Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem som, chcel som len doplniť pána poslanca Beblavého v tom, keď už spomínal o svojich aktivitách ako sa snažil v tejto téme bojovať v minulosti. On možno pozabudol aj na to, že spoločne ako opozícia sme minulý rok dali aj podanie na Ústavný súd v tejto veci, ktorú ja osobne považujem za veľmi vážnu, keď práve títo zamestnanci svojimi platovými tarifami boli pod úrovňou minimálnej mzdy. Osobne sa veľmi teším tomu, že konečne sa tento problém rieši.
Akurát nedá mi poznamenať jednu takú kritickú pripomienku, keďže pozorne som sledoval tento proces, je mi ľúto, že keď už máme tento zákon tu v parlamente, neriešili sme zároveň aj platové tabuľky pedagogických a odborných zamestnancov. Viem, ako je to v súčasnosti nastavené, chápem možno niektoré postoje, ktoré sú tak nastavené, ako sú, ale myslím si osobne, že pokiaľ by sme to mali urobiť tým spôsobom, že keď zákon, ktorý to, môže tento problém riešiť, prichádza do parlamentu, nemalo by sa nám stávať, aby sme na určitú skupinu týchto zamestnancov zabúdali. Viem, že sa to bude riešiť, viem, že od 1. januára má byť 10 % navýšenie aj pre nich, ale považujem za dôležité tu poznamenať, že v situácii, keď máme tu správu Education at a Glance 2018, ktorá konštatuje, že stále naši učitelia a riaditelia základných škôl sú pod úrovňou OECD, konkrétne v prepočítaní v paritnej sile. Učiteľ strednej školy po 15 rokoch praxe na Slovensku môže mať plat v prepočte na americké doláre 20 057 dolárov, tak stále je tu veľká výzva, aby sa tento problém riešil spoločne, pretože toto je dôležité.
Neriešme politické veci, riešme odborný problém. Títo ľudia si to naozaj zaslúžia.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pani Vaľová, ďakujem za faktickú poznámku. Ja určite by som tiež nepodceňoval, ani nepodceňujem riadiacich pracovníkov. Myslím si, alebo to, čo som sa snažil povedať je, čo už je mimo ich kompetencie. Čiže dobre vieme, že riadiaci pracovník nemá kompetenciu si všetko nastaviť vo verejnej správe tak ako chce, a snažil som sa teda pomenovať práve tú oblasť, kde už to je mimo jeho kompetencie a kde naozaj tie procesy nedovoľujú, a jednak aby tam boli prijatí kvalitní ľudia kvôli tomu ohodnoteniu, alebo prehadzovať tie kompetencie tak, aby boli tie procesy naozaj efektívne a odpovedajúce súčasným potrebám ľudí, ktorí prichádzajú do styku s tými organizáciami a úradmi.
Čo sa týka efektivity, nemusím, myslím, že to nejako vysvetľovať, že efektivita naozaj dokáže ušetriť rádovo 10-20-30-40 % nákladov. Toto sú práve náklady, ktoré potom môžme, táto úspora, ktorú môžme preniesť do zvýšenia platov. Čiže my vôbec nemusíme zvyšovať obálku, stačí aby sme v tej obálke upratali, a aj ľudia budú spokojní, aj procesy budú dobre nastavené, aj platy budú vyššie. Takže to je štandardný proces, ktorý sa v súkromnom sektore deje pravidelne. Musí sa robiť takáto inventúra. V štáte sa táto inventúra nerobila viac ako 10 rokov.
Pán Blanár, filozoficky áno, však sme v prvom čítaní, avizoval som, ale... Chcem povedať k tomu, čo vy ste povedali, lebo mám pocit, že niekedy buď nepočúvate alebo možno tak posuniete to, čo bolo povedané, do takej roviny, ako vám to zapadá. To že je štát drahý, áno, je štát drahý. Hovorím to aj tu úplne nahlas a vôbec sa to nevylučuje s tým, že na druhej strane hovorím, že niektorým ľuďom treba v tom štáte pridať. Ale nie všetkým, veď to je o tom, čo som hovoril, o tej efektivite.
Takže a keď hovoríte o nejakom veľkom procese debyrokratizácie, prosím vás, pozrime sa za aký čas sa to deje, resp. ako rýchlo a za aké peniaze sa to deje. Keby som mal viac času, tak sa rozhovorím.

Ďakujem kolegovi Hegerovi, že teda otvoril tú problematiku efektivity, lebo všetci si musíme uvedomiť, že ak naozaj veci nastavíme efektívne, tie peniaze budú môcť byť použité na vyššie platy ľudí, ktorých naozaj potrebujeme šikovných vo verejnej správe. Na druhej strane chcem určite povedať aj B. Veľmi by bol zaujímavý taký prieskum občanov, ktorí sú v styku s verejnou správou, aký je ich pohľad na efektivitu štátu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja len kratučko, pretože lídrom tejto témy je u nás kolegyňa Gaborčáková, naša tieňová ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá už vystúpila v mene klubu.
Ja by som chcel len takých pár svojich postrehov aj možno z toho pohľadu verejných financií a vôbec nejakých procesov v rámci verejnej správy, ktoré vnímame, že sú už dlhodobo zle nastavené.
Na úvod teda ja chcem oceniť to, že sa tu týmto zmierňuje tá krivda, ktorá tu, ktorá tu dlhé roky bola, a práve aj opozičnými poslancami, aj kolegom Mihálom, aj nami bola dlhodobo poukazovaná, ale chcel by som tu práve pri tejto príležitosti povedať, že jedna vec je, že vyrovnať tie tabuľky, a tak ako som spomenul aj vo faktickej poznámke, nemala by to byť, ako už naznačil pán Mihál, nejaká fixná suma, ale mal by to byť naozaj ten princíp toho, že keď je to minimálna mzda, tak nech to je minimálna mzda, pretože vtedy sa to automaticky posúva s akoukoľvek zmenou, a nemusíme tu vymýšľať nad tým, že či znovu tí ľudia upadnú do krivdy, ak by sa náhodou, náhodou to číslo zabudlo zvýšiť pri ďalšom zvyšovaní minimálnej mzdy. Ale čo chcem povedať, je, že teda na jednej strane zvyšujeme číslo, ako som povedal dobre, ale musíme a na druhej strane sa pozrieť na to, do akej miery je verejný sektor efektívny. A už dlho tu o tom hovoríme, že personálny audit v rámci verejnej správy nebol vykonaný minimálne 10 rokov, že procesy, nikto sa nepozeral na to, ako tie procesy fungujú, či fungujú dobre, či tí úradníci, ktorí pracujú na týchto postoch, majú správne kompetencie, či nemáme na niektorých miestach zbytočnú prezamestnanosť, a vieme dnes, že na niektorých oblastiach pracovníci chýbajú.
Vieme, že je veľmi ťažké obsadzovať na dôležitých miestach ľudí, pretože ich tabuľkové platy sú nízke, a proste tí ľudia ak tam prídu, tak tam zotrvajú nanajvýš pár mesiacov, a potom v dnešnej dobe, keď je nedostatok pracovných síl, si automaticky headhunteri chytajú do súkromných spoločností, a tým pádom stráda aj verejný sektor, čiže tento problém je tu a nevyrieši sa iba tým, že plošne všetkým zvýšime platy. Myslím si, že tá efektivita, nie, že myslím si, že efektivita, však to je úplne známe pravidlo, efektivita sa hľadá v tom, že sa upravujú aj procesy, a to je úplne kľúčové. Čiže toto je, ja by som povedal, len taká polovica, alebo možno tretina domácej úlohy a tu nesmieme zastať, pretože musíme naozaj, a teda vláda by, keďže má momentálne opraty v rukách, by sa určite mala zamerať práve na hľadanie tej efektivity a nachádzanie tej efektivity a nastavovanie a prestavovanie procesov a tomu zodpovedajúce potom aj úprava tabuľkových platov, pretože ako som povedal, zopakujem to ešte raz, sú miesta, ktoré sú dôležité vo verejnom, vo verejnej správe, a je problém ich obsadiť, len preto, že ich tabuľkové platy sú staré neviem koľko rokov, a tí ľudia tam proste nenastúpia, pretože súkromný sektor má tie platy vyššie, a tým pádom strádame v týchto oblastiach a nemôžu sa rozvíjať veci tak, ako by sa mali.
Ďalší dôležitý faktor, ktorý by som teda ešte chcel spomenúť, je práve to, že teda toto hovorí aj o tom pritiahnutí kvalitných ľudí do verejnej správy, lebo naozaj, ak začneme sa pozerať na to, že je tu nejaká verejná správa, ktorá je imúnna od pracovného trhu, tak vytvárame ako keby dva pracovné trhy, a toto podľa mňa tiež nie je dobré a zdravé pre spoločnosť ako takú, lebo tí ľudia, ktorí sa o tú prácu uchádzajú, berú ten pracovný trh Slovenska ako jeden, ale my tam vytvárame dva systémy aj práve takýmito anomáliami, vytvárame dva systémy a potom tí ľudia si musia nachádzať a kompenzovať ako keby niečím iným to, že teda idem do toho verejného sektora, tak sa potrebujem si tam nájsť nejakú inú ako keby istotu alebo výhodu, ktorú mi tá práca v tom verejnom sektore dá. A v takom prípade sa môže ľahko stať, že tí ľudia už potom akonáhle vojdú do toho verejného sektora, už sú teda naučení, dobre, už si zvykli aj na tie nižšie platy, tak už sú tam ako keby, nazvem to tak možno priamejšie, že zabetónovaní, lebo si nevedia predstaviť, že by prešli do toho, znovu do toho súkromného sektora. Tá, ten prechod v tom kariérnom raste potom tu chýba, čo tiež nie je zdravé, a to by sa mohli vyjadriť ľudia, ktorí sa venujú personálnemu manažmentu lepšie, že do akej miery a čo sú tie potrebné profesie na to, aby sa kariérny rast človeka v jeho kvalite vyvíjal, aké by mali byť tie pozície a ako dlho by na jednotlivých pozíciách mal zostávať, ale chcem tým povedať, že ten pracovný trh, delíme momentálne aj týmto, tým, že tento prvok máme, na dva, čo je opäť nezdravé.
Ak chceme tu mať zdravú a fungujúcu ekonomiku a chceme tu mať aj zdravé, aj podnikateľské prostredie, tak je veľmi dôležité, aby tí ľudia vnímali, že, že toto je jeden pracovný trh, na ktorom fungujú jedny pravidlá, tak ako to naznačil už aj pán Mihál. Čiže k tomuto by malo smerovať všetko to úsilie, aby tí ľudia cítili, že štát je tiež spravodlivý a zodpovedný zamestnávateľ, že k tomu pristupuje, naozaj zodpovedne voči ľuďom v prvom rade a nepozerá len na svoje vrecká, tým myslím štátny rozpočet. A o to viac, že teraz ten štátny rozpočet sa napĺňa naozaj enormne viac a lepšie, ako sa napĺňal v minulosti, takže o to ťažšie sa to ľuďom vysvetlí, ak by sa o to zaujímali viacej, tak o to ťažšie im vysvetliť, že tak nedáme vám, lebo, lebo vlastne nemôžme si to dovoliť, ale máme o 600 mil. viac, ale nemôžme si to stále dovoliť. Tak toto sú naozaj akože veľmi ťažké argumenty.
To je asi všetko, čo som chcel tak stručne k tomu povedať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán Mihál, chcel by som zareagovať na pár vecí, ktoré ste povedali, a vyzdvihnúť ich, lebo je veľmi dobré, že tu zazneli.
Veľmi dôležité je tiež, súhlasím s tým, že je veľmi dôležité, aby v tých tabuľkách to bolo uvedené ako minimálna mzda, a nie teda fixné číslo. To je, to je úplne samozrejmé. Ja by som to ešte možno tak rozšíril, že ono je to v prvom rade, a vy ste to naznačili, ale chcem to zopakovať, je to zodpovedné voči tým ľuďom, lebo tí ľudia automaticky vedia, že akékoľvek zvyšovanie má dopad na nich, je to spravodlivé aj voči tým ľuďom. Teda nielen zodpovedné, ale aj spravodlivé a zároveň aj z hľadiska plánovania verejných financií je to veľmi dôležité, lebo keď my máme takto parciálne rôzne výnimky a mechanizmy, tak sa nedajú tie verejné financie riadiť ako celok, vždy sa musí rozmýšľať, aká výnimka sa spraví, a teraz ja chápem, že je to automaticky implicitný náklad do budúcnosti, a pri takom rozhodnutí len, pri takomto rozhodnutí by sa malo zvažovať, či to je spravodlivé a aký to bude mať dopad aj na verejné financie, a preto tie verejné financie musia mať tieto súvzťažnosti medzi sebou, aby sa dali spravodlivo a aj zodpovedne plánovať a aby nemohlo dochádzať k tomu, že tu si niekde ulejeme pre jedno ministerstvo, lebo ten rezort chceme použiť na nejakú, nejakú propagáciu svojho programu a podobne, ale v prvom rade teda aby to bolo zodpovedné voči ľuďom, lebo za to sme tu.
Taktiež sa mi páči, že ste vyzdvihli ten princíp, že trh práce a cena práce, pretože áno, to je mechanizmus, živý organizmus, ktorý by mal takto fungovať, a vidíme, že štát je voči tomu imúnny, a je to zle. Trošku mi to pripomenulo Burzu cenných papierov za Slovenskej republiky, ktorej tiež sa nedotkla kríza práve preto, že je imúnna, lebo je tak, by som povedal, nefunkčná.
Takže toto je len taká malá paralela a posledný, veľmi dobrý argument bol práve s tým, že naozaj nárast tých sociálnych odvodov, len tých 600 mil. je také veľké číslo, že to je, to keď ľudia počujú, tak musia, musí, ja neviem čo.

Vítam návrh zákona, vládneho zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Škoda, že sa to nedotýka súkromného sektora. Je to veľmi takisto dôležité a to je veľmi veľká škoda. Platy vo verejnom záujme sú dlhodobo poddimenzované, zdvihnú sa platy zamestnancom a sestrám, ktoré pracujú v sociálnych zariadeniach, pracujú, pracujú s dlhodobo chorými klientami, kde poskytujú ošetrovateľskú starostlivosť, a je to veľmi ťažká, náročná práca. Majú tam klientov, ktorí sú tam rok, dva roky, tri roky, a o ich platy sa nikto a dlhodobo nikto nezaujímal.
Ďakujem.

Ďakujem za faktickú otázku. Áno, presne to som mala na mysli, že ak chceme niektoré tie sociálne balíky zobrať, že to bude výdavok štátu alebo že to bude verejný výdavok, mali by sa dopracovať.
Konkrétne k tým obedom, čo pán Osuský spomínal, naozaj bude problém personál do kuchýň, lebo pôjde o vyššie objemy platov, ktoré budú potrebné pre tie kuchyne naplánovať, potom bude potrebné vybavenie, to znamená, varíme pre viac, potrebujeme mať viac mixérov v pohotovosti, čiže je to konkrétne materiálne vybavenie. Po tretie je to každopádne hygiena, ktorá schvaľuje, či môže konkrétna kuchyňa variť pre všetkých stravníkov, a nie politici. Čiže tam povedia, taká je kapacita, takto to schvaľuje hygiena a na základe toho sa vlastne tá, tá, tá kuchyňa zariadiť, koľko môže mať výdajov tých obedov.
A určite ste už zaregistrovali, že aj mestá a ZMOS hovoria o tom, že bude problém vlastne hneď nastaviť ten model tak, aby ho dokázali zvládnuť. Už teraz niektoré samosprávy prispievajú na stravné inou čiastkou na cirkevné školy ako na teda školy v ich pôsobnosti a už nehovoria o tom, ak ide o špeciálne školstvo. Hej? To znamená, všetko je vo VZN-kách a ešte aj, a je to na nižších, na nižšie, na nižších príspevkoch, takže naozaj ide o komplex problémov, čo má byť verejný výdavok štátu.
Ďakujem pekne.

Dobré ránko. Pre nás už by mal byť dobrý deň, lebo ľudia už dávno fungujú, ale teda je nás tu pomerne málo a ide o zákon, ktorý naozaj ovplyvní takmer 230-tisíc ľudí na Slovensku, takže možnože naozaj mala prebehnúť trošku tak viac verejná diskusia. Ja sa budem snažiť hutne povedať teda názor ako hnutia, tak aj môj osobný práve k tomuto návrhu zákona.
Čo je potrebné povedať, tak ja som vyzdvihla také dve veci, ktoré možno uznať tomuto návrhu zákona, a to, že vláda vyrovnala v najnižších platobných triedach mzdu do výšky minimálnej mzdy.
Je pravdou, že vždy kritizujeme podnikateľov, ale my sami sme mali obrovské resty už z minulosti, kedy sa zdvíhala minimálna mzda a ľuďom sa iba doplácalo do minimálnej mzdy, hoci v tarifných triedach bola vlastne tá suma nižšia. Jednak je to samotný moment mentálny pre tých konkrétnych zamestnancov v štátnej alebo verejnej správe, ktorí sa na to pozerali tak, že ani nestojí tej vláde za to, aby teda upravila to podľa toho, aké zákony prijíma. Takže určite vítam v to, to, že teda vyrovnali v najnižších platobných triedach mzdu do výšky minimálnej mzdy. Otázkou je, že ak sa bude tá minimálna mzda dvíhať, či teda bude sa to premietať aj do tých tarifných tried, alebo opäť vlastne ostaneme v stave ako teraz, že jednoducho bude to opäť pod tou hranicou minimálnej mzdy.
Druhú vec, ktorú chcem určite vyzdvihnúť, je, že sa predĺžil počet rokov praxe, a to teda 40 rokov, lebo ľudia sa reálne dožívajú vyššieho veku. A máme teda aj aktívnych seniorov, ktorí chcú naďalej pracovať, vieme, práve aj čo sa týka pedagogických zamestnancov, že teda viacero ľudí je tam starších, učiteľov, ale to isté platí aj v iných profesiách, aj v rezorte, ktorý spravuje pán minister, máme sociálnych pracovníkov, ktorí tam robia aj dlhšie, majú tie reálne skúsenosti, dávame im, dávame im robiť ťažké prípady, a teda nebolo fér, ak sme teda tú hranicu 40 rokov nemali.
Je to odôvodnené aj tým, že v podstate až 22 300 ľudí požiadalo o odvodovú úľavu zo strany pracujúcich dôchodcov, a preto tarifná trieda, ktorá bude zohľadňovať aj počet praxe, má svoje miesto v systéme Slovenska.
A keďže ja sa venujem aj problematike striebornej ekonomiky, tak si myslím, že každopádne je to otázka, s ktorou sa bude musieť Slovensko vysporiadať aj v zmysle pracujúcich seniorov. Ale keďže sa za krátky čas pomerne rýchlo zvyšuje minimálna mzda, znižuje sa vlastne na trhu práce aj ten priestor porovnania mzdy medzi kvalifikovanou a nekvalifikovanou pracovnou silou. To znamená, že mnohokrát aj ľudia z praxe, ja môžem hovoriť vlastne za sociálnych pracovníkov, ktorí vnímajú, že oni majú nízke mzdy a pracujú v rezorte 20, 25 až 30 rokov, a na druhej strane tá minimálna mzda, rozdiel medzi tou minimálnou mzdou a nimi je nejakých 80 eur, a podstatne teda vykonávajú prácu, ktorá má rozhodovaciu, rozhodovacie právomoci, a teda aj zodpovednosť. Takže naozaj treba myslieť pri tom, ako nastavíme systém zvyšovania minimálnych, minimálnych miezd na Slovensku do budúcnosti naozaj nejako systematicky, aby sme tým pádom aj neubližovali ľuďom vo verejnej správe alebo v samospráve, lebo naozaj sa cítia potom nedocenení, že ak porovnávajú človeka, ktorý vykonáva prácu nie v takej produktivite ako oni, tak, a majú, a je tam rozdiel niekoľko desiatok eur alebo aj stovku, tak naozaj sa cítia nedocenení a tá frustrácia tých verejných zamestnancov alebo aj zamestnancov samosprávy ide dole a tí ľudia nám odchádzajú vlastne z tej práce.
Určite nie som za to, aby bola minimálna mzda nastavená príliš nízko, pretože ohrozuje to vlastne riziko poklesu životnej úrovne ľudí, ale zase príliš vysoká minimálna mzda môže práve zvyšovať nezamestnanosť u ľudí, ktorí vykonávajú prácu s menej pridanou hodnotou a sú menej produktívni, a vidíme, že Slovensko práve v tom, v tejto oblasti máme veľké rezervy, lebo sa nám nedarí natrvalo nájsť prácu dlhodobo nezamestnaným ľuďom.
Čiže naozaj pri tomto návrhu zákona mám za to, aby, aby sme začali verejnú diskusiu aj teda o nastavení tých minimálnych, v tej minimálnej mzde na Slovensku, ale aj na druhej strane, aby rozdiel medzi kvalifikovanou a nekvalifikovanou pracovnou silou a medzi ľuďmi, ktorí vykonávajú prácu s vysokou pridanou hodnotou vo verejnej správe, alebo teda v samospráve, tak naozaj bol taký, aby sa tí ľudia cítili dobre, komfortne vo svojich profesiách, aby nám neodchádzali teda do iných sektorov.
Aj samostatný, aj samotný návrh zákona dáva do, do pozadia podľa môjho názoru zásluhovosť. Ak sa pozriete na platobné stupne a počet praxe, tak väčšina v tých nižších stupňoch, je rozdiel medzi človekom, ktorý pracuje od, do dvoch rokov, a človek, ktorý pracuje nad 40 rokov, stovka. To znamená, že tí ľudia opäť v tej praxi vychádzajú z toho, že majú ťažké prípady, pretože ak pracujete na konkrétnom pracovisku 20 rokov, tak vám dávajú prípady, ktoré nie sú veľmi ľahké, a v podstate ste zaťažení aj tou zodpovednosťou, a ak máte rozdiel 100 eur, tak naozaj si povedia, či to stojí za to pracovať teda v tej verejnej správe, lebo človek, ktorý tam nastúpi, a dávajú mu v podstate len také ako keby asistentské práce, pretože nechcú, aby niečo pokazil, dokiaľ sa rozbehne, do tých dvoch rokov, tak jednoducho sa cítia nekomfortne v tej rozhodovacej činnosti. Doslova napríklad ak môžem hovoriť za náš rezort, máme veľké problémy v oblasti sociálnoprávnej ochrany, lebo je to veľká zodpovednosť, obrovský tlak na sociálnych pracovníkov, a ten je naozaj rozdiel tej dlhoročnej pracovníčky, ktorá pracuje na sociálnoprávnej ochrane a preberá ťažké prípady a sporné prípady, tak je naozaj rozdiel nejakých 60-70 eur, a teda naozaj potom každý na tom oddelení nechce zobrať konkrétny prípad.
Takže ak, ak mám pozerať na tento návrh zákona takýmto okom, tak naozaj aj novopostavený, teda tarifné triedy a platy, tak sú to minimálne rozdiely. Ja rozumiem, že nemôžme hovoriť, že človek, ktorý pracuje 40 rokov, je aj produktívnym a je naozaj prínosom pre tú konkrétnu organizáciu, ale nalejme si čistého vína. Naozaj ťažšie prípady sa dávajú ľuďom, ktorí už majú isté skúsenosti, majú tú prax, a preto si myslím, že úplne celkom to nie je prevencia toho, že nám tí ľudia budú odchádzať do teda inej sféry.
Samotný ZMOS hovorí o skokovom navýšení, ktoré sa nemôže opakovať každý rok, preto sa na začiatku povedalo, ako budeme riešiť to, keď tá minimálna mzda pôjde hore, a v podstate či budeme opäť meniť tie tarifné triedy, lebo už teraz hovoria, že jeden rok bude ZMOS stáť tento návrh zákona 150 mil., a teda hovoria aj o tom a prízvukujú mediálne, že dohoda je na dva roky.
To sú ďalšie otázky, ktoré treba otvoriť a ktoré nebudú populárne vo vzťahu k samospráve, ale teda myslím si, že je čas, kedy by sme si mali naliať čistého vína a začať hovoriť o tých veciach, akú chceme mať verejnú správu, a teda koľko chceme do nej investovať, a určite akého, akého zamestnanca verejnej správy si občan predstavuje, alebo aké služby občan Slovenska si predstavuje za to, čo odvádza zo svojich daní na zamestnancov verejnej správy. To mi vlastne v tomto, pri tomto návrhu zákonu, zákona chýbalo, v podstate nastavenie takého nového ducha. Diskusie o tom, kam sa má uberať Slovensko, čo by malo byť výdavkom štátu, na druhej strane čo by malo byť výdavkom domácností, na základe toho si stanoviť, akú finančnú čiastku chceme investovať do verejnej správy a naozaj ako má vyzerať a čo ten občan má za ňu dostať.
Teraz sme v podstate zvýšili, dlho sme nezvyšovali tarifné triedy, teraz sme ich zvýšili, lebo bol obrovský tlak už aj zo strany zamestnancov a fluktuácia zamestnancov vo verejnej správe, ale na druhej strane tá, to gro toho problému v podstate sa ešte nerieši, a to otvoriť naozaj Pandorinu skrinku, čo sa týka samosprávnych kompetencií, ale aj verejnej správy, ako to chceme nastaviť.
Ja si myslím, že diskusia o tom, aký obraz verejného zamestnanca má Slovensko mať, je otázkou každého dňa, pretože počúvame od ľudí, že platia nemalé odvody a dane a na druhej strane keď prídu vybavovať niečo na úrady, tak každé to oddelenie alebo každá tá kancelária povie, že ona má na starosti len to a to vedľa už v podstate ona nevie, oni sa striedajú len s tými dvoma kolegyňami, a teda, bohužiaľ, počkajte si, čo vám povie tá kolegyňa z vedľajšej kancelárie.
Toto podľa mňa v 21. storočí by nemalo existovať, čiže okrem diskusie, ako nastaviť výšku financovania vlastne zamestnancov vo verejnej správe by malo byť aj otázka, akú chceme, čo za ňu chceme teda dostať, a určite, koľko peňazí chceme investovať do takejto verejnej správy. Celkovo vo všetkých rezortoch mi chýba to, čo je výdavkom štátu a čo je výdavkom domácností, a preto neviem, či, či určitými sociálnymi balíčkami, ktoré prináša aj vláda, ktoré nemusia byť samé osebe zlé, ale ak nie sú zaradené koncepčne do výdavkov štátu, že si povieme, že naozaj, štát, toto bude verejným výdavkom a vyriešime to komplexne, tak jeden bod, a to len sociálny balíček na niečo nebude stačiť.
Takže ja, my teda určite podporíme tento návrh zákona. Na druhej strane chcem povedať, že budeme sa viac iniciovať o tom aj, akú verejnú správu chceme mať, koľko chceme do nej investovať a čo ten občan z toho bude mať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, na úvod chcem oceniť pána ministra, že tak podrobne vysvetlil tento zákon opätovne, hoci sme v druhom čítaní, takže ste si mohli úplne osviežiť vlastne parametre toho zákona. Ja som už avizoval vlastne pri prvom čítaní, že do druhého čítania prídeme s pozmeňujúcim návrhom. Ten som vlastne predstavil aj v tom prvom čítaní v tých základných črtách, ale tie základné črty sú pomerne jednoduché a viac-menej teda s tým aj prichádzam do tejto, do tohto druhého čítania.
Ja len kratučko ešte by som možno zareagoval na to, čo aj odznelo od pána ministra, pretože my stavebné sporenie vnímame nielen ako finančný produkt, ale aj ako nástroj pomoci ľuďom, pretože myslíme si, že toto je cieľom stavebného sporenia. Keď vznikala tá myšlienka, išlo o to, aby sa ľudia naučili sporiť. Čiže nie je to len o tom, že aké percentá vlastne z toho produktu budú mať, ale v prvom rade ich to učí, núti, akokoľvek to nazveme, ale myslím si, že primárne učí pravidelne si odkladať určitú sumu. Tá motivácia je v podobe prémie. Ak tá prémia je príliš nízka alebo je podmienená niečím, čím sa nedá, že sa nedá dosiahnuť, tak, samozrejme, vyberáme ten prvok motivácie a tým pádom aj celý nástroj vlastne učenia sa sporenia prestane byť zaujímavý a tým pádom odchádza produkt, ktorý bol špecifický a jedinečný v tom, že učil tých ľudí sporiť na základe teda tej odmeny ako takého motivátora.
To, aké veci sa zavádzajú, ste počuli a vlastne tým, keď budem, ešte chcem teraz kratučko teda zhrnúť to vysvetlenie, čo vlastne obnáša tá naša zmena, tak to vlastne tam budete vidieť ten kontrast medzi tými opatreniami, ktoré prináša ministerstvo financií a tými opatreniami, ktoré my hovoríme. A opäť poprosím vás, aby ste to vnímali teda v tom kontexte, že chceme pomôcť v prvom rade mladým rodinám, aby sa vedeli dostať k bývaniu. Druhý rozmer, alebo ešte by som povedal, ten nultý rozmer je teda to učiť ich sporiť, druhý rozmer je, aby sa vedeli dostať ľahšie k bývaniu, pretože vieme, že aj vďaka zásahom do finančného trhu sa znižujú limity na hypotekárne úvery a ľudia, ktorí si začínajú rodiny a nemajú nič nasporené, tak je pre nich, dá sa povedať, veľmi ťažké dosiahnuť akúkoľvek finančnú pomoc z finančných ústavov na získanie bývania a myslíme si, že toto je problém.
Mohol by som tu hovoriť dlhšie o tom, ako štát pomáha v rozvoji bývania, respektíve nepomáha, ale myslím si, že nie je to potrebné, lebo o tom hovoríme tuto v tejto sále aj pri iných zákonoch. Takže toto je asi kľúčové k tej myšlienke.
Ja som povedal v prvom čítaní a zopakujem to, že vítame ten prvok adresnosti, ale myslíme si, že adresnosť v tomto podaní, ako s ňou prichádza ministerstvo financií, vlastne spôsobí, že ten nástroj bude nefunkčný. A aby som to vysvetlil, tak vlastne na jednej strane podmieňujeme to teda znížením tej, toho násobku priemeru mesačnej mzdy, na čo teda reagujeme aj naším pozmeňujúcim návrhom, na druhej strane ponechávame výšku prémie, ale podmieňujeme to, myslím si, že takmer dvojnásobkom, alebo viac ako dvojnásobkom nasporenej sumy. Čiže inými slovami, na to, aby človek dostal tú istú prémiu, ktorá je radovo teda trošičku zvýšená, hovoríme o tých 70 eurách, tak musí si odložiť 2 800 euro, čo je teda úplne ďalší nepomer, pretože keď si zoberiete človeka, ktorý zarába do toho 1,3-násobku, tak neviem si predstaviť, ako by sa vedel dostať ročne k tým úsporám potrebných na to, aby dosiahol tú prémiu. Obzvlášť ak hovoríme, sa to týka aj mladých ľudí, mladých rodín a podobne.
Takže v tomto sa rozchádzame v tom pohľade s ministerstvom financií a preto teda prinášame pár zmien. Ja ich teraz kratučko len vymenujem a potom prečítam technicky ten pozmeňujúci návrh, aby som vás tu nemusel zaťažovať nejakými odôvodneniami a podobne. Takže vysvetlenie v prvom rade.
Navrhujeme ponechať tú výšku štátnej prémie na súčasnej úrovni 5 % ročného vkladu. Áno, pán minister hovoril o tom, že je to desaťnásobok momentálnych úrokových mier, ale opäť dávam to do svetla toho, že má to byť motivátor toho, aby sa ľudia učili sporiť, pretože tento prvok to stavebné sporenie má, takže toto je prvá vec, ktorú tam ponechávame a rozumieme tomu, že táto suma je vyššia ako na trhu, ale aj dva a pol je vyššia, či už je to päť alebo desať, v každom prípade si myslíme, že tých desať je motivačnejšie a preto to tam ponechávame. Zároveň teda navrhujeme upraviť obmedzenie výšky príjmu, a to veľmi jednoduchým spôsobom. Avizoval som to vlastne pri prvom čítaní. Nechceme, aby boli diskvalifikované rodiny, kde muž je ten, ktorý zarába a manželka je tá, ktorá sa stará o deti, pretože v momente, keď manželka sa ide starať o deti a rozhodne sa byť dlhšie pri dieťati, ako je materská dovolenka, tak sa dostáva do stavu, kde poberá rodičovský príspevok, ktorý je radovo niečo cez 200 eur, nejakých 213 alebo tak. No a v takom prípade, samozrejme, ona nespĺňa ten predpoklad. Ona spĺňa ten horný limit, ale určite nespĺňa ten limit toho, že musí mať nejaký preukaz a nejaký minimálny príjem na to, aby to dosiahla. Manžel v takom prípade musí zarábať viac. Akonáhle manžel zarába viac ako 1,3-násobok na to, aby sa postaral o rodinu, keď si nájde takú prácu, tak je diskvalifikovaný a myslíme si, že toto je nepomer, že malo by sa prihliadať naozaj na príjem domácnosti a preto navrhujeme, že rozšírenie vlastne tohto návrhu o prihliadanie na domácnosť a malo by sa teda zohľadňovať v takom prípade 2,6-násobok príjmu v domácnosti.
Tak isto chceme, aby sa prihliadalo na deti. To znamená, že za každé dieťa do rodiny, v rodine by sa dávala, teda by sa zvyšovala tá kvóta o 50 % tej základnej, čiže o 0,65-násobok a tým pádom by sa vlastne dalo, sa počítalo z príjmu vyššieho podľa tohto parametru, je to trošku komplikované, ale v pozmeňujúcom návrhu je to presne vysvetlené, takže toľko k tým parametrom.
Máme tam ešte zrušenie poplatku pre osoby, ktoré stavebné sporenie aktívne využívajú, a to je, získali by štátnu prémiu. Toto je vlastne ešte viacej, takéto opatrenie ešte viacej pritiahne jednotlivých sporiteľov k tomuto produktu, ktorý teda, myslíme si, ako som povedal, zopakujem to ešte raz, je motivačný. Čiže domácnosť som vám vysvetlil, že sa jedná teda o domácnosť. Je to tam technicky viacej vysvetlené, prečítam to priamo v znení. Teraz by som teda vám prečítal znenie a ešte predtým sa opýtam pani predsedajúcej, že nečítam už odôvodnenia, čítam už iba legislatívne.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Už iba čisté pozmeňováky, áno, a zastaví sa vám časomiera.

Heger, Eduard, poslanec NR SR
Dobre, takže môžme ísť na to. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Hegera a Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej republiky (pozn. red.: správne "Slovenskej národnej rady") č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej republiky, pardon, zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za doterajší bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie: „5. Za § 4 sa vkladá § 4a, ktorý znie: «§ 4a Domácnosť na účely tohto zákona môže tvoriť len stavebný sporiteľ, jeho manžel (manželka) a jeho maloleté deti, ktorí spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.»". Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za doterajší bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie: "7. V § 6 ods. 5 sa slová «§ 10 ods. 4» nahrádzajú slovami «§ 10 ods. 5»". Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za doterajší bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie: "9. V § 7 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie: «(6) V Stavebnej sporiteľni sa zakazuje požadovať od stavebného sporiteľa, ktorý je fyzickou osobou-nepodnikateľom, alebo od inej fyzickej osoby-nepodnikateľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie evidencie alebo správu účtu stavebného sporiteľa, počas obdobia 12 kalendárnych mesiacov odo dňa poskytnutia štátnej prémie stavebnou sporiteľňou.»". Doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 7 a 8. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I v doterajšom bode 9 sa slová „ods. 6 a 7" nahrádzajú slovami „ods. 7 a 8".
5. V čl. I sa za doterajší bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie: „12. V § 10 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: «(3) Hranica priemerného mesačného príjmu určeného podľa ods. 1 písm. b) sa zvyšuje o 1,3-násobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, za ktorý sa uplatňuje nárok na štátnu prémiu, ak je domácnosť podľa § 4a tvorená stavebným sporiteľom a jeho manželom, manželkou. Hranica priemerného mesačného príjmu určeného podľa ods. 1 písm. b) sa zvyšuje o 0,65-násobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, za ktorý sa uplatňuje nárok na štátnu prémiu, za každé maloleté dieťa v domácnosti podľa § 4a. V skutočnosti podľa prvej a druhej vety deklaruje stavebný sporiteľ predložením sobášneho listu alebo rodného listu dieťaťa.»". Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 8. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I doterajší bod 12 znie: :"12. V § 10 ods. 4 sa slová «2 000 Sk» nahrádzajú slovami «70 eur»".
V čl. I doterajší bod 13 znie: "V § 10 ods. 7 znie: «(7) Ak vznikne nárok na štátnu prémiu zo zmluvy o stavebnom sporení uzatvorenej v druhom polroku kalendárneho roka, štátna prémia za tento kalendárny rok, štátna prémia za tento kalendárny rok určená podľa odseku 4 nesmie na túto zmluvu presiahnuť polovicu zo sumy ustanovenej v odseku 4. Ak vznikne nárok na štátnu prémiu zo zmluvy o stavebnom sporení zrušenej počas kalendárneho roka a zároveň vznikne nárok na štátnu prémiu z novej zmluvy o stavebnom sporení uzatvorenej počas tohto kalendárneho roka, štátna prémia za tento kalendárny rok z oboch zmlúv spolu nesmie presiahnuť ustanovenú sumu v odseku 4; ustanovenie prvej vety a odsek 5 tým nie sú dotknuté».".
8. V čl. I v doterajšom bode 17 v § 13k sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: "(2) Zákaz podľa ustanovenia § 7 ods. 6 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu účtu stavebného sporiteľa splatnú po 31. decembri 2018.". Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.
9. V čl. I v doterajšom bode 17 § 13k ods. 2 sa slová "§ 10 ods. 1 a 2" nahrádzajú "§ 10 ods. 1 až 3".
10. V čl. I v doterajšom bode 17 § 13k ods. 3 sa slová "§ 10 ods. 3" nahrádzajú slovami "§ 10 ods. 4".
11. Posledný bod. V čl. I v doterajšom bode 17 § 13k ods. 4 sa slová "§ 10 ods. 6" nahrádzajú slovami "§ 10 ods. 7".
Ďakujem pekne za trpezlivosť pri počúvaní.