Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, sme naozaj vo veľmi dôležitej chvíli a na prvý pohľad sa môže zdať, že už bolo povedané všetko a že všetci vedia všetko. A aj napriek tomu si myslím, že to pravda nie je. Ani my poslanci parlamentu sme si neni istí, či máme všetky potrebné informácie o veciach a skutočnostiach, o ktorých máme rozhodovať.
Zdá sa mi, že sme si už príliš zvykli na to, že sme dva...
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, sme naozaj vo veľmi dôležitej chvíli a na prvý pohľad sa môže zdať, že už bolo povedané všetko a že všetci vedia všetko. A aj napriek tomu si myslím, že to pravda nie je. Ani my poslanci parlamentu sme si neni istí, či máme všetky potrebné informácie o veciach a skutočnostiach, o ktorých máme rozhodovať.
Zdá sa mi, že sme si už príliš zvykli na to, že sme dva protiľahlé tábory, ktoré sú nezmieriteľné a nemôžu mať jednotný názor. A predsa sme dospeli k tomu, aby sa tieto tábory zjednotili aspoň na názore, že Mečiarove amnestie sa zrušiť musia. Len je zvláštne, že k tomuto zjednoteniu názoru prišlo až teraz, tak náhle. Odrazu po takmer dvadsiatich rokoch a mnohonásobnom odmietnutí poslaneckých návrhov na zrušenie Mečiarových amnestií prišla s vlastným návrhom vláda Slovenskej republiky, vláda, ktorú vedie Robert Fico, ktorý desaťročia bojoval proti nápadu zrušiť Mečiarove amnestie. Nepochybne je za touto zmenou názoru MOST - HÍD a pani ministerka a jeho členstvo v Mečiarovej vláde. Sotva sa však dozvieme presnú motiváciu, prečo, ako, vďaka komu a kvôli komu sme sa do tejto situácie dostali.
Momentálne to vyzerá takto. Opozícia znovu predložila návrh na zrušenie amnestií, ktoré dodnes traumatizujú spoločnosť a diskusia prebiehala v rovine áno - nie až donedávna, kedy sa udialo viacero významných vecí, ktoré situáciu zmenili, a to:
- smrť prezidenta Kováča otvorila priestor a umožnila významným osobnostiam znova verejne pomenovať neudržateľnú situáciu a krivdu, osobnú aj spoločenskú;
- opakované predloženie poslaneckého návrhu Jána Budaja sa stretlo v čase s uvedením filmu a zároveň občianskym pohybom, ktorý vyvolal petíciu, vieme, že dnes bola uzavretá táto petícia s počtom 84 127 podpisov;
- a vláda prišla s vlastným návrhom, ktorý na prvý pohľad a pre tých, čo sa nevyznajú v ústavnom práve, chce akoby to isté, zrušiť Mečiarove amnestie a dovoliť vyšetriť únos prezidentovho syna a súvisiace skutky.
Ani ja nie som ústavný právnik a je mi veľmi ťažko dať či nedať za pravdu odborníkom, jednotlivcom alebo skupinám, o ktorých odbornosti nemám dôvod pochybovať.
Keďže poslanecký návrh bol na stole dávnejšie a aj niektorí koaliční partneri mu deklarovali podporu, chcela by som počuť odpovede na nasledujúce otázky: Čo vás viedlo k tomu, že ste vypracovali nový návrh? Len to, že ste z prestížnych dôvodov nemohli podporiť poslanecký návrh? Alebo bolo treba vypracovať iný postup, ktorý by eliminoval riziká poslaneckého návrhu? Aké sú to podľa vás riziká?
Druhý okruh otázok. V diskusiách sa veľmi často opakuje argument, že vládny návrh povedie k oslabeniu suverenity ústavodarného a zákonodarného zboru, keď ho podriadi názoru Ústavného súdu a zmení tak pomery a rovnováhu deľby moci v štáte. Aké je stanovisko predkladateľa k tejto výhrade?
Tretí okruh. Veľmi často sme boli a stále sme svedkami, že spravodlivosť u nás nie je slepá a až príliš často a nápadne nemeria všetkým rovnakým metrom. Ako vyvrátite obavu, že Ústavný súd zložený z politických nominantov, ba dokonca nominantov Vladimíra Mečiara, to sme tu už niekoľkokrát počuli dnes, bude rozhodovať nezávisle a objektívne?
A posledný, štvrtý okruh. Ako máme rozumieť tomu, že po dvadsiatich rokoch odmietania zrušenia Mečiarových amnestií je odrazu nevyhnutné pristúpiť k skrátenému legislatívnemu konaniu? Máme veriť tomu, že skrátené legislatívne konanie nie je úskok, ktorý môže viesť k spochybneniu a zastaveniu celého procesu?
A čo sa týka milosti prezidenta Kováča, v zásade vôbec nemám problém s tým, aby boli zrušené rovnako ako amnestie. Existuje však niekoľko vecí, ktoré ma tu vyrušujú. Zdá sa mi, ako by sme tým, že Mečiarove amnestie a Kováčove milosti dávame do jedného vreca, zároveň hovorili, že sú na tom rovnako, že, ľudovo povedané, bol jeden za osemnásť a druhý bez dvoch za dvadsať. A to predsa nie je pravda. Už mnoho právnikov nám vysvetlilo rozdiel medzi amnestiami a milosťami. Naposledy aj pán Kresák to veľmi dobre vysvetlil. Preto by sme nemali strácať čas opakovaním právnických argumentov. Vo vecnej rovine si však myslím, že ani morálne nie je vhodné tieto dve veci podmieňovať. Nič nemôže byť hroznejšie, ako teroristický akt, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou spáchali štátne orgány s posvätením najvyšších štátnych predstaviteľov.
Môj postoj je preto jasný. Tento zločin mal byť objasnený a vysvetlený a Vladimír Mečiar tomuto celkom cielene a úmyselne svojimi amnestiami zabránil. Ak chceme zrušiť milosti prezidenta Kováča, urobme to následne a nezávisle. Už aj preto, že dnes ani len nevieme presne, koľko milostí bolo udelených, a živí sa domnienka, že prezident udelil milosť svojmu synovi, aby ho chránil. Dobre vieme, že to bolo pravdepodobne inak, ale ak hovoríme iba o milosti pre prezidentovho syna, krivíme skutočnosť, zahmlievame a ovplyvňujeme verejnú mienku. Ak chceme byť poctiví, vyriešme seriózne najprv amnestie a potom sa po dôkladnej príprave pustime do milosti, ktoré boli udelené prezidentom v prípade Technopol všetkým omilosteným.
A na záver ešte niekoľko slov. Vo verejnej diskusii sa ozvali niektoré hlasy, ktoré hovorili, že návrat témy Mečiarových amnestií zbytočne rozdeľuje a traumatizuje spoločnosť, že máme iné starosti, ktoré treba riešiť, že máme riešiť iné veci, iné veci, ktoré trápia ľudí. Mnohí si nevedia predstaviť, čo na to, čo sa to vlastne stalo. Niektorí si možno myslia, že to vymysleli filmári alebo novinári, a naozaj mnohí sa nepamätajú na tie udalosti, lebo vtedy ani nežili. Obludný argument "ja neviem, lebo som vtedy nežil" použil v inej súvislosti dokonca aj jeden poslanec v Národnej rade, Národnej rady v diskusii, v jednej diskusnej relácii televíznej, v priamom prenose sa dopustil dokonca popierania holokaustu. Bolo to v nedeľu.
Aj udalosti, ktoré sa diali v divokých 90. rokoch, možno pripadajú mnohým ako neskutočné, a preto nevidia dôvod, prečo sa tým zaoberať, prečo sa snažiť odkryť zločiny, ktoré stále ovplyvňujú aj našu prítomnosť. Jedným zo svedkov a obetí tých obludností bol bývalý poslanec František Gaulieder, ktorý bol protiprávne zbavený mandátu za čias premiéra Mečiara a predsedu Národnej rady Gašparoviča. To, čo sa mu stalo minulý týždeň, bol strašný šok. Určite nemožno predbiehať vyšetrovanie, ktoré pracuje aj s podozreniami usmrtenia a obmedzovania osobnej slobody, ale až príliš pripomína rukopis zločinov obdobia, ktoré by sme chceli mať už za sebou. Ale snažiť sa skráteným legislatívnym konaním rýchlo vybaviť Mečiarove amnestie a mať to akože čím skôr za sebou, neprispeje nijako k objasneniu všetkého, čo sa dialo a možno stále deje.
Na úplný koniec si dovolím iba pripomenúť, že naozaj to, čo nás najviac trápi, celú opozíciu, je tá rýchlosť, s akou to chcete mať "spláchnuté", že teda prečo tak neuveriteľne trváte na tom skrátenom legislatívnom procese, ale to už je asi neskoro, lebo už bol schválený. A druhá vec, prečo chcete nadradiť Ústavný súd nad zákonodarnú moc? Súdna moc má svoje postavenie v našej republike, ale bola by som veľmi rada, keby sa možno podarilo celkovo súdnej moci pracovať tak, aby mali ľudia v ňu dostatočnú dôveru. Chcela by som veriť, že to, čo sme dostali, bude ešte možné pozmeniť, upraviť tak, aby s tým naozaj celá opozícia mohla súhlasiť. Ale podľa toho, čo sme doteraz počuli, ako sa jednalo s kolegami aj na grémiu alebo na iných rokovaniach, veľká chuť meniť predložený návrh zrejme nie je. Takže všetko zostáva veľmi otázne, ale je pravdou, že toto je prvá príležitosť po mnohých rokoch, kedy majú šance byť Mečiarove amnestie zrušené, a zároveň veľká príležitosť, aby sa už nikdy viac aj o nich nehovorilo.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
