Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.10.2016 o 15:13 hod.

JUDr.

Alojz Baránik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2016 15:13 - 15:14 hod.

Baránik Alojz Zobrazit prepis
Ďakujem.
Ja by som reagoval na to, čo povedala pani kolegyňa Kiššová, v tom zmysle, že sa nevyjadruje primárne k tej hlavnej časti tohto zákona, ktorá sa týka úpadku fyzických osôb. Tam chcem zdôrazniť to, že sme naozaj za to, aby sa takáto norma prijala. Niektoré detaily určite, že by sa tam dali ešte rozdiskutovať, ale v zásade sme, nechcem povedať, že príjemne prekvapení, sme veľmi spokojní s touto úpravou a ceníme si to, že ako je to spracované.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2016 14:56 - 15:13 hod.

Kiššová Jana Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, budem sa v svojej rozprave venovať zmenám, ktoré sa týkajú reštrukturalizácie. Napriek tomu, že rozumiem tomu, že dominantná časť navrhovanej zmeny, vládnej zmeny tohto zákona je na bankrote, ja sa budem teda venovať len tým reštrukturalizáciám.
Pri tvorbe zákona o konkurze a reštrukturalizácii bol bezpochyby koncept reštrukturalizácie postavený ako alternatíva konkurzu, ktorá umožní zachovanie spoločnosti, jej činnosti a, samozrejme, aj pracovných miest. Vychádzalo sa z predpokladu, že miera uspokojenia záväzkov dlžníka je pri zachovaní fungovania prevádzky podniku v určitých prípadoch vyššia ako v prípade konkurzu. Inštitút reštrukturalizácie je teda inštitút, ktorý má riešiť insolventnosť v tých prípadoch, kedy má dlžník záujem, silu, možnosti na to, pokračovať v prevádzke podniku, chce ho nanovo naštartovať a proces reštrukturalizácie by mu v tom mal pomôcť, samozrejme, formou odpísania časti dlhu.
Na to, aby takýto inštitút mal šancu úspešne fungovať, tak by mali byť spokojní všetci. To znamená aj dlžník, ktorý nie je prinútený ísť do konkurzu, ľudovo povedané, nie je prinútený to celé zabaliť. A, samozrejme, aj veritelia, ktorí síce touto situáciou utrpeli, no budú profitovať z toho, že táto firma bude v prevádzke ďalej pokračovať a aj oni budú mať ďalej možnosť s touto spoločnosťou spolupracovať, možno byť jej dodávateľmi a tým pádom aj neohrozia týmto spôsobom svoju existenciu, pretože častokrát sa môže jednať práve o prípady, kedy je táto spoločnosť ich jediným možným odberateľom, najmä teda v regiónoch. Čiže určite skvelá myšlienka. Inštitút, ktorý má svoje opodstatnenie, no čas a prax ukázala, že veľmi nešťastná aplikácia.
Počas približne desiatich rokov účinnosti tohto zákona sa stala reštrukturalizácia doslova nástrojom, ako nečestne a pritom úplne legálne podnikať na úkor mnohých veriteľov svojich subdodávateľov, ktorí sú na zákazkách hlavne od veľkých zadávateľov existenčne závislí. V minulosti nám prax ukázala, že išlo hlavne o sektor stavebníctva, ale nie len, v ktorom sú neplatičmi faktúr predovšetkým veľké etablované spoločnosti, ktoré vykonávajú práce financované z veľkej časti z verejných zdrojov, pričom reštrukturalizáciu využívajú ako štandardný nástroj na zbavenie sa dlhov a ochranu pred veriteľmi. V praxi vidíme, ako tieto praktiky vytvárajú nerovné podmienky na trhu, ako deštruujú hospodársku súťaž a ako pôsobia likvidačne doslova na celé segmenty podnikateľského sektora.
Ako som už spomenula, reštrukturalizácia nepochybne má svoje miesto v našom právnom poriadku, avšak súčasná jej právna úprava si vyžaduje viaceré legislatívne zmeny. Keď sme aj my s kolegami v minulosti predkladali niektoré zmeny v oblasti reštrukturalizácie, tak vždy sme hovorili o tom, že reštrukturalizácie je potrebné zneatraktívniť a je potrebné vylepšiť postavenie veriteľov. Má to byť totiž nástroj, ktorý má byť využívaný len výnimočne, ojedinele, keď sa už nedá inak. A nemá s ním byť prvoplánovo počítané v rôznych rozhodnutiach spoločností, poťažne dokonca vo finančných plánoch, vo finančnom plánovaní, ako to niektoré firmy, bohužiaľ, dnes robia. A to nemusíme zďaleka hovoriť len o spoločnostiach, ako boli Doprastav a Váhostav, kde to okrem akejsi pachute zo zneužitia tohto inštitútu celé – od A po Z, od začiatku až po koniec –, celé smrdelo vládou tolerovaným podvodom. Sú to aj mnohé iné spoločnosti, mnohé nemedializované prípady.
Ja spomeniem len jednu spoločnosť, ktorá zjavne už vo svojej stratégii, keď sa išla etablovať na trh, s prvoplánovou reštrukturalizáciou počítala. Bola to spoločnosť, ktorá najprv uviedla na trh svoje produkty. Neboli to ich produkty. Bola to obchodná spoločnosť, ale teda produkty, s ktorými obchodovala a tieto uviedla na trh s vysoko dumpovanými cenami. Doslova investovala jednak do reklamy, postupne predávala viac a viac produktov, postupne nakupovala od viac a viac dodávateľov, zvyšovala obraty. V tom čase, keď sa tento proces dial, kedy teda táto spoločnosť rástla, zvyšovala svoje objemy, riadne platila, no vytvárala stratu. Pretože takýto spôsob podnikania, že za viac kupujem a za menej predávam, je potrebné jednoducho z niečoho dotovať. A táto firma to kryla rôznymi pôžičkami. A takouto stratou si v rekordom čase – za dva roky – vybudovala veľmi silné postavenie na trhu s tými produktami, s ktorými teda na ten trh prišla a doslova prevalcovala konkurenciu. Konkurencia jej, samozrejme, nedokázala konkurovať, pretože ak niekto chce predávať s nejakou maržou, tak nemôže ísť pod cenu, nemôže dlhodobo dotovať predaj nejakých výrobkov. A čo sa teda stalo? Že spoločnosť po dvoch rokoch neuhradila niekoľko jednotiek stotisícových, približne stotisícových faktúr svojim dodávateľom, ktorých už medzičasom považovali za silného hráča a aj napodiv s dobrou platobnou disciplínou, pretože túto disciplínu tá spoločnosť počas tohto procesu mala. Ten moment nastal až v závere tohto zjavne plánovaného procesu. Na záver tohto celého po tej firme ostalo niekoľko firiem s nezaplatenými faktúrami. Táto firma sa medzičasom stala významným hráčom, ktorý po očistení sa v reštrukturalizácii pokračoval v dobre zabehnutom biznise. Toľko veľmi zostručnený príbeh zo života. Ale aj takéto prípady, nielen ten Váhostav, Doprastav, ale aj takéto prípady by sme mali reflektovať, mali by sme o nich vedieť.
A v kombinácii s faktom, že máme na Slovensku približne okolo 100 reštrukturalizácií ročne, vo mne kombinácia týchto dvoch informácií vyvolala a utvrdila pocit, že naozaj proces reštrukturalizácie treba zneatraktívniť, aby nebol v tak masívnych prípadoch využívaný a aby tí veritelia naozaj neprišli až tak skrátka, ako tomu v súčasnosti je.
Preto som veľmi rada, že aj pani ministerka prináša popri zmenách v osobných bankrotoch aj zmeny v reštrukturalizáciách, keďže, žiaľ, naše návrhy, ktoré sme my predkladali z pozície opozície, nemali v tomto pléne šancu na úspech. A mnohé sú veľmi podobné, ako sú tie, ktoré máme dnes na stole, o ktorých budeme rokovať. Ja by som chcela povedať trošku niečo k tomu, ako jednotlivé tie návrhy na zmenu vnímam.
Veľmi pozitívne vnímam tú úpravu, ktorá hovorí o tom, že dlžník nebude môcť po skončení reštrukturalizácie medzi svojich členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr, ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky do výšky ich zistených pohľadávok. Toto je veľmi dôležité, že do výšky ich zistených pohľadávok. To znamená, že ak aj už sa v tej spoločnosti tomu dlžníkovi dala druhá šanca na nejakú revitalizáciu a znovusfunkčnenie svojho biznisu, tak jednoducho je dobré, že aj zákon pamätá na to, že tu ostal niekto po tejto spoločnosti s nevyplatenou pohľadávkou, a skôr ako si spoločnosť začne vyplácať zisk, tak by mali byť uspokojené tieto pohľadávky. Čiže toto vnímam veľmi pozitívne.
Pozitívne vnímam aj zmenu, ktorá hovorí o tom, že prílohou reštrukturalizačného posudku bude zmluva, ktorá bude upravovať aj odmeňovanie správcu za vypracovanie reštrukturalizačného posudku. Toto je určite pozitívny moment, ktorý zvýši transparentnosť, a nie je vôbec žiadny dôvod na to, tieto informácie utajovať.
Ďalšiu pozitívnu zmenu vnímam aj to, že splatnosť pohľadávky nemá byť podmienkou vzniku pohľadávky, a teda správny postup pre rozlíšenie starého a nového dlhu, čo znamená inými slovami to, že súčasťou tých uznateľných pohľadávok nemajú byť len tie, ktoré sú po splatnosti, ale majú to byť aj plnenia, budúce plnenia, ktorých povinnosť plnenia teda vyplýva z nejakej zmluvy.
Ďalej ako pozitívne a možno dominantné považujem to, že je tu taká povinnosť vznesená do toho, že sa navrhuje, aby reštrukturalizačný plán poskytoval nezabezpečeným veriteľom oproti riešeniu úpadku cez konkurz o 20 % viac, ako by bolo v prípade konkurzu, čo dnešná úprava hovorí len, že to má byť viac. To znamená, že ak by pri konkurze dostali veritelia po dvadsiatich centoch, tak už 30 centov znamená, že je splnená požiadavka na reštrukturalizáciu.
Ako veľmi pozitívnu zmenu vnímam aj to, že reštrukturalizácia má byť schválená, resp. splnená podmienka tá, že dlžník sa musí zaviazať, že maximálne do piatich rokov splatí aspoň 50 % svojich záväzkov. Toto vnímam veľmi pozitívne. My sme to aj navrhovali, aj sme to mali v našom volebnom programe. Mali sme to trošku s inými parametrami. My sme hovorili, že štyri roky a 50 percent. Čo znamená, že ak je to spoločnosť, ktorá nedokáže garantovať, že do v tomto prípade piatich rokov nedokáže splatiť aspoň 50 % svojich záväzkov, tak taká firma jednoducho nech nejde do reštrukturalizácie.
Ďalšiu zmenu, ktorú chcem spomenúť a ktorú teda až tak pozitívne nevnímam, je tá, že správcu reštrukturalizácie si nemá vyberať sám dlžník, ale má byť ustanovená náhodným výberom. Toto je vec, ktorá je možno na širšiu diskusiu. Ja na jednej strane rozumiem, čo je zámerom toho, pretože tá správcovská mafia nám v mnohých prípadoch ukazuje, ako sa stačí dohodnúť správca s bankou a potom ešte prípadne so súdom a celé to potom krásne ide a že je tu šanca pretrhať tie väzby. Na druhej strane si treba uvedomiť, že ak jedna súkromná spoločnosť ide si platiť nejakú službu správcu v tomto prípade, mala byť mať možnosť asi si ho vybrať s najlepším vedomím a svedomím. A tu by možno pomohlo, ak by boli zverejňované výsledky úspešnosti jednotlivých správcov. Ak by boli zverejnené na úspešnosť správcov, to znamená, v akom čase vedia proces reštrukturalizácie vykonať, s akou mierou úspešnosti, s akou mierou uspokojenia pohľadávok, proste pri určitých parametroch, tak si myslím, že aj tá spoločnosť by si vedela vybrať správcu s najlepším vedomím a svedomím. Ak to chce robiť slušne a čestne, nemalo by jej byť v tom bránené. Ale rozumiem tej pohnútke, čo sa tým chcelo vyriešiť, len nie som celkom presvedčená, že toto je práve celkom dobré riešenie.
Čo by som možno ešte na záver chcela povedať, hoci chápem, že sme v prvom čítaní, no predsa len, keď už mám mikrofón k dispozícii, nevzdám sa ho tak ľahko a poviem, kde si ešte viem predstaviť nejaký priestor na ďalšie zmeny, ktoré sme presvedčení aj s kolegami, že by pomohli tomuto inštitútu. A síce zavedenie povinnosti informovať veriteľov o všetkých krokoch reštrukturalizácie poštou alebo zverejnením na internete by určite pomohlo k takej tej komfortnosti pre veriteľov, ak by takouto formou boli informovaní, čo dnes, pokiaľ mám správne informácie, je relatívne komplikovaná záležitosť.
Ďalšia vec, ktorú si viem predstaviť, že by sme vedeli diskutovať o takejto zmene, je, aby aj malí veritelia, ktorých výška pohľadávky je nižšia ako jedno percento, mali akúsi možnosť alebo mali možnosť byť zastúpení pri hlasovaní veriteľov. Dnes tomu tak nie je.
Ja na jednej strane rozumiem tomu, že pokiaľ je takýchto drobných pod jedno percento, asi je veľmi ťažké s nimi jednotlivo počítať pri tých zasadnutiach veriteľov, ale akési zastúpenie by tam mali mať. Čiže v prvom priblížení možno nejaká taká len predstava, že ak je takých veriteľov povedzme 20 %, mohli by mať nejaké zastúpenie na takomto pléne.
Ďalšia z vecí, kde si vieme predstaviť ďalšiu zmenu, je, že by bolo vhodné umožniť subdodávateľom firiem, ktoré sú v reštrukturalizácii, aby mohli bez akýchkoľvek sankcií a postihov vypovedať zmluvu s takouto spoločnosťou. Predsa len ak, a hlavne pre tých, pre ktorých je takáto dodávka svojich služieb jedinou, to sú tí malí drobní živnostníci, a tá spoločnosť im jednoducho neplatí a dozvedia sa, že tá spoločnosť ide do reštrukturalizácie a prebieha tam tento proces a oni majú možnosť sa zamestnať niekde inde, začať dodávať služby niekde inde, jednoducho nemali by byť vazalom takejto spoločnosti a vytvárať si tým teda možno aj existenčné problémy. Pri konkurze takáto možnosť je, nie je možná pri reštrukturalizácii, čiže vidím tam možno paralelu, že mohla by byť aj tu.
No a poslednou tou zmenou je to, čo som už spomínala, teda zverejňovanie úspešnosti správcov konkurzov a reštrukturalizácie. To by určite pomohlo nielen transparentnosti, ale aj tomu možnému výberu, ak by teda taká možnosť zachovaná v budúcnosti bola.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, dámy a páni, a chcem veriť, že priestor na diskusiu o týchto návrhoch, ktoré som teraz veľmi stručne predstavila, bude. A na to, aby ten priestor bol, je, samozrejme, potrebné, aby tento návrh zákona prešiel do druhého čítania, a preto teda za klub SaS chcem povedať, že my toto podporíme a verím, že ten priestor bude aj efektívne využitý.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2016 11:47 - 11:48 hod.

Osuský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda.
Áno, nedá sa, než súhlasiť s tým, čo hovorila teraz kolegyňa Grausová, pretože to, aby bolo jasné, či ten pacient je vo vážnom stave, alebo nepotreboval akútne vyšetrenie, vyžaduje najprv vyšetriť ho. A na konci vyšetrenia je jasný záver. To znamená, aj hysterik, ktorý imituje akútne brucho, musí byť najprv vyšetrený okrem štandardného klinického, možno i biochemicky, aby sa vylúčilo alebo potvrdilo to, čo predstiera. A je, samozrejme, neférové zvaľovať vlastne potom vykonanie toho vyšetrenia na lekára ako jeho vinu. V tomto zmysle je tento príspevok v poriadku.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2016 11:01 - 11:04 hod.

Mihál Jozef
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.10.2016 19:01 - 19:03 hod.

Mihál Jozef Zobrazit prepis
Ja zopakujem to, čo sa v tejto diskusii bavíme už v podstate niekoľko dní. Teším sa na to, ako sa budete červenať, keď niekde v Humennom na námestí vás osloví občan v dôchodkovom veku s 300-eurovým dôchodkom a bude sa vás pýtať: Pani primátorka, pani poslankyňa, prečo sa mne nezvýšil dôchodok o tých 8 eur tak ako môjmu kamarátovi susedovi? A vy budete veľmi komplikovane vysvetľovať, lebo predsa to je takto a tie minimálne dôchodky sú inak. Jednoducho máme dnes v zákone o sociálnom poistení dva spôsoby výpočtu dôchodku, ten klasický a ten minimálny, a občan dostane zo Sociálnej poisťovne to, čo mu vyjde lepšie, buď jedným alebo druhým postupom. A ďalej ho potom zaujíma, keď už ten dôchodok má, ako sa mu bude valorizovať k 1. januáru. A tí, ktorým sa ten výpočet urobil cez ten minimálny, tí majú smolu, pretože im sa nepridá nič. Tí, ktorým sa použije ten klasický výpočet, tí budú mať 8,20. Neviem, ako to budete vysvetľovať v reálnom živote vašim občanom, ale asi s tým budete mať trošku problém.
A poviem ešte jednu vec, keďže sme toto teda takto otvorili, valorizácia dôchodkov bude stáť okolo 110 miliónov eur, hej, o tých 8,20 keby sa valorizovali aj tie minimálne dôchodky, stálo by to ďalšie len 4 milióny. To chcete škudliť 4 milióny na týchto najchudobnejších dôchodcoch?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.10.2016 18:53 - 19:00 hod.

Mihál Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Určite nebudem chcieť hovoriť dlhšie ako do devätnástej a poviem teda len pár myšlienok v súvislosti s predloženou novelou zákona o kompenzáciách pre ZŤP.
Treba privítať, pán minister, túto novelu. Pravdaže, samozrejme, je to v každom prípade mierny pokrok v medziach zákona, ako sa zvykne vtipne hovoriť. Určite by toho mohlo byť aj viac, ale veď máme druhé čítanie, snáď sa niečo ešte podarí vylepšiť. No a teda pár odrážok.
Tak začnem tým dôchodkovým poistením. Samozrejme, to je veľmi, veľmi potrebná vec. Navrhovali to kolegyne z OĽANO, máte vo vládnom návrhu, čiže tým pádom to konečne prejde, predpokladám, a tie okovy 12 rokov dôchodkového poistenia poistenca štátu padnú a tým pádom ten akýsi stres a obava z budúceho dôchodku pre tých, ktorí viac-menej možno celý život opatrujú či už príbuzného, alebo iné osoby v pozícii osobného asistenta, teda padne a keď už nie inak, tak na ten minimálny dôchodok zrejme nárok mať budú. Bude to určite lepšie ako to, čo ich čakalo podľa platného zákona. To je dobré.
Sú tam, samozrejme, drobné aj tie ďalšie veci, pokiaľ sa týka tých vodiacich psov a tak ďalej, to je absolútne bez debaty. No a samozrejme, keď sa dostaneme k tomu hlavnému meritu, zvýšenie samotného opatrovateľského príspevku je výborné, je otázka, či by to mohlo byť lepšie, či by to rozpočet zniesol, o tom sa ešte určite budeme baviť.
A ja len teda poviem k tomuto, že tu si, prosím, všimnite, kolegyne, kolegovia, výška príspevku na opatrovanie je aj naďalej bude naviazaná na životné minimum, na životné minimum, pričom je to vlastne, keď sa to tak vezme, odmena alebo možno by niekto povedal mzda – pejoratívne, prenesene – opatrovateľa a je naviazaná na životné minimum. Ako všetci vieme, životné minimum nám už za posledné štyri roky akosi prestalo rásť, lebo inflácia je nulová, dokonca deflácia, čiže pokiaľ je tá odmena naviazaná na životné minimum a tým pádom sa tá odmena štyri alebo koľko rokov nemá zvyšovať, tak, samozrejme, že s tým treba niečo robiť, pretože už len logicky, už len logicky to nedáva žiadny zmysel, keď popritom rastie o dve, o tri, o vyše tri percentá – ako ktorý rok – priemerná mzda a keď nám rastie okrem iného minimálna mzda, hej? Viď aktuálne zvýšenie o 30 eur, to sú dosť dôležité veci.
A ako má k tomu prísť ten, kto opatruje svojho príbuzného, keď jemu tá jeho odmena za štyri roky nenarastie ani o jeden jediný cent? On je niekde, čo, ako, on si nezaslúži? Čiže keď na jednej strane vláda s radosťou zvyšuje minimálne mzdy, veď to zaplatia zamestnávatelia, ale pozor, tí zamestnávatelia sú aj štátne úrady, sú to aj samosprávy, čiže to je aj takto, by treba vidieť. Ale na druhej strane nezvyšuje mzdu opatrovateľom, lebo je to naviazané na životné minimum a to nerastie, no tak tu skrátka niečo nesedí.
Tak čo treba urobiť, to, čo ste urobili, a to percento, ktoré tam doteraz bolo zapísané, sa skrátka zvyšuje. Keď sa nezvyšuje životné minimum, tak sa zvyšuje to percento životného minima a máme to.
No a ja sa, ja si neodpustím vrátiť sa k minimálnym dôchodkom, tie sú tiež naviazané na životné minimum, to sa nám nezvyšuje, no tak sa tu teraz budeme hádať, že sa nemôže zvyšovať ani minimálny dôchodok. Tu priamo dávate dôkaz v tejto novele, že keď sa chce, tak sa to, čo je naviazané na životné minimum, zvyšovať dá.
Ja som sa, mimochodom, keď som robil ten svoj pozmeňovací návrh, inšpiroval práve touto vašou novelou, keď to nejde inak, tak sa pozriem, ako je to nastavené, 136 % životného minima zvýšime na 140. Vy ste to urobili elegantne, to, čo bolo, koľko to bolo? Nemám to tu poruke, 111 bude 125, hej, ak si to z hlavy pamätám, lebo nemám to tu v poznámkach poruke. To znamená, to znamená, že týmto, touto technikou skrátka tú odmenu opatrovateľom zvýšime a vec je vybavená. Jasné, môžme sa baviť, či by to nemohlo byť viac, či to štátny rozpočet unesie, ale pre mňa je dôležité, že ste to urobili. Hej, keď ste to urobili tu, prečo to nemohlo ísť pri minimálnych dôchodkoch?
No máme teda pred sebou, samozrejme, ešte mesiac, výbor, máme pred sebou ďalší, ďalšie stretnutie takto o mesiac v pléne. Určite vám nezávidím to, že veľmi dobre viem, aká je situácia tých, ktorých sa to týka, tí vám určite klopali a budú klopať na dvere s tým, že treba ešte viacej pridať. A svojím spôsobom majú pravdu, pretože znovu sa k tomu vraciam a znovu to opakujem, za posledné tri-štyri roky dozadu sa skrátka ten opatrovateľský príspevok nezvýšil ani o cent, lebo bol naviazaný a je naviazaný na životné minimum a s tým percentom sa skrátka nehýbalo. Takže je najvyšší čas, že sa tak stalo, že sa tak stalo a že to znamená určitý pokrok.
Pripomeniem ešte na záver, že tí, o ktorých tu ide, občania, ktorí sú ZŤP, a ľudia, ktorí sa snažia im pomôcť priamo v ich reálnom živote, by boli radi, keby došlo aj k ďalším zmenám, nielen, nielen v tejto oblasti zvýšenia opatrovateľského príspevku, ale keby sa dočkali reálnych výsledkov. To, čo ste avizovali, zmena posudkovej činnosti napríklad, tá obrovská administratíva, ktorá zaťažuje ich, ale vlastne zaťažuje aj štátny aparát, úradníkov, pretože sa to robí duplicitne, tu je to tak, tu je to tak, je to nezrozumiteľné. Ďalšia oblasť problémov, nie je to len o príspevkoch, postaráme sa cez opatrovateľský. Je to napríklad o pracovnej aktivite občanov so ZŤP postihnutím, chránené dielne, chránené pracoviská. Vy ste presadili pred dvoma či troma rokmi počas predchádzajúcej vlády pomerne tvrdú novelu zákona o službách zamestnanosti, kde sa tieto príspevky fakticky obmedzili, jednoducho obmedzili. Je čas sa zamyslieť už s istým odstupom, či to bolo dobré riešenie, či by sa znovu tento prístup, táto pozícia ministerstva nemala prehodnotiť, pretože tí, ktorých sa to týka, jednoducho s tým spokojní nie sú. Aspoň ja mám také signály z praxe. Čiže tých otvorených otázok je tu veľa.
Opakujem na záver, som rád, že sa aspoň ten mierny pokrok tu ukazuje, že sa tie dvere otvárajú, že sa to dá, keď sa to chce, a ono tie otvorené dvierka možno ešte poslúžia k ďalším zaujímavým vylepšeniam, ale veď uvidíme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.10.2016 18:24 - 18:26 hod.

Mihál Jozef Zobrazit prepis
Škoda, že nemôžem reagovať na svoju predrečníčku, lebo keby som mohol, tak by som povedal, že súhlasím s jej príspevkom.
K tým 320 eurám, za 5 rokov, pán minister, čo vlastne ste vo funkcii, dopĺňam pani kolegyňu, tak ste viac ako zdvojnásobili objem peňazí, ktoré týmto spôsobom idú do zariadení, čo je všetka česť; strojnásobili, môže byť, to je všetka česť. A tá matematika vlastne teda hovorí, že ste podporili viacej miest, viacej klientov v zariadeniach za tých päť rokov, čo teda kvitujem a rešpektujem, len sa treba zamyslieť nad tou samotnou sumou, lebo 320 eur v roku 2011 sa nerovná 320 eurám v roku 2016 alebo v roku 2017. Už len keď si zoberieme rast minimálnej mzdy, znovu sme pritom, a z toho nadväzujúcich všetkých povinností, ktoré si musia plniť zriaďovatelia, čiže ten rast miezd za posledné roky naviazaný na rast minimálnej mzdy bol pomerne prudký, čo svojím spôsobom tiež kvitujem. Len tým pádom, tým pádom zrejme tí zriaďovatelia za tú dobu majú úplne iné požiadavky, ako vyfinancovať zariadenie, najmä pokiaľ ide o mzdové a osobné náklady, ako to bolo pred piatimi rokmi.
Čiže už len z tohto pohľadu si myslím, že sa treba zamyslieť nad tou sumou 320 eur, pohrať sa s ňou, ale v každom prípade tým myslím to, že určite ju treba zvýšiť, pretože to nemôže predsa dnes stačiť, keď to hoci stačilo pred piatimi rokmi.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.10.2016 17:21 - 17:23 hod.

Mihál Jozef Zobrazit prepis
Pani kolegyňa Vaľová, pozrite si jeden z úvodných paragrafov tohto návrhu zákona, ktorý rodič môže dať dieťa do zariadenia, a dočítate sa tam to, čo som menoval. (Reakcia z pléna.) Ale my sa bavíme nie o materských školách, pozor, bavíme sa o zákone o sociálnych službách, tak sa pozerajte, prosím vás, do neho. Tam nájdete, že môže to byť rodič, ktorý buď študuje, pripravuje sa na zamestnanie, alebo je dôchodkovo poistený. No tak ako je dôchodkovo poistená ako zamestnankyňa alebo SZČO matka, ktorá povedzme s mladším ročným dieťaťom je doma? No nijako. Čiže takáto matka do tohto zariadenia, do vašej škôlky možno áno, super, ale do takéhoto zariadenia, o ktorých sa bavíme, ho dať nemôže. Je to možno maličkosť, ale poprosím o opravu v tejto veci.
Pán primátor, ako cením si, že ako mesto Žiar nad Hronom máte zriadené detské jasle, to nemá veľa obcí a veľa miest, tak ako to máte vy, a v tom je práve ten problém, že je to dnes najmä na súkromných iniciatívach a k tomu som mieril svoj príspevok. Ak som, prosím, použil niekoľkokrát dnes slovo "divočina", tak som expresívne preháňal a to preto, pretože tie zariadenia, ktoré teda nie sú až taká divočina, pretože ony dnes musia spĺňať množstvo predpisov mimo tých regulácií, ktoré sa zavedú touto novelou, napríklad pokiaľ ide o požiadavky z hľadiska zákona o ochrane verejného zdravia, tak to splniť musia aj teraz, napríklad veľkosť plochy pripadajúcej na jedno dieťa, hygienické zariadenia a tak ďalej, to tam je už teraz. Z hľadiska inšpekcie práce nemôžu tam robiť nejakí ľudia načierno a podobne, daňové povinnosti si, samozrejme, všetko musia plniť. Požiarnici a tak ďalej, stavebný dozor, čiže toto všetko tam je splnené, len tu pribúda nová regulácia a ja sa obávam, že je neprimeraná.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.10.2016 17:20 - 17:21 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Jozef, dotknem sa iba jednej časti tvojho vystúpenia, keďže mám s tým osobnú skúsenosť. Hovoril si o lesných škôlkach. Naše obidve deti chodili do lesnej škôlky. Keď sme pre ne poobede prišli, tak priznám sa, mal som niekedy problém zistiť, ktoré dieťa je moje, lebo boli od blata od päty až po hlavu. Doma sme, práčka sa nezastavila. A musím povedať, bolo to niečo úžasné. Tie deti boli stále vonku, za ten čas neskutočne, ale neskutočne motoricky, intelektuálne narástli, stále sa hýbali, učili sa v prírode. Bolo to fantastické. A my to chceme teraz zakázať, obmedziť, zregulovať, zaviesť nejaké normy. Myslime, preboha, v prvom rade pri prijímaní takýchto zákonov na dieťa!
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.10.2016 16:27 - 17:14 hod.

Mihál Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, v súlade s rokovacím poriadkom dávam najskôr procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku na vrátenie zákona predkladateľovi na prepracovanie. No a v ďalšej reči sa vyjadrím, že prečo. Dobre.
Budem sa vo svojom príspevku zameriavať najmä na tú jasličkovú časť, na ten jasličkový zákon, ktorý je súčasťou novely zákona o sociálnych službách, aj keď, samozrejme, veľkú pozornosť treba venovať aj tej druhej časti novely zákona. To znamená tým klasickým doterajším zariadeniam sociálnych služieb určeným najmä pre seniorov a ľudí so zdravotným postihnutím. Ale verím, že túto úlohu naplnia moje kolegyne, ktoré budú vystupovať po mne. Stačí si pozrieť pripomienky verejnosti v pripomienkovom konaní a je asi zrejmé, čo by zriaďovatelia, a najmä neverejní zriaďovatelia zariadení sociálnych služieb očakávali od takejto novely. A teda vysporiadali ste sa s tým tak, ako ste sa vysporiadali. Opakujem, zrejme to okomentujú moje kolegyne. Nechám im na to priestor.
Ja sa chcem venovať tej časti, ktorá je zásadná pre zriaďovateľov tých doterajších detských jaslí alebo ľudovo povedané škôlok, ktoré sa týmto spôsobom idú inštitucionalizovať a ideme teda im dávať určitý právny rámec.
Tak prečo navrhujem vrátenie zákona na prepracovanie? Z viacerých dôvodov. Napríklad preto, lebo tento zákon bol prijatý od zeleného stola. Vznikol, samozrejme, na ministerstve práce, sociálnych vecí, ale bez poctivých, dôkladných a dlhodobých konzultácií s tými, ktorých sa priamo týka. Samozrejme, týka sa to hlavne rodičov s malými deťmi, ale týka sa to v danom prípade najmä zriaďovateľov týchto zariadení, ktorých máme na Slovensku ak nie desiatky, stovky, určite sú to rádovo stovky zariadení dnes, ktoré si zriadili z vlastnej iniciatívy ľudia, obvykle vo forme živnosti. Keď si k tomu pripočítame desiatky, ak nie stovky rôznych materských a rodičovských centier, ktoré sú nepriamym spôsobom tiež dotknuté týmto zákonom, tak je to skutočne veľmi veľa subjektov a tisíce detí a ich rodičov, ktorých sa to priamo dotýka a dotýkať bude. Čiže tento zákon nebol prijatý takým spôsobom, že by sa dlhodobo diskutovalo s touto verejnosťou, ale bol prijatý od zeleného stola. Jednoducho boli tu tie nešťastné prípady, ktoré boli medializované, a na ministerstve ste si povedali, že hanby už bolo dosť, treba niečo rýchlo urobiť, tak teda máme tu túto novelu.
Ja k nej v zásade možno ani nebudem zaujímať negatívny postoj, pretože si takisto uvedomujem a uvedomujú si to tí zriaďovatelia tých zariadení v prvom rade, že určitý rámec pravidiel tu treba zaviesť. Ono dnes je to, keď sa to tak ľudovo povie, skutočne na prvý pohľad divočina a tie pravidlá neexistujú. Takže súhlasím s tým, poďme ich zaviesť. Len treba to poriadne rozdebatovať. Poriadne rozdebatovať so zriaďovateľmi súčasných zariadení a, samozrejme, neslobodno zabúdať na susedný rezort, a to je rezort školstva. Pretože pokiaľ ide o existenciu tých zariadení, o ktorých sa bavíme, tak tam je značný prekryv detí vo veku do troch rokov, nad tri roky. Dnes v tých reálne fungujúcich súkromných materských škôlkach, tak sa to najčastejšie nazýva, no budeme to možno volať jasle, budeme to... Ako to budeme volať? Budeme to volať, nemám to ešte zažité, budeme ich volať... budeme ich volať... (rečník hľadal údaj v podkladoch) zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku. Tak. Zariadenia starostlivosti do troch rokov veku.
Čiže to, čo chceme takto regulovať a čo chceme dať do poriadku, sú dnes v praxi rôzne malé súkromné zariadenia, často pôsobiace v rodinných domoch alebo v nejakých prebudovaných menších priestoroch. Dokonca v panelákových bytoch tie zariadenia takto neoficiálne dnes bez nejakej regulácie fungujú. Sú tam deti v zásade, prídeme na to, že už od jedného roka, dokonca ani nie ročné, sú tam deti päťročné, štvorročné, ktoré sa nedostali do tých existujúcich obecných škôlok. Takže ten problém nie je len, pokiaľ sa týka o deti do troch rokov veku, na to chcem upozorniť, ten problém je značne širší. A preto je potrebné komunikovať a toto riešenie hľadať v komunikácii s ministerstvom školstva. Na to nestačí aparát ministerstva práce, sociálnych vecí, ľudia, ktorí sú tam, aby od zeleného stola napísali nejakú novelu. Na to je potrebná dôkladná príprava a súčinnosť s ministerstvom školstva, pretože treba to urobiť v súčinnosti s existujúcimi inštitútmi materských škôl a dohodnúť sa na týchto pravidlách. Hneď o chvíľku vám poviem, že prečo to je zlé, tak ako ste to urobili, konkrétne.
Ďalšia vec je, že vy ste vlastne nenapísali nejaký nový zákon o detských jasliach, o zariadeniach starostlivosti do troch rokov veku, keď použijem vašu terminológiu, ale vy ste vlastne urobili novelu zákona o sociálnych službách a tieto detské jasle ste vložili ako ďalšiu formu sociálnej služby do existujúceho zákona o sociálnych službách, čo so sebou prináša logické veľké problémy, najmä pokiaľ ide o bezbariérovosť, k tomu sa o chvíľku dostaneme.
Čiže ak môžem niečo odporúčať, ak to skutočne vrátime späť na ministerstvo, tak treba to urobiť ešte raz ako samostatný zákon a nedávať to ako nejaké vložené paragrafy do zákona o sociálnych službách. Sociálne služby sú sociálne služby. Detské jasle, to je niečo úplne iné. Inak to funguje. Inak to funguje. Napríklad preto, a to snáď nespochybní nikto, že úlohou tých detských jaslí je okrem iného výchova tých malých detí. Starších ľudí a zdravotne postihnutých, nehnevajte sa na mňa, vychovávať netreba. Cieľom zariadení sociálnych služieb je starostlivosť o tie osoby. Ale cieľom detských jaslí nemôže byť len to, že to bude akési, s prepáčením, odkladisko detí, pokiaľ sú rodičia v práci, ale tie deti treba vychovávať, nielen sa o ne starať. Čiže tu je aj ten prekryv na ministerstvo školstva, a preto je aj potrebná tá komunikácia s ministerstvom školstva a hľadanie spoločného riešenia.
Teraz budem už konkrétnejšie hovoriť o jednotlivých námietkach.
Definujete tieto zariadenia ako zariadenia pre deti do troch rokov veku. No dobre, fajn. Nech už je to, ako chce, do troch rokov veku. Čiže pokiaľ dieťa má 2,99 roka, tak v tom zariadení môže byť. Ale pokiaľ to dieťa už má tretie narodeniny alebo dokonca tri roky a pár dní, tak už tam vlastne nemôže byť, resp. ak to teraz hovorím zle, tak mi, prosím vás, vysvetlite na základe tých paragrafov, tak ako ste ich napísali, v čom to hovorím zle. Pretože ja to vnímam tak, že vlastne ste ošetrili tieto zariadenia ako striktne zariadenia do troch rokov veku. Pokiaľ napríklad rodič teraz v septembri, ja viem, poviete mi, že sú tam prechodné ustanovenia, ale zabudnime teraz na prechodné ustanovenia, pokiaľ rodič dá svoje dieťa v septembri do týchto detských jaslí s tým, že má dva roky a desať mesiacov, tak môže, pretože ešte nemá tri roky. A teraz v novembri bude mať tri roky, tak vlastne musí odísť, lebo už má tri roky.
A čo má ten pracujúci rodič ďalej robiť? Má dať dieťa do škôlky. Výborne. Ale to by tie škôlky museli existovať. Pretože ony škôlky existujú, pardon, ony existujú, beriem späť. Lenže existujú tak, že miest v tých škôlkach je málo. Do škôlky musia zobrať dieťa, ktoré má rok pred povinnou školskou dochádzkou, áno, vtedy, ale pokiaľ ide o deti, ktoré majú tri roky a pár mesiacov, tak asi neviete ako, o čom funguje ten život vonku. Takéto dieťa do škôlky v zásade neumiestnite, pretože vám povedia, že "sme plní". Podľa príslušných predpisov ministerstva školstva je síce možné brať do materskej školy dokonca už dvojročné dieťa. Vidíte, tam je ten akýsi ako keby prekryv zo strany ministerstva školstva. V materskej škole môže byť dieťa, materské školy sú v zásade určené pre deti od troch rokov veku. Nie, nie sú miesta, dobre. A zároveň ale ten predpis hovorí, že v materskej škole môže výnimočne, keď sú na to nejaké dôvody, byť aj dieťa už od dvoch rokov. Čiže školáci, myslím tým ministerstvo školstva, umožňujú umiestnenie dvojročného dieťaťa vo výnimočných prípadoch do materskej školy. Ale tento predpis ministerstva práce, tento jasličkový zákon hovorí, že dňom tretích narodenín dieťaťa musí to dieťa vlastne odísť. Takže ten prekryv, ktorý by som tam očakával, ale môže tam byť výnimočne aj dieťa staršie ako tri roky, v tomto zákone jednoducho nie je.
Čiže ak to budete prerábať, tak si, prosím vás, berte v tomto inšpiráciu od ministerstva školstva a zamyslite sa nad tým, či by v týchto detských jasliach nemohli byť aj trojročné a prípadne dokonca aj staršie deti. Stalo by sa niečo, keby tam boli? Ja viem, vy mi poviete, že tri roky, to je tá hranica, kedy už to spadá pod školský systém a sociálny systém sa vzťahuje na deti do troch rokov veku. Kristepane, to niekedy nejaký mudrlant vymyslel, že keď je to dieťa do troch rokov, tak to spadá pod rezort sociálnych vecí, a keď je to dieťa už trojročné, tak spadá pod rezort školstva?
Ja to tu totižto počúvam stále kol dookola, prečo sa niečo nedá. Lebo to už patrí rezortu školstva. Bolo by dobré si spolu sadnúť, ešte raz to zdôrazňujem, a celkovo filozoficky sa zamyslieť, či fakt je deň tretích narodenín dieťaťa taký rozhodujúci, že to dieťa preklopíme z pôsobenia jedného ministerstva do pôsobenia druhého. Možnože to nehovorím správne. Ja necítim sa byť 100-percentný odborník v týchto veciach, ale už som to tu ikskrát počul. Trojročné deti spadajú pod rezort školstva. Tak ja neviem. Rodičia to nevnímajú tak, že pozor, tretie narodeniny, okrem troch sviečok na tortu treba riešiť aj to, že dieťa treba nejako presunúť pod rezort školstva. Veď to je nezmysel! Toto je taká úradnícka robota, hej, ktorá je častokrát odtrhnutá od normálneho života v normálnom svete.
Čiže ešte raz chcem zdôrazniť: V tej prepracovanej novele alebo v prepracovanom zákone musí byť jasne povedané, čo má to zariadenie robiť v prípade, že dieťa dosiahne vek tri roky. To súčasné znenie, ktoré vlastne nepriamo hovorí, že musí to zariadenie opustiť, pokiaľ nemá zároveň aj nejakú licenciu ako materská škola, tak to sa mi jednoducho nepáči.
Ďalej, veľký problém tohto celého návrhu je, kto to zaplatí. Kto to zaplatí? Pretože počuli ste v úvodnom slove, ak ste dávali pozor, z úst ministra 40 miliónov eur. Postaví sa 90 nových zariadení pre 1 800 detí, obecných jaslí, ktoré by tu mali v priebehu štyroch rokov vzniknúť. To je fajn. Ale keď ste dávali pozor a keď si akokoľvek preštudujete všetky dokumenty, ktoré s týmto zákonom súvisejú, tak zistíte, že pokiaľ by šlo o nejaké prípadné dotácie, eurofondy a tak ďalej do existujúcich súkromných zariadení, tak tam nenájdete nič. Nájdete tam vetu typu, že samospráva, VÚC-ka môže financovať aj tie súkromné zariadenia. No už chcem vidieť nejakú VÚC-ku, ako bude financovať súkromné jasle. Ale dajme tomu, že sa jeden, dva prípady na Slovensku nájdu.
Skrátka a dobre, váľate na tých zriaďovateľov povinnosti, budem ich ešte komentovať, či je to dobré, tie jednotlivé povinnosti, alebo nie je dobré, ale dávate im povinnosti, súkromným zriaďovateľom, ale nedávate im na splnenie tých povinností žiadne nejaké nové euro naviac. Tvrdíte, že majú sa zafinancovať z príspevkov od rodičov a z príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorý je dnes nastavený vo výške maximálne 280 eur. A to je všetko. Bodka. Čiže ten zriaďovateľ má všetky tie požiadavky, o ktorých je v tejto novele reč, splniť s tým, že mu na to má stačiť tých 280 eur od rodičov, no medzi riadkami je, samozrejme, naznačené asi to, že zrejme tie poplatky, ktoré budú musieť rodičia platiť, sa budú zvyšovať, no ale tie už, samozrejme, tí rodičia musia zaplatiť čiste z vlastných peňazí.
Ale keď sa vrátim k tomu samotnému príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorý sa poskytuje vo výške preukázaných nákladov, najviac však do výšky 280 eur, a na ktorom to vlastne staviate, financovanie neverejných súkromných zariadení, tak v každom prípade, keby už aj to malo hneď stačiť, tak vás chcem upozorniť, že dobré to nie je. Totižto jednak to máte v zákone, v tomto, v tejto novele, a jednak to je vlastne, jednak to je vlastne v zákone o príspevku na starostlivosť o dieťa.
Fakticky podľa tohto návrhu a súbežne podľa zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa do zariadenia pre deti do troch rokov môže dať dieťa len taký rodič, ktorý študuje, pripravuje sa na trh práce alebo je dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo ako SZČO. To na prvý pohľad, na prvé počutie znie bezchybne. Lenže znamená to vlastne v praxi, že túto možnosť, dať dieťa do zariadenia alebo čerpať príspevok na starostlivosť o dieťa, majú odopreté dve skupiny rodičov.
Po prvé, sú to rodičia, ktorí majú dve deti, staršie a mladšie. Predstavme si, že staršie dieťa má dva, dva a pol roka a je teda vo veku, kedy by malo ísť, alebo rodičia sa rozhodnú, že chcú ho dať do zariadenia, aby sa, ako sa hovorí, socializovalo, to znamená, aby sa niečo v tom zariadení naučilo, aby bolo v detskom kolektíve a podobne. A to mladšie dieťa, novonarodené, má niekoľko mesiacov. Čiže pokiaľ v rodine máme dvaapolročné povedzme dieťa a novonarodené dieťa, tak je asi logické, že matka toho dieťaťa je s tým mladším novonarodeným dieťaťom doma, a teda že nepracuje, lebo asi okrem Lucie Nicholsonovej také matky tu nenájdeme príliš. Takže, čo tým pádom, tým pádom nechce a nech sú akékoľvek dôvody na, alebo túžba alebo chcenie dať to dvojročné dieťa do zariadenia, aby sa tam niečo naučilo alebo aby sa tej mamičke pomohlo pri tej starostlivosti, lebo nestíha zvládnuť aj to druhé dieťa, aspoň na pár hodín, tak ho dať nemôže, pretože tá matka ani neštuduje, ani sa nepripravuje na trh práce a ani nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec. Prečo nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec? Pretože v zamestnaní je na materskej dovolenke a tí, čo to poznajú, tak vedia, že má tým pádom vlastne, keď už má toto hento, tak má prerušené potom povinné poistenie a poistné za ňu platí štát, čiže nie je poistená ako zamestnanec ani ako SZČO. Čiže takáto matka to staršie dieťa nemôže dať do zariadenia, vybavené.
No ale ešte väčšia skupina osôb možno v praxi sú také matky, ktoré sa popri povedzme dieťati, ktoré chcú dať do zariadenia a čerpať príspevok na starostlivosť, rozhodnú vrátiť späť, pozor, nie do zamestnania, ale rozhodnú sa pokračovať vo svojom podnikaní, majú nejakú živnosť. A zasa tí, čo vedia, ako to funguje, vedia, že keď sa takáto mamička po dvoch-troch rokoch prestávky v podnikaní vracia do tej živnosti, tak ona síce začne podnikať, ale nie je povinne dôchodkovo poistená ako SZČO, pretože to povinné poistenie jej vznikne až v priebehu budúceho roka, k nejakému 1. 7. budúceho roka. Čiže ona pracuje, ona podniká, chce mať dieťa v zariadení, chce čerpať príspevok na starostlivosť a nemôže, lebo síce podniká, ale nie je ešte povinne dôchodkovo poistená. Takže tejto skupine matiek alebo rodičov takisto sa týmto zákonom upiera možnosť dať dieťa do zariadenia, respektíve čerpať príspevok na starostlivosť o dieťa.
Toto treba zmeniť, pán minister, a buď sa dohodneme; a, dohodneme, urobíte si to, ako chcete; ale buď to urobíte, buď to urobíte v druhom čítaní, a keby náhodou nie, tak je tu ešte jedna malá alternatíva a to je tá, že zhodou okolností naša skupinka poslancov za SaS dáva na toto rokovanie októbrové návrh novely zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa, kde presne tieto problémy, kde presne tieto problémy chceme odstrániť. Čiže keď podporíte tento náš návrh zákona, tak problém sme vybavili a vyriešili.
Ďalšia vec, to už sú tie limity, tie regulácie, ktoré sa dostali do novely zákona, do toho jasličkového zákona. Tak to sú limity na počet detí, počet odborných zamestnancov a tak ďalej. Čiže vy vlastne navrhujete, že z tejto súčasnej teda divočiny, lebo to regulované nie je, aby to bolo tak, že na jedného zamestnanca jaslí môže pripadať najviac päť detí. Proces začal tak, že najskôr ste navrhovali štyri deti, maximálne štyri deti na jedného zamestnanca jaslí, potom ste ustúpili, pretože predsa len ste aspoň na poslednú chvíľku rokovali so zástupcami týchto zariadení a ustúpili ste, dali ste to na päť. No, to už, samozrejme, je úplne v inej rovine, ako keď to mohli byť najviac štyri deti.
V každom prípade si myslím, že toto treba ešte raz poriadne predebatovať. Napríklad preto, lebo ak by mala mať jedna opatrovateľka na starosti päť detí vo veku do jedného roka, tak to jednoducho zvládať určite nebude, ale pokiaľ má na starosti deti, ktoré sú dvojročné, pomaly trojročné, tak tam zase zvládnuť päť dvojročných, dvaapolročných detí až taký problém nie je. A ďalej si treba ešte uvedomiť, neviem, či teraz to poviem výstižne, ale takú akúsi fluktuáciu toho detského kolektívu, pretože v praxi je to tak, že keď vy takto arbitrárne a natvrdo stanovíte tieto limity a poviete de facto to, to je ďalšia vec, že v tých jasliach môže byť najviac pätnásť detí, tak oni teda menovite zoberú pätnásť detí, poprihlasujú tam, zoberú ich od rodičov. Veci sa skrátka majú v praxi tak, že z tých pätnástich detí potom reálne do tých jaslí chodia niekedy štyria alebo päť, pretože tie malé deti sú relatívne často choré. Častokrát si ich rodičia berú so sebou, lebo do tej roboty jednoducho nejdú, môžu byť doma, a častokrát je to tak, že povedzme to dieťa skrátka prihlásia, ale po dvoch mesiacoch to dieťa dajú niekde inde, lebo ten život je dnes veľmi dynamický, z rôznych dôvodov. Čiže ten striktne stanovený limit na päť, respektíve pätnásť detí, dobre, to zariadenie to dodrží, ale potom vlastne to zariadenie zistí, že reálne tam tých detí chodí omnoho menej, a pri takto nastavenej požiadavke na počet zamestnancov sa potom nakoniec stane, že budú tam tri opatrovateľky a budú sa pozerať na šesť detí, pretože tie ostatné tam medzitým jednoducho nie sú. To sa mi ťažko takto rozpráva.
Toto, čo tu hovorím ja teraz, toto ste si mali poriadne predebatovať s tými zriaďovateľmi za účasti zástupcov ministerstva školstva, ktorí poznajú, ako to funguje v škôlkach, lebo tam je to do značnej miery podobné. No nie, vy ste si skrátka sadli, pozreli sa do zákona, ktorý tu bol ešte za komunistov, a ste to odtiaľ prepísali a bolo vybavené. Čiže toto chce poctivú diskusiu. Ja to možno nehovorím dobre, nie som majster sveta, ale len hovorím, že toto si treba poriadne prediskutovať a nie šup, dáme štyri alebo dáme päť, veď nejako bolo, nejako bude. Hlavne, že to bude regulované a že máme čisté svedomie, že sme zapísali zákon. Ten zákon napísaný je, rovno ho zajtra v zrýchlenom konaní schváľme, ale nie je napísaný poctivo a dobre.
Ďalšia vec. Ďalšia vec, samozrejme, z hľadiska tých požiadaviek na počet zamestnancov vyplýva, či sa to vôbec bude dať finančne utiahnuť. Takže keď prejde k tomuto rozmeru, ak má byť päť detí na jednu opatrovateľku, keď to poviem zjednodušene, tak tí piati rodičia, ktorí budú platiť za tých päť detí poplatky, vlastne musia zaplatiť jednak cez všetky tie mzdové a ďalšie osobné odvodové náklady tej opatrovateľky a jednak, samozrejme, musí niečo zostať aj na prevádzku tých jaslí a jednak, samozrejme, pokiaľ niekto tie jasle zriadil a zobral si napríklad nejaký úver na prerábku priestorov, tak aj ten úver treba z niečoho platiť, respektíve, ak vám niečo hovorí, že odpisy a podobne, tak to skrátka sú nejaké položky, ktoré tiež treba brať do úvahy. Keď si spočítate 5 krát 280 eur, čo by teda povedzme mala byť nejaká logická suma poplatku, aby nemusel doplácať ďalšie peniaze z vlastného vrecka, nech je to 5 krát 300, tak to je 1 500 eur, za ktoré vlastne je potrebné zafinancovať odmeny, mzdy, odvody opatrovateľky a všetky ďalšie režijné, nerežijné odpisy, všetky ďalšie energie, všetky ďalšie náklady. To sa v praxi dať nebude. To znamená, to znamená, pokiaľ je tá požiadavka postavená takto, tak tie poplatky budú musieť ísť hore. Jednoducho budú musieť ísť hore. Bude to možno 350, možno 400 eur. Ja neviem. Ťažko to vypočítať. Ale budú musieť ísť hore.
Čiže ja si myslím, že, pán minister a vaši ľudia, skutočne aj nad týmto sa treba zamyslieť a nezľaknúť sa návrhu na zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa. Je to teraz 280 euro. Nie je to tak dávno, čo ste ho z 230 na tých 280 zvýšili. Ja si tú diskusiu pamätám dobre, vy tiež. Vtedy ste napríklad hovorili, že tých 280 eur ako postačuje, pretože za súčasných podmienok v praxi, máte to zistené z terénu, to stačí a pokiaľ niekde poplatky pýtajú vyššie, tak hej, lebo sa tam povedzme robia nejaké nadštandardné veci, ako je povedzme výučba angličtiny, platí sa tam nejaký lektor alebo chodia na nejakú plaváreň alebo niečo, čiže preto je tam istý nadštandard, a preto sú tie poplatky vyššie, a to nejako riešiť netreba. Dobre, keď beriem túto argumentáciu spätne, v poriadku.
Lenže teraz sa nám situácia mení. Pretože pokiaľ predtým tie jasle regulované neboli a mali tam povedzme 6-7 detí na jednu zamestnankyňu, teraz môžu mať najviac päť. Čiže ten prepočet tých nákladov nám skočí niekde úplne inde. No a neodpustím si poznámku: a čo mzda tých opatrovateliek?
Prosím pekne, máme dnes minimálnu mzdu 405 eur, na budúci rok bude 435, to je minimálna mzda, ktorá sa teda o 30 eur zvyšuje, lenže pozor, ak má byť všetko férové, tak ten zriaďovateľ nemôže opatrovateľke detí vyplácať minimálnu mzdu, ani náhodou. Pretože minimálna mzda, ako vieme, je možná len v prípade rôznych tých jednoduchých pomocných činností a podobne. Ja tu teraz nechcem kompletne citovať Zákonník práce, ale pri tých opatrovateľkách podľa môjho názoru musí byť aplikovaný najmenej koeficient 1,4, čiže ten tretí stupeň náročnosti, pretože je tam zodpovednosť za tie malé deti. To uznáte. Čiže tá mzda musí byť najmenej vo výške 1,4 krát 435 eur. Pokiaľ to tak ten zriaďovateľ nevypláca tým opatrovateľkám, tak porušuje Zákonník práce, zákon o minimálnej mzde a tak ďalej. A samozrejme, k tomu si pripočítajte 35-percentné odvody, ktoré ako zamestnávateľ skrátka musí platiť. K tomu si pripočítajte drobnosti typu sociálny fond a stravné lístky, ktoré musí poskytnúť tým svojim zamestnancom. Jedno s druhým, keď sa to zráta, nechcem vás zaťažovať tými číslami, ale to sa šplhá k sume 900 eur mesačne na jedného zamestnanca. Pred chvíľkou som vypočítal, že ten príspevok od rodičov, keby to bolo 300 eur, by bol 1 500 eur. Deväťsto eur je len mzda toho zamestnanca, ktorý sa o tie deti stará.
Čiže z toho sa to skutočne bez takých nejakých nadštandardov, bez toho, že budú chodiť na plaváreň a mať tam ešte lektorku angličtiny, bez toho to zariadenie skrátka neurobí tú službu. Čiže ak sa nič ďalšie nezmení, ak by to malo takto zostať, tak čo sa bude diať ďalej? Bude sa diať to, že tie príspevky od rodičov budú musieť oni zvýšiť, či už to bude 350, možno 400 eur, ja neviem, nespočítam to presne, ale budú musieť ísť hore. A čo sa teda bude diať ďalej? No ďalej sa napríklad bude diať to, že pokiaľ týmto zákonom chceme podporovať rozvoj zariadení pre deti, tak pri zvýšených poplatkoch, no, čo bude nasledovať, kolegyne, kolegovia? No logicky bude nasledovať to, že poklesne záujem rodičov o umiestňovanie detí do tých zariadení, pretože nie každý si bude môcť dovoliť zaplatiť ten zvýšený poplatok. Čiže namiesto toho, aby sme podporili rodičov, podporili vznik ďalších, teraz nehovorím tých obecných, ale súkromných zariadení z vlastnej iniciatívy ľudí, ktorí chcú pracovať s deťmi, tak týmto to vlastne zabijeme. Zabijeme to, čo tu teraz je v podobe tej divočiny, lebo to tak zregulujeme, že to udusíme.
Čiže pozor, aby bolo jasné, čo teraz chcem povedať. O tých reguláciách, päť detí, pätnásť detí, toľko a toľko, sa môžme baviť, či to zostane na tých piatich alebo možno to skočí na šesť, to je možno nie až také podstatné. Pre mňa je podstatné to, aby ste, pán minister, zvážili a ukázali nadhľad v tom, že pôjdeme hore pri tom príspevku na starostlivosť o dieťa. Čiže tak, ako ste ho o tých 50 eur zvýšili pred krátkym časom, ja hovorím, treba ho zvýšiť znova. Znova, pretože tento zákon skrátka dáva také požiadavky, ktoré ten vyšší finančný nárok skrátka vyžadujú.
Ako to bude, či to bude toľko eur, toľko eur, no my navrhujeme 400, hej? Samozrejme, navrhujeme to s tým, že to je maximálny strop. Keď nejaké zariadenie bude od rodiča pýtať 350, tak teda ten príspevok bude vo výške poplatku, ktorý sa platí, čiže 350. Ak sa vám to zdá byť priveľa, 400, tak nech je to aspoň tých 350 alebo 340, ale v každom prípade treba zvážiť zvýšenie toho príspevku.
Pristavím sa ešte pri tom príspevku. Veď určite dobre viete, že ten príspevok samotný je z troch štvrtín financovaný z ESF, 25 % tej sumy ide zo štátneho rozpočtu. Ja teraz nechcem povedať vulgárne, že poďme, však to sú bruselské peniaze. Áno, prvá námietka bude, že sa v roku 2020 alebo 2022 vyčerpajú a čo potom, jasné. Ale my tu máme už kopu zákonov, ktoré sú prijaté s nejakou prechodnou účinnosťou a čo bude potom, nejako uvidíme. Takže pokiaľ vieme, že ten zdroj peňazí tu je, tak ho teda využívajme. Využívajme ho! A ďalej tá ekonomická matematika, ktorá je za tým celým ukrytá, prosím pekne, to je predsa úplne jednoduché a jasné. Naznačím tie čísla, dobre?
Keď si zoberiete dva príklady, prvý príklad je rodina, kde matka je pri dieťati, je doma, je doma, dostáva rodičovský príspevok zo štátneho rozpočtu 203 eur, hej, čiže štát jej platí 203 eur každý mesiac, ďalej za ňu teda platí ešte dôchodkové poistenie, zdravotné poistenie, to sú ďalšie výdavky, hej? Keď to dieťa dá do zariadenia, tak vtedy prestane poberať rodičovský príspevok, začne poberať ten príspevok na starostlivosť. Keby bolo tých 400 eur – nech sa mi to ľahšie ráta, ak dovolíte – tak z tých 400 eur 300 by šlo z ESF a 100, len 100 zo štátneho rozpočtu. Čiže štátny rozpočet obetuje 100 eur na jednej strane, ale štátny rozpočet nemusí tej matke vyplácať ten rodičovský príspevok, teda štátny rozpočet 203 ušetrí. Čiže v tomto momente, v tomto momente tej úvahy sme zistili, že štátny rozpočet dá 100, ušetrí 200, čiže štátny rozpočet je v tomto momente v 100-eurovom akomsi zisku.
Ale ďalej, tá matka išla do práce, čiže pracuje. Čo to znamená? Že platí dane, že platí odvody. Zrátajte si, aké sú povedzme len pri 500-eurovom hrubom príjme, aké sú dane a odvody, ktoré zaplatí ona a jej zamestnávateľ do rozpočtov, či štátneho, alebo sociálnej, zdravotnej poisťovne. To je suma, ktorá je cez 200 eur. Čiže to je ďalší benefit, ktorý štát vlastne má z toho, že čerpá, že prestala čerpať rodičovský príspevok a čerpá príspevok na starostlivosť. Keď zoberiem z tohto 200 eur, tak sme celkovo na plus 300. Plus 300. A to som vyšiel z toho, že nech je ten príspevok na starostlivosť 400 eur.
Čiže ak ma trošku počúvate, tá ekonomická výhodnosť z pohľadu ministra financií, teraz prosím, jasné, čo to dieťa a tak a radšej keby zostalo doma, to je všetko, toto mi je jasné, tieto diskusie. Ale keď sa bavíme, že sa tá matka chce vrátiť do zamestnania, je to jej rozhodnutie, tak štátny rozpočet na takomto kroku a takomto financovaní v podstate získava zaujímavú sumu. Čiže aj z tohto pohľadu by nás malo zaujímať, aby tá podpora tých zariadení bola, aby tá ponuka bola a aby tí rodičia tie zariadenia reálne využiť mohli, aby tie poplatky ich teda nezničili finančne, ale práve naopak, aby sme ich tak trošku nenápadne motivovali k tomu, že keď uvažujú o návrate do práce, tak aby tak mohli urobiť.
Tie ďalšie spoločenské benefity, ktoré sú na tej ekonomickej strane, nebudem spočítavať, dépeháčka a tak ďalej, keby na to prišlo, tak aj tam by sme niečo narátali. Samozrejme, je tu ten aspekt materstvo, mala by byť matka do troch rokov doma, ale myslím si, že každá zodpovedná matka si tento aspekt dobre uvedomí. A pokiaľ ide napríklad o ten výber toho zariadenia, tak keď už sa takto rozhodne, tak je zase potom aj dôležité, aby nielen do toho zariadenia to dieťa dať mohla, ale aby si mohla vyberať z pestrej palety rôznych zariadení, či obecných, či súkromných. Viete napríklad, že existujú takzvané lesné škôlky? Viete, že to, že také niečo existuje? Viete, že to má nejakú svoju filozofiu?
Montessori, to poznáte z počutia minimálne, ja sa priznám, ja som tiež nevedel pred mesiacom, čo sú lesné škôlky, čiže takisto nie som v tomto žiadny majster sveta, ale keď sa človek touto témou začne zapodievať, tak sa dozvie všeličo zaujímavé, akým spôsobom sa rieši v praxi na Slovensku starostlivosť o tieto malé deti. Napríklad prostredníctvom lesných škôlok. No a konkrétne, keď som teda, sa mi nejak náhodou dostali do reči tie lesné škôlky, tak neviem, ako tieto vyriešia vlastne tieto otázky týchto regulatívov, pretože mám taký pocit, že sa to skrátka dať ani nebude môcť v zmysle tých suchopárnych pravidiel, toľko a toľko detí na takom a takom priestore. Čiže aj to je taký jeden námet, či ich chceme zrušiť týmto zákonom, alebo či by sme ich existenciu radi podporili.
Ďalšia zásadná, ale naozaj zásadná vec je požiadavka na bezbariérový prístup. Neviem, či viete, kolegyne, kolegovia, ale podľa tohto zákona zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku musia byť bezbariérové. Bezbariérové. To znamená, pani kolegyňa na vozíčku bez problémov musí vedieť do toho zariadenia prísť, musí tam vedieť chodiť, behať alebo neviem, aby som sa nedotkol situácie, v ktorej ste nielen vy, ale aj ďalší ľudia, čiže musí tam byť skrátka bezbariérový prístup.
No v praxi tie súčasné zariadenia, ktoré sú zriadené v rôznych priestoroch prerobených, v rodinných domoch, to budú mať problém splniť. Je tam tá ročná lehota, je tam tá ročná lehota, čiže, samozrejme, nemusí to byť hneď zajtra, v poriadku, čiže majú rok na to, aby si to zabezpečili, ale to zase bude stáť určité peniaze, niekde viac, niekde menej, a zase sme pri tom, a kto to tým zariadeniam zaplatí? Máme tam k dispozícii nejakú možnosť nejakej dotačnej schémy na prerábku tých zariadení? Neviem, či to hovorím zle, ale zariadenia sociálnych služieb, keď sa toto zavádzalo, keď táto požiadavka prišla, mám pocit, že vtedy sa niečo čerpať dalo. Ale tu nevidím žiadnu možnosť, ako tú bezbariérovosť zabezpečiť s pomocou obce alebo štátu, lebo žiadny príspevok na to tu nie je. To je jedna vec.
Druhá vec je, že nie vždy to vôbec pôjde. Jednoducho tam, kde ten vstup do toho zariadenia je v rámci nejakého komplexu nejakých ďalších budov, priestorov, ktoré máte možno prenajaté, to skrátka nezabezpečíte, ani keby ste sa na hlavu postavili, pretože to skrátka nepôjde. Aj keď na to dám, mám nejaké peniaze, ale ja predsa nemôžem len tak nejaké prenajaté priestory v nejakom komplexe teraz začať prerábať bez toho, že by som sa dohodol s tým majiteľom a ten s tým možno nebude súhlasiť, lebo to nebude považovať za vhodné. No iks dôvodov môže byť na to, že to skrátka nebude také jednoduché alebo dokonca, že to nebude možné.
Ak tieto argumenty nestačia, tak vás poprosím, choďte sa pozrieť do materských škôlok a choďte sa pozrieť, koľko z tých obecných materských škôlok je dnes bezbariérových. Koľko ich nájdete, hej?
Čo tým chcem povedať? Materské škôlky, kde je to veľmi podobné z pohľadu tej filozofie, kto tam chce prísť, čo, ako, tak tam tá bezbariérovosť jednoducho v praxi nie je. A tu nám to, tu nám to vadí. Ak sa bavíme, že je to potrebné kvôli deťom, kvôli deťom, tak pokiaľ nejaké zariadenie sa rozhodne byť bezbariérové, buď už je alebo investuje do bezbariérovosti, do tých prerábok, tak tým získa konkurenčnú výhodu na tom trhu tej ponuky a pokiaľ som rodič, ktorý hľadá bezbariérové zariadenie, tak, samozrejme, také uprednostním. A také nepochybne sú aj budú k dispozícii. Ale nútiť kvôli tomuto do bezbariérovosti absolútne všetky zariadenia je jednoducho nezmysel.
Úradník mi pravdepodobne na toto odpovie, no ale to musí byť takto, musia byť bezbariérové, pretože je to v zákone o sociálnych službách a je nejaká EÚ smernica, ktorá hovorí, že všetky zariadenia sociálnych služieb, kamenné, musia byť bezbariérové. No tak máme to v zákone o sociálnych službách, tak argumentom je, že keď všetky ostatné zariadenia sociálnych služieb sú bezbariérové, tak musia byť aj detské jasle.
A sme tam, kde som začal na začiatku. Toto mal byť samostatný zákon a nemal sa montovať do zákona o sociálnych službách, aby sme tam napríklad nemuseli potom takto riešiť takéto zbytočné problémy. Ak, pán minister, každému zariadeniu preplatíte tú prerábku na bezbariérovosť, tak som nič nepovedal.
Ešte pár detailov. Každé existujúce zariadenie musí si splniť požiadavky, ktoré sú kladené týmto zákonom viac-menej do konca budúceho roka a zaregistrovať sa do registra poskytovateľov na VÚC-ke. Ak tak neurobí a bude prevádzkované aj po 1. 1. 2018, čiže o rok, bez toho zápisu, tak pokuta 35-tisíc eur. Myslíte si, že je v poriadku, že za takéto niečo, povedzme nebude tam splnená tá bezbariérovosť alebo nejaká možno prkotinka, musí byť otarifovaná pokutou vo výške 35-tisíc eur? Myslíte si, že nejaký zriaďovateľ, ktorý tam má desať detí a ktorý má z toho profit asi tak 0,50 mesačne, bude schopný zaplatiť pokutu 35-tisíc eur? Ja si myslím, že nie. Ten to okamžite na druhý deň voľky-nevoľky zatvorí a tie deti pošle aj s rodičmi domov.
Čiže táto pokuta je neprimeraná a pokiaľ si náhodou niekto myslí, že je možné prevádzkovať tieto zariadenia aj naďalej nejako nadivoko, tak je na veľkom omyle. Jednoducho to nadivoko len na živnosť a podobne nebude možné po 1. 1. 2018, to aby ste nepodceňovali, ak ma počúvate, zriaďovatelia, buď si to všetko dáte do poriadku z hľadiska požiadaviek, ktoré sú kladené týmto zákonom, alebo zariadenie musíte 31. 12. 2017 zatvoriť. Ak nie, hrozí vám pokuta 35-tisíc eur. Ak sa mýlim, tak to, prosím vás, napíšte poriadne do zákona, tak, aby bolo jasné, že sa mýlim, lebo ja to vnímam v tom zákone takto. A obávam sa, že to tak vnímajú všetci.
A posledná vec, posledná vec, v pripomienkovom konaní si presadili zdravotníci ten druhý článok do tejto novely, ktorým sa vlastne hovorí, že všetky zariadenia, ktoré poskytujú starostlivosť o deti vo veku do troch rokov, musia spĺňať požiadavky podľa zákona o ochrane verejného zdravia 355/2007. To je ustanovenie, respektíve to je prvok, ktorý sa tam takto dostal a ktorý vo mne vyvoláva značné pochybnosti, či tým pádom nielen detské jasle, o ktorých sa tu teda bavíme, ale aj všetky možné tie materské centrá, rodičovské centrá a podobne, ktorých síce primárnym cieľom je spoločne – rodičia, deti – robiť nejaké aktivity, hry, ja neviem, počúvanie rozprávok a tak ďalej v súčinnosti rodičov a detí, ale tieto materské centrá ako jednu zo svojich služieb častokrát poskytujú aj to postaranie sa na dve-tri hodinky doobeda o dieťa, pokiaľ si mamina vybaví nejaké nákupy. Keď si pozriete štatúty niektorých materských centier, tak to tam takto majú.
A ja tým pádom toto vnímam tak, že tie materské centrá budú musieť plniť požiadavky na zariadenia pre deti a mládež dané podľa zákona o ochrane verejného zdravia, s čím potom súvisí vyhláška a tak ďalej ministerstva školstva a to už prestáva byť zábava, pretože to znamená rôzne požiadavky, či už na hygienu, na toalety, na priestor na pieskovisko, na trávnik pred zariadením a podobne, ako je tam množstvo, množstvo detailov, ktoré zase so sebou prinášajú, keď ich niekto chce splniť, množstvo, množstvo problémov, finančnej náročnosti a podobne. Čiže obávam sa, že s takto postavenou súčasne novelou zákona o ochrane verejného zdravia budú mať veľké problémy tie stovky, ak nie stovky, tak desiatky materských a rodičovských centier na Slovensku. Čiže aj nad týmto sa treba zamyslieť.
A znova, ak to nehovorím správne, tak to, prosím, treba vyprecizovať v tej novele tak, aby bolo jasné, že sa to tých materských centier netýka, aj keď ako jednu z tých svojich služieb ponúkajú krátkodobú niekoľkohodinovú starostlivosť o dieťa počas mamičkinho nákupu. Aby to bolo jasné a zrozumiteľné, pretože bol by som veľmi nerád, keby zrazu nabehli rôzne kontrolné orgány do nejakého materského centra a začali tam rozdávať pokuty, lebo zriaďovateľ materského centra nepochopil podstatu veci. Nech je to, prosím pekne, jasné a nech tu skutočne platí princíp právnej istoty.
Zakončím svoje vystúpenie tým, že novela, respektíve zákon o jasliach je potrebný, súhlasím, len preto som navrhol jeho vrátenie na prepracovanie, pretože ten legislatívny proces nemôže byť urobený ani s tým, že áno, prebehlo pripomienkové konanie, áno, bolo to na tripartite, bolo. Ale takýto zákon treba dlhodobo dopredu pripraviť, komunikovať s tými, ktorých sa týka, riešiť ho v súčinnosti s ministerstvom školstva, a tí by sa, mimochodom, tiež mali zamyslieť nad tým, ako fungujú materské školy, keď už na to príde, čiže je to téma, ktorá nie je jednoduchá a ktorú by sme nemali riešiť takým spôsobom, ako sa to dostalo do parlamentu.
Ďakujem.
Skryt prepis