníctva o prebytočnosti akadémii vied, následne prichádza rozhodnutie ministerstva financií o predaji, následne je tu rozhodnutie vlády Slovenskej republiky o predaji, potom je až verejná obchodná súťaž a pozor, cena nesmie byť nižšia, ako znalecký posudok. Tak sa pýtam: kde je potom majetok lepšie ochránený? Ďakujem.

Aby na ňu, aby na ňu prešiel aj potom, pretože takto, presne tak to vyzerá, že pani ministerka to robí len kvôli majetku a nakoniec povie, že nejaká časť majetku, ktorý Slovenská akadémia vied používa, nakoniec na ňu neprejde, pretože ministerstvo s týmto majetkom má iné zámery. Žiaľ, takto to, takto to vyzerá.

Ďakujem. Kolega Beblavý nečítal to rozhodnutie prokuratúry a keďže tu vznikli pochybnosti, kto si vymýšľa, tak ja ho prečítam: "V nadväznosti na váš podnet", píše prokuratúra, "z 19. 7. 2018 doplnený listom zo 6. 8. 2018 vyššie uvedeného čísla oznamujem, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky po preskúmaní zákonnosti postupu ministerstva v konaní o návrhoch SAV na zápis do Registra verejných výskumných inštitúcií, a to v súvislosti s aplikáciou § 21 zákona č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied, podľa ktorého sa mala uskutočniť transformácia organizácií zriadených SAV na verejné výskumné inštitúcie, zistila prieťahy v konaní ministerstva. Z uvedeného dôvodu bolo ministerstvu dňa 5. 9. 2018 podané upozornenie prokurátora s tým, aby ministerstvo o návrhoch SAV na zápis do Registra verejných výskumných inštitúcií urýchlene rozhodlo.". Čiže toto je znenie (reakcia z pléna), toto je znenie - prosím vás, neprerušujte ma - Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. A áno,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec (reakcia z pléna), pán poslanec, pán poslanec Hrnko, poprosím vás o kľud v rokovacej sále. Pán poslanec! (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, upokojte sa. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, poprosím vás, pán poslanec, upokojte sa! (Krik v sále.) Poprosím vás, páni poslanci, nevykrikujte tu! (Krik v sále.)
Pani poslankyňa Remišová, idete pokračovať?

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Budem pokračovať, len čakám. Takže toto bolo čierne na bielom, stanovisko Generálnej prokuratúry. A kolega Beblavý, mali ste pravdu v tom, že ja som nechcela byť taká podozrievavá, ale ak sa schváli táto, táto novela zákona, tak pani ministerky sa na mimoriadnom výbore budeme pýtať a budeme chcieť záruky, aby ten majetok, ktorý Slovenská akadémia vied používa teraz, aby prešiel... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)