Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, prečo považujem za veľmi dôležité, aby bola prijatá táto novela zákona?
Cez leto som sa stretávala s ľuďmi v regiónoch a bavili sme sa o aktuálnej kauze Bašternák. Najčastejšou reakciou z ich strany bolo, že aj tak sa nič nevyšetrí, aj tak je to zbytočné. Zamrzela ma táto apatia, ktorá v spoločnosti vládne. Občania tohto štátu prestali veriť v spravodlivosť. Prestali veriť v to, že sme si pred zákonom všetci rovní. Vnímajú, že existuje elita, ktorá je nedotknuteľná a ktorá si môže robiť, čo chce.
V takýchto prípadoch som poukazovala na príklad Rumunska, kde boli za korupciu odsúdení desiatky starostov, sudcov, dokonca aj poslanci parlamentu, ministri. Pýtala som sa, keď sa to podarilo v Rumunsku, o čo horšia je naša spoločnosť?
Mohli by sme sa baviť o nových inštitúciách, ktoré by korupciu riešili, ale už aj v súčasnosti existuje viacero orgánov, ktoré majú dostatok kompetencií. Otázkou je, prečo niekedy nekonajú. Alebo prečo konajú tak, aby trestné činy skôr ututlali, ako vyšetrili. Príčinou nedostatočnej akcieschopnosti je politické zasahovanie do práce policajtov, vyšetrovateľov a prokurátorov. Výsledkom sú ututlané a nevyšetrené kauzy, nepotrestaní páchatelia trestných činov. Za posledné obdobie sa dostalo na svetlo sveta viacero prípadov priameho zasahovania až šikanovania osôb, ktoré odhalili a poukázali na trestnú činnosť na najvyšších miestach.
Práve preto vnímame ako dôležité posilnenie nezávislosti práve policajtov, vyšetrovateľov a prokurátorov. Nami predkladaný zákon im dáva možnosť brániť sa šikane zo strany nadriadených. Zavádzame transparentné opatrenia, ako napríklad elektronické prideľovanie prípadov vylučuje manipulovanie s ich prideľovaním.
Áno, aj v Policajnom zbore vládne strach. Vnímala som to počas leta, keď sme zbierali popisy za odvolanie ministra vnútra Kaliňáka. Mnohí pracovníci ministerstva vnútra nám slovne vyjadrovali podporu, ale z obavy o svoju prácu petíciu nepodpísali. V Brezne si to dokonca všimli aj holandskí turisti, pretože sa zaujímali o našu iniciatívu a boli prekvapení vystrašenými reakciami ľudí. Ľudí na Slovensku. Ako aj, ako sa policajti z obavy pred postihnutím boja vôbec vyjadriť svoj občiansky postoj a názor a podpísať petíciu, neviem si teda predstaviť, v akej pracovnej atmosfére musia pôsobiť pri vyšetrovaní zločinov.
Cieľom predkladanej novely zákona je eliminovať tento strach. Cieľom je rozprúdiť debatu o tom, ako posilniť vnútornú integritu polície a jej nezávislosť. Poďme sa teda baviť, ako pomôcť poctivým policajtom a prokurátorom vyhnúť sa politickým tlakom pri svoje práci. Poctiví policajti musia cítiť, že ak postupujú podľa zákona, nič sa im nemôže stáť. Iba vtedy budú vyšetrené korupčné kauzy, iba vtedy bude nastolená spravodlivosť. Tá spravodlivosť, v ktorú občania tejto krajiny už prestávajú veriť. Poďme im ukázať, že sa to dá aj v našej krajine, že aj v našej krajine dokážeme nastoliť spravodlivosť.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Ja mám, vážený predsedajúci, vážení ministri, vážené kolegyne a kolegovia, ja mám svoju rozpravu určenú k odpovedi na interpeláciu 45 na pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Chcela som, aby ma počúval, ale možno ma počúva.
Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny k oblasti financovania sociálnych služieb zo strany vyšších územných celkov mi v odpovedi skonštatoval, že zákon o sociálnych službách nediskriminuje neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, keďže výška príspevkov neverejným poskytovateľom sociálnych služieb sa odvíja od priemernej výšky výdavkov v zariadeniach zriadených vyšším územným celkom.
Nie je to tak. Pán minister, musíte predsa vedieť, že samospráva si objednáva služby u neverejných poskytovateľov na určitý počet klientov, ktorých si ona sama určí. Pri zariadeniach, ktoré však samospráva zriaďuje ako svoje rozpočtové organizácie, tieto sú financované na základe odhlasovaného rozpočtu.
Evidentne sa nevieme pochopiť. Problém bude asi v zadefinovaní si cieľa, ktorý chceme dosiahnuť, a tým by malo byť vytvoriť spravodlivé prostredie vo verejných službách, ktoré je financované z verejných zdrojov. Teda prostredie, v ktorom si klient vyberie slobodne kvalitné sociálne služby, na ktoré bude samospráva rovnako prispievať ako na svoje vlastné zariadenia.
Aby sme dosiahli tento výsledok, museli by sme mať vždy na pamäti zachovanie princípu solidarity, princípu subsidiarity a spravodlivého rozdeľovania verejných zdrojov. A aby sa to stalo, je nutné aj podľa predstaviteľov Platformy za spravodlivé financovanie sociálnych služieb definovať verejnú prospešnosť, všeobecnú prospešnosť v poskytovaní verejných služieb, znamená to zaviesť štandardy poskytovaných verejných služieb obyvateľstvu, ktoré majú charakter verejnoprospešných služieb v oblasti sociálnych služieb, ale to sa týka aj školstva, zdravotníctva, vedy, výskumu a kultúry. Jednoducho služieb vo verejnom záujme.
A na základe týchto štandardov nám musí ísť o klienta, o dostupnosť služby a o efektívnosť vynaložených finančných prostriedkov z verejných zdrojov. Teda o kvalitu a konkurenciu poskytovanej služby, nie o to, kto je poskytovateľ: verejný, neverejný, štátny, neštátny, cirkevný, súkromný. A preto je naozaj nutné zrovnoprávniť financovanie poskytovateľov z verejných služieb z verejného a súkromného sektora na základe ukazovateľov kvality a rozsahu poskytovanej služby a tak vytvoriť nediskriminačné prostredie dopytu a ponuky verejnej služby.
Ako príklad možno uviesť zákon o vysokých školách, podľa ktorého je dôležitý obsah a rozsah činnosti, nie zakladateľ vysokej školy. Takto by mal fungovať spravodlivý sociálny štát, klient by si slobodne vybral poskytovateľa služby a štát alebo samospráva by mu na túto službu mala rovnako prispievať, ako by to bolo v prípade, keby bol v zariadení sociálnej služby zriadenom samosprávou.
Zdôrazňujem, v súčasnosti nastavené pravidlá zakladania a financovania subjektov poskytujúcich verejné služby neuznávajú rovnaké práva štátnym, samosprávnym, cirkevným a súkromným zariadeniam.
Ďalej chcem reagovať, pán minister, na vaše zdesenie nad tým, ako ste to napísali v odpovedi, že predstavitelia platformy za rovnoprávne financovanie hovoria o hospodárskej súťaži. Dovolím si vám pripomenúť, že oznámenie Komisie č. 2012/C 8/02 o použití pravidiel EÚ v oblasti štátnej podpory na vyrovnávaciu platbu za poskytnutie služieb hospodárskeho záujmu jasne hovorí o tom, že sociálne služby sú služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Mimo hospodárskeho priestoru je vyčlenená len sociálnoprávna ochrana detí, ktorá je aj u nás úplne bezplatná. Službou všeobecného hospodárskeho záujmu je každá ekonomická činnosť, ktorá spadá pod rámec verejných služieb. To znamená, že je to taký záväzok poskytovateľa sociálnych služieb, ktorý ho prijal vo verejnom záujme a ktorý by ho inak pre jeho ekonomické nevýhody neprijal.
Z toho dôvodu je zavedený inštitút tzv. vyrovnávacej platby. Vyrovnávacia platba slúži ako kompenzácia poskytovateľa sociálnych služieb, to znamená, že je to celková výška prostriedkov z verejných rozpočtov, ktoré sociálne služby potrebujú k zabezpečeniu dostupnosti poskytovaných služieb pre svojich občanov. Je to v podstate vykrytie straty z hospodárskej činnosti organizácie poskytujúcej verejnú službu.
Môžem vás uistiť, že neverejní poskytovatelia neberú svoje poskytovanie sociálnych služieb ako službu podnikateľov s účelom za vytváraním zisku, ako píšete vo svojej odpovedi. Nuž čo ja viem, tak v zmluvách, ktoré uzatvárajú neverejní poskytovatelia so samosprávami, sa títo poskytovatelia zaväzujú, že ak chcú získať príspevok z verejných zdrojov, nemôžu pri poskytovaní sociálnej služby vytvárať zisk. To je fakt, o tom nemusíme ďalej debatovať.
A nakoniec mám otázku, a dovolím si teda požiadať o doplnenie mojej interpelácie, v písomných i ústnych prejavoch vo vzťahu k veľkej novele zákona č. 448/2008 o sociálnych službách hovoríte opakovane o zavedení mechanizmu financovania sociálnej starostlivosti podľa stupňa odkázanosti. Mimovládne organizácie alebo neverejní poskytovatelia to nepovažujú za dostatočné. Vidíte víziu v zavedení príspevku na starostlivosti podľa stupňa odkázanosti, aj keby to muselo byť rozplánované na dlhší čas a príspevok by sa zvyšoval postupne každý rok? Budete s nimi o tom rokovať?
To je všetko. Budem vďačná za odpoveď pánovi ministrovi, za doplnenie odpovede.
Ďakujem pekne.

Heger, Aduard, poslanec NR SR
No, výborne, takže.

Ďakujem za slovo. Ja len krátko. Ja, práve teraz máme akurát stretnutie s pani Malmström o tretej, na ktorý trošku meškám, takže nebudem dávať nejaké doplňujúce otázky, ak dovolíte. Ďakujem aj za takúto odpoveď, aspoň budem vedieť, keď sa s ňou budem trošku baviť, že do čoho ju pripreť. (Zasmiatie sa rečníka.) A ďakujem.
No, ja myslím, že toto presne, že toto je téma, ktorá je, o ktorej je dôležité komunikovať, lebo tie otázky hlavne vo verejnosti sú a tých odpovedí sa im dostáva málo, takže som vďačný za toto stanovisko, ktoré ste teraz tu prezentovali.
Ďakujem.

Pán minister, ďakujem za odpoveď, ale aj tak by som sa chcela opýtať. Predovšetkým úrady práce pracujú so skupinami ľudí, ktorí sú naozaj citliví na rôzne problémy a sú to naozaj, sú to predovšetkým deti, zdravotne postihnutí, nezamestnaní. V mnohých prípadoch však ja nechcem sa vyhovárať vôbec na tie medializované prípady, pretože sa, ako ste hovorili, tých prípadov je ďaleko viacej a práve mám informáciu, že napríklad až 50 % podnetov, ktoré dostáva komisárka, sú na oddelenie kompenzácií. To znamená, že tam nemôže ísť len o individuálne zlyhávanie, ale je tam nejaký iný problém.
Ja osobne momentálne mám skúsenosť, že bol odobratý príspevok na osobnú asistenciu osobe, ktorá je na 100 % odkázaná na pomoc, a úrad práce to rieši spôsobom, že príspevok odníme, a žiadne iné riešenie neponúkne, z jedného dňa na druhý. To sa mi zdá strašne necitlivé.
Preto sa chcem opýtať, naozaj si myslíte, že tieto opatrenia sú správne?
A ešte sa chcem opýtať, nebolo by dobré pýtať sa aj tých ľudí, ktorých sa tá pomoc úradu práce týka, aký majú oni a aké majú oni skúsenosti s postupmi na úradoch práce? A aj ich spätná väzba by mala byť súčasťou vašeho hodnotenia.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, ako ďakujem aj za odpoveď. Len by som chcel doplniť a poprosil by som tlmočiť pánu ministrovi, že tento problém je už pomerne dlhý, má dlhší čas, odkiaľ, čo si ja pamätám, sa spúšťa ten Rezortný informačný systém a neustále je problém ani nie tak zo strany dodávateľov týchto softvérov, ktorí sa snažia naozaj komunikovať so školami a často prispôsobujú jednotlivé zostavy k ich potrebám a komunikujú s nimi, ako skôr práve aj na strane webových serverov, ktoré spravuje práve ministerstvo.
Čiže naozaj moja otázka bola nasmerovaná k tomu, aby sa naozaj tieto systémy sfunkčnili do tej miery, nedochádzalo k tomu, čo naozaj riaditelia, áno, aj riaditelia, samozrejme aj zástupcovia a samozrejme aj často školskí administrátori počítačových sietí riešia posledné dni, niekedy aj noci, že naozaj ten systém padá a jednoducho nedarí sa tie dáta odosielať. A je to naozaj veľmi frustrujúce, pretože, verte mi, ako sám som si to zažil, keď som pomáhal, aj som vo vedení školy, pri nahadzovaní týchto dát. A myslím si, že naše vedenia škôl a naše manažmenty školské by mohli tento čas využiť podstatne, podstatne lepšie. A verím, že ministerstvo vykoná ten informačný audit do tej miery, že ktoré údaje naozaj sú potrebné a ktoré nie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Ja by som sa napriek tomu chcela opýtať, či vidíte nejaký časový horizont, kedy by naozaj už mohlo prísť k nejakým konkrétnym krokom napríklad tou zmenou zákona. Pretože keď si zobereme už len od samostatnosti Slovenska sa v podstate veľa krokov v prospech ľudí so zdravotným postihnutím neurobilo. A to už je naozaj strašne dlhá doba, to už je pomaly jedna generácia. A tak by sme boli radi, keby naozaj už sme aj nejaké zmeny pocítili. A práve tie reprezentatívne organizácie by mohli naštartovať celý ten proces zmien aj v iných oblastiach.

Som prihlásený. Ďakujem pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Musím povedať, že zobrazovacie vyšetrovacie metódy sú v modernej medicíne kľúčové k stanoveniu správnej diagnózy, a to, že ich ten pripravovaný systém eHealth nebude umožňovať zdieľať, je podľa mňa vzhľadom na vynaložené finančné prostriedky na jeho zavádzanie z môjho pohľadu neprijateľné.
A vysvetľujem to asi tak, že už v súčasnosti sieť nemocníc súkromného poskytovateľa na území Slovenskej republiky bude svojim pacientom takéto služby poskytovať. Čo vo vašej odpovedi bolo zjavné, že u nás takto prepojené nemocnice minimálne na začiatku určite nebudú. To znamená, keď si niekto vyhotoví nejakú snímku v inej nemocnici, u iného poskytovateľa alebo v inej nemocnici, si, žiaľ, tú snímku pozrieť ten doktor nebude môcť.
To, čo hovoríte, že stačí popis snímku, tak to, myslím, že každý jeden klinik lekár, ako aj ja ním som, vám nebude s tým súhlasiť, pretože vidieť ten snímok a porovnávať si na ňom eventuálne zmeny, ktoré aj ošetrujúci lekár sleduje u pacienta, sa nedá porovnať s popisom snímku, ktorý častokrát nemusí byť úplne kompletný, pretože nedá sa popísať úplne všetko, čo na tom snímku je.
Z tohto pohľadu ja som rád, že je tam načrtnutá aj nejaká vízia, že sa bude dať aspoň prelinkovať na jednotlivé zariadenia v budúcnosti, ale stále si myslím, to, že to nebude systém eHealth umožňovať pri takých vynaložených finančných prostriedkoch, aké sa do tohto zavádzania, do tohto systému investujú, si myslím, že z môjho pohľadu je nepochopiteľné.
Takže moja otázka je tá, že podľa mňa ťažko bude, ako vlastne bude ministerstvo vysvetľovať tým pacientom, ktorí budú ošetrovaní v štátnych nemocniciach... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pánu kolegovi Dostálovi, ktorý veľmi dobre zhrnul také záverečné argumenty v prospech týchto dvoch zákonov, a myslím, že všetci tí, ktorí chcú ponechať škole slobodu a chcú, aby školy boli slobodným miestom, tak ako by to malo byť a tak ako je to vo vysokom školstve, pevne verím, že za jeden z týchto dvoch alebo za oba zahlasujú. Ďakujem veľmi pekne.