Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Blanár, spomenuli ste aj moje meno vo svojom vystúpení. Možnože sme sa nepochopili, pretože ja som uvádzal tú svoju výzvu nielen ku kolegom učiteľom, ale k všetkým ľuďom, ktorým záleží na školstve, ako dôsledok toho opatrenia, ktoré momentálne je. Čiže je to dôsledok toho, že súčasná právna úprava je taká, aká je, a pravdepodobne možnože aj ostane.
A ono s tou príčinou a následkom niekedy mám aj ja problém. Vždy si pri tom spomeniem na príklad, ktorý uvádzal filozof Schopenhauer, keď sa ho pýtali: "K čomu je vlastne filozofia?" Tak filozofia podľa neho často dokáže nachádzať odpovede na veľmi zložité otázky, ako je, keď si niekto zamieňa príčinu s následkom, a stále uvádzal príklad, keď ide za pohrebným vozom akože dlhoročného pacienta jeho lekár. Čiže najprv ten dôsledok, potom príčina.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega poslanec Blanár, ja s vami súhlasím v jednej veci, ktorú ste povedali, že ak je nejaký problém, ktorý nastane v rade školy, a či je to zo strany rodiča alebo učiteľa a chce ho riešiť, tak by sa mal obrátiť skôr na zriaďovateľa školy. Ale neviem, ako to funguje vo vašom kraji, môžem hovoriť za Košický kraj, že učitelia, ktorých prípady boli aj medializované, sa obrátili na zriaďovateľa, ten im síce prisľúbil ústne pomoc, ale zostalo len pri slovách, a až keď sa následne obrátili na inšpektorát práce, na inšpekciu školskú, taktiež na útvar hlavného kontrolóra, až vtedy sa zriaďovateľ rozhýbal a nakoniec v jednom prípade došlo k odvolaniu riaditeľa na základe návrhu hlavnej školskej inšpektorky, ktorá musela až z Bratislavy riešiť situáciu v Košiciach.
Čiže nie je to automaticky tak, že úradníci, ktorí spadajú pod pôsobnosť zriaďovateľa, majú záujem riešiť problémy v školách. Častokrát župan kraja ani nemusí o tom vedieť, čo sa deje na nižšej úrovni vedúceho odboru školstva alebo ďalších úradníkov.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Na námietky pána poslanca Blanára mám niekoľko výhrad. Je škoda, že väčšinu príspevku pána Blanára bolo nejaké slovičkárenie a nie vecná diskusia, ako zlepšiť školstvo. (Reakcie z pléna.)
Pán poslanec hovoril, že poslanci sú legitímne zvolení a spochybňovať ich právo vetovať riaditeľa je vlastne spochybňovanie demokracie. Ja sa pýtam, to znamená, že poslanci či už v Národnej rade, alebo v miestnom zastupiteľstve, v mestskom zastupiteľstve by mali hlasovať o všetkých odborných nomináciách? Pretože voľba riaditeľa odbornou nomináciou určite je.
A ešte raz sa pýtam, to znamená, že rektora, keď sa bavíme o rektoroch vysokých verejných škôl, to znamená, že my poslanci v Národnej rade by sme mali mať právo vetovať rektora? Je to tá istá paralela ako to, že majú poslanci mestských a obecných zastupiteľstiev právo vetovať riaditeľa na základných školách... (Veľký ruch v sále. Zaznenie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, počúvajme sa.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Za druhé. Ako môže byť rozhodnutie relevantné a informované, poslancov, a teraz mi je úplne jedno, či hlasujú ústavnou väčšinou, alebo jednoduchou väčšinou, ak poslanci nesedeli na výberovom konaní a nevedia sa ku kvalite riaditeľa vyjadriť. Ešte raz opakujem. Takéto rozhodovanie je absolútne nekvalifikované. (Pretrvávajúci ruch v sále.)
Čo sa týka podmienok, pán Blanár hovoril, že súkromné a verejné školy (zaznenie gongu) majú rovnaké podmienky. No nemajú, pretože veľmi dobre viete, že súkromné a cirkevné školy nedostávajú peniaze na opravy škôl a na kapitálové výdavky. To si musia hradiť všetko samy... (Neustály veľký ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Samozrejme, to je iná debata. O tom môžme, o tom môžme debatovať inokedy.
A ešte raz opakujem. Trvám na tom, že vetovanie riaditeľa poslancami obecného zastupiteľstva je vnášanie politiky do škôl. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Chudíkovi za jeho prejav, ktorý vychádzal z jeho vlastných skúseností ako predsedu samosprávneho kraja, ale zároveň si dovolím nesúhlasiť s tým, že ten rok 2015, o ktorom často hovoril aj on vo svojom prejave, ale aj niektorí moji predrečníci, sa doslova ako keby robil nejakým magickým rokom, od ktorého všetky problémy v radách škôl alebo v školstve prestali byť a že do toho roku 2015 akoby všetky problémy na školách neboli riešené. Ja si to osobne nemyslím.
Zrejme by bolo potrebné urobiť širší prieskum na školách, ako v súčasnosti fungujú rady školy a aké problémy v nich učitelia, ale aj zástupcovia rodičov a nepedagogických zamestnancov riešia.
Som veľmi rád, že pán poslanec Chudík nám dal, ak to tak myslel úprimne, za pravdu, že by členovia rady školy, ale nielen zástupcovia pedagogických, ale aj nepedagogických zamestnancov, mali byť viac chránení, a teda že priamo, či nepriamo podporil návrh Veroniky Remišovej, aby tá dvojmesačná výpovedná lehota, vlastne aby to navýšenie o dva mesiace výpovednej lehoty bolo.
Súhlasím taktiež s pánom poslancom Chudíkom, keď hovoril, že rada školy by mala mať právo kontrolovať hospodársku a ekonomickú činnosť školy. Len obávam sa, že sa ocitávame v nejakom bludnom kruhu, že zriaďovatelia chcú posilniť právomoci zriaďovateľov pri odvolávaní riaditeľa, riaditelia chcú posilniť právomoci riaditeľov, členovia rady školy chcú posilniť svoje právomoci, a neviem si predstaviť, ako to všetko dáme komplexne do jedného celku.
Ďakujem.

Ďakujem pánu poslancovi Chudíkovi. Avšak on celý čas alebo väčšinu svojho času hovoril o odvolávaní riaditeľa a o konkrétnej situácii, ktorá sa stala v jeho škole.
Ešte raz poznamenávam, ako sme to už minule hovorili, proces odvolávania s procesom zvolenia riaditeľa nemá absolútne nič spoločné. Keď sa odvoláva riaditeľ, tak sa odvoláva pre nejaké pochybenie alebo predpokladáme, že urobil nejakú chybu alebo zle riadi školu, keď volíme riaditeľa, tento riaditeľ je čistá, nepopísaná tabuľa a nemá prečo do toho zasahovať zriaďovateľ. Pretože zatiaľ ten riaditeľ, keďže ho len menujeme do funkcie, volíme ho, tak ešte nemá, nemá na sebe, ja neviem, nestihol spravil žiadnu chybu.
Čiže ešte raz. Odvolávanie a proces volenia riaditeľa sú dve úplne odlišné situácie a my proces odvolávania riaditeľa absolútne neriešime. My riešime proces voľby riaditeľa.
Ešte ste hovorili školu vo Vrbove, že neviete, aké tam boli okolnosti a že všetky, všetky prípady, ktoré sme menovali, sa stali pred rokom 2015. Tento prípad vo Vrbove sa stal už od roku 2015 a je dôsledkom práve zavedenia veta. A keď ste sa pýtali na to, že aký bol dôvod. Tak jednoduchý bol dôvod, pretože pani starostka tam chcela svoju kandidátku a nechcela tam kandidáta, ktorého si zvolili aj učitelia, aj rodičia a bola s ním všeobecná spokojnosť. Takže to bol dôvod, že pani starostka chcela, skrátka, svojho kandidáta. Ak sa takto má voliť riaditeľ, tak si myslím, že je to veľmi nesprávne a nie je to na prospech ani školy, ani naši... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem všetkým za faktické poznámky, ktoré vždy vnímam ako veci, z ktorých sa môžem ďalej učiť aj zlepšovať, pretože o tom je vlastne aj školstvo a vzdelávanie, nikdy nekončiaci proces. Aj diskusia k tomuto zákonu možno nebude ukončená tým, ako to dopadne, pretože je to tiež nikdy nekončiaci proces, a naším spoločným záujmom má byť vytvoriť podmienky pre čo najlepšie vzdelanie pre naše deti.
A chcem vyzvať ešte raz, skúsme sa zamyslieť, spoločne pozrieť sa na to aj z iného uhla pohľadu a vykonať taký akt zmierenia, pritom by sme mohli naštartovať naozaj reálne zmeny pre slovenské školstvo.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne kolegovi Sopkovi a zvlášť mu ďakujem za to, že použil vo svojom príspevku slovo líder, riaditeľ ako líder. A to sme možno zabudli v celej tej diskusii spomenúť, prečo je tá voľba riaditeľa taká dôležitá. Pretože riaditeľ školy by mal byť lídrom, to je prvá vec, a teraz nechcem znižovať dôležitosť učiteľov, ale zatiaľ čo učitelia ovplyvňujú "len svojich žiakov", tak riaditeľ líder má dopad na celú školu. On má dopad na to, ako budú performovať učitelia, aký bude ich výkon, akí budú motivovaní, ako sa budú v tej škole cítiť, líder riaditeľ má dopad na to, ako budú vzdelávaní žiaci, ako bude fungovať škola, aké výsledky budú žiaci dosahovať. Čiže má vplyv nielen na žiakov, má vplyv na učiteľov, na nepedagogických zamestnancov a na celú atmosféru školy.
A veľmi často je pravda, že momentálne sa tak zameriavame na učiteľov, pretože oni naozaj potrebujú teraz našu podporu, ale tá postava riaditeľa pre dobré fungovanie školy je kľúčová.
A profesor Hanushek zo Stamfordu vypočítal aj rozdiely v dosahovaní výsledkov žiakov, ak škola má efektívneho lídra riaditeľa a ak škola má zlého riaditeľa. A tie výsledky boli veľmi signifikantné. Takisto sa to odrazilo aj na fluktuácii učiteľov a takisto sa to odrazilo aj na pomere dobrých, alebo výsledkov, ktoré učitelia dosahovali v jednotlivých školách.
Takže veľmi pekne ďakujem, že tento aspekt priniesol kolega Sopko do diskusie.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, najprv tak v úvode, zo záznamu som si teraz spätne pozrel aj z toho, čo vidím teraz, aj keď sme možno trochu v komornejšej atmosfére tu, je dôležité, že táto téma má prevažne odborný charakter a naozaj sa tu argumentuje na základe vecí, ktoré sú skôr z praxe. A je to veľmi dôležité povedať hneď na začiatok, pretože školstvo a veci, ktoré sa týkajú školstva, by si mali odpustiť nejaké stranícke naťahovačky, pretože je to vec nás všetkých.
Téma zriaďovateľského veta v minulom roku vytvorila veľmi búrlivú diskusiu, vyvolala zhodu naprieč všetkými školskými organizáciami, napríklad výzvu na Changenete podpísalo 4 450 ľudí ako podporovateľov a výsledok poznáme. Stále je to vnímané v školskej verejnosti ako bolestivý bod, kedy sa ich vôľa obišla a zanechalo to veľmi nepríjemnú pamäťovú stopu. Mnohí to poznáme aj osobne zo života, keď sa nám tak deje krivda a chýba nám možno niekedy patričný nadhľad, tak ťažko sa vieme odosobniť.
Ale kľúčovým slovom, ktoré tu už zaznelo, a dovolím si opäť zopakovať pri týchto návrhoch a vychádza to aj z ducha filozofie prvého čítania ako otvárania tém, je hľadanie rovnováhy. Rovnováha, ktorá ako argument zaznela i v minulom roku, keď bola zmena zákona prijímaná. Argumentovalo sa konkrétne faktom, že tu ide o nastavenie rovnováhy medzi školskou samosprávou reprezentovanou radou školy a územnou samosprávou. Ale podľa môjho skromného názoru treba nastaviť dva druhy rovnováhy. Áno, tou prvou má byť rovnováha medzi školskou a územnou samosprávou. Ale je tu i rovnováha medzi ekonomicko-manažérskou a pedagogickou spôsobilosťou.
Najprv pár poznámok k tej druhej. Osobne by som sa v tejto sfére pridržal českého modelu, ktorý - ako aj ukazuje štúdia Parlamentného inštitútu, za ktorú ďakujem, že nechali alebo na požiadanie bola vypracovaná pre pána poslanca Petráka, predsedu nášho výboru - je pomerne rozšírený. Organizačno-ekonomickú stránku má plne v kompetencii územná samospráva, v pedagogických veciach má plnú právomoc riaditeľ školy, ktorý je pedagógom. Ďalej je nastavenie také, že riaditeľom školy vo veciach ekonomických alebo riaditelia školy vo veciach ekonomických pracujú pod kontrolou samosprávy, ktorá mu nastavuje mantinely.
A možno celá táto diskusia by sa mala preniesť aj na nastavenie týchto mantinelov. Riaditelia by mali mať dosah na rozpočet v otázkach pedagogických a zriaďovateľ by mal mať výraznejší vplyv na financovanie budov, prevádzku a vecí, ktoré sa ho bytostne týkajú. Čiže rovnomernejšie rozdelenie zodpovednosti nebude na škodu.
Ale teraz sa vrátim k rovnováhe medzi školskou a územnou samosprávou. Toto je o tom aj vlastne celý predmet návrhu. Tu by sme nemali zabudnúť na jeden dosť podstatný detail. Hlas zriaďovateľa je v rade už zastúpený cez jeho zástupcov, čo v mnohých európskych krajinách, ako bolo uvedené v tej štúdii, nie je zabezpečené. Áno, bavme sa o tomto, že ho posilníme alebo zvýrazníme. Zachovávajme rovnováhu. Ale nevychádzajme z predpokladu, že tu niečo nie je v poriadku v tom zmysle, ak rozhodnutia nie sú nám vždy po chuti. A teraz, dnes je rovnováha vychýlená na strane územnej samosprávy, pretože tam má svojich zástupcov zriaďovateľ, má ešte aj tento prostriedok. Ale ak samospráva chce trvať na tom, že jednoducho toto právo veta v prípade voľby riaditeľa musí mať, potom by sme mali nájsť aj mechanizmus, ako umožniť veto nejakému pedagogickému odborníkovi v procese výberového konania, napríklad inšpekcii. Často jej zásah v procese výberového konania dosahovala lepšiu voľbu, čo mám aj ako informácie z rôznych zdrojov. A dosť sa to podobá aj tomu poľskému modelu, ktorý tu bol teraz spomínaný.
Nechcem paušalizovať, pretože - tak ako som uviedol na stretnutí s riaditeľmi Združenia základných škôl Slovenska - mali by sme posilňovať vzťahy a príklady dobrej praxe medzi zriaďovateľmi a ich školami, nevyvolávať zbytočné napätia a nehádzať všetkých zriaďovateľov do jedného vreca. A to aj napriek tomu, že v rámci kampane Zber strachu bolo zaznamenaných viac ako 40 podnetov na nepráve, nulové správanie voči riaditeľom zo strany zriaďovateľov.
Pretože ďalším kľúčovým slovom, ktoré tu dnes musí zaznieť, sú ľudia. Je to o ľuďoch. To sa ale musím obrátiť na mojich kolegov a všetkých ľudí pracujúcich pre vzdelávanie našich detí. Napriek všetkému, čo im bude ktokoľvek hovoriť, tá sila je v nich. Ak ostane zachovaný súčasný model, keď je územná samospráva tá najkompetentnejšia rozhodovať, tak ich chcem vyzvať, chcem posmeliť, nech začnú uvažovať na svojom aktívnom zapojení do komunálnej politiky. Naozaj, na každom pracovisku sa nachádzajú prirodzení lídri, ktorí musia len zobrať odvahu. Nech miesto len šomrania v zborovniach, prežívania množstvá krívd odvážne zdvihnú hlavu a kandidujú na miesta v obecných a mestských zastupiteľstvách, resp. aj za starostov, aj primátorov.
Niektorých poznám, ktorí vyšli z učiteľského prostredia, a to je iná debata, to je iná diskusia. Ak ten človek prišiel z toho sveta školského, ktorý najlepšie a najdôveryhodnejšie pozná, to je vždy iná debata. Pretože akákoľvek úroveň politiky sa týka nás všetkých.
Ale len aktívnym vstupom do nej môžeme reálne niečo zmeniť od úrovne najzákladnejšie, priamo tam, vo svojich komunitách. A jedna dobrá rada: nech to nerobia osamotene. Nech pre túto vec verejnú získavajú čo najviac nielen svojich kolegov, ale aj všetkých, ktorým veci školské ležia na srdci. Nech prinútia zmeniť myslenie čo najväčšieho počtu, aby prestalo platiť to povestné slovenské, čo svojho času kritizoval i Janko Kráľ vo svojej Dume bratislavskej, veď to všetci poznáme, ten konkrétny verš, že "povedali mnohí, že pôjdu za nami, a teraz si po kútoch nôťa so svrčkami".
Ešte krátko k navrhovanému opatreniu ochrany, konkrétne k opatreniu tých dvoch mesiacov dlhšej výpovednej lehoty. Samozrejme, nejde o najideálnejšie riešenie, a je tu dôležitý alebo je tu dôležité ďalšie kľúčové slovo, ktoré chcem tu vyzdvihnúť, a to je čas. Získa sa čas, kedy sa môžu vyjadriť rôzne inštitúcie, kedy sa požiadava o stanoviská, kedy sa stanoviská vypracúvajú, doručia a kedy sa môže prehodnotiť rozhodnutie konkrétne. Áno, môže dôjsť aj k zmene rozhodnutia, ten čas by tu ľudia, ktorí sú angažovaní a ktorým záleží na tom, aby naše školy išli tou najlepšou cestou, ten čas si tí ľudia zaslúžia. A ten čas práve teraz nastal, aby sme sa možno pokúsili prehodnotiť svoje stanoviská, pozrieť sa na vec i z iného uhla pohľadu. Verte mi, bude akt zmierenia, ktoré určite naše školstvo potrebuje, ak sa v ňom v budúcnosti majú naozaj odohrať reálne zmeny.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem kolegom za faktické pripomienky.
K pánovi poslancovi Blanárovi. Pravdepodobne ste ma zle pochopili, ja som uvádzala poľský model ako jeden z modelov a ako dôkaz toho, že nie, pretože tu bolo uvádzané, že v iných krajinách tiež to menuje alebo môže zasahovať do toho zriaďovateľ, takže som uviedla príklad v Poľsku, kde zriaďovateľ do tohto procesu nezasahuje, je to trochu iný model. Ale to neznamená, že ten model, ktorý sme tu mali predtým, ako sa prijalo veto zriaďovateľa, nebol správny.
Čo sa týka samotnej, samotného procesu voľby v Poľsku, tam vám asi ušlo to, že je menovaný kurátor na základe konkurzu. Zatiaľ nič transparentnejšie ako menovanie na základe konkurzu sme nevymysleli, samozrejme, vždy sa dá konkurz zneužiť, áno, vieme, ako to funguje tu v našich končinách, že väčšina konkurzu, že nejaké alebo že konkurzy sú často zmanipulované. To neznamená, že samotné výberové konanie, proces konkurzu je zlý.
Čo sa týka tej trojpätinovej väčšiny, je to úplne jedno, či to je trojpätinová väčšina, alebo nadpolovičná väčšina, alebo jednoduchá väčšina, pretože to, čo som práve prečítala v tom Vrbove, to znamená, že keď sa jeden z poslancov vyjadril, že "neviem posúdiť, ktorý z kandidátov by bol lepší alebo horší". To hovorí, to hovorí úplne za všetko. A ja sama som tiež v rade školy, a už som to spomínala minule, keď sme mali výberové konanie, tak všetci, čo sme sa ho zúčastňovali, sme sedeli na výberovom konaní možno 6 hodín a počúvali sme prezentácie jednotlivých riaditeľov a kompetentne sme sa rozhodli. Ako sa môžu poslanci rozhodnúť bez toho, aby počuli tieto prezentácie, to mi vôbec nie je jasné. A ináč ako politizácia sa to nedá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Keďže sa faktická poznámka pani poslankyne Pfundtner týkala nášho návrhu, kde uvádzame práve my politizáciu školy, tak si dovolím zareagovať. Ako argument pani poslankyňa uvádzala, že nedochádzalo k porušeniam alebo k problémom pri uplatňovaní práva veta. Pani poslankyňa tu zrejeme nebola, keď sme naposledy debatovali práve o tomto probléme, a tu by som chcela opäť poukázať na prípad z obce Vrbov, a treba si uvedomiť, že právo veta sa uplatňuje jeden rok. To máme jeden rok, kdežto tá situácia predtým platila niekoľko rokov. A už počas jedného roka tu máme prvý prípad zneužitia práva veta, keď v podstate v obci Vrbov starostka a poslanci nepotvrdili súčasného riaditeľa školy vo funkcii a nepomohlo mu ani to, že ho rada školy určila za víťaza výberového konania už druhý raz. A keď sa pýtali poslancov, prečo tak hlasovali, tak jeden z poslancov hovoril doslova, citujem: "Neviem posúdiť, ktorý z kandidátov by bol lepší alebo horší. Opýtajte sa starostky, prečo dala takto hlasovať." Tak ak toto nie je exemplárny prípad politizácie riaditeľa školy, tak už neviem čo iné.
Takisto tu zazneli ešte v predchádzajúcom vystúpení príklady, nejaké príklad zo zahraničia, že ako je to v zahraničí a že vo Francúzsku, keď sa odvoláva riaditeľ, tak ho odvoláva zriaďovateľ. Tu by som chcela poukázať na to, už som to raz povedala, že odvolávanie a menovanie je úplne iný prípad, ale môžme ísť tu k našim susedom Poliakom, ktorí nedávno robili reformu školstva, a ako je to teda s výberom riaditeľa v Poľsku. Zriaďovateľ menuje výberovú komisiu, ktorá je zložená so zástupcov zriaďovateľa, učiteľov, rodičov a zástupcu odborov, teda podobne ako u nás. Členovia výberovej komisie zvolia riaditeľa, ale jeho vymenovanie je už plne v kompetencii oblastného školského kurátora. Tzv. kurátor oswiaty. Nie je to také nelogické ako u nás. U nás menuje riaditeľa ten, kto sa voľby zúčastnil, teda zriaďovateľ, a teraz mu ešte pridávame právo veta. Kurátor v oblasti školstva je priamo podriadený ministrovi školstva, je ministrom vymenovaný a na základe konkurzu mu môže byť ním len človek z praxe. Učiteľ, ktorý odučil najmenej sedem rokov a tri roky musel vykonávať dozor, teda bol školským inšpektorom. To znamená, že kurátor nie je nejaká politická figúrka dosadená, ale je to odborník s praxou a školstvo v Poľsku riadia odborníci s praxou.
Takže tu by som chcela poukázať na to, že rok sa uplatňuje právo veta a už počas tohto roka už tu máme prvý prípad zneužitia a politického zasahovania do samosprávy školy.
Ďakujem.