Videokanál klubu

Ono je super spomínať týmto ľuďom tie príklady, že ktoré si hovoril, že za symbolické sumy alebo prehrešky že v normálnom civilizovanom svete ministri odstupujú. Ako myslím, že dva príklady tam boli také, že dobre, že suma 5-tisíc, automaticky premiér z hrušky dole alebo minister z hrušky dole.
A ja sa obávam, že títo ľudia jednoducho žijú už v takých sumách, v takých dimenziách, že oni vlastne tomu nerozumejú, že to je niečo, že ako nechápu vlastne, že ako podľa mňa si robia až srandu z toho, že niekto odstúpi skrz 5-tisíc. Oni idú v miliónoch, radovo vo vyšších sumách, a tým pádom asi zrejme si myslia, že už stoja nad zákonom, že keď ešte morálka pri 5-tisíc niekde vo svete funguje a keďže oni kradnú v miliónoch a v desiatkach miliónov, tak tam už zase znova morálka asi nefunguje. A toto zrejme bude tá nejaká ochranná bariéra, ktorú oni si robia voči tomu, aby si zobrali príklad, pozitívny príklad niekde zo sveta.
Tým, čo robia, tým, že nie sú schopní naozaj zobrať do rúk zodpovednosť politickú, a teraz nehovorím za haváriu, ale naozaj za zlodejiny, ktoré páchajú, a napriek tomu sa držia na tých stoličkách, tak zároveň si myslím, že to svedčí o tom, že majú strašne veľký strach, že raz to skončí a tú žúrku, ktorú si spustili a kde už jednoducho nemajú mieru, koľko kradnúť, tak raz tak im zaslepila oči, že teraz si uvedomujú, že asi to prehnali, a keď to skončí, tak jednoducho skončia v base.
A tento strach ich zomkýňa dokopy, či už Bugára, Danka, Fica, Kaliňáka, všetkých, len aby sa navzájom podržali, lebo dokedy oni budú držať spolu, tak dovtedy v tej base nebudú.

Pán predseda, nebude to prísne vzaté procedurálny návrh, ale, ale chcem sa poďakovať všetkým poslancom za spoluprácu. Vždy som sa snažil, aj keď som mal v politike tvrdé vyjadrenia, ísť po veci a nie po ľuďoch. Ak som napriek tomu niekoho v tejto sále napriek tejto mojej snahe aj osobne urazil, tak sa mu ospravedlňujem. Želám nielen vám, ale najmä tejto krajine, Slovensku, veľa úspechov, lebo je to krajina, na ktorej mne, ale určite viacerým z nás vždy záležalo, záleží a bude záležať.
Ďakujem. (Dlhší potlesk.)

Ďakujem. Mňa rovnako ako kolegyňu predrečníčku prekvapilo to, ako pán premiér ráno vyzval členov vlády a poslancov, aby opustili rokovaciu sálu. Neviem si predstaviť, že by takto urobil hociktorý riaditeľ školy a vyzval by učiteľov, aby odišli a nechali deti napospas osudu.
Ja mám za to, že premiér a ministri aj parlament majú spravovať túto krajinu, a nie odchádzať, keď sa nám to zdá byť nepríjemné.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, ja sa priznám, že vôbec som netušila, že dnes v tejto rozprave vystúpim, ale po tom, čo tu dnes ráno opäť predviedol pán premiér, som bola šokovaná.
Priznám sa, pán premiér, že som bola šokovaná, keď ste vyzvali koaličných poslancov na ignorovanie svojich pracovných povinností. Či sa vám to páči, alebo nie, odvolávanie členov vlády, a teda aj vás, je v pracovnej náplni každého poslanca. A to všetkých, nielen opozičných. Keď ste už vyzvali svojich kolegov na odchod, prečo ste ich nevyzvali aj na to, aby sa dnes do prezenčnej listiny nezapísali? Preukázali by ste, že aj vy si viete niesť následky vašich konaní. Ale nie, naopak. Predpokladám, že sa dočkáme len ďalších nezmyselných zmien v rokovacom poriadku.
Pán premiér, ako môžu ignorovať svoje pracovné povinnosti poslanci a zároveň poberať plat? Dajte túto legitímnu možnosť aj ostatným ľuďom, aby mohli v rámci svojej pracovnej doby vyjadriť názor rovnako a štrajkovať bez straty príjmu. Takíto ľudia sú určite učitelia. Sú platení z rovnakých verejných zdrojov. Prečo oni nemôžu slobodne vyjadriť svoj názor počas pracovnej doby? Prečo si musia zo svojich nízkych príjmov platiť v čase štrajkov odvody? Veď im predsa tiež nie je budúcnosť detí a budúcnosť Slovenska ľahostajná.
Pán premiér, nakoľko ste si istý, že s vaším výrokom, ktorý ste dnes povedali, že Slovensku sa darí, súhlasia občania? Čo myslíte, koľko z 294-tisíc nezamestnaných zdieľa s vami tento názor? Koľko z milióna starobných dôchodcov zdieľa s vami tento názor? Koľko zo štvrť milióna invalidných dôchodcov zdieľa s vami tento názor? Koľko z 55-tisíc opatrovateľov zdieľa s vami tento názor? Koľko ľudí dlhodobo chorých zdieľa s vami tento názor?
Pán premiér, kedy ste naposledy riešili životnú situáciu ťažko skúšaných ľudí? Čo by ste povedali chorej matke, ktorá mi dnes volala s plačom, a táto matka sa celý život stará o svojho ťažko postihnutého syna a dnes sa rozhodla, že si chce sadnúť pred Generálnu prokuratúru, pretože sa nevie dovolať spravodlivosti, čo by ste jej na to povedali?
Pán premiér, uvažovali ste niekedy o tom, že by ste zriadili linku pre občanov? Myslím takú, kde vám budú môcť osobne volať. Nemyslím, že budete na nej 24 hodín, naozaj len veľmi málo, možno hodinku do týždňa. Miesto toho si okolo seba staviate múr ochrancov, ste zabarikádovaný v inštitúciách a odmietate komunikovať s každým, kto s vami nesúhlasí.
Pán premiér, prečo na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny máme ministra, ktorý nechráni záujmy nikoho? Nechráni záujmy ľudí odkázaných na pomoc, či už detí, zdravotne postihnutých, matiek, ale nechráni záujmy ani svojich vlastných zamestnancov, ktorí pre neho pracujú. Sám minister včera povedal, že pracujú za nízke mzdy. Ja k tomu dodávam, že títo zamestnanci majú úplne zviazané ruky, nemajú žiadne kompetencie a sú neustále pod tlakom. Kde sa môžu dovolávať spravodlivosti ľudia odkázaní na pomoc, keď to u nás takto funguje?
Jedinou starosťou ministra je obhajovať tých, ktorí to vôbec nepotrebujú, a prenasledovať tých, ktorí zákony porušujú. Áno, to je v poriadku, ale nemôžu preto trpieť ľudia, ktorí tú pomoc naozaj potrebujú. Aj nezamestnanosť sa u nás rieši napríklad aj tým, že sa na úradoch práce odporúča ľuďom so zdravotným postihnutím nezaevidovať sa.
Pán minister, o ministrovi Kaliňákovi hovoriť nebudem. Ten tu už bol spomínaný miliónkrát, ľudia sú naozaj, nevedia sa na políciu spoľahnúť.
Pán premiér, viete o tom, že vy sám dokazujete, že máme nefunkčné zákony? Ako inak si mám vysvetliť fakt, že dnes prídete a zbabelo požiadate o slovo ešte pred otvorením rozpravy, aby nemal nikto právo na vás reagovať? A potom sa budete oháňať vy a vaši ochrancovia paragrafmi, že vám to zákon umožňuje. Kde je vaša politická kultúra? Nemali by ste ju dokazovať tým, že aj keď vám to zákon umožňuje a vy môžete mať isté privilégia, postavíte sa problémom čelom a dobrovoľne sa ich vzdáte, aby ste dali priestor svojim kritikom? Veď neustále opakujete, že ste v tom nevinne, a nevinný človek sa podľa mňa takto nespráva.
Pán premiér, ako je možné, že si tu koaliční poslanci môžu odhlasovať úplne všetko? Som v tejto sále nováčik a nestačím sa čudovať, aké tu máme pravidlá. Ako si môžu odhlasovať poslanci, že tesne pred víkendom sa hlasovať nebude, resp. pred sviatkom? Ako si môžu odhlasovať poslanci, že bude prerušená rozprava, pretože je veľmi dlhá? Ako môžu poslanci rozhodovať o tom, či obed bude, alebo nebude? Áno, chápem, oni tu sedieť nemusia. Nemalo by to byť tak, že ak tu má panovať nejaká kultúra, tak ju dokážeme udržiavať aj bez zákona?
Pán premiér, vy ste už dlho odtrhnutý od reality, a preto by ste mali odísť.
A už len jeden odkaz pre všetkých na záver. Netešte sa veľmi, že ste možno na najlepšej ceste zbaviť sa Igora Matoviča, lebo ste sa tak rozhodli, lebo neexistuje u nás spravodlivosť. Verte, že pokiaľ nebudete konať v prospech ľudí, vždy sa nájde niekto, kto ho nahradí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo a ďakujem za tú faktickú, pretože si myslím, že to je tá najdôležitejšia pointa tohoto celého, že mimoriadna schôdza sa udeje o tri mesiace po tom, čo je zvolaná. To je úžasné. Ďakujem.

Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som si pripravil takých päť bodov, ktoré u mňa vnútri odôvodňujú to, prečo som sa podpísal pod zvolanie tejto schôdze a prečo aj budem hlasovať za odvolanie premiéra. A rozmýšľal som, či s tým vôbec vystúpiť, ale po tom, čo pán premiér na začiatku povedal, že táto schôdza je zbytočná a bezdôvodná, tak som si povedal, že týchto päť dôvodov tu musím zopakovať a musím povedať. Táto schôdza je možno zbytočná, pretože máte väčšinu, a asi je ozaj zbytočná, ale bezdôvodná nie je, to určite nie.
Prvým takým bodom, ktorý chcem tu pripomenúť, ono to tu všetko zaznelo, ale práve preto to chcem premiérovi a vláde pripomenúť, čo je prvou vecou, prečo tu dnes sme. A to je to, že minister vnútra mal už dávno odstúpiť alebo byť odvolaný z veľmi jednoduchého dôvodu. V každej slušnej krajine, keď je len podozrenie, tak takýto minister preventívne odstupuje preto, aby nemohol ovplyvňovať vyšetrovanie tejto svojej kauzy, dokonca aby ani nepadli podozrenie, že vôbec chce ovplyvňovať niečo.
Pán premiér uvádza ako druhý bod, by som povedal, že pán premiér uvádza, že voči ministrovi nie sú žiadne dôkazy. Pán premiér je docentom trestného práva, a preto si myslím, že musí vedieť, že premiér neodstupuje preto, že sú dôkazy, pretože to už nie je odstúpenie preventívne, ale to už je vynútené. A keď sme to doviedli ad absurdum, tak potom čo? Chceme čakať, kým ministra odvedú kukláči v putách? To je dôvod, pán premiér?
Tretí dôvod, prečo sme tu, pán premiér býva v byte človeka, ktorý je podozrivý z veľkých daňových únikov. Jednu dobu pán premiér, vtedy nebol premiérom, povedal, že nikdy nebola korupcia tak blízko premiérovi ako za doby, keď pani premiérka Radičová bola premiérkou. No dnes sa dá povedať, že premiér býva priamo v korupcii. A to je veľmi závažný dôvod.
Štvrtým dôvodom, pre ktorý si myslím, že sme tu, je to, že premiér nekomunikuje, a ak komunikuje s médiami, tak len veľmi selektívne. Odmieta odpovedať na otázky a dneska už v podstate na to odmieta odpovedať aj minister.
No a ten piaty bod, tiež podľa mňa veľmi silný, je ten, že táto schôdza bola zvolaná mimoriadne pred dvomi mesiacmi. V demokracii by mala byť menšina rešpektovaná. Ja viem, že na začiatku tohto parlamentu predseda parlamentu povedal, že demokracia je o rešpektovaní väčšiny. Už som to komentoval a bolo to tu aj opakovane komentované. Samozrejme, že to je absolútna hlúposť. A tak ako to bolo vtedy povedané, tak sa ku nám aj správajú, presne tak.
Ja som to zažil už na našom zdravotníckom výbore, ktorý poslanci koalície zvolali, keď ma premiér napadol vo veci obstarávania CT prístroja v našej nemocnici v roku 2012. Takisto vtedy zvolali mimoriadny výbor, odzneli tam ich v postate vymyslené argumenty, a nepravdivé, potom prerušili tento výbor na tri týždne a potom, keď to už nebolo vôbec pre nikoho zaujímavé, tak sa pokračovalo.
Presne tento istý scenár urobili teraz aj s celým plénom. Majú to dobre vymyslené, vyskúšané, ale chcem povedať toľko, že toto nemá nič spoločné s demokraciou. A to je, si myslím, že ten najväčší dôvod, prečo tu dnes sme.
A ešte by som povedal jednu takú krátku vec, že vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala, že chce obnoviť dôveru v politiku a urobiť tak niečo proti radikalizácii nálad. No to je asi to, čo chcela urobiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem svojim kolegom Martinovi Feckovi a Richardovi Vašečkovi za faktické poznámky a veľmi sa stotožňujem s tým, čo povedal poslanec Richard Vašečka o učiteľoch.
Je nepredstaviteľné, aby jeden z najvyšších ústavných činiteľov sa dehonestujúcim spôsobom vyjadroval takýmto spôsobom, ako sa vyjadril pán Fico o učiteľoch. To sa v žiadnej civilizovanej krajine nestáva. A ak niekto bude tvrdiť, že školstvo je prioritou pre túto vládu, tak je to čisté klamstvo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, ja iba mini, krátko, že, pán premiér, je mi, jak by som povedal, smutno, že realizujete vykrádanie obsahu významu slov. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Musím reagovať na slová, ktoré pani poslankyňa Remišová hovorila o vzťahu pána premiéra alebo skôr vyjadrení pána premiéra k učiteľom, naozaj pre mňa, aj keď viem, že možno pre mnohých, ktorí tomu nerozumejú, ale pre mňa by to bol dôvod na odvolanie. Takým dehonestujúcim spôsobom sa vyjadriť o učiteľoch je absolútne neprijateľné. Nielen preto, že ide o nejakých štrajkujúcich učiteľov alebo že je to nejaký predmet politického zápasu, ale preto, že tým šíri veľmi zlú mienku, veľkú neúctu voči učiteľom, zavádza a podsúva veci, ktoré sú nezmyselné alebo ktoré sú klamlivé a ešte aj tak znižujú dosť nízku spoločenskú, spoločenské ocenenie učiteľov. Naozaj, za toto, ak teda by nemal rovno odstúpiť, tak by sa minimálne mal vážne ospravedlniť a dávať si pozor na svoje slová, robí to zle všetkým. Robí to zle deťom, ktoré potom si myslia, že učitelia sú naozaj tí, ktorí, čo sa sťažujú, však v pohodičke dobré platy, nič nerobia. Tak ako my poslanci vieme, ako nám nepadne dobre, keď niekto rozpráva o tom, že ak tu nesedíme v sále alebo ak nie je schôdza, tak nič nerobíme, tak veď je jasné alebo malo by byť jasné aj pánu premiérovi, že učitelia nemajú nikdy prázdniny, sú to zamestnanci, ktorí majú dovolenky a tiež si ju môžu vybrať vtedy, keď majú tej dovolenky dostatok, veľmi často majú neplatené voľno, ak im to nevychádza.
Takže minimálne ak neodstúpi, tak by sa mal ospravedlniť pán premiér za tieto dehonestujúce výroky na adresu učiteľov.

(Reakcie z pléna.) Ďakujem za pomoc.
Milí kolegovia, pardon, milé kolegyne, milí kolegovia, vážený pán predsedajúci, rozmýšľala som, či má vôbec význam zapojiť sa do rozpravy, keďže nie je tu pán Fico, nie je tu ani jeden člen vlády, je tu len pár, 8, teda, pardon, až 9 (reakcia z pléna), až 9 koaličných poslancov. Ale potom som si povedala, že my poslanci v tomto parlamente tu nie sme ani pre členov vlády, ani pre koaličných poslancov, ale sme tu pre ľudí. A pokladám za veľmi nedôstojné, ak pán Fico príde do parlamentu, povie nám všetkým zopár nenávistných viet, ktoré vôbec nesúvisia s predmetom odvolávania, potom zdúchne, a nielen to, zdúchne, ale vyzve všetkých členov vlády aj svojich poslancov, aby opustili rokovaciu sálu. Hoci občania tejto republiky platia všetkých poslancov za to, že tu v tejto rokovacej sále sedia, počúvajú, zapájajú sa a sú konštruktívni.
Takže teraz k tomu, k tomu prejavu. Premiér Fico nemá moju dôveru a nemá ani dôveru občanov tejto krajiny. A tento stav nezapríčinila opozícia a nezapríčinili ho ani občania, hoci sa nám to pán Fico snaží nahovoriť. Zapríčinil ho samotný pán Fico predovšetkým tým, že na jednej strane šíri rozdelenie namiesto spájania a na druhej strane vidí okolo seba samú nenávisť, hoci tam žiadna nie je.
Pán Fico vidí nepriateľa v občianskych združeniach, ktoré sa dlhodobo snažia o zlepšenie fungovania štátu.
Vidí nepriateľa v médiách, svedčia o tom jeho slová z konca mája, keď povedal: "Bojovali sme s mimovládnym sektorom, ktorý bol často dotovaný a financovaný zo zahraničia, a bojovali sme s médiami, ktoré boli niektoré absolútne proti vláde Slovenskej republiky."
Ešte horšie je však, že pán Fico znevažuje prácu učiteľov a ich protesty za zlepšenie situácie v školstve. Protesty najskôr nepravdivo označil za politikárčenie opozície, potom za nimi videl nejaké temné sily, veď sa len pozrite, kto za tými učiteľmi stál, a jeho slová "my vieme niečo urobiť pre učiteľov, ale očakávam, že aj oni niečo urobia pre štát", teda nepotrebujú žiadny komentár. Najnovšie ich urážal celé leto, že celé leto nepracovali a len oddychovali doma. Ako si majú naše deti vážiť vzdelanie a svojich učiteľov, ak najvyšší ústavný činiteľ na nich neustále nadáva a šíri nenávisť?
Dnes sme počuli pána premiéra, že obvinil opozíciu, že sa bojíme vyjadriť sa k číslam. Včera pán premiér dosť zdĺhavo rozprával o tom, ako veľmi bude rásť naša ekonomika na budúci rok. Áno, Slovensku sa darí a Slovensku sa darí veľmi dobre, ale nedarí sa Slovensku vďaka tvrdej práci vlády, ktorá bola od volieb v mnohých oblastiach pasívna. Podľa najnovšej, darí sa Slovensku jedine preto, že máme šikovných ľudí, ktorí tvrdo pracujú. Podľa najnovšej predpovede OECD máme mať v roku 2017 piaty najrýchlejší rast ekonomiky v rámci Európskej únie, lenže ako povedal pán Fico pred pár rokmi, citujem ho: "Ľudia sa z čísiel nenajedia." Má pravdu, najedia sa hlavne z práce. Žiaľ, a tu pán Fico zavádzal dnes, Slovensko je na popredných priečkach aj v miere nezamestnanosti a takto podľa predpovede ostane aj na budúci rok. Máme šiestu najvyššiu nezamestnanosť v rámci Európskej únie.
A na zvýšenie zamestnanosti potrebujeme v prvom rade mať lepšie školstvo. Viac práce pre našich najmä mladých ľudí preto nebude, pokiaľ bude vláda v oblasti školstva tápať a pokiaľ bude premiér tejto krajiny považovať učiteľov, najdôležitejšie osoby na ceste k lepšiemu vzdelávaniu, za nejakých lenivých príživníkov.
Nenávisťou sa pán premiér oháňal aj počas obhajoby ministra Kaliňáka a jeho doby kešu. A zmienku o prejavoch nenávisti, s ktorými sme konfrontovaní prakticky každý deň, to sú jeho slová, si neodpustil ani na Cyrila a Metoda. Tu sa však pán Fico veľmi mýli, odchod ministra Kaliňáka nikto z mojich kolegov nežiada z nenávisti k vláde či nebodaj dnes k nenávisti pánu ministrovi, žiadame ho v prvom rade v záujme našej vlasti.
Pred niekoľkými mesiacmi označil pán Fico môj blog za pľuvanec zo strany pošahancov a mala by som preto plné právo prechovávať k nemu nejaké negatívne emócie. No nie som tu preto, aby som sa teraz pánovi Ficovi nejako pomstila, ale som tu preto, že mi záleží na budúcnosti Slovenska.
Vidíme, čo sa deje okolo nás a pravdepodobne nás čakajú ťažké časy, potrebujeme ministrov a premiéra, ktorým môžeme dôverovať. Ale, žiaľ, občania tejto krajiny nemôžu dôverovať takému ministrovi vnútra, ktorý namiesto volania po rýchlom vyšetrení podozrenia z daňových podvodov obhajuje platby vo výške 12 mil. eur v hotovosti, s človekom podozrivým z obrovských podvodov aj obchoduje, tieto transakcie pred verejnosťou zatajuje a v rozpore s ústavným zákonom súvisiace pôžičky a záväzky dlhodobo neuvádza vo svojich majetkových priznaniach. A keď by sa zato mal ospravedlniť a zaplatiť pokutu za to, že úver sa nenachádza v jeho majetkovom priznaní, tak sa občanom vysmeje do tváre s absurdným argumentom, že vraj polmiliónový úver, to bolo len niečo ako prečerpanie na karte. Povedzte mi, ktorý normálny človek alebo ktorý normálny minister má na svojej kreditnej karte prečerpanie o pol milióna eur? Väčšina ľudí takúto sumu nezarobí ani počas celého života.
Rovnako občania nemôžu dôverovať premiérovi, ktorý takéhoto ministra napriek svojim sľubom o červených kartách a o tom, že odvolá do troch sekúnd každého, kto spácha nejakú, nebude dôveryhodný, tohto ministra obhajuje a dokonca býva v byte vo vlastníctve spomínaného človeka podozrivého z daňových podvodov. Občanom sa zase vysmieva do očí, keď hovorí, že však z bytu sa vysťahuje až vtedy, keď sa preukáže, že pán Bašternák spáchal trestný čin. Avšak všetci veľmi dobre vieme, že o vine a nevine rozhoduje súd a, žiaľ, v prípadoch prepojených na politiku sa na naše súdy nedá spoľahnúť a dlhodobo zlyhávajú. Aj pána Fica určite nahnevalo, že mu súd nebol v minulosti schopný doručiť predvolanie na pojednávanie.
A rovnako pán Fico určite dobre vie, že ani emisná kauza z obdobia jeho prvej vlády, vďaka ktorej obyvatelia Slovenska prišli o desiatky miliónov eur, nie je na súde stále uzavretá. Čiže pán Fico si tak môže byť istý, že v byte u pána Bašternáka sa v pokoji dožije dôchodku, rovnako ako pán Mečiar vo svojej vile Elektra.
Robert Fico svojou nečinnosťou v prípade ministra Kaliňáka a svojho prenajímateľa pána Bašternáka narúša dôveru občanov voči štátu a jeho inštitúciám, a to v tej najnevhodnejšej chvíli, keď sme svedkami vysokej nestability v medzinárodných vzťahoch, ohrozuje stabilitu a prosperitu našej krajiny a obyvateľov. Vláda je krátko po jej vzniku plná vnútorných konfliktov a v riešení problémov prešľapuje na mieste.
Aj poslancov vládnej koalície, tých deväť, ktorí sa tu v sále nachádzajú, vyzývam, aby nehlasovali za premiéra Roberta Fica, aby dali svojej koalícii šancu a vybrali si premiéra, ktorý si dôveru občanov zaslúži, premiéra, ktorý bude krajinu spájať a nie rozdeľovať, ktorý bude prinášať porozumenie a nie neustále nenávisť, a premiéra, ktorý uprednostní záujmy obyvateľov tejto krajiny pred záujmami podpredsedu svojej strany pána Kaliňáka.
Ďakujem. (Potlesk.)