Videokanál klubu

Ďakujem. Myslím, že si dostatočne pomenovala z môjho pohľadu dva základné parametre, prečo je to nezmyslom. Prvé je vysoká obslužnosť toho výberu. To znamená, že peniaze sa takpovediac strácajú na ceste a nejdú do obsahovej štruktúry RTVS a druhý parameter aj z pohľadu podnikateľa, ktorý zamestnáva 3, 5 až po 15, 25 zamestnancov, ktorý, je asi jednoznačné, že nevyužíva počas práce a pracovných povinností médium verejnej služby, je samostatná kategória nezmyselnosti platnosti tohoto zástrčkového zákona. Ambíciu rozumiem. Ak predkladateľ v roku 2008 chcel odniekiaľ vytiahnuť peniaze, no tak si spomenul, že ajhľa mám tu podnikateľov a vytiahol od nich určité množstvo peňazí. To, že sa to zdá verejnosti, nám ako nezmysel, máme pravdu.
A posledná poznámka. Ak zacitujem, že: "uši majú, nepočujú, oči majú, nevidia", tak aj spôsob reakcie, ktoré boli na teba, ja mám pocit, že sa tu bavia ako keby dva nezávislé svety. Lebo keď my povieme, že chceme na základe presného percenta voči HDP zaviesť financovanie média verejnej služby, pretože v súčasnom stave je tá účelová dotácia na dokrívanie cez zmluvu so štátom de facto politický nástroj ovládania média verejnej služby a niekto toto označuje za ambíciu spolitizovať telku, tak sa asi nikam nedopracujeme.
Takže, dúfam že tie argumenty aj finančné, ktoré ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ospravedlňte moje dvojminútové meškanie k dostaveniu sa k rečníckemu pultu, ale bol som tu a myslel som, že ešte budeme pokračovať správou špeciálneho prokurátora.
Dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý som pripravoval dlhšie obdobie a venuje sa médiám, médiám verejnej služby. Čiastočne je to ambícia, ktorú už toto plénum, alebo znovu schválenie ambície, ktorú toto plénum už schválilo a ľudovo sa nazýva aj zrušením koncesionárskych poplatkov. Zrušenie koncesionárskych poplatkov alebo vôbec téma verejnoprávnych médií alebo verejnej služby je dlhodobou otázkou, ktorú slovenská spoločnosť rieši a normu, ktorú som pripravil, respektíve novelu, ktorú som z hľadiska financovania médií, médií verejnej služby pripravil, je novelou, ktorá už raz platila a teda koncesionárske poplatky boli zrušené.
Stručne k tej histórii. Zrušené boli, len tesne pred účinnosťou sa rozhodla vtedy vládna väčšina SMER-u koncesionárske poplatky znovu zaviesť a dokonca v tomto volebnom období po schválení programového vyhlásenia vlády sme sa dozvedeli aj to, že koncesionárske poplatky majú byť zvýšené.
Čo touto novelou zákona sledujem, je okrem záväzku, ktorý máme vo volebnom programe, že financovanie médií verejnej služby sa dá urobiť aj inak, a to spravodlivejšie. Plním aj objednávku odbornej verejnosti, verejnosti a myslím si, že aj záujmu samotného média, pretože, a to vysvetlím neskôr, pretože je pravdou, že médium verejnej alebo médiá verejnej služby u nás za posledné dve dekády prešli vývojom a ten vývoj je dimenzovaný dvomi oblasťami. Prvá je nezávislosť a sloboda médií a druhé je spôsob financovania.
Ak sa zameriame na obe tieto oblasti, tak musíme konštatovať, že súčasný právny stav a súčasné nastavenie aj s ohlásenou ambíciou zvýšiť koncesionárske poplatky je najhorší možný právny stav, aký máme. Podrobne, aby som ten právny stav zhruba opísal, bude mi to trvať troška viacej času a veľmi by mi pomohol infografika, ale keďže nechcem, aby bola téma tohto vystúpenia odklonená niekde inde, tak nebudem používať iný typ vizuálneho prostriedku, ako hovorené slovo.
Myslím si, že by bolo plastickejšie, ak by som mohol ukázať, akým spôsobom je médium verejnej služby financované teraz a kde sú nedostatky toho financovania z hľadiska udržateľnosti financovania, z hľadiska nezávislosti aj slobody a čo navrhujem ja.
Čiže ak to mám teda verbálne opísať, predstavme si situáciu, že naše médium verejnej služby RTVS alebo Rozhlas a televízia Slovenska je financovaná štyrmi zásadnými zdrojmi. Prví sú z môjho pohľadu, prvý je daň, veľmi nespravodlivá a nesociálna daň, ľudovo sa nazýva koncesionársky poplatok, v právnom systéme ju poznáme ako úhradu za službu verejnosti a tento poplatok môžeme nazývať najnespravodlivejšou daňou v našom daňovom systéme, keďže je vyberaná v absolútnej sume, nie je vyberaná percentuálne či už zo spotreby alebo zo zisku alebo iným spôsobom, lebo je určená na 4,6 eura pre akúkoľvek domácnosť, či tá domácnosť má príjem 500 eur alebo má príjem 3 000, 5 000 eur. Čiže považujem túto daň za veľmi nespravodlivú a považujem ju za, a preto aj je to jeden z dôvodov, prečo by sme ju mali zrušiť. Zároveň nie je vyberaná priamo k naviazanosti na médium verejnej služby alebo nejaké zariadenie, ktoré sprostredkováva mediálny obsah verejnoprávneho média, ale je naviazaná na iný typ služby a to je dodávanie elektrickej energie do domácnosti a prischol jej názov tzv. zástrčkový zákon, alebo môžeme hovoriť aj o zástrčkovej dani. Čiže toto je najmohutnejší pilier financovania médií verejnej služby, môžeme hovoriť o 75 miliónoch eur, ktoré zabezpečuje pre médium verejnej služby.
Druhý pilier, a tu si dovolím upozorniť na veľmi závažnú dôležitosť toho druhého piliera, je financovanie zo štátu. Štát financuje médium verejnej služby cez nástroj, volá sa to zmluva so štátom, ja ju volám diabolská zmluva so štátom a zabezpečuje bazálne dofinancovávanie média verejnej služby a keďže nemá žiadnu oporu v nejakom percentuálnom nastavení, koľko by to malo byť peňazí, tak vzniká to na dohadovacom konaní medzi ministerstvom kultúry a médiom verejnej služby takpovediac z roka na rok a podľa mňa toto je priamy nástroj politickej reprezentácie vládnej väčšiny alebo ministerstva kultúry, ako môže mať médium verejnej služby na oprátke alebo na reťazi a zabezpečiť si poslušnosť.
Totižto ak ministerstvo kultúry odmietne tento typ nástroju a nedodá 28, 32, 30 miliónov eur na financovanie média verejnej služby, ministerstvu kultúry nevzniká žiadne pochybenie zo zákonného nastavenia, ale médium verejnej služby skoro tretinu rozpočtu jednoducho nedostane, a to si žiadny generálny riaditeľ televízie asi nebude môcť dovoliť, pretože by sa s médiom verejnej služby dostal do červených čísel, čo zakladá dôvod na jeho odvolanie.
Čiže v rámci vývoja financovania verejných služieb sme sa dostali do nie veľmi závideniahodnej situácie, keďže spojenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie bolo realizované a zároveň prišlo k zrušeniu koncesionárskeho poplatku a zavesenie financovania média verejnej služby na presný pomer voči HDP, v tom čase to bolo 0,142 % z HDP, kde akýkoľvek manažér si mohol rok dopredu, dva roky dopredu, tri roky dopredu odhadnúť, aký bude vývoj HDP, ako bude stúpať alebo klesať a zabezpečiť si rozpočtovanie média verejnej služby. Po zrušení financovania týmto spôsobom a zachovaní predchádzajúceho právneho stavu sa médium verejnej služby dostalo do situácie, že každý rok môže minister kultúry zrušiť poplatok zo zmluvy so štátom alebo diabolskej zmluvy so štátom a generálny riaditeľ televízie môže byť týmto plénom odvolávaný.
Je to nedobré nastavenie. Médium verejnej služby je odkázané na svojvôľu vládnej väčšiny a možno aj preto sme, akejkoľvek vládnej väčšiny, nechcem teraz hovoriť len čisto o SMER-e alebo nejakej inej vlády, ktorá tu vznikne, myslím si, že tento nástroj by nemal byť daný akémukoľvek ministrovi kultúry do rúk, pretože sa médium verejnej služby môže dostať pod politický vplyv z titulu jeho vlastného financovania a generálny riaditeľ môže byť odvolávaný nie celkom z vlastnej viny. Čiže ak mu niekto, ak si rozpočtuje, že cez zmluvu so štátom mu príde taký a taký objem a neexistuje zákonné nastavenie, zákonná povinnosť štátneho rozpočtu, štátu, ministerstva kultúry, ale dáva mu to takpovediac z jeho dobrej vôle, tak môžeme predpokladať, že tento nástroj skôr či neskôr bude zneužitý.
Preto som si dovolil v tejto novele sa vrátiť k spôsobu financovania a zrušiť dva, dva piliere financovania média verejnej služby, a to je zrušiť koncesionárske poplatky a zrušiť aj zmluvu so štátom a stanoviť presné percento z HDP. Pre potreby tejto novely sme stanovili percento 0,15 % z HDP, voľne podľa predchádzajúcich rokov sa môžeme baviť o sume 117 mil. eur a zároveň aj zapracovať valorizačný mechanizmus. To znamená, stúpa HDP, stúpajú finančné prostriedky na financovanie média a verejnej služby, klesá HDP, klesajú prostriedky. Dá sa s tým manažérsky pracovať, dajú sa stavať rozpočty a médium verejnej služby sa dostane z priameho, spod priameho finančného vplyvu ministerstva kultúry alebo akejkoľvek vládnej väčšiny, rok, ktoré prichádza rok čo rok, dostáva sa do slobodnejšieho manažérskeho výkonu rátania s finančnými prostriedkami, ktoré vieme predpokladať v ročnom, dvojročnom, trojročnom horizonte podľa odhadovaného vývoja HDP.
Čiže ako konštatujem v dôvodovej správe, v rámci zmeny systému financovania verejnoprávneho vysielania je cieľom zrušenie dvoch súčasných príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska a nahradenie jedného, a to je presne zadefinovaného percenta voči HDP a tá kapacita, ak vyjdeme z roku 2015, by mohla byť 117 mil. eur na rok. Ak vyjdeme z roku 2016, keďže vieme, že hrubý domáci produkt rastie, tak tá suma môže byť percentuálne vyššia. Zároveň dávame aj spodnú hranicu, pôvodne sme schválili - za Radičovej vlády - 90 mil. eur, čiže ak HDP klesne natoľko, že by bola atakovaná spodná hranica financovania média verejnej služby pre účely tohto zákona, vzhľadom na trojročný posun platnosti navrhujeme spodnú hranicu financovania zo štátu 100 mil. eur. Pod túto hranicu by aj na základe koeficientu nemalo financovanie média verejnej služby klesnúť.
Toto je z hľadiska úvodného slova, avizujem, že aby sa mohli prípadne záujemcovia o túto tému prihlásiť s faktickými poznámkami, podrobnejšie vystúpim aj v rámci rozpravy, takže pre potreby úvodného slova z hľadiska ambície zrušiť koncesionárske poplatky, zaviesť spravodlivejšie, slobodnejšie a manažérsky viacej uchopiteľnejšie financovanie média verejnej služby a v neposlednom rade možnú odpolitizáciu alebo odsunutie akéhokoľvek politického vplyvu čo najďalej od média verejnej služby. V rámci úvodného slova si myslím, že stačí a dúfam, že táto téma, ktorá z úplne iných príčin, z príčin vybavovania si účtov v koalícii mala aj mediálnu pozornosť, čiže je to ten známy spor medzi predsedom parlamentu a ministrom kultúry. Je podľa mňa na stole reálne riešenie, ktoré sa čakalo z môjho pohľadu aj od strany SNS, ale neprišlo.
Čiže ak voľne odcitujem alebo parafrázujem slová predsedu parlamentu, že ak by mal dostatok politickej sily, tak by koncesionárske poplatky zrušil. Ak voľne rátam, politická sila tohto pléna, ak by sa pripojilo pätnásť poslancov jeho klubu, predpokladám, že by sa našla a koncesionárske poplatky by mohli byť zrušené.
To, že s riešením zatiaľ neprišli, vidím ja v politikárčení a nie v reálnom výkone politiky, že niekto má na mysli nezávislosť média verejnej služby. To, čo sme zachytili v ostatnom období od predsedu Slovenskej národnej strany, že príde s riešeniami, až keď bude médium verejnej služby patriť pod SNS, sme my ako klub OĽANO - NOVA odsúdili a myslím si, že viacero poslancov aj opozície a myslím si, že aj SMER-u, keďže urobili dostatočné, a iných strán, niektoré kroky, ktoré vedú k vyššej dôveryhodnosti tohoto média, sa im nepočúvalo celkom dobre.
Na záver politicky iba uvediem, že raz si - myslím, že to bol politik HZDS pán Urbáni - dovolil na médiá povedať, že ich záujmom je v rámci Slovenskej televízie mať spravodajstvo. Možno si to niektorí pamätáte, čo to spôsobilo a akým spôsobom doba kapustovín v rámci spravodajstva STV sa zapísala temnými písmenami do histórie slobody verejnoprávnych médií. Tu máme vyšší typ ambície, strana jedna, politická strana, parlamentná, si vypýtala médium verejnej služby do svojej priamej správy. Myslím si, že je to neakceptovateľné a dúfam, že tomuto scenáru, návratu ku kapustovinám nikdy nepríde.
Preto aj predkladám tento návrh zákona, ktorý vie držať ambície akéhokoľvek politika od takýchto úvah alebo ambícií dostatočne ďaleko a dokonca vylepšuje finančnú kondíciu média verejnej služby a dúfam, že ak máme naozaj na mysli reálny a dobrý výkon a dobrú kondíciu média verejnej služby, tento návrh zákona bude mať v tomto pléne podporu.
Ďakujem.

Chcem sa poďakovať kolegom za faktické poznámky. Možno na dovysvetlenie. Áno, podľa mňa je v roku 2016, pán poslanec Sopko, absolútne zarážajúce, že tento štát nevie kvantifikovať, či všetky deti splnili školskú dochádzku napriek tomu, že fungujú informačné systémy, ako fungujú. Problémy samosprávy a prokurátorského dozoru budete vy, ľudia zo samosprávy poznať.
A pán poslanec Kollár, ešte jeden moment, finančný dopad tejto novely som zabudol viac-menej spomenúť. Totižto ak Ústavný súd sa stotožní s návrhom generálnej prokuratúry, podľa mňa príde, môže prísť k reálnym škodám tohto štátu, pretože tie rádiá, ktoré boli zaviazané retroaktívne a pri zlej definícii slovenského diela a Ústavný súd rozhodne, že naozaj to tak je, tak môžu žalovať tento štát za ušlý zisk. A to som zvedavý, kto si tento moment zoberie na tričko.
Ja len upozorním, že pri prijímaní toho návrhu zákona som presne na tieto momenty upozorňoval. Upozorňoval som na zlú definíciu slovenského diela a na prvky retroaktivity voči držiteľom licencií a zásahu legislatívca do ich práva podnikať. Uvidíme, čo urobí Ústavný súd. Pravda je, že generálna prokuratúra v tomto podala podnet.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem oceniť v prejave pána kolegu Viskupiča, že spomenul problematiku zisťovania povinnej školskej dochádzky a pri tých zisteniach, ktoré sa uvádzajú v správe, chcem tu pripomenúť, že naozaj máme rezortný informačný systém v školských informačných systémoch a pre riaditeľov škôl, základných škôl, ako aj pre školských administrátorov informačných systémov. Je to niekedy už nekonečný príbeh, kedy sa často stáva, že tie softvéry vykazujú veci, ktoré nie celkom načítavajú dáta a myslím si, že je už najvyšší čas uskutočniť také opatrenia, aby naozaj tento rezortný informačný systém už konečne začal fungovať a naozaj sa dochádzalo k zlučovaniu databáz tak, aby nám vykazovali tie veci o žiakoch, ktoré potrebujeme. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, štandardne, keďže nie som právnik a beriem práve túto expertízu pri správach či generálneho prokurátora alebo špeciálneho za podstatnú, by som si dovolil niekoľko poznámok ako poslanec a občan a možno aj niektorí, niektoré otázky. Ja celkom vítam, že je tu prvý námestník generálneho prokurátora pre netrestnú oblasť a rovnako sa pripájam k prianiu skorého uzdravenia pána generálneho prokurátora.
A k, možno jedna všeobecná otázka z hľadiska personálneho stavu prokuratúry ako takého, keďže v správe, a ja som si ju prečítal, je pre mňa dosť, jeden z dosť neriešiteľných problémov, ja som tu, myslím, toto je šiesta správa, ktorú som počul a vždy bolo konštatované tak, takpovediac úvodom z hľadiska základných a bazálnych problémov prokuratúry jednak nedostatočný personálny stav, jednak vysoký nápad a jeho rastúca tendencia a aj finančné poddimenzovanie.
Táto správa za rok 2015 sa líši a líši sa tým, je konštatovaný z hľadiska trestných vecí, myslím, že ten nápad bol skoro 20-tisíc, 19 980 a konštatovaný bol pokles skoro o 3-tisíc trestných prípadov. Zároveň je konštatovaný, vyššie personálne obsadenie, ako aj určitý nárast finančných prostriedkov. Napriek tomu správa obsahuje také zásadné konštatovanie, že napriek tomu sa nestíha, pretože komplikovanosť prípadov, najmä v ekonomickej trestnej činnosti a ďalších, prináša vyššiu zložitosť a prokurátori by mali mať viac času venovať sa jednak samovzdelávaniu a jednak iným krokom, aby mali viac času riešiť konkrétne príklady.
Čo však správa neobsahuje, je, že ako na to. Čiže ja by som sa veľmi rád opýtal, že ak teda prišlo k reálnemu poklesu trestných, nápadu trestných činov alebo tak to poviem laicky, ak teda aj narástli finančné prostriedky a mohla by byť zvýšená kapacita venovať sa konkrétnym prípadom pri tom množstve 20-tisíc, čo je tým riešením, resp. či sa dá kvantifikovať, že koľko tých prokurátorov a aké finančné prostriedky by mali byť použité, aby sme mohli byť s trestným procesom spokojní. Predpokladám, že tá správa nemôže obsahovať tabuľku, kde by bol akože ideálny stav, pre toto kladiem, ideálny stav z vášho pohľadu. Taká tabuľka tam nie je. Čiže koľko prokurátorov, aké finančné zdroje a možno, aký spôsob tej expertízy samovzdelávania a podobne by mohol prísť, aby sme vedeli byť s činnosťou generálnej prokuratúry spokojní, my ako občania, aj vy ako priamo tí, ktorí sa touto činnosťou zaoberajú.
Druhá poznámka k tomuto stavu. Je pravda, že z nápadu trestných vecí budeme s 98 - 97 % pravdepodobne spokojní a viacerí moji predrečníci hovorili možno o tých symbolických 3 %, kde vysoko politicky exponovaní ľudia, resp. ľudia reálneho vysokého vplyvu, možno finančného zázemia, si dokážu takpovediac trestný proces nejakým spôsobom kúpiť, zastaviť, zabezpečiť tak, aby išiel v ich prospech a či vidíte možné predpolie, ako autonómnu činnosť generálnej prokuratúry v trestných veciach zlepšiť natoľko, že práve tieto symbolické veci z hľadiska inštitucionálnej stability a dôvery by sa dali riešiť tak, že bude vyššia dôvera verejnosti, vyššia dôvera odborníkov, možno priamo právnikov v to, že generálna prokuratúra skutočne do bodky napĺňa dohľad nad zákonnosťou alebo výkon zákonnosti.
Druhú časť mojej otázky, tak ako som avizoval, by som sa chcel venovať vášmu portfóliu, a to je vybavovanie agendy prokurátor pôsobiaci v netrestnom úseku. Totižto ak si pozrieme ten trestný úsek a netrestný, tam, myslím, že je to tretia časť, ona začína takým takpovediac až školením, aké je postavenie vlastne prokuratúry v netrestných veciach. Je tam dokonca taxatívne vymedzené, ktoré normy, ako je to ústavne upravené a podobne. Z môjho pohľadu je to veľmi dobré, pretože ak sa naozaj na túto správu pozrie laik, tak prirodzene vyplýva: prokurátor - trestné veci. Ale máme tu obrovskú agendu v mimoriadnych dovolaniach a podobne aj cez netrestné veci, zásah do občiansko-právnych sporov a podobne. Čiže nemal som to tých 2,5 strany, ktoré sa venovali takpovediac právnemu postaveniu generálnej prokuratúry pre netrestné veci za zbytočnú a celkom som ju privítal a následne by som teda položil dve otázky.
Pre plénum parlamentu je podľa mňa veľmi dôležitá vec, v tých trestných som to videl menej, kde ste si dovolili, alebo podľa mňa veľmi dobre až do detailov spracovať, že čo by pomohlo prokuratúre z hľadiska stabilizácie právneho prostredia, legislatívneho nastavenia, ja sa ospravedlňujem, skúsim to nájsť, keďže je tam dokonca teda odkaz a ja si myslím, že tento odkaz nesmeruje nikde inde, len priamo plénu parlamentu. (Reakcia z pléna.) Ja to hľadám, lebo som si to označil, čiže odcitujem teda zo správy: "V rámci vybavovania agendy prokuratúry pôsobiace na", tá strana je 70, "v rámci vybavovania agendy prokuratúry pôsobiace na netrestnom úseku identifikovali viacero aplikačných problémov, ktoré spočívali v nejasnej právnej úprave umožňujúcej viacero možných výkladov", mala byť čiarka, "a teda i spôsobov riešenia, ako i v nedostatočnej alebo chýbajúcej právnej úprave."
Čiže ak budeme hovoriť o odkaze generálnej prokuratúry v netrestných veciach, identifikujú viacero aplikačných problémov a nedostatočnú, resp. chýbajúcu právnu úpravu. Myslím si, že toto bude odkaz z legislatívnej činnosti na ministerstvo spravodlivosti, a teda aj na nás, lebo nikto iný nedostatočnú alebo chýbajúcu právnu úpravu nevie urobiť. "Táto situácia", citujem, "vedie k potrebe využitia analógie, t. j. nevyhnutnosti úvahy o správnosti voľby použitia primeranej právnej úpravy na riešenie daného problému. Taktiež boli identifikované viaceré problémy, ktoré vznikli z dôvodu nepochopenia podstaty veci, ktorú mala konkrétna právna úprava riešiť a takto v podstate spôsobila právna úprava problémy, ktoré už boli predchádzajúcou právnou úpravou vyriešené." Konštatuje správa generálnej prokuratúry. Nemyslím si, že je lepší odkaz pre plénum parlamentu, ako tieto slová, pretože naozaj to vieme vyriešiť, či to príde na základe iniciatívy vlády alebo konkrétnych poslancov pri ich legislatívnych iniciatívach, ako tu, kde máme z vášho portfólia pomenované a myslím, že ich je šesť. Ja ich skúsim teda odcitovať, že kde by mala nastať lepšia legislatívna úprava.
Prvé je konštatované: "Významnou oblasťou je oblasť verejnej správy, v ktorej by bolo vhodné prijať kompletne novú právnu úpravu pre oblasť banského práva. Nosnými zákonmi v tejto oblasti je zákon č. 44/1988 Zb., čiže z bývalého režimu o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) a zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe (zákon o banskej činnosti) s množstvom priamych aj nepriamych noviel. Ide o zastaralú, dobovo a spoločensky, aj terminologicky prežitú právnu úpravu, z ktorej množstvo nekompatibilných novelizácií, nekorešpondujúcej terminológie a absencie právnych mechanizmov reagujúcich na zmenu spoločenského zriadenia vytvorilo tak neprehľadnú situáciu, že sa znemožňuje adekvátne zabezpečenie ochrany nerastného bohatstva, umožnenie jeho racionálneho využívania v prospech Slovenskej republiky a súčasne by sa, nedostatočné zabezpečenie aj ochrany životného prostredia a práva zákonom chránených záujmov fyzických a právnických osôb pred dôsledkami banských činností a činností vykonávacích banským spôsobom." Čiže prvá konštatácia, vysoký tlak na úpravu normy ešte spred roka 1989, banský zákon.
Ďalší identifikovaný nedostatok zistený prokurátormi bol, a teraz toto je pre mňa veľmi dôležitá vec a preto sa tomu venujem, je vedenie evidencií detí a žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky podľa § 6 ods. 19 zákona 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve. Ak, je to dosť dlhý odsek, nebudem ho celý citovať. Ide o to, že máme povinnosť a máme zadefinovanú povinnú školskú dochádzku a prokurátori v netrestnej činnosti nám v správe predkladajú situáciu, že nevieme efektívne zistiť, kto a akým spôsobom vykonáva povinnú školskú dochádzku.
Podľa mňa to, čo sa konštatuje v tejto správe, by aj v zmysle debaty, ktorú sme mali v stredu o školstve a vzdelávaní, by malo upriamiť pozornosť tohoto pléna, možno ministerstva školstva v tomto, v tomto prípade, alebo aj nadrezortne, aby sa táto právna úprava upravila, pretože v platnej právnej úprave absentuje úprava oznamovacej povinnosti riaditeľov stredných škôl, pokiaľ žiak nastúpi na ďalšie štúdium na strednej škole a je ešte vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky. Ak by som to, a či som to správne pochopil, keďže zriaďovateľská pôsobnosť niekedy bola takpovediac na ministerstve a na štáte a zriaďovateľské pôsobnosti sa rozdelili pre škôlky a základné školstvo na mestá, stredné školstvo na VÚC-ky, nastal všeobecný mišmaš a my na Slovensku nevieme zisťovať parametre povinnej školskej dochádzky a či ju akákoľvek komunita, nechcem ísť, napĺňa a či ju de facto na základe nejakého centrálneho registra vieme efektívne kontrolovať. Čiže na Slovensku podľa konštatácie tejto správy nevieme určiť do dôsledkov, či všetky deti splnili parametre povinnej školskej dochádzky.
Upozorňujem, sme v roku 2016, je tu toľko rôznych ústredných portálov verejnej správy a informačných systémov, že je to hanba a myslím si, že vyčistenie, a tu sa prikláňam na stranu generálnej prokuratúry a tejto poznámky, aby sme zabezpečili legislatívnu čistotu v tom, aby sme vedeli zistiť, či naozaj všetky deti absolvovali povinnú školskú dochádzku. Aj, a je to možno teda odkaz aj ľuďom, ktorí sa venujú bazálne školstvu a je to ich oblasť, aby s týmto urobili poriadok.
Ďalšou oblasťou, ktorú aj ja vnímam ako občan, je činnosť pri rozhodovaní obcí o poplatku za znečisťovanie ovzdušia. Stretli sme sa s tým aj my ako poslanecký klub Obyčajných ľudí v obci Hrboltová a podobne. Tuná je konštatované, že jedná sa teda o menších znečisťovateľov ovzdušia, kde majú obce v praxi problém určiť mieru znečisťovania, prevádzkovateľov malého zdroja, znečisťovania ovzdušia a následne na to stanoviť adekvátnu výšku poplatku. Čiže zákon č. 401/1998 Z. z. má tento legislatívny defekt a keďže citovaný tento zákon č. 401/1998 Z. z. neurčuje žiadne kritériá pre určenie výšky pre prevádzkovateľov malého zdroja znečistenia ovzdušia, bolo by možné pri určení výšky použiť odporúčanie podľa prokuratúry nejaký typ analógie, alebo teda zmeniť legislatívu.
Ďalší, čiže to je problém životného prostredia a malých znečisťovateľov a myslím si, že mnohí z vás, panie poslankyne a páni poslanci, majú plné e-mailové schránky práve kvôli tomuto problému. Niekto sa rozhodol v nejakej zóne, v nejakom susedstve postaviť nejaký typ fabriky, ktorý nespĺňa parametre a nevieme sa celkom dobre na základe súčasného legislatívneho nastavenia dopátrať k tomu, či obec určí, akým spôsobom určí aspoň výšku poplatku, ktorý spôsobuje toto znečisťovanie.
Z hľadiska netrestnej činnosti mňa celkom potešilo toto konštatovanie, keďže dlhodobo sa venujeme s Jankom Mičovským v predchádzajúcom volebnom období a plánujeme, avizujeme aj na toto, problémy so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku. Je tu jeden politik, ktorý mal túto normu takpovediac pri kritike privatizácie a ďalších procesov a zasvietila jeho hviezda, volá sa Robert Fico, je predsedom vlády a jeho takpovediac ústrednou alebo jednou z ústredných tém jeho politického pôsobenia bol práve tento zákon a generálna prokuratúra konštatuje, že aplikačná prax pri zákone o preukazovaní pôvodu majetku priniesla viaceré problémy pri konaní o návrhu na začatie konania o vyslovene nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov. Aplikačné problémy v súvislosti so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku boli predmetom pracovného seminára, prokurátor, príslušníkov Policajného zboru v máji v roku 2015 a prišli s konkrétnymi závermi, akým spôsobom sa k tejto právnej norme upriamiť. A akým spôsobom ju vlastne uchopiť, aby bola z môjho, teda laického pohľadu viac vykonateľná a takpovediac nabrala zuby. Generálna prokuratúra konštatuje, že výrazným nedostatkom zákona o preukazovaní pôvodu majetku je, že umožňuje prešetrovanej osobe akýmkoľvek spôsobom preukazovať nadobudnutie svojho majetku bez možnosti ďalšieho preskúmavania zo strany prokurátorov alebo iných orgánov. Nedostatkom zákona je taktiež, že prešetrovanej osobe postačí zbaviť sa časti majetku presahujúci 1 500-násobok minimálnej mzdy kedykoľvek po začatí prešetrovania a výsledky množstva práce odvedenej finančnou políciou na zistenie majetku a ak podá podnet na podanie návrhu aj práce prokurátora, sa stávajú bezpredmetnými.
Čiže ak nám generálna prokuratúra v oblasti preukazovania pôvodu majetku odkazuje, že táto norma je nedostatočná, dokonca nám spravili spolu s policajným zborom seminár, kde tie problémy sú, aby sme z tejto normy urobili zákon, ktorý bude naozaj reálne pôsobiť a možno vyriešili mnohé problémy, ktoré nám verejnosť vyčíta, že ľudia, ktorí prišli k majetku nelegálnym spôsobom, všetci to vieme a napriek norme, ktorú máme, čiže zákon o preukazovaní pôvodu majetku, je prokuratúra, policajný zbor, konštatovanie o tomto jave je aj tu, že napriek práci finančnej polície a prokuratúry táto práca vychádza navnivoč, je na nás, aby sme vyslyšali aj stanovisko generálnej prokuratúry a túto defektnú normu opravili tak, že bude naozaj hrýzť tých, ktorí prichádzajú k majetku nelegálnym spôsobom.
Odporúčam túto časť správy všetkým poslankyniam a poslancom, pretože si myslím, že práve preukazovanie pôvodu majetku vie v našej spoločnosti urobiť poriadok a tento zákon, ak by naozaj reálne fungoval, by pocit nachádzania zákonnosti a základný pocit spravodlivého prístupu ku každému jednému občanovi pri získavaní majetku by urobili takpovediac zadosť a vyššia miera pocitu spravodlivosti spoločnosti by bolo len a len dobre, pretože vieme, v akej dobe žijeme a že zrovna tento parameter v našej spoločnosti nie je veľmi cítiť. Čiže je tam ešte konštatovanie ohľadom, kde ja cítim netrestnú činnosť generálnej prokuratúry, najviac je takpovediac, keď sa samospráva troška zblázni a obracajú sa ľudia na okresných prokurátorov.
Nechcem a nie je mojou, mojím zámerom citovať celú netrestnú časť vašej správy, ale vyhajlajtoval som tieto štyri témy. Z môjho pohľadu prioritná, zlepšiť a zúčinniť parametre zákona o preukazovaní pôvodu majetku kvôli lepšiemu pocitu spravodlivosti a možno vyrovnaním mnohých skrivodlivostí, ktoré pri zločinnom nadobudnutí majetku dnes generálna prokuratúra napriek snahe a napriek snahe aj policajného zboru nevie riešiť, a je to odkaz generálnej prokuratúry aj na riešenie legislatívy.
Druhá vec. Opravenie povinnej školskej dochádzky, vybudovanie registra, zmenu legislatívy, enviroment a zelené témy ohľadom zvyšovania poplatku a štvrtý, alebo určovania poplatku, a štvrtá vec, banský zákon sú zásadné štyri odkazy, s ktorými, keď sa toto plénum popasuje, myslím si, že urobíme aj z pohľadu nastavenia legislatívy, ktorú nám priniesli podľa mňa odborníci, lebo pri zisťovaní zákonnosti sa nebavíme politicky, túto správu a to, čo som citoval a hovoril, nemá zafarbenie ani OĽANO, ani SMER, ani, ani žiadne iné politické strany a myslím si, že ak minimálne pohneme so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku, tak to spoločnosť ocení. Čiže dávam do pozornosti okrem spomínaných trestných vecí, ktoré hovorili kolegovia, aj časť správy, ktorá sa venuje netrestným veciam a podľa mňa sú tam dosť zaujímavé podnety na to, aby sa toto plénum nimi zaoberalo a to, čo naozaj vie urobiť, a to je zmeniť legislatívu, k tomuto kroku pristúpila.
Posledná poznámka, aby som to stihol do jedenástej hodiny. S pánom námestníkom sme riešili jednu vec, ktorú ja mám hlboko na srdci, sú to takzvané rádiové kvóty. Možno tí, ktorí ste tu aj z predchádzajúceho obdobia, si pamätáte, že sme kritizovali, aj ja pri predkladaní tohoto legislatívneho zámeru z dielne ministerstva kultúry, jeho zlú definíciu slovenského hudobného diela a retroaktivitu. Obe a ešte ďalšie dve príčiny sa stali predmetom podania alebo dovolania, podania na Ústavný súd a myslím si, že toto plénum v skoršom alebo neskoršom čase sa bude musieť podľa mňa zlou, zlým prístupom ministerstva kultúry k slovenskej hudbe a k rádiovým kvótam buď vrátiť alebo budeme čakať na rozhodnutie Ústavného súdu. Totižto tak, ako nastavil rádiové kvóty minister Maďarič, sme aj z môjho pohľadu, aj z pohľadu generálnej prokuratúry toto plénum prijalo normu, ktorá je retroaktívna a ktorá zle definuje z pohľadu Európskej únie slovenské hudobné dielo.
Čiže budem vám držať, pán prvý námestník, palce vo vašej ďalšej činnosti a dúfam, že aj postavenie generálnej prokuratúry v netrestných veciach prinesie možno aj viac týchto legislatívnych, nazvem to, že nápadov, i keď to znamená iný nápad, ako vy používate v terminológii, a týchto ideí, aby nad politikou cez politické spektrum sme mohli niektoré legislatívne nastavenia, kde je neporiadok alebo aplikačná prax ukazuje nedostatky, aby sa vyriešili.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne kolegom za reakcie, možno začnem od konca. Pán kolega, trestné stíhanie vo veci domáceho násilia, mám informácie, že prebieha stále, takže túto časť si plnia dobre. A musím povedať, že práve na, práveže mám pocit, že v tomto pristupujú nie predpojato, že naozaj vyšetruje sa dobre. Čo sa týka tých finančných transakcií, to už je druhá vec, o tom vedomosť naozaj nemám, takže verím, že aj toto nebude zametené pod koberec, tak ako aj tá kauza domáceho násilia, ktorá, čo sa vyšetruje ďalej.
Čo sa týka, kolega Vašečka tunak spomenul, áno, že tlačí sa na to, aby bol prijatý Istanbulský dohovor. Ja som tak isto presvedčená, že úplne stačí, ak sa budeme riadiť európskou legislatívou, smernicou, ktorá mala byť transponovaná a sme schopní (zaznievanie gongu) a sme schopní pripraviť veľmi dobrý zákon o pomoci obetiam alebo o obetiach trestných činov, ktoré by v tejto oblasti pomohli Slovensku hlavne v identifikovaní trestných činov a možnože aj kvôli tomu, aby sa obete už nemuseli obávať, ja neviem, ďalšieho pohadzovania a to, že im nikto nechce veriť. Pretože som si istá, to teda aj tí ďalší predrečníci potvrdili, že naozaj u nás na Slovensku obete sa niekedy musia viac obávať, ako tí páchatelia. Stále v našom Trestnom poriadku upravujeme práva páchateľov a akosik zabúdame na práva obetí.
Tu by som ale chcela podotknúť, myslím, že pán Kotleba sa vyjadril, že som sa zaoberala viac teda tým, že ako, že sa Rómom nepomáha, lebo nie, nie, nie. Zle ste ma pochopili alebo nepočúvali ste. Práveže som dala pánovi námestníkovi otázku, že akým spôsobom sa, to si radšej pomôžem, akým spôsobom vlastne generálna prokuratúra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pani poslankyni Jurinovej, predsedníčke ľudsko-právneho výboru za to, že prispela k tejto téme. Ja som sa tiež vyjadroval práve k téme domáceho násilia na výbore, keď pán prokurátor Šufliarsky ju prednášal a presne sme rozobrali tento problém nastavenia alebo definície domáceho násilia, ktorý chýba v našej legislatíve, ako veľmi správne tam povedal vtedy, že je to hodená rukavica pre nás, lebo my sme zákonodarci, my určujeme zákony, definície a potom na ďalších zložkách je, aby tieto definície uvádzali reálne do života, či je to prokuratúra, či je to polícia. Hovorili sme o tom dneska.
Len v jednej, v jednej veci, v jednej jeho poznámke som vtedy s ním nesúhlasil. On hovoril, že keby sme teda prijali Istanbulský dohovor, ako sa nazýva, takže z toho by tá definícia vyplynula, tak ja som si dovolil povedať, že na to nevyhnutne nepotrebujeme Istanbulský dohovor, ale potrebujeme si urobiť normálnu, vlastnú domácu legislatívnu prácu a vieme potom určiť, že čo je také špecifické. Pre nás na Slovensku tiež tu padli rôzne poznámky o tom, že sme v mnohých veciach špecifickí, takže áno, môžeme sa inšpirovať medzinárodným právom, európskym právom, ale tiež potrebujeme ísť do detailov, ktoré sú dobré pre nás a do nástrojov, ktoré pomôžu nám vyriešiť tieto problémy alebo aspoň ich teda reálne riešiť.
Ďakujem.

Ďakujem kolegyni Jurinovej, že sa dotkla aj časti správy, ktorá sa týkala trestných činov súvisiacich s domácim násilím. Tiež oceňujem zavedenie bezplatnej linky pre obete domáceho násilia, ktorú zaviedla generálna prokuratúra. Naozaj, čo všetko sa vykoná v prospech obetí, je na mieste. Dovolím si, dovolím si však polemizovať s tým, že, ako sa píše v správe, že pretrvávajúca absencia legálnej definície pojmu domáceho násilia v trestnom práve, to je to, čo zvyšuje alebo pretrvávajúcu latenciu vlastne ponecháva pri obetiach domáceho násilia.
Ja sa s tým trošička nestotožňujem aj na základe mojej, mojej praxe. Naozaj, ak nám ide o vec, je najvyšší čas, aby sme sa na tento špecifický problém obetí domáceho násilia pozerali prierezovo, teda medzirezortne. Ide naozaj o ohrozenie života a zdravia. Nie je totiž možné, aby jedno ministerstvo svojho času chystalo zákon o domácom násilí a druhé ministerstvo sa snažilo aplikovať smernicu Európskeho parlamentu o podpore a ochrany obetí trestných činov.
A teda v súvislosti s touto smernicou chcem povedať, že žijeme už v roku 2016 a teda mali by sme sa posunúť ďalej v pohľade na domáce násilie. Dnes už nepostačuje iba legislatívna definícia pojmu, ako to uvádzate v správe, ale k zníženiu domáceho násilia nepomôžeme iba, keď sa budeme pozerať na páchateľa. Je potrebné prekročiť ten trestnoprávny rámec a zamerať svoj pohľad na obete. Teda nielen na poškodených, ale na obete, na ich práva, podporu a ochranu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán námestník, samozrejme, možnože táto, tento príspevok bude trošku z iného súdku, aký sme tu počuli, aj keď so všetkým, čo hovorili kolegovia predo mnou, predrečníci, s väčšinou môžem len sa stotožniť.
Prejdem teda postupne dvoma časťami, ktoré sú z tejto správy. Správa v časti 1 - stav a zabezpečenie plnenia úloh - hodnotí viac-menej strategické zameranie činnosti prokuratúry, hlavne výsledky, to možnože také nudné čítanie, pretože viac-menej formálne iba hovorí o plnení či neplnení rôznych uznesení, pričom sa ten živý obsah, o ktorom, ktorý vlastne častokrát nevieme ani identifikovať, chýbal. Je nám jasné, že proste takto sa robia správy.
Preto by som možno chcela pána generálneho, pána námestníka generálneho prokurátora požiadať o doplnenie alebo spresnenie niektorých skutočností spomínaných v tejto úvodnej časti správy týkajúcej sa predovšetkým ľudsko-právnych otázok a tejto problematiky.
V tejto časti správy sa okrem iného hodnotí plnenie uznesenia č. 71 zo 17. februára 2015 a týka sa návrhu celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv Slovenskej republiky, ktorá v bode C1 odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri plnení opatrení stratégie. Pozornosť prokuratúry sa podľa predloženej správy zamerala predovšetkým na aktivity v oblasti predchádzania eliminácie všetkých foriem diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie, na aktivity v oblasti trestného práva a iných oblastí práva.
Takže mám otázku, že čo konkrétne znamená slovný obrat "pozornosť sa predovšetkým zamerala", čo takéto zameranie pozornosti vôbec prinieslo obsahovo i vo výsledkoch? Osobitne, ako vyzerala súčinnosť, ktorú poskytla generálna prokuratúra ministerstvu zahraničných vecí, kde, citujem zo správy: "V niektorých konkrétnych trestných veciach sledovaných Radou Európy pre ľudské práva a inými medzinárodnými inštitúciami, ktorých sú objektom trestných činov rómski obyvatelia žijúci na Slovensku, u ktorých došlo konaním policajných zložiek pri ich zásahoch k podozreniu z protiprávneho konania alebo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd.". Teda čo generálna prokuratúra v týchto veciach podnikla, čo zistila a aké sú výsledky jej intervencií v týchto veciach?
Ďalšia oblasť. Pod bodom 14 sa hovorí o plnení odporúčania vlády spolupracovať pri realizácii odporúčaní Výboru proti mučeniu v súvislosti s dohovorom proti mučeniu a inému krutému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. V tejto súvislosti správa generálneho prokurátora referuje o svojich aktivitách v troch oblastiach, a to sú podmienky v miestach výkonu väzby a trestu - o tom sme mali aj nedávno správu od ombudsmanky - v používaní nadmernej sily zo strany orgánov činných v trestnom konaní a problematika domáceho násilia.
Problematika domáceho násilia, ktorá patrí medzi, častokrát naozaj medzi prioritné témy pána generálneho prokurátora, je osobitné riešenie, aj osobitne riešená aj v ďalších častiach a k nej sa ešte určite vrátim.
No a pokiaľ ide o otázky používania nadmernej sily zo strany orgánov činných v trestnom konaní, v správe sa uvádza, že námestník generálneho prokuratúra pre trestný úsek zaslal podrobnú správu generálnemu riaditeľovi sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra o zistených skutočnostiach pre potreby využitia pri realizácii odporúčaní Výboru proti mučeniu. Opäť z prerokovanej správy síce nevieme, čo konkrétne táto správa obsahovala, ani čo odporúčala, resp. aké opatrenia boli prijaté. Zostáva už len dúfať, že také závažné veci budú riešené transparentnejšie, adekvátnejšie a spravodlivejšie, pokiaľ bude kontrola vyňatá zo štruktúr ministerstva vnútra, tak ako bolo nedávno avizované. Uvidíme, či vôbec k tomu dôjde.
V súvislosti s podmienkami v miestach výkonu väzby a trestu by som rada upozornila, že zlé podmienky a nevhodné správanie sa nedotýka len ľudí, ktorí sú podozriví, stíhaní, alebo ktorí boli aj odsúdení. Prednedávnom aj prišiel na výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny podnet od rodičov, ktorí boli na návšteve svojho syna vystavení ponižujúcemu správaniu v Ústave na výkon trestu v Leopoldove. Následne som aj listom potom oficiálne oslovila riaditeľa ústavu, ktorý v odpovedi uviedol, že vo veci podal trestné oznámenie. Chcela by som sa opýtať, či o tomto a podobných prípadoch viete, čo v tom konáte a aký efekt bude opäť prípadných opatrení. Iste netreba zdôrazňovať, že pocit moci a nadradenosti, ktorí majú veľakrát príslušníci uniformovaných zložiek voči podozrivým, obvineným a odsúdeným ich nemôže viesť k nevhodnému, až krutému zaobchádzaniu, čomu sa snaží práve spomínaný dohovor predchádzať. Preto ani nepovažujem za zbytočné hovoriť o tom, upozorňovať na neprípustné správanie a konanie a zároveň zdôrazniť, že ľudské práva sme povinní rešpektovať aj u tých, ktorí sami zákon porušili, ale tiež, že zločin má dve stránky: páchateľov a obete. A tí, ktorí sú obeťami, sú až príliš často vystavení rovnako neprístojnému zaobchádzaniu zo strany mocných.
Tu by som možno pripomenula, že teraz vieme, je na verejnosti kauza resocializačného zariadenia a to len taká, taký možno znak, že častokrát to nemusí byť ani uniforma, keď z pozície moci využívajú nekontrolovane svoju moc a nadradenosť možno nad svojimi chovancami. Toto je teda v štádiu šetrenia všetko.
V kapitole vyhodnotenia plnenia záverov a opatrení uvedených v predchádzajúcom kalendárnom roku za celkom pozoruhodné považujem informácie o úsilí minimalizovať prieťahy v konaní a o uskutočnenej previerke zameranej na veci, kde trestné stíhanie trvá viac ako dva roky. Zdá sa mi naozaj až zázračné, že sa znížila rozpracovanosť o 40 %. Toto, ak sú toto naozaj relevantné údaje, tak si povieme chvalabohu. Už len zostáva dúfať, že sa podarí aj doobsadiť všetky potrebné miesta na prokuratúre v čo najkratšej dobe a samozrejme kvalitnými prokurátormi.
Časť 2 predstavuje činnosť prokuratúry v trestnej oblasti a poznatky prokuratúry o stave zákonnosti v tejto oblasti. Medzi priority v činnosti prokuratúry patrilo v roku 2015 aj odhaľovanie a účinný postih páchateľov trestných činov tzv. domáceho násilia. Ako uvádza správa, prispelo k tomu napríklad vytvorenie špecializácie prokurátorov na trestnú činnosť mladistvých a osôb, ktoré pre nedostatok veku nie sú trestne zodpovedné na trestné činy spáchané na deťoch a násilie v rodinách. Tu by som si dovolila vsunúť, že bývalá kolegyňa Janka Šípošová, ktorá sa dlhodobo venuje naozaj tejto oblasti, má aj prakticky veľmi dobré skúsenosti s ďalším vzdelávaním práve prokurátorov v tejto oblasti, že považuje ich za veľmi otvorených a aktívnych a aj sama vraví, že veľa vecí v tejto oblasti sa naozaj zlepšilo k lepšiemu alebo zmenilo k lepšiemu.
Ďalej zriadením linky pre týrané osoby na generálnej prokuratúre sa vytvorili podmienky na účinnejšie odhaľovanie a postih tejto trestnej činnosti s tým, že poškodené osoby môžu oznámiť situáciu, v ktorej sa nachádzajú. Po zhodnotení efektívnosti linky došlo v záujme rýchlejšieho prijímania opatrení k presmerovaniu prichádzajúcich telefonických volaní na jednotlivé krajské prokuratúry. Toto beriem ako fakt, možno na zlepšenie efektívnosti to bude mať dobrý vplyv.
V záujme predchádzania trestných činov tzv. domáceho násilia sa prokurátori v roku 2015 aktívne zapájali do legislatívno- vecných aktivít aj iných rezortov a podieľali sa na vypracovávaní a plnení národných akčných plánov. To tiež kvitujem, že naozaj snaha byť akoby, alebo byť prierezový, nielen sa situovať do pozície akoby rezortizmu, ale snaha o široké riešenie problémov za účasti prokuratúry.
Významná bola účasť prokurátorov, špecialistov na plnenie úloh a cieľov Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím vrátane ich účasti vo fókusových skupinách zameraných na predchádzanie inštitucionálnemu a systémovému porušovaniu práv dieťaťa.
Takže všetky tieto aktivity, tieto štyri aktivity, ktoré som prečítala, vysoko hodnotím a považujem za veľký prínos, že sa generálny prokurátor angažuje vo veci, ktorá mu z podstaty veci akosik ani, akoby ani možno neprislúchala, a tou je domáce násilie a snaha pomôcť jeho obetiam. Je úplne pochopiteľné, že to vidí zo svojho právnicko-prokurátorského hľadiska a jeho zameranie je logicky zamerané na páchateľa a jeho potrestanie. Vysoko však hodnotím, že prekročil v našej tzv. krajinke neuveriteľne zakonzervovaný rezortizmus a vyzývam k tomu, aby sme všetci, aby sme sa všetci snažili zmeniť optiku a videli v súvislosti nielen s domácim násilím, ale so zločinom všeobecne nielen páchateľa, ale najmä obete.
Na toto sa snažím upozorňovať naozaj pri každom príspevku, pretože žiadnej obeti nepomôže akýkoľvek trest pre páchateľa, keď sama zostane bez pomoci osočovaná, zraňovaná laickým okolím i stresujúcimi procedúrami trestného konania. To je ešte ten lepší prípad, keď sa trestný čin naozaj aj stane predmetom vyšetrovania.
Preto dúfam, že už nie je ďaleko čas, kedy sa dočkáme aj schválenia zákona o obetiach, na čo tak isto veľmi často apelujem, ktorý sme mali prijať najneskôr v novembri roku 2015 ako transpozíciu smernice. Možnože viacerí viete, ako tá transpozícia, "transpozícia" dopadla. V podstate hrozia nám pokuty za to, že sme to nevykonali tak, ako sme mali.
V správe uvádzate, že za posledné dva mesiace roku 2015 bolo na krajských prokuratúrach zaznamenaných spolu 107 hlasových správ. Z toho polovica záznamov bola bez hlasového obsahu alebo neidentifikovateľných. Druhú polovicu prokuratúry odstúpili polícii. Väčšina oznámení však bola neopodstatnená, skončila odmietnutím trestného oznámenia. Tu dodám, že zmysel tejto linky vidím najmä v prípadoch, ktoré sa odohrávajú v malých obciach alebo tam, kde páchateľ domáceho násilia má silnú sociálnu pozíciu a dokáže účinne zastrašovať alebo manipulovať úrady a zodpovedné orgány vo svojom okolí. Toto sa skutočne stáva. Takáto linka, tak ako aj iné opatrenia bez podporných služieb pre obete však nezníži vysokú latenciu trestných činov súvisiacich s domácim násilím. Zopakujem, že vás chválim za jej zriadenie, ale apelujem, prosím vás, aj na vás, aby ste podporili čím skorší vznik kvalitného zákona, ktorý umožní fungovanie služieb pre obete.
Poznajúc aktivity a kompetentnosť vašich spolupracovníkov v tejto oblasti nepochybujem, že to urobíte, a že generálna prokuratúra podporí návrh zákona, resp. prispeje k jeho kvalite vlastnými kompetentnými pripomienkami a návrhmi. Práve tento zákon by mal priniesť aj to, po čom voláte, teda definíciu toho, čo dnes označujeme spojením domáce násilie. Začať však musíme možno ešte ďalej alebo ešte skôr, a to definíciami pojmu obeť trestného činu a ďalších základných pojmov.
V správe uvádzate, že deficit jednotného pojmu domáceho násilia v právnej teórii i praxi a pomenovanie jeho všetkých foriem, na ktorý nadväzuje neúplný zber štatistických údajov o domácom násilí, si nevyhnutne vyžaduje, aby generálna prokuratúra vo vlastnej kompetencii určovala konkrétny rozsah alebo výber trestných činov, ktoré spadajú do foriem domáceho násilia a ich kritéria. Takýto galimatiáš je však spôsobený tým, že sa naozaj používajú rôzne pojmy: násilie páchané na ženách, rodovo podmienené násilie atď.
Minulý týždeň na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny sme mali aj sami možnosť vnímať to, že človek, ktorý sa venuje tejto problematike, štátny tajomník ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny pán Ondruš, si sám tieto pojmy zamieňal. Považoval ich ako za rovnocenné. Myslím, že by sme sa mohli zhodnúť, že tieto pojmy nie sú to isté a nemali by sme ich miešať. Súhlasím, že je potrebné vedieť skrátka, o čom hovoríme a zhodnúť sa na tom, čo rozumieme pod domácim násilím.
Pre potreby trestného zákona by možno bolo vhodné uvažovať aj o používaní pojmu násilie páchané blízkou osobou, ktoré sa práve v smernici, ktorú sme mali už aplikovať do našej legislatívy, ktorá sa, teda tento pojem sa tam používa. V každom prípade to riešenie, po ktorom voláme my a dúfam, že sa budete snažiť naozaj, vie priniesť dôsledná transpozícia smernice, o ktorej som už vyššie hovorila a pochopiteľne okrem prijatia zákona o obetiach si bude vyžadovať, bude treba aj urobiť novelu trestnej legislatívy, čo však zrejme nebude len na pleciach opäť generálnej prokuratúry, i keď nepochybne s jej alebo s vaším významným prispením.
Ešte raz by som možno apelovala, čo sa týka pojmov, že ak budeme hovoriť o násilí konanom blízkou osobou, do tejto oblasti spadajú aj podľa teda mojej mienky aj práve udalosti, ktoré sa diali v resocializačnom zariadení a ktoré dosť výrazne teda zasiahli do spoločnosti. Trestný čin týranie blízkej a zverenej osoby sa častokrát práve naozaj veľmi prelína aj s domácim násilím, o ktorej sme sa teraz, o ktorej som hovorila. Okresná prokuratúra v tomto zastavila konanie. Teraz dozoruje. Veľmi by ma zaujímalo, že či išlo naozaj o zlyhanie šéfa okresnej prokuratúry a ako to vidíte na generálnej prokuratúre, či budú vyvodené nejaké konsekvencie.
Tiež mám na pamäti jednu kauzu domáceho násilia. Ide o bývalého poslanca z Prievidze. Tu by som chcela tak pozitívne podotknúť, že v tomto smere pristupovala generálna prokuratúra bez akýchkoľvek predsudkov pri riešení domáceho násilia a bola by som veľmi rada, keby takýmto spôsobom sa postavila aj ku kauzám korupcie. Takže ak oceňujem iniciatívu pri riešení domáceho násilia zo strany prokuratúry, bola by som veľmi rada, tam, samozrejme, treba premyslieť tie postupy, ktoré popisujete, bola by som veľmi rada, keby sme takýmto istým spôsobom dokázali oceniť vašu prácu aj v iných oblastiach daňových podvodov, dépeháčky, proste korupčných káuz, kde by ste prejavili nezávislosť, kritickosť, nekompromisnosť, nebojácnosť a dokonca rázny postoj v týchto oblastiach. Verím, že i toto by občania veľmi ocenili.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Nabudúce. (Potlesk.)