Videokanál klubu

Ďakujem, pán kolega. Z toho vystúpenia sa mi páčilo práve to zdôraznenie dvoch aspektov, ak ide o regulované odvetvia, tak neregulujme nejakou špeciálnou daňou alebo odvodom, ale regulujme cez regulátora. Prečo sa tak v praxi nedeje? Prečo teda vlastne ministerstvo financií nepriamo priznáva, že regulátor nefunguje, a preto jeho nečinnosť treba nahradiť takouto špeciálnou daňou? To je vzájomne v rozpore a to nesvedčí o dobrej činnosti vlády a najmä regulátora.
No a druhá poznámka, ktorá sa mi, ktorá mi utkvela v pamäti, je o tej dočasnosti toho opatrenia. Sám pán minister, či v úvodnom slove, či v tom ďalšom komentári, vlastne obhajuje zavedenie, pokračovanie v tomto poplatku rôznymi spôsobmi. Ale nech už tie dôvody ministra financií sú akokoľvek formulované, no prečo potom to opatrenie je dočasné, do konca roku 2020 zase, do konca trvania tejto vlády? No keď už je to také hrozne potrebné, tak potom to treba predsa urobiť natrvalo. Tak ako sú natrvalo zavedené dane, rôzne odvody a poplatky, tak keď je toto tak potrebné, lebo tak sa exportuje ten zisk do zahraničia a tak a tak a tak a ďalšie dôvody, ktoré ste vymenovali, pán minister, tak potom prečo je to dočasné opatrenie? Veď priznajte teda naplno farbu a zaveďte tieto odvody ako trvalý mechanizmus! To je v rozpore.

Vážený pán predsedajúci, pardon, pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, milí hostia na balkóne, ahojte... (Rečník zakýval smerom k návštevníkom na balkóne.) Pán minister... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Koho máme pozdraviť, pán poslanec?

Galek, Karol, poslanec NR SR
Koho máme pozdraviť? (Reakcia z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Tak pozdravujeme náš balkón.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Pán minister, boli ste už dneska pochválený, boli ste už dneska hanený. Ja si takisto vyberiem jednu z týchto možností. Asi vám nebude dlho trvať, aby ste uhádli, ktorá to bude.
Tento zákon, ktorý predkladáte; nadviažem na pána Mihála; z môjho pohľadu je žmýkací. Budeme žmýkať, kým to dá, do poslednej kvapky. Alebo mohli by sme ho nazvať zákonom hlodacím. Budeme hlodať až na kosť a možnože ešte hlbšie. Bavíme sa o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. Pán Mihál to tu už spomenul, tento odvod sme tu už mali od roku 2012. Vtedy mal slúžiť alebo vtedy bol zavedený kvôli konsolidácii verejných financií. Sám tvrdíte, že sa vám to podarilo, že dneska máme verejné financie v dobrom stave. Je tak, pán minister? (Reakcia ministra.) Stačí, keď mi iba prikývnete, aby som vedel, že sa aj počúvate, lebo budem mať na záver na vás jednu požiadavku. Dobre.
Z dočasného sa nám dneska stáva opatrenia trvalé. Dočasné, dokonca aj dvojnásobné. Kým v 2012. sme hovorili o tom, že ideme konsolidovať verejné financie, dneska ste to koniec koncov opätovne spomenuli v odôvodnení, ale vy ste pre novinárov spomenuli ešte jednu vec. Povedali ste, dovolím si citovať: "Odvodom reagujeme na nedokonalosť regulácie a na to, že firmy, ktoré ho platia, pôsobia v prostredí, kde dosahujú extra marže." To sú vaše slová.
Ja sa vás teda pýtam: Načo my máme reguláciu? Koniec koncov v regulačných úradoch sú vaši nominanti. Oficiálne zo zákona všetky regulačné úrady by mali byť nezávislé, minimálne v prípade regulátora v sieťových odvetviach vieme, že to tak celkom nie je. Alebo chcete tým konečne priznať, že tá regulácia je nastavená nesprávne? Tak potom ju zrušme. Je obrovské množstvo odvetví, v ktorých tú reguláciu dneska vôbec nepotrebujeme. A týka sa to práve aj mnohých firiem, ktoré budú zaťažené práve týmto osobitným odvodom.
Zavádzať reguláciu a potom tvrdiť, že je zle nastavená, preto ju potom nejakým spôsobom opravovať cez ďalšie odvody, je zasahovanie práve do zákona predpísanej nezávislosti týchto regulačných úradov. Koniec koncov toto sme tu už v minulosti mali, urobil to minulý rok pán Robert Fico vo forme vratiek za plyn, kde takisto povedal, máme tu štátny podnik, vytvoril extra zisk, rozdáme si ho.
Mne to pripadá, táto celá situácia evokuje dojem, ako keby ste prišli do reštaurácie, objednáte si rezeň, ale nie ste spokojný s kuchárom alebo mu nedôverujete, tak nabehnete do kuchyne a sám si ho upražíte. Jednoducho, na to tu je tá regulácia, aby to regulovala so všetkými následkami, dôsledkami, aby ste to vy nemuseli následne opravovať.
Ja som tu ale dneska nie kvôli tomu, aby som obhajoval firmy, ktorých sa tento odvod bude týkať. Ja som tu dnes aj ako člen výboru pre hospodárske záležitosti, a hoci s pánom ministrom Žigom sa málokedy zhodneme, mám tu jednu zásadnú pripomienku, ktorú vzniesli v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktorá hovorí asi za všetko: "Navrhnuté zvýšenie sadzby má výrazne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a zároveň dochádza k neočakávanému zaťaženiu podnikateľov z dôvodu predĺženia odvodového obdobia aj po roku 2016." Toto je pripomienka, ktorú vznieslo ministerstvo hospodárstva. A boli tam aj iné. Koniec koncov niektoré z nich ste uviedli aj v dôvodovej správe.
RÚZ-ka: "Predĺženie platnosti osobitného odvodu je v rozpore s princípom legitímnych očakávaní investorov, ktoré vychádzali z vyhlásení Slovenskej republiky o ukončení osobitného odvodu. Predĺženie platnosti zákona bude mať vplyv na budúce investície, najmä zahraničných investorov." To znamená, presne tak, oni si pred tými štyrmi rokmi povedali, no dobre, máme tu nejaký osobitný odvod, vieme sa na to nastaviť, po štyroch rokoch bude koniec, rozbehneme investície, možnože nateraz to nejakým spôsobom utlmíme. Bohužiaľ, toto sa nedeje. V podstate ako keby ste sa mi, nieže ako keby, ale jednoducho tým pádom je to potvrdením toho, že ste vtedy klamali, že dneska tento odvod nielenže opätovne zavádzate na neobmedzené obdobie, ale na určité obdobie bude ešte aj dvojnásobný.
No a čo je celkom zaujímavé a práve uvádza sa to v tom konštatovaní RÚZ-ky, na základe uvedeného možno očakávať ďalšie potenciálne súdne spory, ako je napríklad aj v prípade Eustreamu. Asi viete, že tento spor na Krajskom súde v Bratislave Eustream vyhral, to bolo to spochybnenie výpočtu osobitného odvodu za rok 2013, dneska sa tento súdny spor dostal na Najvyšší súd. Takýchto sporov pribudne. V prípade ďalších súdnych sporov existuje reálna hrozba, že Slovenská republika bude musieť získaný príjem z osobitného odvodu od jeho zavedenia, to jest od roku 2012, vrátiť regulovaným osobám. Toto je opäť jedna z pripomienok RÚZ-ky. Čo bude dôsledkom? Ďalší kostlivci v skrini.
Vy ste dneska vláda kontinuity, ste tu možnože do toho roku 2020, možnože kratšie, no ale ja pôsobím práve v tej energetike a ja si myslím, že minimálne tam už tých kostlivcov máme dosť. Či už je to arbitráž za Gabčíkovo, či sú to poplatky za prístup do sústavy, neuzavretá privatizácia Slovenských elektrární alebo vyberanie tarify za prevádzku systému cez ceny energií. Čiže opäť v tomto prípade nám môžu hroziť ďalšie súdne spory, medzinárodné arbitráže. Koniec koncov dneska už jeden takýto súdny spor máme, uvidíme, ako sa to bude ďalej vyvíjať.
Máme tu pripomienku AZZZ: Nakoľko prijatie zákonov sme vnímali ako protikrízové opatrenie, ktoré bolo nastavené tak, že po uplynutí určitého času sa prestane odvod platiť, a nadväzne na to nastavili aj svoje dlhodobé; a nadväzne na to sme nastavili aj svoje dlhodobé ekonomické plány. Presne o tom to je. Takisto poznamenali, že odvod chápu ako sektorovú daň, čo podľa nich nie je v súlade s legislatívou Európskej únie.
Pán Kažimír, máte tu veľmi veľa pripomienok, ktoré ste dostali od ministerstva, od svojho vlastného kolegu, neviem teda, ako spolu vychádzate, ale verím, že v istých veciach sa zhodnete. Tuto ste sa jednoznačne nezhodli. Máte tu obrovské množstvo pripomienok, ktoré sú proti, je tu hrozba nejakých budúcich arbitráží, je tu dôvodné podozrenie, že sa môže jednať o sektorovú daň. Čo je vašou skutočnou motiváciou? Bolo tu povedané, niekde nám peniažky ubudnú, niekde pribudnú. Nemyslím si, že toto je veľmi šťastné riešenie. Hlavne, uvedomte si, že takýto prístup vysiela negatívny signál všetkým platiteľom daní a aj potenciálnym investorom. Dane podľa mňa chcete zvýšiť hlavne preto, že tá špongia, ktorú žmýkate, sa žmýkať ešte stále dá. Sami ste to povedali. Tie firmy zarábajú, zarábajú dobre. Ale znamená to, že keď niekto dobre zarába, tak ho musíme automaticky o ten zárobok pripraviť, vyžmýchať, čo to len dá?
No a ja si dovolím ešte z vašej dôvodovky toto potvrdiť. Vy ste tam uviedli, že odvod je pre vás stabilný konsolidačný nástroj. Stabilný. Inak povedané, čo regulujeme, môžme aj žmýkať. A pred chvíľkou ste to spomenuli v reakcii na pána Mihála, do cenovej regulácie, keď sa bavíme o regulovaných cenách, to síce nezahrnieme, áno, súhlasím, je to odtiaľ vyňaté. Ale sám ste povedali v tej citácii, čo som povedal na začiatku, že podľa vás je regulácia nedokonalá. Takže keď je regulácia nedokonalá, tie regulované subjekty si to do tej ceny už nejako premietnu a zas to len zaplatia ľudia. To, čo povedal pán Mihál.
Zlepšovať celkovú bilanciu verejných financií čisto zvyšovaním príjmov sa ale nedá robiť donekonečna. Toto je presne ten principiálny rozdiel medzi pravicovou a ľavicovou vládou. Pravica sa snaží o zlepšenie podnikateľského prostredia, o vytvorenie lepších podmienok pre podnikateľov, aby viacej zarábali a čím viacej zarobia, tým viacej, samozrejme, odvedú. No a u vás, u vás ide čisto o hrubú silu. Podnikatelia kľudne nech nezarobia nič, no odviesť svoj desiatok musia.
Áno, teraz budete asi namietať, že je tam ten trojmiliónový limit. Či, kvôli čomu je tam zavedený? Okej, v poriadku, aspoň niečo, to znamená z tých 64 firiem, ktoré do toho spadajú, sa nám vyfiltruje možno desiatka, možno šestnástka. Uvidíme. Skrátka žmýkate, čo to len dá, no ako sa hovorí, po nás potopa.
Ešte v nadväznosti na to, pán Mihál spomenul práve tie telekomunikačné firmy. Štyria telekomunikační operátori avizovali, že by radi investovali 300 miliónov eur do nejakého rozvoja sietí. No, čo ste urobili vy? Dobre, investujte, kľudne, však zaplatia, ale ten osobitný odvod budete musieť tak či tak zaplatiť, odviesť.
No a hlavne hovorili ste pred chvíľkou aj o tom, že častokrát tieto peniaze jednoducho odtečú do zahraničia firmám. Ale viete, v mnohých tých firmách, a určite to viete, má veľmi významný podiel aj štát. Bavíme sa o Eustreame, SPP distribúcii, nafte, distribučných spoločnostiach či Slovenských elektrárňach, alebo sa bavíme o štátnych firmách, stopercentne štátnych firmách, SPP, SEPS či Všeobecná zdravotná poisťovňa. Možnože niektoré z nich tie tri milióny nedosiahnu, väčšina z nich však ale áno. A tým pádom si znižujete dividendy. Obzvlášť v prípade tých stopercentne štátom vlastnených firiem. Najprv vytiahnete od nich peniaze cez osobitný odvod, no a potom, samozrejme, keď je to štátna firma, no tak je nám to jedno, o to nižší bude odvod dane. Ale ja sa pýtam na iné. Firmy, ktoré odvádzajú do štátneho rozpočtu dividendy, prispievajú práve touto formou. O toto sa to zníži. Zohľadnili ste to aj pri výpočte toho dopadu na štátny rozpočet? Keď som si to dobre napočítal, tak za tri roky by tá výška mala byť asi 470 miliónov eur.
Opravte ma, keď sa mýlim. V dôvodovej správe som totižto toto zníženie o príjem z dividend do štátneho rozpočtu nenašiel. V zásade nebolo tam toho veľmi veľa, úprimne povedané, boli tam iba príjmy po tých jednotlivých rokoch.
Pán Kažimír, pre mňa je tento zákon nedobrý. Keď raz tento odvod, osobitný odvod ste sľúbili, že je dočasný na konsolidáciu verejných financií, verejné financie sú konsolidované, nevidím dôvod na to, aby sme ho teraz zdvojnásobovali a následne predlžovali na neurčito. Je tu to obrovské riziko súdnych sporov, ale ak to myslíte s týmto zákonom úprimne, dajte nám verejný prísľub, že prevezmete osobnú zodpovednosť za dôsledky jeho prijatia. Za všetky výsledky budúcich arbitráží, ako už avizoval RÚZ.
Ďakujem

Dobre, pán minister. Čakal som, že toto odpoviete. No ja teraz teda jednoducho len konštatujem, je to daň, ktorú platia firmy podnikajúce v určitom odvetví, majúce obrat nad 3 milióny eur. Čiže to je ako keby ste, možno keby ste transparentne zapísali do zákona o dani z príjmov, že pri obrate nad 3 milióny, ak niekto podniká v tomto odvetví, tak sa mu vlastne daň zvyšuje takto a takto. A keď sa na to pozreme z iného uhla pohľadu, tak vlastne o chvíľku sa budeme baviť o tom, že daň právnických osôb sa znižuje z 22 na 21 percent, čo teda znamená výpadok, a teraz nepoviem presne, 140 miliónov eur. No a vlastne vy tento výpadok 140 miliónov eur nahrádzate 150 miliónmi, ktoré dostanete od tých operátorov, hej, čiže je to prašť ako uhoď. Čiže, poprosím potom, keď sa budeme baviť o chvíľku, o pár minút o dani z príjmov, budete určite rád hovoriť, ako znižujete daň pre právnické osoby, no tak, no. Výsledok je ten, že tu sa zníži, tu sa pridá. Ja som včera hovoril na tlačovke, to asi nejaký škriatok na ministerstve financií generuje tieto zmeny, tu pridať, tu zoberie. No v konečnom dôsledku je to daň a je to 150 miliónov, ktoré dostanete do kasy, nech už to rozoberáme zľava alebo sprava.

Ďakujem. Znovu prajem dobrý deň. Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, no tak toto už je návrh zákona, novela zákona, ktorá má nenechá až takým pokojným, akým som bol pri predošlom bode, kde-tu došlo nejaké to zahrkanie, viac-menej pre štátny rozpočet to nič neprináša, možno práve naopak. Teda hovorím o tých registračných poplatkoch pri autách.
Ale teraz tu pri tomto osobitnom odvode vlastne sme vhupli priamo do terénu, ktorý tak miluje pán minister financií, do priestoru hľadania ďalších a ďalších možností, čo by sme tak ešte mohli zdaniť, kde by sme tak ešte mohli zaviesť nejaké poplatky, odvody, čo ešte, na čo sme ešte neprišli. Pán kolega Budaj na minulej schôdzi trefne poznamenal, že ešte nebola zavedená daň z prechádzky v mestskom parku, takže aj to je možno nejaký nápad, o ktorom by sme ale mali byť veľmi teraz ticho, lebo keď si to minister Kažimír zapamätá, tak možno na ďalšiu schôdzu sa takéto niečo zavedie, prinesie.
No ale k veci. Skrátka, podobne ako je to pri tom novom odvode z poistného, hej, ktoré sa tu preberalo v predošlý deň schôdze, tak tu zase ide o de facto špeciálnu daň, ktorú budú platiť relatívne veľké firmy, napríklad v oblasti telekomunikácií. Poznáme to. Máme to tu od roku 2012. Vtedy to bolo dajme tomu s prižmúrením oka zavedené v situácii, kedy bolo skutočne potrebné konsolidovať štátny rozpočet a ospravedlnením pre zavedenie tej novej dane bolo to, že štátny rozpočet bol stále v nejakom 4,5-percentnom deficite, tak povedzme, dobre, našiel sa spôsob, ako vytiahnuť alebo teda dostať do štátneho rozpočtu nejakých, neviem, či poviem presne, 70 plus-mínus miliónov eur. Tak bolo to chápané ako dočasné opatrenie. A tak to bolo vlastne aj postavené v tom zákone. Bolo to postavené ako opatrenie, ktoré si druhá vláda Roberta Fica naplánovala na svoje funkčné obdobie a v roku 2016 sa vlastne už malo utlmovať a pri rozbehu tejto vlády, tejto, nech už by bola akákoľvek, vlastne už ten odvod nemal existovať.
No namiesto toho, namiesto toho teda je tu vláda kontinuity a tomu teda rozumieme, čiže v rámci tej kontinuity tento odvod, daň, poplatok zostáva. A zrejme to boli tí nešťastní vaši noví kolegovia koaliční z MOST-u alebo z SNS, ktorí zrejme zapracovali na tom, aby sa teda nielenže pokračovalo, ale aby sa to dokonca zdvojnásobilo. Čo poviete, pán minister, kto je za tým? (Reakcia ministra.) To je možno také obchodné tajomstvo alebo koaličné tajomstvo, že kto toto spískal. Ja sa obávam, že vy. Ale to už je jedno.
Skrátka zlá správa, pretože to znamená ďalších 70 alebo 75, 77 miliónov, ktoré sa dostanú do vašej kasy. Ale to nie je nejaký mlynček, ale to sú skrátka firmy, ktoré to zaplatia. A tie firmy to ako zaplatia? Tak niekto hovorí, že si znížia svoje obrovské zisky. Ja si možno myslím s niektorými kolegami, že to zaplatia občania na vyšších rôznych poplatkoch, cenách služieb, ktoré platia do kasy týchto spoločností, ktoré vám to potom jednoducho prepošlú a svet sa bude točiť ďalej. A keďže takýto spôsob zavedenia zdanenia ľudí je taký veľmi decentný a taký veľmi pozabučkový, to je také novodobé jánošíkovstvo, tak si to vlastne ani nikto vlastne nejako nevšimne. My si to teda, samozrejme, všímame. Sme tu preto a zastupujeme svojich voličov, aby sme ich bránili, ich záujem. Vy legitímne zase zastupujete tých, ktorí zrejme mobily nemajú, nekúria, nepoužívajú elektrinu. Ja teda neviem, pretože si myslím, že aj vašich, vašu tú typickú voličskú skupinu to zasiahne veľmi slušne. Aj dôchodcovia majú mobily. Čiže nevieme, či si to dôchodcovia uvedomujú, ale keby nebolo tejto dane, tak mohli byť telefonické poplatky u operátorov, ktoré platia aj oni, nižšie. No ale čo už.
Nechcem sa tu doťahovať, lebo toto sme si už absolvovali milión päťkrát a milión šiesty je tak trošku zbytočné. Konštatujem teda, že sa zvýši výber týchto daní do štátnej pokladnice. Myslím si, že to zaplatia všetci občania, ktorí sa nejakým spôsobom napríklad dotýkajú svojho mobilného telefónu a podobne, ale to už je skrátka taká vaša politika. My s tým nesúhlasíme. Hlasovať za tento návrh nebudeme.
A ja, to ma teraz napadlo, kolega Rajtár navrhol stiahnuť zákon o tých registračných poplatkoch. Čiže ja využívam svoje právo, pán predseda, pán spravodajca, a dávam návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby bol tento návrh, nie, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ja by som chcel reagovať; ďakujem; ja by som chcel reagovať v tej súvislosti, že kolega Rajtár uviedol v podobnej situácii podobné vyjadrenia, ako som ja nedávno uviedol v tejto snemovni, za čo som si vyslúžil od pána ministra výzvu, aby som sa hanbil. A pánovi Rajtárovi to len tak prešlo. To znamená, ja si myslím, pán minister, že by ste mali tiež podobne reagovať na pána Rajtára, ktorý povedal, že peniaze, ktoré vyberiete na daniach, sa vami rozkradnú. Nejaká základná spravodlivosť by tu mala panovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi upozorniť hlavne na dve veci. Prvá je absolútna nekoncepčnosť vlády Roberta Fica, a počnúc teda tou prvou vládou Roberta Fica, k automobilovému priemyslu a druhou je teda tá samotná daň alebo doteraz registračný poplatok a jeho tiež prudké zvýšenie za vlády Roberta Fica.
V akej situácii sme na Slovensku, v akej situácii sme s výrobou automobilov, v akej situácii sú motoristi? No treba povedať, že Slovensko je krajina, kde sa vyrobilo najviac alebo každoročne sa vyrába najviac automobilov na obyvateľa. Podľa štatistík z roku 2014 je to až 180 automobilov na tisíc obyvateľov. To je najvyššie číslo na svete. Susedná Česká republika, opäť podľa štatistík z roku 2014, vyprodukovala 107 automobilov na tisíc obyvateľov a tretí najväčší výrobca na hlavu na svete Južná Kórea 82. Dá sa povedať len 82, pritom Južná Kórea patrí k najväčším výrobcom automobilov na svete. U nás to bolo 180, vyše dvojnásobok ako Južná Kórea, keď si to berieme na tisíc obyvateľov.
A aj v celkovej výrobe áut, teda nie na obyvateľa, ale v celkovej výrobe áut sme na špičke, patríme na 15. miesto, a pritom to je proste v porovnaní s krajinami, ktoré sú neporovnateľne, neporovnateľne väčšie, ako je Slovensko. Veď napríklad len Južná Kórea má nejakých do 50 miliónov obyvateľov a my máme desaťnásobne menej a ešte aj v absolútnej, v absolútnych číslach pri výrobe áut dominujeme, patríme medzi najväčších na svete napriek veľkosti krajiny a počtu obyvateľov.
Ten problém je, že absolútne iné čísla sú, keď sa pozrieme na to, ako si kupujeme autá a koľko vlastníme, koľko vlastníme áut. Tu sú tie čísla úplne opačné. Slovensko, naopak, v Európe absolútne zaostáva a patríme medzi krajiny, kde je najmenej áut na počet obyvateľov. Porovnám to s priemerom Európskej únie. V priemere, teda priemer Európskej únie je 325 automobilov na tisíc obyvateľov, respektíve toto je naše číslo 325 a priemer Európskej únie je oveľa vyšší, s tým, že keď si zoberieme 10 krajín strednej a východnej Európy, tak aj tu je toto číslo oveľa vyššie, 378. Inak povedané, nezaostávame len za priemerom Európskej únie. Už vôbec nebudem hovoriť o číslach, čo sa týka západnej Európy ako takej, lebo v priemere Európskej únie sme aj my a východná Európa. Ale my zaostávame aj za okolitými krajinami a krajinami na východ alebo juhovýchod od nás. Lebo tam 10 krajín stredo-východnej Európy, ten priemer je podstatne vyšší, čo sa týka vlastnenia automobilov na tisíc obyvateľov ako u nás.
Čiže napriek tomu, že patríme k absolútnej špičke vo výrobe automobilov, čo sa týka počtu vyrobených automobilov vo svete, čo sa týka vlastnenia automobilov, je situácia úplne, úplne opačná. Inak povedané, vyrobíme, vyvezieme a tu si z toho necháme menej ako krajiny, kde sa vyrába automobilov aj oveľa, oveľa menej. Absolútny ostrý kontrast.
No a teraz, aká je koncepcia vlády Roberta Fica, počnúc tou prvou vládou Roberta Fica, k automobilizmu na Slovensku. Za prvej vlády Roberta Fica sa zavádzalo takzvané šrotovné v roku 2009, kde sa dotovala, kde sa dotoval predaj nových automobilov do sumy 1 500 eur. Keď to bolo kritizované, prečo sa dotuje nejaká, predaj nejakého typu výrobku, keď to bolo kritizované opozíciou vtedajšou, tak Robert Fico srdnato vystúpil voči opozícii a kritizoval ju za to. Nuž, v ďalšej vláde Roberta Fica, Robert Fico pristúpil k presnému opaku a začal od roku 2012, naopak, penalizovať, penalizovať nákup nových automobilov tým, že ich zaťažil tým registračným poplatkom až do výšky 3 000 eur. To znamená, že najprv tá koncepcia bola dotovať predaj nových automobilov, potom bola penalizovať predaj alebo teda kúpu nových automobilov na území Slovenska.
Aká je toto koncepcia celková k automobilizmu na Slovensku, keď raz niečo dotujem a potom to penalizujem? To nie je žiadna koncepcia, to je koncepcia absolútneho, absolútneho chaosu a neistoty. Ten automobilový priemysel, ak ho chcem veľmi podporovať, tak bol dôležitý nielen v čase krízy, ale je dôležitý kontinuálne pre Európu a pre Slovensko. Takže prečo penalizujete teraz od roku 2012? A týmto návrhom to pokračuje. To je iba prenastavenie nejakých parametrov, dokonca zvýšenie tej celkovej sumy tuším na 5-tisíc eur z maxima 3-tisíc eur. Takže prečo teraz penalizujete predaj nových áut, keď vieme pritom, že na Slovensku vlastníme oveľa, oveľa, oveľa menej áut, ako tomu bolo predtým?
Samozrejme, je zrejmé, že tie dôvody sú ako zvyčajne pri zvýšených daniach, zavedení nových poplatkov také, že chceme viac do štátneho rozpočtu. Aj keď opäť musím pripomenúť, že z tých vybratých peňazí sa často do štátneho rozpočtu až tak veľa nedostane, keďže už na daňových úradoch sa typicky tie peniaze rozkradnú. Vieme, že máme dva a pol miliardy nevybratú, nezaplatenú a rozkradnutú daň. Z toho miliarda je rozkradnutá dépeháčka a to znamená, že z daňového úradu ešte predtým, než vôbec do rozpočtu a na ministerstvá a tak ďalej tie peniaze prídu, tak sa už zaplatená daň v objeme jednej miliardy vyberie podvodníkmi naspäť, z toho mnohí sú naviazaní na stranu SMER. Takže zmyslom opatrenia, predpokladám aj teraz, je to, vybrať čo najviac, aby bolo z čoho rozdeľovať. A hovorím, že to už nie je len rozdeľovanie, ale vyslovene rozkrádanie, lebo sa deje už na daňových úradoch ešte predtým, ako sa tie peniaze dajú do rozpočtu.
Takže ešte raz pripomínam. Politika vlády je absolútne, čo sa týka automobilového priemyslu, nekoncepčná. Namiesto toho, aby vláda bola rada, keď sa predávajú automobily, aby sme dosiahli úroveň aspoň strednej a východnej Európy, aspoň priemer strednej a východnej Európy, za ktorým zaostávame, tak, naopak, vláda hádže polená pod nohy tým, čo si chcú kúpiť nové auto. Doslova ich doteraz motivovala si dovážať autá z kdekade a kupovať si ojazdené autá. No a, samozrejme, aj ten zámer samotný – od roku 2012 vybrať viac na registračných poplatkoch – je zlý.
A za stranu SaS môžem povedať, že navrhujeme návrat k 33 eurám. Je to registračný poplatok, je to jednoducho poplatok za to, že niekto to auto zaeviduje do systému a náklady nemôžu prevýšiť za jedno auto viac ako 33 eur. Pričom môj kolega už spomínal, Miro Ivan, akým spôsobom motoristi naozaj dotujú chod Slovenska rôznymi spotrebnými daňami, dépeháčkou a tak ďalej. Lebo len pri kúpe auta sa zaplatí tá 20-percentná dépeháčka, 20 % z ceny toho auta ide hneď, ide hneď na ten daňový úrad, kde sa teda tá miliarda z tej dépeháčky každý rok, nie celkovo za štyri roky, každý rok rozkradne. Takže toľko k tomu.
Navrhujem teda stiahnuť tento návrh a vrátiť sa k tej úrovni 33 eur aj preto, aby sa zbytočne teda nevyťahovali ďalšie peniaze, ale aj preto, aby jednoducho rástlo, aby si Slováci dokázali užiť to, že musia makať na tom, aby sa tu vyrobilo veľa áut a následne aby teda mohli si tie autá aj užívať a jazdiť na nich, tak ako to je minimálne v priemere v strednej a východnej Európe. Ideálne, keby sme niekedy sa priblížili k západu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, úvodom by som chcel povedať, že kvitujem, čo povedal pán minister, že je to majetková daň. Áno, je to majetková daň a v Európe už nazývaná registračná daň, nie je to žiaden registračný poplatok. Poplatkom by to bolo, keby to naozaj pokrývalo administratívne náklady súvisiace s registráciou vozidla. Motoristi teda u nás platia daň z motorových vozidiel, spotrebnú daň, diaľničné poplatky, na toto všetko DPH, diaľničné mýto a teraz ešte ďalšiu registračnú daň.
Pred niekoľkými mesiacmi sme predkladali návrh, ktorý mal riešiť aj ten problém, ktorý pán minister spomenul, a to je to konanie Európskej komisie ohľadom tohto poplatku voči Slovenskej republike. To konanie bolo začaté preto, pretože bola porušená zmluva o fungovaní Európskej únie, a to v tom zmysle, že ojazdené vozidlá mali platiť rovnako vysokú registračnú daň, budem to už volať registračná daň a nie poplatok, ako vozidlá nové.
My sme v tomto navrhovali, poďme sa vrátiť do sumy 33 eur, aby to teda bolo poplatkom, čím by sme vyriešili aj to, že by to naozaj bolo poplatkom, a vyriešili by sme aj ten problém, ktorý nám vytýkala Európska komisia. To, že ministerstvo chce riešiť povedzme nejaké environmentálne zaťaženia a tak ďalej, to sa dalo riešiť aj inak, aj v iných zákonoch alebo napríklad aj v tej spomenutej dani z motorových vozidiel.
Samozrejme, matematika nepustí, náš návrh neprešiel, a tak ministerstvo prišlo so svojím návrhom, pretože konať muselo. No ale, keď to tak poviem, neboli by to sociálni inžinieri, ak by niečo nevymysleli. Vymysleli to, že keďže musia ustúpiť na vozidlách ojazdených, tak zaviedli opakované platby vysokých poplatkov, tak aby o svoje milióny v rozpočte neprišli. Ak by boli poplatky ostali na pôvodnej výške, ako tomu bolo do októbra roku 2012, 33 eur za vozidlo, príjmy do rozpočtu boli približne v úrovni 13 miliónov ročne z tohto poplatku. Po zavedení poplatku, ktorý v tom októbri schválila Ficova vláda, stúpli na úroveň približne 47 miliónov ročne, to je aj v súčasnosti. No a samozrejme, kto by sa chcel takejto sumy vzdať? No a tak to prepočítali, vyšli v ústrety Európskej komisii, trošku sa uľavilo tým vozidlám v menších kubatúrach, pridalo sa na vozidlách vo vysokých kubatúrach alebo výkone, aby sme boli úplne presní, ale pridalo sa tým, ktorí si jednoducho vozidlá medzi sebou predávajú a kupujú.
Takže môžem teraz opraviť, že nie registračná daň, ale daň z prevodu vlastníctva motorového vozidla. Takto to musíme začať už chápať a nie ako daň. My sme jednoducho zdanili prevod motorového vozidla medzi vlastníkmi a takto to teraz tu v tejto našej krajine mať budeme.
Samozrejme, my sa pokúsime v druhom čítaní predložiť pozmeňovací návrh, aby to bol zase len poplatok, ako to poplatok má byť. Nakoniec, vyjadrili sa aj v pripomienkovom konaní rôzne zamestnávateľské organizácie, dokonca bola tam aj výtka z ministerstva dopravy, bola tam aj zásadná pripomienka z ministerstva vnútra, ktoré odkazovalo na ten problém s ohodnocovaním vozidiel pri platbe, pretože dnes už na tých dopravných inšpektorátoch majú zavedený systém tých poplatkov a v prípade, že tam prídu ľudia so svojimi súdnoznaleckými odhadmi na tie ojazdené vozidlá, tak zase len vznikne nový problém. Takže vyrába sa tu na problémy ďalší problém, s čím, samozrejme, súvisia obavy, že sa budú vyrábať také súdnoznalecké odhady na cenu vozidla, aby tie poplatky boli čo najnižšie. Toto sú nie moje vyjadrenia, toto sú vyjadrenia ich vlastného ministerstva vnútra.
Takže máme tu vládny návrh, ktorý má teda riešiť a takto teda filigrantsky ho aj rieši, ten problém, ktorý nám Európska komisia vytkla, ale ako vravím, budeme platiť novú daň, daň z prevodu vlastníctva motorového vozidla. Chcem sa ale pri tejto príležitosti, keď tu je pán minister, ho opýtať. Pán minister, pán minister, áno? Ďakujem.
Od októbra 2012 je v platnosti tento vysoký poplatok alebo registračná daň za vozidlá. Za toto obdobie bolo vybraté summa summarum 100 miliónov eur navyše oproti stavu, kedy by tento poplatok nebol. Alebo teda bol by v tej sume 33 eur, ako to bolo do roku 2012. Tak chcem vás teraz požiadať, aby ste povedali občanom a motoristom, čo za tých 120 miliónov dostali za tie tri roky. Naozaj konkrétne by som to chcel počuť, pretože na prihlasovaní alebo na oddeleniach dopravných inšpektoroch je stále chaos, stále čakajú ľudia, chodia tam v skorých ranných hodinách, aby sa prihlásili a stihli si registrovať svoje vozidlo. Cesty máme rozbité, 40 % ciest 1. triedy máme v katastrofálnom stave, mosty tiež a naozaj chcem vedieť, načo tých 120, a teraz prosím nie tie, ktoré boli použité na obnovu informačných technológií z eurofondov, ale 120 miliónov, ktoré doniesli za tie tri roky motoristi na dopravné inšpektoráty.
Ďakujem pekne, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, ja len veľmi v rýchlosti, pretože máme tlačovú besedu k odvodovému bonusu a to je pre mňa trošku vyššia priorita ako registračné poplatky za autá a za hazard.
Takže, pán minister, ja by som teda tú latku nastavil pri tomto zákone tak veľmi soft. Uvažujem, rozmýšľam, premýšľam o tom, čo ste vlastne navrhli, už dva mesiace, do akej miery ísť do kritiky. No a tá kritika zaznie len v tom duchu, že ak hovoríme o tom, že registračný poplatok je istým spôsobom niečo ako majetková daň alebo ekologická daň, ak o tom teda tvrdia alebo takto to majú premietnuté vo svojej legislatíve iné krajiny Európskej únie, tak z tohto pohľadu tento váš návrh by bolo dobré ešte prepracovať, pretože ten majetkový aspekt tam cítiť len z hľadiska toho výkonu motora, ale výkon motora neznamená, že auto je hneď drahé, hej? Sú tzv. hot hedge, ktoré sú s motormi, ktoré majú tých 270, 280 kW, čiže sú vlastne v tej vami navrhnutej najvyššej sadzbe, ale pritom cena toho vozidla je niekde na úrovni 400-tisíc eur. Spomeniem Ford Mustang pre tých, ktorí sa zaujímajú o motorizmus, hej, 400, 40-tisícové, pardon, 40-tisícové auto s DPH, ale pritom ten výkon je tam ako veľmi vysoký. Ja sám sa vozím na podobnom aute, čiže som tu trochu v konflikte záujmov, samozrejme, čiže lacné, ale milé, vrtké, rýchle autíčko, hej, takže, samozrejme, bol by som tým pádom postihnutý alebo by som, budem postihnutý aj pri tom prepise, pretože ten prepis toho auta, keď ho raz predám, bude skrátka drahší ako 33 eur, to je úplne jasné.
Ten ekologický aspekt vy tam síce dávate z hľadiska tých áut, ktoré majú plyn a podobne, tieto pohony, to je fajn, to sa mi páči, ale vlastne sú zase autá, ktoré majú ten hoci výkonný motor, ale veľmi s nízkymi emisiami. Čiže ten vzorec by mal obsahovať práve tie emisie, ktoré sú vlastne v technickom preukaze auta, mal by obsahovať niečo ako nadobúdaciu cenu auta, ak má mať povahu majetkovej dane a má mať povahu ekologickej dane. Je to teda naplnené len sčasti, len sčasti, uvidíme, ako sa budú ľudia v budúcnosti správať, pretože to, samozrejme, môže ovplyvniť správanie najmä na trhu áut z druhej ruky, tie výkonnejšie autá a mladšie, ale predsa len ojazdené autá z druhej ruky sa vlastne tým pádom stanú trošku menej dostupnými, lebo možno o stovečku alebo o koľko tam porastie ten registračný poplatok.
Ale v zásade si myslím, že nejde o nejakú veľkú tragédiu, zamiešali ste s tým, zahrkali ste s tým, uvidíme, čo to v praxi dá, mohlo to byť možno o kúsoček lepšie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Nevyjadrím sa k meritu veci. Je to iba faktická poznámka smerujúca k forme lobingu. Aj ja som bol jeden z tých poslancov, ktorí dostali niekoľko sto e-mailov požadujúcich približne rovnakú vec. Chcem povedať, že aj keby som dostal nie 300, ale 1 300, alebo 10 300 e-mailov, tak to nezmení moje rozhodnutie pri hlasovaní. Pokiaľ by mi ľudia posielali ku každému bodu toľko e-mailov, stane sa iba to, že nebudem mať čas preštudovať si poriadne predkladané zákony. Čiže odporúčam, napísať nám jeden list dobre vyargumentovaný, ten si môžeme prečítať. Ak pošlete tisícky, tak možno sa môže stať situácia, kedy si nestihneme prečítať ani ten jeden list.
Ďakujem.