Videokanál klubu

162.
Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené dámy a páni, vážený pán predseda vlády, chcem teraz hovoriť o tej časti programového vyhlásenia, ktorá sa týka rezortu vnútra. Bolo povedané množstvo slov o tom, ako treba meniť legislatívu v tomto rezorte, aby sa polícia odpolitizovala a aby sa tými legislatívnymi zmenami zlepšila situácia.
Chcem vám dať jednu otázku. Čo si myslíte, koľko policajných funkcionárov dnes podľa súčasne platnej legislatívy môže odvolať minister vnútra? Skúste si tipnúť. Reálne. Dvoch: policajného prezidenta a šéfa inšpekcie.
Teraz si predstavte, že sa hovorí ďalej, že teda minister vnútra by nemal mať pod kontrolou inšpekciu, že by sme mali ísť na ten český model, ktorý ja považujem za úplne zlý. Ale k tomu sa vyjadrím, keď tá legislatíva príde.
To znamená, že policajný prezident je ten človek, ktorého môže reálne minister vnútra odvolať. Akýkoľvek minister vnútra.
A teraz, čo si myslíte, koľko policajných funkcionárov môže odvolať ten policajný prezident? Lebo tu máme krajských riaditeľov Policajného zboru, Národnú jednotku finančnej polície, Národnú protidrogovú jednotku, Národnú protiteroristickú jednotku, Národnú protizločineckú jednotku, dúfam, že som vymenoval všetky. Čo si myslíte, koľko môže vymenovať, á, odvolať policajný prezident? Ani jedného. Takú máme dnes legislatívu.
My nemáme spolitizovanú políciu dnes, my máme zabetónovanú políciu. Predstavte si najlepšieho ministra vnútra, akého by ste si vedeli predstaviť vo svojich predstavách, kto by mal tú funkciu zastávať, a vybral by najlepšieho policajného prezidenta, akého by vedel. Ten človek by reálne nemohol robiť nič.
A my chceme podľa programového vyhlásenia vlády, máme pocit, že minister vnútra príliš môže zasahovať do polície, a preto chceme meniť legislatívu v tom zmysle, aby do tej polície mohol zasahovať ešte menej.
Prepáčte mi za výraz, ja už som to tu povedal, a nemyslím to nejako osobne, minister vnútra je dnes v našom politickom systéme politický kripel. Aj keby to bol najlepší minister vnútra, akého vieme nájsť. Tá legislatíva sa zmenila najzásadnejšie od 1. 1. 2016, len aby ste vedeli, nebolo to vždy tak.
A preto by som chcel vyzvať strany koalície k veľkej rozvahe v tom, že či teda máme pocit, že minister vnútra, v tomto prípade pán Drucker, má príliš veľké kompetencie, ako môže zasahovať do Policajného zboru, či má naozaj príliš veľké kompetencie.
Lebo ak chceme priať ministrovi vnútra Druckerovi, že sa bude snažiť tú situáciu nejakým spôsobom vylepšiť, tak aspoň nejakú kompetenciu by na to mal mať.
A teraz si predstavte, že tí funkcionári sú tam zákonne zabetónovaní a jediné, čo môže dnes minister vnútra robiť, je, ak má svoju inšpekciu, môže poslať kontrolu niekam. Zistiť aspoň, či si tí funkcionári robia svoju prácu tak, ako majú. A túto inšpekciu podľa programového vyhlásenia vlády chceme ministrovi vnútra odňať. No, poviem vám, nechcel by som byť takým ministrom vnútra, ktorý má už dnes jednu ruku priviazanú za chrbtom, a my mu ideme priviazať druhú ruku. Nech by to bol hocikto, nech by to bol hocikto.
Samozrejme, debatujme o tom. A ja som za to, aby policajní funkcionári museli prejsť nejakým hearingom, aby sme vedeli, kto to je. Aby sme vedeli, či sú to ľudia, ktorí majú nejakú skúsenosť, nejaký životopis, či vedia obhájiť svoje koncepcie, či vôbec vedia napísať, ako si predstavujú to svoje pôsobenie.
Ale nie je dnes hlavným problémom podľa môjho názoru Policajného zboru a ministerstva vnútra prepolitizovanosť, ale ak by sme to takto mali povedať, preoligarchizovanosť. A najjednoduchšie, ako by sme mohli, ak máme pocit, že polícia nefunguje dobre a policajní funkcionári nefungujú dobre, tak najhoršie, čo by sme mohli urobiť proti tomu, aby sa stav zlepšil, by bolo odňať ministrovi vnútra ďalšie kompetencie, aby už vôbec nemohol konať, a to hovorím napriek tomu, že dnes ním je minister Drucker. Nemali by sme sa opájať tým, že prepíšeme nejaký zákon a ono všetko bude v poriadku.
V skutočnosti personálna politika najmä v bezpečnostných zboroch je vždy o ľuďoch. Ak minister vnútra Drucker nájde dobrých policajných funkcionárov, polícia bude dobre fungovať. Ale najskôr musí mať možnosť nejakých dobrých policajných funkcionárov vôbec nájsť, lebo dnes, a tú zodpovednosť z neho nikto neodníme, sa môže slobodne rozhodnúť, či odvolá policajného prezidenta a vymenuje niekoho iného, alebo odvolá šéfa inšpekcie a vymenuje niekoho iného. To je reálne všetko, o čom môže rozhodnúť. Ale aj ten najlepší Corrado Cattani, keby prišiel dnes ako prezident Policajného zboru, tak reálne zákonne bude musieť hľadať právne kľučky a bude mu to trvať týždne, mesiace, možno až roky, kým vôbec bude vedieť v Policajnom zbore urobiť nejaké zmeny.
Chcem vás poprosiť, aby ste o tom rozmýšľali, keďže je to súčasťou programového vyhlásenia vlády, aby sme sa nepustili cestou, ktorá spôsobí ešte horší stav, ktorý je dnes v Česku, kde majú permanentné vojny policajtov, pretože vlastne nikto nemôže ani rozsúdiť, kto z tých policajtov má pravdu, pretože sú tam zabetónovaní.

Pán poslanec Poliačik, pán poslanec Marosz, o mne je známe, že som veriaci človek, kresťan - katolík, dokonca mám aj prezývku takú, „Posledný križiak“ a ja verím tomu, že našu civilizáciu z toho spoločenského, kultúrneho a politického hľadiska vybudovali polepšení hriešnici. Väčšinou našu civilizáciu, tie najlepšie veci, ktoré boli v našej civilizácii za 2000 rokov vybudované, väčšinou neurobili ľudia, ktorí boli svätí od narodenia. Práve naopak, väčšina svätcov sa musela polepšiť.
Ja sa považujem za hriešnika, ktorý odkedy si to uvedomil, sa snaží polepšiť a viem, že sa mi to nedarí. Ale súčasťou mojej viery a predstavy o tom, ako má fungovať naša spoločnosť, je to, že každý z nás v ktoromkoľvek momente má slobodu urobiť niečo dobré. Má slobodu sa rozhodnúť, čo urobí zajtra, čo urobí pozajtra.
A toto ja chcem v ľuďoch podnecovať, pretože aby som vám úprimne povedal, mňa nebaví vŕtať sa v politike ako v bahne špiny, ja viem, že je toho súčasťou alebo že tá politika to v sebe má, ale predsa len si myslím, že takou ambíciou každého z nás by malo byť, a aspoň ja tú ambíciu mám, aby keď odtiaľto odídem, a to je jedno, či o rok, o dva, o štyri, o koľkokoľvek, tak za mnou zostane aspoň jedna dobrá vec, ktorú som urobil. A na to potrebujem spoluprácu. Aj spoluprácu s vami, pán Marosz, pán Poliačik, aj spoluprácu s vládnymi poslancami, aj spoluprácu s vládou na nejakých konkrétnych dobrých veciach. Na to apelujem a to vždy budem robiť, aj keď je to možno naivné, ale ja tomu verím, že takto sa to robiť má. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy a páni, vážený pán predseda vlády, najskôr dve poznámky k priebehu tejto schôdze.
Čo sa týka programového vyhlásenia vlády, neprikladáme jeho formálnemu textu až príliš veľký dôraz? Ak by programové vyhlásenie vlády obsahovalo iba jednu vetu: "Zabezpečíme ľuďom dobrý život, zastavíme kradnutie a podvádzanie a obnovíme spravodlivosť“, ak by obsahovalo iba túto jednu vetu a vláda by to dodržala, ja by som im zatlieskal a myslím si, že by zatlieskali aj ľudia. A opačne, ak by bolo programové vyhlásenie vlády napísané na Nobelovu cenu za ekonómiu a medicínu, ale vláda by ho nedodržala, aký by to malo zmysel?
Druhá poznámka. Tá je k tomu, či sa naozaj nič nezmenilo. Áno, chceli sme oveľa väčšie personálne zmeny. Ale naozaj sa nič nezmenilo? Myslím si, že je tu medzi nami jeden poslanec, jeden náš poslanecký kolega, ktorý by o tom vedel rozprávať. Pán poslanec Fico. Stále je predsedom silnej parlamentnej strany, ale jeho ústavná moc sa zo dňa na deň zmenšila na minimum. Áno, ešte stále môže pána predsedu vlády Pellegriniho poprosiť, aby zvolal zasadnutie vlády. Ešte stále ho môže poprosiť, aby odvolal niektorého ministra. Ešte stále ho môže poprosiť, aby zadal nejakú úlohu šéfovi Slovenskej informačnej služby. Ale je tu jeden veľký rozdiel. Ešte včera mal poslanec Fico moc a dnes má veľký vplyv. Lenže medzi vplyvom a mocou je veľký rozdiel, kto si toto neuvedomuje, tak nerozumie politike.
Peter Pellegrini sa stal šiestym premiérom v histórii samostatnej Slovenskej republiky po roku 1993. V našej histórii sa za 25 rokov striedali premiéri silní, ktorí dokázali svoj mandát získať opakovane, a premiéri prechodní. Vladimír Mečiar, Mikuláš Dzurinda a Robert Fico boli premiéri silní, získali mandát opakovane. Jozef Moravčík a Iveta Radičová vládli iba prechodne alebo dočasne. Akým premiérom bude Peter Pellegrini? Silným alebo prechodným? To ešte nevieme. Ale oveľa dôležitejšia je otázka, bude dobrým premiérom, bude zlým premiérom, bude zbytočným premiérom? Viacerí hovoria, že od neho nemôžme nič dobré očakávať. Ale ja chcem od Petra Pellegriniho očakávať niečo dobré. Poviem vám tri dôvody prečo.
1. Ja verím tomu, že každý človek má v sebe horšie aj lepšie stránky. Ja svoju úlohu ako človeka chápem v tom, aby som hľadal v iných ľuďoch tie lepšie stránky, a pokiaľ je to možné, pomohol im ich prejaviť. Aj Petrovi Pellegrinimu.
2. Chcem očakávať od Petra Pellegriniho niečo dobré nie kvôli sebe alebo nie kvôli opozícii alebo koalícii, veď ak by som chcel postupovať čisto politicky, tak by sme mohli postupovať čím horšie, tým lepšie, nech sa vláda zhovadí a potom sa veci zmenia. Ale nebudem to robiť, ani my to nebudeme robiť ako hnutie SME RODINA, pretože ľudia žijú dnes, dnes sú veci, ktoré sa dajú meniť. A ak ich Peter Pellegrini môže meniť k lepšiemu, mali by sme ho k tomu vyzývať a apelovať na to, aby to robil. Lebo on je dnes ten, ktorý to môže urobiť, ak bude chcieť.
3. Viacerí hovoria, však Pellegrini už bol ministrom, bol dokonca predsedom parlamentu, ak by chcel, už by sa prejavil. Ja chcem upozorniť, že to je pravda, ale faktom je, že sme tu mali už jedného ministra aj predsedu parlamentu, ktorý sa nakoniec zapísal do dejín ako pozitívna postava, konkrétne Michal Kováč. Bol ministrom, bol predsedom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia, nikto od neho nič neočakával, napriek tomu jeho úloha v dejinách je pozitívna.
Dámy a páni, sú ľudia, ktorých vrcholným výkonom je nejakú funkciu zastávať. Nesnažia sa v nej nič zmeniť, proste sú radi, že ju zastávajú, dostávajú pozvánky na recepcie, dostávajú pozvánky na športové podujatia a to je tak všetko, čím ich táto funkcia napĺňa. Sú ľudia, ktorí sa vo funkcii zopsujú. Inými slovami, to je výraz slovenského politika Gustáva Husáka, inými slovami prejavia sa u nich nie tie ľudské, ale skôr tie animálne, zvieracie, horšie vlastnosti. Ale sú ľudia, ktorí do funkcie vyrastú. A v tomto zmysle napriek všetkému je príbeh Petra Pellegriniho stále otvoreným príbehom. Človek sa môže vo funkcii prejaviť ako malá osobnosť, ako veľká osobnosť alebo ako zbytočná osobnosť.
Čo znamená byť veľkým v tomto zmysle? Podľa mňa to najlepšie vyjadril bývalý francúzsky prezident de Gaulle, ktorý povedal: „Byť veľkým znamená viesť veľký spor.“ Preto sa pýtam pána predsedu vlády Pellegriniho, či je pripravený viesť veľký spor, aby mohol urobiť niečo dobré. Vôbec tu nejde o to, aby pán predseda vlády Pellegrini viedol spor s niekým. Ide o to, či má v sebe odvahu viesť spor o niečo, o niečo, čo môže posunúť túto krajinu dopredu, čo môže pomôcť ľuďom. O niečo, čo ľuďom zlepší život a čo im vráti hrdosť na náš vlastný štát.
Pán predseda vlády Pellegrini, ja mám výhrady voči vašej doterajšej práci aj vážne výhrady, čo sa týka čerpania eurofondov, informatizácie spoločnosti, digitalizácie verejnej správy, ale nemám informáciu, žeby ste vy osobne niečo ukradli alebo žeby ste vedome zneužili moc na to, aby ste ľuďom robili zle – a toto je veľmi dôležitá hranica v politike. To je pre mňa tá hranica, za ktorú politik nesmie ísť, a predseda vlády Peter Pellegrini zatiaľ túto hranicu neprekročil.
Moja rada je, strážte si to, pán predseda vlády, zdržanlivosť k zneužitiu moci a neprekročenie tejto hranice vám dá jednu vec, za ktorú by niektorí bývalí premiéri dali asi veľa, a to je politická sloboda a pokojný spánok. Lebo tak ako ste do úradu prišli, tak z neho raz budete aj odchádzať, a keď vyjdete von, prial by som vám, aby ste našli na ulici ľudí, ktorí vás zastavia a povedia vám, ďakujeme, pán premiér, že ste nám v tomto a v tomto pomohli. To by bolo niečo, čím by sa dôveryhodnosť našich ľudí k politike posilnila.
Každý politik skôr alebo neskôr získa svoje indiánske meno, prezývku, niečo, s čím sa spája. Odchádzajúci premiér bude asi spojený, či sa mu to páči, alebo nie, alebo nazývaný ako „Ten, ktorý odchádzal s úškrnom“. Pán premiér Pellegrini zatiaľ svoje politické, indiánske meno nemá a prajem mu, aby dokázal rozhodnúť o svojom politickom mene tak, aby bol zapísaný v našich dejinách s niečím, čo pomohlo ľuďom. Záleží to na jeho odvahe, či bude ochotný viesť veľký spor, lebo ak chce posunúť túto krajinu smerom k väčšej spravodlivosti, spoločenskej, justičnej aj sociálnej, tak bude musieť viesť veľký spor. Taký je stav našej krajiny.
Dámy a páni, teraz chcem povedať niečo, čo nie je pre mňa ani výhodné a ani asi marketingovo správne, ale ak chceme obnoviť dôveru ľudí v Slovenskú republiku, v tento štát, potom potrebujeme dať ľuďom pocit, že bez ohľadu na to, či v danej situácii zvolili opozičného alebo koaličného politika, opozičnú alebo koaličnú politickú stranu, ich zástupcovia v parlamente dokážu pre nich presadiť dobré veci. A to sa dá urobiť iba spoluprácou na dobrých veciach.
Prvý krok v tomto vždy musí dať vláda, opozícia nemôže dať ten prvý krok, vždy to musí urobiť vláda. Dôvera sa obnovuje tým, keď ľudia uvidia, že naša práca – jedno, či sme opoziční, alebo koaliční poslanci, členovia vlády – má pre ľudí zmysel. Vtedy sa obnoví dôvera v systém, pretože ľudia si povedia, malo zmysel, že som volil Poliačika, lebo presadil zákon na ochranu zvierat, nie, myslím to v dobrom. Tak si povedia, okej, malo to zmysel. Malo zmysel, že som volil Vaľovú, lebo presadila to a to sociálne opatrenie. Tým sa získava dôvera v štát, že ľudia budú vidieť, že tí poslanci, to je jedno, za ktorú stranu sú, niečo v tom parlamente naozaj aj presadia.
A ja chcem obnoviť dôveru ľudí v tento štát, pretože ja verím, že Slovensko ako samostatný suverénny štát, Slovenská republika má svoj zmysel. Verím v štátnu ideu tejto republiky, ktorú najlepšie sformuloval ešte dávno arcibiskup Vasiľ, ktorú vnímam takto. Držať sa našej civilizačnej identity, vychovávať a vzdelávať náš národ a zabezpečiť nám takú samostatnosť, aby sme boli vzorom aj pre iné národy.
Preto vám, pán predseda vlády Pellegrini, za seba hovorím, ak budete robiť zlé veci, budeme vás tvrdo kritizovať, ale ak budete robiť dobré veci, podporíme vás, lebo tu nie sme nato, aby sme vyhrávali alebo prehrávali medzi sebou, aby sme sa okiadzali, nadávali si a dívali sa, že kto to akože vyhrá, my sme tu nato, aby sme pomohli ľuďom, aby sme budovali štát. Aspoň ja takto vnímam politiku a v takúto politiku ja osobne verím.

Ďakujem pekne za slovo. Martin, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ty si to nevidel, ale pán predseda vlády, si myslím, že ťa počúval, a myslím si, že reálne aj vnímal to, čo hovoríš, a dúfam, že z toho si aj niečo vezme.
Ja by som ťa chcel len trošku doplniť, áno, pán Danko sa uškieral tam, ale nevadí. Ja by som len chcel doplniť, že pani ministerka Matečná za dva roky jej pôsobenia, a to sú, to sú verejne dostupné čísla, tak nemá sa veľmi čím chváliť. Lebo zoberme si napríklad stav zahraničnoobchodnej bilancie v agrosektore, ktorý za jej pôsobenia, za dva roky je to saldo o 36 % vyššie. Dnes sme na úrovni 1,4 mld. euro salda zahraničnoobchodnej bilancie v agrosektore, to znamená, že dovezieme potraviny za 1,4 mld. euro, to je jedna vec.
Pán premiér, toto je dosť, dosť veľké číslo na to, aby táto krajina mohla v tomto segmente napredovať, a dnes potravinová sebestačnosť Slovenska je na historicky najnižšej úrovni, čo znamená, že v prípade nejakej mimoriadnej situácie, ako je vojna alebo čokoľvek iné, Slovenská republika nie je schopná zabezpečiť normálnu výživu obyvateľstva. To sú jednoducho fakty, ktoré sú uvedené všade.
A ešte jednu vec by som rád spomenul, a to je podiel slovenských potravín na našich pultoch, ktorý kontinuálne klesá už mnoho, mnoho rokov a dnes je na úrovni 37 %. To znamená, že na našich pultoch máme len 37 % slovenských potravín. Ja by som aj pána Danka vyzval ako predsedu SNS, aby s týmto naozaj sa niečo robilo.

Pán kolega Mazurek, nemôžete počítať s našou stranou, že budeme podporovať vašu kampaň k VÚC-kam a pripájať sa a skutočne vám participovať a robiť podržtašky. To určite nie. Bola to vaša politická kampaň, ale to len preto, keďže ste ma osobne oslovili s týmto, že prečo sme sa nepridali. Keby to bolo v inom čase, tak vieme sa o tom baviť.
Ďalej by som chcel poďakovať mojim kolegom, ktorí tiež sa k tomuto vyjadrili.
Viete, mňa mrzí jedna vec, že ľudia vyšli do ulíc. Naozaj Robert Fico by nepoložil tú vládu, neodišiel by, keby ten tlak bol iba z ulice alebo iba dajme tomu zo strany MOST-u - HÍD. Tu skutočne, tuná sa spojili dve tieto veci a naozaj sa pohlo, ale len veľmi malá časť z toho, z tých požiadaviek tých ľudí. Mňa mrzí, že tí ľudia na uliciach doteraz boli sklamaní z vládnej garnitúry, možno z Roberta Fica. Počuli sme, ako, ako sa vyjadrovali, aké tam boli heslá.
Ešte minulý týždeň bol generálny štrajk, ešte minulý týždeň chceli odvolať celú vládu. Zrazu sa stretli, pár týchto predstaviteľov Za slušné Slovensko, týchto mladých ľudí s prezidentom, všetkému je koniec a ostáva desaťtisíce mladých ľudí znovu opäť sklamaných. To znamená, že skutočne tým krokom, ktoré spravili, tak ja si myslím, že nepomohli tej celkovej situácii, akurát ostalo ďalej sklamanie a horko v ústach.
Ďakujem.

Ďakujem velice pekne, pani predsedajúca, za slovo. Všetci myslia, že sem prídem, začnem nakladať. Ale ja si myslím, že pragmatizmus by mal byť absolútne namieste.
Začnem s tým, že tento materiál (rečník na okamih zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu) sme tu mali pred dvomi rokmi, je prakticky opísaný a mali by sme sa k nemu vyjadriť.
Začnem tým, že nechcem všetko len haniť, ale chcem aj pochváliť, napríklad cestovný ruch. Dovoľte mi, aby som niečo z toho zacitoval: "Zámerom vlády v cestovnom ruchu bude zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti spojené s tvorbou pracovných miest a príležitostí. Vláda prehodnotí možnosti prijatia pružnejších foriem pre sezónny charakter cestovného ruchu. Na rozvoj cestovného ruchu vo vybraných turistických atraktívnych lokalitách bude participovať aj celoštátna a regionálna doprava." S týmto absolútne súhlasím a si myslím a mám a som o tom presvedčený, že jedného dňa nám tie Samsungy zbalia, keď vyčerpajú všetky dotácie, všetky úľavy, všetky možnosti, ktoré im štát dáva, tak zdvihnú kotvy a odídu niekam preč, Kišinevo a ja neviem, možno Azerbajdžan. To isté nám spravia jedného dňa aj automobilky.
Ale keď sa budeme venovať poľnohospodárstvu, keď budeme zamestnávať ľudí v poľnohospodárstve, keď budeme zamestnávať ľudí v cestovnom ruchu, tie hory a polia nám odtiaľto nikto nevezme. Takže chcem na začiatok pochváliť aj tieto veci.
Rovnako je to v gescii pána ministra, tie poukážky, ktoré sa pripravujú. Keď sa to naplní, tak rovnako za tým budeme stáť a rovnako vám budeme, samozrejme, držať palce, pán minister, a budeme za tento návrh zákona určite hlasovať.
Ale nemôžem sa absolútne stotožniť s týmto všetkým. Viete, spoločnosť bola v poslednej dobe veľmi vybičovaná. Spoločnosť sa rozdelila na dva tábory. A ja si myslím, že na nás na politikoch je to, aby sme to upokojili, aby sme nešli do ďalších šarvátok, do hašterení, do absolútnych, proste, stretov, nadávali si atď. Ľudia už na toto nie sú zvedaví. Už im všetci lezieme na nervy. A to je jedno, či je to opozícia, koalícia, všetci. Myslím aj my, aj ja.
Chcem povedať jednu vec, čo ma veľmi zamrzelo. Zamrzelo ma veľmi, že pán prezident mal výhrady napríklad k pánovi Rážovi. Ale ja som doteraz nepočul, že by pán Ráž v niečom lietal, že by niečo proste ukradol alebo niečo, alebo bol neschopný, to som nepočul. Ale vôbec mi vadilo, že keď už sa jednalo a mal požiadavku o základnej silnej rekonštrukcii vlády, a jemu vôbec nevadilo napríklad pochybnosti na ministerstve poľnohospodárstva, teda pôdohospodárstva, problémy na obrane, máme tu tender netransparentný. Dokonca samotný Inštitút finančnej politiky, ktorý je pod gesciou ministra financií, na to upozorňoval, že tunák nám hrozí, že môžeme prísť o obrovské prostriedky, že sa tu ide netransparentne nakupovať niečo, čo je zakryté pod kepienkom nejakého utajenia. Toto mne napríklad vadilo, že toto tu neodznelo, že toto prezidentovi nevadilo. Mne to naozaj vadilo, že keď chcel nejakú zásadnú rekonštrukciu, tak prečo nepomenoval veci, ktoré nás naozaj trápia, a budeme sa baviť s nejakým Jožom Rážom, o ktorom nič nevieme, ale určite nie, že by niečo spáchal, áno, alebo niečo sprivatizoval, ukradol, rozkradol. Nie, je to šikovný manažér a principiálne na tomto sme si vybili našu pozornosť.
Ale ja chcem upozorniť, že ten problém je tuná niekde úplne inde. Naša strana má jasný pohľad na celú vec. Situácia je vybičovaná. Ľudia strácajú dôveru v inštitúcie, ako sú polícia, bolo to tuná spomenuté, ako sú súdy, a absolútne strácajú dôveru v štát. A na nás všetkých je to, aby sme túto dôveru mohli opäť v tých ľuďoch získať, aby ju títo ľudia mohli získať a nadobudnúť.
A ako to môžeme urobiť? No určite nie tým, že sa traja politici zavrú, zabuchnú dvere, našepkávajú im nejakí oligarchovia a potom sa rozhodnú a dvakrát otočia. Viete, toto nevzbudzuje dôveru. Tí ľudia sú z toho veľmi znechutení.
Osobne máme za to, že najčistejšie by bolo, a teraz nejde o žiadne baženie po nejakých ministerských postoch. Ja skutočne z tohto miesta prehlasujem, že ja do exekutívy nepôjdem, netrasiem sa za žiadnym ministerským postom a nepôjdem nikdy na žiadny takýto post, aj keby som bol v nejakej vládnej koalícii. To dopredu upozorňujem. Čiže tunák v mojom prípade sa jedná iba o vec. To znamená, že ľudia by mali rozhodnúť absolútne a zobrať to do rúk a povedať, prenastaviť ten systém, ako by to malo vyzerať, ako by si predstavovali, komu veria dnes a komu neveria. A nemali by to rozhodovať traja politici za zatvorenými dverami, lebo tá situácia je tu naozaj už absolútne vyhrotená.
Vadí mi to, vadí mi to, že to takýmto spôsobom skončilo. Ja si myslím, že keby sme to nechali na ľudí, by to bolo najkorektnejšie a ľudia by naozaj nám mohli opäť dôverovať. Jasne by sa prerozdelilo. Možno, viete, my sa nebojíme, my sa nebojíme ako naša strana predčasných volieb, lebo sme nič za tie dva roky nespravili také, aby sme stratili dôveru našich sympatizantov alebo dôveru našich voličov. A keď aj vládna koalícia, ktorá tu je, je silná v kramflekoch, keď si verím, keď vie, že nič neurobila, čoho sa boja? Prečo majú taký strach z toho? Prečo tunák hovoria o nejakom štátnom prevrate? Ja som tuná štátny prevrat nezachytil.
Jediné, čo môžem povedať, čo ma trošku zamrzelo, že mal tu byť nejaký protest študentov Za slušné Slovensko, navštívili pána prezidenta a zrazu protest nie je. To je také veľmi zvláštne. Tak teraz si dávam otázky. No tak prezident rieši slušné Slovensko, nerieši, bola to jeho aktivita, nebola to jeho aktivita? Viete, ostalo tu také divné horko v ústach po tomto kroku.
Ja teraz nenabádam nikoho, aby išli do ulíc, aby išli štrajkovať. Ja si myslím, že to je v demokracii normálne, že keď sa niečo ľuďom nepáči, môžu ísť do ulíc. Ale ja chcem na toto z tohto miesta upozorniť, že toto ma veľmi, tento moment zaujal, že 35-tisíc ľudí sa prihlási na protest do ulíc, že pôjdu, keď bolo najväčšie protestné zhromaždenie minulý týždeň, tak bolo prihlásených dopredu 25-, teraz už bolo 35-tisíc, to znamená, že by to zlomilo rekordy. Stretnú sa s pánom prezidentom, a zrazu nič. Nič. Odvoláme to.
Ja som si čítal tie komenty. Ľudia sú sklamaní, nahnevaní ešte aj na tých mladých ľudí, ktorí robili tieto protesty. A teraz sa pýtam, kto sú to za ľudia, ktorí toto urobili a teraz ich všetkých takto hodili cez palubu a nechali ich tak? Čo sú tu za ľudia? Čo to má byť za hru zase? A teraz keď už tá spoločnosť je v takejto situácii, že už ešte aj na tej ulici nemôžu tým svojim lídrom veriť, tak jak môžu veriť nám, jak môžu veriť v štát a som presvedčený o tom, že by bolo skutočne najzodpovednejšie a najlepšie, keby sa urobili tie predčasné voľby a ľudia by si toto vyčistili, urobili si v tom jasno.
Takže ešte raz k programovému vyhláseniu vlády, za týchto dôvodov my nepodporíme, budeme hlasovať proti. Cez to všetko sú tam niektoré veci, ktoré sa nám pozdávajú a ktoré v budúcnosti podporíme. To je naše stanovisko našej strany.
Ďakujem pekne za pozornosť.