Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, pozdravujem aj ešte poslucháčov na balkóne, vidím, že tam ešte máme dostatočný počet.
Ja by som možno ťa chcel doplniť, lebo však bolo tu toho veľa povedaného. Boli tu povedané veľmi, veľmi dobré, vecné argumenty v prospech. Taktiež sa môžem len pripojiť a oceniť spoluprácu aj s ministerstvom financií. A už aj to, čo tu vidíme a počujeme od poslancov z, naprieč celého...
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, pozdravujem aj ešte poslucháčov na balkóne, vidím, že tam ešte máme dostatočný počet.
Ja by som možno ťa chcel doplniť, lebo však bolo tu toho veľa povedaného. Boli tu povedané veľmi, veľmi dobré, vecné argumenty v prospech. Taktiež sa môžem len pripojiť a oceniť spoluprácu aj s ministerstvom financií. A už aj to, čo tu vidíme a počujeme od poslancov z, naprieč celého politického spektra, vidíme, že tu je zhoda riešiť tento problém a riešiť ho dobre, poriadne, a vidíme, že to je problém.
Ja by som možno chcel kratučko aj reagovať na to, dneska sme mali vlastne k tomuto aj tlačovú besedu a padali tam otázky aj od novinárov a som si uvedomil pritom, že ešte stále tu je podľa mňa časť ľudí, ktorí si hovoria, že to nie je až taký vážny problém, že či to - tam dokonca padla otázka od novinára, že 70 % ľudí to nepovažuje za problém a nepovažuje to, že to tak naozaj je, že by toľko ľudí mohlo mať s tým problém.
A ja by som možno tak povedal, trošku sa vrátil do histórie, pretože v 90. rokoch začal prichádzať takýto, podnikanie formou hazardu a to bolo vtedy naozaj také, také obdobie Klondiku v zmysle, že tá regulácia tu ešte nebola, lebo štát na to postupne reagoval. Hazard mohol byť kdekoľvek, bolo úplne bežné, že hracie automaty boli v krčmách a ľudia sa s tým zoznamovali, u nás ľudia, obyvatelia nemali skúsenosť s hazardom a bolo to také nevinné, išli si zahrať, potom zrazu zistili, že môžu vyhrať. A tu môžme vidieť aj tú genézu vývoja toho hazardu za tých 27 rokov, keď hovoríme, že však to je, to je také neškodné. No, no možno vidieť, ako je to neškodné, keď ako to začínalo a kde dneska sme a vidíme, že to je čím ďalej, tým horšie, a preto aj vítam takúto, myslím si, že zmysluplnú reguláciu v tomto odvetví, pretože to má naozaj reálny dopad na životy ľudí. Začiatkom 90. rokov tých prípadov bolo menej, ale vidíme, že to pribúda a že ľudia zistili, alebo teda vždy sa nechávajú nachytať, a ten počet sa zvyšuje, na to, že tu nejde len o hru, že to nie sú nejaké hracie automaty na to, aby sme si zahrali, že tam proste je tá pasca, možno tak poviem ľudsky, tej chamtivosti, a to je to, čo chytí človeka potom do pasce a už ho to nepustí.
A preto je veľmi dôležité a potrebné, aby sme aj my ostatní z hľadiska toho princípu solidarity zvonku mu prišli na pomoc, pretože tá hranica, kde už nemôžme, toto už je hranica, kde už nemôžme mávnuť rukou nad tým, že to nie je náš problém, lebo ten, je to náš problém a to vidíme reálne, že sa to dotýka tých sídlisk a podobne. A preto som aj rád, že sa tu proste znižuje aj, aj to kvórum na to, aby mohli samosprávy to regulovať.
A ešte takú dôležitú vec, ktorú by som tu tiež chcel vypichnúť, a to je porovnanie, lebo tu tiež to padlo aj, aj na tej tlačovej besede, tam padlo porovnanie so závislosťou z alkoholu, že prečo teda regulujeme toto a podobne. Tu si musíme uvedomiť, a ja som človek, ktorý funguje už dlho v treťom sektore a mám skúsenosť aj práce s ľuďmi, so závislými ľuďmi, ktorí majú problém so závislosťou. A toto naozaj ľudia, ktorí nemajú s tým skúsenosť, to nevedia pochopiť. Myslia si, že to je nejaký problém a nech si on, nech sa on rozhodne a nech to prestane robiť. Ale toto už nie je vecou rozhodnutia. Tu už nestačí rozhodnutie človeka na to, že, že to nechám. Pretože závislosť je tým špecifická, že ten človek sám sa z toho nevie vymaniť, potrebuje aj externú pomoc a potrebuje, aby, proste pomoc na to, aby sa z toho dostal.
Pri alkohole je závislosť veľmi zjavná. Človek, ktorý je závislý na alkohole, tak ten alkohol má tú, tú schopnosť, že toho človeka pacifikuje pomerne rýchlo, potom je to veľmi zjavné, je to viditeľné a je to aj limitujúce. Tá závislosť proste limituje človeka, a tým nehovorím, akože nechcem to nejako zľahčovať, ale pri závislosti z hazardu je táto závislosť skrytá. To znamená, že človek nemusí vôbec rozpoznať na človeku, že trpí tou závislosťou, a o to je to nebezpečnejšie a o to je dôležitejšie, práve takýto spôsob regulácie, aký tu aj moji kolegovia navrhujú aj formou pozmeňujúcich návrhov, pretože inak by sme mohli si myslieť, že ten problém tu neexistuje. A preto podľa mňa aj niektorí ľudia môžu mať dojem, že ten problém tu neexistuje, lebo je to skrytá závislosť a dotýka sa naozaj len tých ľudí, ktorí sú v blízkosti tých ľudí, ktorí trpia tou závislosťou a ktorí sú okrádaní o majetky, pretože títo ľudia im predávajú všetko, len aby mohli, mohli hrať. A práve táto závislosť je ešte horšia o to, že mentálne človeka viacej vťahuje a nabaľuje na seba ďalšie závislosti. To, že ten človek nie je schopný uniesť ten neúspech z prehry, pretože to je pointa hazardu, povedzme si na rovinu. Pri hazarde aj pri tom biznise nejde o to, aby ten človek si zahral, a vôbec už vonkoncom nejde o to, aby vyhral. Veď tie firmy to robia pre zisk, ony to majú ako podnikanie. Čiže ony tým, že sú podnikateľské subjekty, deklarujú, že z toho potrebujú mať zisk. To znamená, že ony to nerobia pre potešenie tých hráčov, aby ich potešili, aby tí hráči si prišli na svoje, aby mali proste zábavu, ale preto, aby na tom zarobili.
A tu je veľmi dôležité rozdeliť dve skupiny hráčov. Sú hráči, a tým to treba dopriať, ktorí, ktorí neprepadajú závislosti z hry. Sú to väčšinou ľudia, ktorí sú bohatí a netrápi ich, že tie peniaze stratia, a dokonca neprichádzajú do kasína na to, aby vyhrali, pretože majú peňazí viac než dosť. Prichádzajú do kasína, väčšinou sú to ľudia, ktorí chodia do kasín, nechodia k hracím automatom, ale prichádzajú tam preto, aby si dobre zahrali. A dokonca majú niekedy až dobrý pocit z toho, že prehrali, ja neviem, 10-tisíc, 20-tisíc euro, pretože tie peniaze na to majú, proste majú, majú dostatok. Takže takýmto ľuďom to treba aj umožniť, lebo pre nich to je naozaj pre potešenie.
Ale o tom, o čom my hovoríme, nebavíme sa o tejto skupine ľudí, my sa bavíme o skupine ľudí, ktorá to má vo vidine, v túžbe, že sa tým obohatí, že proste toto je ako keby spása pre nich, ako sa dostať k lepšiemu životu. A toto je celá mylná myšlienka. A týchto ľudí musíme vyviesť z toho omylu a povedať im: "Prepáč, toto neni kategória, ktorou sa ty dostaneš k tomu, čo chceš. Toto je zábavná hra, ak to nevieš uniesť, tak tu nič nehľadaj, pretože toto nie je miesto pre teba."
A práve títo ľudia, keď sa vrátim späť k tomu, ktorí nevedia uniesť ten neúspech, tak sa im nabaľujú ďalšie závislosti. Tým, že nevedia mentálne uniesť ten neúspech, čo sa stane? Začnú sa utápať frustrovaní a tam ľahko sa nabalí už aj závislosť alkoholu, resp. závislosť na alkohole. Na to sa nabaľuje násilie, pretože potrebujú sa k tomu nejakým spôsobom dostať, už ukradli všetko svojim rodičom, už svojim starým rodičom, už svojim susedom pivnice vybrali a zrazu zistia, že potrebujú sa dostať k ďalšiemu, lebo tá závislosť ich stále ženie, pretože už nie sú sebe samým pánom, a preto to začína mať väčší a nabaľujúci dopad. Kdežto pri alkohole vidíme, ako končia osudy ľudí závislých na alkohole.
Takže toto je omnoho väčšia a multiplikatívna, by som povedal, závislosť, závislosť z hazardu, a preto je veľmi dôležité, aby sa v žiadnom prípade nepodceňovala a robila sa dokonca omnoho väčšia prevencia, lebo vidíme, že v zdravotníctve existuje a pracuje sa s ľuďmi závislými na alkohole. A tí, ktorí s nimi pracujú, a ja viem, o čom hovorím, tak vám povedia, že samotné protialkoholické liečenia, že je tam vysoká miera recidívy. Vysoká miera recidívy. A v skutočnosti, až keď ľudia začnú pracovať formou psychoterapie a podobne, že je tam individuálny prístup, až v takomto, až toto je cesta k tomu, aby tí ľudia boli schopní sa z tej závislosti dostať.
A tuto pri tej závislosti z hazardu tým, že sa to nabaľuje, že je to multiplikatívna závislosť, ktorá v sebe pohlcuje potom, nabaľuje na seba ďalšie závislosti, tak je o to dôležitejšie robiť tú prevenciu a o to dôležitejšie k tomu pristupovať s omnoho väčším zreteľom.
Už len na záver by som chcel zhrnúť, je tu aj ten argument, ktorý tu padol a opäť tu vyjadruje to nepochopenie tej biedy ľudí, ktorí sa ocitnú závislí na hazarde. A to je, dneska sme videli, pred Národnou radou tu boli ľudia, ktorí protestovali, lebo môžu prísť o prácu. A ja chápem, že to nie je, a to v žiadnom prípade nechcem nijako zľahčovať, nikdy to nie je príjemná situácia, keď človek čelí tomu, že môže stratiť prácu. Ale ak chceme žiť v zdravej spoločnosti, tak princíp solidarity tu musí byť a solidarita má aj svoju mieru. A keď vidím, že sú tu ľudia, ktorí sú reálne postihnutí mojou prácou a sú postihnutí omnoho viac, ako ja budem postihnutý ako zdravý jedinec, lebo to sú ľudia, ktorí sú schopní, však tí, ktorí pracujú v tých prevádzkach, tak to sú schopní ľudia, ktorí sa budú vedieť uplatniť na pracovnom trhu. A dokonca aj pán minister potvrdí tie slová, že nezamestnanosť klesá, takže myslím si, že máme pre nich dobré správy o tom, že nebudú určite odkázaní na to, aby zrazu padli do hranice chudoby, keďže sú to zdraví a šikovní jedinci, väčšinou mladí ľudia, ktorí sa vedia uplatniť.
Ale hovoríme tu o druhej skupine, ktorej my chceme pomôcť, a to je skupina, ktorá nemá že stratu práce. Ona keď sa stane závislou na hazarde, má stratu budúcnosti. A v niektorých prípadoch to končí, že má stratu života. Tí ľudia proste strácajú všetko. Oni strácajú nádej, strácajú vlastnú identitu, proste sú pohltení.
Čiže keď dáme na misky váh stratu práce verzus stratu budúcnosti a stratu života, tak je to proste neporovnateľné. A tuto nám musí zasvietiť jasná kontrolka, že kde má ísť, kde má byť smerovaná pozornosť. A toto je podľa mňa veľmi dôležité, a preto oceňujem aj postoj vlády, pretože vyjadruje tým empatiu a záujem o problémy ľudí, ktorí tu v našej spoločnosti sú, nie je ich málo, vôbec ich nie je málo. A teraz, aj keby, a štatistiky, tiež som dneska počul taký argument pri tejto téme, že tie štatistiky sú, ťažko povedať, ako boli vytvorené a podobne, spochybňované zdroje, ale opäť, toto, keď sa na to takto chceme pozerať, tak sa na to pozeráme z ulity, ja som spokojný, ja som zdravý, mne je to všetko akože jedno, ja som v poriadku. Ale dobre vieme, že keď človek okúsi situáciu, tak zrazu sa mu optika úplne mení. A preto je dôležité načúvať ľuďom, ktorí s týmito ľuďmi pracujú, ktorí tomu rozumejú, ktorí sa medzi tými ľuďmi pohybujú a vidia tú biedu toho, biedu života ľudí a sú ochotní im pomáhať. A preto aj ďakujem všetkým aktivistom, ktorí sa podieľali na zbere podpisov, ktorí držia túto tému tak silno v povedomí obyvateľstva na Slovensku a ukazujú, že toto v žiadnom prípade nie je marginálny problém.
Takže veľká vďaka vám, že to držíte, že apelujete a že aj tu do Národnej rady sa to dostalo, aby sa mohol tento problém riešiť a približovať sa k ľuďom a prinášať riešenia, aby tieto životné osudy mohli byť zvrátené od cesty bez budúcnosti na cestu k budúcnosti.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
