Videokanál klubu

Ďakujem kolegovi Dostálovi, ktorý upozornil aj na tú komplexnosť tej právnej úpravy, preto by to mala byť vládna novela zákona, tak ako to sľúbila ministerka.
Keď sa dotknem toho bodu, áno, my sme vychádzali z našej praxe, lebo s týmito konkrétnymi problémami sme sa stretli, keď sme žiadali informácie, hej, že vnučky, pravnučky, štátny podnik, ktorý založil banku, ktorá založila neviem čo, tie už neboli povinnými osobami. Mali sme úvahu aj o tom, že do akého; lebo sú spoločnosti, kde má štát podiel, hej, má 10-percentný podiel, v niektorých má 50-percentný, v niektorých 60-percentný; ako ošetriť, ako ošetriť tieto prípady. Takže súhlasím, že určite by to, určite by bolo dobré mať k tomu diskusiu.
A takisto ja oceňujem tú prácu mimovládnych organizácií, odbornej verejnosti, kolega Dostál bol súčasťou toho, pracovnej skupiny, ktorá na ministerstve spravodlivosti za bývalého vedenia na tomto zákone pracovala, a je škoda, že tento zákon sa nikdy nedostal na vládu a do parlamentu. To mala byť prvá vec, keďže to ministerka sľúbila, a to bolo aj odôvodnenie aktivity ministerky Žitňanskej, že vôbec táto vláda vznikla. Žiaľ, vidíme, že všetky dobré iniciatívy po jej odchode boli zablokované.

Vážené dámy, vážení páni, v poslednej dobe sa často hovorí o nízkej dôvere verejnosti voči štátu, voči štátnym inštitúciám a voči samotným politikom. Na obnovenie dôvery je mimoriadne nevyhnutné, aby ľudia mali kvalitné a ľahko dostupné informácie. Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala, že zlepší, citujem, "sprístupňovanie informácií vrátane súdnych rozhodnutí, rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, zavedie povinné zverejňovanie profesných životopisov, platov štátnych nominantov".
Vládna koalícia však momentálne robí pravý opak, ako sľúbila ľuďom. Ministerstvo spravodlivosti už od októbra presadilo, že sa plošne nesprístupňujú rozhodnutia o sledovaní, odpočúvaní, zatýkaní, a nedá sa proti nim ani odvolať. A včera sa minister spravodlivosti vyjadril, že chce presadiť plošné utajenie súdnych rozhodnutí v prebiehajúcich veciach.
Toto rozhodnutie je mimoriadne nebezpečné a pre kvalitu a dostupnosť informácií zničujúce. Vieme, že súdy trvajú na Slovensku niekoľko rokov, nástenkový tender bol uzavretý až po 11 rokoch. To znamená, že verejnosť, médiá, odborná verejnosť by sa k informáciám o trestných činoch z trestných spisov nedozvedeli dlhé a dlhé roky, ak by minister Gál toto rozhodnutie aj pretavil do zákona.
My sme už s predchádzajúcim vedením ministerstva spravodlivosti, s bývalou ministerkou pani Žitňanskou o novele infozákona rokovali, boli sme za ňou, snažili sme sa presadiť naše návrhy. Vtedajšie vedenie ministerstva vlastne prisľúbilo, že naše návrhy aj zohľadní. Novela infozákona, sa o nej rokovalo aj s mimovládnymi organizáciami, ale nikdy sa nedostala ani do medzirezortného pripomienkového konania. Toto sa nedá vysvetliť ináč len tak, že táto vládna koalícia blokuje všetky zákony, ktoré by skutočne a reálne pomohli proti korupcii.
Namiesto vlády teda prinášame novelu infozákona my. Je to komplexne spracovaný návrh, sú v tom zohľadnené také čiastkové návrhy, ktoré sme dávali počas tohto obdobia, a snažíme sa riešiť, a snažíme sa riešiť osem takých základných oblastí.
V prvom rade chceme riešiť rozšírenie povinnosti zverejňovať informácie aj na osoby, ktoré založili právnické osoby založené povinnými osobami, ako aj na nimi založené právnické osoby. Poviem vám príklad, štátne podniky spadajú pod infozákon, ale dcéry štátnych podnikov, napríklad JAVYS, už nespadajú. Čiže od nich žiadnu informáciu nedostanete. Tým pádom sú mimo akejkoľvek verejnej kontroly.
Povinné zverejňovanie zmlúv uzatváraných v bežnom obchodnom styku, ak ide o povinnú osobu, povinné zverejňovanie všetkých príloh, dodatkov k povinne zverejňovaným zmluvám a vypustenie výnimky zo zverejňovania takýchto zmlúv Národnou diaľničnou spoločnosťou. Toto žiadame už dlhé roky. Jedná sa hlavne o výkupy pôdy, pozemkov. Dobre vieme, keď sa pozrieme do Centrálneho registra zmlúv, že veľmi často chýbajú dodatky, prílohy, kde sú cenové špecifikácie, kde je podrobný rozpočet, bez ktorého vy sa neviete dostať k cenám, za ktoré bol tovar alebo služba vysúťažená. Keď sa odvoláte, tak jednoducho, alebo kontaktujete štátny orgán, túto informáciu nedostanete.
Povinné zverejňovanie informácií podľa zákona o slobode informácií o poskytnutom sponzorstve, dotácii, grante, finančnom príspevku alebo inej obdobnej finančnej alebo nefinančnej podpory zo strany povinných osôb, ako aj povinné zverejňovanie osobných údajov, najmä životopisných údajov a ďalších informácií o osobách, ktoré sa uchádzajú o verejnú funkciu. Toto vidíte pri každom výberovom konaní. Keď si pozriete, že vláda nominovala niekoho do verejnej funkcie na čelo nejakého štátneho orgánu, hľadáte životopis, vláda sa uzhodla, že daný životopis nebude zverejňovať. Čiže verejnosť, hoci na to má právo, verejnosť, ktorá tieto štátne orgány platí zo svojich daní, sa ani nedozvie, či daná osoba má na vysokú funkciu vôbec, či má na ňu kvalifikáciu.
Takisto žiadame povinné zverejňovanie informácií poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zavedenie vyhotovovania ročných výkazov práce prokurátorov a ich povinné zverejňovanie, podobne ako to funguje u sudcov. Nie je dôvod, aby to nefungovalo aj u prokuratúry, najmä keď sme svedkami toho, že napríklad špeciálny prokurátor vlastne vo všetkých, vo všetkých kauzách nevydal ani, proste to bolo zametené pod koberec.
Povinné zverejňovanie právoplatných uznesení spolu s odôvodnením o odmietnutí trestného oznámenia v prípade trestných činov korupcie orgánmi činnými v trestnom konaní pri rešpektovaní práva na ochranu osobných údajov. Tu sa jedná najmä o to, že napísať, že skutok sa nestal, je veľmi ľahké, to dokáže každý, ale keď už to má daný orgán riadne odôvodniť, tak to už neni také jednoduché napísať, že však nič sa nestalo.
A takisto tento návrh zákona rieši aj povinné zverejňovanie viacerých informácií samosprávou, obcami, mestami, samosprávnymi krajmi, ktorý by mal stransparentniť fungovanie našich miest a obcí.
Pripomínam, že túto novelu, táto novela infozákona by mala vychádzať z dielne vlády. Ešte raz, sľúbili to ľuďom vo svojom programovom vyhlásení vlády. Ak teda minister spravodlivosti nevie predložiť svoju vlastnú novelu zákona, ktorú mal predložiť, tak ho žiadame, nech sa aspoň inšpiruje našou novelou infozákona, pretože zlepšiť transparentnosť a otvorenosť na to, aby občania a odborná verejnosť mohli kontrolovať vládu a politikov, je mimoriadne kľúčové na zlepšenie obnovy dôvery v inštitúcie a v štát.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým vystupujúcim, ďakujem všetkým, ktorí ste poukázali na nespravodlivosť, ktorú ešte stále v našej republike, Slovenskej republike stále máme a je to nespravodlivosť voči všetkým politickým väzňom, ktorí utrpeli obrovskú ujmu na svojich osobných životoch, na svojich rodinách, ktorí sa postavili proti nedemokratickému zriadeniu.
Chcem vás ešte raz vyzvať, páni poslanci a poslankyne, aby sme na tento zákon, na tento návrh zákona nehľadeli ako na opozičný návrh zákona, ale na návrh, o ktorý nás žiadajú, aby sme túto legislatívnu zmenu urobili, o to nás žiadajú občania, ktorí vyzvali na spravodlivé riešenie situácie politických väzňov, a na webe nájdete aj petíciu, kde sa naozaj ľudia podpisujú pod túto výzvu.
Prosím vás o podporu tohto zákona, bolo by to symbolické práve v 30. roku od výročia pádu totality. Urobme niečo pre to, nejde o odškodnenie politických väzňov, to sa naozaj nedá, ale konečne odstráňme tento nemorálny stav v našej Slovenskej republike.
Ďakujem pekne.

Ako som povedala vo svojej reči, tak nie je problém čokoľvek v tomto návrhu zákona opraviť či doplniť a to som vyzvala aj vládnych poslancov. Čakala som v podstate, že možno v tomto prvom čítaní sa dozvieme, že zákon z roku 2014, o ktorom hovoril minister Kaliňák, že ho má pripravený, že možno sa tu dozvieme, že nemusia podporovať náš zákon, že, vládni poslanci, že v podstate takýto zákon čoskoro dajú do pléna. Takže s týmto by sme nemali najmenší problém.
A čo sa týka ostatných, čo ste vymenovali, nuž priznám sa, že nie som zodpovedná za každého jedného z týchto osôb, ktoré ste vymenovali. A hlavne chcem podotknúť, že naozaj sme na strane teda teraz politických väzňov, obetí, ktorí boli mučení, a bolo by dobré, aby sme zostali v tejto rovine pri tomto návrhu zákona. Všetko ostatné je zase o iných návrhoch.
Ďakujem pekne.

Správne si povedal, kolega Dostál, to, že tí, ktorí odsudzujú fašistický režim, zároveň majú veľký problém s odsúdením toho komunistického režimu. Bola som pri múroch leopoldovskej väznice, kde pred ním sedelo teda naozaj zopár starých ľudí, starčekov so slzami v očiach a ja som si uvedomila, že niektorí ľudia, tí, ktorí spochybňujú, že či to tak naozaj bolo, vlastne si dovoľujú mať názor na ich utrpenie. Oni majú svoj osobný názor na utrpenie politických väzňov a spochybňujú, že či to tak naozaj bola pravda, ako to hovoria. A nedávno v dokumente, v ktorom vystupoval najvyšší teda predstaviteľ Komunistickej strany Československa Miloš Jakeš skutočne veľmi tvrdo a veľmi hlasne hovoril, že veď oni len za tých, v tých basách, v tých väzniciach len za niečo predsa len museli byť. A toto sa odovzdáva vlastne stále ďalšej a ďalšej generácii, pretože sme neodsúdili tento režim, tak ako je, ponechali sme ľudí, tí, ktorí riadili tento režim, ktorí ho vlastne podporovali, ponechali sme ich v pozíciách vysokých, v inštitúciách.
Najdôležitejšie, čo tu vidím, je taká, taká naša, že najviac sme zodpovední za to, že ďalšia generácia mladých ľudí, našich detí si nie je istá, ako to celkom bolo. A toto je to najhoršie. A áno, niektorí síce hovoria, že aby sme rozdelili tento zákon a nezdaňovali výsluhové dôchodky, ale iba odškodnili politických väzňov. No tak to nie, treba nám zdaniť výsluhové dôchodky, lebo to nebola, to nemá byť odmena za ich prenasledovanie a mučenie ľudí.

Ďakujem pani Remišovej za pripomenutie súčasného príkladu v administratíve, teda dôstojníka bývalej ŠtB. Máte pravdu, kolegyňa, že sú ešte aj takéto lastovičky. Oni už väčšinou sú v dôchodkovom veku, pokojne si užívajú tie výsluhové dôchodky, pretože tento štát na nich hľadí, opakujem, ako na hrdinov, ktorí slúžili mimoriadne štátu, ako keby bojovali v misiách. A keď majú vysoké hodnosti – a to si oni vedia zase dopriať, vraj nie je v žiadnom štáte toľko generálov ako u nás –, tak dostávajú, tak ako už spomínaný generál Lorenc, mimoriadne, mimoriadne vysoké penzie.
Napriek tomu, že vám dávam za pravdu, chcem zdôrazniť, že nejde natoľko o tieto posledné zvyšky osôb, ako ide o ducha normalizácie, o ducha zneužívania moci. Je potom už úplne jedno, či sa to volá SIS a asistuje to pri únose prezidenta; prezidentovho syna, alebo sa to volá ŠtB a asistuje to pri zavraždení kňaza Coufala. Je to úplne jedno, jak sa to volá, ak to to isté robí.
Čiže tak ako mladí mnohí potrebovali zrejme tento rok vytriezvieť, ak si mysleli, že 90. roky sú minulosť, a vražda dvoch ich rovesníkov im ukázala, že nie, 90. roky sa za nami vlečú ako krvavý tieň, tak aj my starší si musíme jednoducho priznať, že ani normalizácia nie je minulosť. Vlečie sa s nami a za nami nielen v personálnych nomináciách, ale v praktikách moci. A tie, to je stokrát horšie než to, či jeden alebo dvaja dôstojníci niekde si ešte našli robotu. Praktiky moci znamenajú, ovplyvňujú charakter štátu.

Ďakujem kolegovi Budajovi, že spravil prepojenie do súčasnosti a veľmi pekne hovoril o tom, že raz a navždy je potrebné, je potrebné tieto trhliny v základoch nášho štátu zaceliť. A to, čo hovoril o tom, že stále aj v tých najdôležitejších funkciách sú príslušníci ŠtB, je veľká pravda. Pozrime sa na rezort obrany, kde druhým najdôležitejším človekom je bývalý príslušník ŠtB. Spomínal Pentu a mohli by sme takto citovať ďalšie a ďalšie prípady, kedy v tých najdôležitejších zložkách, na najvyšších miestach pôsobia bývalí príslušníci ŠtB. Za toto sme v novembri nebojovali a toto ľudia nechceli. A tou minimálnou slušnosťou je aspoň, ako povedal kolega Budaj, zobrať výsluhové dôchodky tým, čo robili ľuďom permanentne zle a ospravedlniť sa ľuďom, ktorí 40 rokov počas bývalého totalitného režimu trpeli. Len vtedy si budeme môcť povedať, že Slovensko stojí na zdravých základoch.

Dámy a páni, tento návrh som už aj ja stihol v tomto pléne predkladať viackrát, spolupredkladať. A pani Verešová veľmi podrobne odôvodnila, prečo je tomu tak. Dnes by som sa chcel pokúsiť nejak ho spojiť so súčasnosťou, lebo stále tu rozprávame v blahej nádeji, že toto je minulosť, ktorú by sme mali nejakým spôsobom odčiniť, niekoho odškodniť. Ale to je ďaleká minulosť, s ktorou sa máme vyrovnávať. Obávam sa, že neodčinené zlo sa vždy vracia. Je s nami prítomné a nie je minulosťou.
Skôr než začnem k tomu hovoriť podrobnejšie, chcem uviesť, lebo asi sa to patrí, že som trochu v konflikte záujmov, som bývalý politický väzeň. Štátna bezpečnosť ma začala prenasledovať, keď som mal 19 rokov. Odsedel som si nejaké väzenie, bol som potom neskôr ďalších 20 rokov zatýkaný, vyhodený z vysokej školy, prenasledovaný, stal som sa kuričom. Keď som mal 36 rokov, tak som stál na tribúnach. Dnes mám 66. Politickí väzni nie sú odškodnení. A stojím tu kvôli nim, aj kvôli nim. Aj ich existencia a ich krivda je jeden z dôvodov, prečo som kandidoval a vrátil sa do parlamentu.
Podľa štatistík, ktoré sa mi podarilo zistiť a, pravda, iba na tých dvoch organizáciách, ktoré tu existujú a registrujú bývalých politických väzňov, tak existuje, stále ešte žije, prežíva často v biede 268 politických väzňov, 318 príslušníkov, bývalých príslušníkov PTP, to sú pracovné tábory, tzv. Čierne barety, a 10 osôb, ktoré boli odvlečené do gulagov v Sovietskom zväze. Tento rok z nich zomrelo 21 politických väzňov a 25 príslušníkov PTP. Odchádzajú mnohí ešte väzni z 50. rokov, teraz, samozrejme, je už načase moja generácia väzňov zo 70. a 80. rokov.
Dôstojníci, ktorí ich zatýkali, často mučili a väznili, požívajú v tejto krajine výsady. Lebo dôchodky, o ktorých hovoríme, to je výsada určená pre hrdinov. To je výsada určená pre ľudí, ktorí sa zaslúžili o štát. Naopak, politickí väzni, ktorí často boli vylúčení zo škôl, poberali potom komické platy v tých najhorších profesiách, lebo súčasťou ich vlastne doživotného trestu bolo to, že sa stali občanmi druhej kategórie. Len pre ilustráciu, revolúcia ma zastihla v dobe, keď priemerný plat v Československu bol 4 100 korún. Môj plat ako kuriča bol 1 480 a bola to manuálna práca. Vôbec si na ňu nesťažujem. Rád som ju robil, bola to práca hmatateľná a, priatelia, na rozdiel od práce v tejto kotolni vždy prinášala aj konkrétny výsledok. My sa často snažíme priniesť ľuďom trochu tepla alebo čohosi iného dobrého, a nedarí sa tu.
Aj v tomto prípade sa pani poslankyňa snaží predložiť zákon a odôvodniť ho, ktorý je zákon, ktorý prináša trochu dobra, trochu spravodlivosti do života ľudí, ktorí sú už na sklonku životov a ktorým ani žiadne odškodnenie nevráti roky, ktoré museli prežiť ako občania II. kategórie – často bez vzdelania, bez poriadnej práce, ktorá by ich napĺňala. Horšie je, že tým utrpeli aj ich rodiny. Sú to biedne rodiny, z ktorých aj deti niesli na sebe ťarchu týchto hendikepovaných rodín. Prenáša sa to do ich životov podnes.
No a ja som povedal, že sa pokúsim hovoriť aj o niečom prítomnom, veľmi prítomnom. Lebo dnes som mal pocit, že sa minulosť doslova dotkla súčasnosti. Môžte si otvoriť noviny na internete vo svojich počítačoch a dočítate sa, že v Kočnerovom trezore boli nahrávky Gorila. Gorila bola akcia, ktorou súčasná SIS sa snažila zmapovať nezákonnú činnosť politikov stretávajúcich sa v istom byte na Vazovovej ulici. Ten byt na Vazovovej patril ľuďom blízkym finančnej skupine Penta, ktorú založili bývalí absolventi povestného moskovského inštitútu pre rozviedku a zahraničné služby.
Aký druh, lebo tam boli dva tie druhy, aký druh v Moskve študovali, druh tejto školy, to nechcem komentovať. Isté je, že napokon táto firma zamestnala posledného generála štátnej bezpečnosti – generála Lorenca. Áno, aj tento generál poberá generálsky výsluhový dôchodok. Bol to generál ŠtB, ktorý riadil, pod ktorého vedením sa udiala bitka 17. novembra študentov na Národnej triede, pod ktorého velením sa odohrala sviečková alebo Palachov týždeň na Václavskom námestí. Tento muž našiel druhú kariéru, pretože v tejto spomínanej finte; firme zabezpečoval bezpečnostné otázky. Vzhľadom, že dnes vieme veľa o metodike Štátnej bezpečnosti, nepochybujem, že bol to jeho nápad zriadiť konšpiračné byty. Údajne ich tá firma mala šesť. Žiaľ, iba z jedného existujú nahrávky, ktoré sa, ako píšu médiá, našli v trezore pána Kočnera.
Možno sa dá citovať, že pán Haščák, jeden z majiteľov Penty, v roku 2012 nám opísal situáciu v denníku SME, vtedy ho ešte nevlastnil, medzičasom kúpil menšinové podiely, lebo ako verejne vyhlásil, chcel by mať poistku. Ale vrátim sa k tomu, čo povedal v roku 2012. Spis Gorila vraj teda videl už v roku 2006, lebo za nimi, za majiteľmi Penty, vraj bežne chodia ľudia, ktorí, citujem, "iba prídu a povedia, že majú pre nás informácie a keď im za ne zaplatíme, tak nám ich dajú".
Dámy a páni, niektorým sa iste zdá, že som odišiel od dôchodkov eštebákov kamsi do inej témy, ale myslím si, že nie. Kým sa u nás zneužívači moci smejú do očí občanom, ktorí dodržujú zákon, kým poberajú výsluhové dôchodky, ktoré sú vyznamenaním štátu pre hrdinov, dovtedy nie sú dokončené ani len základy štátu, o ktorom tu hovoríme, právneho štátu, demokratického štátu. V tých základoch sú fatálne trhliny. Na takých základoch nemôže vzniknúť demokratický štát, na nepotrestanom zle. Naopak, nielen nepotrestanom, na odmenenom zle, odmenenom výsluhovými dôchodkami. Ako chcete postaviť prácu generácií, ktoré by mali pracovať hrdo pre túto republiku, s vedomím, že dobro má byť odmenené a ten, kto pracuje a živí sa poctivo, bude mať rešpekt a povedzme aj dôchodok, možno aj výsluhový, ak sa stane hrdinom, ak bude bojovať na tej správnej strane za demokraciu a slobodu?
Títo ľudia robili všetko, eštebáci, aby hlasy za slobodu a demokraciu boli umlčané. Mučili, zastrašovali, niektorí zabíjali. Dodnes nevieme, ako bol zabitý kňaz Coufal, ako boli zabití mnohí ľudia. Kto mal na tom zodpovednosť? Prokurátori z 50. rokov súdili naďalej a dodnes vidíme tú temnú ruku minulosti aj v našom súdnictve, aj v prokuratúre. A sa tešíme, keď náhodou prokuratúra pustí tých, čo sú nevinní. Sme celí prekvapení, že nepustí mafiánov, lebo často pustí mafiánov.
Nie je to pravda, že ŠtB je minulosť. Nie je to pravda, že na Slovensku existujú zdravé základy štátu. V tých základoch sú tieto strašné praskliny ako príklad všetkým, že tu zatiaľ právo nevíťazí nad neprávom, slušní ľudia sa nedočkali spravodlivosti, ba ani akéhosi súcitu. Lebo tu už nehovoríme o spravodlivosti. Tým politickým väzňom žiadnu spravodlivosť nevieme nastoliť v tejto sále. Až na druhom svete sa môžu dočkať spravodlivosti. My im nevieme dať skoro nič. Aspoň slušné slovo, slovo prepáčte, a skončiť s tou urážkou, že odmeňovaní sú ich mučitelia. Lebo to je ich urážka. To je každý deň facka. Každý deň ráno tých pár ľudí, čo ešte žije, si môže pripomenúť, že v tomto štáte oni nie sú hrdinami. Oni sú hlupákmi, ktorých zomleli kolesá totality, a tí strojcovia totality sú v tomto štáte hrdinami, ktorí dostávajú osobitné dávky k dôchodkom.
Prosím vás, skončime s touto trhlinou v základoch Slovenskej republiky. Ona súvisí, ako ukazuje kauza Penty, generála Lorenca, kauza odpočúvaní, ako ukazuje to, že SIS-ka stále, aj v rokoch po revolúcii bola do istej miery ŠtB, kde sa kšeftovalo s nahrávkami, s ktorými chodili za Haščákom a on to otvorene hovorí. Prídu za nami ľudia a ponúknu nám a my za to zaplatíme. Na tomto stál, keď si prečítate aj Gorilu, toto je, takto vyzeral vývoj slovenského štátu už roky po tom, čo vznikol. A stále pokračuje, stále ostávajú krivé a plné prasklín základy tejto republiky. Zaceľme aspoň jednu prasklinu: Škandalózne výsluhové dôchodky eštebákov, škandalózne neodškodnenie, ani symbolické neodškodnenie ich obetí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. K otázke pani poslankyni Grausovej. Samozrejme, že sa to týka od roku 1948 a v dôvodovej správe v čl. II bodu 1 máte vymenovaných všetkých tých, ktorí pracovali v rôznych tých inštitúciách v štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti a vykonávali v ktorých útvaroch.
A ďakujem všetkým.

Ďakujem ti, Anka, že si predložila tento návrh. Je to ozaj veľmi dôležitý návrh a dúfam, že bude podporený. Obete komunistického režimu trpeli a trpia aj doteraz. Naša spoločnosť sa na to pozerá. Nerobíme nič preto. Boli porušované ich ľudské práva v komunistickom režime, sú porušované aj teraz. Pýtam sa ešte raz, dokedy sa na túto nespravodlivosť chceme pozerať. Máme možnosť ich aspoň nejakým spôsobom, veľmi malým spôsobom odškodniť. Urobme to.
Ďakujem.