Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, blíži sa 17.00 hod. a vidím, ako sa plní sála, až som si tak chvíľku mohol naivne, ale nemyslím si to, že by ste si prišli vypočuť môj prejav, ale zrejme teda neviete, že sa nebude o 17.00 hod. hlasovať, ale v každom prípade ostaňte, nebudem hovoriť dlho a som rád, že teda je tu také, také širšie plénum. Je to normálne česť, takže si to tak trošku užívam. Ja trošku možno pre...
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, blíži sa 17.00 hod. a vidím, ako sa plní sála, až som si tak chvíľku mohol naivne, ale nemyslím si to, že by ste si prišli vypočuť môj prejav, ale zrejme teda neviete, že sa nebude o 17.00 hod. hlasovať, ale v každom prípade ostaňte, nebudem hovoriť dlho a som rád, že teda je tu také, také širšie plénum. Je to normálne česť, takže si to tak trošku užívam. Ja trošku možno pre tých, ktorí ste chýbali, skúsim tak zrekapitulovať veľmi úplne stručne.
Prizerám sa tejto diskusii o amnestiách a bolo toho veľa vypovedaného veľkými rečníkmi, a ja keď tak na to pozerám, tak mi to trošku pripomína diskusiu o rokovacom poriadku, s jedným veľkým rozdielom, ktorý veľmi oceňujem. A to je to, že sa na rozdiel od tej témy rokovacieho poriadku, tu prebehla aj diskusia na grémiu. Prebehla diskusia medzi lídrami politických strán a myslím, že toto je veľmi taký dobrý krok a posun k tomu, že je tu záujem, lebo naozaj sme ho tu dlho nevideli, takže je tu záujem o túto tému. Na druhej strane by som však veľmi rád povedal, že toto nie je nejaká cvičná téma, kde môžme si vyskúšať, ako dokážeme spolupracovať, a ten výsledok nechať, nech dopadne, ako dopadne. Preto by som, úplne nesúhlasím s tým, aj čo hovoril môj predrečník, a preto by som chcel aj reagovať na niektoré tie veci, napr. aj na pána Tomáša alebo aj na pani ministerku, pretože my naozaj sa snažíme o ten dialóg a snažíme sa posunúť aj vaše, vaše pohľady, pretože vidíme, že tie pohľady sú otvorené, že dá diskusia začala, ale nemôžme v tej diskusii ani my niekde len tak skončiť, že O. K., tak uspokojíme sa, toto je náš návrh, prijmite ho alebo nejdeme ďalej. Myslím si, že toto by nebolo dobré, keby takto odznievalo v tejto diskusii a keby sme si takýmto spôsobom vyjadrovali, že takto sú rozdané karty a tu to končí. Preto aj sa dnes snažíme v tejto diskusii posunúť ďalej, argumentovať a ukazovať, že táto diskusia nesmie v tomto bode skončiť, preto sme hovorili, netlačme to, nešime to horúcou ihlou, pretože spoločnosť na toto naozaj uprene pozerá, ako to dopadne.
A ja by som tu chcel povedať jednu dôležitú myšlienku, že viete, toto nie je vyjednávanie. My tu naozaj teraz nevyjednávame v zmysle, že z ktorého jeden vyjde ako víťaz a druhý ako porazený. Pretože ak nevyjde ako víťaz občan a rehabilitácia týchto amorálnych skutkov, ktoré sa udiali, tak nikto nevyjde ako víťaz, nikto, ani koalícia, ani opozícia. Darmo si to budeme nahovárať. A preto možno my aj hovoríme o politikárčení. Hovoríte to aj vy a zrejme toto neni to správne slovo, lebo vidíme, že nás začína iritovať, a potom vyťahujeme všetky možné zbrane, ale vidíme, že pohneme sa len vtedy ďalej, ak tie zbrane zložíme. Ak naozaj budeme viesť ten dialóg, a my chceme vo vás vidieť, že načúvate tým argumentom. A my, ak hovoríme, tak vám hovoríme len to, čo vidíme. To neni, že teraz my by sme do vás chceli politicky útočiť, že, že naozaj tu poukazujeme na tie veci, na ktoré spoločnosť čaká, a myslím si, že preto aj tá téma sa sem vracia, pretože toto je naozaj veľký historický šrám, ktorý sa nám sem dostal. Pani ministerka, aj dnes ste povedali, že ako, ako krajina sme sa nedokázali vysporiadať s minulosťou, či už prvého slovenského štátu, alebo, alebo komunizmu, ak správne hovorím. A toto nám má byť to ponaučenie. Tak ale s týmto sa už potrebujeme vysporiadať, už sami sa potrebujeme naučiť vysporiadať s našou minulosťou, lebo to, že sa nám nedarí vysporiadať s našou minulosťou, sa prejavuje potom aj tým, že ľudia strácajú dôveru v politikov, strácajú dôveru v establišment a proste nevieme ich tým presvedčiť.
Čiže tuto je omnoho viacej v hre ako len tie amnestie, ktoré samé osebe už sú veľký historický šrám. Je tu náznak toho, že môžeme ukázať, že vieme sa vysporiadať s históriou, že vieme tú históriu riešiť, a nie v podobe hrubej čiary, ako sa to často robí. Často sa prichádza k tomu, keď sa dve strany dohodnú, nevedia, povedia si, dobre, urobme hrubú čiaru, zabudnime. A ja by som tuto chcel sa na chvíľočku pozastaviť a povedať, v poslednej dobe sa tu často hlásia strany ku kresťanstvu. Ak si to tak dobre pozriem, na to naše plénum, tak okrem SaS. Ale dokonca ani SaS. Aj v SaS nájdeme, v strane Sloboda a Solidarita nájdeme poslancov, ktorí sa ku kresťanstvu hlásia.
Takže vlastne sa tu všetci hlásime ku kresťanstvu a práve kresťanstvo je tým príkladom, ako sa vyjednať s minulosťou, ako jednať s minulosťou. Samotná Biblia je, má mnoho príkladov toho, ako vznikli mnohé šrámy v minulosti, ale aj toho ako s nimi jednať. A sú to také dva princípy. Jeden z nich je ospravedlnenie a druhý je náprava. My sa tu dnes bavíme, videli sme aj máme to aj v dôvodovej správe, v decembri sme, teda Národná rada schválila, že odsúdila tieto amnestie. Prvý krok, odsúdila. Dobre, dnes sa už bavíme o zrušení, ale to ešte zďaleka nie sme na konci. A my by sme boli veľmi neradi, keby to zabočilo do slepej uličky, a ja verím tomu, nieže verím, ja som si istý, že vy chápete tú našu obavu v podobe Ústavného súdu, že toto neni niečo, čo my teraz tu silno tlačíme alebo potrebujeme politicky tlačiť.
Veď ja naozaj, keď tak nad tým rozmýšľam, keby ste boli aj vy, pani ministerka, alebo keď tu sedel ešte pán Kresák, na našej strane, na strane opozície, tak verím tomu, že tá argumentácia by bola trochu iná, a ja preto apelujem aj na vás, aby sme v tejto dôležitej, v tejto dôležitej roli, lebo bude to, áno, budú to obete. Bude to mať svoju cenu. A myslím si, že vy ste si vedomí, tú cenu, ktorú to bude mať, a nechcete tú cenu podstúpiť, ale tu už je požiadavka spoločnosti. Toto je naozaj objednávka spoločnosti, ktorá tu je, aby sa s týmto vysporiadala, aby sme sa s tým vysporiadali. Toto neni nejaká bublina, toto nám spoločnosť dnes nezoberie. Ak povieme, viete čo, bola tu taká náhla príležitosť, nevieme, kedy sa bude opakovať, no, žiaľ, nepodarilo sa nám to využiť. A tí budú hovoriť svojim, to bola ich vina, a ten druhý tábor bude hovoriť, to bola ich vina. Ľudia na toto nie sú zvedaví, koho je to vina. Oni chcú vidieť výsledok a chcú vidieť tú nápravu a myslím, že práve na to, aby sme neurobili tú hrubú čiaru, je dôležité a to nás bude ešte čakať, aby sme konali, aby sme vykonali aj to ospravedlnenie. Aby sme vyjadrili nielen odsúdenie, ale, aby sme vyjadril aj ľútosť, pretože naozaj dneska sa nám ľahko na to pozerá, tým, ktorí sme možno boli tak opodiaľ, ale čo ja postrádam v dnešnej dobe, mnohokrát aj od nás tu kolegov, je vedieť sa vcítiť do role tých ľudí, ktorí tým boli postihnutí, pretože vtedy sa optika úplne ináč mení.
A tak ja by som chcel dať len takú výzvu. Teraz sme v prvom čítaní, druhé čítanie nás čaká. Bavme sa naozaj o tom a neklaďme si tú, lebo tie podmienky, požiadavky, s ktorými my prichádzame, to sú legitímne požiadavky. Myslím si, že sme sa dnes naozaj snažili ich vysvetliť. A boli sme v tom úplne otvorení, hrali sme tu naozaj, keď tak poviem, čistú hru, že sme sa v ničom neskrývali a hovorili sme, prečo si myslíme, že tie požiadavky tam patria, že to neni nejaké vybíjanie si politického kapitálu, že to neni nejaká páka, aby sme na vás tlačili. Áno, hovorili to možno ľudia, ktorí sú skúsení politickí hráči, a možno si to nevieme predstaviť, ale naozaj tuto bude treba platiť tú cenu a každý ju zaplatí, ak víťaz z tohto nebude občan.
Takže ja chcem na vás apelovať, na, hlavne na koaličných partnerov, aby ste nedávali stenu, ale aby sme naozaj v tých rokovaniach sa bavili ďalej, aby ste nám ukázali, že to myslíte vážne a že rozumiete týmto dôvodom, ktoré spomíname, a že ste ochotní spolupracovať a dotiahnuť to do toho víťazného konca, ktorým je práve tá náprava, že toto je náš spoločný cieľ. My potrebujeme vidieť, že aj vy máte tento cieľ. Takže to je taký krátky a záverečný apel, ktorý tu, alebo výzva, pred ktorú vás staviam a do ktorej vás pozývam a o ktorú vás prosím.
Ďakujem za pozornosť. A ďakujem teda, kolegovia, že ste tu vydržali, že ste teda neodišli napriek hlasovaniu.
(Potlesk.)
Skryt prepis
