Videokanál klubu

Vážení kolegovia, dovoľte, aby som pokračoval. Zhrniem ľudskou rečou, o čom bola reč doteraz. Problém je ten, že na aj veľkých investičných stavbách v Slovenskej republike sú zamestnaní ľudia, ktorí, ako sa jednoducho hovorí, že robia načierno, dostávajú plácu na ruku a veľakrát ani nevidia svoju pracovnú zmluvu. Niekedy títo ľudia, môžem povedať, že sa nehlásia, lebo sú spokojní, však keď majú vyplatené. Ale problém nastáva vtedy, keď títo ľudia nedostanú zaplatené za odpracované hodiny na týchto verejných stavbách a diaľniciach. Ako sme sa dozvedeli, tento fenomén je tak rozšírený, že napríklad aj Starý most v Bratislave bol postihnutý týmto nešvárom, alebo aj veľké stavby v okolí Žiliny a podobne. Naopak, ryžujú na tom rôzni špekulanti a podvodníci, ktorí takýmto spôsobom týchto ľudí zdierajú, okrádajú, a my ako zodpovední poslanci na toto musíme zareagovať.
Tento návrh zákona len ako keby vyhmatol nejakú dieru v zákone, keď sme prišli na to, že nelegálne zamestnávanie je postihované len ako priestupok a Trestný zákon tento pojem ani nepozná. Takže my sme sa snažili na toto takýmto návrhom zákona, predloženým návrhom zákona zareagovať. Budem teda pokračovať tam, kde som skončil.
Hovorili sme o súčasnom definovaní priestupkov za nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie. Napriek dostatočne presnej definícii nelegálneho zamestnávania v Slovenskej republike je to chápané len ako priestupok. Ambíciou predkladaného návrhu zákona je výrazné posilnenie už existujúcich opatrení na odvrátenie snáh o nelegálne zamestnávanie, ktoré spočíva v redefinícii skutkovej podstaty trestného činu nelegálneho zamestnávania podľa § 251a Trestného zákona.
V zmysle predloženého návrhu zákona bude nelegálne zamestnávanie postihnuteľné aj v trestnoprávnej rovine, a teda napríklad aj trestom odňatia slobody konateľa alebo prokuristu spoločnosti, ak sa miernejšie formy trestu ukážu ako nepostačujúce. Návrh zákona prihliada tiež na skutočnosť, že nelegálne zamestnávanie je už v súčasnosti postihované inou sankciou, ako je trest v zmysle Trestného zákona a inými orgánmi, ako sú orgány činné v trestnom konaní. Nejdem to celé citovať z tej dôvodovej správy, ale už v súčasnosti inšpektorát práce môže aj v súčinnosti s Policajným zborom uložiť pokuty. Samozrejme, tieto pokuty ale nie vždy sú dostačujúco odstrašujúcim nástrojom na to, aby konatelia nezneužívali závislú prácu svojich zamestnancov a aby si plnili všetky riadne povinnosti vo vzťahu k štátu. Ak teda ani tieto menej odstrašujúce formy a sankcie neodradia páchateľa od toho, aby sa opätovne dopustil konania, ktoré možno charakterizovať ako nelegálne zamestnávanie, je na mieste, aby nastúpila prísnejšia forma konania a sankcie, a to prostredníctvom Trestného zákona a trestného konania.
V návrhu zákona je táto forma postupného potrestania páchateľa od miernejšej formy k prísnejšej forme zakotvená v základnej skutkovej podstate trestného činu nelegálneho zamestnávania podľa nového znenia § 251a Trestného zákona. A to tak, že trestného činu sa dopustí len ten, kto sa obdobného konania dopustil a v predchádzajúcich dvoch rokoch od spáchania skutku už bol za tento obdobný čin postihnutý. Čiže tento návrh zákona nie je nejakou šikanou slušných podnikateľov, ale práve naopak, je varovaním pre tých, ktorí opakovane a opätovne sa dopúšťajú priestupku nelegálneho zamestnávania.
Rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu podľa § 251a Trestného zákona vychádza z definície nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní, pričom sa v novom znení § 251a ods. 1 písm. d) Trestného zákona ponecháva znenie doterajšieho ods. 1 namiesto definície uvedenej v § 2 ods. 3 zákona o nelegálnej práci. V zmysle takto navrhnutej právnej úpravy sa trestného činu dopustí ten, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista neoprávnene zamestná fyzickú osobu, ktorá vykonáva závislú prácu bez založenia pracovnoprávneho vzťahu alebo štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu, po b) fyzickú osobu, ktorá vykonáva závislú prácu a s ktorou má založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, ale nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu, po c) štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý vykonáva závislú prácu, pričom nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu alebo po d) fyzickú osobu, ktorá sa na území Slovenskej republiky zdržiava v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch postihnutý.
Čiže podčiarkujem a zdôrazňujem, nejde o to, že niekoho ako keby stretne tento trestný čin nepripraveného. Ale ak niekto opätovne, opakovane nelegálne zamestnáva pracovníkov a využíva ich prácu, tak aby mu hrozil tento trestný čin.
Prečo? Lebo nelegálne zamestnávanie deformuje podnikateľské prostredie, na čo doplácajú často poctiví podnikatelia. Ešte väčšie škody však spôsobuje samotnému zamestnancovi. Zamestnanec bez pracovnej zmluvy automaticky stráca akékoľvek, aj tie najmenšie záruky ochrany vyplývajúce zo Zákonníka práce. Čo je horšie, že za nelegálne zamestnaného zamestnanca neplatí zamestnávateľ nijaké odvody. Môžme diskutovať o tom, či sú odvody vysoké alebo nie, faktom ostáva, že počnúc dôchodkom, pokračujúc poistením v nezamestnanosti a končiac napríklad potvrdeniami o práceneschopnosti, úžitky z odvodov patria zamestnancovi. O tieto peniaze a tieto úžitky je nelegálne zamestnaný človek ukrátený.
Okrem dopadov na podnikateľské prostredie a zamestnancov nelegálne zamestnávanie spôsobuje obrovské škody aj samotnému štátu. Rozpočet verejnej správy zbytočne prichádza o finančné prostriedky, ktoré zamestnávateľ vo forme odvodov neodvedie za svojho zamestnanca. Na základe vyššie uvedených skutočností sa má za to, že schválenie predkladaného návrhu zákona rozšírením skutkovej podstaty trestného činu nelegálneho zamestnávania podľa § 251a Trestného zákona je potrebné a je tiež v záujme každej jednej zložky spoločnosti, zamestnancov, zamestnávateľov a aj štátu.
Na záver dovoľte, aby sme teda nejak tak zosumarizovali alebo zhrnuli. Na to sme tu ako poslanci Slovenskej republiky, aby sme stáli na strane ľudí. V tomto prípade sa staviame na stranu tých úplne najchudobnejších a najodkázanejších. Ľudia, ktorých sme pred Vianocami doniesli na našu tlačovú konferenciu, boli tí, môžeme povedať, že poslední z posledných. Jeden pán, ktorý odrobil vyše tristo hodín na výstavbe diaľnic, prišiel na našu tlačovú konferenciu s tým, že nedostal za posledné tri mesiace ani cent za svoju vykonanú prácu. Bolo to pred Vianocami a následne tento človek nemal žiadne prostriedky ani na to, aby si zaplatil nejaký podnájom, aby sa mal kde vrátiť. Doslova sme mu vybavovali bezdomoveckú ubytovňu, na ktorej by mohol stráviť Vianoce. Nakoniec na tú poslednú tlačovú besedu ani neprišiel, lebo bol v takom zlom stave tento človek, v psychicky zlom stave.
Bol tam jeden Róm, statočný pracovník, ktorý odrobil stovky hodín, a my sme tie, my sme vám ukazovali, my sme ľuďom ukazovali, že títo ľudia, naozaj to boli, že aj tristo hodín mesačne bez. Samozrejme, porušovaný Zákonník práce, porušované všetko, čo sa len dá, a nakoniec títo ľudia nevideli za svoju prácu ani cent.
Keby sme, hlásiac sa k svojim kresťanským koreňom, poznali katechizmus, tak by sme vedeli, že zadržanie spravodlivej mzdy pracovníkovi je takzvaný že do neba volajúci hriech. To je niečo také ako vražda. Je to na tejto úrovni. A my sa nemôžme nemo a nečinne prizerať, že takýmto spôsobom štát nemo asistuje takejto hroznej činnosti, ktorá sa deje na často pracovitých ľuďoch, jednoduchých ľuďoch, ktorí, ktorí sa nedokážu a nevedia sa brániť.
A keď príde kontrola, keď si kontrolór konkrétne doktor Kubica zo Žiliny vykonával svoju prácu, ako mal a robil kontroly na týchto diaľničných stavbách, tak dostával výhražné telefonáty z vedenia Národnej diaľničnej spoločnosti, čo si to dovoľuje takýmto spôsobom spomaľovať výstavbu diaľnic. A zase sme opäť pri tom unesenom štáte, kde aj tento fenomén je súčasťou celej tej obrovskej korupčnej skladačky, kde štát vynakladá obrovské milióny, miliardy eur na výstavbu diaľnic a v rôznych subdodávkach sa na tom nabaľujú všelijaké indivíduá. Ukazovali sme Ferrari, ukazovali sme Mercedes, ukazovali sme, že ako si tento človek žije, a on bol zodpovedný za to, aby vyplatil týmto ľudom peniaze, a tí ľudia nevideli nakoniec nič.
A takže my na toto sme museli zareagovať, ale zopakujem, tento návrh zákona je ako keby vychytením nejakého nedostatku, ktorý tu máme. Keď niekto zamestnáva Ukrajinca, zamestnáva Rumuna, okej, pácha trestný čin, ale keď niekto zamestnáva nelegálne slovenského občana, tak to je v poriadku, to je okej.
Tak dovoľte, aby som vás požiadal všetkých o podporu tohto predloženého návrhu zákona, lebo je veľmi starostlivo, dobre pripravený. V zásade ide o nejaké drobné legislatívne zmenšenie, zlepšenie, ktoré môže ale zásadne pomôcť odstrániť tento vážny celospoločenský problém, ktorým nelegálne zamestnanie je.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem za slovo. Chcel by som pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontroly činnosti SIS, že sa 12.15 stretávame na obvyklom mieste.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod dovoľte, aby som povedal, že tento návrh zákona je odpoveďou občanom na problémy, s ktorými sa stretávajú vo vzťahu k svojim zamestnávateľom.
Pred Vianocami sa na nás obrátili občania, ktorí pracovali na výstavbe diaľnic a napriek tomu, že pracovali v čase, v nečase, dlhé hodiny, niektorí z nich aj 300 hodín, títo ľudia nedostali za svoju prácu zaplatené. Keď sme sa ich dopytovali, že akým spôsobom funguje táto práca, tak nám povedali, väčšinou to boli jednoduchší ľudia, robotníci, že pracovné zmluvy ani nevideli a bolo im povedané, že pracovné zmluvy sú u nejakého tímlídra uschované a potom si ich môžu, môžu prevziať alebo môžu si ich pozrieť. Jediné, čo títo ľudia videli, boli takzvané tie šichtovnice, kde boli evidované hodiny, a vždy po nejakom období prišiel predák a týchto ľudí vyplácal na ruku.
Keď sme sa o týchto ľudí naďalej zaujímali, zistili sme, že tento predák je nejaký miestny zbohatlík, ktorý býval v okolí Žiliny, ktorý mal svoje Ferrari, manželka mala špičkový Mercedes a žil si jednoducho na vysokej nohe. A tento človek týchto ľudí doslova že kešoval. Tento človek, tento človek bol napojený nejakými kontaktami na dodávateľskú firmu, ktorá realizovala samotnú výstavbu diaľnic, konkrétne táto firma bola EUROVIA cz. Čo bolo však ešte viac zarážajúce, že táto téma bolo pretriasaná aj v médiách a inšpektorát práce zo Žiliny aj vykonával kontroly na týchto diaľniciach, aby zistil, že či naozaj tá nelegálna práca je problémom. V tejto reportáži inšpektor práce zo Žiliny povedal, že mal telefonáty zhora, konkrétne z Národnej diaľničnej spoločnosti, kde sa ho pýtali, že prečo vykonáva kontroly nelegálnej práce alebo čiernej práce na týchto diaľniciach a že takýmto spôsobom zdržuje výstavu diaľnic. Toto povedal samotný inšpektor práce zo Žiliny pán Kubica v TA3. Toto nás veľmi zarazilo a naozaj sme konfrontovali tieto jeho slová aj s realitou. Inými slovami chcem povedať, že nelegálne zamestnávanie je veľkým problémom na Slovensku. A objavili sme, že v zákone máme trošku takú dieru, keď postihujeme za nelegálne zamestnávanie, nelegálne zamestnávanie postihujeme zamestnávateľov, ktorí napríklad zamestnávajú Ukrajincov alebo Rumunov, tak vtedy je to chápané ako trestný čin, ale keď niekto nedá riadnu pracovnú zmluvu slovenským občanom, tak to nie je ani, tak to je iba priestupok a hrozí za to smiešna finančná pokuta.
Dovoľte, aby som systematicky teda predniesol návrh zákona. Chceli by sme doplniť Trestný zákon 300/2005 Z. z. a predkladáme tento zákon ako poslanci za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Ja by som poprosil kľud v sále, zle sa tu naozaj... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím, panie poslankyne, páni poslanci, majme úctu k rečníkovi. Poprosím o kľud v sále.

Marosz, Ján, poslanec NR SR
Jednou z najčastejších foriem nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nielen občanov Slovenskej republiky, ale aj cudzincov, je využívanie ich práce bez riadne uzatvorenej písomnej pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce alebo o dohody o brigádnickej práci študentov a následné nesplnenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni na účely sociálneho poistenia.
Napriek existencii trestného činu nelegálneho zamestnávania, najrozšírenejšie formy nelegálneho zamestnávania uvedené vyššie, ostávajú v zmysle Trestného zákona beztrestné, keďže Trestný zákon sa v súčasnosti týka výlučne cudzincov, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území Slovenskej republiky, a postihuje zamestnávateľa, ktorý takéto osoby neoprávnene zamestná.
Hlavným cieľom návrhu zákona je preto zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti voči tomu zamestnávateľovi, ktorý využíva závislú prácu fyzickej osoby bez založenia pracovnoprávného vzťahu, a to rozšírením základnej skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného zamestnávania podľa § 251a Trestného zákona. V rámci takto rozšírenej skutkovej podstaty trestného činu sa tiež navrhuje, aby sa za spáchanie trestného činu nelegálneho zamestnávania považovalo aj zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému nebolo udelené povolenie na zamestnanie a nie je ani držiteľom tzv. modrej karty Európskej únie. Rozšírená skutková podstata trestného činu podľa § 251a Trestného zákona sa tak bude zhodovať s vymedzením pojmu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie predstavujú závažný spoločensko-ekonomický problém, ktorý popri pracovnej neistote oberá ľudí aj o nemocenské dávky vrátane materskej, znižuje im dôchodok, či upiera im právo na dovolenku. Nelegálne zamestnávanie zároveň deformuje podnikateľské prostredie a doplácajú naň slušní zamestnávatelia.
Samozrejme, tento návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, zakladá pozitívne sociálne vplyvy na podnikateľské prostredie a je v súlade s ústavnými zákonmi a všeobecnými záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Problematika nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania je upravená v súčasnosti zákonom č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Tento zákon definuje nelegálne zamestnávanie ako výkon závislej práce fyzickej osoby, s ktorou nemá založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer. Po druhé, ako výkon závislej práce fyzickej osoby, s ktorou zamestnávateľ síce má založený pracovnoprávny vzťah, avšak nebola splnená príslušná zákonná povinnosť, napríklad zápis do registra poistencov a sporiteľov do starobného dôchodkového sporenia. Po tretie, výkon závislej práce fyzickej osoby, ktorá nespĺňa podmienky zamestnania. A po štvrté, zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky, v rozpore s osobitným predpisom. Napriek dostatočne presnej definícii nelegálneho zamestnávania a existujúcich sankciách za nelegálne zamestnávanie je v Slovenskej republike nelegálne zamestnávanie stále veľmi vážnym spoločenským problémom. A krivka je narastajúca. To znamená, že nelegálne zamestnávanie je stále väčším problémom.
Hoci každé z uvedených konaní je sankcionované v rovine trestnoprávnej, je postihnutý len zamestnávateľ, ktorý zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržuje na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom. V tejto otázke je terajší § 251a ods. 1 formulovaný prísnejšie ako § 2 ods. 3 zákona o nelegálnej práci, keďže trestnosť nepodmieňuje vykonávaním závislej práce a takéto znenie tohto návrhu zákona aj ponecháva.
Teraz k podstate, že zmyslom Trestného zákona je nielen určovať trest za spáchanie trestného činu, ale aj pôsobiť odstrašujúco, a teda čiastočne preventívne voči tomu, kto nad spáchaním trestného činu čo i len uvažuje. V neposlednom rade Trestný zákon už dnes obsahuje množstvo takých skutkových podstát trestných činov, ktorých význam z hľadiska začatia konania vo veci nemožno vnímať inak ako len preventívny. Ambíciou predkladaného návrhu zákona je teda výrazné posilnenie už existujúcich opatrení na odvrátenie snáh o nelegálne zamestnávanie, ktoré spočíva v redefinícii skutkovej podstaty trestného činu nelegálneho zamestnávania... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Páni poslanci, ešte dve minúty vydržte v kľude.

Marosz, Ján, poslanec NR SR
... podľa § 251a Trestného zákona. V zmysle predloženého návrhu zákona bude nelegálne zamestnávanie postihnuteľné aj v trestnoprávnej rovine, a teda napríklad aj trestnom odňatia slobody konateľa alebo prokuristu spoločnosti, ak sa miernejšie formy trestu ukážu ako nepostačujúce.
Návrh zákona prihliada tiež na skutočnosť, že nelegálne zamestnávanie je už v súčasnosti postihované inou sankciou, ako je trest v zmysle Trestného zákona a inými orgánmi, ako sú orgány činné v trestnom konaní. Takouto sankciou je napríklad trest za spáchanie priestupku na úseku práce a sociálnych vecí v zmysle zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložený príslušným správnym alebo policajným orgánom alebo trest uložený inšpekciou práce podľa zákona č. 125/2006 o inšpekcii práce... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Chcem predniesť návrh týkajúci sa programu, ktorý dodám aj písomne. Chcem navrhnúť v mene spolupredkladateľov pri bode 46, tlač 510, aby sme mohli tento zákon presunúť na ďalšiu schôdzu. Že či je súhlas?

Ďakujem pekne. Takže iba krátko, prečítam určité state, a síce, príslušné orgány v danom období vedeli o rizikách spojených s investovaním do nebankových subjektov. Vedeli, že sa jedná o pyramídu, podvod, že výnosy sa vyplácajú z ďalších vkladov a nie z reálneho zisku. Vedeli, že nebankové subjekty páchajú trestnú činnosť. Svojím nekonaním podľa zákonov jej nepredišli a nezabránili niekoľkomiliardovým organizovaným finančným podvodom, za čo musia niesť zodpovednosť.
Podľa Ústavy Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3 "každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom". Tu žiadny postup nebol a musím povedať, že toto si štát musí, žiaľ, aj po rokoch priznať a urobiť nápravu. Takže chcem ešte raz, napriek politickým spektrom poprosiť o podporu tohto zákona, pretože to by bolo spravodlivé, čestné. Čestná, by som povedal, že bodka štátu voči svojim poškodeným občanom.
Takže ďakujem veľmi pekne a chcem veriť, že vaše svedomie sa pohne a dáme šancu, aby tento zákon bol v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.

Kolegyne a kolegovia, vážení občania, ktorí ste postihnutí dlhoročným neodstránením tejto nespravodlivosti. Začnem otázkou, ktorá ma napadla dnes pri čítaní verejnej tlače, lebo Robert Fico sa vyjadril, že naše pokusy vyčistiť ten Augiášov chliev, odstraňovať kus po kuse nánosy zla, podvodu, kradnutia, kazia meno Slovenskej republiky. Chcel by potlesk za svoju zahraničnú politiku. No včera, keď ju tu predstavoval, dostal veľa podpory zo strany opozície, ale potlesk by si zaslúžil, keby sa naozaj stal Európanom. Európan je človek, ktorý naozaj ctí hodnoty, ktoré predstavujú európsku, demokratickú kvalitu. Človek, ktorý je vnútorne konzistentný. Neprešlo ani pár hodín a stojíme a diskutujeme tu o eklakantnom príklade nekonzistentnosti čelného politika. Náš premiér si dal opakovane do volebného programu sľub odškodniť obete nebankoviek a porušil ho. Ale nielen to, pri štarte svojej strany urobil z týchto ľudí vlastne svoju podnožku, pretože na ich chrbáte zostavil vládu v roku 2006. Dneska by bol rád, keby opoziční poslanci, ako som ja, odložili snahy pripomínať a riešiť problémy v tejto krajine. On by bol rád, keby sme aplaudovali a keby ste tlieskali. Nás sem voliči neposlali pochlebovať premiérovi. Nás poslali slúžiť občanom a k tým občanom patria aj tí, ktorí sú dnes na balkóne, ľudia, ktorých podviedli nebankovky, a potom ich podviedli politici, ktorí si z nich urobili najprv voličov, a potom hlupákov. A samozrejme, že cítia krivdu. Možno už mnohým nejde ani o tie financie, pretože to, čo predkladáme spolu s kolegom Feckom, je len symbolické odškodnenie, nikto z nich sa už nedostane k všetkým peniazom, o ktoré bol ukrátený.
Preto som presvedčený, že mnohým ide o osobnú hrdosť, o právo na to, že ako občan tohoto štátu nemá byť štát spolčený s podvodníckymi firmami a stáť proti nemu, ale naopak, štát má byť tým, ktorý podvodnícke firmy zruší, zastaví okrádanie občanov a ak sa mu to nepodarí, ak zanedbá túto povinnosť, no tak potom ich nejakou formou odškodní. Vieme, že dnes, keď skrachujú banky, každý občan dostane určité odškodnenie, do istej výšky. Tiež to nie je, tiež to nie je v celej sume, pretože ak si dá do banky veľkú sumu, dostane len určený limit, a tak sa vlastne zúčastňuje na svojom nešťastí aj svojou stratou. Ale štát vie, uvedomuje si, že má povinnosť robiť bankový dohľad. V tej dobe ten bankový dohľad robilo nielen ministerstvo financií, ale samozrejme na prvom mieste Národná banka Slovenska a takisto vláda, resp. podpredseda vlády pre ekonomiku a taktiež úrad, ktorý k tomu bol určený. Nikto z nich nezasiahol, tie občasné pochybnosti, či tie úroky nebankoviek nie sú privysoké, tie nemohli stačiť občanom na to, aby posťahovali peniaze a už ďalšie neposielali. Štát mal nebankovky zastaviť, tak ako tu odznelo, tak ako zastavil v Českej republike tzv. kampelišky. Tam išli z kratšej cesty preč, nemajú žiadne státisíce poškodených občanov. Ako to je, český štát chránil svojich občanov pred podvodníckymi nebankovými subjektami a slovenský nie, ako je to možné?
Dámy a páni, v tomto volebnom období sa snažím aj ja osobne, a viacerí kolegovia na moje potešenie to podporujú, pripomínať balvany, ktoré nám zostali ako ťarcha pri budovaní štátu. Niektoré tie balvany sa nedajú prekročiť. Takým balvanom boli amorálne amnestie, ktoré sa nám spoločným úsilím podarilo dostať do inej polohy. Dneska ľudia cítia závan šance, že predsa len spravodlivosť a pravda prídu k slovu. Toto je rovnako starý balvan. Tamten, na tamtom ležala krv, týkal sa niekoľkých rodín, ale za tie roky sme sa tak trochu tými poškodenými v amnestiách, v únose a vražde stali my všetci. Tento druhý balvan sa týka státisícov ľudí a ich rodín. A predovšetkým znovu, týka sa nás všetkých, pretože je dôkazom, že Slovenská republika zlyhala a nechce si ani po rokoch, tí politici si nechcú priznať, že k demokratickým pravidlám patrí to, že ten, kto zlyhá, ten platí, a nie ten, ktorý doplatil na zlyhanie politikov. Toto je základná otázka, ktorá stojí na stole.
Niektorí hovoria, nemali tam posielať peniaze, keď už úroky očividne svedčili, že možno nebudú vyplatené. Nie, otázka nestojí o tom, že či státisíce ľudí malo byť ekonomickými odborníkmi alebo nemalo. Otázka stojí, opakujem znovu, tak ak i štát zanedbal povinnosť dohľadu nad bankovými aj nebankovými subjektami, ktorý mu definuje ústava a zákony, prečo majú jediní na tom stratiť podvedení občania? Stojím na ich strane a pripomínam ich právo.
Lenže neboli by sme na Slovensku, keby sa do celého nezamotal mečiarizmus ešte v nejakej vtipnej forme a v našom prípade je to odiózna disketa Vladimíra Mečiara. A tu by som otočil list a vrátil sa tam, kde veci často končia, na Generálnu prokuratúru. Pán Dobroslav Trnka, keď obdŕžal túto disketu, tak povedal, že teda bude ju rozšifrovávať, lebo je zašifrovaná, ale prejavil názor, že ak by zverejnil údaje, ktoré tam sú, tak vznikla by občianska vojna, alebo ešte jeden originálny citát, "alebo ľudia by brúsili kosy". To boli roľnícke vzbury, na ktoré narážal pán Dobroslav Trnka, a ja narážam na iné. Je hádam záhada toho, že pán Dobroslav Trnka je stále prokurátor, skrytá práve v onej diskete? Naozaj žijeme v štáte, kde každý každého vydiera?
Apelujem na súčasného generálneho prokurátora, zverejnite konečne, čo je s tou disketou! Zverejnite mená, pretože ak tam sú politici, ktorí napr. zdržiavali zlikvidovanie týchto nebankoviek preto, že sami tam otáčali peniaze, ak sú tam firmy, ktoré mali vplyv na politikov a cez nich zdržiavali krach týchto nebankoviek, lebo tam otáčali peniaze, tak potom je zjavné, že okrem zanedbania, zanedbania funkcie štátu, o ktorom tu môžme diskutovať, tu prišlo ku kriminálnej činnosti, k zámernému vykrádaniu týchto nebankoviek na úkor bežných občanov, ktorí tam nastrkali svoje úspory. Potom by sme sa možno dozvedeli mená špekulantov, ktorí si vedeli zabezpečiť, že ten vysoký úrok, ktorý títo občania nikdy nedostali, niektorí vysokopostavení politici možno dostali. Alebo firmy, ktoré s nimi boli spojené.
Ja som bol vtedy poslanec a apeloval som, aby sa konalo, aby sa zrušila ďalšia činnosť nebankoviek, aj z tohoto miesta. Sám so žasol nad tým, že mesiac za mesiacom plynie, všetci mi dávajú za pravdu, ale akosi sa činnosť nebankoviek nekončí. Prídem domov a vidím aj vo verejnoprávnej televízii hojnú reklamu, ktorá nás uisťuje, že nebankovky zaplatia 10, 20, 30 % úrokov. Na začiatku bolo 1, 2, 6, ku koncu vraj až 60 nebankových subjektov, ktoré využívali masovo pôsobenie cez televíziu na konzumentov a zavádzali ich sľubmi enormných úrokov.
Zlyhanie štátu, možno vydieračská aféra desaťročia, pretože ak tam sú mená vysokopostavených politikov, tak ide naozaj o vydieračskú aféru desaťročia, Mečiarova tzv. zašifrovaná disketa, no a napokon tretie, sľub strany SMER. Strana SMER, ako sme chceli všetci veriť, nemá namočené prsty v tomto zlodejstve. Robert Fico pred rokom 2006 s obľubou hovoril, tak ako sa kradlo za Mečiara, kradne sa aj za Dzurindu, ja som ten tretí, za ktorého sa kradnúť nebude. Pamätáte si všetci starší jeho bilbordy, ktoré v blahej pamäti urobil pán Flašík. A pamätáte si jeho slogany a všetci si pamätáme tento jeho vládny program a sľub, že obete podvodu s nebankovkami budú odškodnené.
Dámy a páni, včera sa teda hovorilo o úspechoch Slovenska alebo o dobrom postavení Slovenska v Európskej únii a mnohí sme to s potešením akceptovali. Napriek tomu, že sme v opozícii, zahlasovali sme za prijatie správy, ktorú predkladal minister zahraničných vecí a za ktorým ja vidím aj prácu Roberta Fica a celej vlády. No ale potom je tu tá otázka, či budeme Európanmi aj doma, nielen na pekných kobercoch Bruselu, ale na našej rodnej hrude. Či budeme robiť politiku, ktorá je integrálna, ktorá to, čo sľubuje, aj koná. Robert Fico má už vyše 10 rokov ťažký dlh. Je to dlh voči státisícom okradnutých občanov, jednoduchých ľudí, ktorí ho volili v roku 2006, lebo zo všetkých politikov najrazantnejšie hovoril, za mojich predchodcov sa kradlo, za jedného aj za druhého, vtedy vás podviedli, ja vám to všetko vrátim, toto je môj program. Toto je dokonca vládny program.
Pán premiér, znovu máte vládnu koalíciu, už tretíkrát. Doprajte, doprajte občanom aspoň tú dôstojnosť, pretože mnohí spáchali samovraždu, niektorí ďalší sa nedožili tohoto okamihu, ich pohľadávky voči nebankovým subjektom, mnohí zrezignovali na tieto pohľadávky. Do konkurzu sa prihlásil vlastne len zlomok tých poškodených.
Náš návrh hovorí o odškodnení cca 50-tisíc ľudí, respektíve ich rodín, ktoré vytrvali a ktorým, ja sa domnievam a stretol som sa s nimi na chodbách parlamentu, domnievam sa, že im naozaj viac záleží už dnes na osobnej dôstojnosti, na to, aby nemali pocit, že sú v tejto republike zbytoční, že sú za hlupákov, že republika sa ich nezastane.
Doprajte, pán premiér, svojim poslancom šancu, aby splnili váš dávny sľub. Niektorí sú tu z čias toho sľubu, iní sú tu noví. Máte celkom novú koalíciu, aká na Slovensku ešte nebola. Dajte šancu tejto koalícii, aby tento ďalší hlúpy a trápny balvan Slovenskej republiky odsunula, dala preč z nášho príbehu, z chodníka, ktorým chceme ísť ďalej, ako aj vy hovoríte, do jadra Európskej únie. Ak máme patriť medzi jadro Európskej únie, medzi slušných demokratov, medzi slušných ľudí, nemôžeme klamať a zostávať v tom klamstve celé desaťročie voči svojim voličom a nedodržať taký významný sľub, ktorý nás dostal do politiky, tak ako vás, pán Fico, dostal ku vláde v roku 2006 sľub poškodeným nebankovými subjektami, že im dáte odškodnenie.
A prosím a vyzývam opätovne generálneho prokurátora, nemlčte a vysvetlite verejnosti, čo je s Mečiarovou disketou. Či je to obyčajný bluf starého klamára, alebo je to naozaj disketa plná mien, a v tom prípade je to disketa, ktorá je korunným dôkazom jedného z najväčších škandálov uplynulých desaťročí, kedy politici z dôvodu, že sa sami chceli obohatiť, nechali bežať nebankovky oveľa dlhšie, než to bolo nevyhnutné, než sa nedalo tomuto podvodu urobiť koniec. Zverejnite mená a konajte tak, ako vám funkcia káže tam, kde je podozrenie, že prišlo k porušeniu zákona a porušeniu trestného práva.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán kolega, za vystúpenie, pán spravodajca. Musím povedať, že pokiaľ, ešte raz opakujem, nebola tá reklama vo verejnoprávnom médiu, nie som tu, nie som za týmto pultom, lebo hovorím, verejnoprávne médium predsa nemôže klamať. Veď to je z našich koncesionárskych poplatkov. A štát na tom vybral 240 mil. eur. Štát na dani z týchto nebankových subjektov, to znamená, štát mal na tom normálne zisk. A momentálne, veď to bolo konštatované aj v tej správe, čo pán Robert Fico dával, v dôvodovej správe, že už vtedy si tie špičky vládne uvedomili, že je problém a treba to riešiť, no žiaľ, neporiešilo sa to. Takže áno, pokiaľ bude tá spravodlivosť taká, že sa to vyrieši, budem veľmi rád a že tí, čo mali ísť do basy, pôjdu do basy a nájdeme aj ten zhabaný majetok. Nieže keď to dá na ženu, na deti, už sa to nemôže zhabať. No, vážení, nehnevajte sa, to je čo za spravodlivosť?! Veď to je predsa najjednoduchší krok, hodím to inému a už to neni môj majetok. To sme až takí slepí? To sme až takí hluchonemí? Veď predsa, keď už majetok, tak celý majetok likvidujem: manželke, žene, deťom, synovcom, vnukom, neviem, komu všetkému možnému. Lebo to je o spravodlivosti. Keď si raz zlodej, tak predsa nemôžeš sa zbaviť toho majetku iba tým, že prepíšeš na iného. To sme kde? Nech ma poučia právnici, že to je nejaká volovina, ale spravodlivosť by takto mala vyzerať podľa mojich, môjho svedomia a vedomia, lebo ináč ju tým pádom zase nejako zahmlievame a robíme z nej viete čo, trhací kalendár, že áno, spravodlivosť pre jedných a pre druhých niečo iné.
Takže v takomto duchu, takže, pán kolega, ďakujem za vystúpenie a chcem veriť, že raz tá spravodlivosť príde a nebankové, občania nebankových subjektov poškodení budú môcť povedať, že spravodlivosti sa dalo zadosť.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, samozrejme, že vnímame to tak, ako to vnímame. Žiaľ, dobu nezastavíš, musíme v tom žiť, prišlo niečo, akurát sa to vytrhlo z kontextu. A musím povedať, že VPN-ka si momentálne priznáva chyby, lebo ja som sa pýtal, som tiež štrngal v 89. v Prešove ako 28-ročný začínajúci svoju kariéru pracovnú a bol som prvý vyhodený z práce v roku, v novembri ´90 aj s mojou manželkou, takže sme dostali prvé kopačky, keď sme sa postavili oligarchom našim straníckym na Pôdohospodárskom projektovom ústave v Prešove. Áno, a tak by som povedal, že spýtal som sa kolegov z VPN, to znamená, Kňažka, aj kolegu Budaja, aj kolegu Gála, kde sa spravila chyba, kolegovia, lebo tak sme si to nepredstavovali, aby sme dneska takéto problémy riešili. No v minulosti bolo povedané, že áno, neboli odstavení komunisti od moci, tí odišli a potom sa vynorili a znovu začali vládnuť. A ďalšia vec, že prevziať zodpovednosť, a to je dôležité. Vedieť prevziať zodpovednosť za riadenie krajiny. A pokiaľ chcem iba kontrolovať, to, to sa nedá, proste. Musím aj vedieť zobrať zodpovednosť za činy, ktoré chceme my ako nová nejaká vlna riešiť v tomto štáte. Takže tam bola asi chyba a áno, žiaľ, teraz to musíme asi opätovne po dvadsiatich siedmich rokoch znovu riešiť, čo už mohlo byť dávno vyriešené.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Kollár, ospravedlňujem sa, ale chcem predniesť v rozprave reč, na ktorú sa dá reagovať, lebo úvodné slovo je bez reakcií. Takže v takomto duchu.
Takže, vážení, ľudia boží slovenského národa, počúvajte, čo sa v tomto udialo v tejto oblasti.
Dúfam, že každému je jasné, že po roku 1989, keď bola revolúcia, sme náš národ nevymenili. Žil tu ten istý národ, ktorý žil aj v tom socializme, žili tu aj desaťroční, dvadsať-, tridsať-, štyridsať-, päťdesiat-, osemdesiatroční ľudia, ktorí zažili 89. rok. Samozrejme, boli to ľudia, ktorí žili v socializme, nie v komunizme, lebo ten sme ešte nedosiahli, starší tomu rozumiete, čo sme sa učili v školách. Komunizmus ešte nebol, to bola iba tá vízia. A tam sa samozrejme hlásalo, že štát, no veď predsa štát ochraňuje občanov. Štát ochraňuje občanov. Máme predsa televíziu, máme predsa médiá, máme noviny, čo sa tam napíše, to je pravda. Veď predsa štát nemôže občanov klamať. Štát nemôže ich podvádzať, nemôže na ich úkor žiť. Tak sme boli vychovaní v socializme, vážení. Tí, ktorí ste ho zažili, povedzte, že to nebolo tak. No bolo to tak. To znamená, že verejnoprávne médium, ktoré niečo povie alebo napíše, veď to je pravda. Štát predsa nemôže klamať. Vtedy neexistovali súkromné firmy. Podnikanie bolo zakázané alebo teda iba veľmi minimálne umožnené. A na základe týchto hodnôt prišla revolúcia a my sme mali žiť v demokracii. V tej demokracii, kde sa hovorili, že Západ super, trh vyrieši všetko, všetko je nablýskané, môžete získavať na finančných trhoch 15-, 20-, 25-, 35-percentné úroky, len niekde vložte peniaze a bude to fungovať. Vážení, hovorím o 90. rokoch života na Slovensku, kedy naši ľudia neboli naučení na podvody, ktoré sa momentálne dneska ako dennom poriadku robia v každej sfére. Vážení, s takýmito ľuďmi, áno, sme vstupovali po roku ´89 do ďalšieho fungovania našej Slovenskej republiky.
Dnes by som tu nemal stáť ja, Martin Fecko, poslanec za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, opozičný poslanec. Na tomto mieste by teraz tu mal stáť pán Robert Fico, resp. jeho ministri alebo jeho vláda. Prečo? Vysvetlím. (Reakcie z pléna.) Áno, vysvetlím, pán kolega. Nie, vysvetlím, pán kolega.
Takže bankové subjekty skrachovali v 2002. Teraz máme 15. výročie, vo februári bolo. Žiaľ, vyzerá tak, že sľuby, ktoré sa dávali, sa dávali márne. Ešte raz hovorím, keby to nebolo, táto reklama na nebankové subjekty vo verejnoprávnom médiu, nestojím tu. Nestojím tu. My sa zberáme koncesionárskymi poplatkami, aby sme toto verejnoprávne médium živili, a ono oklamalo našich občanov. Takže ja prakticky som si zaplatil, aby som bol oklamaný zo štátu. Lebo verejnoprávne médium povedalo, že tá koruna sa tam bude točiť a zisky budú také, aké budú. Áno, pani Schmögnerová, to hneď reagujem, lebo toto bude asi reakcia, že áno, že upozorňovala, a ja vám budem čítať, akým spôsobom to zdôvodňoval pán Robert Fico – pani Laššáková to už pozná, lebo to už počula asi štvrtýkrát odo mňa v tomto pléne – akým spôsobom pán Robert Fico to zdôvodňoval, keď bol opozičný poslanec. Ja vám to prečítam, pán Kvorka, nebojte sa. Takže v pohode, lebo ja chytám iba to, čo bolo dané a napísané na papieri. Nie cez médiá a potom sa to poprie, lebo to iba hlas podobný pánu Ficovi a neviem čo všecko možné. Nie. Pán Robert Fico je ten istý, čo bol v roku 2004, 2008, 2010, 2017. Je to ten istý Robert Fico, ktorý momentálne funguje a vedie našu Slovenskú republiku.
Takže po roku 2002, keď nastalo to zemetrasenie pre státisíce slovenských občanov, ktorí do toho investovali svoje financie a v dobrej viere, že verejnoprávne médium im nemôže predsa klamať a štát ich predsa neoberie o peniaze, keď to takto uvádza sa každých 10-15 minút v reklame, tak samozrejme písali v roku 2003 aj vtedajším predstaviteľom opozičných strán. Pretože v roku 2003 tu vládol kto? Nie pán Fico, ale pán Dzurinda a ďalší, ktorí prakticky na to nereagovali. Keďže na to nereagovali, samozrejme, ľudia sa obracali na všetkých, aj na opozičných poslancov. A vtedy opozičný poslanec bol kto? No predsa aj vládna strana SMER. A ja vám teraz budem citovať z listov. Pôjdeme po poradí, aby sme to mali chronologicky, pretože to je to tom, vážení, to je o tom klamaní, ktoré sa tu udialo.
Takže 16. september 2003. Odpoveď pána Roberta Fica pánu Pavlovi Jánošíkovi z Poltára, poškodenému občanovi: "Vážený pán magister, v odpovedi na váš list z 24. marca 2003 vám oznamujem, že SMER spolupracuje so Združením poškodených občanov a spoločne s ďalšími odborníkmi," ešte raz opakujem, "a spoločne s ďalšími odborníkmi hľadáme možné riešenia. Náš názor na danú problematiku je jednoznačný. Veľkú časť zodpovednosti za okradnutie státisícov klientov nebankových subjektov nesie štát." Ešte raz, na papieri dané Robertom Ficom, september 2003: "Veľkú časť zodpovednosti za okradnutie státisícov klientov nebankových subjektov nesie štát. Preto by mal niesť aj zodpovednosť aspoň za čiastočné odškodnenie postihnutých. Neviem, ako dopadnú naše aktivity, pretože možnosti SMER-u v roku 2003 ako opozičnej strany sú limitované, ale dúfam, že spravodlivosti sa podarí presadiť v čo najväčšej miere. Za váš list vám ďakujem a zostávam s pozdravom Robert Fico." Číslo 1.
Číslo 2. Pán Robert Kaliňák. Hovoríme o marci 2003. "Vážený pán Jánošík, v prvom rade mi dovoľte, aby som sa vám poďakoval za prejavenú dôveru a list, s ktorým ste sa na mňa obrátili. Súhlasím s vami, že vláda mohla a mala podniknúť po krachu nebankových subjektov také kroky, ktoré by zabránili odpredaju zvyšného majetku týchto inštitúcií. Určite je vám známe, že pokiaľ je prípad v procese vyšetrovania, nie je možné do neho zasahovať. Obracia sa na nás veľké množstvo poškodených občanov, ale SMER ako opozičná strana má obmedzené možnosti, pretože sa nezúčastňuje na výkonnej moci Slovenskej republiky. Na vašu otázku o pravdivosti informácií o krokoch, ktoré má SMER v tejto oblasti podniknúť, vám bude vedieť povedať najmarkantnejšie náš predseda strany Robert Fico, Fico a pán František Határ, tajomník predsedu strany." Podpísaný Robert Kaliňák.
Áno, prišli voľby, ktoré sa niesli v znamení, že všetci samozrejme poškodení, ktorí si nevedeli u vtedajšej moci, aby ich hlas bol vypočutý a riešený, začali sa obracať na opozičných. Áno, aj vládna strana SMER bolo opozičná a začala uvažovať, akým spôsobom sa dostať do vlády, ktorú kauzu otvoríme, ktorých občanov podporíme, že ich budeme riešiť, aby sme mohli vládnuť, aby sme mohli vládnuť. Čo sa stalo? Stalo sa to, že 300-tisíc poškodených občanov na základe toho, že pán Robert Fico ako opozičný poslanec v rokoch, do roku 2006, do toho júna, dával zákon o čiastočnom odškodnení spolu s ďalšími poslancami Národnej rady. Konkrétne to bolo 22. 12. 2005. Ešte raz, 22. 12. 2005. A dával to spolu s poslancami, pani Bolová, pán Cagala, pán Ďaďo, pán Fajnor, pán Fico, pán Hrdlička, pán Juščík, pán Mikuš, pán Ondriaš, pán Ševc, pán Vajda, pán Zubo. Títo dali návrh zákona, v ktorom v dôvodovej správe, a predpokladám, že predkladatelia sa v dôvodovej správe vyjadrujú transparentne, jednoznačne a jednozmyselne, konštatovali nasledovné: "Z titulu nečinnosti príslušných štátnych orgánov nesie určitý podiel spoluzodpovednosti za škody, ktoré boli nebankovými subjektmi spôsobené občanom, vkladateľom týchto nebankových subjektov, aj štát." Cieľom ich v roku 2005 predkladaného zákona bolo, aby, upraviť podmienky na čiastočné odškodnenie, a to z dôvodu, že: "Príslušné štátne orgány na rozdiel od občanov-vkladateľov mali dostatočné informácie, prehľad a vedomosti o vysokej rizikovosti vkladov do týchto nebankových inštitúcií. Zároveň mali vedomosť o porušovaní zákona zo strany nebankových subjektov. Napriek tomu, že už mali skúsenosti s podvodným konaním nebankových subjektov aj v predchádzajúcich rokoch, v prípade uvedených subjektov nekonali dôsledne a rázne proti nezakročili a nezabránili tak defraudácii miliardových vkladov našich občanov do týchto subjektov. Štát si v tomto prípade, tak kľúčovom z pohľadu z reálnej sociálnej situácie našich občanov-vkladateľov, najmä dôchodcov, v zásadnej miere nesplnil a neplnil svoju úlohu pri vedomí si faktov a riziku stavu. Nečinne sa prizeral porušovaniu základných pravidiel občanov, a preto má povinnosť za túto nečinnosť niesť určitý diel zodpovednosti."
Toto je citácia z dôvodovej správy, ktorá bola pri prvom podaní návrhu zákona pána Fica, keď bol ešte ako opozičný poslanec. Takže máme pána Roberta Fica nie iného, nie dvojníka. Pán Robert Fico je ten istý, čo bol v roku 2005. A, vážení, keď niečo napíšem, tak predpokladám, že za tým si stojím. A ja som veľmi zhrozený, že som tu aj v tomto pléne zažil a to musím povedať na plné ústa, zažil som situáciu, keď môj pozmeňujúci návrh bol podpísaný určitým kolegom a keď prišlo hlasovanie, tak hlasoval proti. A ja som bol v šoku vtedy ako nejaký dvojročný poslanec, teda dvojročne pôsobiaci poslanec v Národnej rade. Bol som v šoku, čo to má byť. A prišiel som sa opýtať, že, pán kolega, som vám to slabo vysvetlil, alebo nejaké iné tlačidlo na hlasovacom zariadení zlyhalo? A on mi povedal: "Viete čo? – ja som myslel, že som dostal knockout do kolien politický. "Vy si myslíte, pán kolega, že keď niečo podpíšem, som s tým stotožnený?" Ja som myslel, že sa mi sníva.
Takže, vážení, chcem veriť, že toto, čo podpísal pán Robert Fico, je s tým stotožnený a že nebude sa správať ako niektorí kolegovia, ktorí hovoria, že to, čo podpíšu, nie sú s tým stotožnení. To neberiem, lebo život beží o tom, že čo je psáno, to je dáno. A tak by sme si mali, pretože dennodenne tu máme rôzne kauzy pri rôznych podvodných konaniach, pri písomnostiach, a už neverím ani tomu, čo je tam napísané. Takže, vážení, chcem veriť, že pán Robert Fico, premiér, stojí za svojím slovom, ktoré dal ľuďom Slovenskej republiky.
A musím ešte citovať z tohto, v tejto dôvodovej správe, pretože to je kľúčové, lebo toto by sa malo každopádne plniť. Takže aj Národná banka, aj finančná polícia deklarovali, aký je stav nebankových subjektov, ale toto všetko citujem z dôvodovej správy z roku 2005, "bolo nedostatočné a doslova prevalcované masívnou reklamou týchto subjektov v televízii". Masívnou reklamou. "Štát si v zásadnej miere neplnil svoju úlohu a nezabránil defraudácii miliardových vkladov občanov. Aj napriek tomu, že boli jasné signály a existovali spôsoby a nástroje, ktoré mohol štát aplikovať kontrolou a preverovania skutočného stavu vnútornej štruktúry zdrojov a systému financovania vo vnútri týchto nebankových subjektov."
Pán Fico, jeden z predkladateľov, vtedy tlmočil v dôvodovej správe nasledovné: "Veríme, že trestnoprávnu zodpovednosť za spôsobenú škodu veriteľom nebankových subjektov ponesú ich majitelia a konatelia." Stalo sa? No, figa borová. "Spoluzodpovednosť za spôsobenú škodu veriteľov nebankových subjektov však musí, však musí niesť aj štát. A to za nekvalitnú legislatívu, za to, že príslušné orgány tým, že nekonali podľa zákonov, prípadne konali nedôsledne a zdĺhavo, umožnili páchanie trestnej činnosti a tým aj porušovanie základných práv a slobôd občanov." Základných práv a slobôd občanov. "V Českej republike," – pokračuje v dôvodovej správe z roku 2005 – "v ktorej tiež mali v minulosti podobné skúsenosti s činnosťou obdobných nebankových subjektov ako v Slovenskej republike, s tzv. družstevnými záložňami – kampeličkami príslušné orgány postupovali razantnejšie a tieto nebankové subjekty museli vďaka zásahom orgánov v krátkom čase odísť z trhu. Štátne orgány Českej republiky napriek tomu všetkému uznali svoj diel zodpovednosti za svoju nečinnosť, za krach v tejto inštitúcii a aspoň čiastočne odškodnili týchto občanov." Toto je citácia z dôvodovej správy k prvému zákonu, ktorý mal riešiť túto krivdu na našich občanoch pri nebankových subjektoch, v ktorom bol, samozrejme, a beriem tak, že áno, chcem veriť, že vtedy v dobrom vedomí, že ich porieši, ako opozičný poslanec, podpísaný aj terajší premiér pán Robert Fico.
Áno, hlasovanie dopadlo tak, ako dopadlo. Zo 132 prítomných za hlasovalo, moment, aby som bol presný – takže zo 132 prítomných bolo za 73, proti 20, zdržalo sa 23. Samozrejme, prešlo to do druhého čítania. Za boli klub SMER – SD a niektorí sú tu aj dnes. A ja budem citovať, nehnevajte sa, pán Čaplovič, budem aj vás citovať, lebo ste tam, hlasovali ste za. Takže z tých, ktorí máte tú možnosť teraz tu zažiť v tomto volebnom období, tak kto bol za? Hovorím o januári 2006, voľby boli v júni 2006, keď si dobre pamätám. Takže za bol pán Burian, pán Robert Fico, pán Jarjabek, pán Madej, pán Paška, pán Vážny, pán Baška, pán Čaplovič, pán Kaliňák, pán Muňko, pán Blanár, pán Číž, pán Kondrót, pani Zmajkovičová, tá už tu neni síce, pani Laššáková, pán Varga. Áno, to ste tí istí, dúfam, dúfam, že ste tí istí. A sa pýtam, ako je to možné, že nie, nie a nie? Takže za boli aj Ľudová strana HZDS a ostatní, prakticky ešte niektorí tí, ktorí neboli zaradení do klubov, pani Eva Antošová, pán Bódy. A myslím, že ďalších tu už ani nemáme, takže ani netreba to spomínať. Každopádne prešlo to do druhého čítania. Nasledovalo druhé čítanie a bolo to pridelené samozrejme aj ústavnoprávnemu výboru, ktorý povedal, aby sa v tomto návrhu nepokračovalo, a bolo o tom hlasovanie 16. 3. 2006. Ešte stále je pán Fico v opozícii a stále čakáme na voľby, o tri mesiace máme voľby, takže situácia je vážna, poškodení občania alarmujú, chcú ísť do ulíc a veria, že opoziční poslanci, ktorí už raz tento zákon dali, že budú plniť svoj sľub. Takže hlasovanie, aby zákon nebol v ďalšom konaní, v pokračovaní, pri tomto hlasovaní samozrejme klub SMER – SD držal líniu, to musíme povedať, že v marci 2006 pri tomto hlasovaní klub SMER – SD bol proti návrhu ústavnoprávneho výboru, aby sa nepokračovalo v tomto konaní, obdobne aj klub ĽS HZDS. Ostatní, to znamená, vymenujem, SDKÚ, SMK, KDH, KSS bolo proti, ÁNO a nezaradení poslanci väčšinou boli za. To znamená, jednoznačne hodené cez palubu vtedajšou vládou, že nič sa nebude diať a konať.
Dobre, prišli voľby, jún 2006. Pán Fico sľubuje občanom, tak ako som to už aj čítal, že áno, budeme sa s tým zaoberať a budeme riešiť, lebo štát má na tom podiel. Viete, ako dopadli počtom voľby v roku 2006? SMER – SD 671 000, za ním SDKÚ 422 000 a tak ďalej, KDH na konci 191 000.
Pán Fico, nebyť tohto sľubu, ktorý ste dali týmto poškodeným občanom, ktorý ste si následne dali aj do vládneho programu, vy by ste nebol vládol. Tristotisíc poškodených občanov, iba keď 100-tisíc, nech tam bude, nech bude iba 150-tisíc, už by politická scéna v roku 2006 na Slovensku vyzerala celkom ináč. Uvedomujete si to vôbec? Uvedomujete si to vôbec, čo ste urobili? Vy ste na základe klamlivej svojej predvolebnej rétoriky spôsobili, že občania vám uverili, ako tomu čestnému spravodlivému pánu Ficovi, ktorý bol v opozícii a dával tento zákon, dali ste si to aj do volebného programu, a dali vám hlasy. Dali vám hlasy. Dneska sme tu nemuseli možnože sedieť v takejto konštelácii. To mohlo byť celkom iné možné. A nieže možno, stopercentne celkom iné. Žiaľ, nestalo sa. A vy ste si to dali do svojho volebného programu, super. Takže, samozrejme, občania, poškodení boli radi, že pán Fico udržal líniu a v svojom volebnom programe hovorí, občania, stojím za vami a to ako opozičný poslanec dávam aj do vládneho programu, lebo to som vám sľúbil.
A teraz vám poviem, aká bola odpoveď pána Mariána Saloňa. Toho poznáme asi tiež. Aj ja som ho mal tú česť zažiť, ale je aj teraz, takže vieme, o kom hovoríme. Vtedy generálny riaditeľ kancelárie ministerstva vnútra. List z 8. septembra 2006, už sme po voľbách. Voľby sa absolvovali, pán Fico vyhral. A čo odpovedá pánu Jánošíkovi pán Saloň? "Dovoľte, aby som vám v mene ministra vnútra poďakoval za váš blahoprajný list, ako aj za dôveru, ktorú ste vyjadrili ministrovi vnútra. Vláda Slovenskej republiky sa v auguste 2006 vo svojom programovom vyhlásení v bode 2.1. Makroekonomický rámec, verejné financie a dane zaviazala, že podporí čiastočne odškodnenie poškodených klientov nebankových subjektov." Opakujem, bod 2.1., podporí čiastočné odškodnenie poškodených klientov nebankových subjektov. "Dovolím si vás ubezpečiť," pokračujem vo vete a v liste, "dovoľujem si vás ubezpečiť," hovorí pán Saloň, "že podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky sa ako člen vlády Slovenskej republiky bude plne zasadzovať o plnenie programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky." S úctou a tak ďalej. Ďalší list. Pýtam sa, jasné? No, jasné, poškodení občania, idú vás riešiť. Nemáte pochybnosti, dali ste im hlasy, vyhrali to, super. Krásny tip, ktorý sme pred voľbami zvládli, a pán Fico porieši 300-tisíc poškodených občanov.
No, ale čo sa stalo, vážení? A to sa pýtam ja, obyčajný človek. To svedomie nič? To šliapem si po jazyku? Aj to, čo napíšem, aj to neplatí? V programovom vyhlásení. A to neplatí, vážení? Veď sa preberme! Veď vy teraz dávate odpočet programového vyhlásenia, čo som splnil všetko. Bilbordy ešte u nás v Prešove, ešte aj tieto visia, čo ste splnili. A tento vás úkol, úloha z roku 2006 je kde, na ktorom bilborde? Ako ste sa k nej postavili, vážení?
Pán Fico, nehnevajte sa, toto vám budem vyčítať, dokiaľ tu budem v parlamente, alebo tu budú obyčajní, lebo to je krádež na slovenskom národe a podvod, ktorý ste spôsobili. A dostali ste sa k moci týmto podvodným spôsobom. Týmto podvodným spôsobom!, nehnevajte sa, musím vám to povedať.
Áno, začal ďalší, volebné obdobie začalo. Volebné obdobie, ktoré malo číslo IV, 2006 - 2010. Áno, pán Fico vládol, nejak veľmi sa k moci, vyzerá, že nemal, aby to riešil v prvých rokoch, ani v druhom, ani v treťom. Ale prišlo jedno takéto, by som povedal, že zadosťučinenie za svoje volebné sľuby, a strany, ktoré sa tu dostali, predsa len povedali, že poďme do toho a začali robiť zákon, ktorý hovorí o čiastočnom odškodnení. A boli to strany z našich kolegov z maďarskej SMK a cez svojich poslancov pána Berényiho, Duraya, Farkasa, Juhásza, Kötelesa, Miklósa, Pásztora, Szigetiho, Szigetiho a Szögediho vo februári 2010, to znamená, štyri mesiace pred voľbami, lebo v júni 2010 boli ďalšie voľby, predložili tento, pardon, tento návrh zákona, ktorý išiel vo februári 2010. Prakticky okopírovali to isté, čo bolo dané v minulom volebnom období, a dali o ňom hlasovať. Hlasovalo sa, viete, kedy? Deviateho 3. 2010. Takže poďme na to, ako to dopadlo, toto hlasovanie. Samozrejme išlo o to, aby tento zákon bol predložený do druhého čítania. Takže SMER – SD, všetci sa zdržali, SDKÚ, proti a zdržali, SNS, proti a zdržali sa, SMK, tamtí boli za, ktorí boli prítomní, ĽS – HZDS za, klub KDH rôzne, proti, ale za tam nebol nikto, väčšinou proti alebo sa zdržali, a nezaradení poslanci, väčšinou proti alebo sa zdržali. To znamená, samozrejme, to neprešlo. Za hlasovali 28 ľudí a tým pádom, vážení občania, poškodení nebankovými subjektami, ste boli druhýkrát hodení cez palubu, teraz zo strany vládnej moci, ktorá si povedala, že vás bude riešiť vo svojom volebnom programe.
Takže pýtam sa, vážení, sme až takí slabí, že nevieme si stáť za svojimi slovami? Nevieme si plniť svoje programové vyhlásenie vlády? Ja chcem veriť, že raz strana SMER a jeho poslanci budú plniť naše programové vyhlásenie nášho hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti tak, ako ja to robím teraz za vás. Ja plním vašu domácu úlohu, ktorú vy ste dali. Vy ste si dali domácu úlohu a ste si ju nesplnili, takže nehnevajte sa, ja vám to budem vyčítať až do konca, pokiaľ budem v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, lebo človek musí mať iba jedno svedomie, jednu česť, jedno meno a keď niečo napíše, tak musí to aj splniť. Nehnevajte sa, takto beží normálny život. A keď hovoríme, že sme v demokracii a sme v normálnom živote, tak mali by sme sa k tomu aj takto správať.
Samozrejme, že, keď sme nastúpili my ako obyčajní, ktorí, hovorím, že sme vznikli kvôli tomu, aby nezávislí mohli kandidovať do parlamentu, zodpovední odborníci, tak sme dali o tom hlasovať. Toto myslím, že je to moje tretie, respektíve štvrté vystúpenie. V roku 2014 sme skončili asi tak, že hlasovanie za môjho už pozmeňujúceho návrhu, respektíve nového zákona o odškodnení nebankových subjektov, ktorý v podstate, podstatne zlepšil tento pôvodne navrhovaný zákon, a musím povedať, že aj legislatívci z rôznych úrovní sa vyjadrili k tomu, že má hlavu a pätu, takže chcem na tomto fóre vysloviť vďaku aj našim právnikom, ktorí ho vypracovali, a ocenili to aj poškodení občania nebankových subjektov, že kvalita tohto zákona je podstatne iná a lepšia a vykonateľnejšia v reálnom živote, ako to, čo bolo predkladané predtým. Takže v roku 2014, 10. 12., iba osem hlasov za a bola za aj pani Zmajkovičová, to musím priznať, a boli obyčajní, ostatní sa väčšinou zdržali alebo neprítomní. A keď som to dával v októbri 2015, tak zo 120 prítomných za hlasovalo iba 16, proti 5, 90 sa zdržalo. A samozrejme, vládna strana SMER, ktorá vtedy vládla mocou jednotnou a nespochybniteľnou, všetky ministerstvá mala – to znamená, čo chce viac strana vo svojej kariére dosiahnuť, ako to, že má všetkých ministrov a vládne v plnom rozsahu, nemusí sa pýtať ani SNS, ani MOST-u – Híd a nikoho, čo chcete viacej? – ani vtedy ste neboli v stave zabrať a sebareflexne si povedať, že máme ťažký dlh. To znamená, mali ste tretiu šancu to opraviť. Nestalo sa, vážení kolegovia zo strany SMER.
Takže ja chcem veriť, že pri tomto návrhu, ktorý je teraz, a sme trochu v inej konštelácii, dáte zadosť priechodnosti spravodlivosti a čestnosti ponímania vlády a výkonných orgánov, ktorí vládnu v našej Slovenskej republike.
A že sa dalo tomu zabrániť, musím ešte aj odcitovať na konci ďalšie veci, aby ste si nemysleli, že Fecko to má iba takto z prsta vycucané, pretože Komora komerčných právnikov cez pána Kraveca a pani Jurkovičovú, ako cez pána doktora Kolema vypracovala v týchto časoch, keď to hrozilo v tom prvom vašom volebnom, keď ste mohli riešiť tieto veci, resp. do roku 2005, vypracovala, kde vidí ona, to znamená, tých 1 500 právnikov združených v tejto komore komerčných právnikov, kde vidí ona zlyhanie štátu a kde boli tie upozornenia, že, štát, konaj, vláda, konaj, lebo niečo sa deje, to, čo by sa nemalo diať.
To znamená, budem tu citovať iba niektoré veci, napríklad Slovenská informačná služba v spisoch v roku 1999 informovala príjemcov zo zákona, premiéra, predsedu parlamentu, generálneho prokurátora o blížiacej sa strate likvidity nebankových subjektov. Hovorím o roku 1999. Informovala predsedu vlády, predsedu parlamentu, generálneho prokurátora, že je problém.
Ďalej, na tridsiatom, na 32. schôdzi Národnej rady v roku 2000 riaditeľ SIS informoval poslancov a generálneho prokurátora o blížiacej sa strate a likvidity. Tu na tomto pléne riaditeľ SIS upozorňoval, že je problém. Štát, máš problém, občania boli podvedení, máš problém. Nič sa neriešilo. Kontrolné orgány ministerstva financií zistili, že nebankové subjekty v rozpore so zákonmi a zákonom o bankách neoprávnene podnikajú a páchajú trestnú činnosť. Ministerstvo financií hlásilo, že trestná činnosť sa tu pácha na našich občanov. Nikto nič. Každý stojí, pozerá do blba. No, vážení, toto má byť čo za prístup k občanom?
Vtedajšia ministerka financií o týchto skutočnostiach, pani Schmögnerová, v roku ´99 informovala NBS-ku, to znamená, Národnú banku Slovenska. Národná banka tieto odstúpila aj generálnemu prokurátorovi a v ďalšom období aj úradnej finančnej polícii, úradu, finančnej polícii Policajného zboru Slovenskej republiky. Generálny prokurátor na osobnom stretnutí so šéfom kriminálnej polície pánom Angyalom za účasti šéfa úradu vyšetrovania pána generála Šátka (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) jednali o páchaní trestnej činno..., o páchaní trestnej činnosti nebankových subjektov, neprijali konkrétne účinné opatrenia, nakoľko trestná činnosť pokračovala ešte ďalší rok.
Vážení, veď tu boli upozornení potom ešte ďalší, asi 15, nechcem tu všetko citovať, lebo už čas je dosť dlhý. Takže, vážení, ja sa pýtam, ako je to možné, že takýmto spôsobom sme hodili ľudí cez palubu a nikto sa ich nevedel tých dvanásť, resp. pätnásť rokov zastať?!
Nehanbíte sa, pán premiér? Pán premiér, to sú vaše slová. Vy ste si to dali i do volebného programu. Nikto vám to nekázal tam dať. Vy ste dobrovoľne si to dali do volebného programu, aby ste sa stali predsedom vlády. Áno, stali ste sa. Občania vás tam posunuli. Kde ste ich hodili? Cez palubu. Vôbec sa o nich nestaráte. Takto sa stará sociálny demokrat? Sociálny demokrat? A ešte pritvrdím: takto sa správa veriaci, ktorý má birmovku, prvé sväté prijímanie a krst? Takto sa správa veriaci? Veď ten predsa chce pomôcť blížnemu svojmu. Či nechce? Veď vy ste pred prezidentskými voľbami povedali, že máte birmovku. Tak aj tam ste klamali, že nie ste veriaci? Dúfam, že nie. Dúfam, že nie. A ja verím, že vy srdce máte dobré, len ste sa obklopili ľuďmi, ktorí asi vás zavádzajú. Tak, pán premiér, buchnite po stole a povedzte, že koniec, stačilo. Veď predsa ste normálny, klasický premiér. Ja vás beriem normálne, že áno, ste tam, ľud vás zvolil. Tak povedzte si, že stačilo. A týmto nebankovým subjektom, neviem, či čakáte, či títo občania vymrú? Áno, asi to, tak ako pri reštitučných konaniach, kde reštitúcie 27 rokov neporiešené, tak ako pri ďalších veciach, proste čakáte. A starodôchodcovia sa nedožijú zvýšenia dôchodkov, že? Lebo načo? Nech radšej vymrie táto kategória. Veď tak predsa sa nemôže stavať štát. Veď predsa vy máte moc, nie my tu opoziční, čo sedíme tu na tejto pravej strane v parlamente. Veď na vás sa budem dívať, hoci do prázdnych lavíc.
Vážení občania, mám tu troch zástupcov, resp. šiestich zástupcov koaličných, koaličnej vlády terajšej. A mám tu nejakých 20 opozičných, 25 opozičných poslancov. Takže, vážení, v takomto fóre sa diskutuje o odškodnení nebankových subjektov. Takže nehnevajte sa, áno, Fecko má ten problém, že vždy, keď jeho zákony idú, tak idú buď stále o deviatej ráno, alebo o pol siedmej večer. No, žiaľ, je to asi môj údel, ale ja hovorím, že, panebože, vďaka aj za to, že tu môžme hovoriť, lebo v maďarskom parlamente už ani hovoriť nemôžu. Tam to majú už tak, že komisia povie, či môže vystúpiť alebo nemôže vystúpiť so svojím zákonom, a to je nonsens.
Takže chcem veriť, že u nás tá demokracia bude pokračovať, ale, pán premiér, ešte raz na vás apelujem, na vaše svedomie, na vaše nesplnené sľuby a na vašu vládu, ktorá je, má už teraz tretí pokus na to, aby si naplnila svoj volebný sľub. A ja vám dávam tento zákon, si ho preberte, dajte si ho pod vašou vlajkou, dopresnite ho, nemám problém, ani poškodení nebudú mať s tým problém, aby to prebrali vládnuce koaličné strany a dali to pod svojou vlajkou. A ja budem len rád, že vyriešime problém. Lebo my tu máme byť na to, aby sme riešili problémy, nekomplikovali ľuďom život, ale komplikovali tak, že nakoniec ešte aj poprieme to, čo sme dali do vládneho programu, a neporiešených vecí.
Takže chcem vás veľmi pekne poprosiť, moji kolegovia a kolegyne, aby sme pri hlasovaní si spytovali svoje svedomie, kde sme, ako sme, ako sú tieto nebankové subjekty, títo občania odškodnení.
A musím ešte jedno povedať, čo ma napadlo, stopäťdesiat samovrážd, vážení, stopäťdesiat samovrážd, samovrážd, ešte raz opakujem. To pôjdu, na čie ruky, tá krv pôjde? To na čiu hlavu pôjdu tieto smrti? Že ste vy spôsobili odchod ľudí z tohto života kvôli tomu, že ste neriešili.
Pán premiér, čo vám hovorí svedomie? Čo vám hovorí svedomie ako veriacemu, ktorý hovorí, a verím, že ctí Desatoro, nezabiješ. A hriechom je aj to, keď môžeš urobiť a neurobíš, lebo si lenivý, lebo nechceš počúvať, nedáš, nemáš otvorené srdce pre blížnych svojich. Pán premiér, spamätajte sa, lebo toto vám, raz si to tam hore povieme. Ja som kresťan - katolík, za to sa nehanbím a budem, hovorím, že tam si raz povieme, ako sme tu spravovali túto krajinu, ako sme spravovali našich občanov, ktorí vás pýtajú, prosia a vy nereagujete. Takže chcem veriť, že dáte priechodnosť a konečne sa táto kauza ukončí. A končím tak ako stále, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, aj zástupcovia poškodených občanov nebankových subjektov, ktorí prišli si vypočuť, akým spôsobom sa postavia zákonodarci k tomuto ich zákonu, ktorý predkladám v ich mene.
Prv by som uviedol v dôvodovej správe hlavne to, čo myslím, že by malo zaznieť pri predkladaní zákona, a následne pôjdem do rozpravy, takže, pán predsedajúci, hlásim sa ako prvý do rozpravy k tomuto bodu, kde rozoberieme konkrétne veci, akým spôsobom sa vyvíjal tento, ja hovorím táto kauza, respektíve tento podvod na našich občanov, ako v časovom horizonte vyzeral.
Takže hlavným cieľom návrhu zákona je aspoň, aspoň čiastočne odškodniť bežných ľudí, ktorí s dôverou vložili svoje finančné prostriedky do podnikania nebankových subjektov v čase, keď za výrazného prispenia štátu nebolo na Slovensku v oblasti bankovníctva a finančníctva vytvorené štandardné právne i ekonomické prostredie a následne utrpeli ujmu. Spočíva hlavne v tom, že im po skončení podnikania nebankového subjektu alebo po ukončení konkurzného konania vedeného voči nemu nebol vyplatený alebo vrátený ani ich podiel, to znamená, ten vklad, ktorý do neho vložili. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hlavnú zodpovednosť za podvodné konanie nebankových subjektov nesú vtedajšie vládne politické strany, ktoré boli zodpovedné za nastavenie legislatívneho prostredia.
Slovenská republika počas fungovania nebankových subjektov vybrala dane z činnosti týchto subjektov v odhadovanej výške 7 mld. slovenských korún, v prepočte okolo 230 mil. eur. Verejnoprávne média zarobili na propagácií tohto podnikania viac ako 8 mil. eur, v starej mene 250 mil. slovenských korún. Pokiaľ by táto reklama nebankových subjektov neišla vo verejnoprávnom médiu, ale v nejakej komerčnej, v komerčnom médiu, tak tu nestojím dnes a nedávam tento návrh zákona.
V zmysle predkladaného návrhu zákona je odškodnenie klientov nebankových subjektov čiastočné iba, ešte raz zdôrazňujem, iba čiastočné, nie úplné, a výrazne obmedzené a týka sa len osôb, ktoré ani po mnohých rokoch od vzniku ujmy, ktorá im bola spôsobená, neprestali veriť v spravodlivosť zo strany štátu, ktorý im takéto odškodnenie prisľúbil, čo sa týka aj súčasnej vlády Slovenskej republiky.
Najvyšší možný podiel, ktorý sa odškodňuje, je 33-tisíc eur, to znamená, staré koruny, plus-mínus, 1 mil. korún, a najvyššia možná čiastka odškodnenia podľa tohto nášho návrhu zákona predstavuje sumu 13 200 eur. Predpokladá sa, že takto by sa vysporiadalo okolo 50-tisíc ľudí, a celková suma, ktorá je potrebná na túto, na toto vysporiadanie, je okolo 120 mil. eur.
Zákonná úprava je nevyhnutná, keďže súdy Slovenskej republiky odmietli odškodniť týchto ľudí voči štátu s odôvodnením, že mali byť pri svojom podnikaní obozretnejší, čo nemožno považovať za správne, keďže v danom období nebolo na Slovensku ešte vytvorené v oblasti tohto druhu podnikania štandardné podnikateľské prostredie.
Za vytvorenie štandardného legislatívneho prostredia v oblasti bankovníctva a finančníctva bolo zodpovedné ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré sa stáva aj tým ministerstvom, ktoré bude odškodňovať, pokiaľ by tento zákon prešiel, takže ministerstvo financií, ktoré tento proces aj kvôli vstupu do Európskej únii zavŕšilo až 31. 12. 2001. Opakujem, až 31. 12. 2001. A preto je orgánom, ktorý má aj toto teraz riešiť podľa nášho návrhu zákona.
Návrh zákona z tohto dôvodu sa vzťahuje len na tie nebankové subjekty, ktoré začali podnikať do 31. 12 2001, kedy nadobudol účinnosť zákon o cenných papieroch a investičných službách. Na čiastočné odškodnenie majú podľa nášho návrhu zákona nárok len fyzické osoby, ktoré neboli členmi riadiacich ani kontrolných orgánov dotknutých nebankových subjektov a ktoré si svoj podiel vložený do podnikania nebankových subjektov alebo práva s ním spojené si ponechali a nepreviedli ho na tretie osoby. To znamená, nepostúpili ho ďalším. Musí to byť tá konkrétna osoba, ktorá podpísala tú zmluvu. Zároveň musia byť, samozrejme, splnené aj ostatné povinnosti zákonné, napríklad odvedená daň z príjmu.
Návrh zákona má negatívny dopad, samozrejme, na rozpočet verejnej správy. Vyvoláva však pozitívne sociálne vplyvy, pričom nemá vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyv na životné prostredie alebo informatizáciu spoločnosti. Návrh bol prerokovaný aj s predstaviteľmi dotknutej občianskej spoločnosti a dotknutými mimovládnymi organizáciami a z ich strany je vnímaný ako pozitívny prvok.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Toľko iba na úvod, na uvedenie, aby ste potom, kolegyne, kolegovia, mohli reagovať, tak vystúpim v rozprave obšírnejšie, pretože som si vedomý, že na túto otázku je dvojaké nazeranie v našej spoločnosti. A ja sa vám snažím a budem sa vám snažiť v rozprave vysvetliť, prečo je tento tu postup z našej strany zákonný, resp. ako si predstavujeme odškodnenie týchto krívd a čo tomu všetkému predchádzalo, akým spôsobom sa k tomu postavili vtedajšie vládne špičky, aj terajšie vládne špičky. A všetko by som rozobral v rozprave, ktorá, dúfam, že môže prebehnúť. A hlásim sa, pán predsedajúci, do rozpravy ako prvý.
Ďakujem pekne.