Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, vážení kolegovia, vážení členovia vlády, aby som interpeloval pána ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Árpáda Érseka.
Vážený pán minister, dopravná situácia v Čadci je už niekoľko mesiacov v neudržateľnej situácii. Mesto sa stalo lievikom dopravných tepien smerujúcich na Poľskú a Českú republiku. Do mesta dnes vedú tri cesty, z ktorých plnohodnotný je len cestný diaľničný úsek s tunelom. Ďalšie dve cesty sú v obmedzenom režime. Na jednej z nich je most v havarijnom stave, ktorý bude vo výstavbe najmenej jeden rok. Už roky sa hovorí o výstavbe diaľničného úseku D3 Čadca - Bukov - Svrčinovec. Ak sa urýchlene nezačne výstavba tohto úseku, v meste Čadca hrozí dopravný kolaps.
Chcem pripomenúť, že na tento úsek bolo vydaných viacero vyvlastňovacích rozhodnutí, podľa ktorých sa musí začať s výstavbou diaľnice ešte v tomto roku. Viem, že na výstavbu tohto úseku je ukončené verejné obstarávanie.
Preto sa vás chcem, vážený pán minister, spýtať, kedy začne výstavba tohto diaľničného úseku diaľnice D3?
Chcem pripomenúť ešte jednu okolnosť. V krátkom čase bude odovzdaný do užívania aj úsek diaľnice D3 Svrčinovec - Skalité, ktorý paradoxne ešte viac zhorší tú dopravnú situáciu predovšetkým práve na spojnici mesta Čadca a obce Svrčinovec. Preto ak sa nedobuduje úsek D3 Čadca - Bukov - Svrčinovec, tak tá situácia bude už naozaj neriešiteľná.
Chcem vás preto, vážený pán minister, poprosiť, aby ste urobili všetky kroky pre urýchlené začatie výstavby tohto úseku. Ďakujem za odpoveď.
Potom mám interpeláciu na ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Tomáša Druckera.
Vážený pán minister, obraciam sa na vás s interpeláciou vo veci zriadenia pracoviska magnetickej rezonancie v Kysuckej nemocnici s poliklinikou v Čadci. Toto zdravotnícke zariadenie poskytuje zdravotnú starostlivosť pre okresy Čadca a Kysucké Nové Mesto, to znamená spádovú oblasť takmer 130-tisíc obyvateľov. Podľa mojich informácií bola v priebehu roka 2015 potreba MR vyšetrení približne u 3 900 pacientov z tejto spádovej oblasti poistencov všetkých zdravotných poisťovní, teda 3 900 pacientov. Je alarmujúce, že v súčasnej dobe v kysuckom regióne nie je žiadne MR pracovisko, nie je zabezpečená ani 24-hodinová dostupnosť vyšetrení MR, najbližšie sú dve pracoviská v Žiline. Taktiež počas sviatkov, sobôt a nedieľ nie je pracovisko MR k dispozícii.
V uplynulom období Kysucká nemocnica s poliklinikou opakovane riešila problém s akútnymi pacientami, kde bolo k dodiferencovaniu jeho zdravotného stavu nutné vyšetrenie MR, ktoré nemocnica nemala k dispozícii. Na nemocnicu je vyvíjaný abnormálny tlak na skrátenie čakacích dôb na vyšetrenie MR, výnimkou nie sú ani vyhrážky súdnym konaním či podaním sťažnosti na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, čo lekár, samozrejme, nemôže ovplyvniť, keďže nemá možnosť vyšetrenie zrealizovať.
Kysucká nemocnica leží v prihraničnej oblasti. Susedí s Českou republikou, s Poľskom. Často mávajú pacientov z týchto republík, najmä však z Českej republiky, kde je vyšetrenie magnetickou rezonanciou samozrejmosťou u mnohých diagnóz, pričom ak sa takýto pacient dostane do Kysuckej nemocnice, nie je možnosť magnetickú rezonanciu zrealizovať, čo v konečnom dôsledku nevytvára dobrý obraz o slovenskom zdravotníctve.
Ja len na margo chcem uviesť. Niekoľko kilometrov za hranicou je mesto Třinec, čo je porovnateľné s mestom Čadca, sú tam dve nemocnice, jedna župná, jedna súkromná, sú v perfektnom stave obe nemocnice a, samozrejme, obe majú magnetickú rezonanciu. Dnes sa to považuje za absolútne štandardný diagnostický prístroj. Nemala by byť nejaká výlučnosť len pri niektorých nemocniciach, ale pri tak veľkej nemocnici, ako je Kysucká nemocnica s poliklinikou, by to mala byť samozrejmosť.
Kysuce sú navyše v zimnom období turistickým centrom s častým výskytom úrazov. Kde v niektorých prípadoch je nutnosť zrealizovania urgentného vyšetrenia magnetickou rezonanciou nevyhnutná. Vyskytli sa opakovane prípady spinálnej traumy, kedy bolo nutné zrealizovať vyšetrenie MR, pričom nemocnica takúto možnosť nemala, z čoho, samozrejme, vyplynula nespokojnosť pacientov a následné podanie sťažnosti na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Najväčšími konzumentami vyšetrení magnetickej rezonancie sú v Kysuckej nemocnici neurologické, traumatologické, interné, chirurgické a detské oddelenia, z ambulancií je to najmä šesť neurologických a päť ortopedických ambulancií z okresov Čadca a Kysucké Nové Mesto, ďalej chirurgické a detské ambulancie. Nedostatkom termínov vo vyšetrení MR sa nemocnici neúmerne predlžuje doba hospitalizácie pacientov a tým sa zvyšujú i náklady na jej liečbu, stúpajú náklady poisťovní a, samozrejme ,náklady sa zvyšujú i transportom pacientov na vyšetrenia MR do iných okresov.
Každý odborný lekár, či už je to z odbornej ambulancie, alebo oddelenia, denne stojí nad dilemou, ktorého pacienta zaradiť na vyšetrenie skôr, lebo termínov je málo a čakateľov na vyšetrenie je podstatne viac. Preto lekár musí na základe svojich odborných vedomostí a praktických skúseností a konzultácií s ostatnými odborníkmi selektovať, ktorému pacientovi umožniť vyšetrenie skôr a ktorému neskôr, aby to bolo čo najobjektívnejšie, čo je podľa môjho názoru v 21. storočí absolútne neudržateľné.
V súčasnej dobe vyšetrujú pacientov z Kysuckej nemocnice na MR pracovisku vo fakultnej nemocnici Žilina, v Univerzitnej nemocnici Martina a najnovšie i na MR pracovisku v Dolnom Kubíne. Nezriedka sa stáva, že pacienti vození dopravnou zdravotnou službou strávia na ceste takmer celý deň a do Kysuckej nemocnice sa vrátia vyčerpaní a nespokojní. Vzdialenosť diagnostického pracoviska núti pacientov cestovať za vyšetrením viac ako 100 kilometrov, čo je spojené strávením času mimo lôžka bez dietoterapie a ostatných infúznych liečiv, čo v značnej miere môže negatívne ovplyvniť ich zdravotný stav, navyše pacienti sú bez odborného zdravotného dozoru a tak ďalej a tak ďalej, tie ďalšie dôvody tu uvádzam.
Ja chcem povedať len to, že Kysucká nemocnica sa už niekoľko rokov nezadlžuje, hospodári kladne, hospodári pozitívne, investovala nemalé finančné prostriedky do špičkovej diagnostiky a radí sa v tomto ohľade medzi najlepšie vybavené nemocnice, ale bez magnetickej rezonancie táto nemocnica nebude schopná, aby plne zabezpečovala zdravotnú starostlivosť.
Preto, vážený pán minister, vás chcem poprosiť, aby ste urobili všetko pre to, aby takéto veľké nemocnice, navyše dobre hospodáriace mali magnetické rezonancie zazmluvnené, priamo nemocnica, tak ako je to v Dolnom Kubíne, celý výnos z vyšetrení magnetickej rezonancie by zostával v nemocnici, nešiel by do žiadnych súkromných rúk, to je absolútne pozitívny prístup. A chcem vás, vážený pán minister, požiadať, aby ste v tomto smere urobili všetky potrebné kroky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dostál, zrejme si pamätáte, akým spôsobom sa formulovali všetky právne normy v súvislosti s jedným balíkom reforiem, a to bola reforma verejnej správy. V tom období, áno, prvej Dzurindovej vlády. Ja som sedel v tomto parlamente a podieľal som sa na týchto veciach. A bol veľký spor a veľký súboj o to, že či mestá a obce, ak budú zákonnými úpravami, ak bude im umožnené tvoriť miestnu samosprávu, že či budú schopné vykonávať mnohé kompetencie, ktoré sa pri tejto reforme presúvali. Tento spor nakoniec končil kompromisom s tým, že sa vlastne za tú dobu viac ako desať rokov stali miestne samosprávy akýmsi pilierom demokracie. A samosprávna demokracia, samozrejme, v podaní mestských a obecných zastupiteľstiev má svoje miesto.
Po istej dobe máme možnosť hovoriť, ak hovoríte objektívne vy v týchto vašich návrhoch, máme možnosť hovoriť, že sa spreneverili tomuto poslaniu? Chcete vy povedať, že miestne zastupiteľstvo, obecné zastupiteľstvo má záujem na tom, aby tá škola nefungovala? Aby neučila, nevychovávala a nevzdelávala ich deti, tak ako na iných školách? Čím sa stalo, že to je takto?
Ja si myslím, že to tak nefunguje. A tá spätosť, zastupiteľstvo, škola aj celé osadenstvo, ktoré tam funguje, nazdávam sa, že na obciach ide jedným smerom.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ja sa chcem dotknúť len jednej časti vášho vystúpenia, a to je určovanie počtu tried prvých ročníkov stredných škôl. Pamätám si, keď ešte zo zákona nemali možnosť samosprávne kraje toto robiť a stávalo sa veľakrát to, že samosprávny kraj zrušil školu, o ktorú možno nebol záujem, mala menej žiakov, alebo proste nedali požiadavku trhu práce na tie odbory, ktoré táto škola určila, samosprávny kraj to zrušil, ale o pol roka, o rok vznikla nová súkromná škola, ktorá otvorila tie isté odbory, o ktoré nebol záujem.
Takže som rád, že to dostali, túto kompetenciu, samosprávne kraje do svojho vienka, neurčuje sa to len od stola, musíte splniť veľmi veľa podmienok, ktoré musíte dať do toho VZN-ka, prečo, odôvodniť, prečo tento odbor sa otvára, prečo sa neotvára a tak ďalej. Reagujú tam veľa faktorov, ktoré sú tam, veľa ľudí, je to krajská rada pre odborné vzdelávanie, sú tam zástupcovia cirkevných, súkromných škôl. A možnože povedať najlepšie naozaj na príklade.
Načo nám je taká škola v kraji, ktorá zo 100 absolventov ide 26 absolventov na úrad práce? Sme taká bohatá krajina, aby sme mali takéto školy? No asi nie. Je to všetko platené z peňazí daňových poplatníkov a úlohou samosprávnych krajov spoločne so zastupiteľstvom je pripraviť takú sieť stredných škôl, ktoré vyučujú naozaj také učebné, študijné odbory, po ktorých je naozaj v tom regióne, a nielen v tom regióne, záujem. Načo budeme mať také školy, také školy, kde proste to nefunguje? Absolventi končia na úradoch práce. Platíme ich dvakrát. Raz im platíme školstvo zato, že chodia do školy, ale potom im ďalej platíme buď dávky, alebo ďalšie nejaké rekvalifikačné kurzy.
Ja som sa dohodol aj s cirkevníkmi, povedal som im, tento odbor nedávajte, dajte na budúci rok iný odbor. Normálne cirkevná škola to pochopila, dali iné odbory. Keď budú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega, principiálne sa nemôžme zhodnúť, ale napriek tomu budeme slušne debatovať. Vo vystúpení, v predchádzajúcich vystúpeniach, napríklad pána poslanca Blanára alebo pána poslanca Chudíka, zaznela úplne jasná ponuka. Ide o komplexný problém, ktorý sa pokúsme komplexne riešiť, a myslím, že to nebolo odmietnuté ani zo strany predkladateľa pána Osuského, ako som ho zaznamenal, ako reagoval na tieto veci.
Poďme povedať, v čom je komplexnosť problému napríklad pri posudzovaní, kto, aký počet prvých tried má byť. Ak bude povinná školská dochádzka alebo je povinná školská dochádzka 10 rokov, tak hovorme o bezplatnom vzdelávaní do 10 rokov a poďme hovoriť o tom, že štát určí, aké profesie sú potrebné na stredných školách, v akom počte, ktoré bude financovať, a ostatné si financujú rodičia. V tom prípade postup, ktorý navrhujete vy, je absolútne legitímny a nech je súťaž o žiaka. Ale ak je žiak nositeľom normatívu, a teda nositeľom peňazí do školy, bez ohľadu na kvalitu, bez ohľadu na uplatniteľnosť v praxi, bez ohľadu na rôzne ďalšie veci, tak v tom prípade je to absolútne zdeformovaný systém, ktorý takto nemôže fungovať, a niekto musí dávať pravidlá hry.
Ak sme v minulosti debatovali o tom, kto má to byť? Má to byť ministerstvo, ktoré v Bratislave od zeleného stola rozhodne, že takéto budú počty prvých tried v krajoch? Hľadali sme na základe princípu subsidiarity orgán, ktorý by mal demokratickú legitimitu, a tým orgánom je samosprávny kraj a legitímne zvolený župan a legitímne zvolené zastupiteľstvo. Je to výrokom všeobecne záväzného nariadenia, ktorý musí byť schvaľovaný dvojtretinovou väčšinou, aby sa zamedzilo politizácii a lokálnym záujmom. Toto sú fakty, ktoré treba zohľadňovať.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dostál, vy ste tu miešali jablká s hruškami. Ja také dva momenty spomenie.m
Napríklad keď ste spomenuli, resp. dali ste paralelu medzi vysoké školy a regionálne školstvo. Prepáčte, ale toto je absolútne nepochopenie vôbec, ako školstvo funguje. Pán poslanec, ktorý sedí vedľa vás, by vám určite veľmi veľa mohol o tom porozprávať, keďže dlhé roky pôsobil ako funkcionár vysokej školy. Mám na mysli pána poslanca Osuského. Veď vysoké školy sú samostatné právne subjekty, čo to má spoločné so základnými, strednými školami, ktoré sú v prenesených kompetenciách štátnej správy. To je niečo úplne, ale úplne iné! Takže vy tam nemôžte dávať tie isté pravidlá.
A takisto ste kritizovali, že zriaďovateľ určuje počty detí v triedach, pred chvíľočkou vám to rozprával pán poslanec Blanár, ja na to nadviažem. Viete, a čo by mal robiť? Veď to je správne, že sa určia. Už vám povedal, čo máme vychovávať deti pre úrady práce? Súkromná škola si založí hocijakú, o čo je momentálne záujem, už vám to spomenul jeden kolega, animátora voľného času. K čomu to bude dobré? Kde sa tie deti uplatnia?
Operujete tu daňovými poplatníkmi. Ale veď práve daňovým poplatníkom musí záležať na tom, aby bol trh práce obsadený, a nie na tom, aby tie deti boli na úradoch práce.
Viete, už sme tu mali obdobie, keď sa stále, dennodenne sme počúvali, štát je zlý vlastník, trh všetko vyrieši. Keď prišla kríza v 2008, tí istí ľudia hovorili: A načo tu je štát? Veď štát to má regulovať.
To isté je aj s tým školstvom. Keď je problém v školstve, odrazu štát pomáhaj. Takže štát a v tomto prípade obce, kraje majú právo na to, aby do tohto procesu vstupovali.

Pán poslanec Dostál, dovoľte mi, aby som naozaj zotrval na svojom stanovisku, že ste predstaviteľom liberálneho prúdu, lebo ste to aj dokonca povedali teraz, lebo to, čo ste povedali, je, že v podstate štát by mal dať peniaze, tie, ktoré pochádzajú od daňového poplatníka, na všetkých zriaďovateľov a každý už nech si robí, čo chce, lebo trh to vyrieši. Tak ste to povedali a ste to aj zduplikovali.
A to je rozdiel medzi vami a nami, pretože vždy, keď sa niečo takéto stane a povie sa, však veď rodičia si to vedia vyriešiť, ale keď sa predsa len niečo stane, tak ako to bolo napríklad počas krízy, tak štát musí potom dávať garancie. Keď aj niekto zle zainvestoval, tak musí štát intervenovať do bánk. Keď sa niečo udeje v školstve zlé, tak musí štát intervenovať. Ale to, že sme im dali právomoc, to je úplne v poriadku. Nie, toto nie je dobrý prístup. A podľa mňa práve príkladom je určovanie počtu prvých tried.
Ja vás pozývam, pán poslanec Dostál, príďte ku nám do kraja, ja vám ukážem, lebo vy zrejme neviete, ako to beží. Vy neviete, že o tom musí rozhodnúť aj krajská rada pre odborné vzdelávanie, kde sedí zástupca úradu práce, zástupca všetkých zriaďovateľov, to si nerobí sám zriaďovateľ, Žilinský samosprávny kraj, sú tam zriaďovatelia všetkých škôl a na základe týchto kompromisných debát, na základe veľkej analytickej časti, ktorá hovorí o tom, aká je uplatniteľnosť v jednotlivých školách a tak ďalej, sa potom komplikovane určujú počty prvých tried. Nie ten liberálny prístup, ako vy hovoríte, však nech si zoberú, koľko chcú, prvých tried, nás nezaujíma, že koľko bude ľudí na úrade práce, však to zaplatí aj tak štát. Ale toto nie je dobrý prístup.
Čiže ja si myslím, že táto rovnováha, ktorá bola pred rokom nastavená, je presne to, čo má byť. Ingerencia štátu nad tým, za čo má aj zodpovednosť. Lebo ak hovoríte, že nemáme mať zodpovednosť, tak nech je zodpovedný riaditeľ školy a rada školy.

Ďakujem všetkým, vážené a ctené kolegyne, poslanci a poslankyne, za vaše faktické poznámky. Nedokážem na všetky odpovedať, a preto iba zopár.
Pán poslanec Osuský, chcem aj poďakovať za kompliment a s dovolením, prepočul som tú, potom tú miernu iróniu ďalej, lebo chcem ostať pri tom. Viete, riaditelia škôl sú veľmi dôležití a nemôžeme k tomu pristupovať tak, že budeme tu mať dvojaký meter, o ktorom som vám povedal na úvod. Preto ak sa raz financujú školy, tak sa financujú cez normatív rovnako aj pre súkromné, aj cirkevné, a preto by mali byť podmienky rovnaké. Vy hovoríte o tom, že to sú neni peniaze, ktoré spadli len tak do rozpočtu.
A teraz nadviažem na odpoveď pre pani poslankyňu Remišovú, ktorá tu nie je, že nemôžeme brať súkromné a cirkevné do úvahy, pretože ony tam dávajú vlastné peniaze, čiže ony musia do toho hovoriť. Čiže ergo chcela tým pani poslankyňa povedať, že my ako zriaďovatelia, ktorí spravujeme peniaze daňových poplatníkov, nemáme sa starať o tie peniaze daňových poplatníkov, aby boli dobre investované? Veď to je práve to zlé, čo by sme nemali dosiahnuť.
Pani Kaščáková, vaša teória je založená, že v podstate by sme mali produkovať študentov na úrady práce. S tým absolútne nesúhlasím. A právo veta je aj úplne v poriadku.
Pán poslanec Dostál, veď vy ste predsa komunálny politik, viete, že to je prenesený výkon štátnej správy, ale ja dlhodobo nesúhlasím s vaším liberálnym prístupom, ktorý hovorí o tom, že trh vyrieši všetko, dokonca aj v školstve. Pretože súkromní, tí si môžu otvoriť, koľko chcú, len ostatní verejní musia byť regulovaní. Tento liberálny prístup, je mi ľúto, je mi cudzí a nikdy sa s ním nestotožňujem.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán poslanec, kolega Blanár, som veľmi rád, že si takýmto spôsobom vystúpil, a dovolím si zareagovať na dve také, dva také okruhy, ktoré si spomínal.
Tým prvým je naozaj zrovnoprávnenie súkromných, cirkevných a verejných zriaďovateľov. Pretože si pamätám, ešte to bolo minulý rok, keď sme schvaľovali v parlamente novelu zákona, akým spôsobom majú byť volení riaditelia týchto či už základných, ale aj stredných škôl u zriaďovateľov, či už sú to mestá, obce alebo samosprávne kraje. A podotkol si naozaj, že majú mať rovnaké práva, ale aj rovnaké povinnosti, ak sú financovaní rovnako, tak by mali byť aj určovaní riaditelia rovnako ako u cirkevných a súkromných zriaďovateľov. Myslím si, že majú mať rovnaké práva a aj rovnaké povinnosti.
Tou druhou vecou je všeobecne záväzné nariadenie o určovaní počtu tried. Myslím si, že bolo dobré rozhodnutie, aj keď sme v parlamente pred pár rokmi schválili, že to majú dostať do kompetencie samosprávne kraje, pretože tie sú zodpovedné za, ako má vyzerať stredné školstvo v daných, v daných krajoch. A neviem si predstaviť a uvediem jeden príklad. U nás v Prievidzi je jedna súkromná škola, animátor voľného času, nikto nemá záujem o tento odbor zo zamestnávateľov, ktorí v okolí pôsobia alebo v Trenčianskom kraji pôsobia, no tak to keby sme nechali teda naozaj svojvoľne a neurčovali by sme tento počet tried na základe požiadaviek trhu práce, zamestnávateľov, ktorí v týchto krajoch pôsobia, tak s tým školstvom by to naozaj dopadlo veľmi zle.
Úlohou samosprávnych krajov je pripraviť ponuku v stredných školách v kraji na základe požiadaviek podnikateľov, zamestnávateľov, ktorí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Blanár, ja si vážim, že si vystúpil, pretože si myslím... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Do mikrofónu, lebo nepočujeme. (Ruch v sále.)

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Ja si vážim, že si vystúpil, pretože si myslím, že tí, ktorí to predkladajú, v živote nepôsobili v samospráve, v živote nepôsobili vo vyššom územnom celku a nevedia vôbec, ako je teda dofinancovávané školstvo. Veď všetky školy, ak nemajú finančné prostriedky, či sú to cirkevné, či sú to súkromné, dofinancováva ich mesto alebo VÚC. Pretože akonáhle ten riaditeľ zlyhá a nevie financovanie, ja to presne viem, tak z kapitoly mesta zrazu požiada na mzdy, na platy, na opravy. Tak si povedzme, aká je pravda. Väčšina týchto škôl je v budovách miest a obcí. Čiže mestá a obce tieto budovy opravujú, takisto z ministerstva školstva im dofinancujeme, takisto si majú možnosť podať žiadosť na financovanie a na dofinancovanie.
Bavme sa o riaditeľovi. Vážení, veď riaditeľ, to je manažér. Ja dokonca dúfam, že pán minister, keď bude robiť organizáciu školstva, že dá, že riaditeľom školy nemusí byť len človek, ktorý má päťročnú prax a je učiteľ. Ale to môže byť manažér a zástupca bude učiteľ, pretože naozaj títo ľudia niekedy sú schopní učitelia a rétorici, ale nie sú schopní ľudia, ktorí by financovali a starali sa o školu. Čiže primátor je ten, ktorý zodpovedá za rozpočet, aj keď mu ho zastupiteľstvo schváli, ale on ho čerpá, on mení kapitoly, a ak nemá peniaze, tak nemá ako dofinancovať školstvo. Ak má neschopného manažéra riaditeľa, škola ide dole vodou a zo všetkých škôl sa musia sťahovať finančné prostriedky, aby ste zachránili školu, kde je neschopný manažér.
Takže to neni o, len o rodičoch, neni to o, jak ste povedali, pán Osuský, o tetách kuchárkach, ale je to o odbornosti a je to o schopnosti viesť financie.
Čiže, Juraj, presne si to dobre povedal, teraz je to vyvážené, kedy primátor môže dať slovo veta, lebo vie, čo ho čaká, vie, aký ho čaká nápor na rozpočet, a vie, čo to bude znamenať. Niektorý riaditeľ dokáže financovať aj opravy z vlastných peňazí, niektorý to nedokáže. Je to taká široká problematika. Ale naozaj treba ísť do miest a obcí a spýtať sa, ako to je.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega Blanár, myslím, že absolútne fundované, profesionálne vystúpenie. Ale nechcem o tomto.
Chcem sa dotknúť niektorých vecí, ktoré ste úplne jasne pomenovali. Prvá je otázka, kde sú hranice medzi demokraciou a účelovou manipuláciou s demokraciou, ak spochybňujeme legitímne zvolené orgány, ktoré majú zákonom uložené povinnosti v zriaďovateľskej pôsobnosti školských zariadení. Kde je tá hranica? Je legitímne zvolený orgán tým, ktorý má právo do toho zasahovať, alebo je to orgán, ktorý má byť len štatistickým orgánom vôle rodičov a poprípade pedagogických a nepedagogických pracovníkov danej školy? Treba si na túto otázku ako odpovedať úplne jednoznačne.
Nechcem dávať návody opozícii, ale musím povedať, že predkladatelia návrhu zákonov sa mýlia v niekoľkých veciach. Ak spomínajú problém Vrbové, tak my sme sa snažili, aby bola krehká rovnováha medzi všetkými orgánmi, ktoré môžu zasahovať do voľby riaditeľa. Ak je problém, že je to svojvôľa starostky, ako bolo uvedené vo vystúpeniach, tak potom treba jednoznačne povedať to, čo ste povedali vy, pán poslanec Blanár, každé rozhodnutie aj starostu, aj zastupiteľstva musí byť zdôvodnené. Riadne zdôvodnené a na základe zdôvodnenia musí vyplývať rozhodnutie, ktoré bolo vynesené. Ak tento proces nebol uskutočnený, existuje tu opravný prostriedok, ktorým je protest prokurátorovi, ktorý má právo preskúmavať všetky rozhodnutia orgánov verejnej moci. Aj otázky orgánov vymenovania alebo nevymenovania za riaditeľa. A toto je nástroj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)