Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Čo sa tu, čo tu počúvam celé poobedie, to je naozaj už nevídané, a pán kolega Dostál to naozaj dookola dnes rozpráva: Porušujete zákon o rokovacom poriadku! Porušujú to vládni poslanci, koaliční poslanci, toto je dnes tretíkrát! Pri zákone o omamných látkach sme hovorili o asistentoch, to isté sa stalo s pozmeňovacím návrhom poslankyne z MOST-u pri stropovaní dôchodkov, či nie pri stropovaní, pri určení veku odchodu do dôchodku a dnes, teraz v tejto chvíli rokujeme o sociálnych službách a my tu máme znova pozmeňovák o vianočných dôchodkoch. Tretíkrát za pol dňa! To je nehoráznosť a hlavne keď si pamätám, ako pán predseda Národnej rady Andrej Danko povedal, že z tohoto chce urobiť chrám, tak to, čo sa udialo s Národnou radou za tieto dva roky, je naozaj nevídané, to si porozmýšľajte o tom.
A druhú vec, čo som chcela vo svojej faktickej poznámke povedať, je, že zákon o sociálnych službách, to je trhací kalendár strany SMER. Keď bol v roku 2008 prijatý a asi 40 pozmeňovacími návrhmi zmenená, pani poslankyňa Vaľová tu nie je, ale ona bola ten užitočný poslanec, ktorý neviem koľko dal tých pozmeňovacích návrhov, od toho dňa a od toho momentu je zákon o sociálnych službách zlý a takto vyzerá aj celých desať rokov. Z toho ste pri vláde sústavne skoro stále vy, strana SMER, a za to môžete, čo sa deje v zariadeniach sociálnych... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani kolegyňa, že si spomenula aj tu bezbariérovosť, lebo v podstate tiež ustupujeme v tomto návrhu zákona pre jasle, dočasne teda aby hneď nebolo vykonateľné to, že musia byť bezbariérové. Na druhej strane sme zatvárali zariadenia ako denné stacionáre, kde hlavnou, jeden z hlavných dôvodov bolo, že nedodržali bezbariérovosť. Na základe toho im bola odňatá akreditácia.
Takže ak hovoríme o jednom zákone, musí platiť pre všetkých rovnako, starých či deti, ak uznáme, že nie sme ešte krajina, ktorá je pripravená na bezbariérovosť, musíme naozaj si povedať, čo chceme s tým ďalej robiť. Nemôžme jedným dať, druhým nedať, zatvoríme a tí ľudia sa cítia ukrivdení v tých, v tomto zmysle, lebo pre deti hej a pre nás nie, my sme už nedôležití, nedôstojní. A potom, máš pravdu, že jednoducho umierajú v tých zariadeniach bez zdravotnej starostlivosti.
Problém teraz najnovší bude, že ten paušálny príspevok, ktorý ministerstvo zdravotníctva schválilo, zrejme bude odpočítavaný od príspevku na prevádzku a tým pádom sa opäť nezlepší kvalita ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach, kde sú ľudia, možno aj v termálnych štádiách, ale pomerne dosť dlho, takže naozaj nedôstojné umieranie seniorov.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážení kolegovia, musím sa priznať, že som veľmi rozladená z toho, čo tu predviedol pred chvíľou pán kolega Tomáš, a budem sa k tomu ešte chvíľku vracať. Vy poviete, že čo sa stalo. Stalo sa toľko, že keď si neuvedomíte vy a vaši kolegovia aj pán minister Richter, že pokiaľ nezačnú nalievať peniaze do sociálnych služieb, tak vy nebudete mať komu dávať tie vaše slávne vianočné príspevky, pretože tí ľudia vám v tých zariadeniach pomrú. Oni tam mrú totižto už teraz a za chvíľku vy tých svojich voličov stratíte. A toto mi príde ako úplný výsmech, že vy sa snažíte peniaze rozhadzovať v zákone, ktorý si naozaj tie peniaze, viete veľmi dobre, že, že ich žiadajú, žiadajú neustále, každý jeden rok žiadajú extra dotácie, a vy si teraz tu schválite v tomto návrhu, zákone nejakú vianočnú dotáciu na dôchodky. To je, to je naozaj hanba!
V tomto duchu; ja som naozaj, aj tento zákon o sociálnych službách sledujem dlho, lebo som sa venovala denným stacionárom. Napriek tomu, že sme robili všetko, čo sme mohli, snažila som sa, neustále sme s kolegyňou boli v kontakte aj s ministerstvom práce, stále sme, stále sme pripomienkovali, že jednoducho ony budú v problémoch, stále sa riešia problémy sociálnych služieb na poslednú chvíľu, znovu pred koncom roka, znovu sa to má rýchlo schvaľovať, lebo, lebo už sa pripravujú ďalšie zmeny, lebo, lebo, aby platili v roku 2019. A máme koniec roka a ešte to nie je ani v parlamente. Presne takýmto štýlom všetko robíte, potom to tak vyzerá a potom sa to musí opravovať. Lebo si nedáte na to čas, nenecháte si poradiť, lebo už potom vy nemáte čas nič opravovať ešte, ešte predtým, ako vôbec niečo príde do praxe.
Tak je to v podstate aj s tou bezbariérovosťou. Ja si tu neustále hádžem pingpong s ministrom práce a s jeho štátnym tajomníkom Ondrušom, pretože oni ma považujú za, teda oni stále tvrdia, že bojujem proti bezbariérovosti. Naopak. Ministerstvo práce bojuje proti bezbariérovosti, pretože okrem toho, že napíše nejakú formulku do zákona, aby si teraz všetky zariadenia nejakým švihnutím čarovného prútika odstránili všetky bariéry, lebo oni sami netušia, že ako, tak proste napíšu si, napíšu si len nejaký dátum do zákona, ale neurobia nič preto, aby sa reálne tie, tie bariéry odstraňovali. Jednoducho takto sa to robiť nedá. A nedá sa to, a netýka sa to len jaslí, týka sa to aj všetkých ostatných zariadení sociálnych služieb, pretože, pretože tie zariadenia sú naozaj niektoré v katastrofálnom stave, tí ľudia tam žijú v nedôstojných podmienkach a stále sa robí pre to málo. Preto som sa pýtala, aký fond, aké peniaze sa vyčlenili? Dnes som mala otázku na predsedu vlády o tom, že koľko peňazí sa vyčleňuje vôbec na debarierizáciu v rozpočte, kto s tým ráta, kedy budú konečne tie peniaze. Každý rok čakáme, každý rok pozeráme, koľko peňazí sa tam vyčlení, a stále nič. Žiadny špeciálny program, žiadne, žiadne systémové riešenia na odstraňovanie bariér.
Odstraňovať bariéry sa naozaj takýmto spôsobom nedajú a skúste si otvoriť nejaké zariadenie, keď sa teraz stále bavíme o zariadeniach sociálnych služieb, nechcem odskakovať od témy, skúste si otvoriť nejaké zariadenie, keď ho budete musieť mať po novom od začiatku bezbariérové, tak si to zariadenie ani neotvoríte, lebo tu žiadne priestory ani nenájdete, pokiaľ, pokiaľ nemajú, teda tieto nové priestory, ktoré bezbariérové sú, majú väčšinou aj vysoké nájmy, ktoré si tie, tie, tí prevádzkovatelia, ktorí by si chceli takéto, takéto zariadenia otvoriť, nemôžu jednoducho dovoliť. Na prevádzku často majú malé prostriedky, nedostávajú ich, čiže za chvíľku my tu nebudeme mať žiadne zariadenia, ak sa budeme podľa tohoto držať.
Preto ja naozaj apelujem nielen na ministra Richtera, lebo, lebo ten má pod palcom ľudí so zdravotným postihnutím a práve túto debarierizáciu, nikto iný to tu nerieši, a teda on tiež nie, ale nech to už konečne začnú riešiť a nech to už začnú riešiť medzirezortne, nielen, nielen každý minister sa trápi s tým, čo, alebo teda každý minister sa zaujíma len o to, čo má na svojom ministerstve, a od všetkého ostatného hádže ruky preč. A takto funguje aj hlavné kontaktné miesto. Už som to niekoľkokrát spomínala, aj tam skapal pes, tiež som sa pokúšala iniciovať aspoň od nich, nech, nech vyvíjajú aktivity smerom k odstraňovaniu bariér, bolo jedno stretnutie a teraz zase nič, nevedia sa skontaktovať ani len s ministerstvom dopravy. Takže ako je to úbohé naozaj a takýmto spôsobom sa nikde nepohneme.
Ja by som si veľmi želala, aby tie, tie zariadenia boli od začiatku až do konca bezbariérové, ale týmto spôsobom sa k nim nikdy, nikdy nedopracujeme. Takže, milí kolegovia, ja vás naozaj prosím, uvedomte si to raz a navždy, že za chvíľku to budete vy, ktorí budete potrebovať tie zariadenia a bude sa vám tam veľmi ťažko žiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za pozornosť. Sme všetci trošku z toho vykoľajení, takže pustím sa asi k zákonu o sociálnych službách. Máme tu ďalšiu novelu zákona o sociálnych službách, a teda v tomto volebnom období je to tretíkrát a čaká nás štvrtá novela zákona o sociálnych službách. To svedčí aj o tom, aký zákon o sociálnych službách je. Je komplikovaný a je nefunkčný. Znamená to, že peniaze nejdú na odkázaného človeka, ale teda idú za inštitúciou, čo spôsobuje vlastne trenice, kto preberie obligatórnu zodpovednosť za to, že vyplatí príspevok na prevádzku, keďže v našom, v našom štáte to funguje tak, že ak nie je niečo obligatórne, tak každý sa snaží tieto veci nejakým spôsobom obísť, a teda aby neboli konflikty pri nejakých návrhoch zákona, tak nejdeme do konfliktu s ZMOS-om alebo nejdeme do konfliktu s inou stranou, ktorá tieto problémy spôsobuje.
Je nevykonateľným napríklad pri vyplácaní príspevkov na prevádzku práve u teda malých obcí, ktorých máme na Slovensku 700 a ktoré narábajú s veľmi nízkym rozpočtom, a už teraz vieme, že spravidla ide o obce s prestarnutým obyvateľstvom s veľmi nízkym rozpočtom a tieto si, nieže by nechceli, ale nedokážu uhradiť príspevok na prevádzku konkrétnemu poskytovateľovi.
Ďalej musím povedať, že aj novela zákona, ktorá bola nedávno prijatá, nezohľadňuje reálny stupeň odkázanosti, čo spôsobuje problém s tými najťažšími, ležiacimi klientmi, lebo nikto ich nechce brať, lebo reálne poskytovateľ za nich dostáva finančné prostriedky až o rok po tom, ako ich dostane, čiže vypočítava sa to z priemerky rok dozadu, a preto sú takíto ľudia neatraktívni práve pre poskytovateľa, pretože ak jeho priemerka bola vypočítaná z nižších stupňov a vezme si človeka, ktorý je ležiaci, tak musí ho rok ťahať na vlastné náklady a zvyšné peniaze sa mu nedoplácajú. To znamená, že osobne si myslím, že celý zákon je nastavený tak, že ubližuje ľuďom, ktorí sa chcú dostať do zariadení v tých ťažších stavoch, pretože zariadenia si skôr vezmú človeka, ktorý je samostatnejší a na ktorého v podstate reálne dostanú aj finančné prostriedky podľa typu stupňa odkázanosti.
Taktiež zákon o sociálnych službách nahráva skôr vyšším, zariadeniam s vyšším počtom klientov a poviem prečo. Práve preto, že ak máte vyplácaný príspevok nie z reálnych, z reálnej odkázanosti človeka, ale teda rok predtým, tak to si vedia utiahnuť len väčšie zariadenia. Menšie zariadenia tento problém nedokážu uhradiť, a preto im vznikajú straty. Pričom práve naša legislatíva v rámci sociálnych službách upravuje, že zariadenia majú byť malokapacitné, a to do 60 miest. Avšak tento aspekt nezohľadňuje, lebo ak máte malé zariadenie, je kvalitnejšie ako väčšie zariadenie spravidla. A prečo? Lebo poznajú si tam všetkých klientov a istým spôsobom je tam skôr taká domácka atmosféra. Na druhej strane musím povedať, že keď nakupujeme v malých obchodoch a chodíme tam pravidelne, prirovnám to takto, tak nám poradia, aj čo majú čerstvé, keď prídete do Kauflandu, tak, samozrejme, že vás nemá kto, nemá vám kto ani poradiť. Takisto to vyzerá v malých a veľkých zariadeniach, hoci sa to finančne neoplatí robiť v malom, pretože naozaj neprežijete.
Čo sa týka deinštitucionalizácie, práve tento prvok tlačí poskytovateľov mať také skôr väčšie zariadenia, aj keď sektorovo ich podelia po 40 ľudí, aby spĺňali naoko zákon, ale na druhej strane sa tým klientom dôkladne nevenujú. Práve preto je filozofiou Európy, aby to boli malé zariadenia, ale odzrkadľuje sa to aj teda na financovaní, pretože to menšie zariadenie si nevie posúvať tie finančné prostriedky tak ako veľké zariadenia.
Tu by som sa možno vrátila aj k tejto novele, kde ste odpustili vlastne zariadeniam do troch rokov platiť úhradu za neprítomnosť, avšak ja som upozorňovala už pri novele, že ak senior je tiež chorý a nepríde teda do stacionára, jednoducho sa mu to nezaratáva a spočítavajú sa hodiny a ten príspevok je potom pre poskytovateľa nižší. To znamená, ja som za to, a je to aj rozumné, čo navrhujete. Na druhej strane en bloc všetky komplet ambulantné služby majú rovnaký problém ako jasle. To znamená, že ak naozaj je tam odôvodnený prípad, napríklad pre chorobu, operáciu, čiže je tam niečo objektívne, tak naozaj by sa to nemalo rátať, že ten finančný prostriedok sa, príspevok sa teda vráti späť. U jaslí to bude možné, u zariadeniach pre seniorov to nebude možné, a to je aj prvok, ktorý likviduje ambulantné služby, a na to chcem naozaj upozorniť. Ak by sme rovnaký prvok zaviedli vlastne do en bloc ambulantných služieb, kde teda sa nemusí ten príspevok vrátiť a rešpektuje sa napríklad, že je človek chorý, tak by to každopádne pomohlo všetkým typom ambulantných služieb.
Tým, že sa sprísnili metre štvorcové, dotlačili sme zariadenia k zníženej kapacite a odrazilo sa to vlastne aj na zdražení sociálnej služby, ktorú uhrádza konkrétny klient. To znamená, niekedy tam, príklad, mohlo byť 30 ľudí, teraz podľa vyhlášky zdravotníckej tam môže byť 20 ľudí a tým pádom sa služba predražila, hlavne u odkázaných ľudí s nižším stupňom odkázanosti. Takže celkovo chcem povedať, že novela zákona, ktorá bola prijatá ešte pred touto, tak spôsobila to, že opäť tie ambulantné služby sa likvidujú. A nepomôže tu, ja viem, že oni tlačia na to, že aby bola mimoriadna dotácia do konca roka, ale osobne si myslím, že tu už ide iba o vyriešenie toho, aby poskytovatelia mali nižšiu sekeru, ako budú mať na konci roka, ale pokiaľ nezmeníme systém nastavenia financovania ambulantných služieb u ľudí s nízkym stupňom odkázanosti, my úplne zlikvidujeme ambulantné služby. Takže myslím si, že veľa tých prvkov, ktoré kolegynky svedomito pripravili pri jasličkách, by sa mali odraziť aj teda v rámci ambulantných služieb a zapracovať to tak, aby v podstate aj cieľová skupina, ktorá je odkázaná, mala možnosť na niekoľko hodín denne využiť sociálnu službu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán kolega, môžte nám, prosím vás pekne, trošku objasniť, že ktorých zariadení sociálnych služieb sa tento pozmeňovací zákon týkal? Ďakujem.

Ďakujem, ja len v krátkosti. Samozrejme, súhlasím s tým, čo povedala pani kolegyňa a zaujala ma tam len jedna poznámka, ten fond na odstraňovanie bariér. Pevne verím, že ten fond je dostatočne veľký na to, aby bol určený nielen pre jasle, ale aj pre ostatné zariadenia sociálnych služieb, a to sa nebavíme teda o ďalších, iných zariadeniach, pretože naozaj všetky tieto zariadenia trpia na túto chorobu a môže to byť aj v budúcnosti veľký problém.
Ďakujem.

Ďakujem. K pánu poslancovi Blanárovi, to nie je môj výrok, tak to, tento; Slovenská akadémia vied v minulom roku robila prieskum a z ich výstupov je jasné a zrejmé bolo, že, a to citujem, že najohrozenejšou vekovou skupinou z hľadiska príjmovej chudoby sú deti vo veku do 18 rokov. Takže Slovenská akadémia vied.
Ďakujem teda, že ste sa takto stotožnili s týmto pozmeňujúcim návrhom a ešte raz chcem poďakovať hlavne teda aj kolegovi europoslancovi Branislavovi Škripekovi, ktorý sa o to, vlastne zabezpečil to, že takéto nové syntetické drogy budú zakázané v celej Únii. Ďakujem.

Ďakujem vám za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážení kolegovia a kolegyne, ja so svojím vystúpením chcem sa pridať ku kolegovi Marekovi Krajčímu, ktorý predniesol náš pozmeňujúci návrh. Pretože teším sa, že táto novela je v parlamente práve dnes a práve teraz, lebo už tu bolo spomenuté, že pred dvoma dňami, v utorok, hlasovali v Európskom parlamente poslanci Európskeho parlamentu o zákaze nových syntetických drog cyklopropylfentanyl a metoxyacetylfentanyl. A túto správu predniesol v Európskom parlamente náš kolega europoslanec Branislav Škripek a mal úspech. Naozaj poslanci Európskeho parlamentu hlasovali za. A len dva dni po tomto hlasovaní môže urobiť tak aj náš parlament, keď sa pani ministerka, poslanci koalície aj opozície, teda zvlášť koalície, stotožnia s naším pozmeňujúcim návrhom, ktorý predniesol kolega Marek Krajčí.
Tieto dve syntetické látky ohrozujú najmä mladistvých, sú veľmi nebezpečné, ako to bolo povedané, a ich účinky sú silnejšie ako ostatné, niektoré až 90-násobne. Hlavne, o čom by som chcela ja hovoriť, je to, že sú lacné, a teda práve táto lacnejšia cena je zaujímavá pre ľudí chudobných a ohrozených chudobou. A tých je práve vo veku do 18 rokov najviac, čo sú ohrození chudobou. No a keďže vieme, že vyskúšať drogy chcú najmä mladí ľudia, tak práve táto nízka cena je, je pre nich veľmi dôležitá.
Podľa Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť až tri percentá študentov vo veku 15 a 16 rokov v 35 európskych krajinách užíva psychoaktívne drogy. Ak to premeníme na naše reálie, ide približne o 1 650 slovenských študentov a to je 1 650 rodín. Každý z nás určite pozná rodinu, ktorá tento problém zažíva. A je to hrôza. Poznám ich aj ja. Všetci členovia tých rodín trpia.
Takže ešte raz zopakujem. Nové tieto dve syntetické látky sú veľmi škodlivé, ohrozujú najmä mladých a vyžiadali si viac ako 60 životov. A naším pozmeňujúcim návrhom, ktorý predniesol poslanec Krajčí, chceme, aby tieto dve nové psychoaktívne látky boli doplnené do zoznamu kontrolovaných látok, tak ako to odhlasovali aj poslanci Európskeho parlamentu. Týmto sa zaradíme medzi 13 členských krajín, ktoré kontrolujú tieto látky na základe protidrogovej legislatívy alebo nejakej špecifickej legislatívy. Patrí medzi ne Rakúsko, Belgicko, Nemecko, Poľsko, Maďarsko. Takže z tých ďalších krajín my sa zaradíme k týmto, ktorí už ich majú na zozname kontrolovaných látok. Preto pevne verím, že sa spojíme a že tento pozmeňujúci zákon; návrh prijmeme už dnes v tomto parlamente.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som tu hlavne kvôli jednej veci, aby som opravil svoju žiadosť. Ja som bol upozornený, že ten návrh na spoločnú správu, čo sme dostali na výbore, sa potom ešte mierne zmenil s tým, že sa prečíslovali jednotlivé body. Takže ja by som chcel poprosiť pána spravodajcu, aby stiahol moju žiadosť, aby sa, bol vyňatý bod 7 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, ale žiadam, aby bol na osobitné hlasovanie zaradený bod č. 6. Došlo potom neskôr k prečíslovaniu. Neviem teda, či máte návrh pred sebou alebo momentálne tú spoločnú správu, ktorá bola, ktorá bola daná. Tak teraz je to v tejto už šestke. Takže ja poprosím o vyňatie toho bodu č. 6. Áno, tak, tak. Takže šesť. Takže sedmičku ruším a šestku.
Ja som len chcel ako opäť, ja mám veľmi rád korektnú diskusiu, len aby som doplnil tú korektnú diskusiu teraz aj, čo pán poslanec Zelník hovoril. Ja som si dovolil na výbore aj ministerstvu dať takéto rozsiahle materiály o tých dvoch látkach cyklopropylfentanyl a metoxyfentanyl s prekladom a originál, ktorý vlastne pochádza priamo z agentúry, ktorá to celé vlastne, tie riziká hodnotila. Takže nebolo to úplne tak, že to tu predkladám. Ten dôvod, prečo to tu predkladám, bol ten, že v utorok bolo o tom hlasovanie v pléne Európskeho parlamentu. A teda chcel som, aby sme mali pri tomto predkladaní tohto návrhu aj výsledok tohto hlasovania, ktoré, samozrejme, dopadlo úplne jednoznačne. Tam sa takmer; všetci slovenskí europoslanci hlasovali za, ale aj úplne drvivá väčšina poslancov v pléne Európskeho parlamentu.
Ďakujem.

Zákon je prijatý od 1. 9. tohto roku, žiaľbohu, platí zmena názvu zdravotníckeho asistenta na praktickú sestru, ale v praxi je to úplne ináč, lebo poniektorí zdravotnícki asistenti preberajú, nechcú preberať na seba zodpovednosť, ktorú má praktická sestra. Žiaľbohu, je to tak. Aj keď sú dovzdelávaní 40 hodinami, ale nechcú všetci, nie, všetci nechcú preberať na seba túto zodpovednosť. To je po prvé. Po druhé, my sme navrhovali, aby táto zmena, keď už bol prijatý ten zákon, aby táto zmena prebehla až od 1., od ďalšieho roku, od 1. 9. 2019, keď už absolventi prichádzajú do škôl, vtedy, aby sa vyvzdelávali, aby bol prijatý štátny vzdelávací program a po štyroch rokoch by vychádzali ako praktické sestry. Nie teraz tá zmena, ktorá prebehla. S týmto nesúhlasím, aj keď už sa stalo.