Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Ja len veľmi kratučko. Janka, pani poslankyňa, si chybne prečítala pri čítaní pozmeňujúceho návrhu, ja chcem len opraviť, aby bolo zaznamenané, že ustanovenie § 58, tak je to napísané, čítala si 51, tak len aby bolo pre záznam, že ide o § 58. Potom si už ďalej čítala 58, len v tom jednom bode to bolo, takto som to teda zachytila. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Chcem podporiť aj takto verbálne faktickou poznámkou tento pozmeňujúci návrh alebo nejaký iný v podobnom duchu, ak by prišiel, pretože to, aké povinnosti majú mať, teda majú subjekty, ktoré balia svoj tovar do nejakých sáčkov, obalov alebo ho zabalený kupujú zo zahraničia a ďalej predávajú, to je jednoducho nevykonateľné. A prax, máme za sebou júl, august, september, polovica októbra, triapolmesačná prax aj nasvedčuje tomu, že podnikatelia ani netušia, že majú takúto povinnosť, nie že by si ju plnili.
Čiže, pán minister, ak chcete urobiť službičku ministrovi financií a vylepšiť štátny rozpočet, stačí vyslať vašich inšpektorov do ulíc a prakticky v každej prevádzke, povedzme rýchleho občerstvenia, v ktorej sa zastavia a budú si pýtať informácie o tom, či sú registrovaní v príslušnom zmysle podľa zákona o obaloch, tak zistia, že registrovaní nie sú a pokutička 1 200 eur je v kapse. Čiže produktivita práce takýchto inšpektorov bude veľmi vysoká, a pokiaľ máte nedostatok zamestnancov, je tam nejaký podiel na tržbách, tak sa hlásim za inšpektora, pretože je to veľmi ľahký spôsob zárobku.
No jednoducho, s prepáčením, je to pekný prúser, to, čo sa stalo, takto sa veci jednoducho robiť nemôžu. A keby som vymenoval a doplnil kolegyňu, že čo všetko takto podnikatelia dostali zľava, sprava za posledné roky, tak okrem pracovnej zdravotnej služby je tu napríklad podobný nezmysel na povinnosť pri zákone na ochranu osobných údajov, ďalej tu máme elektronické schránky, ktoré sú tiež najnovším hitom, už starším, niekoľkoročným evergreenom je prihlasovanie zamestnanca do Sociálnej poisťovne. Skrátka, je toho veľa a valí sa to na podnikateľov z každej strany... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, prihlásila som sa do rozpravy k tomuto bodu programu napriek tomu, že nebudem hovoriť o zmenách, ktoré vláda v súvislosti s týmto zákonom do parlamentu prináša. Chcem len využiť možnosť, že máme otvorený zákon o odpadoch, a chcem hovoriť o probléme, ktorý považujem za mimoriadne závažný a ďaleko dôležitejší ako ten, ktorý je tu predložený. To sú zmeny, ktoré sú účinné od 1. 7. tohto roku, súvisiace s obalmi a neobalenými výrobkami. K 1. 7. tohto roku totiž nadobudli účinnosť ustanovenia, ktoré definujú, kto je výrobca obalu. Výrobcom obalu je podľa týchto ustanovení každý, kto zo zahraničia dováža nejaký výrobok a ten je zabalený v nejakom obale, alebo je ním každý, kto svoj výrobok alebo nejaký tovar do akéhokoľvek obalu zabalí a tento posúva v tom obchodnom procese ďalej.
Zároveň definuje, kto je výrobcom neobalového výrobku. Výrobcom neobalového výrobku je zase každý, kto si napríklad vytlačí vizitky, kto napríklad vytlačí nejaký reklamný plagát, leták, je ním akákoľvek účtovníčka, živnostníčka, ktorá si napríklad pre účely svojho podnikania kúpi tlačiareň a počítač a tie vybalí z nejakej krabice, už vygenerovala nejaký odpad v podobe obalu. To znamená, že, že takouto definíciou sa do tejto skupiny zahrnulo vyše 560-tisíc subjektov, ktorým zákon definuje nie malé povinnosti. Sú to teda všetky firmy malé, veľké, stredné, jednoosobové a sú to dokonca aj živnostníci. Títo majú, samozrejme, v súvislosti s týmto isté povinnosti, a to je registrovať sa na ministerstve životného prostredia, je to povinnosť mať uzavretú zmluvu s odpadovou spoločnosťou, to sú tzv. OZV-čky, čiže organizácie zodpovednosti výrobcov, a majú povinnosť posielať mesačne relatívne komplikované hlásenia, a to bez ohľadu na množstvo, ktoré produkujú. To znamená, aj keď je to že kilo ročne, aj napriek tomu majú povinnosť mesačne takéto komplikované hlásenia posielať.
Inými slovami, ak to zhrniem, to bolo veľmi zovšeobecnené, tak od 1. 7. sa tu spustila jedna obrovská byrokratická mašinéria, ktorá je spojená aj s finančnými nákladmi, s finančnou záťažou podnikateľov, a nielen podnikateľov, pretože tieto povinnosti nemajú len podnikatelia, ale majú ich aj neziskové organizácie, štátne inštitúcie a podobne. A ja naozaj nevidím v blízkej histórii nejakú, nejaký podobný, podobnú byrokratickú mašinériu, možno ešte pracovná zdravotná služba bola svojím charakterom podobný nezmysel a podobná byrokratická aj finančná záťaž, ale toto naozaj, naozaj je ako unikát.
Som presvedčená, že od účinnosti týchto ustanovení sa tu dosiahol nevykonateľný stav, dosiahol sa stav právnej neistoty, dosiahlo sa predraženie všetkých tovarov a služieb, ktoré sú v niečom zabalené. A dokonca som presvedčená, že samotné plnenie tohto zákona generuje nemalý odpad. Už len v súvislosti s plnením si týchto povinností sa tu začalo generovať veľké množstvo odpadu, a to už nehovorím o tom, že za neplnenie týchto povinností sú stanovené veľké pokuty.
Ak som hovorila o nevykonateľnom stave, chcem to trošku vysvetliť. Ak vyše 560-tisíc spoločností má takúto povinnosť, povinnosť registračnú, povinnosť uzavrieť zmluvu, a tých spoločností, tých OZV-čiek je podľa mojich informácií 11, tak ak by týchto 560-tisíc zmlúv bolo potrebné každú z nich len hodinu sprocesovať, a to veľmi dobre vieme, že keď nejaká spoločnosť uzatvára zmluvu s inou spoločnosťou, tak to trvá minimálne hodinu, ale ak by pri konzervatívnom odhade to trvalo hodinu, tak v týchto 11 firmách, ak by sa v každej z nich len traja ľudia venovali len uzatváraniu zmlúv a robili by to osem hodín denne a robili by to 260 pracovných dní v roku, tak každému z nich by to trvalo 8 rokov. A toto jednoducho nie je vykonateľné. Dnes za pár mesiacov prechodného obdobia, ktoré ministerstvo na túto povinnosť dáva, jednoducho nie je vykonateľné.
Ak som hovorila o stave právnej neistoty, hovorila som o tom, že pre mnohých je táto definícia nejasná. Mnoho týchto podnikateľov si vôbec nevie predstaviť, že oni sú výrobcovia nejakého obalu, pretože oni naozaj reálne nie sú. Navyše nebola k tomuto spustená žiadna informačná kampaň napriek tomu, že to postihlo tak strašne veľké množstvo ľudí, tak strašne veľké množstvo foriem, žiadna informačná kampaň, mnohí ani netušia, že takú povinnosť majú. Ďalej nezrozumiteľné usmernenia zo strany ministerstva, toto všetko jednoducho vytvára akýsi, akýsi právny stav neistoty a to naozaj nie je dobré.
Ak som hovorila o tom, že to spôsobí predraženie tovarov, tak zrejme sa zhodneme na tom, že náklady spojené s týmito povinnosťami sa premietnu do výrobkov, premietnu sa do cien výrobkov. A kým v minulosti túto povinnosť malo niekoľko jednotiek spoločnosti, ak dnes ju má 560-tisíc spoločností, tak už len táto administratíva, už len s týmto spojené transakcie, či už bankové, alebo, alebo akékoľvek iné potrebné, jednoducho predražia celý ten proces a to sa celé premietne do cien výrobkov. A toto nie je treba vôbec marginalizovať.
Ak som hovorila o tom, že samotná povinnosť zákona generuje veľký odpad, tak som tým myslela, že už len 560-tisíc zmlúv, ktoré treba vytlačiť v dvoch origináloch, je 560-tisíc krát možno 2-3 strany vytlačeného papiera. Ak som hovorila o tom, že tieto spoločnosti majú povinnosť sa registrovať, tá registračná povinnosť je v papierovej forme, ak sa nemýlim, ak sa mýlim, pán minister, opravte ma, podľa mojich informácií je to, je to tá povinnosť papierová, to je len zase 560-tisíc papierov. A toto, samozrejme, generuje veľký odpad.
Ak som hovorila o tých obrovských pokutách, tak len pre ilustráciu, ak sa spoločnosť nezaregistruje na ministerstve, tak pokuty začínajú pri sume 1 200 eur a končia pri 120-tisíc, toto nie je maličkosť pre malého živnostníka, ktorý aj keby dostal povedzme tú minimálnu sumu, nie je to maličkosť pre malého živnostníka, ak za nezaregistrovanie sa dostane takúto pokutu.
Toto všetko považuje za obrovský problém a z tohto dôvodu som aj zvolala zasadnutie hospodárskeho výboru, ktoré sa malo uskutočniť včera, a pozvala som naňho, na toto zasadnutie, pána ministra, pretože som chcela, aby nás informoval o tom, aká je aktuálna situácia, o tom, koľko je k dnešnému dňu - ten zákon platí štvrť roka, teda účinnosť týchto ustanovení platí štvrť roka -, koľko je na ministerstve evidovaných registrácií, či a resp. aká je spätná väzba od tých OZV-čiek, aké problémy evidujú, ako sa s nimi plánujú popasovať, či v tomto smere plánujú nejaké, nejaké zmeny legislatívne, či sa uplatňujú kontroly, či sa vykonávajú kontroly, aká tam je úspešnosť. Jednoducho, aby nás informoval o tom, aký stav v tomto je a čo sa s ním plánuje robiť.
Jednoducho si myslím, že hospodársky výbor má mať takúto informáciu, pretože toto sú naozaj nie malé dopady na podnikateľské prostredie, a chcela som, aby sme sa o tom teda v kľude pobavili a aby sme možno našli spoločné riešenie, ako s tou situáciou ďalej pohnúť. Bohužiaľ, sa toto stretnutie nepodarilo, zasadnutie výboru, pretože pán minister nás na poslednú chvíľu informoval, že na toto zasadnutie nepríde. A ja preto využívam tento priestor, aby som poukázala na to, že, pán minister, tá situácia je naozaj vážna, tam vonku je 560-tisíc spoločností, z ktorých, ja vám garantujem, 90 % ani netuší, že podľa takéhoto zákona má nejakú povinnosť. To znamená, 90, možno 95 % spoločností je dneska v stave, že nedodržiava zákon a ani o tom netuší. Netušia, že majú povinnosť sa niekde registrovať, netušia, že majú povinnosť mať nejakú zmluvu so spoločnosťou, s odpadovou spoločnosťou, netušia, že majú povinnosti poslať nejaké mesačné výkazy, a netušia, aké pokuty im hrozia.
Ja chcem veriť, že možno už aj vzhľadom na našu diskusiu spred piatich minút už aj vy chápete, čo tento zákon prináša, a chcem byť optimista, chcem veriť, že v krátkej dobe príde novela tohto zákona, a mám teda veľmi čerstvú informáciu, že sa takéto niečo plánuje a že príde novela sem nielen taká, akou je táto, a teda s drobnosťami, ale taká, ktorá naozaj bude riešiť problematický stav a ktorá pomôže podnikateľom, ktorí dnes naozaj sú týmto doslova, doslova pribití.
No kým tu táto novela nie je a dnes na stole nie je, nie je fér nechať tento stav len tak, pretože dnes je stav, že okolo 550-tisíc spoločností nedodržiava zákon. Podľa mojej informácie neoverenej máme registrovaných okolo 12-tisíc týchto spoločností a zvyšné nie sú. To znamená, približne 550-tisíc spoločností dnes nedodržiava zákon. A toto, dúfam, nie je želaný stav, hoci sú tu isté šumy, že nebudú udeľované pokuty. No ale vy, pán minister, nemáte kompetenciu rozhodnúť o tom, že pokuty neplatia. Pokuty boli riadne schválené týmto parlamentom, a preto sú platné. Nech je to akokoľvek nelogické, nespravodlivé, nekorektné, tak jednoducho je to platné. To je totižto parlamentná demokracia. A ak toto demokraticky zvolené plénum čokoľvek schváli, tak nemá nikto kompetenciu povedať o tom, že to neplatí. Jediný, kto môže povedať o tom, že to neplatí, je opäť toto plénum, a to formou, že nejaký ten zákon zmení.
A preto si dovolím povedať, že vy, pán minister, máte, máte tú kompetenciu priniesť sem návrh zákona, napríklad aby pokuty neplatili, aby sa znížili, aby sa zredukovali, ale nemáte kompetenciu povedať, že nebudú platiť, a preto som aj zvolala ten mimoriadny hospodársky výbor, pretože na ňom som vás chcela práve o toto poprosiť, aby ste sem s takouto novelou prišli. Keďže ste mi tú možnosť nedali, využívam to, že je zákon otvorený a prinášame aj s kolegyňou pani poslankyňou Annou Zemanovou dva pozmeňujúce návrhy, z ktorých jeden rieši to, aby sa dočasne neuplatňovali tie kritické ustanovenia tohto zákona, konkrétne § 58 vo vzťahu k tým subjektom, ktorým tieto povinnosti pribudli od 1. 7. 2016. Ak by tento pozmeňujúci návrh neprešiel, druhým je dočasné zrušenie pokút za neplnenie týchto povinností. O tom bude informovať bližšie pani poslankyňa Zemanová.
A chcem len povedať jednu poznámočku, nepovažujeme toto za dobré, vyšpičkované, priezračné, krištáľovo čisté riešenie, považujeme to za akýsi bypass tohto stavu, ktorý tu dnes máme, a nie je zatiaľ dôvodný optimizmus na to, že by ten stav bol v blízkej dobe zmenený.
A teraz mi dovoľte, prosím, prečítať pozmeňujúci návrh, o ktorom som hovorila.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej a Anny Zemanovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z. (tlač 193).
Článok I sa dopĺňa novelizačným bodom 4, ktorý znie: 4. za § 135a sa vkladá § 135b, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 135b
Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2017
Ustanovenia § 51 (pozn. red.: správne "58") ods. 1, 2 a 4 sa v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018 neuplatňujú vo vzťahu k tým právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom, ktorí povinnosti uvedené v § 58 ods. 1, 2 a 4 nemali pred 1. júlom 2016. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti."
Odôvodnenie som v krátkosti vysvetlila, to uvedené v pozmeňujúcom návrhu znie: Predloženým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa navrhuje dočasné neuplatňovanie § 58 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 79/2015 Z. z. Dôvodom navrhnutej zmeny je viacero aplikačných problémov, na ktoré sa pri tvorbe zákona zjavne opomenulo a na odstránenie týchto bude potrebné komplexnejšie legislatívne prenastavenie viacerých parametrov zákona. V dôsledku toho sa v medziobdobí, ktoré sa odhaduje do konca kalendárneho roka 2018, navrhuje dočasné neuplatňovanie nižšie uvedených ustanovení zákona vo vzťahu k tým subjektom, ktorým tieto povinnosti pribudli od 1. júla 2016.
Takže toľko jeden z týchto pozmeňujúcich návrhov.
Dovoľte mi ešte jednu krátku poznámočku. Pár minút pred mojím vystúpením som dostala avizované, že sa teda pripravuje, a pokiaľ sa stihne, tak aj bude predložený pozmeňujúci návrh, ktorý by mal rušiť celý § 58. Ak tomu tak bude a ak bude takýto pozmeňujúci návrh predložený, tak ho určite veľmi rada podporím.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja len teda ďakujem všetkým za príspevky, určite boli všetky užitočné a teším sa na to druhé čítanie, kedy budeme diskutovať o konkrétnych riešeniach. Myslím si, že to nakoniec nebude také zlé.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja nadviažem na kolegu Ivana s tým, že by som vlastne len zhrnula celú podstatu tých nedostatkov, ktoré podľa nášho názoru tento zákon obsahuje, a to sú v podstate tri, resp. štyri veci. A to je už spomínaná teda dvojitá záťaž, to znamená, že náklady na vyvolané investície, ktoré dnes vlastne nemajú žiadne pravidlá, a práve zmyslom tohto zákona malo by byť, aby sa tie pravidlá nastavili a upravili, čo sa nestalo.
To znamená, že tie náklady na vyvolané investície investor bude musieť platiť tak či tak, plus navyše je tam ten mestský poplatok. Druhá vec je tá neadresnosť, to znamená použitie tých vybraných poplatkov. A tretia vec je ten dvojaký meter. To znamená, že výstavba domov do 150 m bola vyňatá z tohto zákona, z tohto poplatku, pričom práve v území, keď ide o územie ako spomínaný Chorvátsky Grob, ktoré zasahuje veľkú plochu, je to veľa domov, ktoré by sa mohli vlastne týmito čiastkami na tú investíciu vyskladať.
No a v neposlednom rade je to, je to vlastne výška toho poplatku. To tu už tiež bolo spomenuté. My dnes vlastne hovoríme o výške, ktorá je medzi 10 a 35 eurami, pričom nie je vôbec známe, že z čoho táto výška bola vôbec vypočítaná. A mám pocit, že je vlastne určená len takpovediac z brucha, pričom k tomuto odporúčam aj štúdiu, ktorú pre úniu miest vypracoval svojho času Inštitút komunálnej politiky, myslím si, že sa tak volá, pána Viktora Nižňanského, ktorý práve poukazoval na príklady dobrej praxe napríklad aj z Kanady, kde, alebo z iných štátov, kde sú presné modely, akým spôsobom sa vlastne a čo všetko sa do takejto výšky poplatku má zarátavať.
Takže odporúčame tento materiál pre prípadné štúdium do ďalšieho čítania.
Takže toľko.

Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som len nadviazal možno skôr na pána poslanca Viskupiča, zobral mi trošku z bodov, ktoré som chcel tuná ja uviesť.
Ako si pamätáte, my sme predkladali na minulej schôdzi zrušenie tohto, tohto zákona, považujeme ho za zlý, to sme aj povedali prečo. A zrušiť sme ho chceli z toho dôvodu, že nie sme presvedčení, že novú záťaž území by mali znášať len tí noví, pretože z tej novej výstavby a z rozvoja majú úžitok aj tí, čo už tam bývajú. Čiže je to filozofická otázka.
Napríklad keď sa len tak zamyslíte, že teda tým novým dáme infraštruktúru zaplatiť, ale, ale nebude, ale, ale práva k tomu, čo financujú, už nebudú mať oni sami, ale celé mesto. Čiže istým spôsobom diskriminuje nových voči, voči tým, ktorí už v tom meste bývajú, a sme toho názoru, že sa mala o tom urobiť naozaj siahodlhá diskusia, ako to celé, ako túto infraštruktúru financovať. A som za to, že našlo by sa riešenie.
Ja osobne určite by som uprednostnil tú daňovú politiku, ktorá by sa nastavila v tých mestách. Aj som to spomínal, že, že dôvodom, prečo je to takto navrhnuté a takto uplatňované alebo bude od 1. novembra, je, že, že naozaj tí primátori a starostovia obcí sa obávajú ísť do tých daní.
Len jednu vec poviem, že naozaj máme jedny z najnižších daní z nehnuteľností, a vieme, že tou daňovou politikou s daňami z nehnuteľností vieme dokonca ten rozvoj moderovať akýmsi spôsobom, pretože ak, ak, a nie je to tajomstvo, keď poviem, že v každom meste je mnoho, mnoho bytov napríklad, ktoré boli kúpené len ako investícia. Sú prázdne, ale správnou daňovou politikou by sme vedeli tie byty obsadiť, pretože tí, ktorí, ktorí ich kúpili, by ich v prípade povedzme vyššej tej dane predávali a nemuseli by sa stavať nové a, a nemuseli by sme riešiť tento problém. Ale to vy viete, ktorí ste primátori, starostovia, ako to je.
Ja by som chcel len pridať ďalšie, ďalšie body a hlásim sa do spolupráce k tým podávaniam pozmeňovacích návrhov v druhom čítaní. My tento návrh podporíme. A pridám k tomu, čo povedal pán kolega Viskupič, že vyňať tie rodinné domy, ďalšie dôvody a problémy alebo závady, ktoré v tom zákone vnímame. Určite, určite by sme chceli zmeniť výšku poplatkov, a to tak, aby ten poplatok nebol od 10 do 35, ale aby bol od nula do... Alebo aby to bolo formulované tak, že poplatok je do výšky 35, ale aby mesto malo možnosť napríklad dať aj poplatok nula, teda resp. ho nedať, pretože predsa mesto, keď už prijme VZN, mám za to, že ten zákon je dnes formulovaný tak, že to musí byť 10 minimálne, a potom má možnosť len neprijať VZN, keď ho nechce dať.
Čiže dobre, tak urobme to tak, nechajme právo mestám, nech si VZN prijmú, ale potom nech je právo alebo možnosť, aby, aby aj tam, kde mesto chce podporiť rozvoj, tak tam nech potom tam dá nula. Napríklad výstavbu priemyselných hál pre, pre výrobcu, ktorého mesto chce privítať. Lebo však na to sme aj poukazovali, že mesto najprv, teda štát najprv dá finančné stimuly investorovi, ktorého chce pritiahnuť do mesta, no a to mesto ho privíta potom takýmto poplatkom za rozvoj, čo je kontraproduktívne.
Ďalšiu vec, ktorú by sme určite chceli zaviesť do zákona, je, aby, aby občania boli transparentne informovaní, nielen teda že to platia, platia to nakoniec tí občania, ktorí tam budú bývať alebo, alebo investori, ktorí, ktorí tam investujú, ale teda tí vlastníci budúci, a určite by chceli vedieť, na čo presne boli tie vybraté peniaze použité. Čiže chceli by sme dať do zákona záväzok alebo povinnosť mestám, aby povedzme formou verejnej vyhlášky dvakrát za rok, aby to nebolo príliš administratívne náročné, alebo jedenkrát za rok zverejnili, na čo presne boli tieto poplatky použité, aby sme tak istým spôsobom budovali aj nejakú dôveru občanov mesta k vedeniu miest. A zároveň mestá majú tak možnosť povedať svojim ľuďom, vybrali sme tieto peniaze a pozrite, na čo sme ich použili, aby tí ľudia nemuseli ísť cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám, aby jednoducho toto bolo zautomatizované.
A... last but not least, jak sa hovorí, a myslím si, že dokonca to je jeden z najdôležitejších momentov, ktoré chcem k tomuto povedať, je to, že, že ak teda zavádzame ten poplatok do, do života a dávame tým novým, ktorí teraz prichádzajú do toho územia a zaťažujú ho, tak potom, potom musíme riešiť ten problém, ktorý nám tu zostal a ktorý máme v cestnom zákone. Keďže mestá dnes na základe cestného zákona žiadajú financovať vyvolané investície, tak som presvedčený, že ak prijmeme nejaké alebo máme tento zákon o poplatku za rozvoj, tak potom, tak potom musíme s týmto niečo robiť, pretože my sme, my sme tým investorom alebo developerom pridali. Pridali sme im náklad, záťaž, ale zároveň sme ponechali v cestnom zákone právo mestám, aby vyberali aj financie alebo žiadali výstavbu vyvolaných investícií. To sú tie pripojovacie pruhy, kruhové objazdy a tak ďalej.
Čiže ak chceme byť dôslední a chceme povedať, že peniaze chceme na infraštruktúru a chceme to stransparentniť, tak to urobme, ale potom, potom poďme do dôsledkov a z toho cestného zákona také právo dajme preč. Pretože potom to nemáme opäť úplne na 100 % transparentné, pretože zase bude mesto môcť individuálne pristupovať ku každému developerovi a povedzme niekomu dá urobiť ten kruhový objazd a niekomu ho nedá a bude to financovať povedzme z tohto poplatku za rozvoj od iných, ktoré už vybral. Čiže som za to, aby sme aj do tohto vstúpili, do tohto druhého zákona, a upravili to aj tam. A tak to bude podľa mňa už, už takmer dobre, ak, hovorím takmer, pretože náš zámer bol trošku iný, ale vieme sa priblížiť skoro k tomu ideálu, keď budeme opravovať tento existujúci.
No, uvidíme, sám som naozaj zvedavý, od 1. novembra ako sa tie VZN -ká začnú liahnuť a ktoré miesta budú prvé, ktoré budú chcieť uplatňovať tento poplatok. Zatiaľ všetci len hádame, kto, kedy a v akom rozsahu také VZN prijme.
Takže ako hovorím za náš klub, určite podporíme to, aby to išlo do druhého čítania. Budeme vidieť, ako naložíte s našimi pozmeňovacími návrhmi, ktoré predložíme, ktoré som vám teraz povedal.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem. Takisto som presvedčená, že tento zákon nemá všetky náležitosti, ktoré by si zaslúžil, a súhlasím s pánom Viskupičom, že je v ňom množstvo vecí, ktoré by bolo potrebné dopracovať. Je mi veľmi ľúto, že na minulej schôdzi neprešiel náš návrh, aby sme celý zákon zrušili a v zásade sa postarali o nejaké celkové jeho prepracovanie.
Bolo by ideálne keby sa ešte podarilo odložiť účinnosť tohto zákona, ale pochybujem, že to legislatívny proces umožní. Ja len zareagujem veľmi krátko na jednu vec z vystúpenia pána Viskupiča, ktorý tam uviedol pojem boj proti developerom. Ono to vyzerá, ako keby tí developeri boli všetci tí zlí, ktorí proste prznia tie naše mestá a bránia ich rozvoju. Áno, sú takí, je veľa odstrašujúcich príkladov, pani poslankyňa nejaké spomínala, asi najvypuklejší je príklad Chorvátskeho Grobu, kde, kde vďaka priam mafiánskym praktikám sa udialo to, čo tam vidíme dnes, že kde namiesto krásneho rozvoja tej obce vidíme rozbité cesty, nárast počtu obyvateľstva, obec zrazu nevie, čo s tým, zničenie identity toho miesta atď., čiže tieto časy tu boli a možno developeri majú takéto nálepky, ale v súčasnosti už sú aj osvietení developeri, ktorí rozumejú pojmu mestský rozvoj, rozvoj územia, a práve takí spolupracovali aj na príprave tohto zákona, ktorý, bohužiaľ, predkladatelia pán Raši a pán Choma trošku pretvorili a predložili ho úplne v pozmenenej verzii, než boli pôvodné predstavy.
Preto si myslím, že tento zákon stojí za prepracovanie, verím, že v druhom čítaní sa pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré máme, to podarí. Aj my sa budeme o také snažiť a verím, že sa dostane do troška lepšej podoby.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milý Martin, tá úvaha o ľudských zdrojoch ma doviedla k zamysleniu sa nad tým, ako sa tie pojmy za môjho života vyvíjali.
V rannej mladosti sme mali kádrové a kádrováka, pretože, a teraz je otázka, komu patrí primát v tomto, kádri rozhodujú všetko, hovoril na jednej strane autokoncernista Ford a na druhej strane nesmrteľný Josif Vissarionovič Stalin. Existovalo potom aj osobné, ktoré sa potom nazvalo nóblovo personálne, tak potom boli personalisti, no a teraz sme v ľudských zdrojoch, to ma napadá taká fotografia, kde jeden človiečik kope jamu a okolo neho stoja marketingový odborník, manažér ľudských zdrojov, psychologický poradca a pozerajú na to, ako kope tú jamu, ale to je len taká drobná spomienka.
Pokiaľ ide o tú štátnu správu, nepochybne, keby sme vybrali to dobré z rakúskej c. a k. byrokracie, kde človek rástol praxou a mal v podstate definitívu, jak sa tomu hovorilo, bolo by to niečo dobré, a pokiaľ ide o tú, ten spor s Veronikou Remišovou o tom, či je prax potrebná, prax je, samozrejme, potrebná a človek s istou praxou je tým najlepším, ja som sa len vždy bránil tomu, že bezpodmienečne je dĺžka praxe lineárne spojená s kvalitou. Ja si myslím, že mnohé práce, napríklad ty na pozemkovom úrade alebo inštrumentárka na operačnej sále po istom čase zvládne problematiku a potom už len záleží na tom, či je vypálená alebo nevypálená, to znamená tá prax nie je do smrti lineárne rastúca.
A pokiaľ ide o tú, a teda ten vzťah k tej, k tomu miestu, ak má ten človek istotu, tak, samozrejme, presne ako hovoríš, je nádej spoliehať sa na to, že podá dobrý výkon.

Nuž škoda, že tu nie je pán minister vnútra, pretože asi pán minister zdravotníctva mi nebude vedieť odpovedať.
Ja si osobne myslím, teda aj na základe stretnutia so starostami dotknutých obcí, ktoré sídlia alebo ktoré sú popri tejto ceste 2/583, že tie opatrenia, ktoré ste aj vy teraz spomínali, budú nedostatočné. Tam by sa pýtalo, keby boli aj nejaké iné technické opatrenia. Jediné, čo nám urobili, tak nám vlastne namaľovali vodorovné dopravné značenie, ktoré teraz, samozrejme, zvýši bezpečnosť premávky. Ale v obciach, cez ktoré táto cesta prechádza, je už aj v súčasnosti veľmi zložitá dopravná situácia počas víkendov, a to sa ešte na hradnom brale nič nerobí. Stačí, keď tam, je tam nejaká nehoda.
Takže mňa by zaujímalo, že či aj nejaké technické opatrenia ďalšie, napr. svetelná signalizácia na nejakých frekventovaných prechodoch pre chodcov a niečo podobné sa neplánuje.
Nečakám od vás tú odpoveď, samozrejme, budem rád, keď ju budete tlmočiť pánovi ministrovi.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Upozorňujem iba členov výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že výbor zasadá dnes 12.30 hod. v tradičnej zasadačke dole pod Parlamentkou. Ďakujem veľmi pekne.