Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Nemyslím si, že som filozofoval alebo že by som niečo spomínal z toho. Samozrejme, beriem, že jedným z hlavných cieľov školy je pripravovať na i ten pracovný život, na ten bežný pracovný život. Dovolím si k tomu stále dodať, podľa mňa je jednou z dôležitých úloh aj na úspešný život, ktorý sa nemeria len výškou bankového konta, veľkosťou domu alebo ako ja mám pekné auto, ale aj to, akým budem manželom, rodičom, občanom. A myslím si, že k tomu, áno, na to asi dáta sa momentálne nedajú zmerať.
Nebránim sa žiadnej diskusii, len chcem upozorňovať, že naozaj ako praktik viem, k čomu môžu niekedy pevné dáta viesť a kam môžu niektorých ľudí zavádzať. Takže len toľko som chcel.

Vážený pán predsedajúci, ešte raz, milé kolegyne, kolegovia, rozhodol som sa vystúpiť v rozprave priamo a nie ako v záverečnom slove ako spravodajca aj kvôli tomu, lebo chcem – a možnože vyprovokujem trošku k faktickým poznámkam – aj vaše reakcie, pretože ma veľmi táto téma zaujíma aj z toho dôvodu, keďže v minulosti som pôsobil na pozícii výchovného poradcu na základnej škole a viem veľmi dobre, ako niekedy bola ťažká komunikácia jednak s rodičmi, jednak aj s deťmi ohľadom toho, kam ísť na strednú školu, pretože častokrát im chýbali informácie. Naozaj, aj ako sa píše v dôvodovej správe, informačná nerovnosť je vážny problém.
Prvýkrát som zachytil asi takýto terminus technicus o tej informačnej nerovnosti ako veľkom probléme aj pri rokovaniach na ministerstve školstva minulý rok, kde sme rokovali aj o iných veciach. A uvedomujem si, že naozaj dobrých informácií nikdy nie je dosť. Ja som sa snažil zo svojej pozície dávať deťom aj rodičom maximálne množstvo informácií a diskutoval som o tom aj s kolegami na poradách výchovných poradcov, ktoré organizujú v jednotlivých regiónoch centrá pedagogicko-psychologického poradenstva, kde sa častokrát dostávajú výchovní poradcovia k ďalším informáciám a kde sa tie informácie ďalej posúvajú. Ja som im aj navrhoval spôsob, jakým sa dá dostať alebo akými cestičkami sa dá dostať k tomu, aby sme mohli zistiť viac o tom danom odbore, ktorý sa na tej strednej škole študuje.
Ale myslím si, že by sme si mali aj uvedomiť jednu vec, že či vieme hodnoverne zistiť aj na základe už potom ďalších datasetov, ktoré tým pádom budú k dispozícii, a či sa na základe toho dá tá informačná nerovnosť odstraňovať a hlavne ako sa dá odstraňovať a či vieme aj pomenovať, čo všetko ešte budú môcť rodičia vedieť o škole, kam ich dieťa pôjde. Pokiaľ by to mali byť len dáta, ktoré sa týkajú platových pomerov, prípadne nezamestnanosti, aby sa nám tu nevytvorila potom, nazvem to, taká štrukturálna informačná nerovnosť, kedy o určitých veciach budeme mať more dát a zase o ostatných ani veľmi nie. Pretože ľudia často rozmýšľajú v skratkách. Príkladom sú už tu spomínané rebríčky. Ako zámer bol určite dobrý, ale aj vďaka médiám a tom prezentovaní, tie, rebríček jednotlivých škôl sa to občas skĺzavalo a v mnohých rodičoch sa vytváral potom klamlivý dojem, že áno, jedine správne a najlepšie školy sú len tie, ktoré sú na tých vrchných priečkach týchto rebríčkov.
Čiže na to by som veľmi rád upozornil, aby sme si všímali aj ostatné aspekty, ktoré nám môžu niečo o danej škole povedať. Samozrejme, nie na základe emócií. Ono je to naozaj na širšiu diskusiu. A ja osobne som zástancom postupných krokov, toto je jeden z takých krokov, ktorý môže prospieť celkovému, celkovej možnože aj zmene nazerania rodiča aj jeho dieťaťa na to, kam ísť ďalej. Aby si uvedomil, že rozhoduje o svojej budúcnosti. Som zástancom malých krokov. Možnože aj poznáte tú báseň od Antoina de Saint-Exupéryho, čo je skoro možno modlitba než báseň, o malých krokoch, ktoré jednoducho nás posúvajú vpred a možno aj toto jedno opatrenie môže nás kamsi posunúť. Minimálne v tom, aby sme menili atmosféru a rozvíjali diskusiu o tom, že naozaj sa tie deti budú musieť čím skôr začať o sebe rozhodovať a tá zodpovednosť k nim prichádza.
A mali by sme začať aj rozprávať o tom, čo možno až tak nezaznieva často, a to o prepracovanom systéme kariérneho poradenstva už od základnej školy. Nemyslím teraz systém, lebo keď sa to takto povie natvrdo, môže to znieť len o, zase o štatistikách. A určite by to nemalo byť so zameraním len na potreby zamestnávateľov, ale o systéme kariérneho poradenstva ako cesty, ktorá odhaľuje silné stránky, jedinečné osobnosti každého žiaka a bude potom ho viesť aj k tomu najlepšiemu výberu. Myslím si, že táto diskusia je tu mimoriadne potrebná.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 206). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Poprosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Dámy a páni, nerobíme si ilúzie o tom, že či je veľký záujem medzi poslancami o túto problematiku, ale verte, že samospráva doslova kričí SOS v mnohých prípadoch, najmä v prípadoch miest. Už tu spomínaná doprava, čo tiež bol veľmi zaujímavý návrh z tejto dielne politickej, takisto návrh, ktorý by dával konečne samospráve do rúk akú-takú, aký-taký nástroj na vyvažovanie toho, tej druhej strany. Lebo, samozrejme, samospráva môže prenajímať napríklad aj svoje pozemky, čo hojne robí. Aj bratislavská napokon, iste aj iné mestské samosprávy a z bilbordov získava aj nejaké nájomné za tieto pozemky. Ale nemá žiaden nástroj, aby vyvažovala, aby si mohla povedať, že tento smog, ktorý zamoril, tento vizuálny smog, ktorý zamoril mestá, má, predsa len by mal mať nejakú mieru.
Skutočne v celej Európe môžte rozoznávať mestá dnes podľa toho, koľko majú vizuálneho smogu. U nás sme to v prvých rokoch ekonomickej slobody považovali aj za príznak prosperity a úspechu. Ale už by sme mali dospieť trošku do dospelosti a uvedomovať si, že aj takýto prejav podnikateľskej aktivity má mať svoju mieru a má mať ohľad na verejný záujem. A tým je aj záujem občanov a návštevníkov miest, ktorí chcú jednak vidieť na dopravné značenia, jednak vidieť na pamiatky a na budovy. Sme možno jediné mesto, ktoré keď idete po Dunaji, tak dlhé roky ste videli proste ako hlavné dominanty reklamy. Dóm bol oblepený reklamou hádam päť rokov. Bratislavský dóm a vedľa bol obchodný; vedľa bol hotel Dunaj, ktorý bol celý bilbordom. Čiže tieto dve dominanty aj pri ceste autom povedzme cez most, čo je taká brána na Slovensko z Viedne alebo zo západu, ste videli vlastne dva obrovské gigantické reklamné pútače a za nimi sa kdesi skrývali budovy a historické jadro mesta.
Veľmi vás prosím, odložme pre túto chvíľu nejakú nevôľu politickú a pomôžme samospráve, aby dokázala vyvažovať tento záujem. Z jednej strany teda záujem biznisu a záujem nakoniec aj ziskov pre samosprávu, ale na druhej strane verejný záujem. Bez toho, aby mohla prijímať všeobecne záväzné nariadenia na obmedzenie vizuálneho smogu, sa to nikdy nepodarí.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Ja sa ospravedlňujem, že som šiel do kancelárie. Ale zároveň, pán predseda, musím povedať na svoju obranu, že tu sedím od rána do večera. A keby ste takto upozorňovali aj iných kolegov poslancov, ktorí vôbec nechodia na rokovanie. (Reakcie z pléna.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 29 z 5. septembra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (tlač 199). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja sa chcem zastaviť tam pri tom návrhu o tom odstupe medzi motorovým vozidlom a cyklistom alebo motocyklistom. Určite že z hľadiska bezpečnosti toho hlavne cyklistu, ale aj motocyklistu je to veľmi dôležité takýto odstup, hlavne teda mimo obce, keď je väčšia rýchlosť, hlavne teda tých väčších vozidiel, ako sú kamióny. Ale je tam, vidím tam trošku problém povedzme v mestách alebo v obciach, kde tí cyklisti aj motocyklisti sa povedzme na tých križovatkách úplne tlačia, tam v tom pruhu sa tlačia dopredu a niekedy dokonca aj sprava, aj zľava. A tam vidím v tom taký dosť problém, pretože keby sa niečo stalo, tak v podstate ten vodič zastaví, ten cyklista sa tam natlačí, náhodou k niečomu dôjde a kto potom za to bude zodpovedný?
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som pri hlasovaní 129 (tlač 224) chcel do zoznamu uviesť, že som vykázaný za neprítomných. Chcel som byť za.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, v tom prvom hlasovaní mi nefungovalo zariadenie hlasovacie. Hlasujem za. Prosím, zaznamenajte to.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Áno, mali by sme si naozaj všetci uvedomiť dôležitosť dopadov našich konaní na našu planétu. A tu chcem pripomenúť, že už v našom vzdelávacom systéme na Slovensku prebiehajú už dlhé roky projekty, môžem to potvrdiť ako v minulosti koordinátor environmentálnej výchovy, či je to projekt ekologickej stopy, do ktorej už vyše 800 škôl základných, materských i stredných je zapojených, kde si môžu školy zmerať vlastnú ekologickú stopu, to, koľko vlastne ten daný človek, ak by ste si to chceli vyskúšať, vlastne potrebuje pre prežitie. Len pre porovnanie, priemerný Slovák by, keby všetci obyvatelia tejto planéty mali potrebu spracovania vo svojom živote, tak potrebujeme 2,4 planéty, priemerný Zambijčan polovičku tejto planéty. Máme tu obrovské množstvo metodických materiálov, ktoré sa týkajú aktívnej globálnej výchovy, kde sa tiež hovorí o dôležitosti a dopadov klimatických zmien.
Takže myslím si, že je dôležité o tejto veci nielen hovoriť, prijať určité dohody, ale tiež ich dostávať od tých najmenších k výchove a vzdelávaniu, aby sme sa všetci učili tomu, že táto planéta je tu pre nás a my ju máme užívať v súlade s tým, aby sme mohli naozaj mať budúcnosť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pán kolega, myslím, že tiež to bolo konkrétne k veci a zaiste aj z toho nadhľadu, ktorý, myslím, že každý by si mohol uvedomiť, že takýto nadhľad tu musí byť, lebo ináč to bude problém. A neviem si vôbec predstaviť, že kedy by sa v budúcnosti tých niekoľko desiatok a stoviek krajín zišlo a urobilo niečo, že poďme znovu do toho. Ja som veľmi rád, že Paríž dopadol, ako dopadol, a že máme tu niečo na predkladanie. A, samozrejme, tiež budem za to.
Hovorili ste o tej priemernej teplote. Áno, pokiaľ sa priemerná teplota na Zemi zvýši na 4 stupne, priemerná, priemerná hovorím, tak život do 30 - 50 rokov skončí. Takže dúfam, že každý súdny človek na tejto Zemi vie, o čo asi kráča, pretože už sme si doslova že tak tú prírodu a tie naše kultúrne a prírodné prostredie tak už doslova že zničili, že už je to o nie tisícoch a miliónoch rokov, je to už v desiatkach rokov, kedy príde tá apokalypsa a skončíme na tejto Zemi. Takže dúfam, že si to všetci uvedomujeme.
Dobre ste povedali, že prakticky je to nad našou nejakou krajinou, že je to v rámci celého sveta. A ja zas doplním toľko, že ako si my to doma tu utrasieme, naše územie, tak to tu budeme mať. A preto ja budem tvrdo aj atakovať ministrov, to je jedno, z ktorej oblasti, či naše poľnohospodárstvo, alebo životné a ďalších, aby tie sankcie, ktoré majú ísť tomu znečisťovateľovi, tomu, ktorý spôsobuje tú doslova apokalypsu v tom danom území, aby tie sankcie boli také, že ho doslova položia, toho pána podnikateľa, pretože nemôže byť, aby v našom území sa začali podnikať určité aktivity, ktoré ničia naše životné prostredie a dokonca ešte s dotáciou toho štátu, z ktorého ten podnikateľ pochádza. No neni tak to možné.
Takže dúfam, že naši ministri pochopia, že udržateľnosť rozvoja na Slovensku si my chceme urobiť, nie niekto iný. A my si ho urobme, aby ten udržateľný rozvoj bol. Nie tak, že pokiaľ to ide na ekonomickú ujmu, tak to nemôže byť udržateľné. Nie, práve naopak. Musí to byť udržateľný rozvoj, nie ekonomika.
Ďakujem pekne.