Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pani kolegyňa, za výstup, v ktorom ste zhodnotila, dá sa povedať, globálne všetky aspekty a činnosti, ktoré na tejto pozemskej púti človek robí alebo by nemal robiť. A ja sa budem venovať asi iba tej erózii pôdy, ktorú ste nespomínali. Viete, čo je na tom najhoršie? Na každej vysokej škole poľnohospodárskej, ktorú mám tú česť byť aj ja absolventom, sa učí, ako sa má obrábať pôda. To je, krásne do nás hustili od prvého ročníka, čo znamená protierózne osevné postupy, čo znamená nejaká protipovodňová, respektíve iná ochrana, a keď prídeme do praxe, tak každý to porušuje. Ja momentálne neviem pochopiť potom, načo to tak učíme, keď realita je celkom iná.
A my si musíme uvedomiť, že pôda je nenahraditeľný zdroj. Keď raz ju tá voda spláchne do toho vodného toku a odnesie nám to niekde cez Dunaj do Maďarska, tá pôda prakticky tu sa nevráti. Momentálne my tú tvorbu pôdy, ktorá za sto rokov sa vytvorí centimeter pôdy, ak tam to lístie alebo tá hmota ostáva, keď ju zoberieme, samozrejme, nevytvorí sa. A my ten vzťah k pôde momentálne máme tak degradovaný a tak ju zneužívame, že nieže naše vnúčatá, možnože ešte aj my sa budeme hanbiť na sklonku nášho života, že prakticky sa nám stanú pôdy neobrábateľné, už nehovorím o zhutňovaní pôdy a ďalších vecí, ktoré prakticky ako keby sme si nevedeli uvedomiť, že podrezávame si konár pod vlastnou existenciou.
Ešte k tej vode sa trošku vrátim, budem tu stále argumentovať kolegom Kravčíkom Michalom, ktorý hovoril jednu podstatnú vec. Voda sa musí zadržať na našom území, tam, kde padne. Maximálne keď udržíš vodu, tak budeš meniť aj klímu, tak to majú aj v južných Čechách, aj v ďalších, kde majú rôzne rybníky. U nás to nemáme a aj to je problém. Toľko z mojej strany, viacej nestihnem.
Ďakujem pekne.

Dovolím si veľmi krátko zaujať stanovisko. Áno, presne o tom to je, že tieto dve vlády posledné nám tu už vlastne šiesty rok ukazujú, ako ťahať od rodín, od pracujúcich rodín financie do rozpočtu. Toto im ide veľmi dobre. Ale naozaj, veľmi slabo pociťujem chuť pomáhať, aby sa, chuť rodinám pomáhať, aby sa im žilo na Slovensku ľahšie. Preto verím, že aj novela zákona o sociálnom poistení, ktorá chce predĺžiť materské na rok a zvýšiť výšku vymeriavacieho základu pre výpočet materskej na 100 % hrubého vymeriavacieho základu, má svoje opodstatnenie v dnešnej dobe.
Ako som povedala, sme ochotní hovoriť o percentách, sme ochotní hovoriť o výške navýšenia. Náš zákon je ambiciózny. Vieme, že si zakladá naozaj na financiách zo štátneho rozpočtu, ale tak ako aj nám pán kolega vysvetlil, že v podstate stále máme vo fonde nemocenského poistenia dostatok peňazí, ktoré sa nevyužíva na ten účel, na čo bol zriadený. Rovnako vieme, že hovoríme tu o projektoch hodnota za peniaze. Hovoríme tu o tom, že bude prijatá ďalšia daň, ktorá vytiahne z vreciek veľkých firiem takmer 60 miliónov. Som si istá, že investícia do mladých rodín sa spoločnosti najmä do budúcnosti oplatí.
Preto vás žiadam o podporu tohto zákona v prvom čítaní.

Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že prišiel čas, kedy naozaj pracujúci rodičia v tomto štáte si zaslúžia, aby sa dĺžka dovolenky predĺžila z 34 na 52 týždňov. Je čas, aby žena na materskej dovolenke, ktorá pracovala, alebo muž na materskej dovolenke, ktorý pracoval a odvádzal dane v tomto štáte a nie ubiehal nejakým iným smerom, aby naozaj si užil toho dieťaťa a aby nemali nejaké finančné bariéry, aby naozaj ten čas s tým dieťaťom strávili krásne, zodpovedne a aj s peniazmi. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Keď som sa pôvodne hlásila do rozpravy, tak teda mala to predkladať Veronika Remišová, ale teda pán kolega Mihál mi dal pár takých bodov, ktoré by som chcela možno tiež vysvetliť alebo hlbšie rozobrať. Ďakujem veľmi pekne za, v podstate istým spôsobom za podporu myšlienky, ktorú sme dnes predstavili. Vôbec sa netajím tým, že tento zákon je naozaj extra ambiciózny, naozaj. My vieme, že sme to pustili dosť doširoka. Viem, že má to svoje finančné náklady. Perfektné, že ja som si vôbec nedovolila uvažovať o tom Fonde nemocenského poistenia práve z dôvodu, že viem, že celkovo, že sa z toho vykrýva dôchodkové, alebože sa z toho vykrývajú dôchodky a v postate aj tak ešte zo štátneho rozpočtu potrebné financie, takže ja som to brala, že ten fond aj tak neplní, neplní to, čo by mal, ale presne ste pomenoval, pán kolega, že hráme sa tu na fondy, tak by sme teda sa mohli hrať naozaj dôsledne. A teda ďakujem, že ste tak pekne pomenoval, že v podstate ešte stále by z tohto fondu zostal prebytok, ak by sme naozaj zostali s touto ambicióznosťou na mieste, ktoré sme alebo v takej rovine, ako sme to tu predstavili.
A prečo sme uvažovali o takto vysokom nastavení materskej? Veľmi dlho počúvame, keď chodíme po rôznych konferenciách a neviem, a rôznych sedeniach, odborných seminároch, ako na Slovensku prevládajú tie staré stereotypy, ako by sme sa mali možnože snažiť vykoreniť niektoré stereotypy z našej spoločnosti. A povedali sme si, že aj toto je možnože spôsob, ako tieto stereotypy vykoreniť. Keďže dnes už platí, že nárok na materské majú nielen ženy, ale aj muži, tak podľa mňa toto bude možno veľmi lákavé aj pre samotných mužov, aby požiadali o materskú dovolenku. A rovnako si myslím, že je to dostatočne silný nástroj, aby možno matky uvažovali aj o tom, že mať za sebou viac detí.
Ak by som ešte spomenula jeden, jeden výskum v prospech podporovania detí, ide aj o výdavky, ktoré sú spojené so starostlivosťou o malé deti. Jednoznačne malé deti si vyžadujú viac času, aj viac špecifických vecí. Pri starších deťoch sa matka s veľkou pravdepodobnosťou už vracia do práce a rodinný rozpočet je menej zaťažený. Z empirického výskumu Štátneho inštitútu pre výskum práce a rodiny vyplynulo, že ideálny spôsob zabezpečenia starostlivosti o veľmi malé dieťa vo vekovom intervale pol roka a až rok je spájaný takmer výhradne so starostlivosťou matky alebo rodiča. K tejto forme starostlivosti sa priklonilo až 96,4 % opýtaných rodičov.
Silný konsenzus ohľadom, ohľadne úlohy matky bol aj v prípade starších detí vo veku 1 až 2 roky. Toto je výskum, ktorý robil náš inštitút pre výskum práce a rodiny. Takže opäť potvrdilo sa to, že naša spoločnosť je naozaj založená viac na preferovaní, na preferovaní starostlivosti matiek. Ja osobne tiež si myslím, že každý máme svoju úlohu danú, ale zase nesmieme brániť, ak si chcú úlohu rodičia vymeniť. A preto si myslím, že vždy je lepšie, ak sa o dieťa stará jednoznačne jeden z rodičov, akoby to dieťa dali niekomu alebo zverili do opatery. Aj z tohoto dôvodu sa teda optimálnym riešením zdá naozaj predĺženie materskej dovolenky s cieľom zmierniť, v našom prípade vylepšiť ekonomické problémy pri rozhodovaní sa o tom, či mať deti alebo nie a umožniť rodičom venovať kvalitný čas deťom v rannom období starostlivosti o dieťa a tým vlastne aj posilniť aktívnu úlohu otcov v rodinnom živote.
Okrem rodinnej infraštruktúry a služieb veľký vplyv na pôrodnosť a formovanie rodiny majú aj opatrenia na zosúladenie rodinného a pracovného života, máme v kontexte zvyšujúcich sa ašpirácií žien v oblasti kariéry. Tieto opatrenia sú rôzne a zahŕňajú napríklad aj príležitosti na skrátený pracovný úväzok alebo pohyblivý pracovný čas. O tomto sme na výbore pre ľudské práva aj debatovali so štátnym tajomníkom pri správe o rodovej rovnosti a chcela by som iba upozorniť na to, že táto oblasť, aj keď vieme, že možnosti flexibilného využívania, flexibilných foriem práce v našom Zákonníku práce máme, stále som presvedčená o tom, že existuje strašne veľa dôvodov, prečo sa zamestnávatelia nehrnú do využívania takýchto foriem. Preto aj vždy budeme apelovať na to, aby sme ich nielen mali ustanovené, ale aby vláda pripravovala rôzne podporné nástroje, ktoré by svojím spôsobom tieto flexibilné formy pracovného rozloženia času alebo práce v zamestnaní umožňovali.
Na záver teda ešte raz ďakujem kolegom za pomoc pri možno aj vysvetľovaní dôvodov, spôsobov a zaujal ma aj spôsob, akým chce riešiť politická strana Sloboda a solidarita tento problém. Každopádne uchádzame sa o podporu nášho návrhu zákona s tým, že sme naozaj ochotní rokovať o zmenách, ale vždy len v prospech podpory rodinnej politiky.
Takže otvorení sme diskusii o percentách, o dĺžke, ale každopádne zámer budeme radi, ak dokážete podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Ja začnem trošku úsmevne. Celé roky sa mi nepáčilo ako matke, že chodím na dovolenku, na materskú dovolenku. A využijem mnohé moje, moje teda priateľky, známe, kolegyne. Hovorili, že muži chodia na vojenskú službu a my chodíme na materskú dovolenku. (Povedané so smiechom.) To bolo trošku úsmevné.
A teraz by som chcela povedať, že vlastne som pochopila, že prečo to bolo nazvané dovolenkou. Asi nám chceli vyplácať takú istú, takú istú čiastku, ako za dovolenku, na ktorú máme nárok. Ale nikdy sa tak nestalo. Volá sa to dovolenka, ale vždy išlo o nejakú časť, časť, percentuálnu časť príjmu. Takže je najvyšší čas naozaj aj nehovoriť možno o dovolenke.
My týmto, teraz vážne, my týmto naozaj reagujeme na ľudí, na ženy, na mladé rodiny, na mužov a ženy, rodičov, ktorí sa skutočne boja mať deti, ktoré pritom chcú mať. Z dlhodobých prieskumov naozaj vychádza, že ľudia chcú mať viac detí, ako v skutočnosti nakoniec majú. Zníženiu príjmu počas narodenia dieťaťa a starostlivosti oň sa veľmi, veľmi boja. Takže otvárame tému, o ktorej je treba stále rozprávať, rokovať, vyjednávať.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť posledný zo skupiny zákonov, ktoré som zaradila do skupiny prorodinných alebo zákonov, ktoré by mohli pomôcť životu slovenských rodín.
Ide o novelu zákona o sociálnom poistení, v ktorom najskôr vysvetlím teda ten základ a potom možnože k tomu poviem dôvody, prečo sme sa rozhodli predložiť takúto novelu.
Cieľom predkladaného návrhu je predĺženie nároku na materské alebo materskej dovolenky, alebo rodičovskej dovolenky z 34 týždňov na 52 týždňov. To znamená, našou ambíciou je predĺžiť materskú na jeden rok. V závislosti od skutočnosti a podmienok, od ktorých oprávnené osoby odvodzujú svoj nárok, sa dĺžka nároku na materské alebo na materskú dovolenku, alebo rodičovskú dovolenku pomerne upravuje, teda predlžuje. S touto úpravou priamo súvisí predĺženie časového obdobia ochrany matiek po pôrode. Ochranné obdobie sa predlžuje z 9. mesiaca po pôrode na 15. mesiac po pôrode. To je druhý pilier našej novely.
A tretím, nosným pilierom navrhovanej úpravy je zvýšenie percenta pre výpočet materskej zo súčasných 70 % na 100 % z denného vymeriavacieho základu u tých osôb, u ktorých sa výška materského riadi zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Je mi trochu ľúto, že tento zákon nemôže predkladať kolegyňa Remišová, pretože ona mala pripravenú naozaj veľmi dobre spracovanú analytiku k dôvodom, prečo sme sa rozhodli takýmto spôsobom pristúpiť k zmene zákona o sociálnom poistení. Takže možno to nebude tak dôkladne pripravené, ako by to povedala ona, ale každopádne naším hlavným záujmom, ako som povedala, je snaha o zlepšenie života rodín v našej spoločnosti na Slovensku. Vedie nás k tomu najmä naša demografia, alebo lepšie povedané pôrodnosť, ktorá patrí medzi jednu z najnižších v Európskej únii a má stále klesajúcu tendenciu, je až na pár výnimok, ale naozaj z dlhodobého hľadiska ide o znižujúci sa trend.
Toto ilustruje graf, ktorý vidíte. Graf ukazuje demografiu alebo počet narodených detí na tisíc obyvateľov od roku 1950 až po rok zhruba 2013. Všetko sú spracované, tento graf je spracovaný z údajov zo Štatistického úradu Slovenskej republiky.
Takže je úplne evidentné, že Slováci sa rozhodujú mať menej detí čím ďalej tým viac. Predpokladáme, že na to, aby sa ľudia rozhodovali mať viac detí, im nestačí jedno opatrenie, tak ako sme to už viackrát povedali. Preto budeme postupne ukazovať a odprezentovávať opatrenia alebo nástroje, ktoré si myslíme, že budú môcť v ľuďoch alebo na ľudí pôsobiť pozitívne v tom zmysle, že sa rozhodnú pre viaceré deti. Možnože svojím spôsobom to veľmi dobre vysvetlil aj pán kolega Rišo Vašečka v diskusii pri prvom predkladanom zákone, kde možnože veľmi jednoduchým spôsobom vysvetlil, ako ľudia premýšľajú a prečo v zásade sa v našej spoločnosti rozhodujú mať menej detí.
Dovolím si vám ešte ukázať jeden graf, ktorý poukazuje na štáty Európskej únie a pôrodnosť v roku 2012. Ak sa pozrieme, najvyššiu pôrodnosť, medzi krajiny, ktoré majú najvyššiu pôrodnosť a ktoré možno by mohli byť v tomto pre nás vzorom, je Írsko, Francúzsko, Anglicko, Švédsko, Nórsko, ale, bohužiaľ, my sa nachádzame dokonca veľmi hlboko pod priemerom Európskej únie, ktorý je 1,58 dieťaťa na ženu. Slovensko má pôrodnosť 1,34 dieťaťa na ženu.
Viete, že podľa, že keď sa pripravoval náš dôchodkový systém, pôrodnosť bola podstatne vyššia. Vtedy pracovali zhruba štyria ľudia na jedného dôchodcu. Dnes je ten stav taký, že na jedného dôchodcu pracuje asi dva a pol človeka a trend je, že možno o pár rokov, o pár desiatok rokov to bude pod 2 osoby, možno jeden a pol človeka, ak si dobre pamätám.
Takže vidíme, že to, že má naša spoločnosť menej detí, ovplyvňuje nielen nás v súčasnosti, ale najmä našu budúcnosť. Je proste pre spoločnosť jednoznačne dobré, aby sa snažila a rozvíjala potenciál, ktorý v našich rodinách je. Dnes je situácia úplne iná. Naozaj nemôžme spoločnosť porovnávať spred 40 rokov, kedy sa deti rodili do manželstiev, dnes vieme, že viac ako polovička rodín sa rozvádza, dnes vieme, že množstvo detí sa rodí mimo manželských zväzkov, ale podotýkam, že úlohou štátu by malo byť pomáhať všetkým rodinám, ktoré majú záujem vychovávať svoje deti.
Preto zdôrazním, že okrem ekonomických opatrení, okrem ekonomických opatrení, o ktorých sme už hovorili, aj budeme ďalej hovoriť, máme tu ešte iné opatrenia, ktoré súvisia s prevenciou, ktoré by mohli ochrániť možno preventívnym spôsobom alebo rôznymi službami, ktoré by štát mohol garantovať, ak už nie poskytovať a mohli by pôsobiť na celistvosť rodín a na to, aby dieťa vyrastalo naozaj v spokojnom a kľudnom prostredí.
Vo svojich návrhoch sme sa nezameriavali len na kompletné rodiny. Viete, že kolegyňa Gaborčáková predstavovala návrh zákona, ktorý riešil práve aj neúplné rodiny alebo rodiny v kríze, kedy došlo k rozvodu rodičov a stáva sa, že práve najmä predbežnými, predbežným rozhodnutím sudca určí minimálne výživné, ktoré je naozaj tak minimálne, že nedokáže pokryť ani tie minimálne nároky na výchovu dieťaťa. Takže svojimi návrhmi sa snažíme nielen o podporu celistvých rodín, ale naozaj, snažíme sa všetkých ochrániť, ktorí majú problémy v našej spoločnosti, to znamená aj sociálne slabších a snažíme sa naozaj fokusovať tento zámer na všetky skupiny, na všetky sociálne skupiny.
Tiež sme spomínali jeden prieskum, ktorý hovoril o tom, ako v našej spoločnosti ľudia hovoria o tom, koľko chcú mať detí pred tým, ako vojdú do zväzku alebo sa rozhodnú mať dieťa a potom, keď už v tom zväzku sú alebo keď už majú nejaké dieťa. Zistili sme, že čím neskôr tento prieskum prebiehal, tak tým ten rozdiel medzi ich prianiami a skutočnosťou je väčší.
Toto deklaruje aj graf, ktorý vám práve ukazujem. Slovensko, Slovensko je zhruba v prvej tretine grafu, ktorý poukazuje, ktorý nám ukazuje tieto priania v jednotlivých krajinách Európy a ak si pozrieme, akým spôsobom Slovenská republika vyhodnotila tieto údaje, tak zistíme, že ten rozdiel oproti tomu, čo si ľudia prajú pred počatím a po, je takmer polovičný.
Takže našou snahou je, aby štát vytváral pre rodiny, či už úplné alebo neúplné, také podmienky, ktoré by umožnili nebáť sa priviesť na tento svet a hlavne do tejto spoločnosti dieťa. To súvisí teda nielen s tými ekonomickými nástrojmi, to súvisí aj s rôznou prevenciou, s rôznymi typmi prevencie a to súvisí aj napríklad s takým niečím, ako je vymáhateľnosť práva, na čom treba teda veľmi tuho pracovať.
Vo svojich poznámkach sa snažíme robiť veľký rozdiel medzi rodinnou politikou a sociálnou politikou. Máme za to, že rodinná politika by mala napomáhať stabilite a rozvoju rodín. Naopak sociálna politika by mala ochraňovať občanov pred ekonomickou chudobou. Preto považujem aj za veľkú chybu, že aj samotné programové vyhlásenie vlády, tejto aj predchádzajúcej, v podstate všetkých politík, ktoré sme tu doteraz mali, neupriamujú pozornosť na rodinnú politiku, ale tvárime sa, že sociálna politika nám vyrieši všetky problémy.
Treba ešte zdôrazniť možno ten ekonomický aspekt, áno. Predkladáme a budeme predkladať aj opatrenia, ktoré majú istým spôsobom, ktoré zasahujú istým spôsobom do štátneho rozpočtu, vyžadujú si financie. Len by bolo veľmi dobré, ak by sme na, aby sme pozerali na tieto investície nie ako na niečo negatívne, teda čo nás oberá o spoločné financie, ale ako na veľkú investíciu do budúcna.
Z hľadiska efektivity investície štátu do rodiny viaceré teoretické štúdie zistili, že najväčšia efektívnosť sa dosiahne, ak sa do dieťaťa investuje v skorom veku. Pokiaľ ide napríklad o vývoj jeho kognitívnych schopností, teória vývoja mozgu poukazuje na to, že najväčší vývoj šedej hmoty v mozgu je práve v rannom detstve. A toto nás aj viedlo k tomu, aby sme opäť pre rodičov, ktorí doteraz prejavili pracovnú aktivitu, to znamená, že prinášali spoločnosti plusy vo forme odvádzaných daní, toto štát oplácal tým, že im bude garantovať materskú dovolenku alebo materské alebo rodičovské práve vo forme predĺženia a zvýšenia.
Na úvod teda ďakujem za pozornosť a verím, že tento návrh nájde pochopenie a prijmete ho a podporíte ho.
Ďakujem pekne.

Kolegovia, kolegyne, ktorí ešte počúvate, chcel by som vás týmto poprosiť o podporu tohto návrhu. Myslím si, že keď odložíme politické tričká, čo kedy-tedy by sa zišlo v parlamentne, tak bolo by celkom fajn, aby vládna väčšina, ktorá v tomto pléne legitímne a demokraticky rozhoduje, aby podporila kedy-tedy aj dobrý opozičný návrh. Naozaj aj SMER keď si kladie dnes otázky a máte mať čoskoro nejakú programovú konferenciu, hoci teda ju posúvate možno o nejaké dva, tri týždne, tak chcete sa vrátiť, SMER, k obhajobe pracujúceho ľudu, k obhajobe alebo k návrhom, ktoré budú chrániť tých slabších, chcete pomôcť viacej zamestnancom a chcete zdôrazňovať tieto témy z vašich bývalých programov.
Dnes sa vám ponúka jedna krásna možnosť, je 200-tisíc živnostníkov, ktorí dnes pracujú a mnohí z nich tŕpnu, či budú mať vyplatenú mzdu a keď nebudú mať vyplatenú mzdu, tak sa iba postavia do radu, pomedzi ostatné iné faktúry, zaplatené účty za telefón, vodu, elektriku a podobne a možno tie svoje peniaze za poctivo vykonanú prácu nikde neuvidia. Čiže keď chcete ukázať ľuďom, že to myslíte vážne, toto môže byť začiatok takej programovej obrody strany SMER a návratu k sociálnej demokracii alebo k návrhom, ktoré by patrili k sociálnej demokracii, a to je ochrana slabších, ochrana slabších zamestnancov a v tomto prípade si dávam na roveň, dovoľujem dať na roveň slabších zamestnancov alebo teda zamestnancov so živnostníkmi, ktorí robia na tzv. vynútené živnosti, že jednoducho musia robiť na živnosť, lebo inak by ich zamestnávateľ nezamestnal.
Čiže nie je to politický návrh, nemyslím si, že je nejaký, určite nie je pravicový, to sme tu videli vlastne aj od poslanca za SaS, ktorý skorej navrhol, že zrušme radšej ochranu v zákonníku alebo zrušme radšej ochranu trestnosti nevyplatenia mzdy. Nie, my týmto smerom nechceme ísť. My si myslíme, že adekvátna ochrana zamestnanca alebo slabších celkovo v každom jednom štáte má svoje miesto a v tomto prípade len trošku krívame, že ochraňujeme zamestnancov, ale neochraňujeme tých zamestnancov, ktorí sú v horšej pozícii, ktorí nemajú to šťastie a nemajú pracovnú zmluvu. Čiže k tomu majú, alebo robia iba na živnosť.
Takže veľmi rád, nechcem sa už opakovať, by som bol teda rád, ak by ste v tejto veci dokázali podporiť tento návrh zákona, samozrejme s úpravami v druhom čítaní tak, ako je druhé čítanie a od čoho je teda vlastne určené.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem aj ja za tento príspevok v rozprave Erike Jurinovej. Ona spomenula tam, že tá vymáhateľnosť tohto trestného činu by mohla byť trošku komplikovanejšia a povedala tak isto, že podobná vymáhateľnosť je pri trestnom čine nevyplatenia mzdy a odstupného, respektíve pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy, ale tu chcem práve aj ja zdôrazniť, aj ako navrhovatelia, že tento navrhovaný trestný čin má ambíciu pôsobiť najmä preventívne. Treba si uvedomiť, že keď bol zavedený trestný čin zanedbania povinnej výživy, tak ten veľmi výrazne prispel k disciplinovanosti úhrad výživného, a preto sme presvedčení, že keby takýto trestný čin bol zavedený, tak by naozaj výrazne zlepšil podnikateľské prostredie a prispel by k disciplinovanosti vyplácania faktúr. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, rozhodla som sa, že veľmi kratučko vystúpim k tomuto návrhu zákona, ktorý naozaj nie je žiadnou novinkou v našom, teda vo volebnom programe, ale už viackrát bol predkladaný aj v minulom volebnom období. Práve pri predkladaní v minulom volebnom období sme sa stretli s tým, že tento zákon bude ťažko alebo s veľkými problémami vymáhateľný. Len pripomeniem, že vymáhateľnosť tohto, tejto novely je asi rovnako veľká, ako vymáhateľnosť Zákonníka práce, ktorý už podobný paragraf má vo svojich, medzi svojimi ustanoveniami. (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále.

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Možno veľmi kratučko by som pripomenula hlavný dôvod, prečo sme prišli s takýmito novelami, teda s novelami, ktoré už ako aj kolega Igor Matovič povedal, že striedame možno trochu silnejšiu a slabšiu verziu. Hlavný dôvod je to, že stále vnímame ako veľkú nespravodlivosť pre živnostníkov, ale aj pre mnohé firmy, ktoré pracujú na zákazkách, ktoré mali vysúťažené, ktoré získali úplne správnym, prirodzeným spôsobom, alebo spravodlivým, aj spravodlivým spôsobom a za ich prácu nie je, za ich prácu im nie je zaplatené. Toto je naozaj jedna z veľkých nespravodlivostí slovenského systému. Ak pracujete, mali by ste dostať za svoju prácu aj plácu.
Ak si pamätáte, pred dvoma rokmi, možno necelými dvoma rokmi veľmi v našej spoločnosti rezonovala kauza Váhostavu. Váhostav bol možno kardinálny prípad, kedy dokonca aj životy vyhasli, vyhasli životy ľudí, ktorí sa aktívne podieľali na stavebných prácach, ktoré zabezpečoval alebo zastrešoval Váhostav. A myslím, že nikomu alebo všetkým nám by malo ísť o to, aby sa takéto udalosti viac nediali.
Máme niekoľko ďalších káuz, v ktorých sa stalo, že firmy vysúťažili so svojimi zamestnancami verejné súťaže, vyhrali a, bohužiaľ, firma upadá len preto, lebo ten, ktorý súťaž vypísal, ten, ktorý mal reálne platiť, nezaplatil. Je to naozaj do neba volajúce zlo, ktoré, si myslím, že už je načase, aby sme odstránili a vykorenili.
Takže keď budete hlasovať, prosím vás, máte, majte na pamäti hlavne osudy živnostníkov, ktorí dodnes nemajú vyplatené svoje mzdy, ktorí doteraz nemajú vyplatené svoje faktúry a z ktorých niektorí sa rozhodli siahnuť si aj na život kvôli tomu, pretože im to zničilo celé životy ich rodiny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Dovolím si reagovať iba na dve. Čiže kolega Beblavý tu povedal niečo, že jak, mal som taký pocit, ako kebyže sme to odkopírovali z programu strany SIEŤ, tej bývalej. No pozri si hlasovanie v máji minulého roku a potom v apríli v roku 2014, dvakrát si o tomto návrhu hlasovať mal, lebo sme ho tu predkladali s Martinom Feckom. Predpokladám, že aj viacej krát sme ho predložili, len tieto dva razy som našiel teraz narýchlo v hlasovaniach. Dvakrát si bol neprítomný pri tých hlasovaniach, takže možno preto nepoznáš ten návrh a sa ti zdá, že bol iba v nejakom programe strany SIEŤ. Nie, do programu strany SIEŤ sa zrejme dostal na základe toho, že ešte predtým, jako ste program strany SIEŤ robili, sme tuná v parlamente o ňom hlasovali a mal si hlasovať aj ty, ak by si bol prítomný.
A čo sa týka kolegu Dostála, dovolím si ako právnikovi vzniesť námietku, že nemyslím si, že keď ústava hovorí o tom, že nikoho nemožno pozbaviť slobody, ak nemôže, má neschopnosť dodržiavať zmluvný záväzok, lebo aj dnes Trestný zákon hovorí, že keď niekto vlastne k dispozícii peniaze má a nezaplatí. Čiže on tú schopnosť dodržať zmluvný záväzok voči zamestnancovi má a dobrovoľne sa rozhodne, že tú schopnosť nevyužije, tak vtedy sa dopustí trestného činu. A my presne tak isto navrhujeme, aby trestného činu sa dopustil ten podnikateľ, ktorý uzavrie dohodu so živnostníkom a jeho prácu mu následne nevyplatí, hoci jednoducho peniaze k dispozícii má. Nie je v druhotnej platobnej dispozícii, peniaze na účte, peniaze v peňaženke, má ich evidentne k dispozícii a on slobodne si povie, že tebe nezaplatím, lebo ty si príliš malý a ty sa so mnou nebudeš súdiť, alebo ako som počul o jednom stavebnom podnikateľovi, položí devinu na stôl a povie: "Však môžte to dať na súd.". Asi potom to na súd nedá.