Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy a páni, vážený pán predseda vlády, najskôr dve poznámky k priebehu tejto schôdze.
Čo sa týka programového vyhlásenia vlády, neprikladáme jeho formálnemu textu až príliš veľký dôraz? Ak by programové vyhlásenie vlády obsahovalo iba jednu vetu: "Zabezpečíme ľuďom dobrý život, zastavíme kradnutie a podvádzanie a obnovíme spravodlivosť“, ak by obsahovalo iba túto jednu vetu a vláda by to dodržala, ja by som im zatlieskal a myslím si, že by zatlieskali aj ľudia. A opačne, ak by bolo programové vyhlásenie vlády napísané na Nobelovu cenu za ekonómiu a medicínu, ale vláda by ho nedodržala, aký by to malo zmysel?
Druhá poznámka. Tá je k tomu, či sa naozaj nič nezmenilo. Áno, chceli sme oveľa väčšie personálne zmeny. Ale naozaj sa nič nezmenilo? Myslím si, že je tu medzi nami jeden poslanec, jeden náš poslanecký kolega, ktorý by o tom vedel rozprávať. Pán poslanec Fico. Stále je predsedom silnej parlamentnej strany, ale jeho ústavná moc sa zo dňa na deň zmenšila na minimum. Áno, ešte stále môže pána predsedu vlády Pellegriniho poprosiť, aby zvolal zasadnutie vlády. Ešte stále ho môže poprosiť, aby odvolal niektorého ministra. Ešte stále ho môže poprosiť, aby zadal nejakú úlohu šéfovi Slovenskej informačnej služby. Ale je tu jeden veľký rozdiel. Ešte včera mal poslanec Fico moc a dnes má veľký vplyv. Lenže medzi vplyvom a mocou je veľký rozdiel, kto si toto neuvedomuje, tak nerozumie politike.
Peter Pellegrini sa stal šiestym premiérom v histórii samostatnej Slovenskej republiky po roku 1993. V našej histórii sa za 25 rokov striedali premiéri silní, ktorí dokázali svoj mandát získať opakovane, a premiéri prechodní. Vladimír Mečiar, Mikuláš Dzurinda a Robert Fico boli premiéri silní, získali mandát opakovane. Jozef Moravčík a Iveta Radičová vládli iba prechodne alebo dočasne. Akým premiérom bude Peter Pellegrini? Silným alebo prechodným? To ešte nevieme. Ale oveľa dôležitejšia je otázka, bude dobrým premiérom, bude zlým premiérom, bude zbytočným premiérom? Viacerí hovoria, že od neho nemôžme nič dobré očakávať. Ale ja chcem od Petra Pellegriniho očakávať niečo dobré. Poviem vám tri dôvody prečo.
1. Ja verím tomu, že každý človek má v sebe horšie aj lepšie stránky. Ja svoju úlohu ako človeka chápem v tom, aby som hľadal v iných ľuďoch tie lepšie stránky, a pokiaľ je to možné, pomohol im ich prejaviť. Aj Petrovi Pellegrinimu.
2. Chcem očakávať od Petra Pellegriniho niečo dobré nie kvôli sebe alebo nie kvôli opozícii alebo koalícii, veď ak by som chcel postupovať čisto politicky, tak by sme mohli postupovať čím horšie, tým lepšie, nech sa vláda zhovadí a potom sa veci zmenia. Ale nebudem to robiť, ani my to nebudeme robiť ako hnutie SME RODINA, pretože ľudia žijú dnes, dnes sú veci, ktoré sa dajú meniť. A ak ich Peter Pellegrini môže meniť k lepšiemu, mali by sme ho k tomu vyzývať a apelovať na to, aby to robil. Lebo on je dnes ten, ktorý to môže urobiť, ak bude chcieť.
3. Viacerí hovoria, však Pellegrini už bol ministrom, bol dokonca predsedom parlamentu, ak by chcel, už by sa prejavil. Ja chcem upozorniť, že to je pravda, ale faktom je, že sme tu mali už jedného ministra aj predsedu parlamentu, ktorý sa nakoniec zapísal do dejín ako pozitívna postava, konkrétne Michal Kováč. Bol ministrom, bol predsedom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia, nikto od neho nič neočakával, napriek tomu jeho úloha v dejinách je pozitívna.
Dámy a páni, sú ľudia, ktorých vrcholným výkonom je nejakú funkciu zastávať. Nesnažia sa v nej nič zmeniť, proste sú radi, že ju zastávajú, dostávajú pozvánky na recepcie, dostávajú pozvánky na športové podujatia a to je tak všetko, čím ich táto funkcia napĺňa. Sú ľudia, ktorí sa vo funkcii zopsujú. Inými slovami, to je výraz slovenského politika Gustáva Husáka, inými slovami prejavia sa u nich nie tie ľudské, ale skôr tie animálne, zvieracie, horšie vlastnosti. Ale sú ľudia, ktorí do funkcie vyrastú. A v tomto zmysle napriek všetkému je príbeh Petra Pellegriniho stále otvoreným príbehom. Človek sa môže vo funkcii prejaviť ako malá osobnosť, ako veľká osobnosť alebo ako zbytočná osobnosť.
Čo znamená byť veľkým v tomto zmysle? Podľa mňa to najlepšie vyjadril bývalý francúzsky prezident de Gaulle, ktorý povedal: „Byť veľkým znamená viesť veľký spor.“ Preto sa pýtam pána predsedu vlády Pellegriniho, či je pripravený viesť veľký spor, aby mohol urobiť niečo dobré. Vôbec tu nejde o to, aby pán predseda vlády Pellegrini viedol spor s niekým. Ide o to, či má v sebe odvahu viesť spor o niečo, o niečo, čo môže posunúť túto krajinu dopredu, čo môže pomôcť ľuďom. O niečo, čo ľuďom zlepší život a čo im vráti hrdosť na náš vlastný štát.
Pán predseda vlády Pellegrini, ja mám výhrady voči vašej doterajšej práci aj vážne výhrady, čo sa týka čerpania eurofondov, informatizácie spoločnosti, digitalizácie verejnej správy, ale nemám informáciu, žeby ste vy osobne niečo ukradli alebo žeby ste vedome zneužili moc na to, aby ste ľuďom robili zle – a toto je veľmi dôležitá hranica v politike. To je pre mňa tá hranica, za ktorú politik nesmie ísť, a predseda vlády Peter Pellegrini zatiaľ túto hranicu neprekročil.
Moja rada je, strážte si to, pán predseda vlády, zdržanlivosť k zneužitiu moci a neprekročenie tejto hranice vám dá jednu vec, za ktorú by niektorí bývalí premiéri dali asi veľa, a to je politická sloboda a pokojný spánok. Lebo tak ako ste do úradu prišli, tak z neho raz budete aj odchádzať, a keď vyjdete von, prial by som vám, aby ste našli na ulici ľudí, ktorí vás zastavia a povedia vám, ďakujeme, pán premiér, že ste nám v tomto a v tomto pomohli. To by bolo niečo, čím by sa dôveryhodnosť našich ľudí k politike posilnila.
Každý politik skôr alebo neskôr získa svoje indiánske meno, prezývku, niečo, s čím sa spája. Odchádzajúci premiér bude asi spojený, či sa mu to páči, alebo nie, alebo nazývaný ako „Ten, ktorý odchádzal s úškrnom“. Pán premiér Pellegrini zatiaľ svoje politické, indiánske meno nemá a prajem mu, aby dokázal rozhodnúť o svojom politickom mene tak, aby bol zapísaný v našich dejinách s niečím, čo pomohlo ľuďom. Záleží to na jeho odvahe, či bude ochotný viesť veľký spor, lebo ak chce posunúť túto krajinu smerom k väčšej spravodlivosti, spoločenskej, justičnej aj sociálnej, tak bude musieť viesť veľký spor. Taký je stav našej krajiny.
Dámy a páni, teraz chcem povedať niečo, čo nie je pre mňa ani výhodné a ani asi marketingovo správne, ale ak chceme obnoviť dôveru ľudí v Slovenskú republiku, v tento štát, potom potrebujeme dať ľuďom pocit, že bez ohľadu na to, či v danej situácii zvolili opozičného alebo koaličného politika, opozičnú alebo koaličnú politickú stranu, ich zástupcovia v parlamente dokážu pre nich presadiť dobré veci. A to sa dá urobiť iba spoluprácou na dobrých veciach.
Prvý krok v tomto vždy musí dať vláda, opozícia nemôže dať ten prvý krok, vždy to musí urobiť vláda. Dôvera sa obnovuje tým, keď ľudia uvidia, že naša práca – jedno, či sme opoziční, alebo koaliční poslanci, členovia vlády – má pre ľudí zmysel. Vtedy sa obnoví dôvera v systém, pretože ľudia si povedia, malo zmysel, že som volil Poliačika, lebo presadil zákon na ochranu zvierat, nie, myslím to v dobrom. Tak si povedia, okej, malo to zmysel. Malo zmysel, že som volil Vaľovú, lebo presadila to a to sociálne opatrenie. Tým sa získava dôvera v štát, že ľudia budú vidieť, že tí poslanci, to je jedno, za ktorú stranu sú, niečo v tom parlamente naozaj aj presadia.
A ja chcem obnoviť dôveru ľudí v tento štát, pretože ja verím, že Slovensko ako samostatný suverénny štát, Slovenská republika má svoj zmysel. Verím v štátnu ideu tejto republiky, ktorú najlepšie sformuloval ešte dávno arcibiskup Vasiľ, ktorú vnímam takto. Držať sa našej civilizačnej identity, vychovávať a vzdelávať náš národ a zabezpečiť nám takú samostatnosť, aby sme boli vzorom aj pre iné národy.
Preto vám, pán predseda vlády Pellegrini, za seba hovorím, ak budete robiť zlé veci, budeme vás tvrdo kritizovať, ale ak budete robiť dobré veci, podporíme vás, lebo tu nie sme nato, aby sme vyhrávali alebo prehrávali medzi sebou, aby sme sa okiadzali, nadávali si a dívali sa, že kto to akože vyhrá, my sme tu nato, aby sme pomohli ľuďom, aby sme budovali štát. Aspoň ja takto vnímam politiku a v takúto politiku ja osobne verím.
