Videokanál klubu

Ďakujem.
Reagoval by som len na zmienenie toho, že aký je pomer počtu exekútorských úradov v Čechách a na Slovensku, ako to už nakoniec aj pán poslanec čiastočne zmienil. Je treba vedieť, že v Čechách prebiehajú samostatne okrem súkromných exekútorov exekúcie aj prostredníctvom priamo súdu alebo daňových úradov alebo v správnych exekúciách. Tieto prebiehajú formou výkonu rozhodnutia štátom. Čiže tento pomer nie je celkom presne uvedený. Každopádne ďakujeme za to, že pán kolega Pčolinský súhlasí s celkovým zámerom tohto zákona, a že sme si vedomí, že nie je nedokonalý, ale minimálne demotivuje tých falošných exekútorov, o ktorých on sám hovoril.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem za slovo.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predniesť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 55).
Hlavným účelom právnej úpravy je zaviesť pravidlo, podľa ktorého odmena súdneho exekútora nesmie presiahnuť výšku pohľadávky bez príslušenstva, to znamená bez sankčných úrokov, poplatkov, súdnych trov a tak ďalej. Ostatné state zákona zostávajú nezmenené. Tá minimálna výška odmeny pre exekútorov zostáva na úrovni 33 eur a 19 centov.
No a poviem už len to, že sme šetrní, tento zákon alebo táto zmena nemá vplyv na verejné financie, máme to potvrdené aj ministerstvom financií. No a toto poteší hlavne poslancov po mojej ľavici, po mojej ľavej ruke, návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja si myslím, že na zrušenie hlúpostí nie je nikdy priskoro. Toto okrem toho, že je to hlúpe, je aj už z dôvodov, ktoré tu odozneli, v zásade nemorálne a výpalnícke. Musím povedať, že keď sa zamýšľam nad rizikami činností, ktoré človek vykonáva, neviem, či by sa nemal prvý a možno aj druhý stupeň uvaliť i na manželov, ktorých manželky sa doma starajú o rodinu a deti, pretože nepochybne kontakt s domácimi čistiacimi prostriedkami na riad, dlážku a čokoľvek ďalšie, drobné pranie, nehovoriac o, fŕkajúci olej a následné popáleniny s kdečím možným, okopávanie záhradky s dopadom ultrafialových lúčov, ktoré môžu následne viesť k predčasnému starnutiu kože alebo k rakovine kože dokonca, je, samozrejme, tiež riziko a ešte našťastie nikoho nenapadlo, že by sa toto teda uvalilo na živiteľa rodiny, pretože však tá manželka je vystavená okrem kontaktu s ním ešte aj mnohým iným rizikám.
Preto si myslím, že to, čo tu celkom logicky odôvodnil Jozef Mihál, je krok dobrým smerom a vyslovujem tak nejak skrytú nádej, že i kolegovia vládnucej koalície, dokonca i sám pán minister zdravotníctva by mal nahliadnuť pri tom, že pôsobí zatiaľ osvieteným dojmom, výpalnícky charakter tejto zákonnej normy a postaviť sa na stranu zdravého rozumu, čo je v tomto prípade postaviť sa na stranu SaS, ako platí i v iných prípadoch. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Chcem sa veľmi pekne poďakovať Jozefovi Mihálovi za podporu tohto návrhu. A padli tu referencie na Slovenskú poštu a keďže mám presné čísla, tak len možno tých, ktorých to zaujíma, tak Slovenská pošta za dva roky platí za pracovnú zdravotnú službu 2 367 000 eur. Tak keď si toto rozložíme do nejakých akýchkoľvek iných nákladov, možno by mohli byť lacnejšie nejaké služby, možno by dokázali zamestnanci dostať nejaké naozaj zmysluplnejšie preventívne nástroje na ochranu zdravia, ako napríklad tie jablká a podobne.
Pre porovnanie, ministerstvo vnútra napríklad platí za rok 3 080 000 eur. Neviem, či je to úplne referencia, tam som si trošku náchylná myslieť, že zrejme nedochádza k úplne efektívnemu obstarávaniu týchto služieb, ale tak je to tiež nejaké číslo, ktoré vieme si sami vyhodnotiť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená kolegynka predkladateľka, kolegynka spravodajkyňa, kolegynky, kolegovia v pléne, chcel by som sa vyjadriť najmä z pozície bývalého ministra práce, sociálnych vecí a rodiny v rokoch 2010 – 2012, kedy jedna z takých úloh doslova až bojového charakteru bola zrušiť vtedy platnú pracovnú zdravotnú službu, ktorá sa zaviedla za ministra Zajaca v roku 2006. O ministrovi Zajacovi si, mimochodom, môžeme myslieť všeličo, ale ja si teda o ňom myslím niečo nie celkom pekné práve v súvislosti s tým, že on bol ten, kto v roku 2006 pracovnú zdravotnú službu vlastne priniesol a presadil.
A prečo si nemyslím nič pekné o pracovnej zdravotnej službe? No napríklad preto, lebo pod pláštikom dojemnej starostlivosti o zdravie zamestnancov, ktorá je, tak ako to už zaznelo, garantovaná a plnená zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci okrem iného a zamestnávatelia si tie povinnosti jednoducho plnia tak ako tak, tak pod pláštikom zdravotnej starostlivosti sú tu skrátka firmy, dokonca firmy takého až väčšieho charakteru, ktoré z toho profitujú, dokonca by som až povedal, že ryžujú a vyplácajú sa napríklad v tých spoločnostiach, ktoré tak akosi patria pod správu štátu, rôzne provízky za to, že tam pracovná zdravotná služba nejako je a zabezpečuje ju práve ten, ktorý možno nie je najlacnejší, ale je úplne úžasný, pretože tá jeho pracovná zdravotná služba je skrátka načančanejšia ako možno nejakého konkurenta, ktorý však tú provízku tomu manažérovi neposkytne. No jednoducho v štátnych firmách sa dejú všelijaké veci, ako asi tušíte alebo viete.
Mimochodom, ministrom zdravotníctva, ktorého sa tento problém priamo týka a ktorý by bolo fajn, keby tu teraz sedel, lebo je to z jeho rezortu, spadá to do jeho rezortu, minister zdravotníctva je bývalý riaditeľ, dúfam, že sa nemýlim, pošty. A ja sa teda pamätám z tých našich čias, keď sme teda diskutovali o tom, čo to tá pracovná zdravotná služba je, napríklad v podmienkach štátnych inštitúcií, tak tam vtedy lietal veľmi pekný príklad Slovenskej pošty, ktorá na pracovnú zdravotnú službu vynakladala ročne plus-mínus nejaký milión eur. Mýlim sa v rozmedzí 250-tisíc hore-dole možno, ale niekde okolo milióna eur to jednoducho bolo. Viete, 10-tisíc zamestnancov, vynásobte si to stomi a na túto sumu sa jednoducho takto dostanete. A prečo stomi? No lebo to bola tak pekná načančaná pracovná zdravotná služba, kde bola hrozná kvalita tých, a tie poštárky, hoci teda musia chodiť v zime na bicykloch roznášať poštu, ale bolo o nich vynikajúco postarané, to znamená, ich zdravotný stav sa tým pádom ako úžasne určite zlepšil.
Čiže máme tu ministra zdravotníctva, ktorý predtým bol práve v tejto Slovenskej pošte, čiže to je také pekné prepojenie. Tak rád by som sa ho spýtal, ako to teda v tej pošte bolo, keď ju opúšťal, no ale možno niekedy inokedy.
Vrátim sa k tej histórii. Vtedy za vlády Ivety Radičovej to bolo tak, že my sme chceli veľmi zrušiť Zajacovu pracovnú zdravotnú službu, no a minister zdravotníctva Ivan Uhliarik, niektorí hovoríme tak inak, ten to strašne nechcel. Viete, tá koaličná rada, viete, teraz ako vládna koalícia viete, aké to je ťažké na tých koaličných radách, tých problémov je veľa, tak jeden z tých problémov bol práve taký konflikt medzi SaS a KDH. Tých konfliktov bolo viacero všelijakých takých, možno ktoré boli také pre média zaujímavejšie. Ale jeden z takých tichých konfliktov bol aj tento. Minister Uhliarik jednoducho ani keby čo, nebol schopný priznať nejaké argumenty a ísť do toho, že keď sme raz vláda, ktorá chce, ktorá naozaj deklarovala a úprimne to aj robila, zjednodušiť podnikateľské prostredie, tak pracovná zdravotná služba by mala ísť jednoducho preč. Čiže bol veľmi proti tomu, ale nie tak, že by nosil transparent na čele, som proti zrušeniu pracovnej zdravotnej služby, ale robil všetko pre to ticho, aby sa tak nestalo.
No ale v SaS-ke máme veľmi šikovnú, vtedy sme mali veľmi šikovnú poslankyňu, volá sa Janka Kiššová, ktorá to veľmi obratným manévrom nakoniec zvládla v parlamente, a podarilo sa to cez pozmeňováky a tak ďalej a tak ďalej, cez takúto formu diplomacie predsa len presadiť a rok 2011 bol teda pre nás z tohto pohľadu veľmi úspešný, pretože to, čo sme chceli, sa naozaj stalo a vydržalo to do roku 2013. Už za druhej Ficovej vlády, kedy ministerka; ako sa volala tá pani ministerka? (Reakcia z pléna.) Nie, Tomanová, zdravotníctva (reakcia z pléna), Zvolenská; pardon, no, tak ospravedlňujem sa. Pani ministerka Zvolenská urobila prvý pokus, urobila prvý pokus na znovuzavedenie povinnej pracovnej zdravotnej služby aj pre kategórie jedna a dva. Nepodarilo sa, ako dokázali sme ju argumentami prinútiť stiahnuť ten návrh z parlamentu. Prešiel rok, rok 2014, no a zrejme teda sponzori zatlačili a prišlo to teda späť. To znamená, od roku 2014 máme povinnú pracovnú zdravotnú službu aj pre zamestnancov kategórie rizika jedna.
Mimochodom, kategória rizika jedna znamená po slovensky, že to je bezriziková kategória, že tam tomu zamestnancovi nehrozí absolútne žiadne poškodenie zdravia alebo choroba z povolania, preto sa to nazvalo stupeň jedna, lebo nejako sa to nazvať musí, no tak to je o tom. Čiže zamestnanci, ktorí vykonávajú práce, ktoré sú zo zdravotného pohľadu absolútne bezrizikové, zdôrazňujem, absolútne bezrizikové, musia mať tiež zabezpečenú pracovnú zdravotnú službu. Takže keď do tej pošty príde nejaká ponuka, aha, my sme takí a takí, a stojí to 100 euro ročne na zamestnanca, no tak tých 100 eur na zamestnanca platia aj za toho jednotkového, ktorého práca je absolútne bez rizika ohrozenia zdravia, ale platí sa za neho tej PZS-ke.
A pracovná zdravotná služba je teda povinná aj voči zamestnancom v kategórii rizika dva, čo už určité riziko je, jasné, treba priznať, a to sú také povolania ako napríklad poslanec Národnej rady. A prečo? Prečo je to rizikové povolanie? No preto, tak jednak možno spadne tam ten luster na nás tuto, Peter, ty sedíš akurát tak dobre, akurát pod tou gilotínou, ale ty máš tvrdú hlavu, dobre. Kolega Dostál zase nosí prilbu bezpečnostnú, lebo dodržiava zákon o BOZP, takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán kolega, kolega Dostál nenosí žiadnu prilbu.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
... nenosí prilbu, ale mal by. Podľa mňa mal by, lebo je tu riziko poškodenia zdravia spadnutým lustrom. Veď mimochodom, to sa aj nedávno jednému ctenému kolegovi sudcovi stalo, takže ja by som to nepodceňoval. (Smiech.) Ale niektorí sa sťažujú na to, že nie sú tu okná, nie je tu vzduch, klimatizácia nefunguje, raz fúka, raz nefúka, niektorí sa sťažujú na iné veci, napríklad na psychické prostredie, ktoré nie na každého dobre dotýka.
Ale aby som teda prešiel k veci. To, že sedíte za tými obrazovkami počítačov, notebookov, znamená, že ohrozujete svoje zdravie, pretože napríklad účtovníčky alebo podobné administratívne profesie, ktoré teda pracujú s počítačom, sú zaraďované do kategórie dva práve z toho dôvodu, že hrozí choroba ožiarením obrazovkou počítača. Ono možno tá choroba hrozila v roku 1990, keď boli tie veľké, tieto delá (rečník naznačil rukami veľkosť), hej, kedy to žiarenie tam nejaké bolo, ale múdre hlavy to ponechali v tých tabuľkách, aj keď už máme teraz také notebooky, že neviem, či vreckové hodinky na baterku nevyžarujú väčšie žiarenie ako ten notebook. No a to je teda kategória dva a tam sa tiež musí v tej pošte platiť 100 eur mesačne, lebo tiež je to fajn zdroj zisku.
A tí, ktorí obhajujú to zaradenie do tej dvojky, lebo tam je určité riziko, hovoria, že to tak musí byť, lebo keby sa zrátali tí zamestnanci ročne, hej, ty si takúto štatistiku povedala (rečník ukázal na navrhovateľku), ja to poviem tak jednoduchšie, keď sa zrátajú tí zamestnanci, ktorí ročne utrpia nejakú chorobu z povolania, tak najviac medzi nimi je tých dvojkárov, a preto to musí byť aj v dvojke.
No ono je to tak, že v kategórii štyri, to znamená to najvyššie ohrozenie zdravia, je niekoľko desaťtisíc baníkov, hutníkov a v kategórii tri, no, niekoľko stotisíc možno ešte ľudí, ale kategória dva, to je z hľadiska toho širokého zadefinovania toho potenciálneho rizika typu notebook, tak tých je vyše milión. Takže keď je raz tých ľudí vyše milión a z nich teda 300 ročne, akože najväčšia skupina sú tí dvojkári, tak to je tak, akože prečo sa na Slovensku najviac kradnú Fabie. No preto, lebo ich na Slovensku najviac jazdí, a preto sa menej kradne povedzme Subaru áut, lebo tých je tu desať. Takže čo už nakradnete, keď ich jednoducho niet. To znamená, to je akési nepochopenie práce so štatistickými dátami, keď to poviem tak milosrdne. Jednoducho v kategórii rizika dva povinná pracovná zdravotná služba nemá byť, to si myslíme, to si myslíme stále, a preto je tu tento návrh.
No, keď sme študovali programové vyhlásenie vlády, tak sme sa príjemne potešili, že aha, ministerstvo hospodárstva statočne dalo návrh na zrušenie pracovnej zdravotnej služby. Tak sa teda tešíme. Ak to teda má byť v roku 2020, tak už sa tešíme menej, čiže je tu správna otázka, prečo by to nemohlo byť hneď zajtra, prečo čakať na rok 2020? To medzitým tie štyri roky tu bude nejaké ohrozenie nejakým vyšším rizikom nejakých chorôb, že by to predsedníctvo alebo čo je za tým? Ja neviem. Takže čakať podľa mňa netreba, keď vládna koalícia je takto rozhodnutá.
Len chcem vládnu koalíciu v dobrom upozorniť, že zrušiť pracovnú zdravotnú službu plošne, to dosť dobre nepôjde, ani by to skutočne nebolo vhodné, a náš návrh je tým správnym kompromisom. Teda jednak urobiť to okamžite a jednak zrušiť to pre jednotku, dvojku. Pre trojku, štvorku to jednoducho nechajme, pretože pre trojku, štvorku kategóriu rizika, pre tých baníkov, hutníkov, to, samozrejme, má veľký zmysel, aby pracovná zdravotná služba zavedená bola. Ale naozaj nie pre vychovávateľky v detských domovoch ani opatrovateľky v zariadeniach sociálnych služieb. To, prosím vás, nerobme, pretože pre takých zamestnávateľov, akých vlastne reprezentujete, pani spravodajkyňa, napríklad vy, je to po prvé nezmysel a po druhé skutočne aj tých pár eur tomu zamestnávateľovi potom jednoducho chýba. Tu je pár eur na pracovnú zdravotnú službu, tuná nejaké ďalšie zbytočné byrokratické povinnosti a tie peniaze mohli dostať zamestnanci, resp. mohli byť investované nejakým vhodnejším spôsobom do zlepšenia kvality práce tých zamestnancov alebo klientov, ktorých máte zverených.
Čiže poprosím, držme sa zdravého rozumu. Tu sa skutočne držme zdravého rozumu. Prosím, podporte ten návrh, je to vlastne v súlade s programovým vyhlásením. Dokonca by som povedal presnejšie a lepšie, je to praxou overené. V rokoch 2011 až 2014 sa nezvýšila početnosť chorôb z povolania, ak áno, tak nech ma o tom niekto presvedčí. Teda to boli roky, kedy sa tá pracovná zdravotná služba uplatňovala tým jemnejším spôsobom, tak ako to navrhujeme teraz. Poprosím ešte raz, buďme normálni, podporte to v prvom čítaní. Možno v druhom čítaní prediskutujeme nejaké pozmeňováky, nejaké zmeny, ale toto máte predsa aj vy v programovom vyhlásení vlády. Ak môžeme urobiť niečo na prospech ľudí, tak to, prosím, urobme a nečakajme.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Chcem sa pekne poďakovať kolegyniam, pani poslankyni Verešovej a Gaborčákovej. A v tejto súvislosti, čo ste vy hovorili, mňa napadol zas iný príklad, pretože pokiaľ nám nejaká legislatíva ukladá povinnosť zabezpečiť nejaké primerané opatrenia na prevenciu, tak či by za tie peniaze, keby ten zamestnávateľ alebo na charite alebo v detskom domove za tie peniaze kúpili napríklad že jablká tým zamestnancom, či by náhodou preventívne pre nich nespravili, pre ich zdravie, ďaleko viac ako touto pracovnou zdravotnou službou.
A, pani kolegynka, vy hovoríte, že nie je to duplicita. Nepovedali ste ale žiadny konkrétny príklad, možno by to bolo namieste, by som vedela lepšie reagovať. Lebo mám ja právnu analýzu, ktorá hovorí o tom, že naozaj tie povinnosti nejaké stanovené sú a sú obsiahnuté už v našej legislatíve aj bez existencie pracovnej zdravotnej služby. A je možné, že je tam niečo zadefinované inak, alebo rozdelené inak, alebo štruktúra inak, ja toto nespochybňujem, ale obsahovo tie povinnosti my jednoducho plníme. A v kontexte toho, že tá pracovná zdravotná služba pri takých číslach, zaťaženie 2,3 milióna ľudí a 328 prípadov výskytu, je neprimeraná, tak na tom sa, chcem veriť, zhodneme všetci.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy, vážení páni, pracovná zdravotná služba je učebnicový príklad toho, ako zbytočne a mimoriadne zaťažuje štát podnikateľskú sféru. Ako som povedala, nejde len o finančnú, ale aj administratívnu záťaž. Je to zároveň ukážka aj toho, ako štát núti podnikateľov kupovať si služby od iných podnikateľov, pričom tieto služby tomu samotnému podnikateľovi nič neprinášajú. Neprinášajú mu žiadnu pridanú hodnotu, nepotrebujú ich, akurát ich musia zaplatiť. A firmy na druhej strane, ktoré tieto služby poskytujú, majú tieto vynútené služby, majú, samozrejme, štátom garantovaný biznis a toto je zrejme kameň úrazu, pre ktorý sa do nášho legislatívneho poriadku dostali. Veď asi nemusíme nikoho presviedčať o tom, že nie je nič lepšie, ako mať štátom garantovaný biznis.
My sme v SaS zmapovali takéto povinnosti, ktoré sú kladené na podnikateľov a ktoré ich zbytočne zaťažujú či už administratívou, alebo finančne. My sme ich spracovali a spísali do nášho predvolebného programu Agendy 2020, čo bol náš ekonomický reformný program. Chodili sme s touto Agendou 2020 po celom Slovensku a sľubovali sme občanom a podnikateľom, že sa budeme snažiť a spravíme všetko preto, aby sa nám podarilo tieto návrhy zákonov zaviesť do praxe, aby sa nám podarilo zrušiť mnohé povinnosti, ktoré sú na nich kladené, a tak to aj činíme. Sme totiž presvedčení, že práve takéto služby, práve takéto povinnosti, ktorými sú podnikatelia zaťažení, ich blokujú v tom, že nemajú potom dostatok priestoru na to, aby mohli rozvíjať svoje podnikanie, aby možno mohli vytvárať pracovné miesta, aby mohli zvyšovať mzdy, aby možno mohli dávať nejaké prostriedky na odmeny, aby mohli investovať do modernizácie technológie a podobne. Pretože stále len riešia to, čo im štát ukladá, či už je to byrokracia, alebo sú to rôzne povinnosti, aj drobné povinnosti, ktoré sú potom spojené s kadejakými pokutami. Jednoducho jeden podnikateľ aby sa stále len staral o to, čo voči štátu musí spraviť, miesto toho, aby sa venoval tomu, aby vytváral hodnoty pre tento štát a mohol z nich platiť dane.
Aj napriek tomu, že sme v opozícii, rozhodli sme sa tieto návrhy zákonov predkladať. V tomto prvom kole týchto 40 návrhov opatrení sú také, ktoré štát nič nestoja, a na to sme si dali veľký pozor, aby sme aj v tomto pristupovali zodpovedne, aby sme predkladali také návrhy zákonov, ktoré nenabúravajú verejné financie a zároveň ktoré sa dajú veľmi rýchlo aplikovať, ktoré sa dajú veľmi jednoducho schváliť a bez toho, aby niekomu uškodili, tak aby sa dali zrealizovať. No niekomu zrejme uškodia, a to sú tie firmy, ktoré tento štátom garantovaný biznis dnes majú a celkom slušne z neho profitujú. Ale tých dám nateraz naozaj bokom.
Konkrétne v prípade pracovnej zdravotnej služby sa celkom tešíme, že toto sa dostalo aj do programového vyhlásenia vlády, ktoré napriek tomu, že je veľmi vágne a všeobecné a všeobjímajúce a samé guľaté vety, tak predsa len obsahuje nejakých zopár jednotiek konkrétností a toto je jedna konkrétnosť z nich. A preto máme aj veľkú nádej, že zrovna toto opatrenie, tento návrh zákona má šancu na úspech a že aj vládna koalícia sa k tomuto návrhu pridá. Jediné, čo je otázne a čo v nás vyvoláva otázku, je, že prečo chce vláda zrušiť túto pracovnú zdravotnú službu až v roku 2020. Tak keď sa už raz zhodli na tom, že je to zaťažujúca vec, je to zbytočná vec, neukladá nám to európska legislatíva, prečo na toto čakať do 2020, keď to môžeme spraviť ihneď a môžeme ihneď odbremeniť podnikateľskú sféru od tohto zbytočného nákladu? Samotné ministerstvo financií dokonca uvádza pozitívny vplyv na verejné financie. Čiže ešte aj tuto nejaké čaro neočakávaného.
Vrátim sa, dámy a páni, k samotnému návrhu. Jeho cieľom je zrušiť povinnosť vykonávať pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov zaradených v prvej a druhej rizikovej kategórii. Vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do tretej a štvrtej kategórie, čiže ľudia, ktorí v svojej práci prichádzajú do kontaktu s hlukom, s chemikáliami, s otrasmi a s podobnými rizikovými faktormi, tak tam navrhujeme pracovnú zdravotnú službu zachovať. Sme presvedčení, že tento návrh by významným spôsobom pomohol všetkým zamestnávateľom, a teda podnikateľskému prostrediu, nakoľko jeho dopady by znamenali významné zníženie finančnej, ako aj administratívnej záťaže.
Pre pripomenutie, v roku 2011 sa nám podarilo pracovnú zdravotnú službu pre kategóriu jedna a dva zrušiť, no vláda SMER-u ju v roku 2014 zaviedla znovu. Poskytovatelia týchto služieb zrejme veľmi silno kričali, dokonca sa sťažovali v Bruseli na vládu Slovenskej republiky, aby veľmi rýchlo túto povinnosť zaviedla naspäť, pretože straty boli zrejme veľmi veľké. A aby im vláda vyšla v ústrety, zaviedli túto povinnosť v ďaleko väčšom rozsahu, ako bola zavedená pred jej zrušením. Zaviedli ju plošne pre všetkých zamestnávateľov aj pre jednoosobové eseročky, pre živnostníkov, pre samostatne zárobkovo činné osoby, čiže živnostníkov, pre slobodné povolania, pre samostatne hospodáriacich roľníkov. No cakum prásk pre každého jedného bez ohľadu na to, v akej rizikovej kategórii daní pracovníci svoju prácu vykonávajú.
A dovolím si teda povedať, že prvá a druhá kategória riziková je zadefinovaná, sú, teda tieto kategórie sú zadefinované ako práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia, nie je riziko poškodenia zdravia, alebo pri nich nie je vzhľadom na riziko predpoklad poškodenia zdravia. My o takýchto kategóriách hovoríme, kde už z povahy veci jednoducho to riziko poškodenia zdravia nie je alebo je len veľmi minimálne. A takto zadefinovanú povinnosť pracovnej zdravotnej služby teda považujeme za príklad šikanózneho výkonu štátnej moci vo vzťahu k zamestnávateľom.
Oficiálne dôvody, pre ktoré vláda SMER-u pracovnú zdravotnú službu znovu zaviedla a zaťažila ňou plošne všetkých pracujúcich, a to je u nás okolo 2,3 milióna ľudí, bolo vraj neplnenie si povinností Slovenskej republiky vo vzťahu k požiadavkám európskej legislatívy. A ja vás teraz nebudem zaťažovať detailami, lebo mám na to celú jednu právnu analýzu. Koho by to zaujímalo, je k dispozícii, môžeme si o tom aj podebatovať a môžem to dať k nahliadnutiu. A nebudem vás tým zaťažovať práve preto, pretože sa vo mne vynára nádej, že už tento argument vláda nikdy nepoužije, pretože ak sami uviedli tento bod ako zrušenie pracovnej zdravotnej služby aj do programového vyhlásenia vlády, tak zrejme už od týchto argumentov upustili. Povinnosti totižto, ktoré nám európska legislatíva kladie, ktoré nám táto smernica ukladá, ktorú som už pri predstavení návrhu zákona spomenula, sú už obsiahnuté v zákone o BOZP a v zákone o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, ktorý priznáva každému jednému poistencovi nárok na preventívnu zdravotnú prehliadku. A preto pracovná zdravotná služba už je len akousi ďalšou nadstavbou a duplicitou, ktorú sme povinní vykonávať.
Ako som už uviedla aj pri predstavení a uvedení zákona, tak okrem zrušenia pracovnej zdravotnej služby zároveň navrhujeme vypustiť z tohto zákona minimálny časový rozsah pracovnej zdravotnej služby. Jednak smernica žiadnu takúto povinnosť neuvádza, že by bolo potrebné stanovovať nejaký minimálny časový rozsah, a jednak stanovovať minimálny rozsah zdravotníckych postupov nebýva zvykom ani pri omnoho závažnejších medicínskych postupoch. Tak ako žiadny iný zákon ani iný predpis neustanovuje spodnú hranicu pre trvanie napríklad operácie, transplantácie alebo štandardnej preventívnej lekárskej prehliadky, tak nevidíme logiku ani v tom, aby zrovna v tomto prípade takéto niečo zadefinované bolo.
Zhrniem teda veľmi stručne dôvody, pre ktoré sme sa rozhodli opakovane tento návrh na zrušenie pracovnej zdravotnej služby dať, a to je: Je to teda nad rámec požadovaný európskou rámcovou smernicou. Slovensko patrí medzi krajiny s najprísnejšou úpravou tohto a jednoducho je to zaťažujúce ako finančne, tak aj administratívne. Požiadavky kladené touto smernicou už spĺňame. Táto povinnosť je duplicitná.
Tretí dôvod. Je to neprimerané zaťaženie, neprimerané opatrenie. Na Slovensku dlhodobo klesá počet chorôb z povolania už od roku 1995, kedy žiadna pracovná zdravotná služba zavedená nebola. Napriek tomu od tohto roku klesá počet chorôb z povolania. A vonkoncom to nie je situácia, kedy je potrebné v takto rozsiahlej miere zavádzať opatrenia pre pracovné zaradenia bez reálneho rizika poškodenia zdravia.
Obhajcovia zavedenej pracovnej služby veľmi radi používajú ako argument také zdôvodnenie, že 66 % chorôb z povolania sú ľudia, ktorí sú zaradení v druhej kategórii rizikovej. Zabudli ale povedať, že z akého počtu. 66 %, to keď sa tak ako vytrhnete z kontextu, povie, tak to vyzerá, že to je že veľmi veľa, však to je viac ako polovica, veď to je strašne veľké číslo. No ale, dámy a páni, pracovnou zdravotnou službou je dneska zaťažených 2,3 milióna ľudí. A počet chorôb z povolania je ročne okolo 300 a konkrétne v roku 2015 to bolo 328. Čiže my zaťažujeme 2,3 milióna ľudí, pretože tu máme výskyt 328 chorôb z povolania. To je číslo, ktoré je, že 0,01426 percenta. Toto naozaj nie je primerané. Toto opatrenie nie je vo vzťahu k riziku ani náhodou primerané. Toto sú naozaj čísla, ktoré sú štatistickou odchýlkou a nie dôvod takto zaťažiť podnikateľské prostredie.
Piatym dôvodom je, a nie je to v poslednom rade, ale v neposlednom rade, mnoho firiem, ktoré poskytujú pracovnú zdravotnú službu, ju poskytujú vysoko formálne. Firmám klopú na dvere spoločnosti, ktoré realizujú pracovnú zdravotnú službu za pro forma služby a potrebné štátom vyžadované pečiatky. A stoja naozaj nemalé prostriedky, ja som si to sama zažila, kedy skutočne firmy pracujú v homologizovaných, skolaudovaných priestoroch, ktoré spĺňajú požiadavky na hygienu, na bezpečnosť, ochranu zdravia pri práci a podobne, musia spĺňať iks požiadaviek a potom tam príde človiečik s kufríkom a povie, že v kancelárii vybavíte pečiatku za nemalé prostriedky. A verte mi, že ak by podnikateľovi takáto služba niečo mala priniesť, tak ten podnikateľ si set sakra rozmyslí, či bude vyžadovať kvalitu poskytovaných týchto služieb alebo nebude. A dnes ani tí podnikatelia nevyžadujú tú kvalitu, pretože to nepotrebujú, pretože im to nič neprináša. Toľko možno k zhrnutiu.
Na záver ešte by som povedala len zopár slov možno, ktoré sú reakciou na podnety, ktoré tu boli z tej predchádzajúcej diskusie.
Ak vládnej koalícii prekážajú drobné opatrenia, tak chcem veriť, že tento argument v tomto konkrétnom prípade až tak neplatí, pretože toto nie je až také drobné opatrenie. Je to opatrenie, ktoré má veľké dopady, pozitívne dopady, dokonca vyskytuje sa v programovom vyhlásení vlády. To znamená, že verím, že sa filozoficky zhodneme na tom, že takéto opatrenie je tu potrebné.
Dokonca strana SIEŤ sa pred voľbami vyjadrovala, že prvých 100 dní vlády zavedie konkrétne opatrenia na zníženie finančnej a byrokratickej záťaže a pracovná zdravotná služba bola jednou z tých, ktoré explicitne vymenovali. To znamená, že prvých 100 dní vlády chceli odstrániť z našich povinností pre podnikateľské prostredie pracovnú zdravotnú službu, a ja verím, že tomu tak bude, ja verím tomu, že tá SIEŤ jednoducho tak ako zradila po voľbách a urobila krok na zostavenie vlády, ktorý vopred dementovala, že urobí, tak verím, že aspoň v programovej oblasti sa za tie svoje body programu postavia a že aspoň nebudú natoľko zbabelí a budú sa tváriť, že to už dneska neplatí a spravila sa jedna veľká čiara. Aby tú veľkú čiaru potom nespravil niekto iný.
Chcem ešte na záver možno povedať, že toto opatrenie nie je len pre podnikateľov, nie je len na odľahčenie podnikateľského prostredia. Pracovnú zdravotnú službu musia mať zavedenú aj štátne inštitúcie, aj školy, aj súdy, aj univerzity, aj detské domovy. Prosím vás, povedzte mi, či taký detský domov by napríklad v Michalovciach za 1 300 euro, za ktoré platí pracovnú zdravotnú službu, nemohol kúpiť niečo ďaleko užitočnejšie. Alebo detský domov v Nitre, 2 470 euro ich stojí pracovná zdravotná služba, naozaj si myslíte, že by ich nevedeli ďaleko efektívnejšie použiť, tieto peniaze? Alebo okresný súd, 24-tisíc na dva roky, 24-tisíc, a mnohé ďalšie. Opäť, kto by sa chcel pozrieť, ktoré všetky inštitúcie aké peniaze za to platia, je to tu k dispozícii.
Chcem na záver ctené plénum poprosiť o podporu tohto návrhu zákona a chcem poprosiť aj poslancov, ktorí tu v minulom volebnom období boli a hlasovali za takýto návrh zákona a prihlásili sa k tomu a považovali ho za dobrý, aby sa zachovali konzistentne. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, prosím, v mene všetkých predkladateľov predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Cieľom tohto predloženého návrhu zákona je zrušenie pracovnej zdravotnej služby vo vzťahu k zamestnancom, ktorí sú zaradení v prvej a druhej rizikovej kategórii. Zároveň upozorňujem, že vo vzťahu k zamestnancom, ktorí sú zaradení do tretej a štvrtej rizikovej kategórie, ostáva táto povinnosť nezmenená.
Súčasná úprava zakotvujúca povinnosť pracovnej zdravotnej služby vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej kategórie je príkladom šikanózneho výkonu štátnej moci vo vzťahu k podnikateľom zamestnávajúcim uvedené kategórie zamestnancov a profitujú z tohto, z tejto pracovnej zdravotnej služby, samozrejme, niektoré spoločnosti. Uhrádzať ju ale musia zamestnávatelia, ktorým táto samoúčelná povinnosť, ktorá im nič neprináša, len im odčerpáva zdroje, je pre nich okrem finančnej aj administratívnou záťažou a je to nedôvodné.
Podľa názoru nášho aj podľa právnych analýz dnes už aj bez existencie povinnosti pracovnej zdravotnej služby pre prvú a druhú kategóriu je učinením zadosť požiadavkám Smernice Rady č. 89/391 EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci. Tieto povinnosti sú obsiahnuté v čl. 7 až 14 tejto smernice a pokiaľ by to niekoho zaujímalo, tak v dôvodovej správe je aj podrobne špecifikované, o akých povinnostiach sa v tejto smernici hovorí. Tieto požiadavky, resp. nároky, ktoré sú tu uvedené, sú už v našej legislatíve v dostatočnom rozsahu naplnené samotným zákonom č. 124/2006, čiže to je ten zákon o BOZP, ako aj zákonom č. 577/2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorý už dnes priznáva aj bez existencie pracovnej zdravotnej služby každému jednému poistencovi nárok na preventívnu lekársku prehliadku. Čiže v týchto dvoch zákonoch sú definované povinnosti, pre ktoré je pracovná zdravotná služba už len akousi zbytočnou duplicitou, ktorá ale ide na vrub podnikateľov, ktorí ju musia zaplatiť.
Zároveň okrem zrušenia povinnosti pracovnej zdravotnej služby pre prvú a druhú kategóriu rizikovú tento návrh zákona rieši aj vypustenie prílohy č. 3b, ktorá ustanovuje minimálny časový rozsah pracovnej zdravotnej služby. Európska legislatíva, teda táto smernica žiadny minimálny časový rozsah nevyžaduje. A stanovovať minimálny časový rozsah u zdravotníckych postupov nebýva zvykom ani v iných zdravotníckych výkonoch, resp. medicínskych výkonoch. A my nevidíme žiadny dôvod na to, aby práve v prípade pracovnej zdravotnej služby zákon toto určoval.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ministerstvo financií uvádza, že návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, to je zjavne z dôvodu, že aj štátni zamestnanci a zamestnanci vo verejnej sfére sú takisto obsiahnutí v týchto povinnostiach, čiže aj tam by tá povinnosť bola zrušená. A tento návrh zákona, resp. tento zákon nebude mať zároveň vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv. Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Účinnosť navrhujeme od 1. januára 2017.
Ďakujem pekne za slovo a hlásim sa rovno aj do rozpravy. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja by som rád poprosil opozičné kolegynky a kolegov, konkrétne Janku, ale hlavne Jofa Viskupiča, zmiernite to, prosím vás. Ako trošku brzdite, veď, trošku s úsmevom, no. Berte do úvahy to, že vláda má vážnejšie povinnosti, ako predkladať nejaké dobré zákony pre zlepšenie podnikateľského prostredia a zamestnanosti. Tie úlohy, ktoré plní, viete, to sú iné veci, jednoducho, no hej. Uznajte, že tam jednoducho nie je priestor na to, aby sa zaoberali teraz nejakým zlepšovaním podnikateľského prostredia. Tam sú vážnejšie priority. Takže to je moja obhajoba pozície, ktorú tu z tohto pohľadu zaujal kolega Gál ako člen vládnej koalície.
No a druhá vec je, ja by som teda rád trošku upozornil, robíme si PR teda, tak robme si ho, dobre? Takže chcel by som upozorniť voličov – či voličov SaS-ky, alebo nevoličov SaS-ky, voličov iných politických strán –, no všimnite si, ak sa teda pred voľbami hovorilo o kvalite programov a program SaS bol hodnotený ako veľmi dobre, tak to, čo tu je teraz, to jednoducho nie je nič iné ako to, že ten program, ktorý sme napísali, ktorý bol tak pripravený, že mohol ísť do parlamentu okamžite na prvú regulérnu schôdzu, no tak tu jednoducho je. Veď my sme ten program pred voľbami nepísali len preto, lebo je to povinná jazda, lebo sa to musí.
No kolegyne, kolegovia zo SMER-u, tí nenapísali vôbec nič, lebo oni si povedali, že to sa nemusí. Stačí, tam treba rozdávať karafiáty na stretnutiach s dôchodkyňami, aby som teda tie dôchodkyne neurazil, ale prepáčte, a písať nejaký program, že čo budeme robiť, to bolo zbytočné.
My sme si tú prácu dali. My sme tie návrhy pripravili tak, že nebol žiadny problém, žiadnych ani 100 dní, ani neviem koľko na to. Čakali sme len na to, kedy príde prvá normálna schôdza, kde sa návrhy dajú dávať, a teda sú tu. Nerobíme nič iné ako to, čo sme robili v predvolebnej kampani a pokračujeme tu.
Je jasné, že teraz debatovať s vládnymi poslancami, podporte naše návrhy. No, už len z takej akejsi žiarlivosti by som to – byť vládnym poslancom, samozrejme – asi neurobil, lebo, aha, akí sú oni šikovní, my sme akí ťarbaví, my to nedokážeme. Ale dobre. Ja pána Gála chytám za slovo. Tak ja som za ním teda nebol rokovať so žiadosťou o podporu tohto zákona, tejto novely zákona o sociálnom fonde. No nebol. Ale pôjdem za ním, keď budem predkladať na nejakú ďalšiu schôdzu nejaké ďalšie zákony, a som zvedavý, čo mi potom povie, keď skutočne pôjdem v kuloároch za ním. Lebo my sme teraz za ním prišli tu v pléne. Veď my sme prišli za vami, vládni poslanci, veď tu sme. Aj vy tu dokonca sedíte a počúvate tieto návrhy. (Potlesk.)
Čiže je správne prísť niekde v kuloároch, niekde v kabinetoch za poslancom, za ministrom a podporte nám to? Alebo je správnejšie diskutovať verejne v pléne Národnej rady na záznam a pred očami voličov a verejnosti a médií? Ja si myslím, že správne je diskutovať tu. No veď ukážte v tej diskusii, ja som ešte, moment, ja som ešte nepočul ani od pána Gála, ani od nikoho ďalšieho z vás a mohli ste sa kedykoľvek prihlásiť, nejakú vecnú, poriadnu vecnú pripomienku, prečo by to nemalo byť zdobrovoľnené, ten sociálny fond. Ako by to mohlo byť inak. Veď ak aj to nemáte vy pripravené, tak predsa ste, netvrdím, že možno majstri sveta, ale majstri Slovenska určite, veď ste vyhrali voľby. Tak sa ukážte, akí ste! Diskutujte, dajte vaše návrhy! Improvizujte! Ukážte, že to dokážete! A ste ticho. Takže je mi jasné, že presadiť týchto 40 zákonov bude ťažké.
Ale ešte upozorňujem na jeden rozmer. Pán Gál hovorí, no prišli ste sem s takýmito drobnosťami. Pán Gál, my sem prídeme aj s väčšími vecami. My sem prídeme s návrhmi na zrušenie daňových licencií, na zmenu odpisovej politiky, zásadné zmeny v daňovej politike, sociálnych, zdravotných odvodoch. My to sem prinesieme. Lenže povedali sme pred touto schôdzou, nechceme sem nosiť návrhy, ktoré by mohli byť spochybniteľné zo strany vládnej koalície, že teda má to negatívne dopady na rozpočet. My tie návrhy prinesieme a prinesieme ich odôvodnené aj v tej rovine, ako ten prípadný výpadok v štátnom rozpočte dokážeme nahradiť, aby to bolo komplexné, aby to malo skutočne hlavu a pätu. A prinesieme ich vtedy, keď sa tu o štátnom rozpočte na jeseň rokovať bude. Keď to bude v tom správnom čase. Teraz je tu 40 opatrení, ktoré skutočne nemajú dopady na štátny rozpočet. Ak, tak nepriame, a ak, tak pozitívne, pretože zlepšenie podnikateľského prostredia, naštartovanie vyššej zamestnanosti znamená pre štátnu kasu väčšie príjmy z vybraných daní, odvodov. A naopak, ušetrené na sociálnych dávkach, dávkach v nezamestnanosti, veď to je predsa jasné.
Ale ešte raz k meritu veci. Ak pán Gál kritizuje tieto návrhy, že to sú také drobnosti a že to nestojí za reč, tak pardon, to si teda skutočne vyprosujem. Keď teda prinesieme zásadné veci typu daňové licencie, odpisy a neviem čo ďalšie, potom bude hovoriť čo? Potom bude hlasovať za, lebo toto sú tie veľké veci? Áno, SaS, na toto som čakal. Toto vám naozaj podporím. Tie drobnosti nie, s tým niekam choďte. To sú čiste hlúpe, hlúpe argumenty, len aby sa tu niečo povedalo.
Pardon, pán poslanec Gál, aby ste nebrali osobne, pretože viem, že to nie sú vaše osobné argumenty, ale to ste vygenerovali na tej koaličnej rade. Čiže je to názor koho, no koho asi, kto má to hlavné slovo v koalícii? Prepáčte, ale Robert Fico a tí jeho najbližší. Takže to je jeho názor a nás takýto názor jednoducho uráža, pretože tu ide skutočne o zlepšenie podnikateľského prostredia zmenami, ktoré nemôžu nikoho uraziť, nikoho sa dotknúť, na štátny rozpočet majú nepriamo pozitívny dopad, zlepšia zamestnanosť, keď to vezmete z vašej strany, zlepšia zamestnanosť, o ničom inom to nie je. A ak to dehonestujete, lebo to sú také drobnosti, tak potom čo, ktorý návrh je dobrý? Ktorý má 80 strán alebo ten, ktorý je o jednej vete? Veď o tom to predsa nie je. Tá kvalita legislatívy nie je o tom, či je zákon mohutný alebo jednoriadkový. Prepáčte, ale takto sa politika jednoducho nerobí. Zosmiešňujete sami seba.
Takže, toto je, sme stále v úvode celej tej diskusie k tým ďalším návrhom. Ja verím, že si trošku vstúpite do svedomia, kolegyne, kolegovia z vládnej koalície, a ak teda do tejto diskusie ste ochotní aspoň vstúpiť, tak vás poprosím o slušné, seriózne argumenty. Nech sa bavíme ako ľudia, nech sa bavíme ako poslanci, na ktorých sa pozerajú nielen tie deti z Kluknavy, ale voliči, ktorí nás, vás volili. Buďme dôstojní a robme to, prečo sme sem prišli, aby sme zlepšovali život na Slovensku.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Tiež by som chcela zdôrazniť ten balík 40 opatrení, pretože naozaj niektoré tie jednotlivé návrhy zákonov alebo teda návrhy na úpravy zákonov sa dajú vnímať ako drobnosti, ale práve o to ide v tých 40 bodoch, ktoré práve takýmito drobnosťami keby sa odstránili, tak by odstránili to, čo to podnikateľské prostredie šikanuje, byrokratizuje, čo prináša finančnú a byrokratickú záťaž. A práve týmito drobnosťami je to podnikateľské prostredie dlhodobo traumatizované a otravované.
A ešte by som chcela reagovať na jednu vec, ktorú kolega Viskupič spomenul. Je pravdou, že vládna koalícia na túto schôdzu nepripravila takmer nič. A dôvod, ktorý bol pomenovaný, bol, že je to ešte skoro a ešte sa na to nestihli pripraviť. Tak vláda, ktorá má za sebou aparát všetkých ministerstiev, a nechcem ani vedieť to číslo tých úradníkov, ktorí mali priestor pripraviť sa na túto schôdzu a začať s týmito opatreniami, nepripravili nič a opozícia bez tohto aparátu vo vlastnej réžii s vlastnými silami pripravila balík 40 opatrení.
A ešte chcem reagovať na jednu vec. Napríklad pán poslanec Procházka sľuboval svojim voličom, že prvých 100 dní vlády, keď sa dostane do vlády, prinesie návrhy na zlepšenie podnikateľského prostredia na odbúranie finančnej a administratívnej záťaže. Tak ak on toto chce stihnúť za prvých 100 dní, tak to aby sa teda veľmi, veľmi poponáhľal, a už v tomto momente neviem, či nie je jediná šanca, ako to stihnúť, podporiť tie naše. Pretože tie svoje už do 100 dní nestihne.
Ďakujem. (Potlesk.)