Videokanál klubu

Ja by som ešte chcela predsa len tú bezbariérovosť uviesť na pravú mieru, lebo nie som za to, aby, aby tie zariadenia, o ktorých ste hovorili, boli bezbariérové len niektoré. Oni naozaj musia byť bezbariérové všetky. Akurát som súhlasila s tým neskorším termínom, ktorý navrhujete, a to preto, aby sa tieto najprv dali do poriadku zákony a vyhlášky, ktoré sa týkajú stavieb, aby bolo jasné, akým spôsobom treba postupovať. Samozrejme, je problém, aby sa debariérizovali zariadenia, ktoré už, už existujú, a vznikli za iných podmienok. Koniec koncov to nevedia dodržať ani mnohé ministerské budovy, hoci sa o to dlho snažia, a stále nie sú bezbariérové.
Ale som za to, aby všetky zariadenia, ktoré vzniknú od istého termínu povedzme už aj od zajtra, proste vzniknú s tým vedomím, že tá podmienka tam je, tak tie by už bezbariérové byť mali. Bezbariérovosť, resp. prístupnosť, ktorá sa spomína v dohovore, nerozlišuje verejný a súkromný sektor. Takže týka sa to naozaj všetkých. A to je tiež otázka, že táto osveta by sa mala šíriť aj týmto smerom, že to sa netýka len verejných budov.
A ešte vám chcem povedať, že ten dohovor v slovenčine je, takže určite ho nájdete.

Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj ja povedala pár slov k tomuto návrhu zákona, o ktorom sme sa už teda rozprávali veľa, a veľa tu už povedané bolo. Rovnako ako kolegyňa Jurinová už predtým povedala, snažili sme sa aj na ministerstve vyrokovať nejaké podmienky alebo teda presvedčiť svojimi argumentami o našich pozmeňovacích návrhoch, a teda musím oceniť, že nás, že sme tam strávili dosť veľa času. Ale zase som sklamaná z toho, že naozaj nemáme žiadnu odpoveď, ani kladnú, ani zápornú.
Budem sa vyjadrovať len veľmi stručne, a teda k viacerým, k viacerým oblastiam tejto novely zákona alebo tohto navrhovaného zákona. Predovšetkým sú to denné stacionáre. Pán minister tu už povedal, že teda sa snaží podporovať terénne služby, aby, aby naozaj tá starostlivosť prešla do, do rodinného prostredia, ale tým, že, že sa zavádzajú takéto reštrikčné opatrenia práve pre denné stacionáre, z toho vyzerá, že sa robí presný opak. Rozumiem tomu, že mnohé stacionáre tú svoju činnosť zneužívajú, ale zneužívajú ju preto, lebo sú tak nastavené podmienky, a preto, že mnohé zariadenia hľadajú spôsob, ako prežiť, a tak hľadajú najvýhodnejšiu cestu. V mnohých zariadeniach alebo mnohé, mnohé spôsoby, alebo teda mnohé zariadenia sú postavené predovšetkým na financovaní, na sumách a menej sa dôraz kladie na to, aké služby poskytujú, pre koho ich poskytujú, a potom sa naozaj stáva to, že, že my v podstate niekedy nevieme ani rozlíšiť niektoré druhy služieb a rozhodujú sa aj tí samotní zriaďovatelia predovšetkým na základe toho, koľko a odkiaľ získajú peňazí. No aj na ministerstve by mali predovšetkým dbať na to, aby, aby tu išlo predovšetkým o záujem osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na pomoc, a to ja teda mám pocit, že niekedy chýba. V súčasne nastavených podmienkach, alebo teda tak ako sa pripravujú tie zmeny, a ani ministerstvo samotné sa tým netají, ide o prenasledovanie denných stacionárov, a teda často aj diskriminačné podmienky, ako tu už bolo spomenuté, či sú to tie termíny, dokedy sa majú napríklad dodržať, napr. odborní zamestnanci dokedy majú, má byť naplnená táto podmienka, je do marca, kdežto pri ostatných sociálnych službách je až v nasledujúcom roku. Takisto tu bola spomenutá vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá síce nesúvisí priamo s týmto návrhom, ale takisto ovplyvňuje veľmi život denných stacionárov a to sa rozpráva stále o tých funkčných. Áno, tie stacionáre už mnohé avizujú, že, že začínajú mať kontroly na tieto podmienky a začínajú sa obávať o svoju existenciu. A takisto je tam táto podmienka, nerovnocennosť s ostatnými zariadeniami sociálnych služieb. Takéto podmienky sú naozaj diskriminačné. Mnohé zariadenia hovoria, že budú mať, áno, že budú sa snažiť naplniť podmienku aj tých postelí, aj priestorov, ale pôjde za to, za cenu buď znižovania kapacity, alebo teda, samozrejme, tie postele tam budú nevyužité, pretože ich skúsenosť je taká, že jednoducho klienti do zariadenia chodia sa rozvíjať, možno tam chodia na pár hodín, ale rozhodne tieto zariadenia nie sú preto, aby tam klienti chodili oddychovať a spať. Rovnako som spomínala – a to tu spomínala aj už pani Vaľová –, že ten, to že sa tie stacionáre zneužívajú, nie je rovnaké vo všetkých regiónoch, a teda problém je naozaj v tom, že kontrolovať by ich mali vyššie územné celky, ale financované sú z ministerstva, takže tie vyššie územné celky pravdepodobne nemajú, alebo teda neviem, samosprávy nemajú, nemajú snahu kontrolovať financie, ktoré nie sú priamo z ich vrecka.
Ďalšou, ďalšou témou v tomto zákone sú zariadenia pre deti do troch rokov. Ja som sa tu už aj minule zmieňovala o podmienke bezbariérovosti a budem sa aj teraz. A to hlavne z toho dôvodu, že my bezbariérovosť zabezpečenú nemáme nikde. To, čo vidíte mnohí ako bezbariérové, bezbariérové v skutočnosti nie je. Stále častejšie objavujem nové a nové zariadenia, ktoré sú určené pre ľudí so zdravotným postihnutím a ani zďaleka nespĺňajú ani základné, základné predpoklady na to, aby mali, aby mali to prostredie prístupné. A preto mi príde trošku unáhlené, aby sme, aby sme nariaďovali bezbariérové prostredie, keď my nemáme poriadny stavebný zákon a nemáme vykonávacie vyhlášky k nemu. Znovu sa nám tu bude stále viac a viac objavovať množstvo, množstvo nevyhovujúcich riešení, ktoré nikomu nepomáhajú. My máme rôzne štandardy na sociálne služby a rozhodne štandardy pre prístupnosť, a teda možno pre univerzál navrhovania by tu byť mali. Národný program má, bola tam úloha, kde, kde sa mala riešiť aj tá prístupnosť. Riešila sa, riešil sa stavebný zákon, ktorý bol pozastavený, a rovnako vyhlášky k nemu. Myslím, že predpokladaný, predpokladaný termín, kedy sa má znovu táto téma dosiahnuť alebo teda kedy, kedy je konečný termín na dosiahnutie tejto úlohy, je v roku 2019, ale návrh zákona pre zariadenia do troch rokov hovorí, že majú napĺňať do konca roku 2017. Ja neviem, akým spôsobom to budú napĺňať, a znovu sa budú napravovať potom veci, ktoré nebudú funkčné.
Ja by som chcela ako príklad uviesť zrovna z minulého týždňa. Bola som na Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Našla som tam plošinu, ktorú, samozrejme, možno vnímate všetci, že je prístupná. Tá plošina je umiestnená tak, že ju nepoužije nijaký vozičkár už pomaly, lebo je naozaj v nevyhovujúcom priestore. A tak si myslím, že takéto riešenia, ktoré, a pýtala som sa aj správcu a aj vrátnika a všetci mi povedali, že áno, tu skoro nikto nechodí, načo by sme sa o to starali. Tak takéto riešenia budeme mať aj v detských jasliach.
Kolegyne tu už veľa hovorili o financovaní sociálnych služieb v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby, takže ja sa k tomu až tak venovať veľa nebudem. Ale ja len zdôrazním, že naozaj tieto zariadenia majú najväčšie náklady na mzdy. Minimálna mzda sa zvyšuje. V tých zariadeniach sú ľudia, ktorí sú odkázaní na..., alebo teda ich stupeň odkázanosti napríklad v zariadeniach pre seniorov je minimálne IV, väčšinou sú V-VI, a teda zamestnancov väčšinou v tých zariadeniach býva skoro rovnaký počet, ako je, ako je tých klientov. To znamená, že ak minimálna mzda bude 435 eur, tak z toho je hneď jasné, že bude výška príspevku nepostačujúca.
A posledná téma, a posledná téma sú nízkoprahové centrá, ktoré boli spomenuté v našom pozmeňujúcom návrhu. Ja mám pocit, že v mnohých týchto zariadeniach sa spoliehame predovšetkým na ľudí, ktorí, ktorí tam naozaj robia to z presvedčenia, lebo, lebo nedokážu nechať ľudí na ulici, a to hovorím teraz nielen o tých nízkoprahových centrách, ale o všetkých sociálnych službách. A práve preto možno aj pán minister hovorí o tom, že kolaps nehrozí, lebo títo ľudia, ktorí, ktorí tam do toho vkladajú všetko svoje úsilie, to zachránia.
Ale aj, aj tie nízkoprahové centrá, sú to zariadenia, kde, kde chodia ľudia alebo kde chodia mladí ľudia z, zo sociálne slabého prostredia, a pokiaľ ich nenaučíme, ako majú fungovať a ako..., a pokiaľ ich nenavedieme na tú správnu cestu a pokiaľ ich niekto nenavedie, čo znamená, že by mali byť, na to by mali určené tie príspevky, aby tam mohli pracovať tí ľudia, a tí ľudia, a venovať sa naozaj len tej činnosti, tak znovu budú pribúdať ľudia, ktorí skončia v sociálnom systéme. A ten sociálny systém to bude stáť oveľa viacej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Neviem, či sa všetci zľakli, že odišli (povedané so smiechom), ale teda ja som rada, že som tu a že teda poviem aj svoj názor na, na tie veci, ktoré sa dejú okolo sociálnych služieb, takže asi nadviažem na kolegyňu Jurinovú.
Slovensko čaká najbližšie roky dynamické starnutie. Rastúca dĺžka života bude mať vplyv na verejné financie. Naozaj ako ja verím aj ministrovi, že nie je ľahké dostať obrovský balík, ktorý vlastne sociálne služby vyžadujú, a práve preto ho chcem vyzvať, aby išiel do spolupráce s ministerstvom zdravotníctva, aby sme našli viaczdrojové financovanie, a tým pádom by sa dlhšie udržali sociálne služby. Ak to bude len z jedného balíka, a to je zo sociálneho, tak nikdy nebude dosť peňazí. Ak urobíme kumuláciu tých finančných prostriedkov, zrevidujeme, kde nám to uniká v rámci služieb, tak jednoducho tie peniaze v systéme nájdeme.
Dlhodobá starostlivosť sa stane naozaj druhou najväčšou položkou celkových nákladov na sociálnu ochranu obyvateľstva hneď po dôchodkoch. Už vieme teraz, že v rámci I. piliera máme problém s dofinancovávaním dôchodkov. Ak na to pritlačíme ešte dlhodobú starostlivosť pri počte obyvateľstva, ktoré nám rapídne od roku 2015 stúpa, v roku 2026 ich bude viac o 300-tisíc, čo je naozaj obrovské číslo, a musíme sa ako štát, ktorý si ctí dôstojnosť ľudí, na to pozrieť pod drobnohľadom. Treba na to pozrieť spoločne. Musí to byť prierezová vec, či už pravice, ľavice, koalície alebo opozície, tie čísla nás dobehnú všetkých. To znamená, že naozaj je potrebné pracovať na týchto ukazovateľoch.
Aké sú dôvody, ktoré môžu spôsobiť problémy v dlhodobej starostlivosti? Je potrebné povedať, že práve v roku 2017 budeme mať počet občanov nad 80 rokov okolo 170-tisíc. To by až nebol taký problém, keby z roka na rok, to znamená, rok 2016 tam bolo okolo 2 000 ľudí, a rok 2017 pribudne do systému ďalších 2 200 ľudí. To znamená 4 200 ľudí dohromady, a keď berieme do úvahy, že naozaj ide o ľudí, ktorí často sú hospitalizovaní, a keď je to jedna, dve, tri, dá sa to ešte zvládnuť v tej rodine. Ale keď sa pridružujú tie zdravotné komplikácie, tá rodina nedokáže sa postarať doma o toho svojho príbuzného, a preto vzniká tlak v našom systéme typológie služieb práve na ZPS-ky, špecializované zariadenia a zariadenie pre opatrovateľské služby. Sú to tri typy sociálnych služieb, kde sa zamerá pozornosť, ak rodina nezvláda starostlivosť o opatrovaného. Preto si myslím, že to bude riziko. A, dajbože, nech nie. Ale ak, a ak sa nám toto naozaj začne, ale tak prirodzene stávať, pretože ľudia naozaj nad 80 rokov majú takéto problémy, tak jednoducho bude s tým problém.
Druhou, takým rizikovým faktorom alebo dôvodom, čo môže spôsobiť problémy, alebo niečo vyskočí ministerstvu, ja predpokladám, že je práve to, tá skutočnosť, že najčastejšou príčinou invalidity v prvom polroku 2016 boli práve onkologické ochorenia. Títo ľudia práve z roku 2016, kde sa im uznala invalidita, sa nám môžu presunúť do roku 2017, lebo ak naozaj tá rodina prvýkrát stráca príjem, lebo človek dostal onkologické ochorenie, tak nie je možné, aby to zvládol ešte druhýkrát, že sa má o toho svojho príbuzného postarať doma. Tým pádom by dostala rodina dvakrát ranu. Preto to môže byť naozaj rizikový faktor pre rok 2017, pretože ak sa pozrieme na rok 2015, tak práve onkologické ochorenia tvorili druhé miesto v príčine, v príčinách úmrtia ľudí na Slovensku.
Po tretie. Do ZPS-ky, to znamená zariadení pre seniorov a zariadení opatrovateľskej služby, posledné, to nie je ako dlhodobá záležitosť, ale posledné tri roky začínajú sa prisúvať nie ľudia, ktoré, ktorí v minulosti tam boli umiestnení, niekedy to boli chodiaci ľudia, riešili si možno svoju bytovú situáciu a ešte prišetrili aj dôchodok. Teraz sa tam dostávajú ľudia, o ktorých sa nedokážu postarať doma. Naozaj sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby a sú v ťažkých, v..., v..., v ťažkých fázach odkázanosti.
To sú také tri dôvody, ktoré ja by som nebrala na ľahkú váhu, a tie sa môžu naozaj premietnuť v roku 2017 do problémov ako takých. Čo sa týka počtu ľudí v zariadeniach sociálnych služieb v seniorskom veku, tak je ich 29 419, okolo 11 800 ľudí, sú umiestnení v zariadení sociálnych služieb... Kde to mám? Ďakujem, pán kolega. (Rečníčka zobrala do rúk plagát s grafmi, ukazujúc ho plénu.)
Čo sa týka ľudí, ktorí sú v zariadeniach v seniorskom veku, tak je ich 29 419, okolo 11 800 ľudí, sú umiestnení v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré sa starajú o ľudí s odkázanosťou, ale gro tvorí, tvoria práve seniori. V domácom prostredí, nesmieme zabúdať, že máme 58 139 opatrovaných, a pokiaľ táto rodina nebude zvládať, ako som hovorila, či už je to onkologické ochorenia, alebo je to, alebo sú to ľudia nad 80 rokov, ktorí sú často hospitalizovaní, bude sa odtiaľ presúvať do zariadení sociálnych služieb. A to je aj riziko, ktoré môže nastať, dajbože, nech nenastane, v roku 2017. Ale môže sa to stať, a čo budeme robiť s tými ľuďmi? Celkove je, ak to sčítame, potrebné povedať, že ide cirka o 87 558 ľudí, ktorí sú v súčasnosti v dlhodobej starostlivosti, alebo môžeme ju zadefinovať do rámca dlhodobej starostlivosti a to je, to je počet obyvateľov jedného krajského mesta, napríklad Prešova. Naozaj preto, preto ako nie je to politický ťah. Je to naozaj taká moja, moja zodpovednosť. Celý život pracujem na charite, vidím, ako sa rodiny trápia. A keď sa ocitnú v situácii, kedy nevedia, kde umiestniť toho starého človeka, tak sú zúfalí. Naozaj idú síce na príspevok za opatrovanie, ale ten je, ten je nízky a vlastne tým sa rodina posúva, čo sa týka kvality života, úplne niekde inde.
Čo sa týka možno vecí, ako sú denné stacionáre, tak ak si porovnáme počet ľudí v zariadeniach sociálnych služieb, tak v rámci denných stacionárov ich bolo v roku 2015 2 365 a z nich 1 812 bolo v dôchodkovom veku. To znamená, že nejakých 553 sú aj ľudia, ktorí sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby, ktoré sú v produktívnom veku. Môžu to byť aj mladí ľudia, ktorí ukončili praktickú školu alebo iné vzdelávanie, ale v systéme špeciálneho školstva a tiež sa ocitajú v denných stacionároch. Ja si myslím, že ministerstvo urobilo dobre, aj keď teraz sa mu to vyčíta, že prebralo zodpovednosť za denné stacionáre namiesto obcí v takom možno úmysle, že predsa len tí ľudia niekde majú patriť. Len tým, že naozaj sa to prebujnelo do nejakých možno nekalých praktík určitých poskytovateľov, sa to teraz berie, že teda je s tým problém, nie sú na to peniaze. Ale pravá, pravý dôvod a pravá filozofia bola zodpovednosť štátu, lebo si uvedomovali, že tí ľudia niekde patria. A preto možno naozaj treba nastaviť podmienky, aby sa nezneužívalo, ale zase aby sme neišli fakt za hranice, že pre tých pár poskytovateľov, ktorí, ktorí zneužívajú sociálne služby na možno otáčanie peňazí, budeme trestať aj ďalších, a v podstate nám odídu z trhu ľudia, ktorí, ktorí sú tam dneska umiestnení, a to je 2 365 ľudí.
Ak by som prešla možno k pozmeňovákom, prečo hovorím o tom a navrhujem ísť pri denných stacionároch z 80 hodín na 60 hodín. Práve pre tých odkázaných, ktorí sú v päťke a šestke. Každý má predstavu, že do denných stacionárov sa zaraďujú len ľudia s tým nižším stupňom odkázanosti. Ale nie je to vždy tak. Práve ľudia, ktorí prešli špeciálnym školstvom, sa ocitajú v denných stacionároch z toho dôvodu, že tá rodina sa potrebuje odbremeniť, a teda navštevujú toto zariadenie. Alebo sú to starí ľudia, ktorých nablízku nie je iné, iný typ sociálnej služby a nevedia byť umiestnení v inom zariadení, tak prichádzajú aj s odkázanosťou VI a V do najbližšieho zariadenia, ktoré v rámci mesta alebo obce je, a to sú spravidla denné stacionáre.
Vrátim sa k filozofii. Toto štát naozaj chcel, aby pomohol týmto ľuďom. A oni pokiaľ dnes budú mať nariadené práve tie päťky a šestky, že majú byť 80 hodín mesačne v tomto zariadení, lebo ináč poskytovateľovi sociálnych služieb nebude uhradená platba za takéto miesto, tak sa stane jedna vec. Z pohľadu poskytovateľa začnú byť ľudia v päťke a šestke nie veľmi atraktívnou cieľovou skupinou a začnú točiť tých, ktorí majú ľahší stupeň odkázanosti. Práve päťka, šestka, ktorá bola umiestnená v denných stacionároch, sa vytlačí z denných stacionárov a bude prechádzať do iného typu sociálnej služby, ktoré, ktoré sú drahšie pre štát a ktoré už vlastne riešime, a to sú ZPS-ky a ZOS-ky. Preto si myslím, že ak chceme predísť špekulantom, tak práve by sme nemali zabudnúť na tých, ktorí poskytujú sociálnu službu v tých, v rámci tých denných stacionárov. Ja som hovorila aj štátnemu tajomníkovi, že ja sa naozaj obávam o tých ľudí, ktorí majú päťku a šestku odkázanosť, a tí ostanú niekde v tej rodine zase zaťažení a tá rodina bude tak enormne zaťažená, že zase nám prejdú do ZPS-iek, ZOS-iek alebo špecializovaných zariadení, ktoré sú pre štát drahšie. Ja by som to z toho titulu znížila na 60 hodín, lebo keď si predstavím tie, tie tri odborné činnosti a stravovanie, viem si predstaviť, že kvalitná sociálna služba so sociálnou rehabilitáciou, sociálnym poradenstvom sa dokáže v rámci tých 60 hodín mesačne uskutočniť, aby naozaj ten človek dostal to, čo má dostať v rámci sociálnej služby.
Ďalší bod, ktorý je súčasťou pozmeňujúceho návrhu, je bod, kde, tiež si myslím, že je nešťastným riešením, že všetky zariadenia sociálnych služieb budú mať štandardy od 1. 1. 2018, len jeden, ten denný stacionár bude mať pritvrdené tie personálne podmienky od marca 2017 a tým pádom sa mi to zdá nevyvážený stav kvôli tomu, že my sme možno niečo, neviem, či zanedbali, či, či sme nepostrehli, že tí ľudia vlastne v tom podnikajú a nerobia veci tak, ako majú, ale teraz potrestáme aj tých ostatných.
Práve k tomu slúži pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý, ktorý prednesiem. Čiže ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Soni Gaborčákovej, Silvii Shahzad a Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, tzv. živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, tzv. živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 bode 41 v § 78b ods. 8 písm. c) sa za slová "80 hodín" nahradzujú slová "60 hodín". Odôvodnenie som povedala.
2. V čl. 1 bode 58 v § 110a a odseku 4 sa za slová "od 1. marca 2017" nahrádzajú slovami "od 1. januára 2018".
3. Článok 1 sa dopĺňa bodmi 61 a 62, ktoré znejú:
"61. V prílohe č. 4a a v riadkoch zariadenie pre seniorov a zariadenie opatrovateľskej služby suma 320 eur sa nahrádza sumou 435 eur a suma 3 840 eur sa nahrádza sumou 5 220 eur.
62. V prílohe č. 6 sa v riadkoch zariadenie pre seniorov a zariadenie opatrovateľskej služby suma 320 eur nahrádza sumou 435 a suma 3 840 eur sa nahrádza sumou 5 220 eur."
Poprosím, aby sa hlasovalo o týchto bodoch samostatne.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v druhom čítaní vyjadriť sa k novele zákona o sociálnych službách, kde teda prednesiem pozmeňovák. V klube sme pripravili k tomuto návrhu dva pozmeňovacie návrhy, ja prečítam taký kratší, druhý, taký obšírnejší, prečíta kolegyňa Soňa Gáborčáková, ale dovoľte mi teda v úvode zopár slov.
Myslím, že všetko dôležité k tomuto návrhu zákona som povedala už v prvom čítaní, ale predsa len. Čo z toho vyplynulo, že ste prišli s novelou zákona o sociálnych službách, ktorý, ktorý zlým spôsobom ošetruje jasle? Prišli ste s novelou zákona o sociálnych službách, ktorým dôjde k likvidácii stacionárov, a prišli ste s novelou zákona o sociálnych službách, ktorá bude slúžiť možno aj na likvidáciu sociálnych služieb ako takých. Pán minister, vy ste vo svojom vystúpení, ktoré teraz prebehlo, povedali, že hovorili kolegyne na, na svojej tlačovej besede o nejakom kolapse, že to absolútne odmietate, alebo niečo v tom duchu. No môžete to odmietať, ale pokiaľ sa neupravia naozaj alebo neurobíte niečo, ja to nazvem gestom, tento rok, tak je naozaj vysoké podozrenie z toho, že tie zariadenia to nebudú vedieť dofinancovať tento rok, a bude na vašej zodpovednosti každý jeden klient, ktorý sa ocitne na ulici. Povedala som to prehnane, expresívne, ale naozaj tá situácia je vážna a iba ako perličku poviem.
Rokovanie výboru pre sociálne veci, na ňom som nemohla byť prítomná, ale už predtým sme vás žiadali o stretnutie, kde sme chceli prebrať všetky pozmeňovacie návrhy a, samozrejme, aj to financovanie sociálnych služieb. Takže až po výbore sme mali možnosť stretnúť sa so štátnym tajomníkom. Predostreli sme mu všetky návrhy a naozaj, hovorím aj o službách zam..., aj o kompenzáciách, aj o sociálnych službách s tým, že nám povedia stanovisko, lebo vtedy to nevedeli presne, pán štátny tajomník, ako by mohli reagovať. Zdalo sa, že na niektoré by reagoval aj pozitívne, mal so sebou aj riaditeľa odboru sociálnych vecí pána Szaba. Do dnešného dňa sme nedostali žiadne vyrozumenie, žiadne. A tu nás nabádate k tomu, aby sme rokovali, aby sme nepredkladali pozmeňováky len do pléna, ale aby sme išli rokovať na ministerstvo. Takže nestáli sme ani za to, aby sme dostali odpoveď aspoň na tie veci, ktoré vyzerali, že je šanca na to, aby sa upravili. To je taká moja jedna smutná výčitka, pretože chcete od nás, aby sme spolupracovali, a keď prejavíme náznak toho, že chceme ísť na ministerstvo, chceme rokovať o našich pozmeňovákoch, nedostaneme ani žiadnu odpoveď. A rovnako, pán minister, mi nedá pripomenúť aj list, ktorý som vám posielala, už je tomu možno aj dva mesiace, vášmu sekretariátu. Týkal sa opäť inej veci, týkal sa rodičovských práv zdravotne ťažko postihnutej. Aj ste mi povedali, že buďte trpezlivá, v zákonnej lehote to bude vybavené. No nebolo to, dva mesiace prešli, len odpoveď, odpoveď na list som dodnes nedostala. Takže takýto máte prístup asi k opozičným poslancom, čo mi je ľúto.
Vo svojom vystúpení ste hovorili o mimoriadnej, alebo teda kolegyňa Nicholsonová, pani podpredsedníčka, hovorila, že počula, že mimoriadnou vládnou dotáciou budete sanovať tie služby krízovej intervencie alebo sociálnej služby. Práveže toto neviem, ja som rozumela, že len služby krízovej intervencie, a priznám sa, že nezareagoval, nepočula som, že či ste vôbec reagovali na toto jej hodnotenie, alebo ste povedali, že vlastne ten obnos tých financií bude jednoznačne súvisieť s tým navýšením výberu daní VÚC-iek alebo to celkovo na ZMOS-e. Hej, že dôjde k navýšeniu, alebo teda ste si sľúbili, že využijete alebo že VÚC-ky využijú to zvýšenie naozaj na to, aby pokryli poskytovanie sociálnych služieb. Takže to by som vás, ak by ste mohli odpovedať na to, že či teda sa aj uvažuje o mimoriadnej vládnej dotácii, lebo ak áno, tak sa pýtam, že ak budete takto sanovať službu krízovej intervencie, že či naozaj nebudete hovoriť o navýšení rozpočtu v oblasti sociálnych služieb, ktoré sú ale financované nie z VÚC-ky, ale z ministerstva, a jedná sa naozaj o zariadenia pre seniorov a zariadenia ošetrovateľskej služby. Tieto dve, dva typy zariadenia nemajú s VÚC-kou nič a je jedno, či ide o verejných alebo neverejných poskytovateľov, faktom zostáva, že aj jedni, aj druhí živoria, akurát tí verejní poskytovatelia majú lepšie v tom, že ich potom dosanuje akoby rozpočet samosprávy.
Takže s plnou vážnosťou potvrdzujem slová, ktoré sme povedali na tlačovej konferencii o tom, že ak sa neurobia nejaké akútne opatrenia v oblasti poskytovania finančných príspevkov, práve pre služby, ktoré som spomenula, teda ZPS-ky, ZOS-ky, tak myslíme si, že môže dôjsť ku kolapsu. Nechceme maľovať čerta na stenu a verím, že ešte premyslíte svoje možno aj vyjadrenia v tejto oblasti. Bohužiaľ, keď sa rozprávalo o rozpočte, neboli ste, neboli ste... alebo nemala som možnosť sa s vami stretnúť. Dávali sme pozmeňovací návrh na navýšenie v oblasti sociálnych služieb a práve pre spomínané zariadenia o veľmi veľkú sumu. Priznám sa, 34 mil., je to veľká suma, ale stále hovorím, že je lepšie využiť rezervu vlády na konkrétny, presne stanovený cieľ, ktorý istým spôsobom napĺňa aj ústavné právo každého jedného občana, ako na nejaké ciele, ktoré môžu byť koniec koncov ladené politicky. V tomto prípade by bolo úplne jasné, že o žiadne politické ambície nejde, ide o starosť, o starostlivosť o starých a zdravotne znevýhodnených.
Takže kolegyňa ten pozmeňovák bude čítať, ale v prvom rade chcem povedať, že k tomu, aby nedošlo práve ku kolapsu v oblasti sociálnych služieb, si myslím, že je veľmi dôležité zmeniť spôsob financovania. Budem sa veľmi tešiť novému zákonu, ktorý pripravujete, ale bolo by dobré, keby ho naozaj, keby ste ho pripravovali v spolupráci so všetkými zainteresovanými, teda odborníkmi, a nielen na vašom ministerstve. Pretože viem, že povolanie do skupín mali mnohí, ale pracovná skupina, ak mám teda správnu vedomosť, zasadala teraz po trištvrte roku prvýkrát alebo jedenkrát, neviem, možno mám nesprávne informácie, ale skrátka takmer trištvrte roka bola táto skupina nefunkčná.
A tu vyvstáva otázka, že či vlastne tá pracovná skupina, ktorá bude robiť alebo má robiť na zákone, dostane už celý zákon spracovaný, vypracovaný, alebo teda hrubo, v hrubých črtách vypracovaný a oni budú môcť pripomienkovať a ťažko povedať, že či tie pripomienky budú zohľadnené, alebo sa ten materiál bude tvoriť naozaj na základe aj skúseností jednotlivých odborníkov.
Takže, pán minister, apelujem na vás, na vaše ministerstvo, aby ste veľmi zodpovedne zobrali túto úlohu a aby ste celý rok venovali, ja by som povedala, že celý rok venujte naozaj príprave tohto zákona, aby od roku 2018 sme mali jeden dobrý a kvalitný zákon. Nie taký, aký vyšiel z dielne ministerstva v roku 2008. A ešte keď sa vrátim k tomu zákonu z roku 2008, počula som od viacerých ľudí povedať, že ten zákon bol veľmi dobre nastavený, ale, bohužiaľ, zase prácou niektorých poslancov, lepšie povedané, poslankýň, sa zákon stal taký, že sa v ňom neorientuje ani..., že sa v ňom orientuje málokto. Aby som nemusela, aby som, áno, nemusela používať expresívne slová, tak naozaj že je veľmi ťažko sa v ňom orientovať, je veľmi náročný a okrem toho je veľmi nespravodlivý.
No, takže to je hudba budúcnosti, nový zákon o sociálnych službách, alebo teda veľká novela bude musieť byť naozaj obrovská, aby ste spracovali tie celé zmeny. Preto predpokladám, že pôjde o nový zákon o sociálnych službách skôr. Ale vráťme sa k tomuto nasledujúcemu rok. Rok 2017, viem, že mi možnože budete hovoriť, že ste navýšili položku v sociálnych službách o 10 mil. Áno, súhlasím, že je to tak. V návrhu štátneho rozpočtu je položka rozpočtu je navýšená o 10 mil. Ale aj napriek tomu toto vôbec nereflektuje na potreby spoločnosti. Ak by sme sa bavili s odborníkmi, koľko miliónov by sme potrebovali na dofinancovanie alebo na vytvorenie systému, ktorý bude spravodlivo pokrývať všetky zložky, všetky služby, samozrejme, v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva, dostali by sme sa k číslu 230 mil. eur, 230 miliónov. Je to veľmi veľká suma a je mi jasné, že len veľmi ťažko budete presviedčať ministra financií, aby vám takto akoby pustil žilou v úvodzovkách v ďalšom štátnom rozpočte, a je to proste vec, s ktorou sa bude treba vysporiadať.
No a teda rok 2017. Pán minister, ja vás chcem poprosiť, aby ste reagovali možno aspoň vo faktickej potom v závere, akým spôsobom ten deficit, ktorý ohlasujú poskytovatelia sociálnych služieb, najmä ZPS-ky a ZOS-ky majú tento rok fungovať. Ak naozaj mám pocit, z toho, čo hovorili, využili všetky zdroje, ktoré mohli, všetky rezervy, ktoré mohli, poobchádzali všetkých donorov, ktorých mohli, a už nemajú kde. Tak či je pre vás riešenie, aby to zavreli, a myslíte si, že štát prevezme teda to bremeno zodpovednosti za ľudí, ktorí sú zatiaľ v týchto centrách, alebo akým spôsobom to majú riešiť.
Druhá vec, ktorú budú, bude kolegyňa v pozmeňováku čítať, sa týka, týka vyslovene denných stacionárov, nie, sa týka poskytovania ambulantnej sociálnej služby. Je to vec, práve na ktorú pán štátny tajomník reagoval viac-menej pozitívne. Ide o to, že ak hovoríme o neobsadenosti, ak hovoríme o neobsadenosti miesta, tak vieme, že do denných stacionárov sa podľa vládnej novely budú môcť, budú môcť chodiť alebo budú môcť navštevovať takéto zariadenia, denný stacionár, klienti od stupňa odkázanosti III. Takže III, IV a vyššie. Teda tam už je ten, teda pri vyššej odkázanosti, samozrejme, asi bude veľký problém, aby navštevovali takéto zariadenia. Ale skrátka, ten počet hodín, ktorý je nastavený na určenie obsadenosti miesta, je stanovený na 80 hodín.
Tunák si myslíme, že vzhľadom k tomu, že tá odkázanosť je zvýšená, to znamená, že do zariadenia, do stacionárov, denných stacionárov budú prichádzať ľudia, ktorí sú na tom zdravotne horšie alebo majú ťažšiu situáciu zdravotnú, že môže naozaj nastávať problém pri poskytovateľoch, ako to miesto, ak vám ochorie, náhodne ochorie klient, ako ho vykryť. Viete, že keď máte vyššiu odkázanosť, naozaj častejšie ste konfrontovaný s rôznymi chorobami, a preto si myslíme, že je úplne opodstatnené a správne zmierniť im pri zachovaní jedných parametrov práve túto obsadenosť miest na nie, teda nie ponechať na 80 hodín mesačne, ale znížiť na, na 60 hodín mesačne. A opäť to vysvetľujem tým, že ide o ľudí, ktorí sú v stupne odkázanosti III a vyššie.
Čo sa týka pozmeňovacieho návrhu, ktorým vám ja prečítam o chvíľočku, našou snahou bolo, aby teda všetky zariadenia sociálnych služieb mali východiskové parametre veľmi podobné alebo rovnaké. A tuná sa nám zdá, že predsa len tie stacionáre sú akosik zaznávané ministerstvom. Už sme sa bavili v prvom čítaní o tom, že mnohé stacionáre boli zriadené špekulatívne. Áno, služba sa zneužívala, treba povedať, že takto nastavilo podmienky ministerstvo, teraz ich pritvrdzuje, aby sa oddelilo zrno od pliev. Toto je úplne pochopiteľné, legitímne, správne. Ale v niektorých veciach, sa mi zdá, že idete už za hranu. Ako keby ste nemali pri rozhodovaní o, o denných stacionároch so sebou žiadnych odborníkov, ktorí, alebo prevádzkovateľov, ale poctivých prevádzkovateľov, ktoré, ktorí túto službu reálne poskytujú a reálne aj robia a vykonávajú. To by bolo to oddelenie zrna od pliev.
Jednak sa mi nepáči, že personálne aj, aj štandardy kvality, proste všetky štandardy musia platiť takmer okamžite, teda od začiatku roku 2017 alebo od marca roku 2017, kdežto v iných zariadeniach existujú výnimky, že pre zariadenia, ktoré už existujú, ktoré už vznikli, je, existuje posun, posun pri splnení týchto štandardov od roku 2018. Takže to opäť bude súčasťou pozmeňovacieho návrhu, ktorý prečíta kolegyňa, a apelujem na vás, aby ste zvažovali možno jednotlivé body týchto pozmeňovacích návrhov pri hlasovaní a zamysleli sa nad tým, že tie návrhy, ktoré predkladáme, naozaj nie sú populistické ani nemajú za cieľ ošetriť tých, ktorí zneužívali systém tým pôvodným nastavením stacionárov, ale ide nám o to, aby sme s vodou nevyliali aj to dieťa. To znamená, aby sme, aby táto novela neslúžila na likvidáciu en bloc veľkej väčšiny zariadení, ktoré chcú poskytovať takúto službu, chcú ju poskytovať odborne, kvalitne a dobre.
Nevraviac o tom, že to som spomenula v minulom príspevku, ak hovoríme o zariadeniach ambulantného typu, teda konkrétne o tých denných stacionároch, tak som sa vás, pán minister, pýtala a neodpovedali ste mi, že ako predpokladáte, že sa bude riešiť tá situácia ľudí s odkázanosťou II, že tí nebudú mať prístup do denného stacionára, takže akým spôsobom predpokladáte, že sa dá sanovať, že či naozaj kluby, teraz neviem ani názvy, presný názov, neni to klub dôchodov... dôchodcov... (Reakcia z pléna.) Prosím? No nie, denné centrum, čo boli voľakedy kluby dôchodcov, že či sú pripravené na to, že či takisto v rámci toho, tej rozpravy z VÚC-kami a so samosprávami bolo aj napríklad navýšenie takejto aktivity samosprávy. Lebo však tam tiež ide financovanie. Dovoľte mi teda prečítať náš pozmeňovací návrh, ktorý sa týka veci, o ktorej som zatiaľ ešte nehovorila, a jeho snahou je zvýšiť počet ľudí, o ktorých sa stará zamestnanec v dennom stacionári, zo 6 na 9. Potom vám to vysvetlím, prečo o to žiadame, na príklade z praxe, ktorý presne popisuje hodnoty alebo finančné sumy a odôvodnenie, prečo tak žiadame.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Soni Gaborčákovej, Silvie Shahzad a Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242). Takže navrhujeme vládny návrhu zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení ďalších predpisov meniť a dopĺňať takto:
V čl. I bode 59 v prílohe č. 1 v riadku s označením "denný stacionár" sa slovo "šesť" nahrádza slovom "deväť".
Odôvodnenie:
Navrhuje sa zvýšiť maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného zamestnanca v dennom stacionári zo 6 prijímateľov na 9 prijímateľov. Takáto právna úprava je nevyhnutná pre zachovanie denných stacionárov, ktoré v súčasnosti poskytujú sociálne služby, keďže inak náklady denného stacionára prevyšujú jeho príjmy, čo nezadržateľne vedie k zrušeniu a likvidácii denných stacionárov.
Mnohí poskytovatelia sociálnej služby v dennom stacionári budovali túto službu s nemalým úsilím a vynaložením potrebných finančných prostriedkov. Stále hovorím o tých, ktorí tú službu poskytujú spravodlivo, a nie tie špekulantské zariadenia. A registráciu denných stacionárov. Z ekonomického hľadiska je však zrejmé, že ak príjmy denného stacionára budú pozostávať z finančných príspevkov len na 6 prijímateľov a platby len od 6 prijímateľov, tieto príjmy nepokryjú výdavky denného stacionára pozostávajúce čo i len z nevyhnutných mzdových a prevádzkových nákladov prepočítaných na 6 prijímateľov sociálnej služby, keďže dennému stacionáru vznikne finančná strata približne vo výške 680 eur mesačne. Pritom dbajme alebo hovorme o tom, že predsa len v týchto zariadeniach, v denných stacionároch chceme, aby bola poskytovaná odborná služba a aby poskytovali všetky činnosti, ktoré majú zákonom stanovené. Majú štyri činnosti. Nebudem ich teraz vymenovávať. Ale chceme, aby všetky štyri činnosti, ktoré sú stanovené v zákone, boli, boli poukazované klientom tak, aby sa má správne, dobre, aby dochádzalo k zlepšeniu stavu klientov.
A tuná si vám dovolím povedať alebo prečítať možno zdôvodnenie, ešte také konkrétne zdôvodnenie, prečo žiadame zmenu počtu ľudí, v ktorých, v ktorých starostlivosti budú klienti. Jednoznačne máme zato, že aby boli vôbec takéto náklady finančne udržateľné, nie je možné, aby bola služba ufinancovaná pre jedného odborného zamestnanca a šiestich klientov. Takže ak finančný príspevok na šesť prijímateľov, teraz, bohužiaľ, nestihla som si pripraviť nejaký väčší názorný prostriedok, nejaký plagátik, kde by to bolo možno krajšie viditeľné, zreteľné a bolo by vám to jasné, takže budete musieť vydržať chvíľku, že vám budem čísla iba čítať.
Vieme, že príjmy akoby toho denného stacionáru sa skladajú z dvoch zložiek, finančný príspevok, ktorý dostáva od štátu vyslovene od ministerstva, je stanovený na 184 eur mesačne a platby od prijímateľov, tie sú zväčša stanovené na 22 alebo teda na euro. Euro denne, takže zhruba 22 eur mesačne. Pri šiestich prijímateľoch je komplet suma, teda aj to, čo dostane zariadenie od štátu, aj to, čo vyberie od klientov, 1 236 eur mesačne. Takže príjmy zariadenia od štátu aj od klienta spolu sú 1236 eur.
A teraz k tým nákladom denného stacionára. Hovoríme o jednom zamestnancovi. Základná mzda, hovoríme o minimálnej mzde, tento rok štyristo..., teda rok 2017, myslím tento rok, už som v budúcnosti, je stanovená na 435 eur. K tomu pripočítame odvody, k tomu pripočítame zákonné nároky zamestnanca, spolu nám vyjde, že mzdové náklady denného stacionára na jedného zamestnanca spolu činia 695,89 eura mesačne.
Teraz sa pozrime na prevádzkové náklady. Nájom, spotreba energií, ostatné prevádzkové náklady, stravné na jedného zamestnanca, stravné na šiestich prijímateľov sociálnych služieb. Keď to všetko zrátame a vynásobíme počtom dní v zariadení pre šiestich prijímateľov sociálnej služby, spolu sú tieto náklady 1 220 eur mesačne. To znamená, že príjmy, sme si povedali, 1 236 eur, náklady zariadenia denného stacionára pre šiestich poberateľov sociálnej služby sú tie mzdové náklady a plus prevádzkové náklady, to je dokopy 1 915,89 eur, 1 915,89 eur. Takže summa summarum ak dáme tieto dve sumy vedľa seba a porovnáme ich, tak zistíme, že ten denný stacionár zostane v mínuse takmer 700 eur mesačne, keď hovoríme o šiestich klientoch.
Verím tomu, že ani jeden z nás by toto, takéto zariadenie asi nedokázal ufinancovať pri akejkoľvek dobrej snahe o zabezpečenie služby, a aj pri tom, že to beriete ako svoje poslanie, celoživotné poslanie v starostlivosti o starších, chorých, slabších. Jednoducho ak ste mesačne pri šiestich klientoch v strate 700 euro, tak asi systém nie je nastavený celkom správne a už vôbec nemôžme povedať korektne. Takže to je možno také praktické zdôvodnenie návrhu, ktorým žiadame ministerstvo, aby prijal náš pozmeňovací návrh, v ktorom chceme upraviť počet klientov na jedného zamestnanca denného stacionára. V zákone je nastavené financovanie na šesť klientov na jedného zamestnanca, my navrhujeme len kvôli tomu, aby sa, aby dokázalo fungovať zariadenie bez strát, navrhujeme na deväť zamestnancov. Toľko k našim pozmeňovákom, ktoré predkladáme k sociálnym službám.
Hovorila som v úvode, že vidím tu také tri hlavné otázniky nad novelou zákona, ktorá prišla z našich dielní. Hovorila som o kolapse sociálnych služieb, alebo že je to zákon na likvidáciu sociálnych služieb, vysvetlila som dôvody. Pokiaľ nedôjde k akútnemu dofinancovaniu sociálnych služieb na rok 2017, hovorila som o likvidácii stacionárov, kde vlastne aj kolegyňa predstaví pozmeňovací návrh, ktorý, ktorý upraví nastavenie podmienok pre poskytovanie služby v dennom stacionári podľa mňa oveľa spravodlivejšie.
A kratučko sa dotknem tej časti, ktorá sa týka jaslí. Jasle padli na váš stôl, pán minister, museli ste sa s tým nejako vysporiadať. A znova len zopakujem to, čo som už hovorila. Myslím, že ste sa s tým vysporiadali, ako vaše ministerstvo sa s tým vysporiadalo asi v najhoršej forme, ako sa dalo. Možnože bol krátky čas, ale stále som presvedčená o tom, že tak ako je spracovaná časť týkajúca sa jasiel, jaslí, nemá čo robiť v zákone o sociálnych službách. Náš zákon o sociálnych službách v prvom rade sanuje to nedobré, čo sa v spoločnosti deje. Rieši situácie, kde sa, do ktorej sa dostávajú občania z rôznych situácií, či zdravotných, alebo sociálnych, alebo vylúčenia sociálneho, a my tam vsunieme zdravé deti a starostlivosť o ne.
Je mi ľúto, že nedošlo k dohode s ministerstvom školstva, s ministerstvom zdravotníctva a neurobila sa jedna drobná prierezová novela. Vyhli by sme sa mnohým problémom. Preto sme sa aj rozhodli, že, že túto časť ani nemá zmysel opravovať. Povedali ste si, že chcete sprísniť a zregulovať poskytovanie opatrovania v jasliach, že chcete vychádzať v ústrety mladým rodinám a rodičom malých detí, ale ja sa bojím, že spôsobíte veľmi veľké komplikácie všetkým poskytovateľom. Opäť odstránite tie najflexibilnejšie spôsoby opatrovania detí. A je mi ľúto, že kladiete také podmienky, ktoré mnohí terajší poskytovatelia nedokážu v krátkej, krátkom čase ani splniť.
Na záver ma, mi ešte napadla jedna poznámka, s ktorou sme sa obracali na štátneho tajomníka. Vyzývali sme ho a prosili sme ho, aby, aby ministerstvo intervenovalo v súvislosti s prijatou vyhláškou, zdravotníckou vyhláškou o, o priestoroch, kde sa poskytujú sociálne služby aj, aj iné služby, pretože sa nám zdá veľmi nespravodlivé, že práve táto vyhláška má v sebe zakomponované množstvo prechodných ustanovení, ktoré zjemňujú pôsobenie tejto vyhlášky. Ale práve tie denné stacionáre sa akosi záhadným spôsobom z týchto prechodných ustanovení opäť vytratili.
Je mi jasné, že ministerstvo práce nemá priamy vplyv na vyhlášku ministerstva zdravotníctva. Len nerozumiem, prečo ste sám zo svojej pozície, keď sa vyhláška pripomienkovala, keď ju pripomienkovali aj mnohé subjekty, ktorých sa dotýka, teda poskytovatelia sociálnych služieb, prečo ste dostatočne neintervenovali v prospech zariadení poskytujúcich sociálne služby.
Podľa mňa týmto ste dali signál, na čom vám skutočne záleží, pretože opäť je to, teda v niektorých prípadoch ide o podmienku, ktorá je likvidačná aj pre tých, ktorí službu poskytujú dnes na vysokej, kvalitatívnej úrovni. A verím tomu, že oddychová miestnosť s plným počtom lôžok alebo tých rozkladacích, rozkladacích čo, kresiel nijakým spôsobom nezvýši ani nezlepší kvalitu poskytovania takejto služby. Takže nerozumiem a celkovo túto novelu, aj keď som ju chcela vnímať pozitívne a je tam, a sú tam niektoré ustanovenia, ktoré si zaslúžia podporu, celkovo po preštudovaní, po tom, ako sa ministerstvo postavilo k našim pripomienkam, alebo teda ako sa nepostavilo ministerstvo k našim pripomienkam, musím konštatovať, že, že som sklamaná.
A už len budeme dúfať, že o rok alebo teda do roka sa všetci stretneme pri, pri posudzovaní novej normy o sociálnych službách, ktorá bude spravodlivejšia a lepšie nastavená.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne pánu poslancovi Petrákovi. Samozrejme, každý pozmeňujúci návrh, ktorý zmierňuje negatívne dôsledky zvýšenia percentuálnej sadzby, je vítaný.
A ja ešte k tým úrokovým sadzbám. Áno, však s pánom riaditeľom fondu sme sa, sme hovorili o úrokových sadzbách. Ale moja filozofia skrátka je, že ak naviažeme sadzbu alebo úrokovú mieru vo fonde na sadzbu ECB, a skrátka, áno, sú historicky nízke úrokové miery, čiže aj štát si môže požičať za veľmi lacné peniaze, tak predsa je úplne proti logike vo fonde dávať študentom vyššiu úrokovú mieru, za akú si môže požičiavať štát. Čiže táto, ja som, pre mňa táto filozofia pri pohľade na to, koľko by mali byť vlastne tie úroky, toto bolo pre mňa podstatné.
A k samotnému, k samotnému pozmeňujúcemu návrhu. Ako hovorím, každá, každý pozmeňujúci návrh, ktorý pre študentov zmierni nejakým spôsobom dopady, dopady tejto novely zákona, je vítaný.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne kolegom za faktické poznámky. Ja len doplním, že ja chápem toho riaditeľa Študentského pôžičkového fondu. On sa snaží, on vie, že od ministerstva financií peniaze nedostane, a snaží sa hospodáriť zodpovedne, lebo teraz si hovorí, no čo, musím zvýšiť tie úrokové sadzby, lebo ináč nebudeme tam mať peniaze. Čiže z tohto pohľadu riaditeľa chápem.
Na druhej strane ale nechápem štát, nechápem to ministerstvo financií, ktoré, ako som už povedala, že dokáže dať peniaze na čokoľvek. Teraz sme sa dozvedeli, že diaľnica v Prešove je predražená, nákupy predražené, hento predražené, tamto predražené. Pomaly každý deň sa už bavíme o tom, čo všetko je predražené, ale tie peniaze na to školstvo ani za svet nenájdeme. A toto ma veľmi na tom hnevá.
Takže ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Veľmi rád podporím návrh pani Remišovej, ale chcel by som využiť, že tu sedí aj pán minister školstva, a ponúknuť mu jednu otázku. Spýtajte sa, pán minister, teda fond pomáha, ako aj povedala pani spravodajkyňa, ale prečo má pomáhať menej. Prečo? Prečo sa majú študenti zo sociálne slabších rodín poskladať, na akú krízu štátu? Na čom sa majú zúčastniť? Aký je veľký prepad nášho hospodárstva? Predminulý týždeň tu sedel minister financií a celý víkend sme mohli počúvať jeho naozaj triumfálne slová o tom, ako dobre hospodári, ako mu rastú príjmy.
Prečo sa majú vo vašom rezorte sociálne odkázaní študenti poskladať na štát, ktorému sa vynikajúco darí? Verím, že ho to príležitostne spýtate.

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, pani predsedajúca, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorým chceme znižovať percentuálnu sadzbu fondu. Prečo to chceme urobiť? Stretli sme sa k tejto téme aj s pánom ministrom, stretli sme sa aj s pánom riaditeľom fondu a diskutovali sme o tom, najprv teda o tom, prečo sa vlastne táto úroková sadzba zvyšuje, pretože jednak sa mení spôsob určenia úrokovej sadzby, čo je v poriadku, ale na druhej strane oproti minuloročnej sadzbe sa toto percento zvyšuje takmer o 300 %. To znamená, že ak bola úroková sadzby minulý rok 0,89 alebo 0,86, tak teraz bude 3 celé niečo, čo je obrovské zvýšenie oproti minulému roku.
Aby som bola korektná, tak poviem, že chápem argumenty riaditeľa študentského fondu v tom, že na to, aby bol tento fond udržateľný, nemôže požičiavať peniaze za, dlhodobo za také nízke úrokové sadzby. Argumentoval teda najmä tým, že ak si chce fond udržať vyrovnané hospodárenie.
Na druhej stane ja na to hovorím, že fond primárne nie je určený, nie je to nejaká zárobková pôžičková inštitúcia. Je to fond, ktorý zo svojej podstaty má podporovať sociálne slabých študentov alebo pedagógov. Čiže fond nemá zarábať, ale má podporovať študentov, ktorí si nemôžu dovoliť platiť ubytovanie alebo platiť svoje štúdiá. No keď sa pozrieme na úrokové miery napríklad bánk, za čo požičiavajú banky hypotéky, tak hypotéky za pohybujú napríklad v priemere 1,49 %. Za toto percento banka dokáže požičať peniaze, dokáže si zaplatiť svoju, svoju prevádzku a ešte dokáže aj na tom zarobiť. Samozrejme, niečo iné sú hypotekárne úvery a niečo iné, niečo iné sú pôžičky, pôžičky študentom. Študent nie je z princípu bonitný klient. No na druhej strane je treba povedať, že tá celá filozofia, že fond by si mal na seba zarobiť, ja si myslím, že tak ako je naformulované poslanie fondu, že je to úplne scestné, pretože fond, ak požičiava peniaze sociálne slabým študentom, tak si na seba nikdy nezarobí. Tak na to zriaďme nejakú inú inštitúciu, ktorá to bude robiť takto. Ale pokiaľ chceme podporovať sociálne slabých študentov, a ak som ešte zachytila v médiách že uvažujeme o spoplatnení vysokých škôl, o to dôležitejšie je mať fond s prijateľnými úrokovými sadzbami, ktoré budú požičiavať študentom peniaze na, ak sa plánuje spoplatniť to štúdium, aj na zaplatenie napríklad zápisného.
Preto dovolila by som si teraz prečítať, to znamená, že v pozmeňujúcom návrhu, aby som to vysvetlila, my rušíme, rušíme to, aby sadzba ECB bola zvýšená o tri percentuálne body. Čiže nech sa požičiava teda za takú cenu, ako si dokáže požičať štát. Ak si štát požičiava lacné peniaze, nech tie lacné peniaze požičia aj študentom. Ak sa zvýši, zvýši úroková miera ECB, samozrejme, zvýši sa aj, zvýšia sa aj pôžičky pre študentov úmerne.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej a Miroslava Sopka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 253).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V Čl. I bode 17 v § 17 ods. 10 sa slová "zvýšená o tri percentuálne body a" nahrádzajú slovom "ktorá".
Odôvodnenie:
Vládny návrh zákona mení spôsob určenia úrokovej sadzby pôžičiek poskytovaných podľa § 10 a 14 zákona, pričom navrhovaná zmena je odôvodnená potrebou zabezpečenia udržateľnosti hlavnej činnosti Fondu na podporu vzdelávania. Hlavným argumentom pre úpravu dotknutého ustanovenia je v zmysle dôvodovej správy k návrhu zákona dlhodobý neúmerný pokles výnosov desaťročných štátnych dlhopisov. Návrh zákona síce viaže výšku ročného úroku pôžičky podľa § 10 a 14 na dlhodobo stabilnú základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky a strop úrokovej miery znižuje o pol percentuálneho bodu, no zároveň touto úpravou, počnúc 1. januára roku 2017, čiže hneď od budúceho roku, výrazne zvyšuje úrokovú sadzbu pôžičiek poskytovaných v súlade s § 10 a 14 zákona, a to z dôvodu nízkej sadzby výnosov štátnych dlhopisov.
Fond na podporu vzdelávania je neštátny účelový fond so sídlom v Bratislave zriadený zákonom č. 396/2012 Z. z., ktorého hlavnou činnosťou je poskytovanie pôžičiek študentom a pedagógom. Poskytovanie pôžičiek spôsobom a za podmienok stanovených zákonom o Fonde na podporu vzdelávania je činnosťou vo verejnom záujme vykonávanou s cieľom poskytovať najvýhodnejšie pôžičky citlivým skupinám obyvateľov, študentom vysokých škôl, pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom v regionálnom školstve. Toto je veľmi dôležité, účel toho fondu. Účelom zákona o Fonde na podporu vzdelávania je zabezpečiť finančnú podporu hlavných aktérov vzdelávania, študentov, pedagógov, ktorú reflektuje súčasná právna úprava v ustanovení § 17 ods. 10 zákona, kedy pre výšku úrokovej sadzby pôžičiek poskytovaných podľa § 10 a 14 zákona je určujúca priemerná ročná úroková sadzba výnosov slovenského štátneho dlhopisu so splatnosťou desať rokov za predchádzajúci kalendárny rok.
Úroková sadzba pre pôžičky poskytnuté v akademickom roku 2016 a ’17 je stanovená na 0,89 % a zvýšenie úrokovej sadzby pôžičiek poskytovaných podľa § 10 a 14 zákona výrazne zvýši finančné zaťaženie študentov a pedagógov a sťaží tak podmienky k štúdiu a práci, čo v konečnom dôsledku môže odradiť mladých ľudí v produktívnom veku zvyšovať si svoje vzdelanie a kvalifikáciu štúdiom na vysokých školách alebo vykonávať pedagogickú alebo odbornú činnosť, a to z existenčných dôvodov. Navrhovaná úprava výšky úrokovej sadzby je podľa niektorých zdrojov dokonca vyššia ako tá, ktorú v súčasnosti ponúkajú komerčné subjekty na trhu. Navrhuje sa preto, vychádzajúc zo znenia vládnej novely zákona, vypustiť navýšenie úrokovej sadzby o tri percentuálne body a ponechať ju len na výške zodpovedajúcej základnej úrokovej sadzbe ECB pri limite 4 %. Toto je pozmeňovací návrh.
A ešte na záver by som chcela povedať, že nemôžeme predsa sanovať to, že ministerstvo financií nechce vyčleniť, nechce dať viac peňazí do fondu. Nemôžeme to sanovať tým, že teraz zvýšime úrokové sadzby študentom. Ministerstvo financií skrátka nenájde v rozpočte peniaze, aby to dalo na vzdelávanie, hoci deklaruje, že vzdelávanie je našou prioritou, však neustále to počúvame, že chceme obrovskú reformu vzdelávania, ale potom sa peniaze na vzdelávanie nenájdu.
Ja som už spomínala príklad Nemecka, kedy v roku 2000 Nemecko zistilo, že jeho žiaci dosahujú veľmi zlé výsledky v testoch PISA, a bolo to, dovtedy si každý myslel, že á, aký sme v Nemecku super, máme výborné školstvo. V roku 2000 prišiel budíček, no a začali sa tým zaoberať či už pravicové, alebo ľavicové strany a vznikla širokospektrálna diskusia. No a vtedy sa dohodli, tak ako vlastne teraz sa o to snaží pán minister pri reforme školstva, dohodli sa na, na veľkom reformnom pláne, ale zároveň sa dohodli, že školstvo potrebuje finančné navýšenie. Že skrátka bez toho to nepôjde a vtedy len v jednom roku išlo do školstva 3 mld. eur. My síce diskutujeme o reforme, hovoríme si, že bude to najväčšia reforma, ale bez tých peňazí to nepôjde. A tu vidíte napríklad pri tom fonde, tak no nie sú peniaze, no tak čo. No tak zvýšime percento študentom, nech to percento zaplatia študenti, však čo, lebo potrebujeme, aby ten fond bol udržateľný. Ale keď nechcete financovať fond, tak proste ten fond zrušte. Ak chcete poskytovať peniaze sociálne slabším študentom, no tak potom tam tie peniaze dajte a nezvyšujte percento pre, pre študentov.
A ešte k tomu rozpočtu v školstve. Tak my nenájdeme peniaze, ktoré dáme na fond, do pôžičkového fondu, ale nájdeme 5 mil. na štadión pána Kmotríka na budúci rok a na tie ďalšie roky nájdeme peniaze, aby sme ho za 73 mil. odkúpili, hoci tá cena za tento slávny štadión je vyššia ako za porovnateľný štadión vo Viedni, ktorý je väčší. Čiže peniaze na štadión pána Kmotríka sa nájdu, peniaze do študentského fondu sa nenájdu! Tam musíme spraviť to, že zvýšime to percento študentom, aby ten fond, prepána kráľa, bol udržateľný. Tak keď nechcete financovať, keď nechcete financovať študentov, prosím, nech sa páči, zrušte fond. Ale nevyťahujte peniaze od študentov a netvárme sa, že chceme pomáhať sociálne slabým študentom, že im budeme požičiavať takmer za komerčné sadzby.
Ďakujem veľmi pekne a myslím si, že týmto pozmeňujúcim návrhom môže teda vláda dokázať, či vzdelávanie, pomoc študentom je skutočne priorita, alebo sú to len prázdne reči.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Simon, čo sa týka tých miliónových pokút, tak jedno laické a jedno teda to druhé, politické očko mi minimálne v minulom volebnom období hovorilo, že tieto miliónové pokuty doteraz na Slovensku slúžili buď len na osobnú PR niekoho na ministerstve pôdohospodárstva, a v horšom prípade na konkurenčný boj medzi reťazcami, medzi tými reťazcami, ktorých vlastnia vplyvné skupiny, a medzi reťazce, ktorých vlastnia menej vplyvné skupiny alebo zahraničný vlastník.
A druhá vec, pre mňa vysvetlenie pána kolegu Krajčího teraz v tej faktickej poznámke bolo dostačujúce, on nie je žiadnym agentom výrobcov potravín, rovnako ani pán Vašečka. Sú to ľudia, ktorí majú osobnú skúsenosť s fungovaním charity, a títo ľudia - a nielen oni, ale aj ich kolegovia, ktorí v charite naďalej pôsobia - hovoria, že takáto novela, resp. takýto pozmeňujúci návrh by charite pomohol.
Preto by som im takúto iniciatívu nielenže nezazlieval, ale teda ja osobne tú iniciatívu aj podporím.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ďakujem. Ako dotiahli ste to ešte ďalej, ako som chcel ja pomáhať. Určite súhlasím.
Jednu vec, čo by som ale chcel upozorniť, je, že ten zákon definuje, že za bezpečnosť potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti do ich odovzdania charitatívnej organizácie zodpovedá ten, kto jej ich poskytuje bezodplatným prevodom, čo znamená, že tá organizácia, ten obchodný reťazec buď ich dá, tie potraviny, keď chce si byť ako istý, predtým, ako dátum minimálnej trvanlivosti skončí, alebo keď ich dá aj po tomto dátume a tým pádom si ich bude môcť odpísať, tak vlastne garantuje za to, že tá potravina bola správne uskladnená a je teda v bezvadnom alebo teda bezpečnom stave.
Tiež rozumiem, čo ste povedali o druhej kategórii, ale to som presne hovoril, že ten test Asociácie slovenských spotrebiteľov ukázal, že potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti si môžu zachovať svoju kvalitu dokonca aj tri mesiace po uplynutí lehoty minimálnej trvanlivosti. A tu by som chcel len teda garantovať, že tie potraviny tým pádom boli rovnako kvalitné, ako, ako, ako do tohto dátumu, a ide nám tu predsa o to, aby sa nevyhadzovali dobré, kvalitné potraviny, ktoré sú vedecky bezpečné aj po tomto dátume, a mohli ich teda charitatívne organizácie použiť pre núdznych ľudí v našej krajine.
Samozrejme, bolo by výborné, keby napríklad ako v Čechách bol i na týchto potravinách ďalší dátum a to je "dátum použiteľnosti do", vtedy by ten výrobca garantoval bezpečnosť použitia a to by, samozrejme, bolo tak či tak, taktiež vylepšenie v našom právnom poriadku.
Takže ešte raz veľmi pekne ďakujem a ja len dúfam, že sa nám podarí nastaviť tento systém tak, aby núdzni ľudia v našej krajine mohli dostávať túto pomoc cez charitatívne organizácie.