Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Na úvod, rozumiem tomu, že pani ministerka tu nemôže byť, čo je na druhej strane škoda, pretože mal som tu pár otázok na pani ministerku, ktoré, predpokladám, že pán minister mi nebude vedieť odpovedať, prirodzene, keďže nie je v tejto oblasti doma, prirodzene.
Ja chápem tento zákon, teda aspoň podľa aj sprievodných komentárov predkladateľov, ale aj...
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Na úvod, rozumiem tomu, že pani ministerka tu nemôže byť, čo je na druhej strane škoda, pretože mal som tu pár otázok na pani ministerku, ktoré, predpokladám, že pán minister mi nebude vedieť odpovedať, prirodzene, keďže nie je v tejto oblasti doma, prirodzene.
Ja chápem tento zákon, teda aspoň podľa aj sprievodných komentárov predkladateľov, ale aj predsedu strany SNS pána Danka, ako zákon, ktorý má ako keby kompenzovať alebo, teda respektíve dopĺňať ten boj proti obchodným reťazcom, pretože mali sme tu vlastne zákon o dani, ktorý tu je ešte v druhom čítaní, a kolega to predo mnou spomínal, je na konci schôdze a vlastne tento zákon plus zákon o cenách sú ďalšie dodatočne ako keby náboje na to, ako teraz ideme pritlačiť tie obchodné reťazce.
A ja by som sa teda veľmi chcel konkrétne opýtať, lebo ak tento zákon máme považovať za takú tú spásu toho, že teraz ideme vyriešiť pomoc tým potravinárom, a ja sa stotožňujem s tým, že potravinárom treba pomôcť, lebo naozaj ten potravinársky priemysel každým rokom ide na Slovensku dole vodou, tie čísla sú čím ďalej tým horšie, počet potravinárov klesá a podobne a je veľmi dôležité vedieť zidentifikovať, kde je koreň problému a vedieť ho samozrejme riešiť. Videli sme, že ten prvý zákon bol nesprávny. A to ešte volím, myslím si, že korektné slovo, pretože v konečnom dôsledku naozaj samotným potravinárom nijako nepomôže, respektíve prenesie celú ťarchu na ľudí a hlavne nízkopríjmových, pretože budú zaťažení zvýšenými cenami. A to vieme, že sa to prenesie na 100 %, pretože história to ukázala a vypočítal to niekoľkokrát aj Inštitút finančnej politiky v minulosti a že takýto pass true do ceny je vždy úplný.
Ale keďže toto má byť teda pomoc potravinárom, tak ja by som sa teda chcel opýtať, že nejakú kvantifikáciu. A čítal som dôvodovú správu, vidím zákon, ktorý je teda na novo napísaný, a nedá sa tam úplne identifikovať priamo v zákone, že čo je nové a čo nie je, iba keď si to človek podrobne prečíta, ale tá kvantifikácia, že teda ktoré sú tie opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku tým potravinárom pomôžu, mi tam evidentne chýba. Keď som si pozrel dôvodovú správu, tak jedinú kvantifikáciu, ktorú som našiel, bolo, že bude vyšší výber pokút. V prvom roku 2019 600-tisíc a potom v ďalšom roku milión dvesto a ďalšie. Ako ak toto má byť jediná kvantifikácia tohto zákona, že budeme vyberať vyššie pokuty, tak si začínam pochybovať o účele tohto zákona, pretože cieľom zákona by nemalo byť vyberanie pokút. Až ma to, pravdu povediac, až ma to zaskočilo, keď som si uvedomil, že vlastne jediná kvantifikácia sú tam tie pokuty. Hovorím si, však zákony sa nerobia preto, aby sme ľudí pokutovali, ale preto, aby sme napravili veci do pôvodného a teda do správneho stavu. A ak očakáva predkladateľ zákona, že teda ten stav sa nebude napĺňať a kvôli tomu vystúpia pokuty, tak už to prvé mi ako vyvoláva veľké otázniky a hovorím si, že či toto opatrenie naozaj má byť opatrením, ktoré má iniciovať nejaké nové a zdravé správanie na trhu alebo len vybratie viacej peňazí. A musím povedať, že tie peniaze nie sú ani nejaké veľké čiastky, 1,2 mil. eur, za to určite potravinárom nijako nepomôžeme. O to viac, že sú to pokuty a je to priamy príjem do štátneho rozpočtu. Takže toto je prvá vec, ktorá ma tam nejakým spôsobom prekvapila, a čakal som teda tú kvantifikáciu, kde by sa povedalo, pozrite sa, vstupujeme, otvárame tento zákon a teraz zavádzame takéto opatrenie s dopadom na potravinárov, pozitívnym, takýmto. Toto spôsobí, takto sa im reálne pomôže. Rečí je tam pomerne dosť, ale poznáme to staré známe, že papier znesie všetko, a preto by som očakával nejakú konkrétnu teda tú kvantifikáciu, ktorú tam nevidím.
Taktiež pán predseda Národnej rady spomenul v relácii, keď som to pozeral, práve ma to zaujímalo, že čo bude tá argumentácia, a spomenul, že sa ruší zalistovanie. Ale teda ako veľmi ma prekvapila tá informácia, lebo to zalistovanie sa zrušilo už v roku 2012 tým zákonom, čiže nijaké zalistovanie sa neruší, lebo to už je zrušené. Poplatok za zalistovanie už je dávno zrušený. Tá existencia tu nie je, čiže žiť v nejakých mýtoch mi príde opäť neprimerané. A o to viac by som očakával aj v komunikácii, ak teda naozaj tento zákon má byť jednou z tých troch nôh spásy podpory potravinárom, tak by som chcel vidieť konkrétne vyšpecifikované, že kde teda tá spása sa v tom konkrétnom nachádza.
A o to viac, o to viac, keď som dostal podnet od potravinárov, ktorí sami poukázali, potravinári poukázali na nedostatky tohto zákona. Spomeniem jednu oblasť, na ktorú poukázali samotní potravinári. Totižto deje sa to, že dnes obchodné reťazce nakúpia od potravinárov tovar, ktorý idú ponúknuť do akcie. A tá akcia beží povedzme, dva týždne. A po správnosti, a ja som za to, aby boli férove nastavené tieto podmienky medzi dodávateľom a odberateľom, čo je vždycky ťažké, pretože obchodníci sú ľudia vynaliezaví, však sú to obchodníci a vždy vedia, ako keby nájsť takú nejakú tú skulinku. A momentálne tak, že teda podľa informácií, ktoré mám od potravinárov, že oni nakúpia nejaký druh potraviny, ktorý idú dať do akcie, a nakúpia ho v určitom objeme. Tá akcia beží dva týždne a keď skončí a im ostanú ešte tie potraviny, tak ho predávajú za vyššiu cenu, ale oni nakúpili celý objem za automaticky nižšiu cenu, lebo tá potravina išla do akcie. Čiže prirodzene oni prídu za potravinármi a poviem, vymyslím si, produkt x ideme dať do akcie, ideme ho dať s nižšou cenou, tak, prosím ťa, vyjdi nám v ústrety, aj ty nám daj nižšiu nákupnú cenu. Tak dobre, však teda ideme do akcie, okej, dávame nižšiu kúpnu cenu, ale nakúpi, povedzme, tisíc kusov toho daného produktu a predá sa v akcii len päťsto, ale on kúpil tisíc kusov za zníženú cenu a tých zvyšných päťsto predá už za vyššiu cenu. Automaticky teda ten predajca má na tom vyšší profit. A toto môžeme považovať za ako keby také nekalé, ak ho do toho núti pravidelne. Čiže a na toto poukazujú potravinári, podľa mňa toto by malo byť, ak to naozaj tak je, ale to by vedeli lepšie zodpovedať ľudia, ktorí sú v tomto fachu doma, že či tam k takémuto správaniu prichádza. Ak áno, tak by to trebalo korigovať a stačí to korigovať veľmi jednoducho, že sa vykáže množstvo, ktoré bolo v tej akcii predané, a to bude s tou zvýhodnenou cenou, akékoľvek iné množstvo nemá prečo s tou zvýhodnenou cenou byť. Myslím si, že toto je férové. Ale teda toto ten zákon opomína. Toto bude jedna z vecí, ktorú určite budem konzultovať aj s ministerstvom a bude ma zaujímať ich názor na tento podnet, ktorý sa ku mne dostal.
Taktiež je tu vec, ktorú si musíme uvedomiť, a to je, že v minulosti to bolo, aj keď sa udialo, povedzme, zákaz zalistovania a podobne, tak ten obchodník vždy bude hľadať nejaký spôsob ako si kompenzovať svoje náklady. A hľadať, byť takým tým spravodlivým sudcom, je veľmi ťažké, pretože treba zohľadniť naozaj všetky faktory, ktoré do toho podnikania vstupujú, a myslieť si, že to sa len jednoduchým takýmto zákonom úplne vyrieši, vidíme, že tá skúsenosť toho prvého zákona ukázala, že sa tam vytvorili ďalšie neprimerané ako keby situácie, alebo teda situácie, v ktorých sa môže vyskytnúť neprimerané správanie. A môžme uvažovať, či z jednej alebo druhej strany, ale povedzme zo strany obchodných reťazcov, ktoré tlačia tých potravinárov do možno nejakých situácií, v ktorých by nechceli byť. A ďalšia vec je, že taká neprimeraná podmienka je, že ak sa aj siahne na nejaké obmedzenie, tak automaticky... Totižto ešte takto to poviem, obchodné reťazce alebo vôbec obchodníci, si dojednávajú s dodávateľmi nejaké podmienky. Povedia, dobre, dodáš nám toto za takúto cenu. Vtedy aspoň viete, ako keby mať na miskách váhy, na jednej strane mate službu, na druhej strane máte cenu. Akonáhle vy toto vyhodnotíte ako neprimeranú podmienku, tak automaticky ten dodávateľ, ten odberateľ sa snaží nájsť cestu ako si tie náklady pretaviť do toho vzťahu. A keď mu ostáva málo nástrojov, tak ich pretaví do ceny. Lenže do ceny ich pretaví tak, že tá cena je znížená, tlačí na pokles ceny, ale už ten dodávateľ nemá tú protislužbu. A toto je ďalšia z vecí, ktorú treba v tom zákone ošetriť, a je to tiež jedna z vecí, ktorú budem komunikovať s pani ministerkou, aby som teda zistil, do akej miery sa dá zákon upraviť tak, aby bol spravodlivý, aby sa do týchto predných marží, čiže do zníženia kúpnej ceny, nepremietali tie plnenia, za ktoré je zakázané, alebo, ktoré sú v tej kategórii, neprimeraných podmienok, aby sa nepriniesli len primárne do zníženia ceny, pretože potom je tá vymáhateľnosť zo strany dodávateľa o to nižšia.
Takže pre mňa je tento zákon naozaj v tomto znení a s týmto odôvodnením veľmi tajuplný, keď tak poviem. Čiže nevidím tam tú kvantifikáciu, neviem, nevidím tam naozaj to riešenie, nejaké výrazné riešenie. Áno, vidíme tam niektoré veci, ktoré tam sú ako posun, ale ja som od toho očakával omnoho viac, keď teda bolo predstavené, že tento zákon má vyriešiť situáciu potravinárov, a to tam nevidím. Očakával som, že pani ministerka to tu predstaví. Tak neviem, no, neni tu, rozumiem objektívnym dôvodom, tak budem sa asi na to pýtať konkrétne, a potom zaujmeme k tomu postoj. To je myslím, že všetko, čo som chcel povedať.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
