Videokanál klubu

Pán kolega Osuský, samozrejme, že aj my aj sme to prejavovali verejne a v podstate v každom jednom vystúpení, že nedôverujeme ľuďom v koalícii, ale iná možnosť nie je, ako byť dobromyseľní. A zároveň ale hovorím sám za seba, že ja pevne verím, že ak by nakoniec nás aj podviedli a nakoniec by sa tá najhoršia predtucha splnila, že by to mali dohodnuté na Ústavnom súde, tak to referendum, ktoré zorganizujeme za zrušenie amnestií, jednoducho bude druhé platné referendum na Slovensku na tisíc percent. Nedokážem v tejto atmosfére si predstaviť, že by tí ľudia k tomu referendu neprišli a nezabezpečili by si takýmto spôsobom tú spravodlivosť. Preto aj za tejto situácie, aj v situácii, kedy sme namierili reflektory na sudcov Ústavného súdu a ukázali sme ľuďom, že netreba len umelo alebo nejako sa poklonkovať Ústavnému súdu ako nejakej morálne autorite, ale treba sa pozerať, kto tam v skutočnosti rozhoduje, takže za tejto situácie si ústavní sudcovia netrúfnu toto rozhodnutie Národnej rady s ústavnou podporou nejakým spôsobom zvrátiť.

By som dokončil to, čo chcel povedať Jozef Viskupič, nateraz chcem veriť, že táto cesta vyjde.
Zároveň by som chcel si trošku užiť, že som posledný v tejto rozprave, na to, aby po tomto vzájomnom veľkom boji a zápase koalično-opozičnom som povedal, že ďakujem koalícii za tento zápas, aj keď bol veľakrát tvrdý, ďakujem našim opozičným partnerom, že tento zápas sme spoločne tiahli a že sme ho podľa môjho názoru dotiahli do úspešného konca. Rozhodnutie za poslancov nášho poslaneckého klubu oznámime za pol hodinku spoločne na tlačovej konferencii s pani Annou Remiášovou a možno aj tušíte, aké to rozhodnutie bude.
Každopádne z tých piatich podmienok alebo z piatich návrhov, ktoré sme dávali na doplnenie koaličného návrhu, nám najviac úplne, úplne najviac záležalo na tej prvej, a to je to, aby sme zabezpečili, že zrušením amnestií, aby sme si nedali pred oči len nejaké ružové okuliare a opili sa rožkom, ale aby sme zabezpečili, aby páchatelia na konci skončili v base. Čiže pre nás absolútne najkľúčovejšia podmienka a návrh, bez ktorej by sme tento návrh v žiadnom prípade nepodporili, bola podmienka, aby sme zabezpečili nepremlčateľnosť skutkov, ktoré sa v minulom storočí či tisícročí v dobe hlbokého mečiarizmu stali. Preto splnenie tejto podmienky je kľúčové pri našom rozhodnutí, ktoré s pani Remiášovou spoločne oznámime. A ešte raz teda hovorím, nakoniec ďakujem pekne za tento zápas, myslím si, že navzájom sme používali síce tvrdé zbrane, ale férové.
Zároveň treba konštatovať, že ak tento návrh prejde, tak neprejde preto, lebo koalícia, neprejde preto, lebo opozícia, ale prejde preto, lebo tu zvíťazí v tejto sále zdravý rozum. Dnes je to jediná možná cesta, ako môžme napraviť krivdy, po ktorých dvadsať rokov ľudia na Slovensku márne volali. Áno, mnohí z vás aj dnes, ktorí budú hlasovať, sa do hrude bili ešte pred dvomi týždňami, že amnestie sa zrušiť nikdy nebudú dať. Ja pevne verím, že hlasovaním naším spoločným dnes o piatej zabliká nádej, že spravodlivosť alebo boj za spravodlivosť nikdy nesmieme vzdať. A môže sa to stať aj symbolicky taký zaujímavý deň, že dnes pred pár minútami v Bratislave zomrel hazard. A pevne verím, že za hodinu dvadsať na Slovensku zomre Mečiarova nespravodlivosť, ktorú vyprodukoval formou Mečiarových amnestií. (Potlesk.)

Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Možno na záver odo mňa kolegovi Zsoltovi. Interpretácia alibizmu je pri tejto veľmi zložitej, takpovediac až dilematickej úvahe veľmi zložitá. Pretože ja nechcem byť alibista a odo mňa sa žiada tu a teraz nejaké rozhodnutie a to rozhodnutie za mňa je za, snažil som sa možno za sedem minút vysvetliť, prečo nechcem byť alibista, a to znamená, že umožniť priechod zložitej cesty k zrušeniu Mečiarových amnestií jedinému možnému nateraz, je veľmi dôležité pre mňa, a preto za budem.
A zároveň chcem povedať, že pri tých všetkých debatách som možno zabudol na jednu vec, je veľmi zložité hovoriť o tej politickej vôli a čakať na ňu možno ďalších dvadsať rokov, lebo tá politická vôľa na to, aby sme možno aj Ficom vymyslený scenár takpovediac posvätili, je tá cesta, ktorú teraz otvárame. Ale ak sa tu nenájde ústavná väčšina, to znamená, že môžme zavrieť akékoľvek cesty a neprídeme k cieľu. A preto som hovoril o politickej vôli. To, že tu teraz je, a ja budem za, nepovažujem za alibistické, že posúvam svoje rozhodovanie na Ústavný súd, som za iba preto, aby sme mohli hovoriť o tom, že síce zložitú a nie veľmi čistú cestu ideme podporiť a snažili sme sa aj s kolegami, ktorí predkladali pozmeňujúce návrhy, túto cestu jednoducho vylepšiť. Myslím si, že so svedomím a presvedčením si to budeme riešiť každý sám, ja nateraz chcem veriť, že táto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Rovnako ako pán kolega Viskupič, aj ja vnímam, že tak blízko politická vôľa k tomu, aby sme odstránili túto neprávosť v našej krajine, ktorá bola spáchaná pred dvadsiatimi rokmi, že dnes je ten deň, ten moment momentu, aby sme urobili spravodlivosti zadosť, tak pozývam všetkých kolegov, vyzývam, poďme a zrušme tieto nešťastné amnestie. Ďakujem.

Vážený šepkajúci pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená ministerka spravodlivosti, vážený pán spravodajca, naozaj sa blížime k záveru tejto debaty a ja som aj rozmýšľal pri prihlasovaní sa do ústnej rozpravy, či je ešte čosi, čo sa k tejto téme dá povedať, pretože parlamentná diskusia má takmer vždy v sebe obsiahnuté to, že neprichádza veľmi rýchlo, má v sebe obsiahnuté to, aby sme mohli prijímať riešenia v diskusii, čo niekedy nehovorí o tom, že by sme ich mali alebo často je to tak, že neprichádzajú rýchlo.
Chcem oceniť a úvodom aj chcem povedať to, že sic v druhom čítaní nepredložím konkrétny pozmeňujúci návrh, ale predsa len by som sa chcel vyjadriť k niektorým pozmeňujúcim návrhom a zároveň aj za seba ako človeka, ktorý zažíval 90. roky na, 90. roky, ktoré, kedy vládol Vladimír Mečiar, ako vysokoškolský študent a takpovediac vnímal možno cez niektorých pedagógov, ktorí aj sedeli v tomto pléne, a možno aj cez vnímanie verejného života ako čosi, čo vo mne v čase formujúceho sa či už intelektuálneho rozmaru, keď to mám tak povedať, alebo vzdelávania, ale aj čiastočne osobnosti na mňa dosť výrazne vplývali. Áno, moment, kedy štát zneužil svoje postavenie a zavliekol občana do cudziny, resp. keď tu vybuchovali autá, som vnímal veľmi citlivo, a preto opakované snahy pôvodne kolegov z KDH, následne kedy prebral Ján Budaj, som podporoval takpovediac od začiatku. Musím v tejto situácii povedať, že za prirodzeného spojenca v tejto téme som politikou či z SDKÚ, alebo z MOST-u - HÍD následne bral ako tých, ktorí sú naozaj konzistentne a dlhodobo za to, aby škvrna Mečiarových amnestií, čiže toho činu zastupujúceho prezidenta, ktorý či už únos, alebo vraždu amnestoval, jednoducho zmazal a snažil sa, aj keď nie som právnik a nikdy som sa do tohoto momentu nechcel veľmi vkladať, prispieť aspoň troškou na to, aby sa vytvoril reálny tlak, a v tejto chvíli nadviažem možno aj na kolegu Poliačika, vyriešil zásadný problém, ktorý sa tak vzletne volá politická vôľa.
Vnímam moment, že politická vôľa tohoto pléna na zrušenie Mečiarových amnestií je tu a teraz. Toto momentum a tento okamih je pre mňa veľmi dôležitý a všetky ostatné výhrady, možno právne názory vnímam veľmi citlivo a snažím sa v nich vyznať takisto ako verejnosť, ale moment politickej vôle na zrušenie Mečiarových amnestií je pre mňa ten podstatný, prečo po prijatí pozmeňujúceho návrhu vypodpisovaný, ktorý predložil Ján Budaj, a je vypodpisovaný cez politické spektrum, chcem povedať, že budem hlasovať za vládny návrh napriek tomu, že som nesúhlasil so spôsobom jeho prijatia, to je to skrátené legislatívne konanie, a vyjadril som zdržaním sa aj svoj názor pri prvom čítaní.
Čiže vnímam to, že v politike sa často nedá vyhrať 10 : 0, vnímam to, že politická vôľa je zásadný predpoklad na to, aby toto plénum čosi schválilo, a so všetkými možnými pochybnosťami a určitou mierou skepsy, ktorá môže nakoniec viesť k nezrušeniu Mečiarových amnestií, chcem veriť, že táto vôľa, táto politická vôľa v sebe obsahuje moment, že k Mečiarovým amnestiám naozaj alebo k zrušeniu Mečiarových amnestií naozaj príde. Tu sa teda odvolávam na, teraz vo funkcii spravodajcu, že budem veriť tomu, že pri automatickom spôsobe preskúmavania tohoto procesu pred Ústavným súdom urobia poverení právnici, ktorí budú obhajovať toto, všetko pre to, aby toto riešenie bolo ústavne komfortné, či už to bude pán spravodajca, pán poslanec Kresák, alebo pán právnik Kubina, myslím, že sa volá, je to jeden z tých bodov, ktoré ako keby opozícia sa snažila predložiť na rokovanie. Ďalší z tých bodov, ak prejde Budajov pozmeňujúci návrh, je ten, že nebudú činy premlčané a pre mňa je toto veľmi dôležité.
Preto, aby som nezdržoval, budem hlasovať za toto riešenie a chcem veriť, že na konci tohoto procesu bude to, aby sme umožnili orgánom činným v trestnom konaní došetriť zločiny a nakoniec príde vyrovnanie sa s touto škvrnou, jej zmazanie a potrestanie vinníkov, ktorí spôsobili to, že Kováč mladší bol zavlečený do cudziny a Anna Remiášová prišla o syna. Neviem nateraz, aká vôľa kolegov bude inde, ja som mal za to, aby som, majúc tú možnosť vystúpiť v pléne, deklaroval všetky svoje možné pochybnosti, ale zároveň mal na mysli to, že nejak sa rozhodnúť musíme, a ja som nateraz za toto riešenie zrušenia Mečiarových amnestií.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Skôr než si tvoje stanovisko prečítam na Facebooku, chcem sa uistiť, či som tomu dobre rozumel. Čiže keďže som čítal aj iné stanoviská v rámci opozície, že ak prejdú návrhy alebo návrh Budajov, tak si ochotný dať šancu tomuto vládnemu návrhu zákona a budeš hlasovať za. Tak tým pádom, keďže kývaš hlavou, tak predpokladám, že to je tak a to som sa vlastne chcel opýtať aj vo faktickej poznámke.

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dospela doba, že snáď už všetci v tomto pléne uznávame amorálnosť Mečiarových amnestií. Spravodlivosti v našej krajine bola pošliapaná, ľuďom bola zobraná nádej na právny štát, v ktorom mocný môže všetko a nebude za to potrestaný. Teraz nás ľudia žiadajú, aby sme im dali aspoň zadosťučinenie, že pravda na Slovensku aspoň po 20 rokoch bude môcť vyjsť najavo.
Tu nejde o hazard s právom, ako sa nám tu SMER snažil roky tvrdiť. Tu ide o hazard s dôverou ľudí v elementárnu spravodlivosť, ktorú má právny štát garantovať. Tento návrh zákona, ktorý ste nám predložili, celkom výstižne ho niektorí nazvali právny kotrmelec, v nás oprávnene vzbudzuje pochybnosti, čo má SMER, ktorý roky tvrdil, že amnestie sa zrušiť nedajú, za lubom. Zobrať najvyššie kompetencie, ktoré v právnom štátne má ústavná väčšina v parlamente, a dať ich do rúk Ústavného súdu, v ktorom sú, povedzme si, politickí nominanti, je hazardom s ohňom. Ak Ústavný súd takto naveky zablokuje rozhodnutie ústavnej väčšiny parlamentu, ľudia vám to nezabudnú. Pretože právny štát je štát, v ktorom spravodlivosť musí mať navrch, a štát musí vedieť vytvoriť spôsob, ktorým sa spravodlivosť v štáte má dať uplatňovať. Ak to nedokážeme, bude len v ľuďoch rásť pocit odporu k našej demokracii a na Slovensku budú silnieť extrémistické sily. Ľudia v zúfalosti budú hľadať zúfalé riešenia. Chceme to? Aj tí ľudia, ktorí sa k takémuto odporu neznížia, nám to nezabudnú.
Ak máte za lubom, aby výsledkom tohto zákonu nakoniec bolo len obvinenie syna prvého prezidenta a zvalenie všetkej viny na tých, ktorí sú už nebohí, verím, že ani toto vám ľudia nezoberú. Áno, natiahnete opäť nejaký čas, zalepíte na chvíľku ústa tým, ktorí túžia po spravodlivosti, ale jedného dňa aj tak všetko vyjde najavo, akože je Boh nad nami.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, prednesiem, nebudem už sa vracať k úvodným slovám, preto aj dneska som už vystupoval v písomne prihlásených poslancoch. Prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorý v tom množstve návrhom, ktoré tu odznievajú, otázok alebo predlôh zákonov, je naozaj iba malým krokom, ale možno bude veľkým krokom pre schválenie zákona, ktorý umožní zrušiť Mečiarove amnestie. Dúfajme.
Navrhujem, aby sa doplnil vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I bod 2 znie: 2. V čl. 86 sa za písmeno h) vkladá nové písmeno i), ktoré znie: „i) uznášať sa o zrušení rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j), ak odporuje princípom demokratického a právneho štátu; prijaté uznesenie je všeobecne záväzné a vyhlasuje sa rovnako ako zákon,".
Doterajšie písmená i) až l) sa označujú ako písmená j) až m).
Táto zmena má za cieľ, dovoľte stručné odôvodnenie, má za cieľ dosiahnuť legislatívnotechnickú zmenu, ktorá pomôže dosiahnuť účinky zamýšľané ústavodarcom tak, aby mohli byť tieto rozhodnutia podľa uvedených písmen aj všeobecne záväzné a zverejnené. Preto sa navrhuje výslovne zakotviť v ústavnom zákone, že takéto uznesenie má všeobecnú záväznosť a že sa vyhlasuje rovnakým spôsobom ako ústavný zákon.
2. V čl. I bode 6 v čl. 154f odsek 2 by znel: „2) Zrušením amnestií a milostí podľa odseku 1
a) sa zrušujú rozhodnutia štátnych orgánov v rozsahu, v ktorom boli vydané a odôvodnené na základe amnestií a milostí uvedených v odseku 1 a
b) zanikajú zákonné prekážky trestných stíhaní, ktoré mali základ v amnestiách a milostiach uvedených v odseku 1; doba trvania týchto zákonných prekážok sa nezapočítava do premlčacích dôb vzťahujúcich sa na skutky, ktorých sa amnestie a milosti uvedené v odseku 1 týkajú."

Teraz mi dovoľte, pán predsedajúci, predniesť aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Odôvodním vopred tieto dva články, ktoré vzápätí prečítam, že ide o legislatívnotechnickú úpravu, kde sa umožní, aby Ústavný súd vzhľadom na špecifický charakter uznesenia o zrušení amnestie alebo milosti výslovne nepokračoval neskôr než určených 60 dňoch v konaniach. Ide o to, aby táto úprava bola časovo obmedzená a aby sa nedostala do rozporu s postavením parlamentu ako jediného a suverénneho ústavodarcu. Ľudovo povedané, ak sa súd meritórne nevyjadrí do 60 dní, aby nikoho nepokúšalo, že to bude neskôr, že sa pokúsi neskôr zvrátiť rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky.
Vcelku ešte než prednesiem tento druhý pozmeňujúci návrh, mi dovoľte vcelku zhodnotiť, že obidva tieto návrhy majú kľúčový význam v navrhovanom vládnom návrhu, a to v tom, že jedným sa zakotvuje garancia nepremlčateľnosti trestných činov, ktoré boli amorálne amnestované. Je to veľmi dôležitý aspekt celého úsilia, ktorý obsahoval aj môj návrh v nejakej podobe, ale teraz verím, že spoločnými silami sa prejaví prijatím pozmeňujúceho návrhu ku vládnemu návrhu zmeny ústav. Takisto je dôležitý prvok ten, ktorý sa týka poriadku Ústavného súdu, pretože Ústavný súd má pomerne široké právomoci a bez jasného a pevného definovania a obmedzenia časovej pôsobnosti v rozhodovaní nad amnestiami by mohol vzniknúť dojem, že staviame Ústavný súd trvale a kedykoľvek nad ústavodarcu, ktorým je Národná rada. Tuná sa ten termín jednoznačne limituje.
Dovolím si teda prečítať túto časť pozmeňujúceho návrhu.
1. V čl. I bode 2 § 48b odsek 6 znie: "(6) Ústavný súd rozhodne o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti, alebo jeho časti do 60 dní odo dňa začatia konania. Ak ústavný súd v tejto lehote nerozhodne, konanie sa zastaví."
2. V čl. I bode 2 v § 48b dopĺňa sa odsek 7, ktorý znie: "(7) Uznesenie o zastavení konania alebo zamietnutí návrhu vytvára prekážku veci rozhodnutej, ktorá vylučuje ďalší prieskum uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti Ústavným súdom Slovenskej republiky."
Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, moja rola v tomto bola naozaj iba jedného z pokračovateľov tých, ktorí sa usilovali o zrušenie Mečiarových amnestií. Boli predo mnou mnohí, jedna z nich bola aj pani ministerka, aj mnohí z vás, poslanci, ktorí ste boli v uplynulom desaťročí v Národnej rade, chcem veriť, že sa možno práve dnes dočkáme zdarilého ukončenia tejto dekády, ba až dvoch dekád, kedy v Slovenskej republike je podozrenie, že sa stal zločin, ktorý bol prikrytý amorálnymi amnestiami, nebol dodnes vyšetrený a vytvára tak kriminalizáciu verejného života a permanentné sklamanie občanov, ktorí očakávajú od verejného života a od politiky, že zákony platia pre všetkých.
Nie je to stará kauza, nie je to kauza spred 20 rokov, je to dnešná kauza, dnes budete rozhodovať a dnes poviete, či majú platiť zákony pre všetkých, alebo môžu byť tí, ktorí majú moc, môžu sa samoamnestovať a vyviniť sa zo zodpovednosti za trestné činy, ktoré sa udiali z rozhodnutí štátu.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani ministerka. Je samozrejmé, že pokiaľ vznikli pochybnosti, tak je dobré, že sa verejné obstarávanie zrušilo, hej, najmä kvôli riziku sankcií.
Z toho, čo som vyrozumela od ľudí, ktorí poslali podnety, alebo teda zväčša ide o geodetov, tak oni majú skôr obavu, že či ministerstvo naozaj bude sa snažiť projekt naštartovať, to ste povedali, že áno. Ale mňa ešte tam napadla jedna vec, veď tento projekt bol vyhlásený pred rokom, viac ako rokom, vlastne ešte za predchádzajúcej vlády, že prečo až rok trvalo ministerstvu, kým prišlo na to, že tam vznikajú nejaké pochybnosti. Lebo viete, že za normálnych okolností, keď skončí prihlasovanie sa do projektov, malo by ministerstvo konať v čo najrýchlejšom čase a vyhodnocovať projekty. A rovnako keď ste povedali, že teraz vlastne tých 45 mil. bolo investovaných do výstavby spoločných zariadení, čo beriem, že koľko financií, koľko miliónov bude investovaných alebo by mohlo byť investovaných práve na tú komasáciu alebo sceľovanie pozemkov.
Ide o to, že tí ľudia investovali nielen teda čas a svoju prácu na to, aby sa pripravili na verejné obstarávane, ale dochádzalo k spájaniu jednotlivých firiem do veľkých celkov a museli investovať kvôli tomu, aby vyhoveli podmienkam. Lebo chápem, že v predchádzajúcom období boli mnohé firmy vylúčené len preto, lebo akoby nespĺňali požiadavku veľkosti a odbornosti, predpokladám, že áno, a tam boli podozrenia, že opäť sa to prihrávalo len určitým firmám. Takže aby sa nestalo toto. Podľa mňa ten spôsob, že boli spájané teraz menšie geodetické firmy do väčších celkov, ale s tým, že museli dať aj finančnú zábezpeku, je podľa mňa celkom rozumné a správne. Takže možnože keby ste mi toto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No zrejme mi, pán minister, nebudete vedieť ďalej odpovedať, alebo bližšie, ale pán minister Richter nezodpovedal na to, na čo sme sa pýtali. Tam je evidentné z tých podnetov, ktoré nám prišli, že práve za prvý štvrťrok im neboli uhradené z jedného mesiaca náklady. Za prvý štvrťrok boli akoby, im bolo povedané, že to sa presunie na ďalší štvrťrok, ale ako ste povedali, keďže ešte pravdepodobne vtedy nebol súčasťou projektu ten človek, takže tie náklady zostali chránenej dielni stále neuhradené. Takže kto vlastne znáša náklady na prevádzku chránenej dielne? No z tohto vyplýva, že zamestnávatelia a nie tak, ako by to podľa zákona malo byť, že, alebo spolupodieľa sa aj ministerstvo. Je to podľa mňa nie dobrý signál práve pre všetkých, ktorí prevádzkujú chránené dielne a je mi ľúto, že štát to nemá ako prioritu podľa všetkého, aj podľa toho, čo mi vlastne pán minister odkázal.
Berem to ako vyhováranie sa alebo že možno nechápe, že mnohým chráneným dielňam ide naozaj kvôli nezaplateniu jedného mesiaca o život. Že nevedia si to vykryť väčšími zákazkami, väčším počtom pracovníkov, lebo každomesačne bojujú o holé prežitie. A pokiaľ fakt nebude prioritou vlády zamestnávanie zdravotne postihnutých alebo pomoc pri zamestnávaní, tak potom táto spoločnosť asi vyspelá nikdy nebude.
Ale ďakujem za snahu, pán minister.