Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať kolegovi pánovi poslancovi Krajčímu za jeho príspevok, v ktorom vidieť to, že je veľmi dlhý čas činný v tejto oblasti, kde sa pomáha ľuďom, kde sa rozvíjajú rôzne sociálne aktivity. Ja by som ho len doplnil.
Jeden môj sused je riaditeľom diecéznej charity v Žiline a tiež hovorí, že mnohokrát tá snaha o určitú takú prísnosť a dôslednosť v niektorých tých predpisoch spôsobuje, že ľudia, ktorí žijú naozaj v hrozných podmienkach zdravotných, hygienických a tak ďalej, tak ak im chceme zlepšiť život, tak zrazu sa vyžadujú podmienky, ktoré sú kdesi na úplne opačnom spektre, absolútna nejaká zdravotná nezávadnosť, sterilita a tak ďalej a je to vlastne problém. Čiže myslím si, že treba sa pozerať aj na tú prax, v ktorej pán poslanec Krajči má bohatú skúsenosť a mnohí ďalší ľudia, a skúsiť nájsť riešenie, ktoré je dostatočne bezpečné a zároveň ale výrazne zlepšuje kvalitu života tých ľudí, ktorým je táto pomoc určená.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne kolegovi Krajčímu za jeho príspevok a za jeho snahu robiť pre, urobiť niečo pre ľudí v núdzi a oceňujem ministerstvo a pani ministerku za to, že, že naozaj sa snaží urobiť všetko pre ochranu zdravia nášho národa. To je, to je priorita, tomu chápem, toho, tomu rozumiem.
Len chcem vás naozaj poprosiť, pani ministerka, aj poslancov, aby sme si práve možno aj v tomto adventnom čase uvedomili, ako je potrebné pomôcť rodinám v núdzi, nesťažovať zbytočne a nepridávať bremená charitatívnym organizáciám, ktoré sú overené. Oni sú overené, majú za sebou desaťročia práce. Netreba pridávať bremená ďalšie byrokratické na to, aby mohli robiť nejaký úkon pre rodiny v núdzi. Zvlášť sa prihováram aj kvôli jednorodičovským rodinám, ktoré majú naozaj malý finančný príjem, málo prostriedkov a každá trvanlivá potravina, ktorú dostanú, im pomôže. Pripomínam opäť, že práve v tomto adventnom čase, predvianočnom čase tieto rodiny dostávajú rôzne dary v podobe trvanlivých potravín, takže vyzývam pani ministerku, vyzývam poslancov, pomôžme tomu aj legislatívne, aby táto charita sa mohla ďalej realizovať v prospech rodín v núdzi.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, milé panie poslankyne, páni poslanci, sme posledná z dvoch krajín, kde darovanie potravín po dátume minimálnej trvanlivosti je zakázané. Zmeniť tento stav má novela predmetného zákona.
Mám však otázku a spolu so mnou aj charitatívne organizácie na Slovensku, či umožní táto novela zákona, aby sa tieto potraviny dostali v núdzi ľuďom. Ako určite viete, na Slovensku žije 640-tisíc na hranici chudoby a podľa poslednej štatistiky až 30 % dôchodcov nemá financie na svoje základné potreby, teda aj na potraviny. Iba v Bratislave žije asi 5-tisíc ľudí bez domova. Teraz bude oficiálne sčítanie, na ktorom sa podieľajú viaceré organizácie. Ja som tiež jeden z členov takejto, neziskového občianskeho združenia a jednou z našich činností je aj pomoc ľuďom bez domova.
Túto pomoc realizujeme cez dobrovoľníkov. Našich 200 dobrovoľníkov preinvestuje ročne viac ako 12-tisíc eur. A z týchto prostriedkov varia a distribuujú ľuďom v núdzi, bezdomovcom domáce husté polievky a, a toto robia pravidelne už desať rokov. Vydávajú tieto potraviny priamo v teréne. V zime je to život zachraňujúce jedlo, nakoľko títo ľudia častokrát sú podvyživení. Tým pádom, žiaľ, pijú aj veľa alkoholických nápojov, rôznych pančovaných, a pokiaľ im človek dá večer jedlo, tak oni radi uprednostnia toto jedlo a tým pádom to riziko podchladenia v mrazivých nociach je, je nižšie. Tešili sme sa, že k týmto teplým polievkam, teda k týmto teplým jedlám budú môcť títo ľudia rozdávať aj potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti. Ročne iba našich päť známych veľkoobchodných reťazcov vyhodí viac ako 15-tisíc ton potravín, z čoho deklarujú, že väčšina sú potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti.
Nedávno som mal rozhovor s vedcom, ktorý sa zoberá kvalitou potravín, prof. Franzom Ulberthom, šéfom oddelenia Standards for Food Bioscience Inštitútu pre referencovanie materiálov a meraní pri Európskej komisii. Jedným z ich projektov bolo aj zamedzenie plytvaniu potravinami a edukácia európskeho obyvateľstva ohľadom rozdielneho prístupu k potravinám s dobou spotreby a dobou minimálnej trvanlivosti. Dovoľte aj mne, aby som jeden z tých materiálov vám ukázal. (Rečník zobral do rúk plagát, ukazujúc ho plénu.)
V podstate je to takýto plagát, takýto poster, kde v podstate sa Európska komisia snaží edukovať obyvateľov Európskej únie, aký rozdiel je medzi potravinami, ktoré majú na balení uvedený dátum "spotrebujte do", a potom aký rozdiel sú potraviny, ktoré majú na balení uvedený dátum minimálnej trvanlivosti. Na tomto materiáli v podstate je napísané, že dátum minimálnej trvanlivosti nás informuje o kvalite potravín, kým dátum "spotrebujete do" nás informuje o bezpečnosti potravín. A tam je hlavný rozdiel. Potraviny "spotrebujete do" by sa nemali konzumovať po tomto dátume. Aj keď tá potravina vyzerá dobre a nepáchne. Na druhej strane, potraviny s dátumom minimálnej trvanlivosti sa môžu konzumovať po tomto dátume, ale môže táto potravina strácať na kvalite. Teda jednoducho povedané, dátum minimálnej trvanlivosti je v podstate dátum, kedy výrobca garantuje prvotriednu kvalitu týchto potravín.
Tu treba podotknúť, že aj na Slovensku v tomto roku Asociácia slovenských spotrebiteľov dokázala, že potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti si dokonca môžu zachovať aj svoju kvalitu, a to až tri mesiace po uplynutí lehoty minimálnej trvanlivosti. Asociácia dala v akreditovanom laboratóriu testovať niekoľko trvanlivých potravín v deň, keď sa im končila lehota minimálnej trvanlivosti, aj o tri mesiace neskôr. Výsledky mikrobiologických skúšok a senzorické hodnotenie všetkých testovaných potravín boli rovnaké počas oboch meraní. Ani po troch mesiacoch sa nenašli žiadne mikrobiologické či senzorické nedostatky. Podmienkou týchto výsledkov je však správne uskladnenie. To však by nemalo byť náročné, nakoľko tieto potraviny sa majú skladať pri izbovej teplote. Poškodiť by ich teda mohli iba extrémne výkyvy teplôt.
Novela predmetného zákona umožňuje charitatívnym organizáciám odoberať tieto potraviny z obchodov, ak sa zaregistrujú ako potravinový podnik a otvoria si výdajňu, ktorú im príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva úradne skontroluje, čo však znamená, že na charitatívne organizácie sa vzťahujú tie isté podmienky ako na komerčné predajne. Každý, kto chce takto pomáhať, si musí otvoriť špeciálne na to skolaudovanú výdajňu, teda ten priestor musí byť aj špeciálne skolaudovaný, musí mať patrične vzdelaný a vyškolený personál, spĺňať rôzne administratívne a hygienické povinnosti. A pokiaľ by to nedôsledne robil, pri kontrole takejto výdajne inšpektor, pokiaľ nájde pochybenie, musí udeliť pokutu, a to od sumy 100 eur.
Druhým rozmerom je, že tieto organizácie budú zodpovedať za, nazvime to teda neštandardný tovar, aj keď tie potraviny, trvanlivé potraviny bezprostredne po dátume minimálnej trvanlivosti by naozaj nemali byť inej kvality. Predpokladajme, že obchody, keďže ich musia sťahovať z predaja, v podstate hneď na nasledujúci deň alebo vo veľmi krátkom období ich budú dávať charitatívnym organizáciám, pretože, samozrejme, ich nebudú skladovať vo svojich priestoroch. Pokiaľ by sa taká charitatívne organizácia nenašla, tak osud týchto potravín je podobný ako v súčasnosti. A teda sa likvidujú, idú do kafilérií, v tom lepšom prípade sa používajú v živočíšnej výrobe.
Takže táto potravina, ktorá sa ocitne v nejakej výdajni v tejto charitatívnej organizácii, má oproti obchodom a obchodníkom jeden vážny hendikep. Je po dátume minimálnej trvanlivosti, teda po dátume, ktorým výrobca garantuje prvotriedne kvality tejto potraviny, aj keď, ako to potvrdil aj profesor Franz Ulberth, ktorý sa v Európskej komisii zaoberá v podstate vedou na tieto účely, tieto potraviny sú ďalej bezpečné na konzumovanie, pokiaľ boli správne uskladňované. Čo to však znamená? Pokiaľ by inšpektor u takejto charity kontroloval takýto neštandardný tovar a nariadil by odobratie vzoriek a tie by náhodou nevyšli v poriadku, pokuta v takomto prípade je od minimálne tisíc až do pol milióna eur a v prípade opakovaného porušenia akéhokoľvek tovaru, hoci aj jedného, sa môžu pokuty vyšplhať až do pásma od 1 mil., minimálna pokuta, do 5 mil. eur.
Pán štátny tajomník Csicsai na zdravotníckom výbore povedal, že charita bude predsa odoberať iba veľké palety, teda jednu šaržu výrobkov po dátume minimálne trvanlivosti, z ktorých si na vlastné náklady odoberie vzorku. Tak len pre vaše informácie, tie orientačné sumy sú nasledovné, čo som si ja zisťoval. Je to, samozrejme, orientačné, ja som to cez jedno laboratórium skúšal. Mikrobiologické vyšetrenie na konkrétny agens stojí od 45 do 50 eur, kontrola na toxíny 100 eur, senzorické vyšetrenie 30 eur. Áno, vyhadzujú sa niekedy aj, aj veľké palety týchto trvanlivých potravín s jednou šaržou. Avšak každému z nás je asi jasné, že vyhadzujú sa takisto menšie objemy týchto potravín, a dokonca to príde celkom logické, že predajňa akákoľvek nebude vyhadzovať stovky kusov jednej šarže, ale v podstate bude vyhadzovať to, čo sa nedopredalo, čo môžu byť desiatky kusov.
Pokiaľ by si lokálne charitatívne organizácie vytvorili k takýmto obchodom vo svojom pôsobisku vzťah, mohlo by dôjsť k efektívnemu využitiu čo najväčšieho množstva týchto potravín po dátume minimálnej trvanlivosti. A takto by mohlo byť pomožené tisícom sociálne odkázaných ľudí.
A z tohto dôvodu ja si myslím, že to, čo sme si všetci mysleli, že charitatívne organizácie budú od 1. 1. z našich predajní odoberať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti a pomáhať nimi núdznym, bolo podľa mňa naivné. Všetko svedčí v prospech tézy, že tieto potraviny sa budú aj naďalej likvidovať. Podľa ministerstva pôdohospodárstva je jeho úlohou chrániť spotrebiteľa. To znamená, že spotrebiteľ má dostať všetky potrebné informácie, nemá byť klamaný a nesmú mu byť distribuované zdraviu škodlivé potraviny. Podľa nášho názoru to všetko bude charita splňovať, aj keby nebola registrovaná. V prípade, že charita bude distribuovať iba trvanlivé potraviny s dobou minimálnej trvanlivosti alebo teda tieto potraviny po ich, bezprostredne po skončení ich doby. Spotrebiteľ bude informovaný, že dostáva potraviny po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti. A to by bolo treba zabezpečiť a toto by určite charitatívne organizácie informovali týmto spôsobom.
Ešte raz chcem podotknúť, že potraviny s dátumom minimálnej trvanlivosti sú suché, konzervované, trvanlivé potraviny, ktoré sú skladované pri izbovej teplote, kde po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nedochádza k bezpečnostným rizikám. Teda potraviny sú bezpečné. Môžu len strácať niektoré kvalitatívne vlastnosti. Charita môže distribúciou trvanlivých potravín robiť osvetovú činnosť, pri ktorej bude vysvetľovať rozdiel medzi rizikovými potravinami a nerizikovými potravinami. Takýmto spôsobom môže prispievať k zlepšeniu informovanosti o potravinách. Je chybou ministerstva, že ľudia nepoznajú rozdiel medzi kategóriou potravín, ktoré podliehajú rýchlej skaze a sú označené termínom "spotrebujte do", a trvanlivými potravinami, ktoré sú označené "doba minimálnej trvanlivosti". Tento fakt vlastne potvrdzuje aj tá štatistika, ktorú asi nevidíte, lebo je to príliš malé, ale tuná je otázka, ktorú Európsky štatistický úrad skúmal, a bola položená: "Čo si myslíte, čo znamená minimálna trvanlivosti na potravinovom výrobku?" Tak správnu odpoveď, že potraviny sa môžu konzumovať po tomto dátume, ale už nemusia byť v najlepšej kvalite, uviedlo 47 % Európanov, ale len 38% Slovákov. To znamená len 38 % ľudí na Slovensku má správne informácie o týchto potravinách. Každý spotrebiteľ má vlastnú zodpovednosť za konzumáciu potravín. A toto by som rád podotkol, že ďaleko väčšie riziko u potravín, ktoré podliehajú rýchlej skaze, že pokiaľ nie sú dobre skladované alebo prevážané, tak u nich môže dôjsť k pokazeniu, aj keď sú v rámci doby spotreby, ktorú garantuje výrobca. Spotrebiteľ sa má vždy rozhodovať na základe zrakového a čuchového vnímania. Pri trvanlivých potravinách je riziko ďaleko nižšie, aj keď sú po dobe dátumu minimálnej trvanlivosti.
A teraz by som sa chcel vlastne dostať k tým riešeniam, ktoré navrhol aj môj pozmeňovací, pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý prešiel výborom pre zdravotníctvo, avšak gestorský výbor ho neodporúča schváliť.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 852/2004 o hygiene potravín umožňuje, aby charitatívna organizácia nemusela byť registrovaná ako potravinový podnik, ak narába iba s trvanlivými potravinami. Túto legislatívu si osvojili do svojich zákonov aj niektoré krajiny, napríklad Veľká Británia alebo Taliansko. To dokonca v zmysle ich právneho poriadku charitu považuje za koncového spotrebiteľa. Teda vzťah medzi donorom a charitou je rovnaký ako medzi obchodníkom a spotrebiteľom. Ja si myslím, že momentálny zákon, tak ako je predložený, a teda snaha nášho ministerstva o ochranu zdravia obyvateľov konzumujúcich potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti je neopodstatnená a kontraproduktívna, nakoľko touto právnou úpravou sa v našej krajine nič nezmení a zamýšľaná pomoc núdznym sa nebude realizovať.
Rozprával som sa s niektorými predstaviteľmi charitatívnych organizácií zameraných na pomoc ľuďom v núdzi. Tí sa pri takto nastavenej legislatíve do pomoci týmto ľuďom nebudú vedieť zapojiť. Pani ministerka, ja by som sa chcel opýtať, že či bolo k pripomienkovaniu tohto zákona pozvané, či boli pozvané aj tieto organizácie, teda charitatívne organizácie, ktoré majú následne realizovať túto pomoc núdznym ľuďom. Pretože ja som naozaj hovoril s niektorými a so, s najznámejšími, a oni mi toto nepotvrdili.
Takže na záver by som chcel ešte povedať, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý je teda odporučený, aby nebol schválený, umožňuje existenciu charitatívnych organizácií, ktoré môžu nakladať s potravinami aj po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti bez výdajne. Toto je ďalšia z vecí, ktorú, ja sa priznám, mierne nerozumiem, že prečo musia charitatívne organizácie, pokiaľ by chceli pomáhať týmito potravinami núdznym ľuďom, mať otvorenú výdajňu. Je to podľa mňa obrovská byrokracia a v podstate až znemožnenie, aby mohli pomáhať. Pretože toto dokáže len časť tých organizácií, ktoré sú zamerané naozaj na pomoc núdznym, realizovať.
V tom mojom pozmeňujúcom návrhu iba tieto organizácie by nemuseli byť registrované. Pokiaľ by organizácia sa rozhodla, že chce mať takúto výdajňu pre núdznych ľudí, tak v tom prípade si aj ja myslím, že nech je táto výdajňa registrovaná, nakoľko tam naozaj môže dochádzať aj k tomu, že tie potraviny možno budú trošku dlhšie na sklade tejto výdajne, možno sa nepodarí ich okamžite všetky vydať. Čo však, ešte raz opakujem, pri organizáciách, ktoré tie potraviny zoberú a priamo vydávajú v teréne, takéto niečo nehrozí. Pokiaľ my dávame jedlo núdznym ľuďom, tak nikdy nám nezvýšilo. Vždycky eventuálne si zoberú dvakrát.
Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, obraciam sa na vás s prosbou v mene núdznych ľudí a charitatívnych organizácií, ktoré im chcú pomáhať. Prosím, podporte buď môj pozmeňujúci návrh, alebo dopracujme túto legislatívu tak, aby to v našej krajine bolo možné.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pánom poslancom a poslankyniam. Osobitne chcem replikovať pani Zemanovú. Áno, pani kolegyňa, každý pán minister financií, aj tento, je tak trochu poštárom. Prináša to, čo si dohodli ministri, a preto by tu mali sedieť, aby sme mohli hovoriť o envirorezorte, aby sme mohli klásť otázky k rozpočtu. Pán minister nereaguje na detaily životného prostredia, pretože on, samozrejme, sa musí spoľahnúť na svojich kolegov, ale tí ho sem poslali ako sám vojak v poli. Čiže poslali ho, robte si s ním, čo chcete, čas je dobre nastavený, všetci išli domov, aj poslanci, aj vládni predstavitelia, však je piatok a už urobte s tým ministrom financií, však ho hádam nezožeriete, ale odpovedať na otázky, tu mali sedieť všetci vrátane premiéra. Prijímajú sa peniaze pre jeho vládu, prijímajú sa peniaze pre jeho ministrov. To je veľká hanba, že sa ignoruje a posmieva parlamentu touto svojou neprítomnosťou.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovolím si v reakcii na pána poslanca Budaja, môjho poslaneckého kolegu, zacitovať z jedného dokumentu, ktorý sa volá Národný štandard finančnej gramotnosti: "Finančná gramotnosť je schopnosť využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť celoživotné finančné zabezpečenie seba a svojej domácnosti. Finančná gramotnosť nie je absolútnym stavom, je to kontinuom schopností, ktoré sú podmienené premennými ako vek, rodina, kultúra či miesto bydliska. Finančná gramotnosť je označením pre stav neustáleho vývoja, ktorý umožňuje každému jednotlivcovi efektívne reagovať na nové osobné udalosti a neustále meniace sa ekonomické prostredie." Toto je materiál, na základe ktorého v našom školstve sa tieto kompetencie majú rozvíjať.
A čo som tým chcel povedať? No, že dnes mnohí, ktorí sa naozaj zodpovedne starajú o svoje financie, stále počúvajú dobrú radu: "Tvorte rezervy. Tvorte si rezervy, aby ste mali na horšie časy." Myslím si, že to je jedna z vecí a jedna z veľkých výziev pre nás všetkých, aby naša spoločnosť sa vzdelávala v tejto oblasti a aj by celkovo štát mal vždy pripravené rezervy na to, ako bude sa, čo na nás čaká v budúcnosti. A myslím, že budúcnosť je aj hlavne v školstve a v tom, aby naša populácia bola pripravená na to, zodpovedne pristupovať k práci s financiami.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Začnem trochu netradične minútou ticha. (Odmlčanie rečníka.) Ďakujem za stíšenie pri symbolickej minúte ticha. Je to minúta ticha za túto obrovskú šancu, ktorú malo ministerstvo financií a vláda Roberta Fica, pre rok 2017 dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Tento rok ste tú šancu pochovali. A opozícia akokoľvek upozorňuje, zrejme sa sluchu u vás nedovolá, vláda naďalej zvyšuje nominálny dlh Slovenskej republiky a hoci dostáva od občanov viac než ktorákoľvek vláda v minulosti, hoci ekonomické výsledky sú jedny z najlepších, dlh sa zvyšuje a prostriedky občanov sa rozpúšťajú, nechystáme sa na zlé časy, nezbavujeme sa starých dlhov. Toto je dôvod na čiernu pásku, na minútu ticha za stratenou šancou v roku 2017.
Mnohí z opozície vládu upozorňujú, že síce postupuje podľa svojich plánov, to je normálne, to nikto nespochybňuje, ale sú tu výhrady, ktorým by mala načúvať. To rozhadzovanie peňazí totiž nezakladá budúce príjmy, to rozhadzovanie peňazí sa nesústreďuje na zlepšenie vzdelanosti, čo je strategická komodita. Poznáte predsa ten okrídlený výrok, že Slováci majú v ľuďoch jediné svoje prírodné bohatstvo, áno, je to tak. Nemáme, už niekedy v stredoveku sme prišli o vzácne kovy, máme zdravú vodu a máme zdravú populáciu, chvalabohu, ktorá môže, ak dostane dobré vzdelanie, byť vynikajúcim kapitálom Slovenskej republiky. Ale tam peniaze nejdú. Zvyšovanie platov je veľmi, veľmi opatrné, ako sa hovorí odborne, konzervatívne, iba tak, aby ich držalo v akej-takej životnej situácii.
Vážená vláda, hazardujete s týmito vynikajúcimi ekonomickými možnosťami a svojím spôsobom dávate príklad aj celej verejnosti, zadlžujte sa, veď sa aj zadlžujú domácnosti, zadlžujú sa jednotlivci. Sme Slovenská republika zadlžených. Kedy, ak nie teraz, by sme sa mali z toho dostať, kedy, ak nie teraz by sme mali naozaj oznámiť ambiciózny plán žiť už konečne v štáte iba z toho, čo vyberieme od občanov? Nie na dlh, nie na pôžičku, nie na hazard, že hádam aj budúci rok neodíde žiadna automobilka, nepríde k žiadnej kríze, nič sa nestane ani v Amerike, ani v Číne, ani v susedných štátoch Európskej únie.
Reči o zrušení dlhovej brzdy v tejto situácii, keď sú dobré príjmy, mi pripadajú ako zlý sen. Keby bola nejaká hlboká kríza, keby naozaj dopadol meteor, ale prečo rušiť dlhovú brzdu, prečo ešte dokonca ponúkať ďalšiu šancu prelomiť aj túto mieru zadlženosti? Helenizácia Slovenska, grécka cesta? To určite by nikto po takej ceste nevolal. Čiže myšlienky na zrušenie dlhovej brzdy, verím, že tu bude dostatok rozumných poslancov, aby si uvedomili, že naozaj toto nie je rozpočet, ktorý by trpel nedostatkom peňazí, on trpí nedostatkom úspornosti.
Ako poslanec pôsobím vo výbore pre životné prostredie a pritom by som na záver ešte dodal niekoľko slov na margo tohoto rozpočtu týkajúceho sa kapitoly životné prostredie. Stručne by som ho zastrešil sloganom, že naozaj naliehavo je treba, aby poslanci mali právomoc poslaneckého prieskumu, aby sa dostávali viac k informáciám o veľkých balíkoch a o veľkých problematikách, ktoré sú napríklad aj v rezorte životného prostredia. Rastie nám tam aj v tomto rozpočte enormne veľký envirofond, ktorý ak by takto pokračoval, tak v roku 2019 by mal dosiahnuť až 700-miliónový objem. Užívanie ale nie je celkom čitateľné a vlastne slúži ako kumulácia peňazí, ktoré potom poslanci už nemajú pod žiadnou kontrolou. Problematika kontroly sa týka aj veľkých podnikov, ktoré sú v oblasti tohoto rezortu a ktoré, zas naopak, rozpočtujú veľmi zvláštne príjmy, alebo teda nízke príjmy. Slovenské lesy, štátne lesy, majú polovicu územia Slovenska, a napriek tomu ich hospodárenie zostáva akousi čiernou skrinkou. Tam by bolo treba, aby mohol aj opozičný poslanec sa rozhodnúť a urobiť kontrolu, urobiť poslanecký prieskum.
To isté sa týka problematiky dajme tomu Gabčíkova, ktoré ide od istých investícií, ale akosi v tejto kapitole, pokiaľ ide o Gabčíkovo, sa zdôrazňuje, že sa predpokladá pokles cien elektriny, na druhej strane dávame znovu milióny do nekonečného príbehu dostavby Mochoviec, pretože zdá sa, aj Mochovce sú jednoducho jednou čiernou dierou, do ktorej ktosi chce dávať peniaze ešte ďalších 100 rokov, len aby vždy sa našli nejaké vratky a nejaké výhody a nejaké korupčné prostredie. Vláda by naozaj mala naliehať, aby sa tieto stavby ukončili, Mochovce máme len ako podiel, a použiť na to absolútne všetky prostriedky a nie predlžovať tú stavbu, ktorá ju neustále aj predražuje.
Apelujem len z hľadiska tohoto rezortu, že v rozpočte nie sú, aspoň ja som nenašiel, žiadne rozhodnutia, ktoré by súviseli s nedávno odhlasovanou Parížskou dohodou. Že takých máme veľa, o tom hádam ani netreba hovoriť, nemáme tu teraz len na mysli envirozáťaž, ktorá je od počnúc hlavného mesta po celom Slovensku, ale mám na mysli aj postupné utlmenie ťažby hnedého uhlia, ktoré je naozaj už dávno veľmi nekvalitné a ktorého ťažba sa udržuje neekonomickými cenami a neekonomickými nástrojmi.
V rezorte životného prostredia sa prejavuje takisto politika vlády, ktorá sa, žiaľ, prejavuje aj v iných oblastiach, veľa peňazí sa dáva do investícií, nad ktorými je málo kontroly. To je povedzme diaľnica okolo Prešova, vykričaný už príklad nehospodárnosti, a takisto diaľnica, ktorá je novým obchvatom okolo Bratislavy, ktorá, ako viete, vyvoláva doteraz polemiky, a verme, že dopadne lepšie, než zatiaľ vyzerá. Lebo zatiaľ vyzerá, že je to obchvat, ktorý Bratislave naozaj nie veľmi pomôže, má málo zjazdov a treba o tom viesť ďalej diskusiu.
Vážený pán minister, vzhľadom na toto hodnotenie vám neviem zablahoželať k takémuto rozpočtu a jediné, čo by som vám prial do budúceho roku, aby vám vláda, lebo nepochybujem, že vy by ste to jednak hravo urobili a zrejme aj chceli, aby vám vláda umožnila priniesť sem vyrovnaný rozpočet, aby ste boli prvý minister. Tento rok teda so smútkom a minútou ticha vyprevádzame rozpočet, ktorý je naďalej plytvajúci, v ktorom sa poslanci obávajú, že neboli odstránené ani nebezpečia tunelovania štátnych podnikov, tunelovania rozpočtu, tunelovania veľkých štátnych zákaziek.
Tak či onak, prajem vám, aby ste aspoň v nasledujúcom roku sa dočkali toho, že vám strana a vláda umožnia predložiť do Národnej rady konečne to, čo tu mohlo byť tento rok, vyrovnaný rozpočet.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Budem parafrázovať pána poslanca Krajniaka, boli to veľmi trefné faktické poznámky. Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Som tu a aj budem hovoriť.
Dámy a páni, ak žiadajú o zvýšenie platov zdravotné sestry, musia verejne a nahlas búchať do stola, dávať výpovede, organizovať pochody, protesty a tlačové konferencie. Ak žiadajú o zvýšenie platov učitelia, tiež musia verejne a nahlas búchať do stola, organizovať pochody, štrajky a tlačové konferencie.
Na Slovensku však máme jednu špeciálnu kategóriu zamestnancov, ktorí nemusia ani búchať do stola, ani dávať výpovede, ani organizovať protesty, štrajky či tlačové konferencie. Na mzdy týchto zamestnancov sa z roka na rok nájde väčší a väčší balík peňazí. Táto skupina sa za štyri roky bude môcť pochváliť nárastom mzdových prostriedkov až o 20 %. V roku 2014 to bola suma 613 mil. eur, v roku 2015 to bolo 646 mil. eur, v tomto roku ide o sumu 671 mil. eur, plán na budúci rok je 699 mil. eur a v roku 2018 to má byť 724 mil. eur. Ktoráže je to skupina zamestnancov, ktorej sa takto darí?
Už vieme, že učitelia to nie sú, pretože nech sa akokoľvek pozerám na tabuľku v kategórii výchova a vzdelávanie v kapitole ministerstva vnútra, tak tam namiesto deklarovaných 6 % od roku 2018 a od roku 2019 sa nenachádza zvýšenie mzdových prostriedkov nielenže o 6 %, ale ani o 3 %. Konkrétne zatiaľ v tejto tabuľke sa toto percento rovná nule. Čiže sľuby sa sľubujú, tie sa sľubujú učiteľom, že od januára 2018 pôjdu ich platy o ďalších 6 % hore, od 2019 o ďalších 6 % a vo volebnom roku tiež o ďalších 6 %, a chlieb sa je. A chlieb jedia iní štátni zamestnanci, ktorých o chvíľu aj pomenujem. A ja teda neviem, či pán minister školstva nečítal návrh štátneho rozpočtu, ale prekvapuje ma to ticho, ktoré charakterizuje jeho postoj k tomuto faktu.
Ktorým zamestnancom sa teda zvyšujú platy potichu, bez protestov, bez štrajkov a bez hromadných výpovedí kontinuálne rok čo rok? Zamestnancom ministerstva vnútra. Čarovná je nielen táto tichá taktika, ale aj zdôvodnenie tohto nárastu. Citujem zo strany 47 návrhu štátneho rozpočtu: "Zvýšenie osobných výdavkov pre príslušníkov Policajného zboru s cieľom posilnenia spoločenského statusu policajného povolania zvýšením jeho atraktivity."
To naozaj, naozaj je najväčším problémom spoločenského statusu príslušníkov Policajného zboru výška ich platu? A naozaj je dnes problémom nedostatočná atraktivita tohto povolania? Húfne odchádzajú príslušníci Policajného zboru kvôli neatraktivite tohto povolania? Utekajú naši vyšetrovatelia kvôli peniazom za prácou do zahraničia, do Rakúska, do Českej republiky, za našimi sestričkami? Hrozí, že do Policajného zboru budeme musieť nabrať rumunských pochôdzkarov a ukrajinských kukláčov? Že dokonca aj kone pre jazdnú políciu budeme musieť dovážať z Mongolska, lebo tie naše slovenské kone utekajú za lepšími platmi do súkromnej sféry? Je taký obrovský dopyt po našich policajtoch vo svete kvôli ich spoločenskému statusu?
Iste, sú v zbore aj unikáty. Napríklad také, ktoré pri medializácii káuz vládnych politikov neriešia samotné podozrenie, napríklad z podvodov DPH, ale vyšetrujú novinárov. Potom sú aj takí experti, ktorí namiesto reálneho výsluchu svedkov používajú wordovskú skratku copy - paste a takto vzniknutý text nechajú svedkami podpísať.
Niektorým zas trvá úctyhodné štyri roky, kým zistia, kto bol v roku 2012 neznámy páchateľ vystupujúci vo funkcii ministra vnútra. Už len ako čerešnička na torte pôsobí, že prekáračka s premiérom končí obvinením opozičného lídra. Uznávam rozpočtárom, že do takýchto kvalitných odborníkov v Policajnom zbore sa naozaj oplatí investovať.
Samozrejme, sú aj takí policajti, ktorí zo zboru odchádzajú v najlepších rokoch kvôli spoločenskému statusu tohto povolania. Napríklad taký šéf tímu Gorila. Ale má niekto v tejto sále pocit, že pán Gajdoš by zostal, keby mu zvýšili plat?
Vážená vládna koalícia, Policajný zbor má problém, to máte pravdu. Tým problémom je spoločenský status Policajného zboru, aj v tom máte pravdu. Ale ak to pôjde takto ďalej, bude čoraz ťažšie zlepšovať spoločenský status policajného povolania. Vyššími platmi to však nevyriešite. V tomto, sa obávam, hlboko, hlboko mýlite.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Áno, je to tak, veď práve vláda hovorí, že vytvorí v určitých regiónoch vraj viac ako desaťtisíce pracovných miest. O to viac je potreba bytov a nájomných bytov pre týchto ľudí, ktorí môžu migrovať za touto prácu. Ale ako som už poukázala, na toto sa v rozpočte, s týmto sa vôbec nepočíta.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne.

Ďuriš Nicholsonová Lucia, podpredsedníčka NR SR
Evidovala som, pardon, prepáčte, pani poslankyňa, myslím, že pán poslanec Goga sa prihlásil až potom, keď som uviedla, že evidujem jednu faktickú poznámku od pani poslankyne Jurinovej.

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne za slovo. Veľakrát sme už hovorili o tom, že medzi také základné tri ohrozenia rodiny patrí práca, bývanie a málo služieb. Práca v zmysle, že mladí necítia istotu v tom zotrvaní na pracovisku a možno neistotu v tom, že nájdu rovnako kvalitné pracovné miesto, bývanie, o ktorom sa pani kolegyňa Verešová vlastne, abo na ktoré sa zamerala vo svojom príspevku v tom, že nemajú, cítia sa, že nemajú dostatok finančných zdrojov a často to spôsobuje aj tým, ako je nastavená naša spoločnosť, že preferuje naozaj vlastníctvo bytov alebo domov, tak im je potom zaťažko aj možno, alebo je zhoršená mobilita za prácou. A nedostatok služieb. To sú tri ohrozenia, ktoré ovplyvňujú to, že naši mladí ľudia nechcú jednak prichádzať do zväzkov a nechcú rodiť deti podľa toho, ako by si ich v mladosti priali.
Veľmi sa mi páči, akým spôsobom ste sa zamerali na tému bývania. Pre mňa je dôležité memento pre Slovensko to, že naozaj štát musí robiť takú politiku, aby mladí ľudia, aby dal možnosť mladým ľuďom existovať v prenajatých bytoch. Ale nieže prenajatý v súkromnej sfére, ale aby naozaj štát vytvoril politiku, ktorá by stavala byty pre mladých, akoby rozbehové byty. Možnože tým by sa zlepšila situácia práve aj v migrácii za prácou, ľudia by sa prestali cítiť zviazaní, ja neviem, so svojím pôvodným bývaním.
Takže ďakujeme veľmi pekne za taký komplexný príspevok v oblasti bývania.