Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

29.11.2016 o 18:09 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 29.11.2016 18:09 - 18:21 hod.

Budaj Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Poslancov tu nie je veľa, predsa si dovolím sa obrátiť na tých, ktorých poznám dlhé roky, sledujem ich cestu, aj na tých, ktorí sú v tomto parlamente noví. Nebudem k nikomu konkrétny. Skôr by som to uviedol, vážený nemenovaný poslanec, nemenovaná poslankyňa, týždne argumentov, ktoré tu zaznievajú, voči ktorým nemáte protiargumenty vy, ktorí ste zástanci náhubkového rokovacieho poriadku. List pána prezidenta voči, ktorému nikto nebol schopný dať verejnú námietku a dokázať, že je neoprávnený. Hrozba prekročenia Ústavy Slovenskej republiky, na ktorú upozorňujú kritici náhubkového zákona. Nič z toho ťa teda vraj nezaujíma, je to jedno. Oni hovoria, že prekročíme ústavu, prezident hovorí, že narušuje sa demokratický vývoj Slovenskej republiky, to je jedno. Koaličná rada ako akási smečka dala príkaz a poslanec nemá voľný mandát, zdá sa. Nerobí ani neargumentuje, ani nediskutuje, iba nemo stláča gombíky. Na malom dvore veľký bič, ukážeme im, tej menšine, no, my máme gombíky, my máme teraz moc.
Vážený pán nemenovaný poslanec koalície, vážená pani nemenovaná poslankyňa, nezaujíma vás, že je tu argument, že do slobody prejavu patrí aj vizuálny prejav a že toto keď bude stáť na Ústavnom súde alebo na medzinárodných fórach, je de facto neodškriepiteľné? Najmä teraz v 21. storočí keď väčšina komunikácie, najmä mladých, generáciu už de facto prebieha vo vizuálnej forme. Tu nesmie poslanec priniesť graf vývoja rozpočtu, nemôže priniesť nápis, nemôže priniesť fotografiu?
Ja vás uisťujem, že tento náhubkový zákon v tejto, v tejto oblasti určite obmedzuje slobodu prejavu, ktorú garantuje Ústava Slovenskej republiky každému poslancovi. Ale moje uistenia vás nemusia zaujímať, spýtajte sa ústavných právnikov. Myslíte si, že aj Ústavný súd máte vo vrecku, ale ja som presvedčený, že poslanci v boji za slobodu vyjadrenia na pôde parlamentu budú pokračovať.
Vážený pán koaličný poslanec, poslankyňa, nezaujíma vás ani to, že doteraz nebola nikdy potrebná za tých 27 rokov takáto náhubková novela rokovacieho poriadku, že tu normálne prebieha práca, že sa tu hlasuje aj za návrhy vládne, na druhej strane vláda čas od času si zoberie čo-to z kritiky opozície a vznikajú zlepšenia zákonov bez akýchkoľvek problémov? Kto mal také komplexy pred slobodou slova, pred obyčajnými bezmocnými slovami, že si vymyslel nápad, že on neznesie tie slová? Že on by chcel mať iba orchester pritakávačov, že vlastne parlamentu vytrhne tú podstatu a tou je kontrolná opozičná funkcia, preto je moc, tá sa odohráva podľa koaličnej väčšiny. Ale toto je jediný priestor, kde má dostať slovo druhá strana, ktorá momentálne nie je pri moci. A vy chcete tento priestor vykolíkovať tak, aby sa obmedzilo, sťažilo a zastrašilo opozičné pôsobenie.
Nad parlamentom má švihať bič pokút, vyvádzania zo sály, zákazov. Dvadsať sedem rokov majú poslanci slobodu prejavu, za Mečiara, za koalícií, na ktorých sa teraz spomína ako temné 90. roky, HZDS, SNS, ZRS. Zniesli slobodu prejavu. Už tu veľakrát kolegovia vám pripomenuli, že zniesli aj nosenie transparentov. Pripomenuli aj predsedajúcemu, že on sám bol ten nosič tých transparentov. A napriek tomu toto chcete urobiť?!
Jasné, veríte tomu, že verejnosť si to nevšíma, že verejnosť má chlebové témy, ale všímajú si to dejiny, dámy a páni, všimnú si to historici, lebo toto je predel. Dvadsaťsedem rokov bola sloboda prejavu v parlamente a zrazu máme takú koalíciu, ktorá tak pustila do gatí od strachu pred slovom, pred obrázkom, že hoci má moc, tajnú službu, prokuratúru, všetko, a teda treba povedať, že sakramentsky stranícky nominované, no aj tak sa bojí tej slobody slova.
Vážený nemenovaný poslanec a poslankyňa koalície, naozaj sa chcete zapísať na tabuľu, tabuľu hanby tých ľudí, ktorí sa tak báli otvoreného slova, že prijali náhubkové zákony? Naozaj ste koalícia takej nízkej sebadôvery, že si hovoríte, my nevládzeme ich ani len počúvať a nie to argumentovať? A my sa bojíme, aby tu filmovali, pretože potom sa tie ich slová, tá kritika dostane k ľuďom. My chceme páchať také veci, že sa nesmú dostať z tejto sály k ľuďom, to chceme robiť. Na tom sme sa dohodli. Umlčme ich!
Každý, kto prelomí veto prezidenta, skončí jednu šancu, ktorú doteraz máme. Tak ako ostatní poslanci predo mnou, aj ja apelujem na to, aby predkladateľ stiahol návrh zákona a aby urobil to, čo doteraz robili všetci, že ak sa menia pravidlá v parlamente, tak je pokus a je snaha o konsenzus a je predložený, iba taká zmena parlamentu, na ktorom sa dohodne väčšina, aj opozície, ale aj koalície, z obidvoch strán. Ktorý nie je oktrojovanou ústavou parlamentu, nie je oktrojovaným rokovacím poriadkom, vnúteným, nadiktovaným nasilu. Kým nezrušíte toto prezidentove veto, ktorý vám dal vlastne jednu dobrú šancu, dobrú šancu naozaj zobrať do úvahy, že už ďalší ústavný pilier Slovenskej republiky, nie iba parlamentná opozícia v parlamente, ale slobodne volený prezident s veľmi masívnou verejnou podporou vás upozorňuje, že nie je to s kostolným riadom, že idete vnútiť parlamentu veci, ktoré sa parlamentu vnucovať nemajú, ktoré neprospievajú riadnemu a otvorenému rokovaniu slobodného a demokratického parlamentu.
Ešte stále máte, vážený pán poslanec koalície, vážená pani poslankyňa, v rukách to najdôležitejšie, svoj slobodne vykonávaný poslanecký mandát. Musím vás na to upozorniť, lebo mnohí si možno myslíte, že zostanete anonymní, že to zostane v takej kope, že koalícia sa dohodla, že im nasadí náhubky, no ja som náhodu bol pri tom. Verte mi, že nikto z tých, čo vyhadzovali, vyhadzovali poslanca hlasovaním z parlamentu, nikto z tých, čo robili hlasovania v noci dlhých nožov, to boli dva také výrazné incidenty, kedy väčšina zvalcovala menšinu, sa potom k tomu veľmi rád nehlásil vo svojich životopisoch. A že to v tom jeho politickom životopise bola dnes už onedlho taká istá škvrna, ako keby bol býval členom zločineckej komunistickej strany alebo iné, iné vážne delikty. To jedno hlasovanie, to jedno hlasovanie, také lákavé zvalcovanie, vtedy sa to dokonca dialo v noci. Vy teraz máte takú metódu, česť výnimkám, že nech sa to deje, nech sa vykričia tí opozičníci a my proste odídeme. Nebude im nič hovoriť. My máme tú moc, tak načo by sme mali pravdu, načo by sme mali argumenty? Ten, kto má gombíky, načo by mal nejaké fakty v rukách? A ak to hovorí prezident? No prelomíme jeho veto. Znovu iba bez argumentov, bez toho, že by mu niekto mal odvahu napísať, že to sú hlúposti, ktoré si napísal. Nikto to neurobil a nikto to ani neurobí, lebo sa to nedá urobiť, nedá sa povedať, že sú to hlúposti. Prezident píše veľmi dobrý list demokrata, veľmi pokorný, slušný a plný argumentov.
Dámy a páni, vrátiť 90. roky sa nedá. Ak sa o to pokúšate, budete iba účastníkmi frašky. Tento rokovací poriadok bude hanebným, trápnym intermezzo, ktorý parlament pod tlakom nových čias vráti k normálnemu stavu, nebude to spôsobovať žiadne problémy, pretože aj súčasný rokovací poriadok, a vy to dobre viete, poskytuje dosť nástrojov, aby poslanec, ktorý by naozaj reálne zdržiaval, preťahoval, narušoval priebeh parlamentu, aby bol potrestaný, to všetko je aj v súčasnom rokovacom poriadku. Ján Slota dnes čelí celkom iným problémom, iného charakteru. Koľkí z vás teda túžite, aby ste jeho heslo, že "na ľudí treba malý dvor a veľký bič", aby ste to heslo zavesili sem nad ten štátny znak? Zamyslite sa, či toto bol cieľ, s ktorým vás poslali poslanci slúžiť demokracii a republike v slovenskej politike a v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2016 17:40 - 18:00 hod.

Remišová Veronika Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako viete veľmi dobre, pán prezident Andrej Kiska vrátil zákon o rokovacom poriadku, pretože si nemyslí, že tento zákon by mal byť schválený. Myslím si, že viacerí ste nečítali celé jeho stanovisko, a ja si myslím, že toto stanovisko je veľmi dôležité pre fungovanie parlamentu, pre fungovanie opozície v parlamente, a preto ho teraz prečítam.
"Podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vraciam Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 26. októbra 2016 (...) a navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.
Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy k návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ´navrhované opatrenia smerujú (pozn. red.: správne má byť – "smerujúce") k predchádzaniu rušenia poriadku počas schôdzí Národnej rady sledujú legitímny cieľ, ktorým je zabezpečenie plynulého chodu schôdzí Národnej rady a zároveň ochranu nerušeného výkonu mandátu poslancov pri súčasnom rešpektovaní výkonu ich práva na slobodu prejavu´. Deklarovaným cieľom schváleného zákona zároveň je, ako to vyplýva z vyhlásení počas prerokúvania návrhu zákona v Národnej rade, aj zvýšenie politickej kultúry rokovaní Národnej rady. Schválený zákon okrem iného upravuje ustanovenia týkajúce sa zabezpečenia poriadku v rokovacej sále Národnej rady, napríklad vykázanie poslanca z rokovacej sály, disciplinárne konanie, ako aj obmedzenie dĺžky rečníckeho času poslanca parlamentu.
Ako prezident Slovenskej republiky považujem otázku politickej kultúry, úrovne a obsahu politickej diskusie vrátane rokovaní pléna Národnej rady za jeden z faktorov ovplyvňujúcich dôveru občanov v štát a jeho inštitúcie. Aj v správe o stave republiky, ktorú som predniesol v Národnej rade v júni 2016, som upozornil na pokračujúci pokles dôvery ľudí v štát, ktorý sprevádza rastúca nedôvera v demokratické pravidlá a inštitúcie demokratického štátu. Najdôležitejšou inštitúciou v krajine s parlamentnou formou vlády, akou je Slovensko, je bezpochyby práve Národná rada.
Z tohto dôvodu vo všeobecnej rovine vítam diskusiu i deklarovanú snahu zlepšiť úroveň politickej diskusie na pôde parlamentu. Zároveň však vyjadrujem pochybnosť, či cesta k zlepšeniu politickej kultúry vedie cez ďalšiu novelizáciu procesnej právnej normy, ktorej cieľom je určiť postupy a spôsob rozhodovania Národnej rady ako celku, jej výborov a funkcionárov. Respektíve či je vôbec možné efektívne nariadiť prostredníctvom procesnej právnej normy to, čo sa prirodzene považuje za vec dobrých mravov a základnej slušnosti zvolených politických reprezentantov.
Napriek skutočnosti, že rokovací poriadok Národnej rady má formu zákona, obsahuje najmä pravidlá, ktorými sa reguluje vnútorné usporiadanie a fungovanie zákonodarného orgánu. Z uvedeného dôvodu rešpektujem zaužívanú zvyklosť, že zásahy výkonnej moci (vrátane prezidenta) do jeho znenia by mali byť výnimočné. Domnievam sa však, že zmeny schválené v rokovacom poriadku Národnej rady majú taký charakter, ktorý odôvodňuje využitie práva prezidenta vrátiť schválený zákon na opätovné prerokovanie v Národnej rade.
Postup, aký zvolili predkladatelia schváleného zákona pred a počas jeho prijímania, dovoľuje záver, že novela je súčasťou politického tlaku aktuálnej vládnej väčšiny v parlamente zameraného na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou. Takýto účel zákona však nie je dovolený. Odporuje princípom právneho štátu a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd, sem patrí aj zákon o rokovacom poriadku Národnej rady a jeho novely a jej výklad a tak isto používanie, musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Tento ústavný článok všeobecne vymedzuje hranice obsahu zákonov upravujúcich politické práva a slobody a predstavuje pre Národnú radu ústavný príkaz, aby pri prijímaní zákonov rešpektovala slobodnú súťaž politických síl ako základný princíp demokratickej spoločnosti.
Základom demokratického politického systému je totiž rozhodovanie väčšiny pri súčasnom rešpektovaní práv menšiny. V kontexte politickej súťaže to znamená, že väčšina by mala ponechať dostatočný priestor na prezentáciu názorov menšiny, a tak zachovať a podporovať politický pluralizmus. Miestom, v ktorom z podstaty veci prebieha slobodná súťaž politických síl, je predovšetkým zákonodarný orgán, Národná rada. Politický pluralizmus v parlamentnej demokracii predpokladá, že na pôde parlamentu sa umožní prezentácia názorov parlamentnej menšiny, pričom jej obmedzenie je potrebné vždy dôsledne zvažovať.
V slobodnej súťaži politických strán nadobudli aj opozičné parlamentné strany právo podieľať sa na úprave rokovacieho poriadku Národnej rady. V posudzovanom prípade však boli z tohto procesu materiálne vylúčené, čo len potvrdzuje uvedený záver o oslabovaní priestoru pre opozičnú menšinu v parlamente. Na tomto závere nemení nič ani to, že opozičná menšina mohla, formálne, vyjadrovať svoje názory, navrhovať zmeny a podieľať sa na hlasovaní, pretože tieto jej aktivity nemali žiaden skutočný dosah na obsah schváleného zákona.
V demokratickej spoločnosti je prirodzené, že rozhodnutia sa prijímajú väčšinovo a menšina iste nemá právo na to, aby sa všetky jej predstavy presadili. Väčšina však nemá právo odmietnuť s ňou o nich diskutovať, či dokonca odmietnuť sa podrobiť kontrole z ich strany. Ak je tu snaha o zvýšenie kultúry rokovaní parlamentu, potom poukazujem na to, že väčšina je vždy v pozícii moci, a preto má v prvom rade ona svojím prístupom, rešpektovaním písaných aj nepísaných pravidiel a vyvodzovaním politickej zodpovednosti ísť v oblasti politickej kultúry príkladom.
V tejto súvislosti pripomínam, že podľa ústavy sa vláda zodpovedá Národnej rade, ktorá odráža široké spektrum politických názorov občanov, bez ohľadu na to, či sa zvolený politický subjekt po voľbách ocitne vo vláde alebo v opozícii. V praxi sa však inštitút zodpovednosti vlády voči parlamentu dlhodobo postupne obsahovo vyprázdňuje, v dôsledku čoho neplní svoj účel a tým sa zbavuje svojej podstaty. A deje sa tak na úkor rovnováhy moci a kontroly moci medzi inštitúciami v demokratickom štáte a v rozpore s princípmi suverenity ľudu, zastupiteľskej demokracie a parlamentnej formy vlády.
Medzi príklady vyprázdňovania obsahu inštitútu zodpovednosti vlády voči parlamentu patria napríklad: odklad rokovania Národnej rady o návrhoch skupiny poslancov na odvolanie člena vlády, neschválenie programu schôdze Národnej rady, prerušenie schôdze Národnej rady a jej odklad aj o niekoľko mesiacov. Alebo formalizácia hodiny otázok, § 109 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorá prestáva plniť svoj účel a namiesto nástroja kontroly vlády sa stáva nástrojom jej sebaprezentácie, čím sa dostáva do priameho protikladu s tým, čím by v skutočnosti mala byť. Nočné rokovania Národnej rady o vyslovovaní nedôvery členovi vlády s odôvodnením, že zákon tomu nebráni.
Tieto skutočnosti sú v praktickom rozpore s parlamentnou formou vlády na Slovensku – tak, ako to vyplýva z ústavy – a skôr by si zaslúžili precizovanie procesných pravidiel obsiahnutých v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady, než ochranu ´efektívneho fungovania Národnej rady´ obmedzovaním rečníckeho času v rozprave a vykazovaním poslancov zo sály v zmysle schváleného zákona.
Vychádzajúc z poznatkov o doterajšej praxi fungovania Národnej rady možno zhrnúť, že predkladatelia novely rokovacieho poriadku Národnej rady v dôvodovej správe ani v rámci rozpravy v Národnej rade neuviedli také skutočnosti, ktoré by presvedčivo dokumentovali, že zmeny pravidiel rokovania Národnej rady, ktoré sú obsahom schváleného zákona, sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, že skutočne povedú k zlepšeniu fungovania Národnej rady a že doterajšia zákonná úprava nie je dostačujúca. Aj súčasné platné znenie zákona o rokovacom poriadku Národnej rady umožňuje ohraničiť dĺžku rečníckeho času, § 30, aj zakročiť proti poslancovi, ´ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej miestnosti prekročil hranice slušnosti´, § 32 ods. 2. Preto by postačovalo, aby sa tieto možnosti vhodne a účinne uplatňovali namiesto ich tak detailnej úpravy, ktorá už pripúšťa šikanózne riadenie schôdzí Národnej rady.
Podľa čl. 26 ústavy sa zaručuje sloboda prejavu, pričom obsahom tejto slobody je právo každého vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom. Ústava zároveň umožňuje slobodu prejavu obmedziť, ak je toto obmedzenie ustanovené zákonom, formálna podmienka, a ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti, materiálne podmienky.
Schválený zákon obsahuje niekoľko ustanovení, ktoré obmedzujú slobodu prejavu poslancov na pôde Národnej rady, pričom možno mať dôvodné pochybností, či tieto obmedzenia sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, resp. nie je zrejmé, aký legitímny cieľ predpokladaný čl. 26 ods. 4 ústavy uvedené obmedzenia sledujú.
Na interpretáciu a aplikáciu čl. 26 ústavy má výrazný vplyv aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý právo na slobodu prejavu upravuje v čl.10, pričom pre jeho uplatňovanie má význam najmä rozsiahla judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva.
Z tejto judikatúry vyplýva, že sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti. Sloboda prejavu sa pritom vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky, ktoré sa priaznivo prijímajú alebo pokladajú za neútočné alebo indiferentné, ale aj tie, ktoré sú útočné, šokujúce alebo znepokojivé. Európsky súd pre ľudské práva zároveň zastáva názor, že ´ochrana zaručená čl. 10 sa neobmedzuje na niektoré kategórie informácií, myšlienok alebo foriem prejavu´.
V čl. I šiestom bode § 27 ods. 7 schváleného zákona sa ustanovuje, že ´rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pri svojom vystúpení môže použiť poznámky v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe bez možnosti zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie a obrazovo-zvukovej prezentácie´.
Zákaz použitia zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie a obrazovo-zvukovej prezentácie pri vystúpení rečníka v rozprave považujem za obmedzenie, ktoré nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Podpora argumentácie prednesenej ústne v rozprave vizuálnou pomôckou je bežným spôsobom prezentácie, ktorý umožňuje recipientom lepšie vnímať prednášané hovorené slovo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že používanie takýchto prezentácií je v súčasnosti štandardom. Preto pre uvedený zákaz nenachádzam žiadne rozumné odôvodnenie. Žijeme v digitálnej dobe, pričom súčasné technické zariadenia (vrátane technického zariadenia v rokovacej sále Národnej rady) používanie týchto prezentácii umožňujú, a preto ich zákaz ide presne proti súčasným trendom zameraným na digitálnu gramotnosť.
V čl. I desiatom bode § 30 schváleného zákona sa určuje dĺžka rečníckeho času, pričom oproti platnej právnej úprave, ktorá dĺžku rečníckeho času v rozprave neobmedzuje, sa zavádzajú časové limity v závislosti od toho, v akej časti rozpravy poslanec vystúpi, resp. či ide o poslanca povereného poslaneckým klubom.
Obmedzenie rečníckeho času v rozprave predstavuje zásah do práv poslanca na slobodu prejavu a v širšom rámci obmedzuje právo poslanca vyjadrovať svoje názory na parlamentnej pôde. Uvedené ustanovenie by bolo možné akceptovať za predpokladu, že by rokovanie Národnej rady bolo pravidelne blokované neúmerne dlhými vystúpeniami rečníkov v rozprave, čo by výrazne obmedzovalo až znemožňovalo činnosť zákonodarného zboru.
V prípade Národnej rady však uvedená situácia nenastáva a dĺžky rozpravy k jednotlivým prerokúvaným bodom, resp. počet dní, ktoré trvá štandardná schôdza Národnej rady, nie je, až na ojedinelé výnimky, tak časovo náročná, že by bolo nevyhnutné skracovať dĺžku rečníckeho času v rozprave. Zároveň je potrebné uviesť, že už súčasné znenie § 30 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady umožňuje skrátiť rečnícky čas v rozprave, čo znamená, že už platný rokovací poriadok pozná mechanizmy, ako prípadnú obštrukciu parlamentnej menšiny obmedziť. Argumentom pre ponechanie súčasnej právnej úpravy je aj skutočnosť, že právo hovoriť v rozprave bez časového obmedzenia patrí k tradíciám našej parlamentnej demokracie. Pričom po novembri 1989 sa legislatívne nikdy nepristúpilo k časovému obmedzeniu tohto práva a dôvodová správa ani neuvádza žiadne také skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na ustanovenie tohto obmedzenia v súčasnosti.
Ustanovenie § 32 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady bolo doplnené takto: ´ktorý (poslanec) svojím konaním narúša priebeh rokovania; ak ani po opätovnom vykázaní poslanec neopustí rokovaciu sálu, môže predsedajúci prerušiť schôdzu Národnej rady na čas nevyhnutne potrebný na obnovenie poriadku´.´
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 400/2015 použitie neurčitých pojmov je možné len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu právneho predpisu.
Doplnenie § 32 ods. 2 v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady však presahuje nevyhnutný rozsah použitia neurčitého pojmu a formuláciou, ´...ktorý (poslanec) svojím konaním narúša priebeh rokovania´, dáva do rúk predsedajúceho široké uváženie na záver o narúšaní priebehu rokovania.
V čl. I 18. bode § 38 schváleného zákona sa doplnil odsek 4 v tomto znení: ´O procedurálnom návrhu v tej istej veci ako procedurálny návrh, o ktorom Národná rada hlasovala a ktorý nezískal podporu, predsedajúci nedá hlasovať.´.
Podľa čl. 1 ods. 1 prvej ústavy je Slovenská republika právny štát. Podľa § 68 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady znenie návrhu zákona musí byť zrozumiteľné a musí byť z neho zrejmé, čo sa má zákonom dosiahnuť.
Podľa čl. 4 ods. 1 druhej vety Legislatívnych pravidiel tvorba zákonov zákon musí byť okrem iného aj zrozumiteľný.
Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky ´ak právna norma obsiahnutá v ustanovení zákona nie je formulovaná jednoznačne a pre jej adresáta nie je dostatočne zrozumiteľná, pričom tento nedostatok nie je možné odstrániť ani výkladom podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, jej obsah nie je v súlade s obsahom princípu právneho štátu vyjadreným v čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky´.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mám vážne pochybnosti o zrozumiteľnosti a formulačnej jednoznačnosti čl. I, 18. bodu § 38 ods. 4 schváleného zákona, keďže nie je jasné na aké hlasovanie Národnej rady sa text odvoláva (ide o hlasovanie v ten istý deň, na tej istej schôdzi, v ten istý mesiac...)
Ustanovenie čl. I 25. bodu § 116a ods. 4 schváleného zákona určuje, že ´po skončení rozpravy Ústavnoprávny výbor Národnej rady rozhodne o tom, či navrhnutí kandidáti spĺňajú podmienky uvedené v ústave vyžadované pre výkon funkcie ústavného sudcu´.
Takto schválené znenie zákona je nepresné a vecne nesprávne. V situácii, ktorej sa čl. I, 25. bod § 116a ods. 4 schváleného zákona týka, ešte v procese výberu, nejde o kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale len o uchádzačov o pozíciu kandidátov. Kandidátom sa fyzická osoba stáva až po jej zvolení v pléne Národnej rady.
Z čl. 134 ods. 3 ústavy jasne vyplýva, že existujú len predpoklady vyžadované na vymenovanie občana za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale nie podmienky vyžadované pre výkon funkcie sudcu tohto súdu. Výkon funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky totiž vyžaduje zloženie sľubu podľa čl. 134 ods. 4 ústavy a o tom Ústavnoprávny výbor Národnej rady nemôže rozhodovať; nevie totiž, ktorý z kandidátov bude vymenovaný za sudcu Ústavného súdu.
V nadväznosti na výhrady a pripomienky uvedené v časti II a III navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok."
My sa s týmto stanoviskom pána prezidenta plne stotožňujeme a preto vyzývame predkladateľov, aby tento zákon stiahli. Aby tento zákon stiahli a spoločne sme urobili taký rokovací poriadok, ktorý bude umožňovať rovnaké práva koalícii a rovnaké práva opozícii. Pretože tak, ako povedal niekto múdry, každá krajina má vládu, ale len demokratická krajina má opozíciu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 29.11.2016 17:31 - 17:32 hod.

Budaj Ján Zobrazit prepis
Ja by som chcel procedurálne apelovať na vás, pán predsedajúci, ako aj na ostatných členov vedenia, aby ste sa usilovali obmedziť zmeny programu, ktoré vyvoláva prítomnosť alebo neprítomnosť ministrov. Je skutočne, s tým parlamentom sa zametá ako so starou metlou. My tu máme vždy byť, keď im to vyhovuje. Zmení sa program, ktorý bol z minulého týždňa napríklad, že teraz budú voľné dni, neustále sa mení pracovný program poslancov. Nie sú dostatočne pripravení. Verím, že vy ste pružnejší, máte na to aparát, aj sa to ako prví dozviete, aj teda rozhodujete o tých zmenách. Bojujte za nejakú dôstojnosť tej Národnej rady. Veď tu nie sú vytvorené pracovné podmienky pre normálnu prácu a vinou je, že vláda má parlament za onucu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 29.11.2016 17:06 - 17:07 hod.

Remišová Veronika
Dovolila by som si, dovolila by som si poprosiť, aby pri hlasovaní č. 77, 78 a 79, som zistila, že boli zaznamenané, že som hlasovala, buď som sa zdržala alebo nehlasovala. Prosím o zaznamenanie "za". Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2016 15:12 - 15:14 hod.

Remišová Veronika Zobrazit prepis
Pán poslanec Rajtár upozornil na ten náročný proces implementácie celého zákona o štátnej službe. Zákon o štátnej službe napríklad predpokladá vytvorenie registra, a to nielen tak, že vytvorenie registra, v prvom rade by to mal byť jeden centrálny register. Dúfam, že nebudeme tvoriť niekoľko, viac ako desať samostatných sektorových registrov. Čiže vytvorenie jedného registra, kde budeme zhromažďovať všetky údaje, kde tie údaje budeme sledovať, vyhodnocovať, nejakým spôsobom budeme z toho vyvodzovať celú koncepciu riadenia personálnych kapacít v štátnej správe. A toto všetko, no chcela by som vidieť, ako to budeme do polroka implementovať. Ak to má byť hotové do polroka, tak to bude asi veľmi šlendriánsky urobené.
Tu by som ešte chcela upozorniť na to, že aj správa OECD o stave verejnej správy na Slovensku nás upozorňuje na to, že riadenie ľudských zdrojov vo verejnej správe vo všeobecnosti, teda nielen štátnej, ale aj vo verejnej správe, je na veľmi slabej úrovni. Neexistuje prehľad, akých zamestnancov potrebujeme, aké miesta nám budú chýbať, aká je veková štruktúra, kde máme slabiny.
Ešte jedna taká zaujímavá štatistika, že odmeny zamestnancov napriek tomu, že v podstate máme veľmi, máme jeden z tých vyšších počtov zamestnancov, ktorí sú zamestnaní v štátnej správe z vyspelých krajín OECD, na druhej strane odmeny zamestnancov sú jedny z najnižších zo všetkých krajín OECD, tvoria 7,7 % HDP. Čiže znamená, že ich máme veľa, ale sú tak slabo platení, sú tak slabo platení, že ťažko do tej štátnej správy dostaneme schopných ľudí. Tak dúfam, že sa ministerstvo bude venovať aj tomu, ako motivovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2016 15:10 - 15:12 hod.

Budaj Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Rečník hovoril o tom, aké sú dôsledky zákona, ja k tomu dodám, že hlavným dôsledkom je ilúzia. Za prvé, v ilúzii budú zamestnanci, že teraz už majú definitívu a nebude do nich politika zasahovať. Nie je to pravda, zákon to negarantuje. V ilúzii, poriadnej, má byť Európska únia, lebo má uveriť, že na Slovensku vláda prerušila stranícky klientelizmus. A takisto verejnosť, v ktorej sa bude rozprávať, že tento zákon to dokáže. Nie je to pravda, Úrad vlády bude mať väčšie kompetencie, aj kontrolné, aj výkonné, než bude mať samotný úrad.
A ako som už povedal, je našou občianskou povinnosťou upozorňovať aj verejnosť, aj Európsku úniu, že toto je ilúzia. Zákon ste chystali skoro tri alebo štyri roky. Z diaľky, keďže toto je naozaj zákon roka, toto je zákon desaťročia, toto bola podmienka acqui communautaire pre vstup Slovenska do Európskej únie. A vtedajšia vláda Mikuláša Dzurindu do roka túto podmienku zrušila. Teraz ste mali šancu to napraviť a ukázať, že vám ide naozaj o odpolitizovanie verejnej a štátnej správy. Zatiaľ tento zákon je ilúzia, predstierate, že vám o to ide, a je našou povinnosťou na to upozorniť. Dodám ešte, že jednou veľkou ilúziou je, že ešte aj toto predstieranie by sa implementovalo do šiestich mesiacov. To len ilustruje, že to vôbec nemyslíte vážne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2016 14:46 - 14:48 hod.

Budaj Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Toto je naozaj zákon o ukončení alebo neukončení straníckeho klientelizmu. Stranícky klientelizmus je presne to, čomu sa hovorí, že stranícki nominanti idú podľa zmanipulovaných tendrov do vysokých štátnych funkcií. Je to vlastne stranícka nomenklatúra, ktorú sme chceli zrušiť v ´89., ktorá sa zdá, že je aj 27 rokov po Novembri proste absolútne neodbúrateľná. Dokonca dneska celé strany stoja na tom a členovia strany sú v stranách preto, aby sa vyhli skutočným skúškam, skutočným tendrom. A tento zákon chce naďalej predĺžiť platnosť takéhoto klientelistického, straníckeho systému. Preto avizujem dopredu, pán minister, aj všetci, ktorí ho máte odvahu v takejto podvodníckej forme predložiť a prípadne schváliť, lebo to je podvodnícka forma. Odpolitizovanie sa nekoná, odmeňovanie uchováva voluntarizmus, zavádza sa neprehľadný počet tabuliek, výber pracovníkov ostáva spolitizovaný a ešte aj scentralizovaný pod vládu.
To isté platí, jak sa tu už hovorilo, pre kontrolu, členovia rady sú len ozdoba. Moc aj kontrola bude na Úrade vlády. A tak isto ostáva netransparentnosť tých nominácií. Čiže toto je kompletný podvod. A to chcete Európskej únii povedať, že ste sa vysporiadali s otázkou zákona o štátnej službe. Urobím všetko pre to, aby sa Európska únia dozvedela, že je to podvod, aby si to všimla a aby vláda uznala, aj vládna koalícia, že je najvyšší čas prijať poctivý zákon o štátnej službe. Vy sami ho potrebujete. Nebudú sa na vás lepiť iba polovzdelanci a kariéristi. Ľudia si budú musieť o tú definitívu zabojovať a na druhej strane, keď ju raz budú mať, tak budú pracovať tak, aby sa nedostali... (Vystúpenie prerušené časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2016 14:44 - 14:46 hod.

Remišová Veronika Zobrazit prepis
Ďakujem kolegovi Beblavému aj za to, že tak výstižne pomenoval situáciu vo výberových konaniach. A ja som mala veľa známych, ktorí sa ani do výberových konaní v štátnej správe nehlásili, lebo si hovorili, no však tam je už dopredu vybratý. A potom tu máme také príklady, ako napríklad pán Lazár z vodohospodárskeho podniku, ktorý bol na jeden deň zamestnaný, aby potom mohol byť vymenovaný ako generálny riaditeľ. Čiže pokiaľ sa nezbavíme takéhoto klientelizmu a politikárčenia, tak našu štátnu správu nikdy nezlepšíme
A ešte sa mi zdal veľmi dôležitý bod pri tých politických nominantov. To znamená, áno, ak je to politický nominant, tak musíme vedieť, kto je zaňho zodpovedný, kto ho nominoval a ten si má za neho niesť aj osobnú zodpovednosť. Ak mu spraví nejaký prešľap, tak by si zaňho mal niesť aj politickú zodpovednosť. A to sa mi veľmi páčilo na jednom seminári o korupcii, s predstaviteľom zo Spojených štátov sme sa bavili o politických, či sú lepšie politické nominácie alebo teda tá profesionálna správa. On hovoril o diplomatickom zbore. A on hovoril, že je pravda, že tam, je pravda, že tam je veľká časť politických nominantov v diplomatickom zbore Spojených štátov, ale s tým rozdielom, že sú vykazatelní a teda, že nesú za nich zodpovednosť tí, ktorí ich tam nominovali, a pri najmenšom prešľape on letí a prevezme za neho zodpovednosť ten, ktorý ho tam nominoval. Čiže hlavne. A majú aj veľmi rozvinutý koncept tej disciplinárnej spravodlivosti, disciplinárnej zodpovednosti. Takže, žiaľ, toto u nás stále chýba a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2016 10:58 - 11:00 hod.

Remišová Veronika Zobrazit prepis
Ja si myslím, že pán poslanec Krajniak nepochopil profesionalizáciu verejnej služby. Verejná služba, to nie je nejaké kráľovstvo alebo cisárstvo daného ministra, kde teraz po každých voľbách vymetie všetko od podlahy, od referentov, vrátnika, vedúcich zamestnancov a všetkých. Existujú politické funkcie a existujú nepolitické funkcie. Politické funkcie, to je, áno, to si samozrejme má právo vybrať minister. To je jeho najbližší poradný tím. Tu v tomto zákone sa hovorí, že to je aj vedúci služobného úradu. Ja teda hovorím, že by tam kritériá, nemal by si ho mať možnosť vyberať len zo štátnej verejnej služby, ale kohokoľvek. Čiže to, čo sú politické nominácie, to si môže zobrať kohokoľvek a za tieto politické nominácie si má niesť zodpovednosť.
Ja si však myslím, že áno, je neprijateľné, aby teraz každý minister si doviedol na ministerstvo a podosadzoval stovky generálnych riaditeľov a riaditeľov, svoju rodinu, známych, takých kamarátov, onakých kamarátov, len preto, že im verí. Však v súkromnom sektore, ktorý funguje veľmi dobre, tam sa robí, predsa výberové konanie sa robí na, aj na veľmi citlivé pozície. Najmä sa personálna agentúra, najlepšia personálna agentúra v tých najlepších výkonných firmách, ktorá spraví výberové konanie, a vyberie tam najschopnejšieho odborníka. Ja nepotrebujem na poste vedúceho oddelenia verejného obstarávania nejakého kamaráta, ale potrebujem tam vedúceho, ktorý nebude robiť chyby, nebude robiť chyby v procesoch, napríklad v procesoch verejného obstarávania. Samozrejme, ak to je človek, mal by to byť aj človek charakterný, aj odborne zdatný. Ale teda s týmto s vami vôbec nesúhlasím, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2016 10:50 - 10:51 hod.

Remišová Veronika Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Áno, ten konflikt záujmov je taká podstatná oblasť a mne tam ešte, nie je jediná. že v tej transparentnosti štátnej správy tam chýba veľmi veľa vecí. Niektoré, v zákone o štátnej službe sa hovorí, že niektoré z nich sa budú riešiť aj v druhom kroku. Napríklad etický kódex, že to si už urobí rada, urobí etický kódex, napríklad. Alebo ohľadom disciplinárnych konaní, nie je dobré podľa mňa, ak disciplinárne konanie nejakého zamestnanca vyhodnocuje ten istý úrad, hej. Vedúci služobného úradu má veľké právomoci a on bude v podstate hodnotiť disciplinárne konania zamestnanca na tom istom úrade. Ja si myslím, že to by mala byť nezávislá komisia, ktorá by posudzovala disciplinárne konania, kde by mohli byť zástupcovia z rôznych ministerstiev. Čiže čo sa týka transparentnosti verejnej správy a nastavenia takých procesov aj pri konflikte záujmov, disciplinárnych konaniach, ešte tento zákon má veľké nedostatky. Ale tak pravdepodobne som sa dozvedela, že niektoré z týchto oblastí sa budú nastavovať ešte aj ďalšie roky. Takže hádam sa to zlepší.
Ďakujem.
Skryt prepis