Videokanál klubu

Ďakujem za faktické poznámky všetkých kolegov. Ja chcem povedať jedno, že pokiaľ nedáme finančné prostriedky pre národnostné menšiny, ony si ich nevedia zafinancovať samy, a preto nemôžu rozvíjať tú svoju kultúru. A ak nemôžu rozvíjať kultúru, nebude, to znamená z môjho pohľadu, že nechcete podporovať národnostné menšiny. Tí, ktorí nechcete prispievať na národnostné menšiny. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Áno, národ poznáš podľa kultúry a máme medzi sebou mnohé skvosty, o ktorých nevieme, a možnože jediný spôsob, ako sa môžeme k nim dostať a dozvedieť sa o nich práve pred, pre, práve podporou, ktorú budeme venovať, finančnou podporou, ktorú budeme venovať ľuďom, ktorí sa týmto otázkam venujú. Som presvedčená o tom, že vytvoriť takýto fond má zmysel, veľký zmysel. Berem to ako veľký krok vpred.
Som úplne súhlasná s tým aj, že tie percentá sú stanovené pomerne podľa veľkosti národnostných menšín. Ja len možnože tak prakticky alebo realisticky, že či budeme, či dokážeme naozaj tú nezávislosť zagarantovať alebo nezávislosť tých ľudí a to, aby sa opäť nestalo zdrojom možnože nejakých nedobrých príjmov, nevieme zagarantovať zákonom. Takže len dúfam, že budú naozaj vybratí ľudia, pretože ich menuje pán minister kultúry, že budú vybraní tí najsprávnejší, tí tak, aby sa tie peniaze len neprelievali. A som za to, aby sa naozaj podporoval akýkoľvek kultúrny prvok v našej aj v kultúre národnostných menšín.
Ešte posledná poznámočka. Systém je naozaj prepracovaný, vyzerá veľmi pragmaticky, ten mechanizmus prideľovania finančných prostriedkov vyzerá veľmi dôveryhodne, otázka, že či nespotrebuje zbytočne veľa prostriedkov na svoju vlastnú existenciu, keďže sa tam z toho, koľko pracovníkov sa bude tomu venovať. To len taká moja otázka.

Dobrý podvečer. Ďakujem za slovo. Pán minister, som rada, že ste povedali slová, ktoré ste povedali. Ja som pôvodne nechcela vystúpiť, lebo si myslím, že samozrejme, že teda v rámci kultúry Slovenska je aj kultúra národnostných menšín. Ja som vystúpila v prospech rusínskej kultúry a Rusnákov na Slovensku, a teda vystúpim a poviem, na čo sa peniaze využívajú aj v rámci tejto národnosti.
Čo sa týka podielu, prečo majú Rusíni menej, ide o, predpokladám, podiel počtu členov a na základe toho sa priraďujú percentá. Ak to nie je pravda, tak pán minister ma opraví. To znamená, že nerobia sa tie percentá z brucha, ale podľa určitého kľúča.
Určite by som prijala aj návrh, ktorý bude asi zrejme prezentovať môj kolega Viskupič, ktorý už spomínal, ako by sa možno dala práve táto problematika uchopiť koncepčnejšie. Ale každopádne chcem povedať, že naozaj kultúra národa je o národnostné menšiny bohatšia, a to, čo som hovorila pri mojom prvom vstupe o Rusínoch, je pravda. Deti, rusnácke deti prestávajú hovoriť rusínskym, rusnáckym nárečím, pretože ak neexistuje škola, ak neexistuje knižnica, nie je možné zachovať reč národnostných menšín aj po ďalšie generácie. A preto si myslím, že ma to naozaj uráža, ak padajú tu slová, že to nepatrí na, do rozpočtu teda Slovenska ako takého.
Viete dobre, že sa zaoberám chudobou dlhé roky a naozaj nikdy som nezarábala veľa peňazí, pretože som pracovala na charite. Pracovala som s ľuďmi, ktorí boli na hranici biedy, a ťahala som ich z bahna. Neviem, či niektorý z vás toto robil osemnásť rokov, čo som robila ja, ale to, že poviete, že národnostné menšiny nepotrebujú finančné prostriedky, lebo, ja neviem, nejakým spôsobom nepatria do kultúry Slovenska, ma naozaj vytočilo. Vytočili ste ma, a preto som sa postavila aj za tento pult.
Chcem povedať, že Andy Warhol, ktorý je naozaj známy na celom svete, mal, bol syn rusínskej matky, a keďže naozaj tá mama mu dala do vienka kultúru rusínsku, naozaj to vzácne múzeum, ktoré má Slovensko, je vďaka tomu, že tento človek, hoci bol naozaj vo výborných finančných pomeroch v Amerike, dokázal túto kultúru a to bohatstvo priniesť napriek tomu na Slovensko, lebo si vážil svoje korene. A možnože by ani vôbec nemyslel na Slovensko ako také, ale urobil to. Preto je veľmi dôležité naozaj podporovať národnostné menšiny a ísť možno koncepčnejšie ešte smerom, ako to ukotviť tak, aby možnože sme naozaj nefungovali na nejakých fondoch, aby to nebolo korupčné, aby, ja neviem, neboli nejaké otázniky za tým, ako, čo, aký počet a tak ďalej. Ale druhá vec je vytrhovať možno naozaj tie veci z kontextu.
Chcem povedať, že teda je potrebné v rámci rusínskej kultúry vytvoriť systém tzv. ľudového čítania, tzv. halierovú literatúru. Aj tam pôjdu peniaze. Nemôžme sa opierať len o odbornú literatúru, lebo naozaj tie rusínske deti a kultúra Rusínov sa vytráca z ľudového slova. Preto to potrebuje mať blízko či v rozprávkach, či v tom, čo dennodenne sa s tým stretávajú. To znamená, vytvoriť systém ľudového čítania.
Ďalej je to živé rusínske slovo. Dnes je to iba, znie z rozhlasu. Možno by bolo dobré dobudovať personál, vybaviť tých redaktorov tak, aby mohli chodiť do tých konkrétnych dedín na severovýchode Slovenska, do dedín, ktoré vymierajú, aby ukázali skutočný život Rusínov a možno naozaj takých, jak ste hovorili, že sú na krajíčku chudoby a nikto tam o nich ani nezakopne, prinášali správy o živote Rusínov, o ich problémoch, o tom, čo oni vnímajú ako problém, nie my politici. A za tie peniaze mohli ísť priamo do terénu.
Kde nie je škola, tam nie je knižnica, a teda naozaj sa ľudia častokrát nemôžu stretávať s literatúrou, ktorú by si možno aj tí ľudia prečítali, rozprávky a podobne. Niet ľudovej kultúry. Niet. Máme dve múzeá. Možno by stálo za to, je to s rovnakou tematikou, možno by vyhovovalo jedno a skôr sa presunúť práve do propagácie do terénu a tam šíriť ľudovú kultúru rusínskej menšiny.
Ďalej. Určite by som zaviedla trošku viac kurzy rusínskeho jazyka. Mnohokrát práve v Amerike fungujú kurzy rusínskeho jazyka a na Slovensku veľmi ojedinele. To znamená, že nemajú prístup k tomu, aby možno sa naučili nárečie svojich predkov. A preto si myslím, že toto nie je zbytočná vec. Možno naozaj dá sa to zastrešiť aj iným spôsobom. Treba dať hlavy dohromady, aby sme urobili nejakú koncepciu, ale každopádne chcem povedať, že rusínska národnosť tvorí, je treťou najpočetnejšou menšinou v Slovenskej republike. Rusínsky jazyk uvádza ako materinský 55-tisíc ľudí. To znamená, že nejde o ojedinelý úkaz, a preto budem hájiť záujmy rusínskej menšiny.
Slava Isusu Christu! (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, k vášmu vystúpeniu si dovolím povedať len toľko. Ja vnímam kultúru v zmysle toho latinského colere (pestovať) ako spôsob, ktorý robí ľudí lepšími. Je veľa definícií, ako by sme mohli kultúru zadefinovať, a asi tou najjednoduchšou, ktorú by sme mohli použiť, je, že sa snaží meniť zlo a dobro. Ale ako sa hovorí, "po ovocí poznáš strom a po reči človeka", a preto ak niekoho za niečo označíme, je to aj kvôli tomu, aby sme si vždy vedeli vybrať, keď niekto niečo hovorí, či je vyznávačom diktatúry nacionalizmu, alebo aj zavádzania kontroly obsahu vo vysielaní v médiách, čo sa nedá nazvať inač ako cenzúrou, a dokonca dokáže hlásať nenávisť namiešanou lžou, alebo nie. A to treba robiť bez ohľadu na to, či sme na strane koalície alebo opozície.
Ďakujem.

Pán minister, je podľa mňa veľmi ťažké v tejto debate uchopiť dve základné veci, tuná partia fašistov, ktorí chcú hodnotiť, čo je na Slovensku kultúrne a čo je na Slovensku nekultúrne, vás, bohužiaľ, aj ten váš pokojný tón a pokojný hlas jednoducho prehučí. Toto bliakanie mne už vadí aj z pohľadu toho, že by som chcel podrobiť nejakému typu opozičnej kritiky hlavne to, či neexistuje reálny mechanizmus zaradenia Fondu na podporu menšín pod Fond na podporu umenia ako takého, vysvetlím to podrobnejšie v rozprave, možno a hlavne aj preto, aby títo ľudia, ktorí dokážu zneužiť úplne každú jednu zádrapku a naozaj to, čo oceňujem vo vašom prejave, zneužiť aj to, že dokážu v každej jednej situácii stavať niekoho proti niekomu. Ja som počul v tých posledných Rusínov proti Maďarom, väčšinový národ proti rómskej menšine a podobne a na tomto budujú popularitu.
Preto si myslím, že bude veľmi podstatné pri akomkoľvek, ak máme na mysli kultúrnosť slovenských obyvateľov, skúsiť trpezlivo vysvetľovať, pretože ambícia zriadiť tento fond má z môjho pohľadu jeden veľký zádrhel, a to je naplnenie nejakých politických ambícií alebo politických prísľubov, a preto si nemyslím, že ideme po dobrej ceste. Ale budem to klásť osobne v otázkach a dúfam, že sa dopracujeme k tomu, aby navýšenie o 4 mil. bolo obhájiteľné aj pred slovenskou verejnosťou.

Myslím, že budem pokračovať v tom duchu, čo začal Martin Poliačik, a to je presne ten moment, ktorý, ja sa prihlásim do ústnej rozpravy a budem sa snažiť pýtať ministra na niektoré veci, ktoré sú fakt nejasné. Ale otázky, ktoré ste, pán Mazurek, položili vy, sú jasné. Vy, keby ste nečítali iba všeobecnú časť dôvodovej správy, ale klikli ste si o kúsok ďalej, a to je tá osobitá časť, tak sa nemôžete tohoto pléna ani ministra vypytovať na to, čo bude tento fond stáť. Tam to je jasne napísané: Výdavky fondu na vlastnú prevádzku, keď to skrátim, budú najviac 4 %, 96 % zákonom stanovených príjmov treba použiť na činnosť fondu.
My totižto, ja sa teda čudujem, prečo gestorský, tu sedí Edita Pfundtner z ľudských práv, lebo si myslím, že Fond na podporu kultúry patrí do gescie kultúry, ale, a možno aj preto nastal tento omyl, že tento človek, ten pán poslanec Mazurek, vôbec vystupuje k tejto téme absolútne od boku, s absolútne neznalosťou problematiky. A podľa mňa momentálne aj tá kritika, ktorá by mohla byť vecná, stráca ako keby v tom kontexte na váhe, pretože naozaj som počul iba prázdne klišé hovorcu nejakej čudnej robotníckej triedy, ktorú si, kde sa on sám namontoval. Predsa máme niektoré argumenty, ktoré by sme mohli voči ministrovi sa normálne opýtať, ale potrebujeme si minimálne načítať, čo v tom zákone reálne je, a nielen vo všeobecnej časti, ale aj v osobitých a ako, samozrejme, aj celé znenie zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister, za vašu odpoveď, aj keď táto odpoveď ma neuspokojila. 7,5-kilometrový úsek, neviem, či spĺňa parametre len nejakej doplnkovej stavby alebo doplnkového tovaru. Dva roky sú všetky dokumentácie pripravené na súťaženie, nesúťažilo sa. Napriek tomu teraz namiesto toho, aby bola vypísaná riadna, transparentná verejná súťaž, verejné obstarávanie, medzi sebou interne na Národnej diaľničnej spoločnosti beží príprava cenových ponúk pre dve konkrétne spoločnosti: spoločnosť Doprastav, ktorá stavia Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, a spoločnosť okolo pána Remetu, teda Dúha. Takže títo zamestnanci sú tam pod tlakom, robí sa tu jedna netransparentná a špinavá záležitosť.
Po druhé, treba ešte, pán minister, aj toto povedať, že neni termín, tá križovatka tam v tej Lietavskej Lúčke postavená nebude, ani tam nie je stanovený termín, že kedy tá križovatka tam má byť.
Ale vráťme sa k meritu veci. Ešte raz z tohto miesta vás prosím a vyzývam, aby ste ako zodpovedný minister dohliadli na to, aby bola vypísaná na celý úsek privádzača Žilina – Lietavská Lúčka riadne, transparentné výberové konanie, aby sa mohli zapojiť všetky firmy, ktoré o túto súťaž majú záujem.
Prostriedky, ktoré na tom ušetríme, sa budú rátať v miliónoch eur a môžu byť použité napríklad na cestu smrti, na ktorú sa dopytoval pán poslanec Podmanický.
Kartelové súťaže, ktoré sa dejú na ministerstve dopravy, rozdiel medzi najnižšou a najvyššou cenou je mínus 3-4 %. Keď sa súťaží, ako sa má, v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a verejnej súťaže, vieme ušetriť 22, 26 % hodnoty, obstarávacej hodnoty zákazky.
Takže ešte raz ďakujem za vašu odpoveď, ale prosím, dohliadnite na riadnu, transparentnú súťaž.

Ďakujem, pán minister. Neviem, na základe čoho tak presvedčivo tvrdíte, že tento problém, už sa nedá o tom hovoriť, že či je to často, veľmi často alebo ako veľa, pretože ja keď som si pýtala štatistiky z ministerstva vnútra, tak mi na všetky odpovedalo, neevidujeme, neevidujeme priestupky, koľko ich bolo spáchaných, alebo teda koľko ľudí parkovalo, nie že mi neodpovedalo, ani že na vozičkárskych miestach, ale ani na miestach, ktoré, teda koľko priestupkov bolo spáchaných ako zákaz zastavenia, státia na vyhradenom parkovacom mieste. Rovnako som nedostala odpoveď, ani či sa eviduje falšovanie týchto parkovacích preukazov. Takže vy tvrdíte, že už to je menej často, ale na základe čoho?
Preto sa opäť pýtam, že či sa tieto štatistiky budú zverejňovať v nejakej dobe a či sa s týmto mieni niečo robiť, lebo si myslím, že toto zdravotne postihnutí ako problém naozaj vnímajú, či sa vám to páči, alebo nie. A preto by sme uvítali aj tie akcie, ktoré by možno robili trošku väčšiu osvetu o tom, či na týchto parkovacích miestach parkovať, prečo a kto. Budem veľmi rada, ak mi odpoviete na toto. Ďakujem.

Prosím pri hlasovaní č. 31 uviesť za. Hlasoval som, chcem hlasovať za. Ďakujem.

Ďakujem za faktické poznámky.
Pokiaľ ide o pána poslanca Antala, tak ja nevidím veľmi ten rozdiel medzi cigaretami, benzínom a tými nákupmi, lebo keď idem nakúpiť, tak tiež musím mať nejakú tašku, lebo však v čom odnesiem potom ten nakúpený tovar?
No a pokiaľ ide o to, že kam pôjdu tie peniaze z toho poplatku, ak by sme ho zaviedli, teda ten minimálny, tak navrhujem v pozmeňováku na 25 eurocentov, v zásade pri tejto diskusii vám poviem, že mne to je naozaj že šumafuk, kam tie peniaze pôjdu, lebo v tejto novele ide o to, či chceme, alebo nechceme urobiť niečo pre zníženie spotreby ľahkých igelitových tašiek. Môj názor je, že to samotné uzákonenie spoplatnenia to proste nevyrieši, lebo už dnes za tie tašky proste ľudia platia 9 centov, 10 centov, však tak ako som povedal v rozprave. A preto si myslím, že motivačným faktorom môže byť, ak zvýšime tú cenu.
Pokiaľ ide o pána poslanca Pčolinského, ktorý povedal, že by uvítal aj vyššiu sumu, ako je 25 centov, ja som túto sumu určil podľa toho, koľko stoja potom tie hrubšie igelitové tašky a tie stoja približne od 30 centov. Čiže snažil som sa to nastaviť tak, aby tie ľahké igelitové tašky stáli viac ako teraz, ale boli ešte stále o niečo lacnejšie ako tie hrubšie tašky.