Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, teda zbytok kolegov, nemám rád, keď tu niekto moralizuje, prečo tu niekto nie je a podobne, len vo väzbe k predsedovi parlamentu tu bolo nesmierne množstvo invektív rôzneho typu a tak ďalej a neznalosť toho, že druhý ústavný činiteľ v krajine má nesmierne množstvo problémov, ktoré musí riešiť a jeho pracovný deň je dramaticky nabitý udalosťami a tak, a že tie hlasy,...
Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, teda zbytok kolegov, nemám rád, keď tu niekto moralizuje, prečo tu niekto nie je a podobne, len vo väzbe k predsedovi parlamentu tu bolo nesmierne množstvo invektív rôzneho typu a tak ďalej a neznalosť toho, že druhý ústavný činiteľ v krajine má nesmierne množstvo problémov, ktoré musí riešiť a jeho pracovný deň je dramaticky nabitý udalosťami a tak, a že tie hlasy, ktoré tu odznievali proste.
A ďalšia vec, ktorú tu chcem ešte povedať, kým sa trošku ešte viac ukľudním, že sme asi stará škola, že pamätám si tie roky, prišli sme do parlamentu v roku 2002 a to bolo nesmierne napäté obdobie, to bolo obdobie dzurindovskej privatizácie strategických podnikov a podobne. Viedli sme tu ľúte boje. Ale napriek všetkému, čo sa tu udialo, a to sme si teda skutočne nič nedarovali, mne vypli ten mikrofón, päťkrát, trikrát? Vždy som odišiel či už s nejakou poznámkou pekne na miesto, lebo neexistuje nerešpektovať predsedajúceho. A viedli sme tie zápasy, naozaj boli ľúte, ale s každým, s každým, čo si pamätám, sme si bez problémov vedeli večer potom niekde podať ruku. Ja sa tu priznám a je to moja hanba, že je tu celý rad ľudí, s ktorými si ja ruku už nikdy nepodám a si ich ani nevážim. A viem, že to bude nesympatické pre mnohých, len toto, že predsa existuje ako niečo, čo tá elementárna etika, v ktorej fungujeme, že nepochybne máme právo v politickom zápase zvýrazňovať veci, ktoré si myslíme, že sú v prospech toho, čo hovoríme, nevenovať sa veľmi veciam, ktoré sú proti nám, že musíme vždycky počúvať aj toho politického protivníka a že musí mať istú mieru empatie, že on to nejako vidí a častokrát aj silné emócie v súvislosti s tým má, a to znamená, že niekedy aj absolutizuje a používať povedzme, že nenáležité etické nástroje.
Ale tu sa to stalo princípom politiky v tomto parlamente, princípom. Počúval som pani kolegyňu pred chvíľou. No to bol taký zábavný politický prejav, bol hlboko nekorektný, nepravdivý. Viete, my máme naozaj v Ústave Slovenskej republiky napísané, tuším, v čl. 19, že máme právo na dôstojnosť, máme právo na rešpekt svojej vlastnej osobnosti, v rešpektovaní svojho súkromia a tak ďalej. A nech tisíckrát povie niektorý Európsky súd, že musíme mať zvýšenú mieru strpenia rôznych typov atakov, predsa len niekde tie hranice sú. Niekde tie hranice sú a je nesmierne dôležité, aby sa niečo s týmto v živote... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Rajtár, nevyrušujte!
Číž, Miroslav, poslanec NR SR
... spravilo. Na druhej strane zase je ďalšia vec, že je celý rad filozofov, ktorí hovoria o tom, že tá civilizácia je na scestí, že nesmierne upadá, že sú filozofi, ktorí hovoria, ako veľmi ľahko z civilizácie zbehneme do necivilizačného prostredia, kde prestane platiť pravda, kde prestane platiť charakter, len čistý záujem a tak ďalej a jeho uplatňovanie je to, čo je spoločensky akceptovateľné.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi napríklad len uviesť, čo sa týka teda vystúpení kolegov z opozície, nevystupujeme, vystupujeme málo. Ja si dovolím do istej miery vystúpiť aj za mojich kolegov z nášho klubu, že chceli sme vám nechať priestor, aby ste teda ukázali kvalifikovanosť, schopnosť spravovať štát, aby ste ukázali hĺbku vášho poznania, aby ste ukázali, ako pracujete s parlamentnými poriadkami, čo o nich viete, poviete, ako vyzerala minulosť našich rokovacích poriadkov, aké máme pozitívne, negatívne skúsenosti s uplatňovaním tohto rokovacieho poriadku.
Mimochodom je nás tu viacej ešte z predchádzajúceho parlamentu, predkladali sme úplne logicky, ako vedenie parlamentu, predseda parlamentu, obidvaja podpredsedovia návrh rokovacieho poriadku a z dôvodu, aby sme náhodou sa nedotkli nejakých opozičných kolegov, takže bude platiť až pre budúce volebné obdobie. Aby sme sa nedotkli, kde sme chceli urobiť elementárne a základné veci, ktoré majú technický charakter, zákon o poslancoch, ktorý bol obsolentný a tak ďalej, a tak ďalej, celý rad vecí, ktoré bolo treba upraviť technicky a plus bolo upraviť niečo, čo sa tu stalo pravidlom od príchodu našich vážených kolegov zo strany OĽANO absolútne. Nerešpektovanie už ale úplne ničoho, elementárnych foriem ľudského kontaktu.
Viete, my máme celý rad, celý rad ustanovení v Trestnom zákone. Máme v Trestnom zákone krivé obvinenie, problém na ctiutŕhania, problém toho, že každý má právo na ochranu pred hrubým nekorektným atakom bez falošných obviňovaní a niečím podobným.
V našom parlamente dochádza k všeličomu, ale skúsim vám dať niekoľko prípadov, aby sme vedeli, ako vyzerá, ako vyzerá pohľad na nevyhnutnosť politickej kultúry v parlamente a dodržiavanie pravidiel, že je to absolútne nevyhnutné, pretože to je elementárna, to je esencia demokracie. Esencia demokracie, kde panuje takzvaná tá sloboda záujmovej polarizácie, že každý môže všetko, čo mu zákon nezakazuje a podobne, môže koncentrovať prostriedky na presadzovanie svojho záujmu. Tu sú veľké dezintegračné momenty, ktoré spoločnosť roztrhávajú. A o to viacej potom tá spoločnosť, ak chce rozširovať ten okruh práv pre jednotlivých ľudí, potrebuje nesmierny dôraz na to, aby procedúry, ktoré umožňujú fungovať v tej spoločnosti, aby boli dodržiavané a zásadným spôsobom bude tieto procedúry sledovať, ich dodržiavanie tá spoločnosť. O to viac, o to viac, čím je viac osobných, individuálnych slobôd. Preto v opačnom prípade sa spoločnosť rozpadá. Stratifikuje sa, rozpadá sa a prestávajú platiť akékoľvek hodnoty a nastupuje čosi, čo už starí klasici v Grécku nazývali demagogickou demokraciou.
Vážené kolegyne, kolegovia, v Taliansku fungoval jeden pán poslanec, nedávno tragicky zahynul, pri tej príležitosti pravda sa, keďže bol výrazne kontroverzný a používal veľmi netradičné prostriedky, aby som používal to slovo, tak sa dosť veľa popísalo v súvislosti s jeho smrťou. A skúsim vám povedať, čo sa napríklad stalo 1. apríla v talianskom parlamente. Tam ten pán poslanec, sa volal Gianluca Buonanno, a bol dobre známy svojimi provokatívnymi gestami a tak ďalej a jedno z najznámejších bolo na tomto zasadnutí, hovorí: "Zistil som, že dnes je 1. apríla a myslel som si, že to bol aprílový žartík, čo vláda a ďalšia väčšina chcú urobiť. Ale potom som včera počul predsedníčku poslaneckej snemovne, ako porovnávala ilegálnych prisťahovalcov s turistami, ktorí sem jazdia do päťhviezdičkových hotelov. Ona asi vôbec nemyslí na dôchodcov, ktorí prežívajú na ančovičkách a sardinkách!" - zvolal Buonanno. Následne vytiahol spod poslaneckej ľavice naozajstnú rybu a začať s ňou triasť vo vzduchu a pritom pokračoval: "Tak som si myslel, že je správne, aby tu 1. apríla bola táto ryba", v Taliansku je ryba symbolom prvoaprílových žartíkov, "a patrí predsedníčke poslaneckej snemovne, ktorá je väčšie ryby, ako ostatní a ešte poučuje našich dôchodcov a našich nezamestnaných", poznamenal, na čo odišiel so zvolaním: "Vláda by sa mala hanbiť!".
Čo nasledovalo, vážené kolegyne, kolegovia? Desaťdňové vylúčenie z rokovania parlamentu, ešte raz, desaťdňové vylúčenie z rokovania parlamentu a pokuta 2 600 eur. Skúsme si len pozrieť, čo tu odznelo pri vystúpeniach posledných troch poslancov na túto tému.
Hm, kolegyne, kolegovia, no, je to nie jednoduché. Skúsim nájsť ešte nejaký ďalší, ďalší príklad zo včera. V nemeckom parlamente kolegyňa z pravicovej strany AFD prišla do parlamentu v burke. Chcela demonštrovať, že teda v tej burke sa do parlamentu chodiť nemá a jak to celé vyzerá a podobne. Bola predmetom obrovskej, obrovskej kritiky v parlamente a okamžite dostala príkaz od predsedajúceho, aby odložila tú burku, čo aj následne spravila a celé to skončilo. Porovnajme si to s atmosférou, ktorá sa odohráva tu v našom parlamente. Ale skúsme dva-tri roky dozadu ešte, do nemeckého parlamentu. Hádam bude demokratický, nebudú chcieť dávať náhubky kde-komu, ako tu počúvam, aleže teda pravdepodobne rozmýšľajú nad tým, že tá politická kultúra a dodržiavanie pravidiel je nesmierne dôležité v demokracii a osobitne v politickom zápase. To je to, čo napríklad pani poslankyňa Blahová označila: totalitné maniere, pošľapávanie demokracie a to všetko, netreba to vymenovať.
Takže ako to je? Bolo by vo vyspelých demokraciách na západ od nás prípustné, aby predseda parlamentu zakročil takto? Ako by inde reagovali na Bánovičove bannery a na to všetko, čo tu pán poslanec Matovič aj so svojou, odpustite mi to slovo, soldateskou, neustále predvádza. Pred pár rokmi viedli o tomto spor v nemeckom Bundestagu, pretože tam podobným spôsobom protestovali poslanci ľavicovej Linkspartei, teda do istej miery naši kolegovia, a to dávali si na tváre masky iných politikov, ak to poznáte, že vystrihnutú fotografiu si prilepili na tvár, alebo si pripli pinocchiovský nos, čím chceli naznačovať, že tí koaliční oproti klamú. Nedávali mu tie surové urážky, ktoré nám tu adresujete: banda a neviem, čo všetko dookola. Len si dali pinocchiovský nos, keď chceli demonštrovať, že niekto klame.
V Bundestagu okamžite preto zmenili rokovací poriadok tak, aby mohol byť takýto poslanec s transparentnom, bannerom, či maskou okamžite vykázaný z rokovacej sály. A keď ani toto na poslancov Linkspartei neúčinkovalo, Bundestag ešte zhodou okolností pritvrdil. Takto protestujúci poslanec môže byť dnes vylúčený, vážené kolegyne, kolegovia, na 30 dní, na 30 dní z rokovania parlamentu a hrozí mu pokuta od 1 000 do 2 000 eur.
Takže po tomto všetkom, čo sme tu všetko počúvali, teda akou hodnotou je politická kultúra a vedenie politického zápasu štandardnými ľudskými prostriedkami? Aký je problém pochopiť, že v rámci tej politickej kultúry musíme vedieť, že nemáme na veci rovnaké názory, že sú rozdielne názory a že uplatnením záujmov a názorov jedných budú potlačené názory druhých. Na to máme predsa demokratické voľby a naša legalita spočíva na tom, že máme jednoducho väčšinu, že reprezentujeme väčšinu občanov, tak ako dali hlasy ľuďom vo voľbách.
Vážené kolegyne, kolegovia, je absolútne nevyhnutné, aby sa v našom parlamente vytvoril priestor, aby sme vedeli zvládať nehoráznosti, ktoré sa tu dejú. To sme naozaj zabudli, že tu poslanec sedel, z tejto rady vyskočil, prešiel na úplne opačný koniec parlamentu, vrhol sa na poslanca a zhodil ho na zem? Nepamätáme sa na to? A samozrejme, pravdepodobne ho chcel biť, len ho teda tí iní poslanci, ktorí tam skočili, stiahli. Následne mal vyhlásenia toho typu, že teda keď aj niekto iný bude takto rozmýšľať inak, jak sa jemu nepáči, tak skončí na ARO-e. Je pre mňa osobnou tragédiou, že poslanci inak váženej strany, ktorá obvykle v mnohých krajinách tvorí chrbticu politického systému, tak tento pán poslanec je jej predsedom.
Nepamätáme si, keď ten pán poslanec tu stál a odmietal plniť pokyny predsedu a tu hodiny, dve hodiny sme stáli, parlament nemohol konať, chodil, bránil poslancom v hlasovaní, že sme chodili hlasovať bočnými dverami so všetkým, čo k tomu patrí? Nepamätáme si, že pán poslanec Matovič kýbeľ striekačiek vysypal na hlavu svojmu koaličnému, teraz nesmiernemu priateľovi zo strany SaS? Aké sú možnosti predsedajúceho a kam to môže zájsť? To sú už vrcholové prejavy, kde môže dochádzať k ďalším fyzickým kontaktom? Ani nič? A čo v takom prípade, aké má nástroje predsedajúci?
Nikto tu nikdy nespochybňoval a je úplne štandardným nástrojom aj vo všetkých parlamentoch disciplinárna možnosť viac-menej, možno niekde majú iné mechanizmy, alebo niekde si to ani nevedia predstaviť, aby došlo k takémuto niečomu v parlamente. Takže sú mechanizmy, že naozaj, že vyviesť poslanca, pokiaľ odmietne plniť pokyny predsedajúceho. Presne tak, jak to má sudkyňa, predsedkyňa senátu, kde niekto môže mať aj oprávnené predstavy o tom, že sa porušujú jeho práva, ale neexistuje, pokiaľ sa správa nenáležitým spôsobom a neuposlúchne príkaz, nezaplatí pokutu, ktorá sa mu udelí, v takom prípade je zo sály vyvedený. Ale to je aj na futbalovom ihrisku. To musí byť všade. To musí byť všade. Predsa nie je možné, aby ako, aby totálne nerešpektovanie platného poriadku bolo nevykonateľné.
Čiže my máme právnu normu, kde umožňuje, predseda mu, chce mu, úplne samozrejme, náš rokovací poriadok, že môže vyzvať poslanca, aby opustil rokovaciu sálu. Celý problém je, že v danom prípade sme nepovedali, čo sa stane vtedy, keď pán poslanec odmietne opustiť rokovaciu sálu. Úplne logicky sme hľadali, že takáto norma, pokiaľ je v rokovacom poriadku, je, tam je imperfektná. Je imperfektná, pretože nedá sa vykonať. V takom prípade sme hľadali mechanizmy. Aké mechanizmy to budú? Logicky úplne sme sa pozreli do vedľajších rokovacích poriadkov, do vedľajšej krajiny, do Čiech, parlamentná stráž.
Parlamentná stráž nie je nič iné, je to normálny útvar polície, len je špecifický v tom, že je podriadený predsedovi parlamentu a vychádza sa z predstavy, že nemôže vykonávať tú funkciu obecnej polície a normálnym spôsobom, pretože polícia je výkonná moc, aby sa nestalo v rámci parlamentov, že v rámci výkonnej moci bude výkonná moc zasahovať do parlamentu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis