Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctení prítomní, na úvod mi dovoľte, aby som vyslovil svoju a nielen svoju žiadosť o odvolanie Roberta Kaliňáka z funkcie z dôvodu, je to jasný dôvod, krytie daňových podvodov, krytie práčok špinavých peňazí. Ďakujem.
No a teraz k spravodajskej informácii.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 138. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj podľa legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 132 z 30. mája 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Zároveň za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 5. septembra 2016 a gestorský výbor do 6. septembra 2016.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Ja takisto sa chcem naozaj poďakovať za ten príspevok, lebo naozaj treba riešiť veci prakticky a konštruktívne. Presne toto sme, samozrejme, riešili aj v rokovacom poriadku, keď sme navrhovali účasť na komisiách aj pre verejnosť. V prvom rade sme vyriešili, samozrejme, naplnenie kapacity tej miestnosti. Tam tiež poslanci namietali to, že, dobre, ale keď príde do našej malej miestnosti pre komisiu, kde sa zmestí tak 25 ľudí, stovka, čo nám tomu bráni? Budeme mať predsa voľnú veľkú zasadačku, tak sa proste presunieme, tých 5 minút na to oželieme, aby sme sa presunuli do väčšej zasadačky. Nie je to žiadny problém, aj keď takáto situácia môže nastať naozaj tak raz päť rokov, hej, čo sa môže stať, maximálne pri parkovacej politike. To isté čakám, že v Bratislave tak isto bude toľko občanov v zasadačkách, keď sa bude naozaj reálne riešiť parkovacia politika. Zatiaľ sú to len také reči. A platí to isté, samozrejme, ale aj o tej druhej strane, nielen kapacita miestnosti, ale, samozrejme, aj pravidlá jasné pre účasť obyvateľov na zasadnutí a pre to, čo sa udeje v prípade, keď budú rušiť rokovanie. Bohužiaľ, samozrejme, tieto situácie nastanú, nie je to tak pravidlom, ale o to väčšia pravdepodobnosť je, že budú rušiť takéto rokovanie v prípade, že nastane situácia ako v tých Košiciach, že nebudú pripustení do sály. Samozrejme, potom budú tí obyvatelia vykrikovať a rušiť to rokovanie. Takže radšej treba byť konštruktívny a nemať problém s tým, že niekto a niekde sa zúčastní. Veď koniec koncov nikto nikoho neuhryzne na tom rokovaní.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Kresák, chcem sa aj k tomu pripojiť a poďakovať za konštruktívny príspevok, za odbornú analýzu. Myslím si, že by sa malo diskutovať o predkladaných zákonoch takto, a nie s krvavými očami s tým, že: „Keď ste neprišli rokovať, tak nepodporíme váš návrh zákona.“ Verím tomu, že dokážete presvedčiť aj svojich kolegov v koalícii, aby sa pridali na vašu stranu, a že tento zákon sa posunie do druhého čítania, kde bude možnosť vlastne všetky tie nedostatky, ktoré ste tam aj vy spomínal a ktoré určite sú a mohli by vylepšiť tento zákon, odstrániť a bude možnosť doplniť a vlastne urobiť takú normu, aby sme ozaj obciam a občanom vyšli v ústrety.
Škoda je už len jedna tá, že na tomto vašom vystúpení sa nezúčastnili vlastne všetci tí, ktorí doteraz kritizovali ten zákon a videli len tie nedostatky, a nie tie pozitíva. Nie je tu vlastne ani jeden z tých poslancov, ktorí takto reagovali.
Ďakujem.

Ďakujem pánu poslancovi Kresákovi za jeho vystúpenie. Takto nejako si predstavujem, že by mohol fungovať normálny parlament, že nie je len miestom prestreliek medzi koalíciou a opozíciou, ale aj miestom vecnej diskusie a vecnej analýzy a rozoberania návrhov zákonov bez nejakých priamych politických a apriórne zadefinovaných postojov, ale naozaj z hľadiska vecného.
K tomu, čo ste povedali, dovoľujem si vysloviť trochu iný názor ohľadom toho, že či to, čo sa žiada, čiže verejnosť rokovania komisií je len právo na informácie. Podľa mňa je tam silný aj ten aspekt práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí. A to, že nejaká aktivita, činnosť je uplatňovaním istého práva, predsa neznamená automatiky to, že to nie je aj uplatňovaním nejakého iného alebo dlhších viacerých práv. Napríklad zhromaždovacie právo alebo petičné právo tak isto slúžia uplatňovaniu práva na slobodu prejavu. Čiže je možné, že nejaká činnosť zasahuje aj viacej práv. A myslím, že tak je to aj v tomto prípade. Ak by to tak nebolo, tak vlastne to právo na informácie, ak by išlo iba oň, by sa celé dalo ošetriť tým, že budú nejaké veľkoplošné obrazovky na námestí, kde sa bude premietať či už prenos zo zasadnutí zastupiteľstva alebo zo zasadnutí komisií. Toto právo podľa mňa ale má slúžiť aj na to, aby obyvatelia mohli prípadne vystúpiť na rokovaní komisie, aj keď to, samozrejme, nemusí byť automatické, ale tak je to aj v prípade zastupiteľstiev.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Hrnko, tak vám unikla v tom prejave a v zápale taká veta na tému Ján Langoš, že o mŕtvych sa má hovoriť len v dobrom, áno, aj Rimania vraveli, de mortuis nihil nisi bene, a potom ste to zatĺkli formuláciou, a keďže o dobrom neni o čom hovoriť, tak ste pokračovali. Takáto formulácia je diagnostická. Presne takúto formuláciu by povedal každý puncovaný komunista a eštebák.A ak ste ešte potom povedali, že ste celé obdobie pledíroval za tajnú voľbu, tak sa teda divím, prečo Komunistická strana, ktorej ste boli členom, volila svojich všetkých bossov veľmi často aklamačne a skandovaným potleskom. Neviem, ako sa vám darilo to pledírovanie za tajné voľby, o ktorých teraz hovoríte, pretože ja sa nepotrebujem spovedať nijakému straníckemu sekretariátu, moje hlasovania sú sem-tam nedávno, napríklad zo včera či spred včerajška dôkazom toho, že sa rozhodujem podľa svojho vedomia a svedomia a nemám problém svoje hlasovanie verejne prezentovať, i keď ide o osoby (potlesk).

Ďakujem. Pán poslanec Hrnko, vo vašom vystúpení ma veľmi zaujala myšlienka, že by sme mali voliť morálnych a čistých ľudí, nie bývalých politikov, lebo na nich je vždycky niečo také pochybné, ak som to dobre zachytil. Tak ma to trochu zaujalo práve preto, že vy ste boli 8 rokov politikom, potom ste nasledujúcich 16 rokov boli bývalým politikom, to, že by sa to dalo brať aj ako istá forma sebakritiky, a teraz ste zasa politikom.
Druhá vec, k tej tajnej voľbe. Je rozdiel, tajná voľba či je pre občanov, ktorí si volia svojich zástupcov, alebo je pre tých zástupcov, ktorých si občania zvolili. To je dramatický rozdiel. Ak sa vy nedokážete slobodne rozhodovať bez ohľadu na názor straníckych sekretariátov, je to vaša vec a váš problém, ja to dokážem a nemám s tým problém. A mali by ste to dokázať aj vy.
Posledná vec. Ja som sa vás ešte pred vystúpením spýtal na to, že či aj váš kandidát, a teda aj vy ako navrhovateľ vidíte rovnako kriticky a odmietavo obe totality, ktoré Slovensko zažilo v 20. storočí, aj tú fašistickú zo slovenského štátu Jozefa Tisa, aj tú komunistickú z nasledujúcich štyroch desaťročí, pretože toto je pre Ústav pamäti národa veľmi dôležité, úplne podstatné, lebo Ústav pamäti národa sa venuje obom týmto zločineckým režimom a ľudia, ktorí o ňom rozhodujú, ktorí majú akýkoľvek vplyv na jeho fungovanie, by mali mať rovnako kritický a odmietavý názor na obe totality, ktoré Slovensko zažilo v 20. storočí.

Ďakujem. Pani poslankyňa Jurinová tiež povedala, že úlohou Ústavu pamäti národa je mapovať obdobie neslobody, ktoré trvalo od roku 1939 do roku 1989 a ktoré zahŕňa oba totalitné režimy, čiže fašizmus aj komunizmus. A Ján Langoš bol preto takým dobrým šéfom Ústavu pamäti národa, pretože rovnako kriticky a odmietavo nazeral na obe totality z našej histórie 20. Storočia, na fašizmus aj komunizmus.
Viem, že rovnako odmietavý vzťah k obom totalitám má aj kandidátka pani Šípošová. Nie je mi jasné, keďže nepoznám toho druhého kandidáta, ale verím, že aj on sa rovnako kriticky pozerá na fašizmus aj komunizmus, aj na obdobie vojnového slovenského štátu, spojenca nacistického Nemecka, aj na komunistický režim z rokov 1948 až 1989. A možnože v tomto by nám mohol pomôcť pán Hrnko, ktorý je už pripravený na ďalšie vystúpenie v rozprave. A určite by ma zaujímal aj jeho názor, či rovnako kriticky vníma obe totality, ktoré Slovensko zažilo v 20. Storočí, a či rovnako odsudzuje Tisov slovenský štát ako komunizmus v socialistickom Česko-Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, spomenula si to, že sa diskusia na výbore pre ľudské práva zvrhla na osočovanie. No ja som nebol na tom výbore, ale som hlboko presvedčený, že človek má sa stotožniť so svojou voľbou, má k nej verejne a otvorene stáť.
A pokiaľ ide o osočovanie a niektoré osoby vyskytujúce sa v Ústave pamäti národa, problém tých osôb, či sú to neoľudácki historici alebo starokomunisti mentálni, je v tom, že sú osočené sebou samými, svojimi postojmi, svojou minulosťou, svojou pseudohistorickou produkciou. Proste tam nejde o to, že máme niekoho osočovať. Stačí sa na takýchto ľudí triezvo pozrieť a je jasné, že osočovanie je nadbytočné, pretože, ako som povedal, osočili sa sami.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem obidvom kolegom a pripájam sa k tomu, čo tu zaznelo. Úctu k dielu najlepšie prejavíme tým, keď budeme hľadieť, kráčať ideovou cestou jeho zakladateľa. A v tomto zmysle si myslím, že by nám mali ležať na srdci dobré voľby a dobré rozhodnutia, pretože za roky existencie i za roky po smrti Jána Langoša boli viaceré pokusy tento ústav zlikvidovať, pretože mnohým pamäť národa, nech akokoľvek v priemere slabá a krátka, vadí. A veľmi by sa im hodilo, keby sa celý ústav dal odviesť do trasoviska, prípadne pre nich v optimálnom prípade sa stal baštou neoľudáctva alebo ľudí spätých morálne, mentálne, až nemravne, s komunistickým režimom, lebo i takí tam sú. A preto zápas o každú osobu v jeho štruktúrach má zmysel a stojí za to.

Pán poslanec Osuský tu spomenul Jána Langoša, ktorý bol autorom zákona o pamäti národa a zároveň prvým šéfom Ústavu pamäti národa. Zhodou okolností včera uplynulo desať rokov od jeho tragickej smrti. Pred pár týždňami sme na pôde tohto parlamentu boli poučení, že minúta ticha sa nedrží za ľudí, ktorí zomreli alebo zahynuli dávnejšie, ale za aktuálne nešťastia alebo úmrtia. Takže nejdem navrhovať minútu ticha, ale myslím si, že je vhodné, správne a potrebné, aby sme si pamiatku a odkaz Jána Langoša pripomínali, pripomínali si ho nielen teraz, keď si pripomíname výročie jeho tragickej smrti, ale aj vo svojej reálnej činnosti. Ján Langoš bol najlepší možný človek na čelo takejto inštitúcie, pretože Slovensko má v dejinách svojej, teda v novodobej histórii dve totality, fašistickú a komunistickú. Obe boli zlé, obe páchali zločiny. Zločiny oboch je potrebné si pripomínať a k obom je potrebné byť rovnako kritický. Nech si už z toho každý vyvodí záver, aký chce v tejto voľbe. Mňa aj myšlienka na toto vedie tiež k rovnakému rozhodnutiu, že dám svoj hlas kandidátke pani Šípošovej (potlesk).