Videokanál klubu

Ja by som chcel poďakovať pani poslankyni Jurinovej za jej príspevok. Spomínala rodinnú politiku v Maďarsku, kde naozaj bol som na konferencii, konferencii biskupov Slovenska, kde štátna tajomníčka alebo zástupkyňa ministerstva pre ľudské zdroje ukazovala konkrétne opatrenia, ktoré sa za posledné obdobie prejavujú v číslach. Poviem iba zopár čísiel. Od roku 2010 stúpal tam počet sobášov 30 %, klesol počet potratov o 23 %, rodí sa im viac detí. V roku 2010 bolo na sto párov 125 detí. Teraz má sto párov 146 detí, hej. Majú tam množstvo konkrétnych vecí v rodinnej politike, ktoré prinášajú svoje ovocie. Je to napríklad aj to, že môžu dostať príspevok na bývanie početné rodiny. A tvrdo ako pracujú na tejto rodinnej politike. Čiže u nás táto politika nie je ani zadefinovaná. A cieľom sociálnej politiky má byť to, aby sa stala v zásade zbytočnou, kdežto, ako oni hovoria, rodinná politika znamená život samotný. Takže tu máme čo robiť. U nás je to ešte pole neorané, tá rodinná politika ako taká. Chceme na tom pracovať.
Neodpustím si teda ale poznámku, aby sme neprechválili zase Maďarov, že Viktor báči je fanúšikom DAC Dunajská Streda, a tieto jeho hobby a nedemokratické riadenie krajiny, to sú ďalšie záležitosti, ktoré ale nesúvisia s touto témou. Ale naozaj musíme pochváliť túto politiku rodiny v Maďarsku a naozaj mnohé opatrenia môžu byť inšpiráciou aj pre nás.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán minister, ja sa chcem naozaj prihovoriť za pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme, a to pre tri kľúčové body, prečo som aj ja teda sa zapojila do toho, že budem predkladateľkou.
Po prvé, 18-tisíc ľudí je dnes umiestnených v zariadeniach sociálnych služieb pre seniorov a opatrovateľskej služby. Presúvajú sa tam ľudia z minulých špecializovaných zariadení a pribúda ľudí s duševnými chorobami, ktoré spôsobujú enormné problémy práve pre tieto typy sociálnych služieb, lebo je to obrovský nápor na personál.
Po druhé, je to, v roku 2016 až 2017 pribudlo do starostlivosti nad 80 rokov 4-tisíc ľudí. Ide viac-menej o ľudí, ktorí sú často hospitalizovaní v nemocniciach, a mnohokrát tá rodina to už nezvláda, a preto ich posúvajú do zariadení sociálnych služieb. Čiže v roku 2017 okrem toho, že už teraz tam máme 18-tisíc ľudí pribudne ďalších 4-tisíc ľudí, ktorí nemusia, keby len išlo o jednu tretinu, doma ich zvládnuť a budú ich presúvať do sociálnych služieb. Ale už dnes naozaj tie zariadenia nemajú z čoho fungovať a tým pádom v roku 2017 nebudeme mať ako poriešiť toto riziko.
A po tretie, ktoré ja vidím ako riziko, je, že v I. polroku Sociálna poisťovňa tohto roku priznala trvalú invaliditu pre ľudí s rakovinou a mnohokrát sa stáva v praxi to, že ak máte človeka s rakovinou, tak sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Veľmi si cením, pán minister, váš postoj, že ste skutočne ako jeden z mála ministrov, a mám pocit, že takéto lichotenie počúvate tunak častejšie, ochotný prijať aj návrhy a riešenia v spojitosti s opozíciou. Cieľ, ktorý však beriem za veľmi dôležitý, a to má byť vyrovnaný rozpočet, stále odsúvate. Akoby málo využívate prognózu rastu ekonomiky 3,5 %, ktorá ktovie, či bude ďalšie roky takáto pozitívna. Vtedy sa šetriť nebude dať možno vôbec. Teraz však potenciál používate inak, ako by sme čakali, ale chápem, že v koaličnej vláde máte určite sťaženejšiu pozíciu. Ale nezabudnem dodať, že posledné štyri roky ste tú pozíciu mali excelentnú. Boli ste na to rozhodovanie sám, ako strana. Na rozdiel však od vašej prvej vlády máte stanovené ciele predsa len neporovnateľne odbornejšie. Alebo inak to poviem, že za ministrovania Počiatka ste síce robili štátneho tajomníka, ale budem to brať, že ste nechceli vidieť to neodborné riadenie, alebo chcem to brať tak, že ste sa v tej dobe učili. A ak ste sa vtedy učili, tak vám to je pripočítané k dobru, pretože smerujete, aspoň naozaj smerujete k vyrovnanému rozpočtu, aj keď ho stále odsúvate. Najnovšie na rok 2019. Verím tomu, že nečakáte, pán minister, na čas, kedy prestane tak rýchlo rásť naše hospodárstvo alebo na čas, kedy začne ďalšia kríza. Kedy nastane fáza nutnosti znižovania výdavkov verejnej fázy. To sa pýtam, že kedy už príde ten čas?
Zaujala ma, a to už idem priamo k rozpočtu, a to, čo ma zaujalo, aj použijem v pozmeňovacom návrhu, ktorý máme pripravený, vysoká hodnota rezervy. Je naozaj veľmi vysoká. Je to položka, ktorá je nie celkom jasne zadefinovaná, resp. nie celkom jasne zadefinovaná z pohľadu poznania dôvodov a využitia. Z môjho pohľadu dávame často podľa nie priorít, ale politicky výhodne. Aj preto sme sa rozhodli s kolegyňami použiť časť tejto rezervy na zachránenie situácie v oblasti sociálnych služieb a to vo vykrytí deficitu vo financovaní poskytovateľov a zariadení pre seniorov, zariadení opatrovateľskej služby. Máme totiž za to, že práve toto je rozumné využitie časti rezervy. Ide o jednorazové navýšenie, lepšie povedané, dofinancovanie sociálnych služieb, ktoré dlhší čas upozorňujú, že už ďalej nedokážu tieto svoje činnosti vyfinancovať, pretože ich situácia je dlhodobo neriešená. Nepomôže im budúci rok nový zákon, ktorý je hudbou až nasledovného obdobia. Ak chceme, aby vykonávali službu aj tento rok, a vieme, že vyčerpali všetky svoje finančné rezervy, východisko vidím jedine v navýšení sumy na sociálne služby. Áno, v rozpočte je suma na sociálne služby už navýšená, ale len vzhľadom na novely zákona, ktoré boli predložené. A práve dofinancovanie služieb ZPS a ZOS v tom zahrnuté nie sú.
Vláda predkladá teda, ako som spomenula, novely zákonov o sociálnych službách i novely zákona o kompenzáciách. Tam budeme dávať pozmeňovacie návrhy. Ale je jasné, že ak by boli prijaté, tak bez toho, aby malo ministerstvo zabezpečené finančné krytie, nie je možné uplatňovať navýšenie rozpočtu kapitoly ministerstva práce. Práve preto podávame pozmeňovák, ktorým chceme zabezpečiť presun financií z kapitoly predsedu, rezervy vlády do oblasti poskytovania sociálnych služieb v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Pripomínam, že tým neriešime problematiku dlhodobej starostlivosti, tá nás tak či tak dobehne. Dlhodobá starostlivosť, povedzme si teda, buď na čo máme a zadefinujme to, ale nevieme vyfinancovať systém tak, ako je dnes nastavený. A apelujem teda na ministerstvo, aby hľadalo ten najspravodlivejší systém, možno aj nový poistný systém, ktorým by sme túto dlhodobú starostlivosť vedeli vyfinancovať. Včera večer som o tejto téme s pánom ministrom stratila slovo a chápem, že toto je oblasť, ktorá nie je jeho, a jeho pohľad ako pohľad človeka dohľadu nad financiami taký, že, že potrebuje to veľa peňazí a veľa peňazí nie je. Áno, ale práve preto treba vymyslieť taký systém, ktorý bude ufinancovateľný a nebude diskriminačný v možnostiach klientov.
Dovolím si teraz prečítať samotný pozmeňovací návrh, ktorý rieši nič iné iba dofinancovanie sociálnych služieb na tento rok, a podávame ho z tohto dôvodu, lebo existuje vážna obava, že poskytovatelia nedokážu ďalej poskytovať služby, ku ktorým sa klientom zaviazali.
Takže pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Anny Verešovej, Silvie Shahzad a Soni Gaborčákovej k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017, tlač 230.
Vládny návrh o štátnom rozpočte na rok 2017 sa mení takto:
1. V prílohe č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov celkom "3 442 793 925" nahrádza sumou "3 408 865 605" a suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ "3 442 793 925" sa nahrádza sumou "3 408 865 605".
V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom "2 221 285 720" nahrádza sumou "2 255 214 040" a suma výdavkov spolu bez prostriedkov Európskej únie "2 018 391 312" sa nahrádza sumou "2 052 319 632".
2. V prílohe č. 4 v kapitole 48 – Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu za kapitolu "3 442 793 925" nahrádza sumou "3 408 865 605".
V prílohe č. 4 v kapitole 22 – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa suma výdavkov spolu za kapitolu "2 221 285 720" nahrádza sumou "2 255 214 040" a suma výdavkov na program 07C0A Podpora sociálnych služieb (to je kód a názov programu) "88 000 000" sa nahrádza sumou "121 928 320".
Odôvodnenie: Navrhuje sa zvýšenie výdavkov v kapitole č. 22 – Ministerstva práce na dofinancovanie sociálnych služieb. Tieto prostriedky sa odoberú z kapitoly č. 48 – Všeobecná pokladničná správa, vzhľadom k výške rezervy na rok 2017 v objeme 100 000 000 eur.
Toto je celý pozmeňovací návrh, ktorý, ktorého, o podporu žiadam celé plénum aj pána ministra. Vysvetlila som, myslím, že dostatočne jasne, prečo existuje naozaj možnosť, že nie každému klientovi, ktorý dnes poberá túto službu, bude umožnené túto službu poberať aj naďalej, len z dôvodu, že nedokážu niektoré zariadenia túto službu poskytovanie tejto služby len z finančných dôvodov udržať. Pripomeniem, že ide o to, že finančný príspevok pre, a nejde len o neverejných poskytovateľov, pozor, ide aj o verejných poskytovateľov, príspevok sa od roku 2008 nemenil v žiadnej forme. Je stanovený na 320 euro na klientov. Jedna vec je počet zazmluvnených klientov pre zariadenie, ale druhá vec je, že aj keď príspevok dostanú, vzhľadom na zvyšujúce sa náklady nedokážu poskytovatelia vyfinancovať všetky povinnosti, ktoré z toho plynú. Vieme, že sa zvyšuje minimálna mzda, každoročne vieme, že platia personálne, personálne normatívy, takže je to naozaj a pádne riešenie problému sociálnych služieb na rok 2017. A ja budem stále veriť, že na ďalší rok už bude platiť nový zákon o sociálnych službách, ktorý bude systém, ktorý vytvorí systém, ktorý nepoškodí ani jedného klienta.
Dovoľte mi teda prejsť k ďalším bodom, ktoré sa týkajú rozpočtu. Vybrala som si niekoľko možno drobností a jednu väčšiu kapitolu ministerstva práce, sociálnych vecí, takže postupne budem prechádzať tak, ako som to nachádzala v rozpočte a ako som prichádzala k novým informáciám. Priznám sa, že keď som prichádzala na túto schôdzu, veľmi ma prekvapila novela zákona, kompetenčného zákona. Už som to tuná spomenula vo faktickej poznámke, nastáva veľká zmena. Podľa mňa je to veľká zmena pre ministerstvo dopravy, ktoré už stráca nielen názov ministerstvo regionálneho rozvoja, ale stráca v podstate kompetencie, ktoré s tým súvisia, a celá kapitola sa presúva, celá kapitola regionálnej politiky sa presúva na Úrad vlády. Možno by sme sa mali tešiť, že naozaj minister dopravy sa bude odteraz venovať len doprave, nič iné mu tam nebude akoby zavadzať. Ale mne sa možnože skôr nepáči ten presun na Úrad vlády, pretože stále beriem tento orgán ako ten, ktorý by mal plniť špecifické úlohy a nie zaoberať sa samotným výkonom.
Agenda regionálneho rozvoja prechádza teda, beriem to viac politicky, agenda regionálneho rozvoja prechádza od MOST-a – HÍD k SMER-u. Úrad vlády získa vplyv najmä na priamu pomoc zaostalejším regiónom. Je pravdou, že toto bola taká vlajková loď minulej vlády SMER-u, kedy vládli sami, tak možnože naozaj politicky rozumiem, len stále mi tam do toho nepasuje, že tomu Úradu vlády dávame stále viac a viac povinností a kompetencií, ako keby sme ho pomaly menili na nejaké ministerstvo. Úrad vlády samozrejme získava aj veľkú časť zdrojov alebo teda všetky zdroje na túto oblasť. Splnomocnencom pre najmenej rozvinuté regióny je Anton Marcinčin a prejdú teda zároveň na Úrad vlády aj asi dve desiatky zamestnancov sekcie a bude môcť pracovať s približne so sumou 200 mil. eur. Uznáte, že je to naozaj veľmi vysoký balík peňazí. A tuná vôbec nechcem povedať, že by Marcinčin, že by pán Tóno Marcinčin bol v tejto otázke pre mňa nedôveryhodný, možnože práve naopak, každopádne považujem za zvláštnu tú tichosť, ktorá lepšie pasuje k tomu, k tomu potvrdeniu, že ide len a len o politické oddelenie peňazí, my sa vám nebudeme miešať do vašich kšeftov, vy sa nám nemiešajte do našich. Len budem dúfať, toto používam veľmi často, budem len dúfať, že nejde len o kazenie si vzájomných kšeftov.
Druhá vec, ktorá ma prekvapila, že tento rok opäť narastá počet zamestnancov štátnej správy. A to som vlastne v úvode hovorila, že možno tuná sú kryté tie rezervy štátneho rozpočtu, ktoré nejakým spôsobom alebo veľmi málo reflektujú na, na sťahovanie výšky výdavkov, na šetrenie, o ktorom aj pán minister hovoril, že bude rád, keby sa naozaj začne, pred chvíľkou o tom hovoril práve v sekcii zdravotníctva. A oblasť narastania zamestnancov štátnej správy mi akosi nezapadá do konceptu, ktorý prednedávnom predstavil. Teda pred nedávnom? Teda tri roky dozadu, štyri roky už tomu budú, ktorý predstavil minister Kaliňák v rámci reformy ESO. Tam sme sa mali dočkať znižovania počtu a zefektívnením štátnej správy. Nedeje sa to, naozaj sa to nedeje a nie som z toho nijako nadšená. Aj keď nejde o výrazné číslo, predsa len ide o trend, ktorý tiež nemá pre mňa veľmi pozitívnu výpoveď. Každoročne sa aj napriek tomu, že každoročne sa hovorí o znižovaní výdavkov verejnej a štátnej správy, tak každoročne sa tento počet zamestnancov, štátnych zamestnancov, zamestnancov verejnej správy navyšuje. A vlastne po tom, ako končí predsedníctvo, by som očakávala, lebo minulý rok som to chápala možno tak, že naozaj budú potrebné, navýšiť počet zamestnancov kvôli predsedníctvu. Budúci rok predsedníctvo už nemáme a počet štátnych zamestnancov sa nám stále navyšuje.
Takže očakávam, pán minister, konsolidáciu počtu zamestnancov a tým dôjde aj ku konsolidácii financií vo výdavkovej časti, možno nie tak závažnej a silnej, ale predsa len. Budem rada, keď už nastúpi trend znižovania počtu zamestnancov a zvyšovania úrovne a kvality týchto zamestnancov. V tejto súvislosti iba pripomeniem, že máme v druhom čítaní zákon o štátnej službe, a práve v súvislosti s týmto mi pripadá, či to navýšenie opäť nebude súvisieť len so zabetónovaním zamestnancov na svojich pozíciách. A to sa nechcem dotknúť žiadneho úradníka, lebo si uvedomujem, že ich podmienky sú naozaj často tiež nezávideniahodné. Predsa len však ešte stále platí, že dostať sa v regióne do štátnej správy znamená mať veľa známych na správnych miestach. Ale ešte raz, nechcem sa týmto nikoho dotknúť a chcem veriť, že výberové konania nebudú len fraškou tak, ako sa to po regiónoch hovorí. A tuná by som možno rada povedala, že práve na ministerstvách na nižších pozíciách sa táto výčitka väčšinou netýka.
Včera kolega ukazoval graf, na ktorom ma zaujalo zopár vecí. Išlo o grafické znázornenie schvaľovania daňových zákonov. Ten graf som si zabudla, teraz som si ho zabudla vypýtať, aby som si to overila, ale prekvapilo ma, že práve v roku 2015 bolo prijatých najviac zmien v daňových zákonoch. Veď takéto konanie rozkývava celý daňový systém. Jasné, že dôvod na to bol jednoznačný, zvýšiť príjem do rozpočtu úpravou daní. Ale ten paradox, že chceme viac daní, zavedieme viac poplatkov, zvýšime dane, zaťažíme prácu, dáme viac povinností namiesto toho, aby sme rovnako, ako postihujeme bežných občanov, o to viac postihovali tých, o to viac postihovali tých, ktorých štát na týchto daniach okrádajú, sa mi zdá čudné. Aby sa po Slovensku naozaj nemuselo hovoriť, že chránite zlodejov. Áno, je mi jasné, že Finančná správa sa snaží, rozkrýva mnohé prípady, ale stále takí tí jasní obabrávači sa zdajú neohrození.
Teraz chvíľočku k eurofondom. Ešte ukážem teda ten graf, o ktorom som hovorila. V tom poslednom stĺpci je počet noviel prijatých za rok 2015. Naozaj je to extrémny nárast a myslím, že to skutočne spôsobuje potom jednak, že nestíhajú sa ľudia oboznamovať s tými novými povinnosťami, ktoré majú, a zároveň spôsobuje to nestabilitu celého systému na Slovensku. Ďakujem pánovi kolegovi. Eurofondov sa dotknem len veľmi stručne. Najvyšší kontrolný úrad chcel kontrolovať – toto hovorím čerstvú správu z priebehu, ja neviem, pred dvoma dňami alebo včera, ako sa čerpajú nové eurofondy – no zistil, že sa vlastne ešte poriadne ani nečerpajú. Preto kontrolu, ktorú si naplánoval vopred, nakoniec zrušil. Máme dva roky od začiatku nového programového obdobia a z balíka eurofondov v sume 14 mld., a to je bez programu rozvoja vidieka, zatiaľ vyčerpalo iba 1,62 percenta. To je stav k 4. novembru. Je to o to viac alarmujúce, že ide o posledné obdobie, kedy môžeme čerpať eurofondy. Ja verím tomu, že vláda sa nechce opäť spoliehať na to, že nám bude táto lehota predĺžená, ako to bolo pri poslednom programovacom období.
Podpredseda vlády Pellegrini by mal zanalyzovať, prečo sa fondy čerpajú tak pomaly a predstaviť plán, ako čerpanie zrýchliť. Bolo by mi veľmi ľúto, ak by sme takéto konanie mali považovať za šetrenie, ktorým vylepšujeme výsledky Slovenska. Lebo jasné, keďže nečerpáme eurofondy, nie, nečerpáme ani spoluúčasť Slovenska na týchto fondoch alebo na týchto projektoch. Takže nechcela by som sa dožiť, toto, aby toto bol zdroj šetrenia. V čase, kedy naozaj eurofondy môžu naštartovať mnohé investície. A ďalšia obava, ktorá z toho vyplýva, a pre mňa je to viac ako jasné, že na konci opäť príde obdobie, kedy sa bude veľmi rýchlo súťažiť o získavanie eurofondov a odmenou za to pre Slovensko bude nič horšie, ako vracanie eurofondov, lebo rýchlo často znamená zbrklo. Ale ak sa vrátim, v podstate tým, že nečerpáte, naozaj šetríte rozpočet, ale to verím, že vašou snahou nechce byť.
Včera som si prečítala kratučkú správu. Malta ako nastupujúca predsednícka krajina predstavila svoje logo na tlačovej besede. To len na margo tlačovej besedy pána premiéra, včerajšej tlačovej besedy pána premiéra s ministrom Lajčákom. U nás za státisíce veľkolepé akcie, na Malte tlačovkou. Každý samozrejme podľa toho, na čo má alebo podľa rozumu. Pán minister opäť preto na vás apelujem, aby ste si skutočne dobre strážili svojich blízkych spolupracovníkov, lebo zdroj neefektívnosti môže byť veľmi blízko vás, a nie len neefektívnosti, ale aj korupčníctva a klientelizmu. Dbajte na to, nech sa skutočne šetrí. No a tak ma vlastne táto správa navodila do oblasti ministerstva zahraničných vecí, ktoré doteraz spravovalo kapitolu podpory a ochrany ľudských práv. Asi stýkrát spomeniem, ale veľmi rada to spomeniem, že sa teším, že celá oblasť ochrany a podpory ľudských práv a od nasledujúceho roka už aj dotačná schéma s tým súvisiaca je presunutá na ministerstvo spravodlivosti, ktoré dostalo túto oblasť do svojej kompetencie. Tam tiež už niekoľkýkrát pochválim pani ministerku Žitňanskú, že sa zhostila tejto témy naozaj zodpovedne a aj tím ľudí, ktorí na týchto témach pracuje, sú pre mňa znakom, že to začala brať vážne.
Pristavím sa krátko pri podpore zahraničných Slovákov, čo je položka rozpočtovaná práve v tejto kapitole. Iste všetci viete, že táto podpora ide cez Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí. A ešte niekedy dávno sa vláda uznesením zaviazala poskytovať vyšší finančný balík pre túto inštitúciu a teda zároveň pre podporu Slovákov žijúcich v zahraničí a samotná vláda Roberta Fica sa to zaviazala a doteraz to, bohužiaľ, nebolo uskutočnené. Áno, môžme opäť hovoriť o tom, že teda nemôžme rozširovať míňanie, lebo chceme šetriť, ale dávam na zváženie, že bolo by dobré možno sa pozastaviť aspoň na prerozdeľovaní tohto jedného zdroja, z ktorého sa podporujú Slováci žijúci v zahraničí, pretože dnes už nemáme len jednu skupinu zahraničných Slovákov, ktorí žijú na Balkáne, ale pribudli aj migranti politickí zo šesťdesiatych rokov alebo socialistickí. A dnes vieme, že nám migrujú do zahraničia mladí ľudia, ktorí ak nechceme, aby stratili identitu alebo ak by bolo niečo, čo by ich vedelo opäť ťahať, tak aj toto je jeden zo spôsobov udržiavania kultúry, udržiavania spätosti so svojou pôvodnou materskou krajinou. Takže preto možno apel aj na ministra financií, ale hlavne na Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí, aby obracali svoju pozornosť aj na tieto skupiny.
Dovoľte mi presunúť sa v krátkosti ešte k ministerstvu spravodlivosti. Tam ma zaujíma iba jedna oblasť a to téma obetí. Je to téma, ktorú otváram často. Viem, že nie je veľmi zaujímavá pre mnohých ľudí, viem, že to často spomínam, ale inak to nejde, aby sme pochopili dôležitosť témy a následnej pomoci. Dovolím si ešte v skratke vsunúť aj Centrum právnej pomoci, ktorému začne nová éra po nastúpení novej riaditeľky, to je tiež správa čerstvá pár dní. A rovnako vkladám do nej veľké nádeje ako som síce vkladala aj do predchádzajúceho riaditeľky, ktorá tiež vzišla z výberového konania. Tu však začína už byť jasné, že bez financií sa zázraky robiť dajú len veľmi ťažko. A tiež ma zaujíma debata, ktorá sa viedla, možnože bude teraz alebo teraz ustane, o rozšírení kompetencií tohto úradu aj na pomoc pri trestných konaniach. Doteraz sme Centru právnej pomoci, obmedzené vlastne svoju pôsobnosť a kompetencie len na občianske spory. Len podotýkam, ak táto debata bude pokračovať, aj keď by bola debata o ľudí, ktorí sú takisto v hmotnej núdzi alebo v sociálne zlej situácii, takáto služba Centra právnej pomoci sa do budúcna nezaobíde bez finančného krytia. Vieme, že už dnes práve kvôli aj nízkym platom je veľká fluktuácia v týchto centrách právnej pomoci a ani nestíhajú plniť agendu, ktorá im vyplýva vlastne z ich kompetencií.
V októbri 2012 začala platiť smernica Európskeho parlamentu, ktorá stanovuje minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, a mala byť transponovaná do 16. novembra 2015, čo bolo pred rokom. U nás sme stihli len veľmi symbolickú transpozíciu, ktorou sme doplnili čiastkové úpravy Trestného zákona, a rada to pripomínam, lebo je to úplne choré, cez zákon o anabolických látkach. Uznáte sami, že takto urobená transpozícia je nielen nedôstojná, ale je jasné, že nemala šancu ani byť urobená dôsledne. K skutočnej transpozícii, som si to zmenila, skutočnej transpozícii sa pristupuje až teraz, keď ministerka Žitňanská obnovila, chvalabohu, činnosť pracovnej skupiny, ktorá má pripraviť samostatný zákon o obetiach, načo by mali nadväzovať zmeny a doplnky niektorých zákonov. Treba však povedať, že to nie je všetko, čo smernica od členských štátov vyžaduje. Práve v súvislosti s prípravou štátneho rozpočtu sa chcem pýtať už teraz, alebo prosím pána ministra, aby si to niekde poznačil, že aj s ohľadom na toto nabudúce sa zvýšia nároky ministerstva spravodlivosti na oblasť ochrany obetí. A tak, ako sú pripravené podmienky pre implementáciu smernice predovšetkým v rezorte spravodlivosti v súvislosti so zabezpečením dostatočných zdrojov, tak bude vznikať otázka, odkiaľ tie zdroje prídu. Ešte raz hovorím, že tu vám hovorím už teraz pripomienku do budúcoročného rozpočtu, ktorý bude musieť ministerstvo spravodlivosti abstrahovať, pretože je nevyhnutné na túto oblasť hľadať zdroje. Naše povinnosti si napríklad vyžadujú, aby členské štáty viac investovali do personálu, vybavenia alebo aj zariadení. Ide aj o zmeny v budovách, súdnych budovách, aby boli oddelené čakárne pre obete, čakárne pre obvinených. Je potrebné zabezpečiť technológie na videospojenia a videozáznamy pre zaznamenávanie výsluchov zvlášť zraniteľných obetí. Najmä detí, obetí sexuálnych útokov a podobne. Je potrebné plánovať a financovať celoplošnú systematickú a kontinuálnu odbornú prípravu personálu a je mi jasné, že práve ministerstvo spravodlivosti, ale aj prokuratúra na tomto pracujú. Tie ich vzdelávacie programy sú na dobrej úrovni, takže budú sa len vlastne rozširovať. V niektorých prípadoch dokonca viem, že už prebiehajú školenia v tejto oblasti, za čo ich chválim. A čo je dôležité, smernica vyžaduje zabezpečenie podporných psychosociálnych služieb vrátane poskytovania právnych informácii, ku ktorým musia mať prístup všetky obete, niektoré obete majú právo aj na bezplatnú právnu pomoc. A tu je ešte otáznik, kto bude niektorým ohrozeným skupinám poskytovať túto právnu službu. Hovorila som o tom v súvislosti s Centrom právnej pomoci, že usudzuje sa alebo uvažuje sa, že možnože časť kompetencií prejde aj práve na nich. A na toto všetko, pán minister, bude treba hľadať zdroje.
Dovoľte mi posunúť sa ku kapitole sociálnych vecí. Pri uvedomení si toho, že ide o druhú najväčšiu kapitolu, mi je úplne jasné, že ťahanie peňazí do nej je pre ministra financií možno nepochopiteľné, ale, pán minister, treba si naozaj uvedomiť, že častokrát práve zmeny v daňových zákonoch a poplatkoch, ich navyšovanie, vyháňajú nie len peniaze z vrecák ľudí, ale i mnohých jednotlivcov, ba celé rodiny doháňajú na pokraj a často aj do chudoby. A vtedy musí práve nastúpiť štát. Ďalší problém je, že mnohé dávky sú naviazané na jeden parameter. Myslím napríklad výšku dávky často naviazanú na životné minimum, ktoré neumožní len tak ľahko jednotlivcovi sa vymaniť zo zlej situácie. Pritom vôbec nie som zástancom zvyšovania dávok len tak. Len tak za nič, ale jednoznačne som za povinnosť štátu sprevádzanie ľudí v časoch ich zlej situácie. Možno tak by sa nám nestalo, že v skupine nezamestnaných máme až dve tretiny dlhodobo nezamestnaných. Chýba mi rozvinuté sociálne podnikanie, nie však také, ako pred pár rokmi predstavila pani Tomanová a pani Vaľová.
Ak som si pozrela úvodnú rozpočtovú tabuľku kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, prekvapilo ma, že plusy majú len výdavky typu vianočný príspevok a sociálne služby. Ostatné položky vzhľadom k tomu, že sa trendovo znižuje počet poberateľov viacerých dávok, to pripúšťam, sú mínusové. Z toho mi však vyplýva, že štát uznal akoby starostlivosť o jednu skupinu starších spoluobčanov a zdravotne znevýhodnených občanov. Preto musím zopakovať dlhodobo nevyriešený problém, ktorý hovorí o tom, že treba nielen navýšiť systém, ale najmä zreformovať a nanovo nastaviť poskytovanie. Nasledujúci rok bude však pre mnohé zariadenia prelomový, pretože ak vláda neprijme opatrenie, o ktorom som už hovorila, možno aj vo forme nášho pozmeňováku, stane sa, že mnohí z 18-tisíc ľudí, ktorým je poskytovaná starostlivosť, sa môžu ocitnúť na ulici a bez pomoci. Preto náš pozmeňovák, a vláda, preto teda dávame ten náš pozmeňovák, a budem chcieť, aby vláda riešila nový a spravodlivejší systém, ktorý začne platiť od roku 2018.
Z ďalších položiek stálych výdavkov sa navyšuje oblasť kompenzácií. Vzhľadom na novelu, ktorá je v druhom čítaní, je to pochopiteľné, hej, lebo tam sa navyšujú nároky vzhľadom na zmenu zákona. Ale upozorňujem, že neustále poukazujeme na to, že kompenzácie sa poskytujú a posudzujú často neobjektívne. Česť výnimkám. A ak by som chcela byť vulgárna, niekedy mám pocit, že toho čierneho Petra v podobe neschválenia príspevku musí proste vždy niekto dostať. Skrátka, príspevok nemôže dostať každý. Takto to často vnímam od úradov, ktoré tieto príspevky schvaľujú, že proste nemôže mať každý nárok. Áno, pokiaľ je posúdený, spravodlivo posúdený, som za to. Tá selekcia samozrejme musí byť. Ale ak vidíte, že človek, ktorý má rovnakú diagnózu, neprichádzajú žiadne iné vplyvy, alebo že máte klientov alebo ľudí, ktorí žiadajú o kompenzáciu, majú rovnakú možno finančnú situáciu, majú rovnaké zdravotné postihnutie, nemajú pridané žiadne iné obmedzenia, tak vidíte, že jeden človek to dostane a druhý človek, lebo už asi úrad práce zvažuje, že už dosť bolo, tak ten príspevok nedostane. A, bohužiaľ, s týmto sa naozaj stretávam. Ja viem, že to znie zle. A chcem veriť, že práve aj zmenou posudzovania sa toto obmedzí. Je to dôležité, aby sa posudzovanie zosúladilo, aby sa zo štyroch posudzovaní stal, vytvoril jeden orgán, ktorý bude posudzovať pre všetky druhy, ktoré sú, alebo na posúdenie na všetky úkony. To jeden z hlavných princípov, ktoré budeme žiadať, aby sa do zákona dostali. Máme informácie, že jedná sa o tom, pripravuje sa systém, a je veľmi dôležité, aby bol tento princíp jednotného posudzovania v ňom použitý.
Neustále poukazujeme, ako neopatrne sa narába s najväčším potenciálom krajiny, a to sú rodiny. Vždy ma irituje, keď si prečítam v rozpočte program podpora rodín. Vždy mám samozrejme na mysli podpora rodín, ale z rôznych uhlov pohľadu, ale už teraz viem, už to ani nepripomienkujem, že prečo táto kapitola neustále klesá. Lebo nám klesá počet ľudí, ktorí túto podporu požívajú. Že toto nie je žiadna prevencia, toto nie je nič, toto je len holé odovzdávanie príspevku. Keďže nám klesá počet detí, tak táto kapitola nepotrebuje žiadne navýšenie, tak sa znižuje aj výdavková oblasť v tejto kapitole. Dobre, hej, už som to pochopila. Už to ani neberiem, proste sú to len dávky, ktoré má povinnosť zo zákona ministerstvo odovzdávať, tak ich odovzdáva a teší sa z toho, že tých ľudí je stále menej. A tunak sa mi zdá, že ide o strašné mrhanie s kapitálom, ktorý práve v podpore rodín by Slovenská republika mohla mať.
Hovorím si, že či naozaj si minister Richter myslí, že či robí jeho ministerstvo, vlastne aj všetky ministerstvá, lebo je to prierezová téma, či robí všetko na zlepšenie demografie a odvrátenie katastrofy na Slovensku v podobe chýbajúcej pracovnej sily a nárastu výdavkov na sociálne služby, ale i z pohľadu Sociálnej poisťovne, nárastu dôchodkov, či naozaj urobili dosť preto, aby sa situácia, ktorá je z pohľadu demografie hrozivá, nejakým spôsobom otočila. Mňa by určite oveľa viac ako prídavok na dieťa potešil konečne ucelený program rodinnej politiky. Napríklad i taký, aký majú v susednom Maďarsku. Viem, že túto krajinu neradi používame ako príklad, ale tam som s stretla s tým, že rodinnú politiku robia naozaj prierezovo. Oni sa nehrajú, že toto je len v gescii ministerstva práce, toto je v gescii ministerstva financií, toto je v gescii ministerstva dopravy, oni nahliadajú na problém celistvo. Majú vytvorenú koncepciu podpory rodín, ktorá zahŕňa zmeny v oblastiach všetkých ministerstiev, ktoré sa toho týkajú. A ešte možno taká zaujímavosť, že už len to, že my máme ministerstvo práce, sociálnych vecí, zvlášť, ministerstvo školstva, zvlášť, ministerstvo zdravotníctva, áno, sú to, veľmi veľké rezorty, ale u nich to urobili tak, že majú jeden rezort – ministerstvo ľudských zdrojov, myslím, že tak sa volá, ktorý zahŕňa len tieto tri najdôležitejšie naše ministerstvá, ktoré vstupujú do programu.
Pripomeniem, že v oblasti rodinnej politiky sme konštatovali tri ohrozenia – práca, byty a služby. A toto je dôvod, prečo sa naše rodiny boja uzatvárať zväzky a rodiť deti. Prosím vás, začnite pripravovať celistvú rodinnú politiku.
V závere tejto kapitoly sa pristavím pri aktívnych politikách trhu práce. Už som spomenula sociálne podnikanie. Rada by som povedala, že v zákone o službách v zamestnanosti máme už dnes množstvo nástrojov, z ktorých tie zložitejšie, ale v iných štátoch využívané ako efektívnejšie, vôbec nerozvíjame. Tým sa oberáme konečne možno aj o úspechy, ktoré, by sme takýmito opatreniami pri zamestnávaní rizikových skupín vedeli uspieť. Áno, viem, pripravujú sa zmeny, ale zatiaľ som vyrozumela, že len v spôsobe vyraďovania z úradov práce, z vyraďovania, teda vyraďovania nezamestnaných z úradov práce. Neviem, prečo sa tak ministerstvo bráni podporovať službu napríklad podporovaného zamestnávania, čo je služba aktívnej prípravy a hľadania pracovného miesta pre znevýhodnených. Prečo ministerstvo ustúpilo od inkluzívneho zamestnávania, čo je tiež druh sociálneho podnikania? Prečo podporujete neefektívne programy podpory zamestnávania, ktoré sa už ukazujú ako nie veľmi efektívne? Aj keď nám boli predstavované ako vyhodnotené možno jeden z najlepších v rámci Únie. Nie je sa potom čomu čudovať, že tí, ktorí dlho nerobia, tých neviete priviesť k zmene návykov, a opodstatnene, a nechcete im venovať zdroje, a tých, ktorí si ešte ani nestihli privyknúť na prácu, teda mladých, vyháňate týmto konaním do zahraničia. Uvedomujete si, že počas vašich vlád za posledných pár rokov sa zdvojnásobil počet mladých ľudí, ktorí zo Slovenska utiekli? Len preto, že sa boja začínať na Slovensku. Lebo nevidia perspektívu, lebo vidia, že aj keď sa vrátia a upozornia na nekalé praktiky, sú zosmiešňovaní, udupávaní. Je to zlé aj z tohto pohľadu, pán minister.
A zopakujem jednu vetu, ktorú som už povedala. Nie je čudné, pán minister, že z programu ľudské zdroje napríklad nebola vypísaná ešte ani jedna výzva? Sme dva roky v novom programovacom období a z tohto programu nebola vypísaná ani jedna výzva. A zopakujem, verím, že nie kvôli tomu, že šetríme zdroje Slovenskej republiky. Obávam sa, že tu je problém inde, že nie je ministerstvo práce teraz konkrétne, ale predpokladám, že aj iné rezorty, dostatočne pripravené na toto programovacie obdobie.
Skončím problematikou týkajúcou sa ľudských práv. Úrad vlády má dva podprogramy, činnosť Úradu vlády a politika národnostných menšín. A už som spomínala, že vlastne na Úrad vlády prichádza aj jedna celá nová zložka ministerstva dopravy. Predpokladám, že to budú odteraz tiež o činnosti vlády. Čo ma však tiež trochu zaráža, a vlastne ani nieže zaráža, pozitívne to hodnotím, ako som si prechádzala jednotlivé položky z Úradu vlády, potom aj organizácie, ktoré sú napojené priamo na všeobecnú pokladničnú... Jak sa to volá? Kni...? Všeobecnú pokladničnú správu, či ako? Áno, tak tam dochádza k navýšeniam tak približne okolo 3 percenta. A veľmi potešilo, že práve v programe národnostných menšín je navýšenie 16 percent. Verím tomu, že toto je spôsobené alebo že takto pozitívne sa pristúpilo hlavne kvôli tomu, že súčasťou koalície je strana MOST – HÍD. A za toto im ďakujem. Priznám sa, že trošku som sa obávala, či nepôjde o také jednostranné navýšenie v tejto oblasti len pre niektorú národnostnú skupinu, ale naozaj prezrela som si, ako je postavená výzva, a musím konštatovať, že všetky národnostné skupiny sú rovnomerne o 16 % navýšené. Takže to je taká druhá potešujúca správa. Popri tom som si všimla, že tých 16 % navýšenia má aj profesionálne teleso Ifjú Szivek. Som milovníčka folklóru, takže aj to ma teší, len teda škoda, že nemáme viac takýchto štátom podporovaných telies, ktoré ukazujú aj na iné kultúry národnostných menšín.
No a čo sa týka rezervy premiéra, nejdem sa zaoberať jednak výškou 1,3 milióna. Len budeme dúfať, že ju bude používať rozvážne bez náznakov pomoci svojim, ako sme to včera počuli. Lebo toto priamo od neho a od jeho kolegov už niekoľkokrát vyšlo z úst.
Rozpočty inštitúcií, ktoré som spomenula, že sú uvedené v kapitole pokladničnej, Všeobecnej pokladničnej správy, sú navýšené teda zhruba okolo 2 %, a zarazilo ma, že len pri národnom stredisku pre ľudské práva je to navýšenie o 0,92 percenta. Asi. Že proste ani nie 1 percento. Aj keď sa mi to snažil pán štátny tajomník na výbore vysvetliť, že došlo k navýšeniu kvôli, minulý rok kvôli nejakým technickým veciam, obnovovali, aj tak som si nie istá, že či to nie je, poviem, škodlivé práve pre toto zariadenie. Aj keď v minulosti by som možno, že bola súhlasila s takýmto nízkym navýšením, ale za tieto posledné roky, ako sa tam ustálila situácia, už nevidím toľko alebo nepočujem toľko negatívnych správ na túto inštitúciu.
Skôr by som sa pozastavila pri kancelárii, verejnej ochrankyni práv, ktorá vzhľadom na to, že sme mali možnosť len ju posúdiť s predchádzajúcim ombudsmanom, je mimoriadne, vzhľadom na to, čo sme tu mali predtým, mimoriadne aktívna práve v skúmaní, preverovaní situácií štátnych inštitúcií, čo pred tým naozaj nebolo zvykom. A to, že jej sa neustále hádžu prekážky pod nohy a úrad aj napriek tomu všetkému vykonáva svoju činnosť, niekedy nad ich sily, si zaslúži minimálne ústnu podporu. A ja budem veriť, že raz sa dožijú aj toho, aj možno navýšenia zdrojov na, teda kvôli ľudským zdrojom, aby mohli v slušných finančných podmienkach pracovať zamestnanci a rovnako aby mohli obsiahnuť kompletnú agendu, ktorou je ombudsmanka poverená. Lebo takisto to množstvo podnetov, ktoré prichádza vzhľadom na nedodržiavaní niektorých inštitúcií, nedodržiavania ľudských práv zo strany našich štátnych orgánov, bohužiaľ, rok od roku narastá.
No, pán minister... A ešte predsa len. Dovolím si tunak pripomenúť aj Ústav pamäti národa, ktorý, ja to beriem, že po dvoch rokoch zažíva akoby mocenských zápas o úlohy Ústavu pamäti národa. Je asi zbytočne hovoriť o tom, ako dlho hľadali priestory po vypovedaní, teda po ukončení zmluvy s ministerstvom dopravy, s týmito peripetiami sa vyše roka trápili, neviem, či aj možno dva. Nakoniec majú priestory po dvoch rokoch hľadania, vystal iný problém nespokojnosti s vedením. Áno, nech sa prešetria veci, ktoré nemajú byť, ktoré nie sú kóšer, alebo ak ich niekto považuje za kóšer, za nie správne. Toto bude úloha národného kontrolného úradu. Ale ja si dovolím podčiarknuť, že ja tam vidím mocenský zápas o túto inštitúciu, a to nie je dobrým znakom. Nielen pre ÚPN-ko, ale ani pre našu spoločnosť.
No, pán minister, máte naozaj ťažkú inštitúciu, pozíciu, aj ťažkú inštitúciu, aj ťažkú pozíciu a je veľmi zlé, že pri rozpočte tu sedíte sám a nemáte tu ministrov, ktorým sú venované jednotlivé kapitoly, aby si mohli ponosy vlastne na svoje kapitoly sami vypočuť. Beriem to, že ste tu takým hromozvodom a bútľavou vŕbou, ktorá nedokáže ovplyvniť niektoré politiky rezortov. Ale ste ten, ktorý nemôže dopustiť, aby kapitoly neuvážene rástli, a ste ten, ktorý musí dodržiavať stanovenie cieľov a priorít. A mne je len ľúto, že ciele stále posúvate a priority sa často menia. Teraz nemyslím zase vás konkrétne, ale na jednotlivých ministrov. Ale i tak ste jeden z pár ministrov, ktorý máte rešpekt nielen u kolegov, ale myslím, že aj na celom Slovensku. Držím vám palce, nepokazte si to, aj keď s niektorými vecami neviem súhlasiť, viem, že k príprave tohto zákona roka vždy pristupujete veľmi zodpovedne.
A prosím ctených kolegov o podporu nášho pozmeňovacieho návrhu, ktorý, pripomeniem, rieši dofinancovanie sociálnych služieb, ktoré, pravdepodobne mnohé z nich, na budúci rok nebudú vedieť fungovať a poskytovať služby, ktoré sa svojimi zmluvami zaviazali poskytovať.
Ďakujeme veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja by som možno na jednu vec, čo ma zaujala, keď ste hovorili vlastne o tej veľkosti problému práve v zdravotnej poisťovni, že či nie je zdravotná poisťovňa, ako neviem, preto sa pýtam, či zdravotná poisťovňa nemá povinnosť o takýchto situáciách, keď musí siahať do technických rezerv alebo keď teda vidí, že už ten varovný signál tam vyskakuje, nie je povinná informovať ministerstvo, keď v konečnom dôsledku potom je to tlak na ministerstvo financií, že musí sanovať? Čiže nie je tam takýto nejaký mechanizmus alebo nebolo by dobré, aby bol, keď vám to skončí vo vienku?
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister, aj za tieto vysvetlenia. Ja v podstate s vami súhlasím. Ja som rovnako fanúšik toho, aby sa do rezortu dostal poriadok a aby sme tam našli čo najviac zdrojov na to, aby sa zlepšila tá zdravotná starostlivosť. Som rád, že ste pochopili aj to, že ten budúci rok bude naozaj vážnou výzvou a že tam nejaké voľné peniaze sa budú hľadať veľmi, veľmi ťažko na nejaké kapitalizačné výdavky.
Čo sa týka toho zrušenia stropov, ako ja som naozaj zvedavý, koľko financií to prinesie a najmä ten mechanizmus. Mne ten mechanizmus totiž stále nie je jasný. To budú peniaze, ktoré pôjdu do poisťovní, keďže vlastne to dajú poistenci, a tým pádom z tých 70 miliónov mne vychádza, že asi 2/3 by mohli ísť do "všeobecky", ktorá by potom ich mohla použiť na tie kapitalizačné napríklad výdavky, ktoré by minister chcel v budúcom roku zrealizovať. Takže ja som veľmi zvedavý aj na ten mechanizmus a koľko peňazí tam bude, lebo priznám sa, že nie je mi to ako keby úplne jasné, že akým spôsobom sa chce zagarantovať, že tieto financie budú takýmto spôsobom použité.
Ďakujem pekne.

Ja sa vzdávam.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Krajčí vystúpil s veľmi dobrým, dobre pripraveným vystúpením v rozprave a ja by som k tomu už chcel povedať len toľko, že všetky tieto fakty boli veľmi dôležité a veľmi závažné. Čo ja tam vidím, pán minister, veľký problém. Ani jedno euro, hoci bolo už deklarované, že bude sa musieť spraviť oddlžovanie nemocníc, a nikde tam nie je ani jedno euro, s ktorým by sa dalo počítať pri oddlžovaní. Musíte sám vedieť, že akýkoľvek minister ak chce robiť nejaké reformy, tak na to potrebuje aj nejaké investície. Tak ako bolo povedané, celá tá technika je zastaralá. Keď má nejaká technika dvadsať rokov, tak to už je fyzicky, morálne mŕtve a poškodzuje to samozrejme aj tých pacientov.
A k tomu, že sa počíta, že bude nejaký vyšší výber a z toho bude niečo navyše, to je dobre. Ale to, čo sa spoliehame na nejakú efektivitu, a to, že ušetríme niečo, neverím, že to sa dokáže zrealizovať v roku 2017. V podstate prvé opatrenie, také ozaj skutočné, ktoré by mohlo byť, tak teraz niekedy v decembri prebehne tá druhá etapa výberu tých cétečiek. Tie sa budú dať nakupovať až niekedy v prvom kvartáli budúceho roku. Tie nemocnice budú musieť dať investície, povedzme, na toto, ale vracať sa im to nebude tak, ako to bolo doteraz. Samozrejme budú sa znižovať ceny, čo je všetko dobré. Chcem len toľko povedať, že aj každá reforma potrebuje nejakú prvotnú investíciu.
A ešte čo chcem povedať. Pán premiér sľuboval v predvolebnom boji, že sto miliónov ročne pôjde na rekonštrukciu nemocníc. Nikde to nie je a deklaruje sa, že možno 50 až 70 mil. z toho, čo sa vyberie, keď sa zruší ten strop do tých zdravotných poisťovní. No, pochybujem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aj ja aby som povedal k návrhu rozpočtu a rád by som sa venoval kapitole zdravotníctva.
Naše zdravotníctvo je vo vážnom stave. Musím to tak povedať, že manažérska neschopnosť spoločne s korupčnými a klientelistickými praktikami v jednom z najkomplexnejších rezortov si vyžiadali v súčasnosti už hrozivú daň a veľmi nelichotivé výsledky. Slovensko má jednu z najvyšších úmrtností na ochorenia odvrátiteľné systémom zdravotnej starostlivosti v Európskej únii. Napríklad len v porovnaní s Českom, Maďarskom, Poľskom je táto úmrtnosť až o 18 % vyššia, čo je niečo cez 2 200 úmrtí našich občanov v porovnaní s týmito krajinami, na odvrátiteľné úmrtia.
V porovnaní s našimi susedmi, teraz nehovorím o vyspelých krajinách Európskej únie, žijeme kratšie, skôr sa cítime chorí, hoci dávame do zdravotníctva viac peňazí. Dlh štátnych nemocníc sa neustále zvyšuje. Tento rok prekročil 600 mil. eur. Boli tu rôzne vízie, že to zadlžovanie sa postupne bude zmenšovať, že sa zastaví. Žiaľ, opak je pravdou a pokiaľ sa niečo vážne v tomto neudeje v budúcom roku, tak nemocnice by mohli atakovať svojím dlhom hranicu 750 mil. eur.
Posledná kontrola NKÚ konštatovala, že rozpočty v nemocniciach sú formálne, nedodržujú sa. Nemocnice porušujú zákony, nákupy zdravotníckej techniky sú netransparentné. Veľmi zle je na tom aj stav zdravotníckej techniky v našich štátnych nemocniciach; 68 % zdravotníckej techniky v týchto nemocniciach je odpísaná, z toho takmer štvrtina bola obstaraná pred rokom 1999. Predstavme si, že by sme každodenne používali auto, ktoré má dvadsať rokov. Žiaľ, treba povedať, že pokiaľ sa ocitneme v nejakej vážnej situácii, v zdravotnej situácii, v našich nemocniciach môžeme byť liečení alebo diagnostikovaní zdravotníckou technikou, ktorá má viac ako dvadsať rokov.
Je ale nekonečný a finančne náročný príbeh zavádzania systémov eHealth a DRG v našich podmienkach sa stále nedarí ukončiť, aj keď tešíme sa, že sa zdá, že by sa to mohlo podariť súčasnému ministrovi. Ale nebude to mať určite ľahké, pretože kontrolou NKÚ boli zistené riziká, ktoré môžu oddialiť už aj tak značne posúvaný termín na realizáciu plnej funkčnosti týchto systémov, ktoré by bezpochyby priniesli väčší poriadok a systém a efektivitu do zdravotníctva.
No, a ako keby toho ešte nebolo málo, štátna zdravotná poisťovňa tento rok vykáže rekordnú stratu. Môžeme polemizovať, či to bude tých avizovaných 283 mil. eur a či teda jej vlastné imanie dosiahne hodnotu mínus 162 mil. eur, ale sú tak vysoké čísla, že ten stav je naozaj veľmi alarmujúci.
Teraz v tejto súvislosti, keď sa dostávam k rozpočtu, tak najprv, ako bol rozpočet predstavený verejnosti. Tak samozrejme nikomu neuniklo, že je tam plánovaných o 120 mil. eur z rozpočtu do kapitoly zdravotníctva menej, ako bolo v tomto roku, avšak treba hneď povedať, že do systému nepôjde menej peňazí. Tento deficit vykompenzujú ekonomicky aktívni obyvatelia, a teda ten projekt Hodnoty za peniaze hovorí, že by v zdravotníctve mohlo byť o 69 mil. eur viac ako v minulom roku. Tam je, samozrejme, zohľadnený fakt, že zdroje v zdravotníctve sa majú vyvíjať v súlade s rastom cenovej hladiny a zo zdrojov by mali byť financované dodatočné investície, nakoľko sa zvyšuje prestarnutie nášho obyvateľstva, a teda do zdravotníctva musí ísť každoročne viac financií, len aby sme udržali aktuálny stav poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Čo bola ďalšia veľmi pozitívna správa a som sa tešil z tohto návrhu rozpočtu, bolo teda a bolo to v projekte Hodnota za peniaze uvedené, že v budúcom roku by rezort reálne mohol ušetriť 174 mil. eur. Samozrejme, tie úspory v rezorte sú určite možné ďaleko viac alebo vo väčšej sume zrealizovať, avšak ja si myslím, že na budúci rok týchto 174 mil. eur znie veľmi realisticky aj vzhľadom na to, že mnohé procesy, pomocou ktorých potom neskôr budeme môcť ešte zvyšovať tú efektivitu v systéme a priniesť ďalšie úspory, ešte, žiaľ, nie sú naštartované. Hovorím napríklad aj o eHealth a DRG.
Z toho, z týchto 174 mil. eur sa má ušetriť 140 mil. eur na výdavkoch verejného zdravotného poistenia. Je tam rozpracovaných niekoľko projektov, cez ktoré sa to bude realizovať, a 31 mil. eur majú ušetriť nemocnice efektívnou prevádzkou a hospodárnym obstarávaním. Toto samo osebe by bola podľa mňa dobrá správa a povzbudivé čísla pre zdravotníctvo do budúceho roku. A priznám sa, že ani by som to nejakým spôsobom si nedovolil kritizovať v tomto stave, o ktorom som hovoril, že naše zdravotníctvo sa nachádza.
Čo sa, žiaľ, stalo po tom, ako vlastne bol predstavený rozpočet verejnosti, že potom unikla na verejnosť informácia o dianí vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Tá situácia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a je to v podstate, keď to môžem tak nazvať, kľúčový hráč pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti v našej krajine, je naozaj veľmi vážna. Ja som si dovolil pripraviť takýto graf (rečník ho ukazuje plénu). Tu je vidieť tá účtovná strata, plánovaná na konci roku 2016 by teda mohla byť okolo 283 mil. eur. Je to strata najmä kvôli tomu, že sa nesprávne účtovali technické rezervy. Hovorilo sa tam, že by tam mohol byť aj problém s nejakou solventnosťou. Verím, že ten problém nebude. Ten, samozrejme, dopustiť nemôžeme. Nemôže to dopustiť ministerstvo, štát a nikto z nás si to nepraje.
Avšak to, čo pri revízii výdavkov poisťovne sa zistilo, je to, a potvrdil nám to aj sám pán minister, že v podstate až 193 mil. eur boli v podstate výdavky zdravotnej poisťovne, ktoré neboli pokryté príjmami. Teda toto je suma, o ktorú sa zadlžila Všeobecná zdravotná poisťovňa, mala nadzmluvnené, a toto je suma, ktorú bude treba v budúcom roku, v roku 2017 vyriešiť, teda priniesť nejaké ozdravné opatrenia, ktoré tieto výdavky skrešú. Pán minister hovoril, že to neboli ukradnuté peniaze, že tieto výdavky išli reálne do objednanej zdravotnej starostlivosti. No o to tá situácia je možno vážnejšia, že pokiaľ tam nie sú určité úspory v zmysle úspory financií z projektov ako teta Anka – masér Kostka, pokiaľ sú tam naozaj len zazmluvnené reálne výkony poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, tak dokázať skonsolidovať Všeobecnú zdravotnú poisťovňu v budúcom roku, čo je plán jej riaditeľa, a teda nájsť 193 mil. eur, kde sa budú dať vyškrtať výdavky zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, bude podľa mňa extrémne náročné.
A teraz vlastne sa dochádza, dostávam k tomu, čo najprv vyzeralo veľmi pozitívne, 143 mil. eur sa malo ušetriť na výdavkoch verejného zdravotného poistenia. To je vlastne tu v tom grafe ukázané, ako teda určite to budú opatrenia, ktoré sa budú využívať na to, aby sa konsolidovala Všeobecná zdravotná poisťovňa. A pokiaľ sme sa pýtali pána ministra, zatiaľ neprenikli k nám informácie nejaké nové skutočnosti tohto ozdravného plánu, tak, žiaľ, to budú tie isté opatrenia, ktoré sa plánovali v úsporách. Celý rozdiel je, že tieto úspory mali byť investované do zlepšenia zdravotnej starostlivosti budúci rok, lenže takto tieto úspory budú musieť byť použité na konsolidáciu Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako súčasť jej ozdravného plánu.
Z tohto pohľadu treba povedať, že ešte aj keby sa to podarilo, stále tu bude 50 mil. eur, ktoré bude musieť poisťovňa niekde nájsť alebo použije peniaze z tých 69 mil. eur, ktoré sú navýšené v príjmoch do rezortu budúci rok. Ale tým pádom už potom sa naozaj bavíme o tom, že v podstatne nezostane ani jediné euro na opatrenia, ktoré by ten pacient v budúcom roku mohol pocítiť ako vo forme zlepšenej zdravotnej starostlivosti.
Tešíme sa zvýšenej efektivite, musíme stále veriť, že táto zvýšená efektivita nejakým spôsobom nezasiahne tú zdravotnú starostlivosť, ktorú občania dostávajú teraz tento rok, čo, samozrejme, o tom sa dá polemizovať, či sa to dá dosiahnuť, ale chceme tomu veriť. Ale stále, keď sa na to pozrieme cez tieto čísla, tak nebude, skrátka žiadne financie nebudú na nejak kapitalizačné náklady, na kapitalizačné investície, a teda keby som tak ľudovo mal povedať, tak keď si ten náš pacient v roku 2016 nosil toaletný papier do nemocníc, tak bude si ho nosiť aj v roku 2017.
Na obzore je ešte jeden ďalší problém a to je problém s platmi zamestnancov nemocníc. Od 1. 1. 2017 majú byť zo zákona opäť zvyšované platy zdravotníckym pracovníkom, zvýšila sa priemerná mzda aj minimálna mzda, je to zákonom garantované. Avšak za tejto situácie štátna poisťovňa nemá finančné prostriedky na zvýšenie týchto platov. No a ten starý známy problém, ktorý tu bol aj pred voľbami, naše sestry. Treba povedať, že kým príjem lekárov dosiahol v posledných rokoch na Slovensku približne priemer OECD, príjem sestier je pod jeho úrovňou, aj dokonca pod úrovňou susedného Česka. Tak isto podľa štatistík OECD sestier je u nás málo, údajne ich chýba až 12-tisíc. Možno to číslo je mierne vyššie. Teraz sa budú zvyšovať kompetencie zdravotníckych asistentov. To je fajn, ale treba povedať, že pri tomto systéme ohodnocovania našich sestier môžeme sa obávať ich ďalšieho ubúdania v našom zdravotníctve. Pričom taký paradox je, že valorizácia platov na ministerstve sa zabezpečuje z kapitoly osobných výdavkov, ktorá medziročne narástla o 11,92 %, teda o 3,7 mil. eur.
V rozpočte nám vláda deklaruje ako cieľ pre zdravotníctvo kvalitnú zdravotnú starostlivosť s ohľadom na účelnosť a efektívnosť verejných zdrojov. To je merateľná veličina a merateľná veličina teda stanovuje si počet odvrátiteľných úmrtí. Do roku 2020 chce dosiahnuť priemernú hodnotu, aká je v krajinách V3. Teda naši pacienti by v roku 2020 nemuseli zomierať skorej na odvrátiteľné úmrtia a vyrovnali by sme sa aspoň Maďarsku, Poľsku a Česku. Aj stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vyčíta vláde protichodné ciele. Popisuje škrty Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ale nestanovuje, ako chce dosiahnuť aspoň časť cieľa v roku 2017. A priznám sa, ja to tam tiež nevidím. Zo samotného rozpočtu sa to nedá vyčítať. Rok 2020 je príliš ďaleko a nevieme, čo chce ministerstvo dosiahnuť za prvý rok. Chýba vysvetlenie kauzality. Zo samotnej redukcie výdavkov sa nedá pochopiť, ako sa tým naplní cieľ znížiť počet odvrátiteľných úmrtí, čo je jediná merateľná veličina stanovená v rozpočte.
A pokiaľ by sme sa na to chceli pozrieť, že tie úsporné racionalizačné opatrenia budú efektívne a budú pokračovať, áno, možno v ďalších rokoch sa dočkáme nejakých investícií, ale ešte raz chcem zdôrazniť, že, žiaľ, budúci rok podľa mňa na to prostriedky v rozpočte zdravotníctva nie sú. Treba povedať, že vysoká odvrátiteľná úmrtnosť sa nedá znížiť len optimalizačnými opatreniami a zvýšením efektivity systému. Vyžaduje si reformy, vyžaduje si odborné rozhodnutia a tie vyžadujú investície. Chýba nám napríklad komplexné centrum cievnych mozgových ochorení. Aspoň jedno spinálne centrum. Slovensko potrebuje dobudovať sieť komplexných kardiologických ústavov. Nevyhnutné sú investície aj do onkológie. V týchto centrách by sa práve ľudia liečili na ochorenia, ktoré sú odvrátiteľné. Teda tí ľudia, ktorí zomierajú na ich najčastejšie príčiny. Chcem povedať, že ja určite nie som zástancom navyšovania príjmov do deravého systému, z ktorého sa bez potrebných reforiem financie stratia ako v čiernej diere. Avšak za tejto priaznivej ekonomickej situácie mi príde nepochopiteľné, prečo nejde zo štátneho rozpočtu do zdravotníctva aspoň ten balík peňazí, ktorý mal rezort pridelený v minulom roku. A to na konkrétne opatrenia, ktoré by mohli pacienti pocítiť vo zvýšenej kvalite zdravotnej starostlivosti, na zmeny, ktoré by v budúcnosti mohli priniesť menej úmrtí Slovákov na odvrátiteľné úmrtia.
Už podľa návrhu budúcoročného rozpočtu sa zdá, že táto tretia Ficova vláda požaduje od krízového manažéra asi to, načo ho do rezortu poslala, dostať zdravotníctvo z krízy von, šetriť, optimalizovať a stabilizovať dlhodobo zanedbaný a drancovaný rezort a kde-tu niečo aj vylepšiť. Pokiaľ si niekto z nás myslí, že opatrenia ako, to sú citlivé opatrenia, zavedenie predpisových limitov na lieky pre ambulantných poskytovateľov, či zníženie predpisovania rádiodiagnostických a laboratórnych vyšetrení napríklad v budúcom roku, keď ešte nemáme funkčný eHealth ani DRG, sa žiadnym spôsobom nedotne pacientov alebo teda nezvýši riziko možného ich podliečenia, tak ja si myslím, že takíto optimisti v odbornej verejnosti neexistujú. A tak isto si nechcem predstavovať nejaké kompenzačné mechanizmy niektorých našich poskytovateľov. Predstavte si, že ten všeobecný lekár bude mať nejaký limit, no keď sa, nebude ho môcť prekročiť. Keď sa k nemu dostane, čo urobí s tým pacientom? Pošle ho k špecialistovi. Špecialista tiež bude mať možno nejaký limit. Špecialista ho pošle do nemocnice. A takto sa pacient bude, chudák, rotovať, pretože možno bude mať smolu, že dôjde na to vyšetrenie ku koncu mesiaca, keď už bude prekročený limit.
Ja nespochybňujem to, že do liekov ide veľmi veľa zdrojov aj v porovnaní so susednými krajinami a teda neefektívne sa naši pacienti liečia. Nespochybňujem fakt, že máme príliš veľa vyšetrení alebo návštev lekárov a u nás je to taký folklór, že keď pacient ide k lekárovi, tak väčšinou odchádza s vypísaným receptom. Áno, toto sú naozaj veci, na ktoré sa treba pozrieť a odborne ich riešiť. Ale obávam sa, že keď nemáme ten eHealth, ktorý napríklad tie duplicitné preskripcie vie nejakým spôsobom odstrániť, a ideme budúci rok hovoriť o týchto opatreniach, tak je to naozaj možno v niečom predčasné a obávam sa toho, aké následky to bude mať.
To isté môžme hovoriť o tom, že sa idú znižovať alebo dávať limity na predpisovanie rádiodiagnostických vyšetrení, CT vyšetrení, röntgenov. Veľmi dobre vieme, že to sú kľúčové vyšetrenia stanovenia diagnózy. Súhlasím s tým, že ten limit momentálne teraz, ktorý je za jedno vyšetrenie, finančný limit je príliš vysoký. Som sa dozvedel, že u nás sa za CT vyšetrenie platí rádovo desiatky eur, viac ako v susednom Rakúsku. No, žiaľ, sa na tom veľmi kvalitne nabaľujú tie súkromné centrá. Ale tiež je tu efekt, ktorý, ktorý keď znížime platbu za CT vyšetrenie napríklad alebo za rádiodiagnostické vyšetrenia paušálne, čo musíme urobiť, tak na to znova budú doplácať tie nemocnice, ktoré niektoré tieto vyšetrenia poskytujú a ktoré už teraz nevedia hospodáriť ani vyrovnane a zadlžujú sa. Takže je to naozaj komplexný problém a keď sa bude niekde škrtať, bude niekde treba pridávať.
Myslím si, že tá situácia v zdravotníctve budúci rok bude veľmi zaujímavá. Ja osobne čo sa týka všetkých tých, tým efektívnym opatreniam držím palce. Ale naozaj by som si želal, pán minister, keby sa podarilo do toho zdravotníctva špeciálne pre budúci rok ešte nejaké peniaze alokovať. Pretože dúfam, že som vás presvedčil, ale naozaj sa obávam, že tam peniaze na reálne vylepšenie zdravotnej starostlivosti budúci rok pri tejto kondícii Všeobecnej zdravotnej poisťovni, žiaľ, nebudú. Alebo sa nám bude poisťovňa aj budúci rok ešte viac zadlžovať a nepodarí sa nám ju konsolidovať.
No, tu prichádza vaša výzva, ktorú som zachytil, a my sme ju zachytili aj na výbore, k neobmedzenej solidarite. Vláda plánuje zrušiť odvodové stropy pre 15-tisíc vysoko nadpriemerne zarábajúcich ľudí. Pokiaľ ich zavediete, ja osobne budem veľmi zvedavý, za prvé, či sa plánované financie v rozsahu 70 mil. eur do zdravotníctva naozaj aj dostanú a najmä koľko takýchto ľudí budeme mať v našom hospodárstve aj v roku 2018. Keďže vieme, že optimalizácia a vynaliezavosť ľudí v rámci zákona je možná. Obávam sa odchodu týchto ľudí. Mnohí sú zamestnanci zahraničných firiem, veľkých nadnárodných spoločností, ktorí momentálne teraz čerpajú svoje mzdy u nás. Myslím si, že bude pre nich jedno z riešení si nechať mzdy vyplácať aj v inom štáte. A pritom sú to ľudia, ktorí naozaj, by som to tak povedal, sú veľmi solidárni v tom slova zmysle, že sú to štandardní zamestnanci so všetkou odvodovou povinnosťou, ktorú si z toho aj doteraz plnili. Pokiaľ sa nakoniec k tomuto kroku rozhodnete, rozhodneme, ja by som chcel odporučiť ministrovi zdravotníctva aspoň určitým spôsobom oceniť týchto ľudí, napríklad nejakou zlatou poisteneckou kartičkou. Tá bude každému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti indikovať, že ide o nadpriemerne solidarizujúceho pacienta a zároveň poisťovňa za ošetrenie takého pacienta dá poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti aj nejaký extra finančný príplatok. Verím, že potom takéto rozhodnutie možno bude širšie akceptované medzi ľuďmi, ktorí budú k tejto solidarite vyzývaní.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Ivan, uvedomila som si aj pri vašom príspevku, ako sme si všetci osvojili ten slogan "vlaky zadarmo". Opakujeme to všetci a pritom to nie je celkom pravda. Pretože vieme dobre, že študenti a aj dôchodci, ktorí prichádzajú na železnici ku pokladni, tak dostávajú často odpovede, že nemôžu už cestovať. A ak sa musia študenti dopraviť do školy, čo sa musia dopraviť do školy, tak si musia kupovať lístky. Takže jednak je to veľmi proti podnikateľskému prostrediu, tento nástroj, ktorý bol prijatý zjavne populisticky, ale jednak je aj veľmi, veľmi nespravodlivý. Pretože ak si vláda určí, že treba podporovať štúdium detí, že treba podporovať takto rodinu, tak by, ak by ich chcela robiť spravodlivo, tak by nastavila tento nástroj tak, aby každý študent, každý študent, to je jedno, odkiaľ je, akým prostriedkom chodí do školy, tak by dostali na túto cestu, na toto štúdium podporu všetci rovnakú. Takže neosvojujme si celkom také tieto ich slogany, ktoré nie sú ani pravdivé, ani spravodlivé. A ešte k tomu vlastne sľub dojazdových autobusov ku vlakom, ani toto nebolo splnené. Takže nehovorme to isté, čo hovoria, keď si chcú, keď chcú odkázať niečo voličom, naša vláda.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Priznám sa, že téma dopravy nie je mojou prioritou, do toho času, kým nepočujem, neviem, keď sa povie R3 alebo spomenul most v Podbieli. Áno, je to regionálny problém a súvisí naozaj s tým, že ministerstvo nemá dostatok peňazí na opravu alebo na opravy infraštruktúry. Ja som bola veľmi sklamaná, keď minister práve už tuná spomínaný projekt Hodnotu za peniaze nezobral dostatočne vážne, odmietol prehodnocovať projekty, ktoré už boli rozbehnuté, a tá dôveryhodnosť práve takýmito jeho konaniami u mňa vôbec nestúpa, práveže klesá. Tiež ma zarazilo, že tak v tichosti prešla agenda regionálneho rozvoja na Úrad vlády, čo ako môže, keby som vedela, že pán minister sa bude o to hlbšie, lepšie, zodpovednejšie venovať doprave, tak som úplne spokojná, len tá tichosť, s akou prechádza táto agenda na Úrad vlády, takisto vo mne vôbec nevzbudzuje žiadne nadšenie.
No a na záver iba, že som presvedčená o tom, že len dobrými rozhodnutiami, ktoré zatiaľ som nevidela u pána ministra, je možné opravovať cesty, budovať novú infraštruktúru. Jednoducho pán minister nedostatočne hľadá zdroje, ktoré by boli využité práve aj na budovanie R3. Ako bolo mi až zle, keď som si prečítala, koľko bude stáť úsek kilometra cesty na Kysuciach. Predčí to naozaj všetko, všetku normálnosť, ktorá sa dá v tomto nejako uplatniť. Ja budem držať pánovi Janckulíkovi palce, aby sa mu podarilo vylobovať, v úvodzovkách, čo najviac na to, aby sa dostavali plán... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)