Videokanál klubu

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu na skrátené legislatívne konanie, a možno na začiatok je si treba povedať pravdu a myslím si, nebude sa ani tá koaličná väčšina v tomto prípade hanbiť za to, keď poviem, že na rokovaniach, ktoré prebiehali, z toho jednoznačne vyplynulo, že koaličná väčšina dáva návrh na skrátené legislatívne konanie, lebo 18. apríl. Do 18. apríla koalícia chce mať za tým, lebo vedia, že 18. apríla hrozí masívna študentská demonštrácia. Ak by sa dovtedy amnestie nezrušili, tak sa obávajú, že by z toho bol ešte väčší poprask. Takže v podstate aj ten tlak na to, aj tá naša požiadavka bola, aby sa hlasovanie oddialilo čo najviac, z opozície, teda z koalície zaznelo, že 18. apríl je pre nich deadline, dokedy chcú mať schválené aj uznesenie v Národnej rade, a tým pádom aj z toho vyplynulo to posunutie o ten jeden týždeň. Ja si myslím, že ľudia si zaslúžia poznať pravdu. A zároveň takýmto spôsobom je to aj ocenenie práce študentov, ktorí organizujú tento protest, keďže Robert Fico s Bélom Bugárom a s Andrejom Dankom majú bobky z pár tisíc študentov na námestí SNP.
Na druhej strane je to v podstate ďalší z dôvodov, alebo teda ďalší z tlakov, ktorý bol vytvorený. Áno, ten jeden najsmutnejší tlak, ktorý bol vytvorený na zrušenie Mečiarových amnestií, bola smrť pána prezidenta Michala Kováča. Ale zároveň to bola aj taká, by som povedal, sústavná snaha o zrušenie a predkladanie tohto návrhu od nášho kolegu Jána Budaja, ktorý sa nevzdal a v podstate už druhýkrát predkladá tento návrh zákona odvtedy, odkedy do tohto volebného obdobia vstúpil. A popritom film, petícia, verejný tlak, verejný záujem, a zrazu z témy, ktorá je stará 20 rokov, zrazu je téma, ktorou Slovensko žije, zrazu je to téma, o ktorú sa zaujímajú aj mladí ľudia, a zrazu sa zaujímajú o to, akým spôsobom sme sa vlastne my k tej demokracii dopracovali.
Ale keďže teda toto je téma o skrátenom legislatívnom konaní, ja by som aj tu od predkladateľky pani ministerky Žitňanskej, ministerky spravodlivosti, očakával, že v takejto situácii sa bude správať konzistentne s tým, ako sa správala aj v minulosti, kedy veľakrát kritizovala umelé predkladanie skráteného legislatívneho konania, kedy na to jednoducho nebol dôvod. Lebo áno, nie som názoru, ako hovorí Ondrej Dostál, že jednu nespravodlivosť ideme prebíjať druhou nejakou nezákonnosťou, lebo by som to nechcel porovnávať. Samozrejme, Mečiarove amnestie je, je zločin. Porušiť zákon v tomto prípade, že predkladať niečo v skrátenom legislatívnom konaní, aj keď mi to zákon neumožňuje, a zneužiť tento zákon, je, je dramaticky menšie porušenie zákona, ale každopádne je to porušenie zákona, je to v rozpore zo zákonom.
Zároveň by som chcel upozorniť na samotnú podstatu veci, že vlastne naháňať, naháňate čas, rýchlo, rýchlo skrátené legislatívne konanie, lebo študenti 18. apríla na námestí SNP, a bojíte sa ich. Ja som rád a v podstate som rád, že tento strach z ulice, ak to tak môžem nazvať, sa prenáša aj na ďalšie dve koaličné strany, na SNS aj MOST - HÍD, lebo doteraz iba Robert Fico trpel týmto strachom a iba tento nástroj bol na neho najúčinnejší.
Ale chcel by som upozorniť aj teda na to, že, že ako argumentujete podľa mňa naozaj falošne v tom návrhu na skrátené legislatívne konanie, lebo teda nabádate nás k tomu, že rýchlo, rýchlo, pome to skrátiť, rýchlo, nech máme za tým, ale ten druhý odsek či tretí odsek od konca, dovolím si ho citovať a potom ho teda prerozprávam vlastnými slovami: "Vláda Slovenskej republiky po zvážení názorov odbornej verejnosti, súčasnej verejnej diskusie, ako aj doterajšie diskusie v Národnej rade Slovenskej republiky, dospela k presvedčeniu, že ak sa má umožniť zrušiť amnestiu alebo individuálnu milosť, mala by byť táto právomoc zverená Národnej rade Slovenskej republiky ako jedinému ústavodarnému a zákonodarnému orgánu v Slovenskej republike, ktorý čerpá svoju moc priamo od ľudu ako jediného zdroja všetkej moci v štáte."
Ale aká je skutočnosť? Vy v návrhu píšete, že ak zrušiť amnestie, malo by o tom rozhodnúť jediný ústavodarný orgán v Slovenskej republike, a to je Národná rada. Ale zároveň robíte presný opak, navrhujete skrátené legislatívne konanie, aby sme o túto unikátnu právomoc jediného ústavnodarného orgánu Národnej rady, aby sme Národnú radu okradli o túto právomoc a nadsadili nad rozhodujúcu právomoc alebo ústavodarnú právomoc Národnej rady názor politických nominantov na Ústavnom súde. Ešte inak, keď to teda zvulgarizujem, ale aj som homo vulgaris, to znamená človek obyčajný, takže zjednodušene povedané, vy nad názor 90 poslancov v Národnej rade, o ktorej vy aj vo vašom vlastnom návrhu hovoríte, že je jediný ústavodarný orgán, ktorý čerpá svoju moc priamo od ľudu, nadradíte názor nejakého ústavného právnika Brňáka, ktorý tu robil poskoka Mečiarovi a ktorý tu v týchto laviciach hlasoval za to, aby bol zobratý alebo odobratý mandát Františkovi Gauliederovi. Gratulujem. Čiže nad názor ľudí, nad názor ústavnej väčšiny v tejto sále nadraďujete názor takéhoto blázna, ktorý tu kryl chrbát Mečiarovi v tých najväčších špinavostiach a dnes je akože veľavážený ústavný sudca. Takýchto je tam, samozrejme, viac, ale tento príklad je úplne unikátny.
A toto mi vadí, pani, pani predkladateľka, pani ministerka spravodlivosti Žitňanská, že nepoviete ľuďom pravdu, že ešte do tohto návrhu ste schopní napísať takúto blbosť, že vlastne vy teraz chcete rýchlo, rýchlo dať toto právo Národnej rade. Nie! Vy toto právo chcete rýchlo, rýchlo dať Národnej rade a hneď jej ho vziať cez Ústavný súd. A idete povyšovať úplne nemorálne v podstate Ústavný súd a politických nominantov na Ústavnom súde nad ústavnú väčšinu v tejto sále. A preto v žiadnom prípade nemôžem súhlasiť so skráteným legislatívnym konaním, áno, kvitujem, môžeme to nazvať, že dobrú vôľu z vašej strany, že ste to odsunuli o týždeň, ale to nás nemôže primäť a dúfam, že to ani od nás neočakávate, že my jak teliatka teraz vám zahlasujeme za tieto bludy, ktoré predkladáte. (Potlesk.)

Poprosím o zhovievavosť. Pán Bugár, ja som hovoril o skrátenom legislatívnom konaní, vy ste došli do sály a nevedeli ste, o čom sa hovorí, ale za to ste vystrelili hneď (reakcia z pléna), ja o koze, vy o voze, pán Bugár, v tomto prípade. Tak neurážajte sa, lebo takto je. Vy, ja, my sme navrhovali, aby išlo, išla vec riadnym konaním a vy ste s ním nesúhlasili. A preto rokujeme v skrátenom. Podľa nášho názoru na to nie je dôvod, a ja som nič iné tuná nekonštatoval. Pokiaľ ide o návrhy v pozmeňovacom, pozmeňujúce návrhy, ktoré predložíme, dali sme vám ich písomne a zatiaľ sme nedostali stanovisko. Ale o tých som nerozprával, ak ste si to nevšimli. Hovoril som o skrátenom legislatívnom konaní, ktoré si valcujete a zrejme presadíte napriek tomu, že opozícia s ním nesúhlasila.
To, že sa oddialilo o týždeň to isté skrátené konanie, to nie je zrušenie skráteného konania.

Ďakujem za vaše vystúpenie, pán Budaj. Ste jasne a zreteľne pomenovali, o čom tu celá diskusia je, ja by som len zdôraznil, pomaličky prečítam krátky odsek zákona, že kedy toto skrátené legislatívne konanie sa môže a má vykonávať, a to: "za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona". Stručné, jasné, ale nikde v tomto zákone nenachádzame odôvodnenie na súčasnú situáciu.
Takže, pán Budaj, ďakujem, že ste to takýmto spôsobom vyjadrili, verím, že naozaj tu nejde len o to, aby sme skrátili čas občanom a ich možnosť a právo pripomienkovať tento, tento návrh ústavný, ktorý, ktorý je na stole.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani ministerka, samozrejme, je mojou povinnosťou povedať, že podľa § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, v ktorom je definovaný dôvod a účel, pre ktorý môže táto ctená snemovňa rokovať v skrátenom konaní, takýto dôvod tuná nemožno nájsť. Skutočne tým jediným dôvodom, že sa tak rozhodla vláda.
Skracujete rokovanie o zmene ústavy, nie o nejakom zákone! A prečo vlastne? Každý z tých, ktorí sa môžu cítiť poškodení, vyjadril verejne názor vrátane pani Remiášovej, že keď už sa 20 rokov čakalo, čo sa teraz v marci naplnilo od vydania Mečiarových amnestií, alebo aby som parafrázoval pána Dostála, keď už niektoré strany 15 rokov prinajmenej brzdili zrušenie týchto amorálnych amnestií, prečo to má byť urobené v skrátenom konaní. Opakujem, jediný dôvod, čo tam nachádzam, preto, lebo to rozhodla vláda. Nakázala nám to vláda. Budeme meniť ústavu napochytre. Všetky naše výhrady, ktoré predkladala opozícia, padli pod stôl. Získali sme jeden týždeň. Medzi nami, už minulý utorok toto prerokovať bolo proste mediálne neúnosné aj pre vládnu koalíciu, takže myslím, že aj ten týždeň nebol natoľko ústupkom, ústupkom voči opozícii, ako to bol prejav sebazáchovy, pretože naozaj by vyšla vláda aj vládna koalícia na verejný posmech. Hnať hlasovanie do takéhoto rýchleho rozhodovania, kedy to neprešlo výbormi, neprešlo to legislatívnou radou vlády. Odborná verejnosť, ktorá pozorne sleduje problém Mečiarových amnestií a ktorá vydala osobitné stanovisko, nestihne a nestihla zaujať postoj.
To, čo robíme, je riziko, je ponížením pre Národnú radu a je riziko pre našu ústavu. Predsa ale beriem to ako fakt a konštatujem, že teda začíname rokovať o tom, čo niektorí politici, častokrát som to počul aj v médiách, nazývajú historickým kompromisom, a ja by som pri úvode do tejto rozpravy, lebo bude ešte pokračovať pri jednotlivých zákonoch, sa venoval práve tomuto zvláštnemu, tejto zvláštnej formulácii, pretože za ten svet som nevedel doposiaľ sa dopátrať k niekoľkým odpovediam na otázky. Jedna z tých otázok je, prečo nie ústavný zákon, ktorý predkladám ja spolu s poslancami, vyše 50 poslancami, ktorí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nechcem vás prerušovať, len teraz diskutujeme o skrátenom legislatívnom konaní a o tomto zrejme budete mať možnosť hovoriť, keď budeme jednotlivé zákony predkladať.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
No tak to iste súvisí, ale ja trpezlivo budem akceptovať, ak si aj vy zaprednášate, pán podpredseda. Chcete ešte hovoriť alebo môžem pokračovať?

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Ak ste si nevšimli, prestal som hovoriť.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem. Čo je ten historický kompromis, pre ktorý je aj toto skrátené konanie? Medzi kým a kým? Medzi zločincami a nami? Dnes kde sa vykonal ten historický kompromis? Desaťročia na Slovensku leží tieň zločinu a my chceme túto éru, éru tohoto tieňa Vladimíra Mečiara ukončiť. Ja mám pocit, že to isté hovorí tu predsa každý. Aj Robert Fico tvrdí teraz, že amnestie sú amorálne. Všetko pre to ukončenie robia ale iba, robí iba časť politickej scény. Všetko pre to ukončenie urobili právni experti, ktorí vydali stanovisko. Veľa pre to robí prezident Slovenskej republiky, ktorý napísal list poslancom a vyjadruje sa verejne. Veľa, veľmi veľa preto robí samotná verejnosť, ktorej petičná akcia sa dnes už blíži ku 200-tisíc. Jáj, ku 100-tisíc, pardon. Verejnosť, ale predovšetkým aj v prieskumoch dáva najavo, že drtivá väčšina je za to, aby sa tento tieň zločinu odstránil z Národnej rady, aby Národná rada spriechodnila spravodlivosť, aby mohli orgány začať konať. V čom je historický kompromis? Medzi niekým, kto chráni alebo chránil zločincov, a teraz by chcel urobiť čiastočné chránenie, čiastočné zrušenie?
Uvedomujete si všetci, do akého spoločenského rizika ideme, ak nadradzujeme Ústavný súd nad toto rozhodnutie Národnej rady, ktoré sa chystáme urobiť, a ak ten, na tom Ústavnom súde je také obsadenie, aké je? Do akého svetla sa dostanú ľudia na Ústavnom súde, do akého svetla sa dostane aj naša spoločenská, tento spoločenský problém? Dal sa vyriešiť jednoduchým ústavným zákonom. Skrátený proces, teda ak je dobrým znakom, že Robert Fico, SMER aj SNS urobili predsa len zmenu postoja, a ja to musím oceniť, pretože len hlupák nerobí zmeny postoja, to je naozaj dobrým znakom. To je znakom aj politickej racionality zoči-voči verejnej mienke, zlým znakom ale toho sú tieto triky, ako je skrátený proces, lebo inak to neviem nazvať. Ondrej Dostál usudzuje, že je to strach pred trápením sa a opekaním, grilovaním pred verejnou mienkou, lebo, samozrejme, budú padať otázky, prečo ste to neurobili už dávno. Musel sa pominúť bývalý prezident Michal Kováč a muselo sa stať, že sa nedočká ani otvorenia vyšetrovania a nastolenia spravodlivosti? Najčastejšou formuláciou, kolegyne a kolegovia, s ktorou som sa často stretal pri rôznych rokovaniach, a ja to tu poviem verejne, bolo, že som opakovane počul od predstaviteľov koalície slovo spláchnuť. "Chceme to rýchle spláchnuť."
My chceme spravodlivosť, my, ktorí sme skutočne za zrušenie opozície, a to nie je o slove spláchnuť, spravodlivosť sa nastoľuje. Na nastolenie spravodlivosti, keď už sa čakalo 20 rokov, naozaj nebolo potrebné urobiť skrátené konanie. Naozaj by sme si mali uvedomiť, že je pravda, že medzi koalíciou a opozíciou v tejto sále býva spravidla napätie a nehovorí sa o dôvere, je, je namieste, aby opozícia bola zdravo podozrievavá, aby skúmala poctivosť úmyslov a kvalitu zákonov, ktoré predkladá vládna koalícia. Ale istá miera dôvery sa buduje a to je dôvera v to, že spája všetkých poslancov príslušnosť a povinnosť voči občianstvu tohoto štátu, že nás spája budovanie demokratickej štátnosti právneho štátu, slušnej spoločnosti, preto sa hovorí aj o istej politickej kultúre. K tej politickej kultúre predsa musí patriť nastolenie práva a spravodlivosti v takej veci, ako bolo zakrytie zločinu amnestiami, zakrytie zločinu štátu amnestiami samotných predstaviteľov štátu. Toto predsa je náš a môže to byť naša spoločná téma. Toto nemusí sa splachovať, toto sa mohlo a malo pred tvárou verejnosti dôstojne a kvalitne pripraviť. Tak, aby sme nečakali s útrpnosťou, či zahrdúsi naše rozhodnutie Ústavný súd. Tak, aby sme nepochybovali, tak ako počujeme na sociálnych sieťach, že aj dnes, keď koalícia prekvapivo vyhlásila, že súhlasí s našim návrhom, resp. s naším postojom na zrušenie Mečiarových amnestií, aby každý nepísal na tých sociálnych sieťach, že je to podvod, je to trik, klamú. Nie je dôvod. Alebo je dôvod? Môžme vám veriť, keď hneď prvý krok je vystavenie opozície aj celej odbornej verejnosti pod časový tlak? Prvý krok smerom k zrušeniu Mečiarových amnestií je v rozpore podľa môjho názoru s rokovacím poriadkom a s ustanovením, ktoré som citoval, v ktorom, v ktorom sa určuje, aké dôvody majú viesť k takémuto procesu, a to aj pri obyčajných zákonoch, nieto pri ústavných.
Všetci si chceme zachovať nádej, že aj vy chcete doviesť do úspešného konca zrušenie Mečiarových amnestií. Škoda, že sa vykročilo hneď takou nohou, ktorá opäť vyvoláva podozrenie. Pridávate sa teda k tým, ktorí chcú spravodlivosť a chcú budovanie štátu bez Mečiarovho tieňa? Lebo verejnosť, verejnosť je dávno preč z 90 rokov. Verejnosť vám odkazuje, že chce žiť v 21. storočí, storočí, kde nie je možné zakryť zločin politika nejakou falošnou, falošným trikom. Kde si to verejnosť vyprosí. Vyprosí si to akýmikoľvek formami. Aj demonštráciami. Čiže tá otázka, či sa pridávate k tým, ktorí roky bojujú za právo pre Annu Remiášovú, ktorá rok čo rok pripomína vraždu svojho syna pri kríži, či sa pridávate k volaniu Michala Kováča, prezidenta Slovenskej republiky, aby bolo nastolené právo, odpoveď na tú otázku v tejto chvíli po tomto prvom kroku nevieme jednoznačne dať, a je to škoda.
Bol by som býval radšej, keby som mohol v túto chvíľu konštatovať, že ideme do spoločného návrhu, ktorý ide riadnym postupom a ktorý, ak treba meniť aj ústavu, dáva dostatočný priestor odborníkom aj nám všetkým na pripomienkovanie a na vytvorenie takého stavu, ktorý nezašpiní slovenskú ústavu a posunie tento zločin pred súdy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem vám všetkým veľmi pekne, ktorí ste vystúpili v rozprave, ktorí ste priniesli nové inšpirácie a nové podnetné návrhy. Ja by som vás chcela poprosiť o podporu, pretože myslím si, že je veľmi dôležité, aby štát, samospráva, štátny aparát bol otvorený a transparentný, aby občania mohli kontrolovať, ako sa narába s našimi spoločnými peniazmi, pretože toto je kľúčový prvok, bez ktorého korupciu neodstránime. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem za všetky faktické poznámky, budem reagovať na Ondra Dostála. Mohli by sme túto novelu nazvať aj lopatovou novelou, pretože tam ideme proste po lopate vysvetliť tým štátnym akciovkám a iným organizáciám, že sú povinnými osobami a musia niektoré dokumenty zverejniť. Napríklad teda v prípade Bratislavy a toho auditu som presvedčený o tom, dal som vypracovať právnu analýzu, že magistrát zatajuje ten audit bezdôvodne. A keď mi zamietli moju infožiadosť, tak v tom rozhodnutí nebol uvedený žiaden konkrétny dôvod, relevantný. Iba to, že ďalší účastníci nesúhlasili so zverejnením, ale čo je ohrozené, proste aké, aké tajomstvo alebo aké ich práva by mali byť ohrozené, to tam uvedené nebolo a myslím si, že ani v tom odvolacom konaní, v rozhodnutí, či už bude kladné alebo záporné, sa relevantného dôvodu nedočkám.

Ďakujem pekne. Pán kolega, viackrát si spomenul, keď si citoval ten list od toho pána, že "nie je možné, že", "nie je možné, že", "nie je možné, že". Áno, to je tá statočná spravodlivosť našich občanov, ktorí si myslia, že u nás to neni možné, aby sa takto správal niekto, čo, žiaľ, realita je niekde celkom iná, inde.
A žiaľ, nie iba v tomto zákone o prístupe k informáciám, ale aj v ďalších zákonoch, ktoré tu máme, mnohokrát sa aj kalkuluje, že tí, ktorí sú povinní, si povedia, veď to už je stará osoba, nech nás dá na súd, súd sa bude ťahať nie mesiace, ale roky, niekedy aj desať rokov, on zomrie, dedičia nebudú vedieť, že sa, mal tu voči nám nejaké výhrady a skončíme. A toto je, ja hovorím, že to je hyenizmus, že prakticky ten človek, ktorý má to čisté presvedčenie, že to neni možné, sa nakoniec ničoho nedobije iba kvôli tomu, že niekto, ako mi častokrát hovoria, z vyššej moci nemôže zasiahnuť. Takže chcem veriť, že aj touto novelou zákona, ktorou sa teraz zaoberáme, sa tieto, by som povedal, nemožné veci odstránia a občan bude hovoriť, že áno, je to možné a môžeme sa na to pozrieť. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne kolegovi Grendelovi, ktorý pripomenul aj jednu veľmi dôležitú oblasť, a to je zverejňovanie napríklad na poradenstvo a analýz, vykonaných. Určite si veľmi dobre pamätáte, keď boli diskusie k R7 napríklad a k D4, tak ministerstvo dlho odmietalo zverejniť obrovskú analýzu, na základe ktorej rozhodlo o obchvate. Nakoniec sa ukázalo, že celý tento projekt bol o miliardu predražený, ale dlho verejnosť a odborníci zápasili s tým, že nechceli zverejniť túto analýzu. A áno, často sa vyhovárajú pritom tieto firmy na obchodné tajomstvo. Ale ešte raz, tak ako kolega Grendel, aj ja hovorím, ak niekto chce obchodovať so štátom, ak niekto chce peniaze od štátu, to znamená naše spoločné peniaze, tak musí skrátka zniesť vyššiu mieru verejnej kontroly. Ak nechce takú mieru verejnej kontroly, nech sa páči, nech so štátom neobchoduje. Ale ak chce užívať verejné financie, musí zniesť väčšiu mieru kontroly. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, keď začiatkom roka 2015 začala organizácia Transparency International Slovensko skúmať financovanie hokejového Slovana, narazila na problém. Nedokázala sa dopracovať k presnej výške sumy, ktorú Tipos, Transpetrol či Slovenská pošta zaplatili klubu za reklamné služby či sky boxy, pretože štátne akciové spoločnosti jednoducho niektoré zmluvy odmietajú zverejniť. Ide pritom o firmy, ktoré hospodária s miliónovými rozpočtami na trhu, na ktorom podnikajú. Majú monopol, sú zriaďované štátom a v ich orgánoch sú nominanti štátu. A je preto otázne, či vôbec nejakú reklamu a sky boxy potrebujú. Ale keď už aj pripustíme, že áno, lebo inak by niektoré športové kluby zanikli, aký je dôvod zatajovať, komu koľko zaplatili? Je za tým strach z hnevu iných klubov, ktoré ledva vyžijú s menšími rozpočtami?
Tieto štátne akciovky sa zvyknú odvolávať na obchodné tajomstvo alebo na fakt, že druhá strana, v tomto prípade hokejový klub, si zverejnenie informácií jednoducho neželá. Dojemné. No ja si myslím, že keď si nejaká strana zverejnenie neželá, tak nech si zháňa peniaze niekde inde, ako zo štátnych zdrojov.
Podobnú situáciu dnes riešim v hlavnom meste. Bratislavský magistrát odmieta zverejniť analýzu stavu verejného osvetlenia, za ktorú audítorskej spoločnosti Deloitte zaplatil vyše 100-tisíc eur. Aj magistrát sa odvoláva na nesúhlas z druhej strany, a to na spoločnosť Deloitte, ktorá audit robila a na spoločnosti Siemens, ktorá zabezpečuje verejné osvetlenie Bratislavy. Ani jedna z uvedených firiem pritom nikde nijako nešpecifikovala, čím konkrétnym majú byť porušené ich práva a Bratislavský magistrát si nedal ani tú námahu, aby to od nich zistil. Moju infožiadosť jednoducho hodili do koša a celý audit verejného osvetlenia od prvého písmena až po poslednú bodku odmietli vydať. Momentálne sa doťahujeme v odvolacom konaní. Uvidíme, ako sa zachová pán primátor, ktorý je odvolacím orgánom. Ale v prípade, že aj on, rovnako ako riaditeľ magistrátu, odmietne sprístupniť tento audit, tak som rozhodnutý ísť pred súd, pretože chcem v tejto veci zabojovať za právo verejnosti na informácie o jednej z najväčších zákaziek hlavného mesta v tomto volebnom období. Nie je predsa možné, aby materiál, za ktorý mesto zaplatilo vyše 100-tisíc eur z peňazí svojich vlastných obyvateľov, bol utajovaný. Nie je predsa možné, aby podklady k najlukratívnejšej zákazke hlavného mesta v tomto volebnom období sa pripravovali v utajovanom režime a nie je možné, aby okrem súčasného dodávateľa spoločnosti Siemens boli ostatní potenciálni záujemcovia diskriminovaní tým, že sa nedostanú k rovnakým informáciám, aké má k dispozícii súčasný dodávateľ.
Na týchto dvoch príkladoch hokejového Slovana a hlavného mesta som chcel ilustrovať, že to, čo by malo byť samozrejme verejné, dnes verejné nie je len preto, lebo sa tzv. povinné osoby, niekedy štátne akciovky, niekedy samospráva spoliehajú na to, že sa niekomu nebude chcieť písať odvolanie, alebo, nedajbože, sa ešte doťahovať cez súdy. Keď to teda po dobrom nejde, skúsime to s kolegami z poslaneckého klubu rozšírením okruhu povinných osôb, aby už nebola žiadna pochybnosť, či nejaká štátna akciovka musí alebo nemusí zverejňovať požadované informácie.
Náš návrh bude mať tým pádom pozitívny vplyv nielen na všeobecnú transparentnosť pri nakladaní s verejnými zdrojmi, ale napríklad bude mať pozitívny vplyv aj na justíciu, keďže odbremeníme súdy od zbytočných žalôb voči neochotným povinným osobám. Tento návrh má pozitívny vplyv aj v oblasti byrokratickej záťaže, lebo čím viac informácií bude na webe, tým menej bude infožiadostí a čím bude menej infožiadostí, tým bude menej papierovačiek. Čím väčší okruh povinných osôb, teda organizácií, ktoré musia vyhovieť infožiadostiam, tým menšia šanca bude zmanipulovať nákupy a súťaže a teda niečo z verejných peňazí ukradnúť.
Na konci dňa je to v záujme aj samotných štátnych akcioviek, pretože ich už nikto nebude môcť upodozrievať, že peniaze rozdeľujú netransparentne po politickej alebo kamarátskej linke. Len a len takto dosiahneme cieľ zákona, ktorý jeho pôvodní autori zhrnuli do vety: "Čo nie je tajné, je verejné."
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja by som len pánovi Dostálovi možno na dovysvetlenie, že áno, mohli by sme tam dať aj neziskové organizácie, ktoré poberajú malé podpory. No z tej praxe na komunálnej úrovni - vlastne však v miestnom zastupiteľstve sme obaja - vieme, že často rozdávame dotácie neziskovým organizáciám 800 eur, 500 eur a myslím si, že je legitímne s veľkým objemom, že ak je riziko, poviem, že sprenevery finančných prostriedkov veľké, sú legitímne stanovovať pre tieto subjekty aj vyššie nároky. Preto tam bola stanovená tá hranica 100-tisíc eur. A čo sa týka tých, a naozaj tých organizácií nad 100-tisíc eur zas až tak veľa neni a tým malým to neublíži, kde by to na nich veľké administratívne nároky dávalo. Napríklad Čistý deň je nezisková organizácia. A tam vieme, že - aj naše kolegyne - tam sa nedalo dopátrať informácií. A oni by mali byť, pretože štát im dáva dotáciu na to, aby sa dobre starali o zraniteľné deti. Maják nádeje, s ktorým sa zaoberáme už druhý rok v miestnom zastupiteľstve, kde sa nemôžeme dopátrať informácií a odkiaľ vieme, že pán Rusko si z účtu posielal a financoval napríklad muzikály v Prahe. Ale nebránim sa ani rozšíreniu na ďalšie. To, čo ste spomínali, že keď neziskovky, prečo nie ďalšie a ďalšie? Určite áno. A si myslím, že je to debata správnym smerom, v ktorej by sme mali pokračovať.