Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
No tak viaceré reakcie neboli ani tak na mňa ako na kolegu pána poslanca Budaja, ale dotknem sa predsa len toho, čo spomínal kolega Pčolinský. Pokiaľ viem, tak pri určitom promile alkoholu sa už jedná o trestný čin, čiže toto je už závažný trestný čin, ale nie som si istý, preverím to, každopádne pokiaľ to bola zavádzajúca informácia, tak sa dotyčným informátorom len pekne poďakujem
No a čo sa týka tej kombinácie bicykel, auto, ktorú spomínal pán kolega Hambálek, nie som si istý, samozrejme, to by sa asi posudzovalo, vo veľkej miere by v tomto prípade asi zohrávalo rolu aj to, že aké by bolo to promile, a možno by nakoniec nafúkal aj samotný vodič toho auta a v takom prípade by bol problematickejší asi on, o to zvlášť, pokiaľ ako bolo naznačené, by to auto spôsobilo nejaké fatálne následky. Takže asi sa pôjde od prípadu k prípadu, ale možno, možno viacej dokážete povedať vy ako navrhovatelia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Príjemný dobrý deň prajem. Ja len veľmi stručne. Chcel som zareagovať už pri predkladaní návrhu zákona, čo teda rokovací poriadok neumožňuje, ďakujem za upozornenie. Ja len faktickou poznámkou, takže radšej som sa pre istotu prihlásil do rozpravy.
Stretol som sa s viacerými ohlasmi, keď tento návrh zákona prechádzal prvým čítaním, zo strany verejnosti. Sú takí, ktorí hovoria o tom, že slovenský národ je nevyspytateľný a v momente, keď pôjdeme nad čokoľvek nad nula percent; promile, tak to bude problém. Ja osobne si myslím, že aj tento národ už predsa len dospieva a aj v tomto smere sa dokážeme správať omnoho zodpovednejšie a návrh, ktorý predložili páni poslanci, považujem za pomerne rozumný začiatok, ako vôbec začať serióznu diskusiu na túto tému.
Skutočne mal som možnosť počuť viaceré zaujímavé historky, ktoré súvisia s predloženým návrhom zákona. Hovorilo sa napríklad o tom, že na východe republiky jeden pán v súvislosti s jeho záľubou bicyklovať a popritom popíjať, dostal veľmi prísny trest, keďže sa mu to stalo trikrát po sebe a máme tu zákon trikrát a dosť, čo tiež asi nie je zrovna najlepší spôsob, ako ukončiť svoju životnú dráhu, keďže sa jednalo o pána v dôchodkovom veku. Takisto som zachytil rôzne historky z vínnych ciest, ktoré hovoria o tom, že možnosť presúvať sa na bicykli, napríklad v tokajskej oblasti, je viac ako vítaná práve pri takýchto podujatiach. Nie som si istý, či dosiahnu len túto hranicu promile, ktorá je navrhnutá, ale každopádne je to dobrý začiatok. No a nakoniec boli to zaujímavé historky, ktoré súviseli práve s tým, že prečo nie aj motoristi, keď už takéto niečo chcete povoliť cyklistom, čo vy poslanci všetci chodíte len na bicykloch a podobne.
No každopádne realita je taká, že na bicykli, keď aj máte isté promile a do niekoho nabúrate, nemá to fatálne dôsledky. V prípade auta, ja stále hovorím, že keď doňho sadáme, začíname používať akúsi formu zbrane, táto zbraň môže byť veľmi nebezpečná, obzvlášť keď tú kontrolu vozidla nemáme pod kontrolou. Takže toto je pre mňa najsilnejší argument, prečo momentálne nie ešte motorové vozidlá, ale ako bolo naznačené, budem veľmi rád, keď sa táto diskusia otvorí do budúcnosti, a ak sa ukážu cyklisti ako dostatočne zodpovední, môžme sa celkom pokojne rozprávať o tej hranici, ktorá je momentálne navrhnutá.
Takže som rád, že táto diskusia tu na pôde Národnej rady prebieha, prebiehala v prvom čítaní a prebieha aj teraz v druhom čítaní. A ako som naznačil niekoľkokrát, verím, že toto je len začiatok diskusie na túto tému, pretože z okolitých krajín skúsenosti hovoria, že podobné návrhy zákonov skôr verejnosti prospeli, ako by jej ublížili. Takže takto sa zachováme pri hlasovaní a myslím, že väčšina nášho poslaneckého klubu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážení prítomní, krátko budem hovoriť, nebudem hovoriť o tej správe, už sa o nej aj verejne hovorilo a predpokladám, že ešte aj na pôde parlamentu sa bude spomínať pri prerokúvaní rozpočtu a možno aj ďalších materiálov.
Chcem ale povedať, že za časť svojej existencie podľa môjho názoru si Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dokázala vybojovať miesto v hlavách aj v svedomí ľudí, ktorí to myslia podľa mňa seriózne so Slovenskom. A chcem upozorniť najmä na tri aspekty alebo uhly pohľadu v tejto súvislosti.
Jednak mám ten pocit, že rada sa na rozdiel od mnohých iných nezávislých orgánov nenechala obsadiť politicky, a teda krátkodobými záujmami, a to je ťažké, uznávam, že je to ťažké, ale tu sa to akosi podľa mňa podarilo.
Druhá vec, čo sa jej darí na rozdiel od mnohých, nehovorím že všetkých, ale mnohých nezávislých orgánov štátnej správy, je vysoká transparentnosť. Keď sa pozeráte na jej web, tak tam vidíte jednoducho vysvetlené tie odkazy, ktoré rada chce dávať a ony sú často veľmi zložité, nie je to tiež jednoduché takto tie odkazy dostávať k verejnosti.
A tretí taký aspekt je vysoká odbornosť. Ja si ani nepamätám, kedy boli nejaké výstupy odborne spochybnené, odborne diskutované boli, ale nepamätám si na nejakú prehru v odbornej diskusii.
Takže opakujem, o správe ešte hovoriť budeme a už sa niečo aj o nej publikovalo, ale tak ako kritizujeme, aj dnes sme tu kritizovali niektoré iné orgány, tzv. nezávislé, z toho, že si nerobia dobre svoju robotu, tak keď má poslanec pocit, že v tomto prípade je to naopak, tak si myslím, že je správne ho vyjadriť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie.
Pán poslanec Gál, ja teda neviem, či to nebolo z toho môjho vystúpenia zrejmé, ale ja som nekritizoval prístup vládnej koalície. Ja som ho naozaj chválil. A teda na otázku, že kedy opozícia prejaví podobnú dobrú vôľu, môžem odpovedať iba tým, že teda nie je napríklad obvyklé, že opozičný poslanec venuje viac ako polovicu svojho vystúpenia tomu, že chváli kolegov z vládnej koalície a oceňuje ich prístup, a nie je asi obvyklé, že opozícia hlasuje za vládne návrhy. Ja aj teda moji kolegovia z opozície sme za viaceré vládne návrhy hlasovali na každej zo schôdzí, ktoré teraz prebiehajú, lebo ich posudzujeme hlavne podľa ich obsahu. Nielen preto, že vláda ich navrhuje, tak v žiadnom prípade za ne nebudeme hlasovať, ale keď ich považujeme za dobré, tak za ne hlasujeme. Rovnako sme hlasovali, alebo teda ja som určite hlasoval aj za poslanecké návrhy koaličných návrhov zákonov, ktoré sa týkali prípustného množstva alkoholu pre cyklistov, a tiež to vidím ako úplne normálne, že ak je ten návrh dobrý, tak sme ho pripravení podporiť.
Ja som mal aj argumenty, prečo ten návrh, ktorý ste predložili, je podľa môjho názoru v tej istej veci, a nielen podľa môjho názoru, aj podľa v podstate výkladu ústavnoprávneho výboru z roku 2011. Nedostali sme sa vecne k tej diskusii, keďže ste ten návrh stiahli, čo je podľa môjho názoru správne, a teda vyhodnotili ste to asi podobne. A áno, je to pozitívny precedens, rovnako ako by bol negatívny precedens, keby ste to nestiahli.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som túto príležitosť využil na niečo nie celkom tradičné, na to, aby som ocenil prístup kolegov z vládnej koalície.
Ako zrejme niektorí z vás si ešte pamätajú, v utorok, keď sme schvaľovali program, tak som namietal zaradenie tohto bodu aj nasledujúceho bodu a ešte jedného bodu do programu, pretože som mal pochybnosti, že či je to v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, a najmä či je to v súlade s výkladom zákona o rokovacom poriadku, ktorý už v minulosti podal ústavnoprávny výbor a ktorý sa vzťahoval na podobné situácie, aké sme tu mali v prípade týchto dvoch medzinárodných zmlúv, ktoré už raz boli predmetom rokovania parlamentu a nezískali potrebnú väčšinu, nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov, a v prípade jedného návrhu zákona, ktorý bol obsahovo podobný až identický ako iný návrh zákona, o ktorom parlament rokoval v septembri.
Moje prvé ocenenie sa týka toho, že keď som navrhol, aby sa tým zaoberal ústavnoprávny výbor, či je možné rokovať o týchto bodoch, tak vládna väčšina, hoci to mohla urobiť, nezamietla ten návrh pod koberec, ale naopak, schválila, že ústavnoprávny výbor má podať výklad. Keby ste to zamietli, no tak ja by som sa určite nad tým pohoršil a možno by som napísal nejaký článok, ale to je asi všetko, čo by som s tým mohol urobiť. Nestalo sa tak. Parlament požiadal ústavnoprávny výbor, aby podal výklad, či je možné rokovať o týchto troch bodoch.
Jeden z tých troch bodov bol návrh na zrušenie daňových licencií, dane zo straty, ktorú zaviedla druhá Ficova vláda a teraz koaliční poslanci z SNS a z MOST-u – HÍD navrhli tento zákon; teda túto daň alebo daňovú licenciu zrušiť od 1. 1. 2018. Tam bol problém v tom, že obsahovo rovnaký návrh akurát s inou účinnosťou a bez prechodných ustanovení navrhli aj poslanci SaS na septembrovú schôdzu. Tam ten návrh nebol schválený.
A opäť chcem oceniť, že predkladatelia uznali, že by toto mohlo byť v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že v tej istej veci možno podať nový návrh až šesť mesiacov od neschválenia predchádzajúceho, a neprevalcovali to, nepovedali, že je to úplne iný návrh zákona. Môžeme ho predložiť, hoci ani mesiac neuplynul odvtedy, čo nebol schválený ten predchádzajúci zákon, a ten návrh stiahli. Čiže ako druhé oceňujem prístup predkladateľov toho stiahnutého návrhu zákona o zrušení daňových licencií a pevne verím, že daňové licencie zrušíme už čoskoro, teda keď nám to rokovací poriadok umožní, a tak, aby najneskôr od toho 1. 1. 2018, skôr to už asi nebude, daňové licencie skončili.
Tretiu vec, kde by som tiež chcel oceniť postup alebo prístup kolegov z koalície, je, že ústavnoprávny výbor sa zaoberal tým, či je možné rokovať o medzinárodnej zmluve, pretože existuje stanovisko ústavnoprávneho výboru vykladajúce zákon o rokovacom poriadku, ktoré v súvislosti so schvaľovaním Lisabonskej zmluvy v roku 2008 je také, že v zákone o rokovacom poriadku nie je opora pre opakované hlasovanie o súhlase Národnej rady s medzinárodnou zmluvou. Kolegovia z vládnej koalície, teda pán predseda výboru Madej a ďalší navrhli nové stanovisko, ktoré je odlišné, respektíve sa vzťahuje na inú situáciu, ako bola vtedy Lisabonská zmluva, a tá odlišnosť je práve v tom, že o Lisabonskej zmluve sa malo hlasovať opakovane. V tomto prípade vláda opätovne požiadala o to, aby parlament vyslovil súhlas s týmito dvoma medzinárodnými zmluvami, čiže je to vecne iná situácia a nie je to nejaké účelové si prispôsobovanie zákona o rokovacom poriadku. Naopak, myslím si, že je to správnejší a korektnejší výklad zákona o rokovacom poriadku, pretože by som považoval za absurdné, ak by bol výklad rokovacieho poriadku taký, že ak raz parlament nevyslovil súhlas s nejakou medzinárodnou zmluvou, napríklad z dôvodu, že poslanci vládnej koalície v tom čase pozerali zápas Slovensko – Rusko a nebolo ich tu dosť na to, aby to schválili, tak aby to už nikdy nebolo možné o tom hlasovať v parlamente, aby už nikdy nebolo možné schváliť takúto medzinárodnú zmluvu, keď napríklad akýkoľvek zákon možno po šiestich mesiacoch o ňom hlasovať znova a znova. Čiže oceňujem aj v tomto prístup vládnej koalície a teším sa, že sme pomohli vyjasniť jednu potenciálne spornú vec ohľadom výkladu rokovacieho poriadku.
Napriek týmto oceneniam nebudem hlasovať za vyslovenie súhlasu s touto medzinárodnou zmluvou, rovnako ani za vyslovenie súhlasu s tou nasledujúcou. Nehlasoval som za ne ani v júni, keď o nich prvýkrát rokoval parlament, napriek tomu, že som nesledoval zápas Slovensko – Rusko, ale bol som v rokovacej sále a hlasoval som, ale nehlasoval som za vyslovenie súhlasu. A nie preto, že by som chcel hrať nejaké hry alebo chcel som vládu načapať na tom, že tu nemá 76 poslancov, keď sa hlasuje o veci, kde potrebuje 76 poslancov a nestačí prostá väčšina prítomných. Nehlasoval som preto, pretože mám vážnu pochybnosť o tom, že členstvo Slovenskej republiky v týchto dvoch inštitúciách je zmysluplné. Ako Medzinárodná investičná banka, tak Medzinárodná banka pre hospodársku spoluprácu sú v podstate reliktami spolupráce socialistického tábora, reliktami Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Obe majú sídlo v Moskve. Možno aj to súvisí s tým, že fanúšikovia Moskvy v tom čase sledovali ten slovensko-ruský duel, a preto tá zmluva nebola schválená už v júni. Jedna vznikla v roku ´63, druhá v roku ´70. Obe sú tvorené bývalými krajinami socialistického tábora a z tej druhej už vystúpili nielen Maďarsko, ale aj Kuba. Tak by som naozaj z vecného hľadiska odporúčal prehodnotiť, zvážiť, že či je zmysluplné, aby Slovenská republika naďalej bola členom týchto organizácií.
Ale napriek tomu, že nebudem hlasovať za vyslovenie s touto ani s tou nasledujúcou medzinárodnou zmluvou, oceňujem ten postup, ako sme sa k tomu dopracovali. Predpokladám, že budúcu stredu, keď o tom budeme hlasovať, nie je žiadny dôležitý zápas slovenskej ani ruskej reprezentácie a bude v parlamente prítomná dostatočná väčšina vládnych poslancov, aby ten návrh potrebnými 76 a viac hlasmi schválili. Ale v prípade, že nie, tak vďaka tomu výkladu, ktorý podal ústavnoprávny výbor, nebude nič brániť tomu, že aby vláda opätovne požiadala a pán minister znova prišiel nám tu predniesť žiadosť o vyslovenie súhlasu, a my to už potom bez akýchkoľvek ďalších pochybností znova prerokujeme.
Ďakujem za pozornosť.

Čo bolo, bolo, boli aj iné časy, ale tie sa pominuli. A vtedy to bolo vlastne tak, že to zavedenie zdravotných odvodov z dividend bolo prijaté ako jedna z tých prvých fáz zavádzania odvodového bonusu. A keby bolo keby, čo bolo, bolo a keby bolo keby a kde bolo, tam bolo, skrátka sa to celé vyvinulo tak, že odvodový bonus sa nezaviedol, ale zdravotné odvody z dividend, bohužiaľ, zostali. Takže ten náš celkový plán, ktorý mal skončiť zavedením odvodového bonusu a celkovým plošným znížením daní, odvodov, zvýšením čistých príjmov – či už starých, mladých, bohatých, chudobných, pracujúcich, alebo podnikajúcich – skončil, bohužiaľ, príliš skoro a predčasne a dopadlo to takto. Keby sa ten čas dal vrátiť, asi by sme niektoré veci urobili inak.
V každom prípade ešte taká malá matematická hádanka. Aké boli zdravotné odvody v roku 2011, keď bol maximálny základ 28-tisíc eur a sadzba tých zdravotných odvodov z dividend bola 10 percent? A aké sú tie zdravotné odvody teraz, po vláde Roberta Fica, kedy je maximálny základ 51 480 eur a sadzba je 14 percent? Odpoviem si sám. Vtedy to bolo maximálne 2 800 eur, teraz je to 7 200 eur, čiže dvaapolkrát viac, ako to bolo za "Michála". To znamená, že dvaapolnásobne sa zvýšili tie zdravotné odvody a za to už nemôžem ani ja, ani Sulík, ale za to môže napríklad minister financií Kažimír a ďalší členovia vlády Roberta Fica.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pani kolegyňa, to úplne chápem, že obhajujete tento vládny návrh. Ste členkou vládnej koalície. Nezabudla ste však si kopnúť do pána Sulíka a pána Mihála, že oni sú zodpovední za to, že boli zavedené zdravotné odvody z dividend, ale zabudla ste zrejme na jednu vec, že aj členovia vašej strany, ktorí tu sedia, konkrétne aj pán podpredseda Bugár vtedy hlasoval tiež za túto novelu zákona. A teraz, že ste na druhej strane, to je v poriadku. Ale nemuseli by ste takto akože navidomoči vlastne kopať do bývalých koaličných partnerov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem ti, Jozef, za to, že si ten nekoncepčný guláš, ktorý sa skrýva v jednom jedinom návrhu obsahujúcom mnohé body, rozobral na skrutky a podskrutky, ešte sa dá povedať.
Ja by som sa chcel zamerať na daň zo zisku. Keď ju SMER zdvíhal v roku 2012, dlhodobých 19 % na 23, tak padali aj také veci akože, aby sme sa niečím priblížili škandinávskym krajinám. No, pozrime sa na to, ako to v škandinávskych krajinách, aj keď tu by som podotkol, že k tým škandinávskym krajinám by sme sa mohli približovať hlavne nízkou mierou korupcie. To by bol ten najideálnejší prípad. Takže pozrime sa, aká je daň zo zisku v škandinávskych krajinách. Najvyššia je v Nórsku, tam je až 25 %, avšak je treba povedať, že Nórsko je krajina, ktorá žije z ropy, zemného plynu a rybolovu, čiže veľmi špecifická krajina. Potom máme Švédsko, kde je 22 %, potom máme Dánsko, kde je takisto 22 %, čiže v čase, keď ste dávali 23 %, tak ste to hodne nadstreľovali nad škandinávske krajiny. A vo Fínsku je 20 %, vo Fínsku je 20 %. Čiže aj po tom údajnom znížení na 21 % budeme mať stále vyššiu daň zo zisku, ako je tomu vo Fínsku.
Čiže tá koncepcia SMER-u nie je ani len koncepcia nejakých škandinávskych krajín. Už vôbec nie nejaká ucelená koncepcia. Je to koncepcia v podstate bez koncepcie a jednoducho tá koncepcia, ktorú napríklad my ako SaS prinášame pre Slovensko, je proste jednoznačná, spraviť nás jednoznačne konkurencieschopnými, aby ľudia a firmy prichádzali sem, aby tomu nebolo naopak.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, chcem sa teda vyjadriť v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o dani z príjmov a o zmene a doplnení zákona o zdravotnom poistení a svoje vystúpenie, ktoré bude pravdepodobne trošku rozsiahlejšie, rozdelím na niekoľko častí. Budem hovoriť o znížení sadzby dane právnických osôb na 21 percent. Budem hovoriť o zavedení zdanenia podielov na zisku a súčasnom zrušení zdravotných odvodov. Budem hovoriť o zvýšení paušálnych výdavkov pre samostatne zárobkovo činné osoby, a hoci do tejto témy nevidím, ale budem sa snažiť čo-to povedať aj k sprísneniu pravidiel pri tzv. transferovom oceňovaní.
Začnem znížením sadzby dane z príjmov právnických osôb, ktoré sa navrhuje z 22 % na 21 percent. Samozrejme, každé zníženie daní treba privítať, a preto vítam aj zníženie sadzby dane právnických osôb o to jedno percento. Bolo by čudné, keby som sa z toho netešil. Chcem však v rámci určitých kritických poznámok povedať, že netešme sa až tak veľmi a neglorifikujme určite pána ministra financií za toto zníženie sadzby dane na 21 %, pretože takto štyri roky dozadu bola vlastne v zákone sadzba dane pre právnické osoby 19 % a to, že teda od roku 2017 bude 21, je stále o 2 percentuálne body viac, ako to bolo v nedávnej minulosti, to po prvé. A po druhé, keď budeme teda analyzovať výšku daňového zaťaženia právnických osôb na Slovensku, tak prídeme k jednoznačnému záveru, že to daňové zaťaženie právnických osôb na Slovensku je z hľadiska konkurencieschopnosti a porovnania s inými krajinami, či už V4, alebo okruhu európskych krajín, jedno z najvyšších, jedno z najvyšších. Tých 21 %, tým sa skutočne nemôžeme chváliť a žiadneho investora sem lákať tým, že viete čo, ale u nás je len 21-percentná sadzba dane, pretože to sa nám vysmeje.
Pokiaľ teda ide, že sa má urobiť takýto ústupok právnickým osobám pri zdaňovaní, fajn, ale, pán minister, určite by bol vítanejší návrh na okamžité zrušenie tých daňových licencií alebo dane zo straty, volajme to, ako chceme. To je to, čo potrebujú podnikatelia v prvom rade. Keď už teda máte urobiť ústupok v prospech právnických osôb, zamestnávateľov, tak vítanejší by bol krok, ktorý by znamenal okamžité zrušenie daňových licencií. Pravdepodobne dáme tento pozmeňovací návrh v druhom čítaní, aby sa daňové licencie vypustili zo zákona, ale teda je, pozmeňovací návrh je niečo iné ako poslanecký návrh, ktorý sme my podávali, podávala ho dokonca aj strana SNS, ako som si všimol, bol medzitým stiahnutý z procesu, ale to nevylučuje to, že v rámci poslaneckej aktivity, iniciatívy, nemôžeme dať pozmeňovací návrh k vládnemu zákonu, a myslím si, že to tak aj urobíme. Čiže ešte raz chcem povedať, významnejšou pomocou pre právnické osoby by bolo zrušenie daňových licencií.
Ďalej pripomínam z hľadiska tých procesov minulých rokov, minulých štyroch rokov, že pokiaľ ide o právnické osoby, tak tu nejde len o to, aká je v zákone napísaná sadzba dane, 19, 21, 22 percent. Tu ide o to, akým spôsobom sa stanovuje základ dane. A pripomínam tým, ktorí si už nepamätajú a zabudli, že v minulom volebnom období pán minister urobil významné zmeny, napríklad pokiaľ ide o odpisovanie. Pripomeniem napríklad, že budovy nevýrobného charakteru, napríklad povedzme ubytovacie zariadenia a reštaurácie a ja neviem čo všetko ďalšie, kancelárske budovy, tak tam išla odpisová sadzba, tam sa vlastne zdvojnásobila, pretože tá doba odpisovania z 20 rokov sa predĺžila na 40. A keď si predstavíte, že niekto si postavil dajme tomu budovu kancelársku v miliónovej hodnote, no tak si asi viete predstaviť, čo to pre neho znamená z hľadiska toho cash flow pri posudzovaní svojich daňových povinností. Jednoducho ten odpis mu klesol na polovicu, zisk, naopak, z tohto pohľadu stúpol a či už tá daň je 19-, 21- alebo 22-percentná, to je pre neho detail, pretože preňho je dôležité, že mu stúpol základ dane. Jasné, o ďalších dvadsať rokov sa mu to premietne do toho, že mu ten základ dane klesne, hej, o tom sa môžeme baviť koldookola.
Pozícia SaS, pokiaľ ide o odpisovú politiku, je taká, že v konečnom dôsledku treba to daňové, ten daňový výdavok z pohľadu odpisov nechať na podnikateľa a urobiť úplnú liberalizáciu tejto daňovo odpisovej politiky. Ale to je, samozrejme, z pohľadu dnešného stavu taká chiméra, že asi o nej je zbytočné hovoriť.
Došlo aj k ďalším zmenám, povedzme to lízingové odpisovanie, nemá význam sa k tomu vracať, skrátka len pripomínam, že za uplynulé štyri roky sa skomplikovali podmienky, aj pokiaľ ide o daňové výdavky, a to významným spôsobom. Čiže ten akýsi ústupok na 21 % z 22 to ani zďaleka nemôže vyvážiť. Dobre.
Téma číslo 2. Podiely na zisku a ich zdanenie so súčasným rušením zdravotných odvodov. Tak to, čo máme vlastne teraz v zákone v rámci prvého čítania, je už určite zrozumiteľnejšie a prijateľnejšie ako to, čo bolo v tom predchádzajúcom procese, už len z pohľadu, že najprv ste navrhovali, a to bolo celé zvláštne, lebo najprv ste navrhovali 10 %, pokiaľ si dobre pamätám, úplne na začiatku, úplne na začiatku. Potom v rámci MPK a tak ďalej, týchto procesov, sa to zrazu zdvihlo na 15, záhadným spôsobom, ťažko povedať prečo, to viete vy najlepšie. A teraz po nepochybne ťažkých rokovaniach s koaličnými partnermi a s Klubom 500 sa tá sadzba zrazu znížila o viac než polovicu na 7 percent. To sú pre mňa z hľadiska toho, že dobre, poctivo vedenej komunikácie so všetkými, ktorých sa to týka, v pripomienkovom konaní, v procese prípravy zákona na tripartite, ako je to dôkaz toho, že sa teda poriadne diskutovalo, a na druhej strane tie skoky, 10, 15, 7, sú dosť dramatické aj na to, že to postavíme do polohy dobrej komunikácie a počúvania pripomienok svojich oponentov. To je zvláštne.
V každom prípade oceňujem, oceňujem tie ďalšie technikálie, ktoré by si možno bežne človek nevšimol, ale skutočne tam pôvodne bola navrhnutá retroaktivita z pohľadu zdaňovania dividend. Dnes je to v upratanejšej podobe, zrozumiteľnej podobe a už by sa tomu temer nič nedalo vyčítať, ale ja predsa len nejakú tú jednu-dve poznámky k tomuto mať budem a možno to bude pre vás, pán minister, námet, ako by sa dal zákon zlepšiť, aby nedošlo k určitým nespravodlivostiam.
A hneď sa k tomu za chvíľku dostanem. No, aby sme sa do toho dostali všetci, lebo nie každý je odborník na daňové záležitosti alebo dokonca na zdravotné poistenie tajuplné, tak pokúsim sa teda vysvetliť, o čom sa vlastne teraz bavíme, aká je tá súčasná situácia, ktorá je v návrhu zákona. Takže dnes je stav, kedy sa z dividend platí daň len v prípade, že ide o teraz vyplatené dividendy ešte spred roka 2004. Čiže napríklad nejaká firma – z finančných dôvodov povedzme – si nevyplatila dividendy za rok 2003 doteraz vôbec, urobila by to teraz. Tí jednotliví spoločníci, akcionári to musia priznať v daňovom priznaní, § 8, platia z toho daň obvyklým spôsobom, či už 19 alebo 25 %, ako fyzické osoby.
Čo je tam ešte nešťastné, je diskusia, či sa z toho majú platiť 14-percentné zdravotné odvody alebo nemajú, lebo na jednej strane majú, na druhej nemajú. Tí, ktorí sa vyznajú, tak ich neplatia a vedia, že sú na to judikáty súdov, že sa to platiť nemá. Tí, ktorí sa zľaknú, tak to zdravotnej poisťovni dajú a tak ďalej. Ťažká debata, nechcem sa k tomuto vracať.
Dividendy za rok 2004 až 2010 nepodliehajú ani zdravotným odvodom, ani dani a tak to aj zostane po týchto zmenách. To je správne, pretože inak by šlo o retroaktivitu. A ďalej dividendy za rok 2011 a naposledy uzatvorený rok máme 2015 zatiaľ, ja to takto poviem, tak tam máme zdravotné odvody. Je to, bohužiaľ, rozdelené do dvoch období ešte v rámci tých zdravotných odvodov. Inak sa platí za roky 2011 a ´12, inak za roky ´13, ´14, ´15. Do detailov nepôjdem, ale sú to teda stále zdravotné odvody a zdravotné odvody sa budú platiť aj z tých dividend, ktoré ešte len v budúcnosti vyplatené budú a budú za rok 2016 a budú vyplatené niekedy po roku 2016. Čiže aj keby tie zdravotné, teda pardon, aj keby tie dividendy za rok 2016 boli vyplatené povedzme v roku 2020, lebo predtým nebudú na to peniaze na vyplatenie, tak sa stále donekonečna budú z tohto platiť zdravotné odvody v zmysle v tom čase platného zákona o zdravotnom poistení.
Čiže ešte raz, to, čo už vyplatené bolo, prípadne bude za roky 2011 až ´15, podlieha a naďalej bude podliehať zdravotným odvodom. To, čo bude v budúcnosti vyplatené za rok 2016, bude podliehať zdravotným odvodom. A pozor, ak už sa dostaneme v čase do roku 2018, kedy budú urobené uzávierky za rok 2017 a budú sa vyplácať dividendy za rok 2017, tak tam prvýkrát nastúpi mechanizmus podľa zákona o dani z príjmov, čiže daň z dividend. Či už to bude zrážková 7, 35 a tak ďalej, i k tomu sa dostanem. Čiže tam začne fungovať daň z dividend.
A teraz prvá moja výhrada k tomu, ako to je teda teraz nastavené, je táto. V zákone o zdravotnom poistení všetci vieme, že dnes je maximálny vymeriavací základ, či už mesačný, alebo ročný. Konkrétne za rok 2016, teraz, je to 51 480 eur, na budúci rok to malo byť 52 980 eur. Čiže pokiaľ napríklad v tomto roku si niekto vyplatil tie dividendy za rok 2011 až ´15 dajme tomu v sume 100-tisíc eur, tak zdravotné poistenie platí najviac zo sumy 51 480. Ak tam mal ešte aj nejaké iné príjmy, ktoré mu do toho vstupujú, tak v podstate ešte z menšej sumy sa platili tie zdravotné odvody, 14 percent.
No, pán minister, ruku na srdce, ako to bude s tým maximálnym vymeriavacím základom v zdravotných odvodoch od budúceho roka? Vy o tom viete podľa mňa najviac a nechcem sa dotknúť pána ministra zdravotníctva Druckera, ale on je v tomto zrejme len vykonávateľ vašich rozhodnutí. Čiže rád by som sa spýtal, ale bol by som rád, keby ste mi teda férovo odpovedali, či budú pre budúci rok, teda s účinnosťou od 1. januára 2017, zrušené maximálne základy na zdravotné odvody. Teraz nebudeme riešiť, že či to bude cez pozmeňovací návrh, cez spoločnú správu výborov alebo ako technicky, ale chcem sa teda spýtať a chcel by som jasnú odpoveď, či od 1. 1. 2017 bude zrušený strop pri zdravotných odvodoch. No, túto mi odpoviete.
Ak tá odpoveď bude taká, respektíve ak ten skutok sa stane a budú zrušené maximálne základy pri zdravotných odvodoch, tak sa vlastne stane to, že pokiaľ si niekto vyplatí dividendy za rok 2011 a ´15 až na budúci rok, a teda stále sa z toho budú platiť zdravotné odvody, ale ak to bude vyplatené až na budúci rok, čiže v roku 2017, a už bude zrušený maximálny základ, tak dôjde k tomu, že pokiaľ by to bola spomínaná suma 100-tisíc eur dajme tomu, tak z celej sumy 100-tisíc eur ten príjemca zaplatí zdravotné odvody.
Čiže ak naozaj uvažujete o zrušení maximálneho základu na zdravotné odvody; dobre, ste minister, ste vláda, vládnete, ja to asi nezmením, ale poprosím vás, aspoň zvážte, zvážte, aby sa nejakou, teda už keď, nejakou špeciálnou výnimkou netýkal ten zrušený strop, respektíve aby tam zostal stále strop, pokiaľ ide o dodatočné doplatenie dividend za roky ´11, ´12, ´13, ´14, ´15.
A pozor, to vlastne bude, aj pokiaľ ide, problém bude, aj pokiaľ ide o dividendy za rok 2016, ktorý teraz pomaly končí. Ak tie dividendy, ony nemôžu byť vyplatené teraz, ony môžu byť vyplatené najskôr až po účtovnej uzávierke niekedy možno v apríli budúceho roka. Čiže zase, ak dividendy za rok 2016 presiahnu strop a ten bude zrušený, tak to by znamenalo, že sa tie dividendy zodvodnia v plnej výške. Čiže vlastne mali by sme situáciu, kedy máme 14-percentné vysoké percento, ktoré bolo ako-tak kompenzované tým inštitútom maximálneho základu, ale ak sa ten stratí, tak ten príjemca dividendy skrátka bude platiť vysokých 14 % z neobmedzeného základu. Lebo viete, 7 %, na druhej strane ale pri dani ten základ obmedzený nie je, čiže tomu rozumieme a akceptujeme to, keď už to takto má byť, ale pri tých zdravotných 14-percentných odvodoch by to bolo asi dosť nespravodlivé voči príjemcom tých starších dividend vyplatených až po 1. 1. 2017. Čiže na toto som chcel upozorniť ako na prvé.
A druhá vec, na ktorú chcem upozorniť pri týchto technikáliách možno pre niekoho, bavíme sa celý čas, tá diskusia, či naša vzájomná, v médiách, novinári to analyzujú, bavíme sa o tom, že dividendu dostane spoločník v eseročke, akcionár v akciovke, no povedzme člen družstva v družstve, čiže spolumajiteľ tej obchodnej spoločnosti, družstva a podobne, a bavíme sa o tom teda, že bude zaťažený daňou z dividend 7 %, čo nie je až tak veľa, dobre, nie je to až tak veľa. Ale pozor, sú tu aj firmy, ktoré na počudovanie majú také to sociálne srdiečko tí majitelia, že časť toho zisku vyplácajú aj svojim zamestnancom. Hej, čiže nie sú to ani akcionári, ani spoločníci, sú to bežní zamestnanci. Firma hospodári dobre, so ziskom a tí zamestnanci sú napríklad motivovaní tým, že čosi z toho zisku sa vyplatí aj im.
Prosím vás, pozrite sa na to, čo to vlastne bude znamenať, keď po novom bude mať niekedy v roku 2018 zamestnanec vyplatený podiel na zisku. Čo sa stane? Vstúpi mu to do zdaniteľného príjmu tak ako každý iný bežný príjem, ako jeho mzda alebo nejaká odmena, to je na prvé počutie v poriadku, jasné. Lenže to vlastne bude znamenať, že nieže bude mať 7-percentnú daň z dividendy aj on, lebo tá 7-percentná daň z dividendy je nastavená len pre tých majiteľov. On zaplatí daň tak ako z každého svojho iného príjmu vo výške 19, potenciálne 25 % ako klasická závislá činnosť, ako zamestnanec. Čiže tam bude minimálne 19-percentná, keď nie vyššia daň, to po prvé. A po druhé, odvody. Veď tento príjem všetok mu vstúpi do základu na sociálne aj zdravotné poistenie. Čiže v prípade, že v budúcnosti bude vyplatený podiel na zisku zamestnancovi, tak sa naozaj nebavme o tom, že ho to bude stáť 7 % a dosť. Jeho to bude stáť 19 %, keď to poviem zjednodušene, na dani a zároveň to jeho bude stáť na sociálnych, zdravotných odvodoch a zamestnávateľa, samozrejme, na tých odvodoch tiež. Čiže ten vyplatený podiel na zisku zaťažíme jednak klasickou, relatívne vysokou daňou a zároveň aj povinne odvodmi.
Urobte to, ako chcete, len chcem na toto upozorniť, pretože som zatiaľ nezaregistroval jedinú poznámku v tejto veci. Tak neviem, či sa na to zabudlo, alebo či je to takto programovo nastavené. Ak to takto zostane, tak tá nejaká motivačná snaha alebo dohoda so zamestnávateľom, že dostaneš aj ty podiel na zisku, keď dobre pracuješ a firma bude v zisku, no kto by to už potom len robil, hej? Ako vyplatiť podiel na zisku spoločníkovi s tým, že 7-percentná daň z dividend, to sa dá akceptovať. Ale vyplatiť podiel na zisku bežnému zamestnancovi, to budú robiť iba najväčší blázni. Takže poprosím o zamyslenie sa nad týmto aspektom.
Ďalej, ešte stále sme pri téme daň z dividend, daň z dividend. Pozor, pod tým slovom "dividendy" zjednodušujeme a zakrývame všeličo. Okrem iného aj to, čo sa volá v oficiálnej reči daňovníkov, účtovníkov podiel na likvidačnom zostatku. O čo ide? S tým asi neurobíte nič, len chcem to ako jednoducho povedať. Dnes, keď máme zatiaľ teda zdravotné odvody z tých podielov na zisku, je v zákone o zdravotnom poistení napísané a platí to takto od 1. januára 2016, že zdravotné odvody sa neplatia z likvidačného zostatku.
Čo to je likvidačný zostatok? Máte nejakú firmu, rušíte ju, dávate ju do likvidácie. Povedzme váš majetkový vklad na začiatku bol dajme tomu 6-tisíc eur do nejakej eseročky, tá firma sa likviduje, vyplatí sa vám na konci likvidácie povedzme 10-tisíc eur. Čiže 10-tisíc dostanete, 6-tisíc ste dali niekedy na začiatku, dá sa povedať, že 4-tisíc je akýsi váš nejaký profit alebo zisk z toho celého procesu. No tak z tohto sa dnes žiadne zdravotné odvody neplatia, lebo nám funguje novela účinná od 1. januára 2016. Predtým sa tie zdravotné odvody platili, už sa neplatia. Vy ale zavádzate daň aj z tohto likvidačného zostatku, čiže keď sa vrátim k tomu príkladu, 10-tisíc sa vyplatí ako likvidačný zostatok, 6-tisíc bol ten úvodný majetkový vklad, tak 4-tisíc je ten akýsi profit, tak z toho, ten, 4-tisíc, to bude základ dane z toho 7 percent. Robíte to tým spôsobom, aby nedošlo k retroaktivite, čo kvitujem, lebo pôvodne to takto nebolo a bolo to úplne zle. Robíte to tým spôsobom, že pokiaľ ten proces likvidácie začne od 1. 1. 2017, tak vtedy sa z toho likvidačného zostatku bude platiť daň. Pokiaľ si niekto švihne a tú likvidáciu spustí ešte pred 1. 1. 2017, tak mu tú daň odpustíte a zdravotné odvody sa teda neplatia.
Čiže ja chcem z tohto miesta, písal som to v článku niekde v HN-kách, chcem z tohto miesta upozorniť všetkých podnikateľov, ktorí uvažujú o likvidácii svojej firmy s tým, že tam zostane nejaký likvidačný zostatok, aby pri tomto nastavení zákona neváhali a ten proces likvidácie spustili ešte v tomto roku, čiže pred 1. 1. 2017. Ak ten proces začnú teraz, tak z toho likvidačného zostatku ešte daň platiť nebudú a neplatia z neho ani zdravotné odvody. Ak ale zaváhajú a ten proces likvidácie spustia až po Silvestri, po Novom roku, tak z toho likvidačného zostatku budú platiť tú 7-percentnú daň.
Podobný problém, ale v inak, samozrejme, v inom možno pohľade, máme pri podiele na výnose pozemkových spoločenstiev, ľudovo povedané urbariátov, či už spoločenstvo majiteľov pôdy alebo lesa. Pokiaľ doteraz dostali podiel na výnose, tak podľa zákona o zdravotnom poistení z tohto podielu na výnose žiadne zdravotné odvody neplatili. Ak im to však bude vyplatené po novom, prvýkrát za rok 2017 niekedy v roku 2018, tak potenciálne daň z toho podielu na výnose platiť budú vo výške tých 7 % s tým, že ste tam v rámci pripomienkového konania zapracovali hranicu 500 eur. Čiže pozor si treba dať, pokiaľ niekto dostane sumu do 500 eur, nepocíti žiadne zavedenie zdanenia, ale pokiaľ to bude nad 500, tak z tej sumy nad 500 eur bude platiť 7 %, pričom ak má niekto tú svoju majetkovú účasť vo viacerých spoločenstvách, tak sa tá hranica 500 eur posudzuje za každé osobitne. Čiže v mene týchto ľudí - zo severného, východného Slovenska najmä - vám ďakujem, že ste urobili ten ústupok a zaviedli tú 500-eurovú hranicu, pretože mám za to, že pre väčšinu z nich to tým pádom nebude znamenať zdanenie toho ich výnosu. Ak ale niekto tú hranicu 500 eur prekročí, musí počítať s tým, že ho zaťažíte tou 7-percentnou daňou. Tak.
Ďalej, k paušálnym výdavkom. Ja som skoro z nôh spadol, keď som to niekedy pred tromi či kedy týždňami počul prvýkrát, že sa idú zvýšiť paušálne výdavky zo 40 na 60 % a zároveň zvýšiť strop z 12-krát 420 eur na 20-tisíc eur. Neveril som normálne tomu. A keď som si to teda pozrel viackrát, tak naozaj. Vy ste to takto teda pekne, pekne upravili. Takto to prišlo do parlamentu, čiže viem si predstaviť, že z hľadiska komunikácie so živnostníkmi sa vám to bude veľmi pekne prezentovať, veď sme vám zvýšili paušálne výdavky na 60 % a strop z 5 040 na 20-tisíc, pozrite, aká sme vláda, ako na vás myslíme. To všetko sedí, len si treba uvedomiť, že pre koho toto opatrenie vlastne prinesie prospech.
Vám to hovoriť nemusím, vaši ľudia si to stokrát v mojich článkoch prečítali, takže viete, čo budem hovoriť teraz. Toto prinesie fakticky prospech tým živnostníkom, resp. samostatne zárobkovo činným osobám, ktorí majú, pre zjednodušenie, hrubý príjem v rozmedzí od tých cca 900 až tisíc eur mesačne po cca 4-tisíc eur príjem v hrubom mesačne. Viac nie, pretože keby mal niekto vyšší príjem, tak sa stáva platiteľom DPH plus-mínus, zaokrúhlene, zjednodušene, a tým pádom paušálne výdavky využívať nemôže. Takže pre neho, jeho tieto správy obchádzajú.
A prečo to nie je zaujímavé pre tých, ktorí zarábajú menej ako tisíc eur? No, keď si to spočítate, ja som to tu už niekedy tuším rátal, skúsim to urobiť z hlavy len tak letmo. Keď si predstavíte človeka, ktorý má 900 eur mesačne v hrubom, vyfakturuje ako živnostník, tak pri 40 % paušálnych výdavkov mu zostane 60 % ako daňový základ z tej sumy, čiže podľa dnešného zákona jeho základ dane je 540 eur. Pri zdanení tých 540, ja to hovorím v reči mesačných príjmov pre zjednodušenie. Samozrejme, mal by som to hovoriť z pohľadu daňového priznania v ročnom obraze, ale jednoduchšie sa to vysvetľuje, keď to preklopím do podoby mesačného príjmu. Pri 540 eurách základu dane si ďalej odpočíta niečo vyše 200, na budúci rok 208 eur, ktoré musí platiť, či sa mu to páči alebo nie, na zdravotných a sociálnych odvodoch, samozrejme, s výnimkou tých, ktorí ešte sociálne odvody neplatili, alebo s výnimkou tých, ktorí majú nejaké úľavy pri zdravotnom poistení. Vidíte toto, ako sa toto komplikovane vysvetľuje, pretože máme v každom zákone, ktoré sú štyri, kľúčové zákony, máme v každom zákone milión rôznych výnimiek a statusov a potom niečo niekomu vysvetľujte. Takže zjednodušujem, lebo inak to tu ani za tri hodiny nevysvetlím.
Čiže odpočíta si 200 a niečo eur na odvodoch, ktoré musí platiť a zostane mu približne 330, 340 eur, a to si vlastne pokryje odpočítateľnou položkou, ktorá je 317 eur, možno tam ešte nejaké eurko zostane. Čiže fakticky žiadnu daň neplatí alebo len pár centov. Keď takémuto živnostníkovi poviete, že sa mu zvyšujú paušálne výdavky na 60 %, tak on vlastne zistí, že keď doteraz platil, doteraz daň neplatil vôbec alebo to boli 3-4 eurá v prepočte mesačne, tak aj keď si zaráta tých 60 presunutých paušálnych výdavkov, on je vlastne v tej nulovej dani už teraz. Čiže ako to povedať na nejakom príklade. To ako keby ste chceli, ako keby ste chceli dať pomocné kolieska na bicykel, aby sa to dieťa neskotúľalo, aby vydržalo, Petrovi Saganovi a hovorili by ste mu, že ako ste mu významne pomohli získať tituly na Tour de France. Čiže tieto pomocné kolieska ten živnostník, ktorý má príjem do 900 eur, jednoducho nevyužije, to zvýšenie paušálnych výdavkov, lebo jednoducho nemá ako. Tá matematika nepustí. Toto začína zaujímať až toho, kto má príjem cez tých 900, a najviac to bude zaujímať toho, kto má 1 600 eur, pretože ten zistí, že mu vlastne to zvýšenie paušálnych výdavkov pozitívne zníži nielen dane, ale aj odvody. Tam ten efekt bude najvyšší.
Čiže jasné, zvýšenie paušálnych výdavkov na 60 % je vynikajúca vec, ale v praxi to využije koľko živnostníkov, koľko samostatne zárobkovo činných osôb? Tí klasickí remeselníci, klasický remeselník, ktorý kupuje tovar a nejako ho zhodnotí svojou prácou, ten paušálne výdavky nevyužíva ani teraz, pretože má pomerne vysoký obrat z hľadiska tých nákupov, vysoké výdavky, lebo tam má ten tovar, spotrebuje veľa energie a podobne. Takí živnostníci, ktorým ten tovar možno nenakupujú, tak zas obvykle majú príjem nízky. Veď stačí sa pozrieť, akú máme štruktúru samostatne zárobkovo činných osôb prihlásených v Sociálnej poisťovni. Ja nepoznám tie čísla z daňových priznaní, ale poznám, ako to je v Sociálnej poisťovni.
V Sociálnej poisťovni máme okolo 200-, 210-tisíc prihlásených SZČO a z nich 85 %, čiže okolo 175-tisíc a niečo, 175-tisíc platí tie minimálne odvody. Čiže to sú presne tí, o ktorých som vlastne pred chvíľkou hovoril. Čiže tým to zvýšenie paušálnych výdavkov, temer žiadnemu z nich to nepomôže alebo len veľmi symbolicky. Tých, práve naopak, každoročne deprimuje každoročné zvyšovanie tých povinných minimálnych odvodov, ktoré ich čaká aj teraz. Bude to o 5,90 mesačne. Nie je to nejaká závratná suma, ale nech mi nikto nehovorí, že ste týmto živnostníkom niečo vylepšili, pretože tým ste nevylepšili nič. Tí skrátka z hľadiska tohto mechanizmu budú platiť na budúci rok v súčte o vyše 70 eur vyššie odvody a zvýšenie paušálnych výdavkov sa ich nijako nedotkne, či pozitívne, či negatívne. Nijako. A tých je 185-tisíc. Čiže tí vás určite chváliť nebudú, lebo nebudú mať za čo.
Pochváli vás možno 15-, 20-tisícová vrstva, ktorí majú ten naozaj slušný príjem cez ani nie možno cez živnosti, ale cez rôzne tzv. slobodné povolania alebo najmä to budú umelci, autori. Mimochodom, tu som v konflikte záujmov, pretože čas mojich príjmov ide cez autorské honoráre a veru ja si to pochvaľujem. Ja by som ministra Kažimíra hneď volil, keby som nebol v SaS-ke, pretože zrejme mne to dobre padne, na úžitok, tento konflikt záujmov, ale teda k veci. K veci. Toto pomôže najmä, najmä tým, ktorí nemajú nejaké materiálové vstupy, energie a podobne, kde ten ich príjem spočíva v ich duševnej práci, vysokej pridanej hodnote. Taký notár, advokát, hej, čiže to sú tie povolania, slobodné povolania, ako sa to zvykne volať. Lekári, dajme tomu alebo časť z nich, ktorým toto opatrenie výrazne pomôže.
Čiže toto ste si vymysleli dobre, pretože to sú mienkotvorní ľudia. Ja si viem predstaviť takého mienkotvorného novinára, ktorý to robí, tie články, tú kritiku Ficovej vlády na báze tzv. voľnej nohy, ako zmierni svoj tón, keď si spočíta, ej, táto vláda mu vlastne ušetrí tisíc alebo 2-tisíc eur na daniach a odvodoch. Ja na jeho mieste neviem, neviem, či by som v tej kritike a Bašternák a podobne pokračoval, hej? Možnože, možnože ani nie. Čiže toto ste trafili klinec po hlavičke. Tak ako sa vám to nepodarilo pri tých minimálnych dôchodkoch, tak pri paušálnych výdavkoch ste trafili klinec po hlavičke, pretože vylepšujete príjmovú situáciu práve tých nadštandardne zarábajúcich, a ja to poviem teda ešte raz, mienkotvorných SZČO, ktorí sa tým radi pochvália vo svojom okolí. Dobre, ale tých teda nie je veľa. 180-tisíc živnostníkov sa každoročne teší 1. januára zo zvyšovania odvodov. Budú sa tešiť aj teraz.
No a v závere prejdem k téme, ktorá teda nie je môj chlebík, ale mám našťastie dobrých asistentov, ktorí mi tu napísali podklady k transferovému oceňovaniu. A zase, ako to povedať. Transferové oceňovanie je niečo, čo ste prijali v rámci boja proti daňovým únikom, čo sa dá akceptovať. Na druhej strane to znamená veľmi zvýšenú byrokraciu a rôzne ďalšie byrokratické povinnosti, ktoré musia dotknutí podnikatelia absolvovať na to, aby rešpektovali zákon a rešpektovali ten systém transferového oceňovania, a vy ste vlastne urobili teraz veľmi dôležitú zmenu v tom, že medzi okruh osôb, kedy je potrebné používať tento mechanizmus, ste zahrnuli aj blízke osoby. To znamená, že, to znamená, že omnoho vo väčšom merítku budú musieť sa podnikatelia trápiť s problémom transferového oceňovania oproti súčasnému, už aj tak kritickému stavu.
A je to aj technický problém, keď už na to príde. Kto je to blízka osoba? Kto je to ten príbuzný v priamom rade, súrodenec? Je to aj môj nevlastný brat? Je aj on tým súrodencom? Manžel, manželka, to je jasné. Manžel, manželka, buď sme s mojou manželkou zosobášení, alebo nie sme, ale je tu ešte pojem iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ktoré sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. To znamená, moja partnerka, keď nie sme zosobášení, ale žijeme v spoločnej domácnosti je mne blízka osoba alebo nie je mne blízka osoba? Čiže toto už ani tak nie je o nejakom daňovom práve a o nejakých postupoch pri účtovaní. Toto je už o skúmaní rodokmeňa a o posudzovaní z hľadiska Občianskeho zákonníka, či, s prepáčením, moja babka, teda moja sesternica z druhého kolena, ktorá občas sa u nás zastaví na návšteve, či náhodou nie je blízka osoba.
Takže pokiaľ sa bavíme napríklad o princípe zrozumiteľnosti a právnej jednoznačnosti, tak tuto budú v praxi problémy. Ako urobili ste to. Vy ste experti, vy ste špička, pokiaľ ide o tieto veci a vy tomu rozumiete dobre. Ja sa nehádam. Ale bežný podnikateľ alebo bežný účtovník, ktorý má posúdiť pojem "blízka osoba", nie vždy tou špičkou je. Čiže toto bude v praxi problém. Toto bude v praxi problém. Jednoducho urobili ste to tak, bojujeme proti daňovým únikom, tak teda bojujme, len aby sme pri tom boji nezabili seba samých.
Ďakujem pekne.

Ja iba na teda doplnenie alebo poopravenie toho, kde si si nebol celkom istý. Tento nový zákon naozaj zavádza tento odvod iba pre príjmy z regulovaných činností. A v čom je celý ten problém? Že nejedná sa o nový odvod, ale iba o jeho predĺženie a súčasne sa tým teda priznáva, že v minulosti sme tento odvod, alebo tie regulované subjekty platili tento odvod aj z príjmov z neregulovaných činností. A presne o tom je ten spor na Najvyššom súde.
Takže, pán Kažimír, vy vlastne týmto priznávate, že ten odvod ten Eustream v tom dvetisíctrinástom naozaj nemal zaplatiť a tým pádom automaticky je tento spor na Najvyššom súde z môjho pohľadu prehratý a to odvolanie je úplne zbytočné.
Ďakujem.