Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, my určite podporíme tento bod programu. Ja by som možno len zhrnul, čo aj ja osobne alebo aj s kolegami aj župnými poslancami a so župankou pani Erikou Jurinovou sme v tomto smere vykonali.
Pripomeňme si, že pri Žiline sa nachádza letisko Žilina, ku ktorému vedie z D3, z diaľnice D3 je tam aj privádzač za nemalé prostriedky vybudovaný. No a napriek tomu, že tá lokalita okolia Žiliny je silná priemyselná lokalita, kde máme viacero firiem, ako napríklad KIA, Schaeffler a podobne, Scheidt & Bachmann, je tam množstvo, množstvo technológií v tejto oblasti, je to turisticky zaujímavá lokalita, máme tam nádherné hory, termálne kúpele a podobne, tak boli sme svedkami toho, že nám tam za celé desaťročie letisko jednoducho chátra pred očami a toto letisko aj nečinnosťou štátu doslova bolo na zavretie, bola tam letisková dráha, ktorá bola v zlom stave, a toto letisko si vyžadovalo naozaj nemalé prostriedky na to, aby reálne fungovalo.
Na druhej strane ale treba povedať, že je tam aj pekný a pozitívny projekt, že súčasťou letiska je aj Žilinská univerzita, ktorá na katedre leteckej dopravy vychováva vedúcich letových prevádzkových služieb, školí pilotov, majú tam trenažéry, majú tam naozaj v rámci toho letiska špičkové pracoviská a robia, robia naozaj kvalitnú a dobrú robotu a absolventi tejto Žilinskej univerzity sú známi v celom svete v rôznych leteckých spoločnostiach. No a práve aj vďaka tomu, že je tam nejaké pekné dielo a má to aj nejakú históriu, to letisko, a mohlo by mať v dnešnej dobe prínos pre občanov toho regiónu, tak nás veľmi zneistili a znepokojili informácie, že toto letisko štát plánuje prenajať, no a prenajať takým nejakým záhadným spôsobom, že nebolo ani jasné, ako tento prenájom vlastne dopadne. A my sme sa skutočne na žilinskej župe obávali, že toto letisko je určené na zánik. Ako bolo povedané, ten nový, ktorý to dostane, to letisko, do majetku, stačí, že tam prejde po tej dráhe bager a povie, neni spôsobilé, jednoducho treba ho zavrieť.
A ešte takú vec poviem, však mám imunitu, že mali sme informácie, že už tam obchádzajú rôzni developeri a už s občanmi toho regiónu podpisujú zmluvy o budúcej zmluve, čiže tie naše reálne hrozby sa začali aj potvrdzovať, že štát nielenže sa poriadne nestará o to letisko, ale už sú tam rôzni developeri, tí oligarchovia na pozadí, ktorí si tam rozparceluvávajú to okolie toho letiska a chcú tam jednoducho urobiť nejaký svoj biznis projekt.
No a my sme povedali, my sa zastaneme ľudí, v dnešnej dobe vidíme napríklad pozitívny príklad prievidzského letiska, ktoré sa rozlietalo, jedna firma, zásluhou jednej firmy prievidzské letisko funguje, tak prečo by nemohlo aj to žilinské. A tak sme iniciovali spolu so Žilinskou univerzitou, Žilinským samosprávnym krajom aj mestom Žilina, a tu poviem, akože pozitívne ocením aj prínos inžiniera Chomu, ktorý za mesto Žilina bol ochotný participovať na tomto memorande, že sme požiadali ministerstvo dopravy, aby toto letisko slúžilo svojmu pôvodnému zámeru a že my ako región sa pokúsime o to letisko postarať a ho rozlietať.
A tento zámer sa aj vydaril a zároveň teda aj z tohto miesta chcem poďakovať pánu ministrovi dopravy, že takýmto spôsobom, veľmi konštruktívne, pristúpil k rokovaniam s pani župankou Erikou Jurinovou, ktorá so svojím tímom aj s podpredsedom pre dopravu pánom Janckulíkom vzájomnými rokovaniami urobili veľký kus práce, a takýmto spôsobom dnešný deň dochádza k tomu prevodu tých väčšinových akcií letiska na samosprávny kraj. Takže naozaj len chcem pozitívne oceniť a my veríme, že keď sa to podarilo v Prievidzi, keď sa to podarilo v Českých Budějoviciach, keď sa to podarilo aj malým regiónom, tak sa to podarí aj Žilinskému samosprávnemu kraju a mestu Žilina a toto letisko bude slúžiť svojmu pôvodnému zámeru.
Tu vás aj v mene pani županky, pán minister, chcem poprosiť, aby, sú tu nejaké tie kulehy, ktoré na nás ešte číhajú, pán kolega Janckulík bude o tom hovoriť presnejšie, aby ste boli naozaj súčinne nápomocný a nejakým spôsobom nám nedávali nohu do dverí. Skúsim to úplne zjednodušiť, aby nejakí tí oligarchovia, ktorí si brúsili zuby na tie parcely, aby naozaj akože radšej zbalili kufre a zamerali sa na svoje iné biznisy, ale aby ste vy urobili všetko pre to, aby toto letisko slúžilo svojmu pôvodnému zámeru, aby sa nám spoločnými silami – aj štátu, aj župe – podarilo ho rozlietať, aby slúžilo doprave obyvateľstva do civilizovanej Európy a ocitlo sa v cestovných poriadkoch na mape sveta.
Takže tak. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Mne budú stačiť tieto minúty. Zareagujem na kolegu, že my, samozrejme, tiež podporíme tento návrh zákona. Trošku sa natískajú také dve slová, že po funuse, že naozaj ku koncu volebného obdobia to prichádza na stôl. Takže všetky tie cykloorganizácie toto vítajú, je to ušľachtilá, dobrá myšlienka, len prichádza na stôl trošku neskoro. A čo je ešte také nie moc zodpovedné, že tie financie a zdroje v objeme 12, 15 miliónov eur ročne sú ponechávané na ďalšiu vládu, ktorá sa s hľadaním zdrojov bude musieť potom popasovať.
Takže áno, podporíme tento návrh zákona, len trošku prichádza už neskoro.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Áno, my sme sa včera na zasadnutí výboru pre ľudské práva dohodli na zmene, zvlášť; alebo takto by som povedala, že sme každý jeden bod odboru legislatívy a aproximácie práva prešli na včerajšom zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Áno, bolo tam skutočne dosť problémov, ktoré sa zdali, že budú teda aj v aplikačnej praxi a, teraz sa zameriam iba na náš výbor, že budú nejaké problematické. Zvlášť bol veľmi pre nás, pre členov výboru, problematický bod 4 tohto stanoviska odboru legislatívy, v ktorom vlastne v zmysle navrhovaného znenia sa ukladalo vláde Slovenskej republiky, Národnej rade a orgánom verejnej správy v rozsahu ich pôsobnosti povinnosť zaslať stredisku svoje vyjadrenia k nezávislému stanovisku a odporúčaniu alebo podnetu v lehote do 30 dní od jeho doručenia. Odbor poukazoval na Ústavu Slovenskej republiky. O tom sme aj diskutovali a dospeli sme k záveru, že bude prednesený pozmeňujúci návrh.
Toľko. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, z poverenia gestorského výboru uvádzam spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva (tlač 1264).
Uvedený návrh zákona bol uznesením Národnej rady pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Oba určené výbory návrh zákona prerokovali a odporúčali Národnej rade návrh schváliť s pripomienkami.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z uznesení výborov, sú uvedené v IV. časti spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o všetkých desiatich návrhoch hlasovať spoločne a odporúča ich schváliť. Zároveň odporúča zákon ako celok schváliť v znení pripomienok uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 121 z 26. marca 2019.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pani ministerka, podpredsedníčka vlády, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, členovia vlády, vážení hostia. Máme tu po dlhom čase zákon 229/91, zákon o pôde, ktorý bol takým, myslím si, že pre každých našich občanov v našej republike základným kameňom, ktorý mal povedať, že chceme sa vysporiadať s krivdami socializmu. Ako tu už mnohokrát aj pani ministerka vo svojich vyjadreniach spomínala, jednalo sa aj o zmiernenie krívd. A to zmiernenie krívd sa vyjadrilo tým, že sme dali termín, dokedy si mohli uplatniť reštitučné nároky, a pokiaľ tento termín ste nestihli, tak ste si ich uplatniť nemohli. To znamená, že neišlo to paušálne, že všetky krivdy sa idú odškodňovať. Áno, zákon je tu a lesné pozemky, ktoré sú samozrejme spomínané aj v tomto zákone, lebo je to zákon o pôde, účinný od 24 júla 1991, a tento zákon si zapamätajte, lebo odvtedy už vlastnícke právo malo, by malo byť garantované a nikto bez súhlasu vlastníka nemôže užívať jeho majetok, ako je to v § 2 tohto zákona. Áno, má niekoľko častí, reštitučnú časť a potom má časť užívaciu. To je tá štvrtá časť, kde je aj § 22, ktorý je momentálne tiež predmetom tejto novely. A ako spomenula pani ministerka, tam sa zrušili určité zákonné nájmy. A to bolo, aj zákonný nájom o užívaní na zabezpečenie lesnej výroby, právo na užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa. Akonáhle sa toto zrušilo, tým pádom automaticky išlo o zákonný nájom a Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, mali podľa tohto zákona v dobrej viere u všetkých vlastníkov, ktorí si neprevzali les, skladať im peniaze na samostatný účet, pokiaľ hospodárenie v ich lese nebolo stratové. Ako sa to dodržalo, nedodržalo, to nech si už každý lesný závod a Lesy Slovenskej republiky vyhodnotia vo vlastnej réžii, ako sa jednotliví vlastníci domáhali, nedomáhali svojho užívacieho, resp. vlastníckeho práva.
Na začiatok musím povedať aj z mojej praxe, ktorú som zažil od 91. roku, že lesy si dlho, teraz myslím štátny podnik, neuvedomili, čo znamená vydať a vrátiť. Často sa tieto dva pojmy, ktoré sú jednoznačne definované v zákone 229, zamieňali a aj zmluvy o vydaní lesných pozemkov, či už právnickým alebo fyzickým osobám, boli písané podľa paragrafov, ktoré hovorili o vrátení vlastníctva nevrátených užívacích vzťahov. Potom sa to trošku zrevidovalo a ten užívací vzťah podľa § 22, ktorý hovoril o zrušení aj týchto užívacích lesných pozemkov, sa už v podobe týchto zmlúv lesov dostal.
Viedol som niekoľkotýždenné polemiky u nás v Prešove na lesnom závode, kde som im to vysvetľoval, že vrátiť, teda vydať a vrátiť užívacie právo a vydať vlastníctvo je podstatný rozdiel. Tak som rád, že teraz si už to nemýlime a že ideme o vrátení užívacieho práva, nejdeme o vydaní.
Bolo tu aj spomínané, že chceme poriešiť reštitučné nejaké ťarchy. No, pani ministerka, musím konštatovať, že k 1. 1. 2018, lebo k ´19. ešte nemám údaje, tak vyzerá, že sme nemali poriešených, čo sa týka reštitučných konaní, samozrejme, nie všetky sú na lesy, ale sú tam aj lesy, hlavne urbariáty, však to asi viete, lebo tam je veľký problém s urbariátmi a identifikácia oprávnených osôb, tak na Slovensku ešte nám chýba nejakých 9 198 prípadov k 1. 1. 2018. Najviac dotknuté sú okresy, a to musím citovať, lebo tam sú až trojciferné počty neukončených reštitučných nárokov, a mám to od pani ombudsmanky, takže najhoršie na tom stojí Bratislava – 2 150, potom je Kežmarok – 2 000, tam je ten vojenský obvod Javorina, bývalý, ktorý je doslova že, aspoň si myslím, teda kameňom úrazu celého ministerstva a pôsobením, by som povedal, určitých, nechcem povedať, že dobrých alebo zlých rozhodnutí, ktoré sa urobili v tomto vojenskom obvode, kde sme dali vojenský kataster, potom znovu civilný kataster, potom 800-tisíc na register pôvodného stavu k 1. 1. ´53 a furt dookola a furt dookola a furt sa nevieme z toho vymotať. Takže dúfam, že tých 12 právnikov, ktorých tam teraz je a majú všetci jedno katastrálne územie, a chcem veriť, že to na dve etapy zvládnu, pretože v niektorých územiach sa jedná o desiatky hektárov, v niektorých tisíce hektárov, tak chcem veriť, že konečne už aj tí vlastníci prídu k tomu, že budú mať v tom vojenskom obvode Javorina, bývalom, tie lesy vysporiadané a vrátené v hraniciach, ktoré budú týmito rozhodnutiami potvrdené. Takže to je Kežmarok. Ešte Košice máme, tie 1 500, máme tam ešte Malacky, Prešov, Michalovce, Nitra, Námestovo, Poprad, Prievidza, Senec. Senec, Dunajská Streda a Žilina. To sú všetko, čo majú nad 100 neukončených reštitučných nárokov. Chcem veriť, že za ten rok minulý tiež niečo ukončili. Pritom cez 229-ku ide okolo, na celom Slovensku okolo 3 800 prípadov. Pokiaľ neukončíme tieto reštitúcie, a to je jedno, či to bude na poľnohospodársko-lesnej pôde, tak nemôžeme konať ďalej. Hovorte si, čo chcete, nemôžte robiť ani ROEP-y, ani pozemkové úpravy, ani sceľovanie pozemkov, pretože vy ste ešte neporiešili základný problém, ktorý, myslím, že by sa mal už v nejakom tom volebnom období povedať, že fajfka, vybavené.
Takže chcem veriť, pani ministerka, že ešte urobíte do konca tohto volebného obdobia maximum, aby sme, keď bude ďalšia vláda preberať nejaké, váš rezort, aby zase nebolo o desaťtisícoch nevyriešených, ale žeby to bola aspoň polovica. Tak by som si to vedel predstaviť, že aj na úseku reštitúcie niečo bolo ukončené.
Ale poďme k zákonu, ktorý ste dala akože novelu, 229-ke. Les. Máme kategóriu neštátne, neodovzdané. Myslím, že hovorí to niekomu veľa, niekomu nič. To sú proste majetky na lesných pozemkoch, ktoré nie sú v majetku štátu, ale štát, ako Lesy Slovenskej republiky, ako následník bývalých lesov, prakticky musí ich obhospodarovať, či sa mu to páči alebo nepáči. Nemohol povedať, že dneska si to berte a keď si to nevezmete, tak necháme to, jak sa hovorí, s prepáčením, na verímboha, ako sa s tým lesom bude nakladať. Takže áno, bol to veľký biľag a je. Myslím si, že, pani ministerka, nad 100-tisíc hektárov, myslím, máme neštátnych, neodovzdaných, ktoré je nám potrebné nejakým spôsobom riešiť.
Viete, kvôli čomu sú neodovzdané? Jeden z aspektov? Keby na hektár bola dotácia, ako je na poľnohospodársku pôdu, tak vám garantujem, že za týždeň rozoberané je všetko. Len lesné pozemky hovoria nie o ročnom cykle, hovoria o storočnom cykle, v ktorom dopestujeme strom. A tu je rozdiel. A tu je rozdiel, pretože hovoríme o troch generáciách, ktoré buď ten les dostanú, alebo ten les nedostanú v danej dobe. A nebyť toho, že sa gazdovalo v lesoch v minulom období dobre, resp. tak ako sa má gazdovať, aby les bol lesom, tak dneska by sme asi nemali, ani tá generácia, tú drevnú hmotu, ktorú možnože chce ťažiť, alebo nechce ťažiť. Takže predpokladám, že mnoho tých lesov, ktoré sú neodovzdané, sú už v takej kategórii, kde je buď omladina, alebo povedzme do takých 50 rokov, a tým pádom proste tam ťažba nie je až taká zaujímavá a tým pádom ani tí vlastníci si to nejakým spôsobom nechcú zobrať na svoje triko, pretože stráca les. Sú samozrejme práva a povinnosti, kde nemáte ako z poľnohospodárskej pôdy každý rok nejakú úrodu a môžte to točiť, ale musíte to rozmýšľať na generácie, ako sa v tom lese bude hospodáriť, aby tá drevná hmota aj to zalesnenie bolo v súlade.
Preto sa pýtam, pani ministerka, pretože ja som mal výhradu už zo začiatku, keď bola 229-ka prijatá, že keď chceme odovzdať les niekomu, tak mi povedzte, prečo stále potvrdzujeme, že sa to vydáva obchôdzkou v lese. Obchôdzkou v lese v rámci toho lesného dielu, ktoré, dielec, ktorý tam je? Veď predsa ten nemá nič spoločné s vlastníctvom. To máme to isté, ako máme pôdne diely, ktoré som už kritizoval na poľnohospodárskom pôdnom fonde. My ako keby sme kopírovali tú lesnícku filozofiu. Áno, lesníci mali pozemky, lesné zabrali za týždeň, urobili z toho veľké lesné bloky, super. A teraz, keď to máme rozdeliť na drobné, tak my to ideme pochôdzkou v lese odovzdávať, majetok, nejakému žiadateľovi, vlastníkovi lesa.
A vy si uvedomujete, že keď dáte zle hranicu, že ten storočný strom bude vyrúbaný cudzou osobou, ktorá nemá právo na tento majetok žiaden? Vy si toto uvedomujete vôbec?
Bol som na odovzdávaní lesa, kde sme odovzdali urbariátom, a jeden urbariát už nemal kde prevziať les, lebo už sme boli na poľnohospodárskej pôde. Jednalo sa o 70 hektárov. Pochôdzkou v lese. Budem stále kritizovať, že ministerstvo musí nájsť peniaze, keď sme vedeli do roku 2008 nájsť peniaze v tejto republike na geodetické práce pri vracaní poľnohospodárskych a lesných pozemkov. A lesné pozemky predsa musia ísť na vlastnícku hranicu, tam nemôžte dať náhradný pozemok, lebo o sto rokoch debatujeme, či budete mať tú drevnú hmotu, alebo nebudete mať tú drevnú hmotu. Tu nedebatujeme o jednom ľudskom živote. A to si uvedomme v tejto republike, že pokiaľ to nepochopíme, že odovzdanie lesného pozemku nemôže predsa byť, aby sme išli pochôdzkou v lese odovzdať na vlastnícku hranicu. Veď to je katastrofa, nehnevajte sa, to je katastrofa. Áno, potom je tam aj to obmedzenie pol hektára, ktoré funguje. A pýtam sa, pani ministerka, či je to fér, ak niekto zdedil iba 49 árov, idem na hranu, má to v jednej jedine a vy mu poviete, že vy mu to neodovzdáte, pretože on sa musí združiť, lebo tak ste postavili latku nároku na odovzdanie majetku, tak sa pýtam, to je čo za diskriminácia? Veď on nemohol viacej zdediť, zdedil iba toľko, čo dostal po svojich predkoch. Pýtam sa, keď hovoríme o nejakých pol hektára, áno, je to údaj, to je 5-tisíc metrov štvorcových, ktorý je používaný na nedorobenie pôdy. Áno, aj v 180-tke z roku ´91 je, keď sa dedí, aby sme neišli pod 5-tisíc metrov štvorcových lesných pozemkov. Ale div sa svete, koalícia, ktorá bola v minulom volebnom období, ktorá bola jednofarebná, schválila v urbariátoch 2-tisíc metrov štvorcových v lesných podieloch a to ešte nejako nechceme napraviť. Znovu delíme na drobné, takže, pani ministerka, som, asi trikrát som na to upozornil, upozorňujem znova, že bol by som rád, keby ste, môj návrh neprejde, som si toho vedomý, môžem tu sa rozsypať na kolená, nič proste mi neprejde, tak apelujem na vás, aby ste aj v zákone o pozemkových spoločenstvách tých 2-tisíc metrov zvýšili na tých 5-tisíc metrov u lesných pozemkov, lebo nechceme drobiť podiely v urbárskych spoločnostiach a pozemkových spoločnostiach.
Takže, vážení, bral som, že ak sa vyčleňuje les, tak musí byť vlastnícka hranica, lebo je tam storočný porast, alebo žiadny porast, alebo 50-ročný porast, a preto vlastník musí rozhodnúť, ktorá hranica je na čiom, na ktorej strane je strom, či vpravo, či vľavo. A to nemôže byť pochôdzkou v lese. Áno, uznávam, že niektoré hranice, keď si vezmeme, že sú prirodzené, to znamená potok, chrbát alebo nejaký priedel, nejaká rokľa, áno, beriem, môže byť pochôdzkou. Ale nemôže byť odovzdaný nejaký rovnorodý porast, ktorý prakticky nemá žiadne terénne depresie, máte jeden svah a máte tam možno 15 parciel. A vy mi chcete povedať, že vy to pochôdzkou viete, v lese viete identifikovať, kde je vlastnícka hranica? Zabudnite!
Takže, pani ministerka, bol by som rád, keby sme možno naplánovali aj na budúci rok, keď sa bude robiť štátny rozpočet, aby sme možnože, boli ste na fonde, aby sme z týchto nejakých financií, pretože fond neni v čiernych číslach, aby sme možno niečo uvoľnili aj na meranie týchto tu lesných pozemkoch, ktoré budú spôsobovať potom ťažké hriechy žalôb na štát, respektíve na Lesy Slovenskej republiky kvôli tomu, že ste odovzdali z iných hraniciach, ako to malo byť odovzdané. A s tým sa nechce nikto zaoberať, tak neviem kvôli čomu, pretože zdá sa mi, že na Slovensku je stále tá móda, že užívací celok má navrch nad vlastníckym celkom. A to, vážení, si musíme uvedomiť, že toto neni v súlade s garanciou ochrany vlastníckeho práva, ktorý v ústave máme.
Pani ministerka, ďalej ste, som rád, že ste dali § 22b, ktorý hovorí o cestách. Áno, lebo cesty sú kameňom úrazu, to je jedno, či máme na poľnohospodárskej alebo na lesnej pôde. Áno, boli to v investičných celkoch a prakticky bola to ako investícia, ktorá bola evidovaná v účtovníctve, a musím povedať, že sú veľké hriechy a nevieme niekedy, komu tá cesta patrí. Dávate tam samozrejme, že spoluvlastnícke právo, keď to prechádza cez viacero pozemkov, samozrejme, ako ináč by to malo byť, dávate to bezodplatne. Takže dobre, okej, beriem tiež. A chcem veriť, že takto spravíte aj s cestami na Poľnohospodárskom pôdnom fonde, kde Slovenský pozemkový fond neknihované pozemky niektoré dal v rámci reštitučných konaní ľuďom ako náhradu a potom zisťujeme, že sa nemôžu niektorí poľnohospodári dostať na svoj pozemok, lebo cesta je súkromná, ktorá nemala byť súkromnou. Verím, že v lesných pozemkoch to takto nebude a nebudeme to takto musieť nejakým spôsobom riešiť krivdy v demokracii na prístupe k pozemku, hlavne teraz k lesnému, lebo teraz hovoríme o lesných pozemkoch.
Ďalej, k čomu by som sa chcel vyjadriť. Výšku nájmu, dobre beriem, má to určiť ministerstvo, ten právny predpis. Predpokladám, že bude to nejaká vyhláška, neviem, či je už pripravená, alebo bude nejakou prílohou tohto návrhu. Chcem sa opýtať, máme tam v § 22 ods. 11, budem to citovať, v návrhu, že ak nájomný, "ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom nehnuteľnosti okrem poľnohospodárskeho pozemku a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, kedy bola nehnuteľnosť vydaná, nájomný vzťah, ktorý kedykoľvek môžme vypovedať; výpovedná lehota je 3 mesiace". To znamená, teraz tu hovoríme o nejakých asi stavbách, predpokladám, lebo sme vyhodili z toho lesné a poľnohospodárske pozemky, takže predpokladám, že hovoríme o nejakých stavbách, o nejakých iných objektoch ako poľnohospodárska a lesná pôda. Takže beriem, že sa tam bude akože vydávať pri tých lesoch aj nejaké hájenky, alebo nejaké, neviem, nejaké posedy, alebo ja neviem, ako to nazvať, alebo stavby spojené so základom pevne so zemou v rámci nejakého vysporiadavania alebo nejak takto. Neviem, ako to myslel ten autor, ktorý to tam dával, pretože asi tých budov alebo tých stavieb tam bude aj na tých lesných pozemkoch možnože dosť v niektorých oblastiach. Takže akým spôsobom sa ten nájomný vzťah, ako sa bude vypočítavať. Možno ten nájom, alebo naopak, na koho to má prejsť, pretože tu hovoríme o nejakej výpovednej lehote, sú 3 mesiace, tak to by som bol veľmi rád, aby sa aj toto vysvetlilo, lebo nevedel som sa nejako dopátrať, ako bolo to myslené. Viem, ako sme to robili, keď sme vracali napríklad ovocné sady a sme vracali sad, ktorý nebol pôvodne vysadený tým vlastníkom, ktorý bol v reštitúcii a bol vrátený, tak normálne tento, sme to riešili, že to musel byť, akože úhrada za tie stromy, ktoré tam boli. Tak neviem, či to bude aj v tomto tu prípade takto dávané.
Združovanie sa vlastníkov, aby mohli mať nad pol hektára, myslím, že neviem, aké vy máte skúsenosti, pani ministerka, ako sa vám dostávali do uší nejaké tie možnosti a vyčleňovanie takýchto, by som povedal, zo zákona nutných združení sa, lebo ináč by to nedostali vrátené, ale neviem, či toto vlastne nerobí, že tých 100-tisíc hektárov ešte nemáme neodovzdaných. Takže keby tam sa dá nejaký ten režim zjemniť, myslím, že by to malo svoj zmysel.
Máte tu aj nejaké prechodné ustanovenia, ktoré hovoria o tom, že do 30. júna 2021 má sa zverejniť na webovom sídle, to znamená, ten doterajší užívateľ, beriem, že to bude, Lesy Slovenskej republiky, že majú zverejniť na svojom webovom sídle a na úradnej tabuli obcí lesný pozemok pre vlastníkov, ktorí nepožiadali o navrátenie, respektíve o tých, ktorí požiadali a nedodali konkrétne listiny. Pýtam sa, že majú to dávať nejak priebežne? Že ktorí nepožiadali, lebo je tam lehota do 30. júna 2021, a teraz ja neviem, či to máme dať hneď, jak bude účinný zákon, hneď do nejakých dátumov, alebo či to môžu priebežne dávať, že ktorých budú lustrovať po katastrálnych územiach alebo neviem po kom, a budú to takto dávať, ktorí sa nepožiadali. Aby to bolo tiež jasné, že čo vlastne má tá výzva akože spĺňať, aby tam neboli problémy, že budeme potom sa naťahovať, že niekto o tom nevedel, ako si to má vysvetliť. Lebo dvojročná lehota je dvojročná lehota, hej? To je dosť veľa a tam treba prakticky hovoriť, že títo chcú, títo nechcú a tých chceme donútiť, aby to vzali, pretože ja to beriem, že Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, by mali užívať v prvom rade štátnu lesnú pôdu, áno, ktorú majú. Je tam zhruba nejakých tých 900-tisíc hektárov, okej, beriem a tých zvyšných by sme mali teda vrátiť tým vlastníkom, ktorí by sa o to mali starať. Takže to by som tiež, keby ste nejako vysvetlili, aby sme vedeli, že ako to budú na tie obce na tom webovom sídle, ako tam budú sa tieto lehoty, respektíve títo ľudia, ktorí chcú alebo nechcú brať tú pôdu, ako sa budú zverejňovať.
Ďalšia vec, samozrejme, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte pán poslanec, ale obávam sa, že váš čas z časomiery teda vypršal, neviem, ako to je, či technici vám spustili čas nanovo.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Tridsať minút bolo? Ja som išiel za klub. Ale písomne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Dostal pán poslanec 30 minút? Lebo časomiera oznámila koniec vášho vystúpenia.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Dvadsať minút bolo, to som si bral, takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Takže plus 10 minút.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Áno. Preto som... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Áno, samozrejme.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
... po takomto vlažnom, by som povedal, že tóne idem, aby sme to nemuseli stresovať, lebo ináč to by bolo ako z rýchlika, to nerád robím. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Takže nech sa páči, 10 minút.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Takže asi tak. Samozrejme, že novelizujete aj súvisiace zákony, takže beriem, že ste samozrejme v správnom zákone o správnych poplatkoch dali určitý režim, za čo sa bude vyberať, to znamená, lesné hospodárenie, samozrejme to sa musí. Kvitujem, že sme to teda z 504-ky vyhodili, tým pádom 504-ka, zákon o nájme bude iba poľnohospodárskeho pozemku a nie lesných pozemkov, takže vlastne sa to vypustilo, tým pádom to bude jednoznačnejšie aj pre nejaký prehľadnosť tých, ktorí ste ma zorientovávali v predstave a čase, ako si usporiadať svoje užívacie vlastnícke vzťahy, či už k pôde lesnej alebo poľnohospodárskej, takže beriem.
Potom tu máme samozrejme aj zákon o lesoch, 326-tka. Tam je toho, by som povedal, že požehnane veľa, kde sa hovorí o všetkom možnom. Samozrejme, nie som odborník na lesy, to by tu musel stáť môj kolega Stano Mičovský, ten by vám to asi dal z prvej ruky a to by bolo asi na 30- minútovú debatu, ale môžem povedať, že na moje nejaké prvé prezretie vyzerá, že precizujete, áno, aj zápis nejaký, evidenciu lesných pozemkov a ďalších vecí. Chcel by som sa opýtať, čo bude obsahovať zbierka listín lesných pozemkov? Čo tam vlastne bude podkladom, pretože zbierku listín na katastri si viem predstaviť, pracoval som s ňou. Čo bude zbierkou listín na evidenciu pozemkov lesných? Lebo to nejako neni vyšpecifikované a každý si pod tým môže myslieť, čo chce.
Ďalšie veci, ktoré by som možnože chcel ešte niečo spomenúť, asi to dám v druhom čítaní, dám aj nejaký pozmeňujúci návrh v spolupráci s našimi lesníkmi, možno predtým, možnože ho dáme aj na ministerstvo, aby sa možnože vedelo k tomu nejakým spôsobom zaujať stanovisko, aby sme nešliapali po veciach, ktoré možnože sú zakomponované, ale nie sú tak jednoznačné a možnože, aby sme nerobili tú istú vec na dvakrát, jednu z opozícii, jedno z koaličných lavíc.
Pani ministerka, takže na záver by som asi spomenul jedno, že pokiaľ chceme urobiť poriadok v lesoch, a myslím, že to chcete urobiť, tak pokiaľ to nebude o vlastníctve, ale bude to o nejakých iba lesných celkoch užívacích, tak stále sa budeme naťahovať s občanmi Slovenskej republiky, ktorí vás budú žalovať za to, a našu republiku, že niekto mu vyrúbal jeho strom iba tým pádom, že nebola vlastnícka hranica vymeraná. Takže, pani ministerka, ja to považujem za alfu a omegu všetkých vracaní vlastníckych parciel, to je jedno, či poľnohospodárskych alebo lesných, ich žiadateľom, respektíve vlastníkovi alebo poľnohospodárskej pôde, možno nejakému náhradnému užívateľovi, čiže tam musí byť tá hranica jasná. A hovorím ešte raz, keby sa brali na lesnú pôdu, na hektáre dodacie priame platby, tak žiadne neštátne neuzavreté by sme tu nemali.
A chcel by som sa ešte opýtať, hoci je to trošku, nesúvisí to s týmto, ale súvisí to, pretože aj cirkevné lesy boli a neboli odovzdané. Pani ministerka, neviem, asi nebudete mi povedať z hlavy, pretože ja som to asi pýtal už asi trikrát, že ako vlastne stoja cirkevné reštitúcie lesných pozemkov. Lebo to, čo bolo odovzdané bolo odovzdané. Ale neverím, že bolo všetko, lebo dostávam aj od cirkevných zástupcov nejaké podnety, ako vlastne majú pokračovať, kde to zaspalo, kde to skončilo, keď niečo bolo uplatnené. Aj v správe, ktorú sme mali zo Slovenského pozemkového fondu bolo dosť tak hmlisto povedané, že koľko sme možnože poriešili hektárov a nebolo povedané, že koľko ešte tam máme a či je to na poľnohospodársky alebo lesný pôdny fond. Hovorím o cirkevných reštitúciách, ktoré neboli uplatňované na pozemkovom úrade, ale boli uplatňované u vás na pozemkovom fonde. To znamená, že fond si to mal akože v rámci svojej, ja hovorím, kapusty udusiť, aby to bolo urobené. Takže aj na toto apelujem, lebo predpokladám, že aj tam budú nejaké lesy, ktoré neboli odovzdané iba tým, že možnože je to obtiažne, alebo neviem, jak to bude zdôvodňovať. Každopádne aj na cirkevné lesné majetky by som sa v tomto duchu opýtať, pretože aj na nich sa bude vzťahovať konanie o vrátení užívacích vzťahov.
A ešte raz apelujem na to, aby sme našli finančný rámec, aby sporné hranice pri odovzdaní lesov, a ja ich tam vidím, každá druhá hranica je sporná, pani ministerka, či sa vám páči alebo nepáči, neviem, koľko vy ste odovzdali lesov, ja som odovzdal asi 8-tisíc hektárov, keď si takto spomeniem, a musím vám povedať, že som bol hrdý na to, že sme mohli čerpať financie, kde sme korigovali miestnych pamätníkov, že tento storočný buk je na našej hranici. No len zabudol, že o 20 metrov bol ďalší storočný buk, ktorý už bol vyrúbaný, a tá hranica išla cez tento druhý spoločný buk a ináč by sme mu boli odovzdali o 20 metrov ďalej. A to je o tom, vážení. Takže apelujem ešte raz, aby sme našli financie, lebo to je doba iba, by som povedal, dočasná, dokým tie financie potrebujeme mať. Dokiaľ neštátnych neodovzdaných neodovzdáme všetky hranice v hraniciach vlastníckeho práva, nie v hraniciach užívacieho práva, ktoré hovorí o nejakom lesnom dielci. Áno, spomínate aj vy tam, že môžu sa teraz brať do nájmu aj tie lesné dielce s ďalšími, súhlasím. Chcem... No chcem? Pýtam sa, akým spôsobom sa bude vypočítavať tá plocha, čo vlastne užíva, z ktorej časti, ako tí ďalší užívatelia z tej plochy budú dotknutí, nebudú dotknutí? Áno, majú sa združiť, aby ste mali nad 50 %, vtedy až môžte brať lesný pozemok a ostatní by boli, mali byť v nájme, respektíve mali by ste mať od nich súhlas, ale prakticky v mnohých prípadoch sa to asi nebude môcť dosiahnuť. Takže je tam ešte podľa mňa čo naprávať a hlavne držme tú líniu vlastníckeho práva. To budem apelovať stále. Lebo nemôže to užívacie právo byť nad vlastníckym právom aj v lesoch, aj v poľnohospodárskych pozemkoch.
Takže toľko zatiaľ z mojej strany. V druhom čítaní niečo predložíme do pozmeňujúcich návrhov a uvidíme, s akou odozvou sa to u vás stretne, u vašich odborných pracovníkoch, ktorých vidím hore na balkóne.
Takže končím stále tak, žime tak, to odkazujú naši predkovia, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Dámy a páni, zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov je jeden z najcitlivejšie sledovaných zákonov z pohľadu príslušníkov policajného alebo hasičského zboru. A medzi najcitlivejšie vnímané paragrafy tohto zákona patria tie, ktoré sa týkajú výsluhových dôchodkov. Za každej garnitúry totiž vznikajú rôzne fámy v týchto zboroch, že štát ide siahnuť na výsluhové dôchodky. Samozrejme, každý minister vnútra vie, že by to bola politická samovražda, a preto sa väčšina týchto fám nikdy v realite nepotvrdí.
Napriek tomu sa pred rokom, ešte za ministrovania vášho predchodcu, pani ministerka, stalo, že štát naozaj siahol na výsluhové dôchodky určitej skupine bývalých hasičov. Išlo o skupinu ľudí, ktorí odišli do civilu v rokoch 2008 a 2010, a tým približne 70 bývalým hasičom štát naozaj na istý čas pozastavil vyplácanie výsluhových dôchodkov. Niekoľko mesiacov preto museli vyžiť zo sumy nižšej, ako je tzv. minimálny dôchodok. Išlo o sumy okolo 170, 180 euro, čo je naozaj suma, ktorú si nielen títo ľudia, ale nikto na dôchodku nezaslúži. V tom sa asi zhodneme.
Keď títo ľudia nepochodili so svojou sťažnosťou na ministerstve vnútra, tak sa obrátili o pomoc na opozičných poslancov a my sme túto tému otvorili na pôde Národnej rady. Tri-dva-osmička, teda tento zákon bol tu aj minulý rok v máji a vtedy som na vás, pani ministerka, apeloval s požiadavkou, aby ste navrátili istú právnu istotu pre týchto ľudí, pretože tá možnosť siahnuť im na výsluhové dôchodky, práve tejto skupine ľudí, tu stále je podľa súčasného znenia zákona. A je to len na vašej dobrej vôli v podstate, že ministerstvo prinavrátilo ten predchádzajúci stav, ale zákon je stále taký istý, aký bol v roku 2017, kedy ministerstvo teda tvrdilo, že títo ľudia nemajú čo dostávať tieto výsluhové dôchodky.
Keď som túto tému otvoril, vy ste hovorili, že čaká sa na nejaké zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu, ale to stanovisko neprichádza, neprichádza, a čo mám informácie, neoficiálne, tak podľa všetkého žiadne zjednocujúce stanovisko ani nebude. Preto vás chcem po roku opätovne poprosiť, aby ste túto problematiku so svojimi kolegami na ministerstve otvorili a raz a navždy upokojili nálady medzi týmito ľuďmi, medzi bývalými hasičmi, ktorí odišli do výsluhového dôchodku v roku 2008 až ´10, aby mali istotu, že im nikto na tieto dôchodky nesiahne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za faktickú poznámku. Ja ešte by som len možno doplnil, že, aj pre ostatných kolegov, je síce marec a o rozpočte sa bavíme až na jeseň, ale naozaj táto oblasť je oblasť, o ktorú sa treba zaujímať. Pretože tu vidím, že ak príde vyššia efektivita, a to je, ako som hovoril aj o tom benchmarku, tak naozaj tu sa môžu dosiahnuť zaujímavé úspory, ktoré môžu, môžete vy, poslanci, keď niekedy hľadáte v rozpočte rezervy, tak môžete využiť. Pretože myslím si, že tu keď tou efektivitou určite vieme okresať tie výdavky, teraz to poviem, len tak ako štartovné 5 až 10 %, to som povedal, že úplne veľmi pesimistický variant. Určite sa dá ísť viac. Takže sú to zaujímavé sumy. Tých 500 mil. ročne je naozaj veľmi zaujímavá suma a akákoľvek efektivita, ktorá tam bude, prinesie zaujímavé dodatočné zdroje či už na podporu a rozvoj ďalšej informatizácie alebo na využitie pre iné rezorty.
Takže je to apel aj na kolegov poslancov, aby táto téma žila, aby mala väčšiu pozornosť a, samozrejme, aj práca tohto úradu a práca pána podpredsedu, pretože je to jednak komfort, ktorý sa zabezpečí ľuďom, ale zároveň aj naozaj zaujímavá úspora peňazí. Tak to len na doplnenie. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, pokojne sa usaďte, bude to zaujímavé vystúpenie. Reagujem na podpredsedu vlády, priniesol zákon, ktorý sľubuje veľkú nádej, že veľa vecí vybavíme od počítača a možno jedného dňa sa dočkáme aj takého zákona, že nahradí aj nás a budeme môcť poslancovať od počítačov. Ale to je veľká hudba budúcnosti. Je to trošku na pobavenie (zaznievanie gongu), ale človek nikdy nevie. Takže vrátil by som sa späť k tomuto zákonu a trošku tak by som začal faktickými... (Prerušenie vystúpenia predsedom.)

Danko Andrej, predseda NR SR
Poprosím, kľud v sále.
Nech sa páči, pán poslanec.

Heger, Eduard, poslanec NR SR
... a ostal by som pri tom tvrdení, že naozaj táto oblasť je kľúčová z viacerých dôvodov. Jednak preto, že investujeme do nej enormné množstvo peňazí. Po druhé (zaznievanie gongu), že sa týka budúcnosti, pretože bavíme sa o informatizácii spoločnosti alebo teda verejnej správy a štátnej. A po tretie, že môže byť veľkým zdrojom nášho komfortu, teda myslím občanov Slovenskej republiky.
Keď hovoríme o peniazoch, tak napríklad medzi rokmi 2010 až 2015 (zaznievanie gongu)sa minulo na informatizáciu 0,6 % HDP, čo je približne ročne 500 mil. eur, 500 mil. eur. To nevadí, tak odchádzajú kolegovia, dostanú účet za kávu v kaviarni... (Prerušenie vystúpenia predsedom.)

Danko Andrej, predseda NR SR
Ešte raz poprosím, aj keď je, a najviac vás vyrušujú opoziční, pán poslanec, ale poprosím, kľud v sále ešte raz.
Nech sa páči, pán poslanec.

Heger, Eduard, poslanec NR SR
Skandujú. Ďakujem, ďakujem. Takže aby som sa vrátil teda k tým číslam. Tak do informatizácie ročne míňame 0,6 % HDP, teda v roku 2010 až 2015 to bolo v priemere 0,6 % HDP a bolo to radovo okolo 500 mil. eur. Čiže za tieto roky 3,6 miliardy. A len tak pre porovnanie Estónsko, ktoré patrí medzi lídrov, medzi lídrov v informatizácii, míňa na informatizáciu zo svojho rozpočtu 0,3 % HDP, čiže polovicu a je lídrom. My sme skôr na chvoste, to za chvíľočku poviem.
Program stability teda z roku 2016 hovorí alebo predpokladal výdavky na informatizáciu v rokoch 2017 až 2020 približne 2,2 mld. eur. Tieto čísla uvádzam práve preto, že naozaj sa tu bavíme o zákone alebo o oblasti, s ktorou sú zviazané veľmi veľké peniaze. A hovorím to aj preto, že za tieto peniaze zatiaľ nevidíme dostatočný efekt. A naozaj tieto peniaze by mali byť vynakladané tak, aby zabezpečili občanovi dostatočný komfort (zaznievanie gongu), aby sa už viac nemusel občan nachádzať v roli poštára, že chodí z úradu na úrad, nosí veci, ktoré by si mali prirodzene poslať tieto úrady sami, aby bola zachovaná aj bezpečnosť a podobne. Takže toľko k tým číslam ako takým.
Musím však povedať, že tento zákon je posun vpred. A ešte k tým, k tomu našemu umiestneniu, keď som hovoril, že Estónsko s polovičnými výdavkami v pomere k HDP je na špici a patrí medzi lídrov v informatizácii, tak my sme dlhodobo podpriemerní. Nachádzame sa z roku 2018 na 21. mieste z 29 štátov. Takže preto je veľmi dôležité, aby naozaj tieto zdroje boli teda využité, ešte raz hovorím, efektívne. A preto aj tento krok alebo tento zákon vidím pozitívne práve v tom, že ide tým správnym, ide tým správnym smerom.
Dnes vidíme aj pri obstarávaní informačných technológií veľký rezortizmus a naozaj mnohé rezorty si to robia vo vlastne réžii a toto je práve posun od tohto kroku, aby to bolo centrálne riadené. Avšak bude to samozrejme veľká výzva. Čo je pozitívom tohto zákona, že naozaj bol pripravovaný aj vo verejnej diskusii s odborníkmi a bol pripravovaný na odbornom základe, čo je veľké pozitívum. Ale stále sa nachádzame v rovine papiera, čiže nachádzame sa v rovine zákona, ktorý bude, ak bude schválený, bude schválený, ale veľmi dôležité bude, práve tá rovina implementácie tohto zákona práve s tým, že bude pracovať a zápasiť aj s tým rezortizmom, o ktorom som hovoril a podobne.
Taktiež zavádza ten prvok otvoreného zdrojového kódu, ktorý tiež na papieri znie veľmi dobre, ale veľmi dôležité bude, ako to bude implementované. Či sa tento nástroj ujme a či bude využívaný a či vytvorí také prostredie, aby mohol byť využívaný a mohol byť prospešný. Pretože ako tak by mal byť prospešný.
Čo je veľmi dôležité pri informatizácii práve pri tých čiastkach, keď hovoríme, že míňame na to 500 mil. eur ročne, čo sú naozaj enormné peniaze, tak je to dvojnásobok nejakého sociálneho balíčka spred dvoch rokov, tak si musíme uvedomiť, že je dôležité, aby tu bola efektivita tých riešení. Aby naozaj tu vznikala tá synergia a prepojenosť týchto riešení na jednotlivých rezortoch, aby sme vedeli zabezpečiť to, že keď sa obstarávajú či už databázové platformy a podobne, aby tieto platformy medzi sebou komunikovali. Aby sa naozaj nestalo, aby sme sa dožili toho, že čo si štát od občana raz vypýta, resp. už to raz má, tak to od neho nikdy viac nepýta. Pretože si to vie dohľadať vo svojich interných databázach. Čiže štát by sa mal správať ako jedno teleso a nie ako kopec, by som povedal, alebo veľká, veľká skupina jednotlivcov a jednotlivých ministerstiev, jednotlivých orgánov, ktoré každé má svoju databázu, ale nevie komunikovať s databázou iného. A preto sú naozaj ešte aj dnes ľudia v niektorých prípadoch poštármi. Takže tá informatizácia je veľmi dôležitá a toto som chcel dať teda do pozornosti. A hovorím, že teda ten posun sa tu deje, ale určite bude dôležité pozrieť sa na samotnú implementáciu, ktorú by sme mali veľmi pozorne sledovať.
Ten problém, o ktorom sme hovorili aj pri prvom čítaní, ja naňho chcem poukázať, je to § 15 s tou bezpečnosťou. Tam je dôležité, aby bolo dohliadnuté, a to je zase tá rovina tej implementácie, aby bolo dohliadnuté, aby sa ten element bezpečnosti nezneužíval, ale o tom sme sa už bavili pri prvom čítaní, takže myslím si, že bolo to, bolo to vypovedané.
A ja by som chcel ešte teda využiť túto príležitosť, keď tu máme aj podpredsedu vlády, aby sme dbali pri obstarávaní týchto riešení na ten rozmer use friendly, aby to bolo príjemné pre užívateľov. Lebo dnes naozaj vidíme veľký rozdiel medzi aplikáciami štátu, či už je to slovensko.sk, alebo aj ten e-mailový klient, ktorý tam máme. Alebo mnohí, ktorí dnes máte kontakty alebo poznáte sa s ľuďmi, ktorí sú živnostníci, alebo ste dostali podnety od ľudí, ktorí sú živnostníci a podávali daňové priznanie, tentokrát prvýkrát živnostníci museli podať daňové priznanie elektronicky. A ja teda s ľuďmi, s ktorými som v kontakte, som dostal spätnú väzbu, že naozaj pre mnohých to bolo dosť náročné, pretože robili to prvýkrát, párkrát im to, povedzme, niekedy spadlo alebo sami nevedeli úplne čo majú stlačiť a preukázalo sa, že naozaj to prostredie nie je k užívateľom priateľské. A tuto myslím, že naozaj štát ťahá za kratší koniec aj pri tom podpisovaní a podobne tých certifikátov. Chápeme tú dôležitosť tej bezpečnosti, ale keď vidíme, že samotný bankový sektor, ktorý disponuje s financiami ľudí, aj tá bezpečnosť tam musí byť veľmi vysoká, zabezpečená, dokáže prichádzať s riešeniami, ktoré sú veľmi užívateľsky priateľské, ak to je ten správny terminus technicus po slovensky, tak vidíme, že toto je veľmi dôležité, aby sa to dialo aj v štátnej a verejnej správe.
A preto ten môj apel na vás, pán podpredseda, je, aby toto kritérium bolo zohľadňované v čo v najväčšej možnej miere, aby sme naozaj mohli sa dočkať toho, že akýkoľvek softvér, ktorý bude obstarávaný štátom pre užívanie občanmi, aby bol čo najjednoduchší z hľadiska užívania, najprehľadnejší a hlavne, aby mal v sebe tú rovinu tej intuitívnosti. Pretože vidíme, že dnes naozaj firmy, ktoré vyvíjajú softvér, majú navrch a konkurenčnú výhodu vtedy, ak dodávajú riešenia, ktoré sú intuitívne, čiže človek podvedome sa v nich vie orientovať bez toho, aby musel absolvovať niekoľkominútové alebo aj polhodinové inštruktážne videá a tak ďalej. Takže naozaj len to samotné podávanie daňových priznaní pre živnostníkov, viem, že je problém v tom, že sa ocitli, napríklad robili to večer a nevedeli sa dostať k odpovediam. Museli počkať ráno, aby mohli zavolať na linku a podobne. Čiže čím je to jednoduchšie, čím je to užívateľsky priateľské, tak o to je to ľahšie aj na užívanie a menej otázok a menej servisu okolo toho je potrebné.
A poslednú vec, ktorú by som chcel pri tejto téme ešte spomenúť a dať do diskusie alebo dať do zreteľa, je práve to, aby obstarávanie softvéru, ktoré teda bude tiež predmetom krokov aj tohto zákona, tak aby bolo efektívne aj z hľadiska vynakladania financií. Čiže z hľadiska hodnoty za peniaze. Ten benchmarking je niečo, čo sa tu stále ešte rodí. Vieme, že veľmi ťažko sa porovnávajú jednotlivé softvérové riešenia, a musím povedať, a tí, ktorí sa hýbete v tomto odvetví, viete, že zatiaľ z toho tie softvérové firmy naozaj ťažia, pretože kde nie je porovnanie ceny, tak samozrejme tá konkurencieschopnosť alebo ten konkurenčný boj je o to ťažší, pretože všetko je ako keby unikát. Ale my musíme aj v tomto zabezpečiť, aby, aby sme mali istý benchmark a vedeli aj tých dodávateľov tlačiť do relevantných cien na základe nejakých parametrov, ktoré budú preukázateľné. Nielen na základe nejakých vyjednávacích schopností a podobne. Takže určite tá hodnota za peniaze, aj Útvar hodnoty za peniaze v tomto bude zohrávať veľkú rolu a myslím si, že by mal zohrávať veľkú rolu aj pri diskusii a nastavovaní tých kritérií a podobne.
Takže len na závere krátko zhrniem. Míňame na to enormné peniaze, prichádza zákon ktorý je posunom vpred, avšak nie až takým, ako by sme možno si priali, ale uvidíme samotnú prax. Tá samotná implementácia ukáže, do akej miery tento zákon pomohol a do akej miery sa posunieme. Čiže tam bude to veľmi dôležité ťažisko. A apelujem aj na vás ako na podpredsedu, aby boli tie kritériá zohľadnené a v kritériách zohľadnené práve tá prijateľnosť a priateľskosť pre užívateľa, aby občan sa v tom, aby to rád používal, aby rád využíval prostriedky, všetko si mohol urobiť z pohodlia domova a aby samozrejme tých riešení pribúdalo za čo najlepšiu cenu. Aby previazanosť jednotlivých databáz vznikala, čo teda si sľubujeme aj od vášho úradu a aj od legislatívy, ktorú prinášate.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Položili ste tú otázku ohľadom podnikateľského prostredia. Viete, to nie je že ochrana teraz nejakých ľudí na podnikateľskom prostredí, vôbec nie. Práve naopak, bavíme sa, a to je to, čo sa aj snažím, že bavme sa o podnikateľskom prostredí ako takom, aby naozaj toto podnikateľské prostredie bolo živnou pôdou pre akéhokoľvek podnikateľa, aby sa mohol rozvíjať a aby mohol rásť vo svojom biznise. Čiže vytvoriť také princípy, ktoré budú čo najmenej zaťažujúce alebo budú jednoduché, prehľadné a zároveň nebudú nikoho zvýhodňovať. Samozrejme, že už istá regulácia musí byť, ale to je to, čo som hovoril, že tu je zanedbaná tá práca so slovenskými výrobcami. A tá je dlhodobo. To je dvadsať rokov, vlastne sa s tým nič nerobilo, alebo sa s tým nevedelo urobiť, to už nech povedia tí, ktorí sa tomu venujú. Ale vidíme, že tie parametre podnikateľského prostredia klesajú, že v tých rebríčkoch sa umiestňujeme stále horšie.
A ja hovorím o tom, my sa v tom zámere zhodneme, chceme pomôcť slovenským podnikateľom, aj potravinárom, pretože vidíme, že ťahajú za kratší koniec, vidíme, že sú tu nekalé praktiky, ale nezhodneme sa v tých prostriedkoch. A to je, to je práve ten rozdiel. A čiže my tu kritizujeme prostriedky, ktoré vidíme, že nebudú mať taký účinok, aký by, aký by mohli mať, a že nie je to uchopené zo správneho konca, že naozaj, a o tom sme sa bavili, či už pri odvode z reťazcov atď., sme poukazovali na to, kde vidíme tie opatrenia. Ak by tieto boli naplnené a potom poďme ďalej. Ale my ideme opačne, ideme s tým bičom, ideme s tou vojnou. A myslím si, že vojna vždy prinesie straty na oboch stranách, že to neni dobrý nástroj a je naozaj treba hľadať dohodu a ústupky na oboch stranách. Takže ja, vyslovene tie prostriedky mi nesedia. Ak by ste chceli ešte v ústnej to dovysvetliť, budem rád, ale nechám to na vás.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja teda oslovím pani Antošovú. V prvom rade, keďže mám pocit, že zastupuje, ale však to je v poriadku, zastupuje teda pani ministerku a diskutuje s nami na túto tému. Ja čo vidím aj pri tomto zákone, ale vidíme to aj pri iných zákonoch z dielne SNS, vidím tam chýbajúci cit pre podnikateľské prostredie, pre zlepšovanie podnikateľského prostredia, ktoré je nevyhnutné na to, aby aj Slovensko napredovalo. Však sa tu o tom veľa rozprávame aj s ministrom hospodárstva. Aj kolegyňa Kiššová hovorila vlastne o tých rebríčkoch. A je dôležité naozaj tieto parametre sledovať. Hovoríme o tom, že máme problém na Slovensku s Gold-platingom, že máme problém s tým, že máme príliš veľa regulácií. A naozaj máme veľký problém s tým, že veľmi často sa novelizujú zákony, ktoré majú dopad na podnikateľské prostredie, a nedeje sa to v nejakých stanovených časoch, že by sa novelizovali k 1. 1. a k 1. 7., aby ten podnikateľ vedel, že toto si musí odsledovať. Sú to dva možné zásahy do jeho podnikateľského roku a tým pádom tieto termíny si stráži. Ale legislatíva sa tu chrlí vlastne každou schôdzou a sú viaceré zákony, ktoré majú dopad, kde oni musia na základe toho sa prispôsobovať. Dokonca som počul historku, ktorú zažil sám minister hospodárstva, že bol na nejakom stretnutí s podnikateľmi, ktoré teda zorganizoval, a tí mu vlastne tak vyjadrili takú zúfalosť nad tým stavom, až tak, že povedali, že radšej nech nerobí nič, lebo akýkoľvek zásah, ktorý urobí, tak ich, tak naozaj spôsobuje škody na ich podnikaní, čo sa, samozrejme, potom prenáša aj do zamestnaneckých vzťahov. Ale, čiže ja tu vidím naozaj teda ten chýbajúci cit pri SNS pre, alebo teda zákonoch pochádzajúcich z dielne SNS pre podnikateľské prostredie, ale tiež aj právny štát. Tak ako som o tom hovoril aj pred chvíľou, kde nekalú praktiku chceme ako keby vykynožiť tým, že vláda bude vykonávať nekalé praktiky. Osobne si myslím, že toto nie je zdravý princíp, kde nekalosť ako keby budí ďalšiu nekalosť.
Ale chcel by som sa vrátiť teda k tomu, čo napísal pán prezident, a chcel by som položiť pár otázok, teda ak môžem, pani Antošová, vám, ktoré tu poukazuje, teda tí právnici od pána prezidenta, ak to správne chápem, tak sú to, naozaj je to právna analýza toho zákona vydefinovaná. A teda poukazujú tu na niektoré veci a teda zaujímal by ma váš postoj k tomu, lebo ste sa tu vo vašom vystúpení k tomu vyjadrili, ale nedali ste ako keby jasné argumenty k argumentom, ktoré tu odzneli v argumentácii Kancelárie prezidenta, ktorý poslal tento zákon späť.
Takže ja budem citovať a budem sa teda k tomu pýtať. Prvé, v tej druhej časti sa hovorí, že: "Pre právny poriadok Slovenskej republiky súčasnej doby je príznačná neustála legislatívna aktivita spočívajúca v prijímaní nových právnych predpisov a v nespočetných novelizáciách existujúcej právnej úpravy." To je to vlastne, čo som aj spomenul, a je to popísané, že naozaj tak to vidíme aj my. "Výsledkom býva mnohokrát neprehľadnosť, nezrozumiteľnosť, nejednoznačnosť a rozpornosť právnych noriem, ktorých dôsledkom je narušená právna istota adresátov právnych predpisov." A tu potom poukazuje ďalej, kde hovorí, že napríklad riadne opravné prostriedky proti prvostupňovým neprávo..., neprávno..., neprávoplatným, pardon, rozhodnutiam správnych orgánov nemajú odkladný účinok. O tom sme tu už dnes hovorili.
"Spôsob novelizácie, keď sa jedným zákonom súčasne mení viacero zákonov, ktoré navzájom bezprostredne obsahovo nesúvisia a nie je medzi nimi obsahová a systematická väzba, nie je v súlade s princípom právnej istoty, ani s princípom predvídateľnosti zákona a jeho zrozumiteľnosti." Čiže opäť, myslím si, že toto je naozaj legislatívna alebo právna analýza, že nejde tu o nejaké vlastné názory. A musím s tým súhlasiť, to, čo ste hovorili, že či poslanci nemajú právo na pozmeňujúce návrhy. Áno, samozrejme, majú právo na pozmeňujúce návrhy. Ide o to, ako sa tie pozmeňujúce návrhy robia, k čomu sa robia a podobne, ale toto je skôr také všeobecnejšie pravidlo. Ale čo je v tom, v tej tretej časti? "Riadne opravné prostriedky proti prvostupňovým neprávoplatným rozhodnutia správnych orgánov nemajú odkladný účinok." A teda poukazuje tu aj na to, že momentálne v súčasnosti prebieha na Ústavnom súde konanie na základe podnetu všeobecných súdov. A teda spomína sa tu taktiež, že: "Procesné postavenie účastníkov konania musí byť vo vzťahu k postaveniu štátnych orgánov disponujúcimi s prostriedkami štátneho donútenia vyvážené minimálne v takej miere, že účastník konania musí mať možnosť efektívnej procesnej obrany proti prípadným nezákonným rozhodnutiam správnych orgánov. Nepriznanie," neskôr sa teda tu píše, "nepriznanie odkladného účinku odvolania účastníkovi konania v tomto prípade možno považovať za diskriminačný a šikanózny legislatívny zásah upierajúci procesné práva niektorým podnikateľským subjektom z oblasti obchodu s potravinami".
Čiže tu by ma zaujímal váš názor, pretože tak ako to chápem, tak to je práve tu, že ako som hovoril, že tú nekalú, nekalú praktiku chceme nahradiť nekalou praktikou zo strany štátu. A ja si myslím, že práve naopak, návrat do právnosti štátu a teda zabezpečenie vymožiteľnosti práva a tak ďalej, že to je tá cesta, kde sa musíme uberať, aby jednotlivé podnikateľské subjekty na trhu vedeli, že sú tu mechanizmy, ktoré tu sú funkčné, môžu sa na ne obrátiť a tak si vymôžu svoje právo. A druhá vec je, aj tá samotná pomoc potravinárom, ktorá, ako som hovoril, je naozaj dlhodobo zanedbaná, a teraz snažiť sa ako keby tlačiť, a ja chápem, že ten problém tu je, áno, však o tom probléme s reťazcami sme sa rozprávali aj pri iných zákonoch, ale nájsť na to nejakým šibnutím takýmto, že teraz čarovným prútikom, a udeje sa to, tak to budeme pozorovať, ale teda nemalo by to ísť na úkor zásahov do právnosti štátu.
Takže tuto by ma zaujímal určite váš názor na, teda tá posledná vec, ktorá sa týka propagácie a marketingu poľnohospodárskych výrobkov a potravín vyrobených v Slovenskej republike. Samozrejme, všetkých by nás tešilo, aby viacej slovenských produktov bolo v týchto letákoch. Otázka je, akým spôsobom k tomu pristúpiť. A to je práve to. Ja som zástancom skôr naozaj vytvárania zdravého prostredia, živnej pôdy na to, aby sa mohli rozvíjať všetci rovnocenne, pretože myslím si, že naozaj tá rovnocennosť na trhu je dôležitá, aby tam nebola nejaká diskriminácia. A tú treba vedieť zabezpečiť, pretože samotný pán prezident alebo teda právnici od pána prezidenta, prezidentská kancelária tu hovorí: "Predkladateľka tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu len uviedla, že doplnenie sa navrhuje v záujme proporcionality, čo samo osebe nemá žiadny vetný súvis so schválenou úpravou. Len na ilustráciu, o akú zásadnú chybu ide? Na letáku musí byť najmenej 50 % poľnohospodárskych výrobkov a potravín vyrobených na Slovensku. Ostatných 50 % z reklamy alebo marketingu sa rozdelí, si rozdelí ostatných 27 členských štátov EÚ. To je podľa predkladateľky v záujme proporcionality."
Čiže zaujímal by ma váš výklad k tomuto samotnému odstavcu, že teda ako si to vysvetľujete aj z pohľadu nejakých pravidiel, ktoré tu fungujú v rámci európskeho trhu, a že či toto je podľa vás korektné, alebo je to práve to, že oko za oko, zub za zub, tak ideme proti vám, lebo vy tu robíte nekorektne, tak aj my sa zachováme nekorektne. Lebo myslím si, že naozaj pri legislatíve je dôležité dodržiavať určité princípy, pretože tie princípy sa nám môžu potom, ak ich porušíme, tak sa nám to môže ako bumerang vrátiť späť. Takže toto je, čo ma zaujíma.
A ešte vy ste spomínali, tam som ju nezachytil, a to som len takú doplňujúcu otázku, vy ste hovorili, že teda článok alebo teda tie zmeny v časti IV, ten tretí bod s tým predĺžením, predĺžením lehôt, že tomu vyhoviete, nie som si teraz istý, či v plnej miere. Lebo čo som počúval tie dátumy, tak myslím si, že, lebo tu sa nahrádza, aj tie slová "30. júna 2019" sa nahrádzajú slovami "30. septembra 2019". Neviem, či teda ste aj to spomenuli vo svojom pozmeňujúcom návrhu, lebo na to tiež poukazuje, poukazuje pán prezident, na tie prechodné ustanovenia a hovorí, že takéto skrátenie prechodného obdobia je spôsobilé vytvoriť neprimeranú záťaž na podnikateľské subjekty. A s týmto naozaj máme skúsenosť aj pri iných legislatívnych návrhoch, kde vidíme, že sa nenecháva dostatok času na, by som povedal, prispôsobenie jednotlivých podnikateľských subjektov na novú legislatívu. Takže by ma zaujímalo, že či sa aj toto zohľadňuje, lebo nevidím úplne dôvod, aby sme teraz robili niečo proti srsti, ak to nie je potrebné, a naozaj viedli korektný vzťah aj s aktérmi alebo teda s tegodermi toho trhu.
Takže budem rád, ak sa vám podarí zodpovedať, či už v ústnej alebo vo faktickej, neviem, či sa vám to podarí, ale uvidíte.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.