Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem tento návrh dať do kontextu nie dávnej histórie, aj keď má korene v dlhšej minulosti. Pred dvomi rokmi zomrel Michal Kováč, bolo to takto na jeseň, a vlastne jeho pohrebom a rekapituláciami okolo neho vznikla úplne nová atmosféra aj v spoločnosti a začala sa ofenzíva za zrušenie Mečiarových amnestií, ktorých dôsledkom, ako vieme, nemohol byť vyšetrený prípad únosu Michala Kováča ml. a vlastne to zasahovalo aj vyšetrovanie vraždy Róberta Remiáša.
Výhrady vládnucich voči zrušeniu amnestií boli iracionálne, pôsobilo to, ako keby sa cítili spoluvinníkmi týchto odsúdeniahodných činov, v každom prípade sme to mohli vnímať iba tak, že nositeľa týchto amnestií Mečiara a jeho éru akýmsi spôsobom berú na svoje bedrá. Bolo to nezmyselné, nemuseli to robiť, predsa to robili. Argumenty za zrušenie, argumenty proti zrušeniu Mečiarových amnestií boli v zásade dvoch typov. Jedna argumentácia hovorila, že amnestie raz už udelené sa nikdy nedajú zrušiť, aj keď sme stokrát argumentovali, ako je očividné, že Mečiar mal iba prenesené právomoci, že je vôbec diskutabilné, aby mohol takýto bezprecedentný krok robiť pri prenesení právomocí prezidenta. Akokoľvek sme argumentovali morálkou a právnym štátom a, samozrejme, spravodlivosťou, stále sa opakoval argument a hovoril najmä Robert Fico, ktorý ako právnik dával takpovediac ruku do ohňa za to, že amnestie sú nezrušiteľné, je to v rozpore s ústavou, je to v rozpore vôbec s právnymi možnosťami parlamentu.
Druhou kategóriou sa ukázalo, že sú, je ten argument, že no dobre, "naši", čiže mečiarovci, dali amnestiu na trestné činy Lexu a SIS povedzme, ale Michal Kováč dal amnestiu v kauze Technopol. Amnestiu, ktorá sa týkala jeho syna. A akokoľvek boli tieto dve, dva prípady nezlučiteľné a ani neporovnateľné, tak pre ich voličov to bola silná argumentácia: My nezrušíme Mečiara, lebo vy bránite zrušeniu rovnako amorálnych amnestií Michala Kováča ako prezidenta.
No neboli to rovnaké amnestie najmä z jedného dôvodu, na jednej strane bol únos a vražda, a tuná bola nejaká sprenevera. Druhý dôvod bol ten, že Michal Kováč ml. sa nijako nechcel vyhýbať vyšetrovaniu, ale tie amnestie potreboval práve na to, aby sa dostal pred nemeckých vyšetrovateľov, keďže Mečiarova vláda mu upierala pas a možnosť vycestovať. Ako vieme, neskôr v Nemecku aj súd prebehol a Michal Kováč nebol obvinený a nebol, nebol považovaný za žiadneho kriminálnika. Čiže toto je veľký, veľký rozdiel: na jednej strane mŕtvy Remiáš a únos, na druhej strane tento príbeh, kde vlastne Mečiarova garnitúra nastrážila na Michala Kováča pascu, do ktorej v istej, v istom zmysle aj padol, pretože, pretože vlastne získal teda od otca amnestiu, ale keď mal už ju využiť a vycestovať do Nemecka, aby sa postavil pred vyšetrovateľov, tak bol unesený. Ten únos priamo súvisel s tým, že o pár dní mal Michal Kováč už ísť do toho Nemecka. Čiže príbeh, keď si takto porozprávame, je očividne boj dobra a zla, je očividné, kto kde stojí.
Predsa ale opakovali predstavitelia koalície, ak nechcete zrušiť, pomôcť zrušiť amnestie Michala Kováča, my nepomôžeme zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara. Ako viete, pod tlakom verejnosti sa napokon, napokon Robert Fico kapituloval. Uznal, že celý čas zavádzal a že amnestie sa veru zrušiť dajú.
Pod tlakom verejnej mienky a demonštrácií, pod tlakom filmu, ktorý veľmi ilustratívne opisoval, čo sa to vlastne v tých 90. rokoch stalo, sme začali rokovať o ústavnom zákone, ktorým by sa zrušili amnestie, kde boli potrebné aj hlasy opozície, bez opozície to možné nebolo. Vtedy sa ale vyskytol zádrhel. Áno, my chceme zrušiť Kováčove amnestie z Technopolu, ale tak, aby sa nič nestalo Kočnerovi. Meno Kočner vtedy pre mňa a pre mnohých z nás tu v parlamente nijako nie často frekventované, meno Kočner sa zrazu ukázalo byť absolútnou prekážkou a koalícia alebo jej niektorí politici boli ochotní za Kočnera takpovediac dušu dať. Tie rokovania trvali dlho a napokon skončili absurdným výstupom, kedy sa zrušili Mečiarove amnestie, zrušili sa aj amnestie na Technopol s jedinou výnimkou – v konečnom texte zákona, ako ho predložila skupina poslancov SMER-u, MOST-u a SNS nebola, nebolo zrušenie amnestií, ktoré by sa týkalo Mariána Kočnera.
Odvtedy uplynulo jeden a pol roka a dnes táto snemovňa meno Mariána Kočnera pozná už oveľa lepšie. Skloňuje sa skoro celý tento rok, skloňuje sa v tých najdesivejších súvislostiach. Ak bolo teda obskúrne a podivuhodné, že táto osoba mala takú mimoriadnu ochranu, požívala takú mimoriadnu imunitu v očiach poslancov tejto koalície v dobách, keď sa rušili Mečiarove amnestie, ako máme rozumieť, že požíva takú mimoriadnu imunitu dnes? Dnes, keď sa pertraktuje, aké záznamy o Gorile sa našli v jeho trezore, čo naznačuje, že Marián Kočner bol naozaj šéf akejsi mafie alebo sám bol vydieračom, ktorý zbieral materiály, ktorými mohol účinne vydierať tých najvýznamnejších politikov tejto republiky. Tento človek, ktorý je vyšetrovaný pre podvody na zmenkách, pre ďalšie a ďalšie podvody, ku ktorým patrí napokon aj ten Technopol, kde jednoznačne podľa toho, čo o tom viem, bol on tým, kto vťahoval do vecí mladého Kováča a bol on tým organizátorom tejto akcie. No a dnes sme svedkom okrem týchto desivých správ a okrem tohoto obrazu pána Kočnera, ktorý, ktorým dnes ale už disponuje každý z nás, dnes sme svedkom, že ten, v tomto parlamente je väčšina, ktorá bráni zrušeniu tejto umelej ochrany v kauze Technopol pána Mariána Kočnera. Čiže Michal Kováč už druhý rok nemá žiadnu ochranu, ten, ktorý bol vtiahnutý a nakoniec nemeckým súdom aj zbavený viny, ale Marián Kočner je stále nedotknuteľný.
Ako je to možné, kolegovia? Vy veríte naozaj, prihováram sa teraz hypotetickým poslancom koalície, pretože tu aj nesedia, ale predsa len, k inému sa nemôžem. Vy, páni a dámy, vy veríte, že toto si nikto nevšimne? Že toto sa v tomto predvianočnom období a prijatí rozpočtu a tak ďalej naozaj zametie pod koberec? Vy dnes ste vystavili svoju zmenku, že vystavujete sa za ochrancov a držiteľov imunity Mariána Kočnera. Vy sa hlásite k ochrane tejto osoby a tým aj jeho činom.
Ja som presvedčený, že mnohí z vládnej koalície to urobili len pod nejakým tlakom politickej objednávky svojej strany, ale potom sú tieto strany na strane zločinu? Alebo ste na strane spravodlivosti?
Ukončím svoj prejav tým, že chcem dúfať, že iba ste závideli poslancom opozície, že predložili takýto náležitý návrh, lebo je naozaj najvyšší čas napraviť to nedorozumenie, v úvodzovkách, kedy ste ochránili Mariána Kočnera pri rušení amnestií Mečiara a Kováča a vtedy jediná výnimka mal byť, mal byť tento muž, pán Marián Kočner, že chcete sami to napraviť, len ste závideli, že to predkladá opozícia, a v priebehu najbližších dní sa dozvieme všetci, že ste prišli s vlastným návrhom na zrušenie imunity a ochrany Mariána Kočnera prostredníctvom tohoto parlamentu. On sa vie chrániť, ako vidíme, najrôznejšími, možno aj nezákonnými formami. Nepridávajte sa, prosím vás, k tomu ešte aj, nepridávajte k tomu ešte aj Národnú radu Slovenskej republiky.
