Ďakujem veľmi pekne. A ja by som začal tak empaticky alebo tak aktuálne. Keď sa pozrieme do tejto sály, tak vidíme, že je takmer prázdna. Sme tu skoro v minimálnom zložení na to, aby vôbec mohla bežať schôdza. Aký je k tomu dôvod? No neviem, či ste videli film Shrek, tak tam zaznela taká veta, prepáčte, že nebude v našom úradnom jazyku, ale bude v češtine, že: "Sláva, kámo, že je pátek!" Jednoducho je piatok už popoludní, ide víkend a tak ako aj poslanci v parlamente, tak aj ostatní občania vnímajú, že je rozdiel medzi pracovným týždňom a medzi víkendom.
Keď sa pozriete niekedy na sociálne siete, tak vidíte, že opakovane sú tam rôzne narážky na pracovný týždeň verzus víkend a hlavne teda nedeľa. Napríklad ako deň, ktorý je vyhodnocovaný ako veľmi pozitívny, je piatok. Deň, ktorý je vyhodnocovaný ako veľmi negatívny, je pondelok, hej? Minule som videl taký obrázok, kde bolo napísané, že: "Milý pondelok aj so zimou, chyťte sa za ruky a choďte do kelu." Lebo ľudia majú radi jar napríklad viac ako možno zimu, keď im je chladno, a určite majú radšej piatok, keď končí pracovný týždeň a začína víkend, ako pondelok.
No. Prečo to takto možno voľne, neformálne uvádzam? Ide totiž o to, že práve náš návrh zákona reaguje na to, čo je ľuďom úplne prirodzené a čo je aj zaužívané a vidieť to vo všetkých oblastiach ľudského života. Skupina poslancov z poslaneckého klubu OĽANO – NOVA prednáša návrh zákona, ktorý mení a dopĺňa Zákonník práce, a to tak, že v § 94 v odseku 5 sa na konci pripája táto veta: "Ak deň uvedený v prvej vete pripadne na nedeľu, použije sa ustanovenie odseku 6," o chvíľu vysvetlím.
A po druhé, § 94 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
"(6) V nedeľu nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je maloobchodný predaj, s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú."
A v článku II sa uvádza účinnosť zákona od 1. júla tohto roku, čiže v druhej polovici tohto roku.
Toľko paragrafové znenie, ktoré je teda veľmi stručné, krátke.
Niečo z dôvodovej správy. Ja potom nejaké také ďalšie údaje, ďalšie údaje a odôvodnenia uvediem v rozprave ako navrhovateľ, ale teraz by som chcel povedať to, že v poslednej dobe rezonuje v spoločnosti debata týkajúca sa práce zamestnancov počas dní, kedy by každý človek mal mať nárok na voľno, teda venovať sa rodine, deťom svojim, koníčkom či záľubám, prípadne len oddychovať. To sú len príklady činností, ktoré sa tradične vykonávali v nedeľu. Rozvojom obchodu a predlžovaním otváracích hodín za posledné roky sa však nedeľa zaradila medzi klasické pracovné dni, až sa Slovensko stalo rekordérom v práci v nedeľu. Štatisticky každý piaty Slovák trávi v nedeľu v práci najviac zo všetkých európskych krajín, pritom firmy, v ktorých Slováci pracujú, majú prácu v nedeľu vo svojich materských krajinách obmedzenú.
Chcem povedať k tomu jednu vec, zopakovať ju. Hovorili sme už na tlačovkách, opakovane budeme pripomínať, máme vážny problém, z krajín Európy máme najvyšší počet ľudí pracujúcich v nedeľu, až 21 %, pričom to číslo stúpa za posledné roky stále viac a viac. Časť z toho je spôsobená tým, že máme veľké nejaké, nazvem to, že strojárske alebo montážne firmy, špeciálne v automobilovom priemysle, kde sa teda pracuje nepretržite a kde to má určité odôvodnenie, aj keď si myslím, aj keď to je iná téma, že nie je úplne vždy úplne nevyhnutnosť, ale v každom prípade sa to týka aj maloobchodného predaju, kde pracuje, predaja, kde pracuje veľké množstvo ľudí, až zhruba 300-tisíc ľudí, ktorých sa týka maloobchodný predaj aj ten predaj v nedeľu.
Myslím, že nám je každému zrejmé, že bývajú vždy niekde nejaké výnimky. My budeme hovoriť v rozprave o tom, ako to funguje v krajinách západnej Európy, ale nielen západnej Európy, ale v tých vyspelých krajinách. Aj tam sú, samozrejme, výnimky, keď bývajú niektoré typy obchodov otvorené, prípadne v niektoré dni, ktoré pripadnú, alebo niektoré dátumy, ktoré pripadnú na nedeľu, obchody otvorené, ale sú to výnimky. U nás sa z tejto výnimky stalo pravidlo. A to pravidlo neblaho vplýva na sociálny status ľudí, na ich rodinný život, na ich zdravie. Keď sa pozrieme napríklad na dožitie v zdraví, tak naozaj na Slovensku máme jedno z najnižších čísel alebo, ak ma Anka Verešová opraví, úplne najnižšie číslo dožitia v zdraví, úplne najnižšie, špeciálne u žien. Pochopiteľne, veľmi často v obchode prevažujú, v maloobchode prevažujú ženy.
Podľa súčasnej právnej úpravy Zákonníka práce sa zakazuje predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác počas celkovo 3,5 dňa v roku. To znamená 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12. hodine a 25. decembra. Na tejto schôdzi sme však prijali novelu Zákonníka práce, ktorá tento čas rozširuje na 15 dní, teda na štátne sviatky. Ja tento posun vítam, podporili sme ho aj ako celý klub, aj ako jednotlivci, avšak tento zákon, táto novela Zákonníka práce nijak nerieši ten problém, o ktorom hovoríme, nedeľa, že sme rekordérmi v nedeľu, pretože 15 dní, v ktorých je zakázaný maloobchodný predaj, teda zamestnanci v maloobchode majú voľno, a ktoré prichádzajú ale, bohužiaľ, počas roka veľmi nepravidelne, niekedy hustejšie, niekedy redšie, neriešia ten problém toho pravidelného rytmu práce a oddychu, ktorým je ten jeden deň v týždni, a to je nedeľa.
Spomínam si teraz – na oživenie – na jeden tiež obrázok, ktorý hovoril o nedeli, kde na jednej fotografii bol; neviem, či to správne poviem; Usain Bolt, ten šprintér, ktorý hovorí, že "som najrýchlejší na svete". A pod tým bola nedeľa so smajlíkom. Akože ja som ešte rýchlejšia. To znamená, ľudia majú pocitovo, vnímajú, že nedeľa prejde veľmi rýchlo, a preto si ju cenia, sú radi, že nedeľa je voľno a že sme doma.
My sme však spravili z nedele v mnohých prípadoch nie nevyhnutne, nie v nevyhnutných prípadoch pracovný deň. Avšak chcem povedať jednu vec, ktorú budeme opakovať, a to, že nedeľa nie je streda. Keď si zoberiete už napríklad dopravu alebo školské vyučovanie, je normálne, že činnosti, pracovné, študijné činnosti, sú skoncentrované do pracovného týždňa, pondelok až piatok, niektoré z nich aj v sobotu, a k tomu je prispôsobený celkový rytmus života a práce spoločnosti, služieb a tak ďalej, ktoré sú k dispozícii práve počas toho pracovného týždňa, a v nedeľu je celkovo problém sa niekam dopraviť do práce.
Ďalšia vec je, že ak sa na to pozrieme tak individualisticky, tak si môžeme povedať, že veď každý má voľno, kedy chce. Ale asi vám je zrejmé, že ak má otec voľno v utorok, mama vo štvrtok a deti v sobotu, nedeľu, tak to nie je ideálne zo žiadnej stránky.
Okrem toho zladenie týchto vecí – rodinných, sociálnych, cestovných, pracovných – vyvoláva problémy, ktoré pokiaľ to voľno pripadne na jeden deň, tak nevznikajú. Preto sme s kolegami prišli s týmto návrhom zákona, ktorým chceme posunúť to, čo sa udialo a čo sa aplikovalo na štátne sviatky, práve na nedele, pretože je to podľa nás oveľa pálčivejšie. Ja som presvedčený, že v tomto volebnom období túto vec posunieme dopredu a že sa nám podarí vybojovať pre našich pracujúcich, teraz hovorím špeciálne v maloobchode, také podmienky, aké sú úplne bežné celé desaťročia vo vyspelých krajinách, pretože to je náš cieľ.
Viete, niekedy sa tak hovorí, že no, to sú náboženské dôvody, ty si veriaci, a preto chceš, aby v nedeľu bolo voľno. Áno, som veriaci kresťan a som veľmi rád, že som veriaci kresťan, ale ja tento zákon absolútne nepotrebujem. Ja ho absolútne nepotrebujem. Ja v nedeľu nepracujem, doobeda ideme na bohoslužby, máme spoločný nedeľný obed a poobede máme oddych alebo ideme na nejakú prechádzku do prírody. Týmto zákonom ja pre seba nezabezpečujem nič. Ani nič nezabezpečujem veriacim ako takým a ani naším cieľom nie je zakazovať nakupovať v nedeľu, akoby že hí, my kresťania považujeme nedeľu za posvätný deň a ten, kto vtedy nakupuje alebo robí niečo iné, tak hreší. Dobre viete a mali by ste pravdu, ak by ste namietali, že toto by bolo neprípustné vnášanie náboženských vecí do politiky, teda že by sme chceli zákonom obmedzovať niečo, lebo je to z náboženského hľadiska hriech alebo nemorálne, že by to bolo neprípustné.
Ale my to nerobíme. My myslíme na tých, ktorí sú zamestnaní. Hovoril som, že v maloobchode je 300-tisíc zamestnancov a mnohí z nich v nedeľu pracujú. Sme v Európe najviac pracujúci v nedeľu. A týka sa to špeciálne aj tých ľudí v maloobchode, čo nie je nevyhnutná aktivita. A preto myslíme na týchto ľudí, aby mohli mať voľno. Poviem to možno teraz tak, tak veľmi až polopatisticky. Niekto povie: "Ale ja chcem pracovať v nedeľu, lebo si zarobím." No, aj po prijatí tohto zákona bude veľmi veľa príležitostí, stále ešte veľmi veľa príležitostí ľudí pracujúcich v nedeľu v rôznych odvetviach, keď niekto potrebuje teda zarobiť, tak môže pracovať aj v nedeľu. Úplne bezpochyby.
Druhá vec je sociálny aspekt toho celého. Prečo ľudia musia zo sociálnych, z ekonomických dôvodov pracovať v nedeľu? Myslíme si, že smer, ktorým sa chceme uberať, je to, aby to bolo vo vyspelých krajinách, aby ľudia nemuseli z týchto dôvodov pracovať, aby si mohli dopriať voľno.
Návrh tohto zákona je navyše veľmi praktickým prevedením článku 41 ústavy, keďže v minulom volebnom období sme to ustanovili do ústavy asi, myslím, 106 hlasmi, ja som bol jeden z nich, že Slovensko podporuje ochranu manželstva, rodičovstva, rodiny a osobitne detí a mladistvých. Toto je vec, ktorá k tomu naozaj bezpochyby prispieva.
Ešte jedna poznámočka, ktorá sa týka predaja a ekonomiky. Viete, ak je nejaký výrobný podnik, ktorý vyrába a každý deň vyrobí 100 áut, tak ak robí 7 dní v týždni, tak vyrobí 700 áut. Dobre rátam? Ak mu jeden deň v týždni zakážeme robiť, napríklad tú nedeľu, tak vyrobí len 600 áut. Ale v maloobchodnom predaji to takto určite nie je. Pretože ak ten predaj za týždeň je nejaký, nejaký objem má, že sa predá povedzme za 100-tisíc eur v tom obchode, tak ak obmedzíme ten jeden deň, tak ten pokles toho predaja bude veľmi malý. Samozrejme, len v prípade, že súčasne budú zatvorené všetky ostatné prevádzky. Keby to nebolo súčasne, tak by prišiel na škodu, lebo tí ľudia by mohli nakúpiť v inom obchode. Preto argument, že kto chce, nech si zatvorí, je vlastne chybný, pretože núti toho človeka, aby zatvoril za cenu svojej straty. V prípade, že by bol predaj obmedzený úplne, tak tí ľudia si nenakúpia v nedeľu v tom obchode, do ktorého možno pravidelne radi chodia, alebo zrovna im to tak vyjde, tak si nakúpia v sobotu alebo v pondelok a ten objem môže síce klesnúť o nejaký tzv. náhodilý predaj, alebo sa ten náhodilý predaj rozloží na iné dni. Takže považujeme to za úplne korektné.
Dôležitá vec. Je nás tam niekoľko spolupredkladateľov, aby bolo jasné, že to nie je tak, že tu je vôľa nejakých 15 poslancov OĽANO, ktorí chcú zavrieť obchody v nedeľu. Túto vec žiadajú ľudia, v prvom rade, pochopiteľne, zamestnanci, ktorí pracujú. Máme údaje k dispozícii, budeme v rozprave o nich rozprávať, kde žiadajú, aby nemuseli, neboli nútení pracovať v nedeľu, viaceré organizácie zo Zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu, s ktorými sme rozprávali, o tom hovoria. Podobne sú v tomto zajedno aj zamestnávatelia a súhlasia s tým. Okrem jedného takého väčšieho reťazca, ktorý dlhodobo razí teóriu, že chce, aby bolo v nedeľu otvorené, tak ostatné s tým súhlasia, nemajú s tým problém, pokiaľ to bude nariadené celoplošne, čiže naozaj nedôjde k nejakej konkurencii. A tak isto robili sa prieskumy medzi občanmi, teda medzi spotrebiteľmi, lebo tí budú, áno, to je pravda, budú obmedzení spotrebiteľsky, väčšina, až vyše 60 % spotrebiteľov súhlasí alebo skôr súhlasí s tým, aby sa takáto vec udiala. A tá zvyšná časť, ktorej možno sa to nepáči, alebo nie je až tak za to, tak zase im to neprekáža až tak zásadne v tom zmysle teda, že pôjdu štrajkovať alebo budú robiť tak, ako je protikorupčný nejaký pochod alebo petícia proti Mečiarovým amnestiám, že budú protestovať za to, aby v nedeľu si mohli kúpiť, ja neviem, ponožky alebo bicykel. Až tak im to zase na srdci neleží.
Keď som hovoril o tom zdraví, tak naozaj ten luxus mať voľno je niečo, čo veľmi dobre vplýva na kvalitu života, na zdravie. Bol by som rád, keby možno v rozprave vystúpili – asi pravdepodobne až v utorok, keďže teraz už ide ten víkend, tak tu už nie je veľa kolegov – nejakí lekári, ako napríklad možno náš pán doktor Marek Krajčí, a povedali, ako je to s človekom, ako je to s jeho pracovným rytmom.
Ďalšia vec, ktorú chcem povedať na úvod tejto diskusie, že žiadne voľno nezavádzame. Veď Zákonník práce určuje nejaký rozsah pracovného času. My ho len zjednocujeme. Viete, keď by ste si povedali, že školy budú vyučovať v dni, ktoré sa dohodnú, a niektoré budú učiť od utorka do soboty a niektoré od stredy do nedele a niektoré od pondelka do piatku, tak asi by z toho vznikol dosť veľký chaos, aj čo sa týka dopravy, viete, v cestovných poriadkoch býva tak uvedené také že céčko, že premáva v dňoch školského vyučovania. To znamená, keď sú prázdniny, nepremáva, alebo keď nie sú školské dni. My to voľno iba zjednocujeme. Tak isto, keby sme povedali, že nech má každá škola prázdniny, kedy chce, asi by bol z toho chaos. Tak ešte raz, nezavádzame nejaké nové voľno, nepoškodzujeme tým zamestnávateľov, ale zjednocujeme voľno, ktoré už zákonom nariadené je.
Otázka, že prečo je to v nedeľu, keby som bol veľmi, veľmi otvorený, môžme debatovať o utorku spokojne, ale mám taký pocit, že na Slovensku bude predsa len tá nedeľa schodnejšia z rôznych dôvodov. Jednak je to dlhodobá tradícia, jednak naozaj väčšina občanov Slovenska sa hlási ku kresťanskému vierovyznaniu, či už katolíckeho alebo nekatolíckeho, zhruba možno skoro takmer tri štvrtiny obyvateľstva, pre ktoré nedeľa je tým dňom odpočinku, a je to zaužívané aj u tých, ktorí veriacimi nie sú. Keby sme asi boli v Izraeli, tak by sme sa pravdepodobne bavili o sobote, úplne logicky, a mohlo by sa mi síce páčiť ako kresťanovi, že by sme mali voľnú nedeľu, asi by som ju v Izraeli nepresadil a musel by som akceptovať, že voľno je v sobotu proste. Takže preto nedeľa. Chceme to zjednotiť, chceme dosiahnuť zjednotenie voľna pre dobro rodín a aj jednotlivcov.
Takže nebudem vás unúvať, keďže už je ten piatok a blíži sa ten víkend, a teda aj nedeľa, keď si chceme všetci nejakým spôsobom odpočinúť a toľko v tom úvodnom slove, aby som možno otvoril rozpravu, poukázal na niektoré tie aspekty. Takže ďakujem a odovzdávam slovo späť predsedajúcemu.
