Videokanál klubu

Ďakujem. Som spolupredkladateľom tohto pozmeňovacieho návrhu, čiže asi je zrejmé, že sa teraz vyslovím za jeho podporu. Myslím si, že kolegyňa Jana Kiššová veľmi trefne zhrnula dôvody na podporu tohto pozmeňovacieho návrhu, a verím, že ju pozorne počúvali najmä koaliční poslanci. Jednoducho zákon by mal byť spravodlivý, mal by byť vyvážený. Pokiaľ podnikateľ má platiť penále 15 %, tak prečo by na druhej strane finančná správa mala platiť penále desaťnásobne nižšie 1,5 percenta? Kde je tu spravodlivosť? A kde je spravodlivosť, pokiaľ ide o tú lehotu? Čiže jednak tá lehota by mala byť kratšia, jednak tie penále by mali byť rovnaké, ako musí v prípade, že niečo porušil, platiť podnikateľ.
Nie je tu kolegyňa Renáta Kaščáková, ale poprosila ma, aby som povedal to, čo teraz poviem. Ona si zisťovala na finančnej správe v podobnej súvislosti objem pokút, aké vyrubila finančná správa za rok 2015 za neskoré podanie mesačných prehľadov z dane zo závislej činnosti, ktoré podávajú zamestnávatelia. Tak za rok 2015 finančná správa udelila temer 13-tisíc takýchto pokút v celkovom objeme, prosím pekne, trištvrte milióna eur. Čiže len na tomto jednom druhu pokuty za jeden jediný rok, a tie konania sú stále v procese, finančná správa zinkasovala trištvrte milióna eur. My napríklad, nestíham, podávame pozmeňovací návrh z hľadiska pokút za neskoré prihlásenie zamestnanca a z IFP nám príde odpoveď, že sú proti, lebo sa zníži objem vybraných pokút do rozpočtu. Toto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Chcel by som k návrhu pani kolegyne Kiššovej uviesť to, že vzhľadom na to, že o tomto spôsobe vyrovnania sa s neoprávnene zadržiavanými prostriedkami podnikateľov rozhodli opakovane už európske súdy, je treba vziať v úvahu, že európske súdy, ich rozhodnutia sú súčasťou nášho právneho poriadku. A to tak, že sú našim vnútroštátnym zákonom nadradené. To znamená, že nielen súdy, ale aj správne orgány moju povinnosť rozhodovať v súlade s týmito rozhodnutiami európskych súdov. A teda prijatím tohto pozmeňovacieho návrhu sa vyhneme tomu, že všetci tí, ktorým boli takto neoprávnene zadržiavané prostriedky v súvislosti s DPH, majú právo žalovať na súde o to, aby sa použili tieto rozhodnutia európskych súdov, a nie tento zákon, ktorý by prípadne bol prijatý v podobe bez tohto pozmeňovacieho návrhu. Preto sa veľmi prihováram za to, aby sme tento pozmeňovací návrh prijali a tým sa vyhli zbytočným súdnym žalobám.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcela k tomuto vládnemu návrhu zákona podať jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh v mene svojom, v mene kolegov Jozefa Mihála a Eugena Jurzycu a konkrétne sa tento pozmeňujúci návrh týka zadržiavania dépeháčky. Je to už niekoľkýkrát, čo tento návrh s kolegami podávame. Doteraz neúspešne a ja chcem veriť, že, že raz to príde a bude vypočutý minimálne tento náš návrh a bude aj zavedený do právneho systému Slovenska.
Sme presvedčení, že zadržiavanie dépeháčky niekoľko mesiacov a v prípade, že sa nepotvrdia podozrenia, pre ktoré boli tieto peniaze zadržiavané, ich vyplatenie bez akejkoľvek satisfakcie jednoducho nie je správne. Už len samotný fakt, že sa podnikateľom zadržiavajú ich vlastné peniaze, ktoré nemôžu opätovne dať do podnikania, nemôžu napríklad vyplatiť mzdy, jednoducho tie peniaze im chýbajú. Niektorým chýbajú natoľko, že si tie peniaze musia potom zháňať niekde inde, to samozrejme zase stojí peniaze, generuje im to zbytočné náklady len preto, že im tieto peniaze štát zadržiaval a ani nie je schopný im tie dodatočné náklady preplatiť.
Ja vnímam pozitívne to, že súčasťou tohto vládneho návrhu je akýsi posun v tejto veci, ale sme presvedčení, že nie je dostatočný. A preto teda sme sa rozhodli s kolegami, že podáme svoj vlastný pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí vo veľmi skrátenej podobe o tom, že chceme skrátiť dobu, počas ktorej je možné zadržiavať dépeháčku na štyri mesiace. Potom sú v tom našom návrhu novely o tom, že pokiaľ sa teda vyvráti podozrenie, pre ktoré bola dépeháčka zadržiavaná, teda v dôsledku prebiehajúcej daňovej kontroly, tak by mal byť úrok z tejto sumy vyplatený a teda platený od prvého dňa, odkedy tá dépeháčka zadržiavaná bola. Teda nielen po šiestich mesiacoch, tak ako tomu hovorí vládny návrh zákona. A tretia vec, ktorú v tomto pozmeňovacom návrhu riešime, je výška úroku. Vládny návrh hovorí o dvojnásobku úrokovej sadzby ECB-čky, my hovoríme o štvornásobku úrokovej sadzby ECB-čky, avšak minimálne 15 percent. A to, prečo chceme tú sadzbu nastaviť takto, je to preto, lebo úrok z omeškania je takto nastavený v prípade úrokov z omeškania, ktoré je povinný platiť daňový subjekt podľa § 156 zákona č. 563 o správe daní, čiže podľa daňového poriadku. My tvrdíme, že tu má byť uplatňovaný rovnaký meter pre štát a podnikateľa. To znamená, ak je daňový subjekt dlžný niečo finančnej správe a táto mu vyrubí úrok z omeškania v takejto výške, my hovoríme, taký istý úrok nech teda platí aj finančná správa podnikateľovi, ak mu zadržala jeho vlastné prostriedky takýmto spôsobom.
Chcela by som ešte zdôrazniť, že my nijakým spôsobom nespochybňujeme legitímny dôvod vykonávať kontroly a v prípadoch podozrenia zadržiavať dépeháčku, to je všetko úplne v poriadku. Ale musí tu existovať akýsi prístup aj k tým, ktorým táto dépeháčka bola zadržiavaná neoprávnene, čo teda si myslíme, že ak by sa takto nastavil, ako navrhujeme, by to bolo aj spravodlivé, aj korektné.
Rada by som tento váš návrh ešte oprela o isté výroky Európskeho súdneho dvoru v Luxemburgu. To, akým spôsobom vysporiadať nadmerný odpočet DPH, hovorí čl. 183, smernica o DPH. Hovorí konkrétne, že ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia. A to, ktoré určia, má isté obmedzenia, a nie je to teda, že úplne hocijakým spôsobom si to, členské štáty, nastavte. Má to teda isté obmedzenia. Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu už pred mnohými rokmi potvrdil, že autonómia v tomto, teda v tom, čo uvádza ten čl. 183, je obmedzená tým, že vrátenie nadmerného odpočtu sa musí uskutočniť v primeranej lehote, vyplatením finančnej hotovosti alebo porovnateľným spôsobom. A spôsob vrátenia v nijakom prípade nesmie pre zdaniteľnú osobu predstavovať finančné riziko. A ja som presvedčená, že ak celé mesiace má podnikateľ vo vysokých sumách neoprávnene zadržiavanú dépeháčku, tak nie je naplnená podmienka, že v nijakom prípade nesmie pre túto zdaniteľnú osobu predstavovať finančné riziko.
Ešte by som rada spomenula, že to, odkedy majú byť platené úroky, tak na to už existujú aj výroky európskeho súdu spred šestnástich rokov. Napríklad, pomôžem si jedným z nich, a je to konkrétne rozsudok vo veci Molenheide a iní, označený aj ako C-286/94 (bod 63), a ten hovorí, že v prípade zadržaných nadmerných odpočtov DPH musia byť úroky priznané odo dňa, kedy by bol nadmerný odpočet vyplatený za normálnych okolností. A to" za normálnych okolností" znamená, odo dňa, kedy bol nadmerný odpočet DPH podnikateľovi vyplatený, ak by nebola otvorená daňová kontrola. Takže aj v prípade, že naša legislatíva hovorí niečo iné, a my tu máme precedensy Európskeho súdneho dvora, tak sme presvedčení a sme toho právneho názoru, že tieto majú silu zákona a mali by byť uplatňované.
Toľko možno argumenty, prečo si myslíme, že takéto niečo by malo byť schválené a malo by byť vo vašom zákone o DPH prijaté.
A teraz, dámy a páni, prosím, dovoľte tú nudnú časť tejto mojej rozpravy, nudnejšiu, možno aj tá prvá bola nudná, a o to nudnejšiu prečítam, pozmeňujúci návrh, ak dovolíte. Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Jozefa Mihála a Eugena Jurzycu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 33112011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, tlač 183.
Keďže nemám okuliare, tak to asi také nudné nebude.
Takže bod 1. V čl. I sa za piaty novelizačný bod vkladá nový šiesty novelizačný bod, ktorý znie:
„6. V § 79 ods. 6 sa za slová „od skončenia daňovej kontroly," vkladajú slová „najneskôr do štyroch mesiacov po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5," a za tretiu vetu sa vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: „Ak bol nadmerný odpočet vrátený podľa prvej vety pred skončením daňovej kontroly a daňovou kontrolou sa preukáže, že nadmerný odpočet mal byť vrátený v nižšej sume, je platiteľ povinný zistený rozdiel daňovému úradu vrátiť.".".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Odôvodnenie: Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje zmena vládneho návrhu tým spôsobom, že v prípade daňovej kontroly dlhšej ako štyri mesiace daňový subjekt bude mať zo zákona nárok na vrátenie nadmerného odpočtu uplynutím tejto doby. Dôvodom navrhovanej zmeny je likvidačný charakter súčasného nastavenia vrátenia nadmerného odpočtu a ani vo vládnom návrhu navrhnutá zmena nenapráva tento stav dostatočným spôsobom. Predkladatelia rešpektujú legitímny záujem štátu ako strážcu a správcu verejných financií na preverení všetkých skutočností, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili podozrenia o daňových podvodoch, ochrana legitímneho záujmu štátu by však nemala byť v hrubom nepomere s existenčnými záujmami kontrolovaného daňového subjektu. Doplnením novej štvrtej vety sa technicky rieši situácia, keď bol daňovému subjektu vrátený nadmerný odpočet vo vyššej sume, než mal byť vrátený; v tomto prípade sa zakladá daňovému subjektu povinnosť zistený rozdiel vrátil'.
V druhom bode. V čl. I šiestom novelizačnom bode § 79a ods. 1 sa slová „nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa" nahrádzajú slovami „bol vrátený po uplynutí".
Odôvodnenie: Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje, aby po uplynutí štandardnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu mal platiteľ nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu. Navrhnutou zmenou sa neskracuje dĺžka daňovej kontroly, len sa upravuje lehota, počas trvania ktorej sa vypočítava náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu.
Tretí bod. V čl. I šiestom novelizačnom bode § 79a odsek 2 znie: „(2) Platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, a ak táto úroková sadzba nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná úroková sadzba vo výške 15 percent. Úrok sa vypočíta zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od uplynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 do dňa jeho vrátenia vrátane.".
Odôvodnenie: Navrhuje sa zvýšenie náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu z dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky obsiahnutého vo vládnom návrhu na štvornásobok tejto sadzby, najmenej však 15 % a zároveň sa mení nastavenie obdobia, za ktoré sa úrok vypočíta. Ide o analogické nastavenie výpočtu úrokov, ako v prípade úrokov z omeškania, ktoré sú povinné platiť daňové subjekty podľa § 156 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zatiaľ čo vládny návrh predpokladá výpočet úroku odo dňa nasledujúceho po uplynutí šiestich mesiacov od uplynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, predložený pozmeňujúci návrh predpokladá výpočet úroku už odo dňa nasledujúceho po uplynutí štandardnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Ostatné parametre výpočtu zostávajú nezmenené.
Toľko znenie nášho pozmeňujúceho návrhu a chcem, poprosiť ctené plénum, možno aj naozaj s ohľadom na výroky Európskeho súdneho dvora, aby podporili tento pozmeňujúci návrh.
Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem kolegovi Beblavému za tento návrh zákona. Vieme, že na DPH sa ročne rozkradne približne miliarda eur, teda každý rok zmizne miliarda eur z daňových úradov. Už zaplatené peniaze daňovými poplatníkmi zmiznú. Takže a keďže, a keďže orgány, ktoré by mali byť činné v trestnom konaní pri absolútnej väčšine prípadov nie sú činné, tak si myslím, že transparentnosť je jedna z tých posledných možností, ako sa dajú skrotiť tieto neoprávnené nadmerné odpočty DPH. Pokiaľ viem a pokiaľ si pamätám, tak aj minister financií Kažimír pred nejakým časom prezentoval takýto návrh teda, že je vo výhľade pre ministerstvo, že ho teda navrhne bez ohľadu na to, či tá čiastka má byť 20-tisíc, 50-tisíc alebo, alebo nejaká iná, takže pri tejto príležitosti sa chcem aj spýtať, že aký je teda postoj ministerstva, či prípadne aj by podporil buď tento pozmeňovák, alebo či príde s vlastným návrhom.
Ďakujem

Vážená pani predsedajúca, pán minister, chcem sa venovať dopadom na financovanie samospráv a najmä na financovanie vyšších územných celkov.
Cieľom návrhu novely zákona je rozpočtovanie všetkých príjmov a výdavkov, vrátane podnikateľskej činnosti aj v prípade obce a vyššieho územného celku, zvýšenie informovanosti o verejných financiách zverejňovaním údajov poskytovaných obcami a vyššími územnými celkami prostredníctvom webového sídla Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vítam, že predloženým návrhom sa má zabezpečiť rozpočtovanie príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií na všetkých účtoch organizácie smerujúce (rečníčka si odkašľala), pardon, smerujúce k zjednoteniu vykazovania rozpočtových údajov v rozpočte a podľa skutočnosti.
Navrhuje sa opraviť rozpočtovanie rozpočtových organizácií tak, že organizácia bude rozpočtovať príjmy a výdavky na všetkých účtoch organizácie, to jest, súčasťou rozpočtu budú všetky prostriedky, s ktorými sa hospodári. To je plne v poriadku a myslím si, že aj pri rozpočtových a príspevkových organizáciách sa to bude len vítať a prinesie to väčšiu transparentnosť. Čo však je absurdné, je to, na čo poukázali už moji predrečníci, a je návrh ministerstva vylúčiť z medzirezortného pripomienkovacieho konania verejnosť. Pán minister, toto je popretie fiškálnej suverenity a subsidiarity.
Ďalším problémom, ktorý tento zákon pripravuje, je to, že daňové prognózy majú byť pre samosprávy záväzné. Ak to tak má byť, tak nemôžu byť zverejňované len dvakrát ročne, pretože z uvedeného vyplýva, že samosprávy nebudú môcť meniť rozpočet v priebehu roka a najmä v druhom polroku si nebudú môcť zapojiť výdavky do aktuálneho roka, ale zostanú ako prebytok. Doteraz prognózy neboli záväzné a vlastne samosprávy museli samé podľa predložených prognóz alebo vlastného uváženia si nastaviť rozpočet podľa svojich programových priorít a možnosti hospodárenia.
Oneskoreným zverejnením záväzných limitov sa umelo navyšujú príjmy samosprávy ku koncu roka. Samozrejme, môže to byť navýšenie, ale ak príde ďalšia kríza finančná, môže to byť aj naopak. Navýšenie príjmov ku koncu roka spôsobí prebytok hospodárenia, avšak ten prebytok nebude dopadom dobrého hospodárenia, ale nesprávne aplikovanou prognózou. Samozrejme, toto môže viesť k prebytku, ktorý sa prenesie do ďalšieho roka, ale aj k deficitu v rozpočtoch hospodárenia samospráv a s tým aj problémom s plnením záväzkov, ktoré majú samosprávy uzatvorené. To znamená, že podľa navrhovanej novely v § 8 ods. 2 zákona v bode 2 sa môže v závere rozpočtového roka stať, že jednotlivé prvky verejnej správy reálne získajú daňové a odvodové príjmy, ktoré neboli zahrnuté v prognóze Výboru pre daňové prognózy. Ide najmä o posledné mesiace v roku, kedy sa reálne daňové a odvodové príjmy môžu výraznejšie odlišovať od naposledy zverejnenej prognózy. V prípade, že verejná samospráva nebude mať možnosť zapojiť tieto príjmy do rozpočtu v danom roku, bude ich môcť zapojiť až do rozpočtu v nasledujúcich rokoch prostredníctvom fondov, a to príjmových, finančných operácií, čo skresľuje bilanciu rozpočtu v danom rozpočtovom roku, ako aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch.
Vzhľadom na vyššie uvedené, pán minister, odporúčam, aby Výbor pre daňové prognózy stanovoval prognózy na mesačnej báze, aby sme sa vyhli tým ťažkostiam, ktoré som opísala v predchádzajúcej časti.
V budúcom roku sa počíta s rastom príjmu. A k riziku sa vyjadril aj šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko, ktorý povedal toto: "V samotnom rozpočte je pomerne optimisticky uvedený vývoj hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy, čo sú obce, VÚC-ky a ostatné štátne firmy. Najmä v obciach a VÚC-kách sa očakáva prebytkové hospodárenie vo výške viac ako 240 mil. eur, čo nemá oporu vo výsledkoch z minulých rokov." Pán minister, toto je dopad toho, čo som povedala, že keď sa budú daňové prognózy a sú záväzné a budú sa zverejňovať týmto systémom, umelo sa vytvorí prebytok, umelo sa vytvorí predstava, že samosprávy majú dostatok prostriedkov na svoje hospodárenie.
Uvedený princíp je v rozpore s implementáciou Európskej charty miestnej samosprávy. Postupne vraciate systém späť pred rok 2004. Pripomeniem vám, ako to bolo. Predvstupové obdobie do Európskej únie v rokoch 1998 až 2004 a východiskové analýzy boli založené na financovaní samospráv podľa princípu miestne príslušného prerozdelenia dane z príjmu právnických osôb. V tom čase väčšina HDP bola tak, ako je teraz vyprodukovaná v Bratislavskom kraji a boli citeľné rozdiely medzi Bratislavou a ostatnou časťou Slovenska. V roku 2001 začala reforma verejnej správy. Fungovalo približne 2 800 obcí a miest a vzniklo osem samosprávnych krajov na základe zákona o samospráve vyšších územných celkov. Na kraje bol delegovaný majetok, najmä budovy škôl, sociálnych zariadení a ciest druhej a tretej triedy, ale i kompetencie. Do roku 2004 boli tieto kompetencie v plnej výške financované prostredníctvom štátnej dotácie. Výdavky krajov na tieto kompetencie kopírovali pôvodné výdavky štátu pred ich prechodom na kraje. Reforma pokračovala v roku 2004, kedy bola schválená zásadná zmena vo financovaní samosprávy na princípe subsidiarity a solidarity v zmysle čl. 9 bod 3 Charty. To znamenalo, že dane z príjmov právnických osôb zostali štátu a samosprávam sa prerozdeľujú len dane z príjmov fyzických osôb na základe počtu obyvateľov bez ohľadu na miesto. A samozrejme, sú tam ešte ďalšie faktory.
Tento princíp pomohol regiónom Slovenska, ale výrazne poškodil Bratislavský kraj. Majetok, ktorý bol delegovaný na kraje, bol poznačený veľkým modernizačným dlhom a neusporiadaným vlastníctvom pod delimitovaným majetkom, napríklad len na usporiadanie majetku pod cestami v hlavnom meste Bratislava by bolo potrebné 217 mil. eur. Obciam zostal príjem z dane z nehnuteľností a krajom bol priradený vlastný príjem, a to príjem z dane motorových vozidiel.
Problém sa preniesol aj do riadnych programovacích období, kedy zmena financovania nebola zohľadnená a z dôvodu analýz z roku 1998 bol Bratislavský kraj vylúčený z možnosti čerpania eurofondov z titulu vysokej tvorby HDP, čo, samozrejme, následne už nebola pravda. Tá tvorba, áno, ale nie to, že tento príjem zostal príjmom kraja.
V priebehu ďalších rokov však postupne pribúdali nové nároky v oblasti jednotlivých kompetencií krajov bez ohľadu na vývoj príjmovej stránky rozpočtu. Štát rátal s tým, že všetky tieto nároky budú vykryté len prostredníctvom postupného zvyšovania daňových príjmov kraja. Slabina tohto prístupu sa naplno ukázala počas finančnej krízy v rokoch 2009 až 2010, kedy prišlo k medziročnému poklesu daňových príjmov, a až v roku 2011 sa napríklad Bratislavský samosprávny kraj dostal s daňovými príjmami na úroveň roku 2009.
Tento prístup štátu k financovaniu kompetencií krajov však najmä spôsobuje neustále prehlbovanie tzv. modernizačného dlhu, nakoľko kraje nedokážu vyčleniť finančné prostriedky nielen na rozvojové projekty, ale často nedokážu ani len udržiavať svoj majetok v zmysle požiadaviek 21. storočia. Modernizačný dlh nie je doteraz nijako koncepčne riešený. Takisto priamo či nepriamo zasahujú kraje nesystémové rozhodnutia vlády bez ohľadu na dopad na samosprávu. Napríklad vlaky zadarmo, zvyšovanie miezd vo verejnej správe a podobne.
V roku 2013 samospráva požadovala od vlády dofinancovanie kompetencií. Vláda zabezpečila audit verejnej správy, ktorý však nemal výpovednú hodnotu. Jednotlivé kraje tak na svoj rozvoj mohli využívať len prostriedky z eurofondov alebo úverové zdroje. Pri používaní úverových zdrojov sa však postupne viaceré kraje začali v rokoch 2010 až 2012 blížiť k legislatívne stanoveným limitom zadlženia a riešenie videli v novom prerozdelení daňových príjmov, konkrétne dane z motorových vozidiel. Súbežne s touto aktivitou krajov prebiehal silný lobing autodopravcov za účelom zmeny v tejto dani. Výsledkom týchto aktivít bolo, že v roku 2014 nový návrh zákona o dani z motorových vozidiel, na základe ktorého prešiel výber tejto dane od roku 2015 na štát a výpadok na tejto dani sa kompenzoval zvýšeným podielom na dani z príjmov fyzických osôb.
Daň z motorových vozidiel bol pritom jeden z najvýznamnejších a prakticky jediný vlastný príjem na priame ovplyvňovanie svojich príjmov, presne v súlade s citovanou chartou. Týmto krokom stratili kraje možnosť ovplyvňovať výšku svojich príjmov, príjmová stránka rozpočtu, ktorá je takmer kompletne závislá od rozhodnutí centrálnej vlády, až teda na malé výnimky v nedaňových príjmov. Vláda Slovenskej republiky prijatím nového zákona, teda zákona o dani z motorových vozidiel absolútne ignorovala požiadavky charty a vydala sa presne opačným smerom od jej myšlienok, smerom k finančnej centralizácii. Robenie vlastnej daňovej politiky je nevyhnutným predpokladom skutočnej samosprávy, ktorá si tak môže určiť rozsah služieb a ich finančného zabezpečenia, ktoré chce svojim obyvateľom poskytovať.
Pán minister, tým, že daňové prognózy sa budú zverejňovať tým systémom ako doteraz a majú byť záväzné, sa umelo vytvára fikcia prebytku hospodárenia v rozpočte samosprávnych krajov a samospráv, čo bude viesť len k ťažkostiam a vlastne možno aj k ťažkostiam napĺňania bežného, ale aj kapitálového rozpočtu samospráv. Chcela by som vás poprosiť, aby ste podľa možnosti zabezpečili zverejňovanie daňových prognóz tak, aby boli častejšie zverejňované, aby sa mohli ešte v dostatočnom predstihu zapojiť do rozpočtu samospráv, a nie tak, že sa budú len koncom roka umelo navyšovať prebytky hospodárenia, ktoré skutočne prebytkom hospodárenia nebudú, ale budú len odrazom nesprávneho zapojenia daňových príjmov do rozpočtu.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Heger, ja súhlasím, len som ešte dodal, že to nemusia byť len mimovládne organizácie. To môže byť akákoľvek skupina občanov, to môže byť odborná verejnosť. A je teda v záujme kvality legislatívneho procesu, aby bola zachovaná možnosť verejnosti vyjadrovať sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte a aby tie čísla, ktoré predpokladá ministerstvo financií, boli verejnosti známe čo najskôr. A ja som teda zvedavý na reakciu. Myslím si, že ak by sme postupovali podľa toho, čo hovorí zákon o rokovacom poriadku, tak by sme tým vytvorili priestor pre posúdenie, pokojné posúdenie návrhov, ktoré sme predložili v rozprave, teda ak by sme hlasovali až 48 hodín po tom, čo boli predložené. A v každom prípade ma teda zaujíma, ak nebudú tie návrhy akceptované, aj nejaké zdôvodnenie, prečo to nie je možné, lebo myslím si, že ani kolega Jurzyca, ani kolega Beblavý, ani ja sme nespochybnili samotný zámer urobiť niečo s termínom 15. august, ak ho nie je možné dodržať, ale navrhli sme alternatívne riešenie, ktoré podľa nášho názoru umožňuje pripraviť návrh zákona o štátnom rozpočte a rozpočet verejnej správy tak, aby vychádzal z reálnych čísiel a zároveň, aby sa zachovala transparentnosť jeho prípravy a možnosť verejnosti vyjadriť sa k nemu.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja predložil pozmeňujúci návrh, ktorý rieši podobný problém, ako sa svojimi pozmeňujúcimi návrhmi pokúšajú riešiť kolegovia Jurzyca a Beblavý. Návrh som odovzdal, takže dávam aj pani spoločnej spravodajkyni, aj pánu ministrovi. A dovoľte mi ho na úvod predniesť.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 178.
Znenie návrhu: V čl. I v bode 6 § 14 ods. 3 sa v prvej vete vypúšťa čiarka a slová "pričom pri procese tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte sa ustanovenia § 8 až 10 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov nepoužijú".
Odôvodnenie: Vládny návrh zákona zavádza pre návrh štátneho rozpočtu výnimku z povinnosti uskutočniť pripomienkové konanie v zmysle zákona o tvorbe právnych predpisov. Návrh je odôvodňovaný špecifickým charakterom zákona o štátnom rozpočte a tým, že príprava zákona prebieha v rámci rozpočtového procesu pri rokovaniach s jednotlivými subjektmi verejnej správy, pričom tento proces ďaleko presahuje obdobie riadneho pripomienkového konania. V rámci pripomienkového konania však možnosť vyjadriť sa k návrhu zákona majú nielen subjekty verejnej správy, ale aj verejnosť. Schválením návrhu zákona v predloženej podobe by bolo verejnosti upreté právo vyjadriť sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte pred jeho schválením vo vláde. To nemožno ospravedlniť špecifickým charakterom zákona o štátnom rozpočte. Práve naopak, vzhľadom k dôležitosti zákona o štátnom rozpočte by verejnosť mala mať právo sa k nemu vyjadriť.
Zákon o tvorbe právnych predpisov navyše nepripúšťa možnosť vynechania pripomienkového konania na základe úpravy v osobitnom právnom predpise, ale iba v prípade, ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ako sa uvádza v § 27 zákona o tvorbe právnych predpisov. Žiadne takéto mimoriadne okolnosti však v rámci bežnej prípravy návrhu zákona o štátnom rozpočte obvykle nevznikajú. Vzhľadom na vyššie uvedené sa navrhuje zachovať právo verejnosti vyjadriť sa v rámci pripomienkového konania k návrhu zákona o štátnom rozpočte a predmetnú výnimku z návrhu zákona vypustiť.
Návrh predkladám v mene skupiny osemnástich poslancov a zároveň, pani spravodajkyňa, si dovolím navrhnúť vyňatie bodu 2 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Keďže bod 2 sa týka rovnakého ustanovenia a teda legislatívno-technicky ho opravuje, že odkaz na zákon o tvorbe právnych predpisov nemá byť priamo súčasťou textu zákona, ale má byť v poznámke pod čiarou ako odkaz. Čiže v prípade, že by bola vôľa vyhovieť môjmu návrhu, tak tento návrh zo spoločnej správy by nemal byť schválený, pretože tam by potom dochádzalo ku kolízii.
Už sám pán minister v úvodnom slove poukázal na absurdnú situáciu, ktorá nastala v júli tohto roku, keď návrh zákona o štátnom rozpočte bol zverejnený bez čísiel, čiže nebolo v ňom nič. Nesledoval som, koľkokrát sa to stalo v minulosti. Tentokrát sa to stalo. Pán minister hovoril o komikoch, ktorí si z toho robili srandu. Či už komikoch v politike alebo mimo politiky. Neviem, koho tým myslel. Ja som na to tiež poukázal a nepovažujem sa za komika, ale myslím si, že to bolo dostatočne absurdné a smiešne samo osebe, že si z toho srandu robiť rozhodne treba nebolo.
Keď som na to poukázal, tak som sa stretol s obhajobou, že vlastne zákon nebol porušený, lebo veď návrh rozpočtu verejnej správy je niečo iné ako návrh zákona o štátnom rozpočte a teda je to v poriadku. Ale štátny rozpočet je súčasťou rozpočtu verejnej správy a štátny rozpočet sa schvaľuje formou zákona o štátnom rozpočte. Čiže táto obhajoba je veľmi chabá a je to iba také slovičkárenie, v zásade sa nič nestalo. Ale áno, stalo sa.
Teraz platí právna úprava, ktorá požaduje, aby návrh rozpočtu verejnej správy bol zverejnený do 15. 8., a zároveň vyžaduje, aby sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý v podstate je súčasťou rozpočtu verejnej správy, uskutočnilo medzirezortné pripomienkové konanie, v rámci ktorého sa má právo vyjadriť aj verejnosť. Nie je celkom pravda, že toto je nejaká nová povinnosť. Povinnosť uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o štátnom rozpočte tu existovala aj v minulosti. Jediný rozdiel oproti predchádzajúcom rokom je, že v predchádzajúcich rokoch bola táto povinnosť stanovená v legislatívnych pravidlách vlády. Teraz je táto povinnosť stanovená priamo v zákone, konkrétne v zákone o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov. Avšak to, že niečo je stanovené len v legislatívnych pravidlách vlády schválených uznesením vlády, neznamená, že to nie je záväzné pre štátne orgány a že štátne orgány nemajú postupovať v súlade s týmito pravidlami.
Čiže ak sa tak v minulosti nedialo, tak isto to bolo porušením nejakých pravidiel. Nebolo to priamo porušenie zákona o tvorbe právnych predpisov, bolo to porušenie legislatívnych pravidiel vlády.
Čo navrhlo ministerstvo financií a teraz vláda na to, aby ošetrila túto absurdnú situáciu, že je zverejnený návrh zákona o štátnom rozpočte a miesto čísiel sú v ňom bodky? No navrhuje zrušiť obe ustanovenia alebo oba body, ktorá tam môžu spôsobovať problémy z hľadiska nedodržania termínov. A teda navrhuje úplne vypustiť ten termín 15. augusta a navrhuje zároveň zrušiť povinnosť uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Chcem povedať, že to neberiem nejako konfrontačne, a myslím si, že ten zámer urobiť niečo s týmto problémom, sám osebe nie je zlý. Ak je v zákone stanovená nejaká povinnosť štátnemu orgánu a štátny orgán nie je evidentne schopný túto povinnosť splniť, respektíve je ju schopný plniť iba spôsobom, ktorý je zjavne absurdný, pretože zverejnenie návrhu štátneho rozpočtu bez čísiel nič iné ako absurdita nie je, tak v tom prípade je podľa môjho názoru lepšie, ak sa táto povinnosť, ktorá je stanovená zákonom, v zákone nejakým spôsobom upraví, zmení alebo vypustí, ako by malo byť v zákone napísané niečo, čo vieme, že sa nebude dodržiavať.
Druhá vec je ale, či jediným možným riešením je túto povinnosť úplne zrušiť. Čiže zrušiť termín 15. augusta a zároveň aj zrušiť povinnosť uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie. Domnievam sa, že vo vzťahu k ani jednému z týchto ustanovení nie je potrebný až takýto radikálny posun oproti súčasnému stavu. Pokiaľ ide o zrušenie termínu 15. augusta, k tomu sa vyjadrovali kolegovia Jurzyca aj Beblavý, aj predložili pozmeňujúce návrhy. Podobne ako oni sa domnievam, že nie je potrebné ten termín rušiť. Ak ministerstvo financií nie je schopné dodržať termín 15. augusta, posuňme to na, posuňme to na 15. septembra.
Môj pozmeňujúci návrh rieši ten druhý problém a navrhuje zachovať medzirezortné pripomienkové konanie aj vo vzťahu k tomuto zákonu. Je to aj v tom odôvodnení, ale skúsim to povedať ešte jasnejšie. Podľa môjho názoru, ak Národná rada schváli ten návrh zákona tak, ako je predložený, tak v tomto ustanovení nastane rozpor so zákonom o tvorbe právnych predpisov, pretože zákon o tvorbe právnych predpisov jasne hovorí, v akej situácii možno buď skrátiť alebo vynechať medzirezortné pripomienkové konanie. Taká situácia bežne pri schvaľovaní štátneho rozpočtu nenastáva, hoci môže nastať.
Ak schválime ten návrh tak, ako je predložený, tak v podstate to bude nepriama novela zákona o tvorbe právnych predpisov. Pretože zákon o tvorbe právnych predpisov nehovorí o tom, že medzirezortné pripomienkové konanie sa uskutoční v prípade, ak osobitný predpis nestanovuje inak. Žiadne takéto otvorené dvere v zákone o tvorbe právnych predpisov neexistujú. A ak je naozaj vôľa zrušiť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o štátnom rozpočtu, tak by sa to malo spraviť priamo v zákone o tvorbe právnych predpisov, či už že sa tam určí, že k zákonu o štátnom rozpočte nie je potrebné medzirezortné pripomienkové konanie, alebo teda že sa tam dá ustanovenie, ak osobitný predpis nestanoví inak, a v tom prípade bude legitímne alebo aspoň nie právne sporné, ak v zákone o rozpočtových pravidlách by bolo takéto ustanovenie. Čiže namietam aj možno ústavnú spornosť, pretože nepriama novela je ústavne sporná.
Plne sa podpisujem pod to, čo tu povedal kolega Beblavý o možnosti verejnosti vyjadriť sa. Ak k akémukoľvek inému aj čisto technickému návrhu zákona má možnosť verejnosť vyjadriť sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní, tak je úplne namieste, aby k najdôležitejšiemu, ale prinajmenšom k jednému z najdôležitejších zákonov roka, ktorým zákon o štátnom rozpočte je, verejnosť mala toto právo zachované. Ak nie, tak to bude opäť absurdné, rovnako absurdné ako ten zverejnený návrh zákona o štátnom rozpočte, ktorý bol predložený bez čísel.
Čiže prihováram sa za to, aby boli akceptované pozmeňujúce návrhy v oboch bodoch, ktoré sú tu sporné a ktoré namietame. V jednom prípade teda buď pozmeňujúci návrh pána poslanca Jurzycu alebo pána poslanca Beblavého, ktorý sa týka termínu posunu z 15. augusta na 15. september, nie úplného zrušenia. Ale myslím si, že aby právo verejnosti bolo zachované, právo vyjadrovať sa k návrhom zákona mnou, vrátane zákona o štátnom rozpočte, tak je potrebné schváliť aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý som práve predložil ja. Ale samozrejme, že schválenie aspoň jedného z týchto návrhov budem vnímať ako posun pozitívnym smerom. A keď moje vystúpenie vychádzalo v podstate z apelu na potrebu dodržiavať pravidlá, tak si dovolím požiadať o to, aby sme pravidlá dodržiavali aj v rámci legislatívneho procesu a nerobili trvalé pravidlo z toho, čo je v zákone o rokovacom poriadku napísané ako výnimka.
A teda chcem požiadať pani spoločnú spravodajkyňu, aby v súlade s § 83 ods. 4 nedala hlasovať o návrhoch, ktoré tu dnes zazneli, ihneď alebo po pár hodinách, ale tak ako to predpokladá zákon o rokovacom poriadku, až po 48 hodinách.
Verím, že sa tým vytvorí priestor na to, aby prípadne aj ministerstvo financií, aj poslanci vládnej koalície mohli zvážiť, či neprijať niektorý z tých návrhov, ktoré tu dnes zazneli a ktoré podľa môjho názoru majú logiku a sú racionálne a nenarúšajú ten základný zámer, s ktorým ministerstvo financií a vláda prišli, keď navrhli upraviť predmetné ustanovenie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Naozaj len faktická. Ten návrh, ktorý ja predkladám, nepredpokladá do 15. septembra schválenie vládou, ale len to, že ministerstvo predloží do 15. septembra návrh vláde.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za serióznu poznámku, ja na ňu odpovedám, ale tak, teda tak, že termín tých prognóz nie je stanovený v ústave, čiže s nimi sa dá hýbať. Ja by som skôr za pevný bod v celom tom systéme považoval nejakú optimálnu dĺžku času, počas ktorého má verejnosť možnosť diskutovať. Čiže tento bod sa mi zdá dôležitejší než ten bod alebo dátum, pri ktorom sú známe prognózy. To si myslím, že sa dá ľahšie posunúť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, hlavným cieľom vystúpenia v rozprave, mojím cieľom, je predniesť pozmeňujúci návrh k predkladanému zákonu. Predtým ešte zopakujem myšlienku, ktorá odznela pri prvom čítaní, a síce, že podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť naozaj rastie riziko, že ministerstvo financií, respektíve vláda bude ignorovať alebo obchádzať prognózy výborov ako výborov, ktoré sa v minulosti obchádzať nedali. Kľúčové ale je z pohľadu tohto môjho vystúpenia, že novela ruší povinnosť zverejňovať rozpočet k 15. augustu roka, v ktorom rozpočet predkladá na schválenie. Teda jediný termín je 15. október. My považujeme tento posun za posun, ktorý zníži transparentnosť a možnosť verejnosti diskutovať o novom návrhu rozpočtu. Veríme tomu, že ten termín alebo ten časový priestor by mal byť väčší. Nie je to návrh, ktorý podávam so zlým úmyslom, ako to hovoril pán, pán minister, pretože už v prvom čítaní som nepovedal síce, že ho určite podám, ale že zvažujem jeho podanie, čiže nejaký signál som o tom, že s takýmto návrhom prídeme, vyslal.
Prečítam teda spomínaný pozmeňujúci návrh. Je to návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač č. 178.
To znenie je:
V čl. I v bode 6 § 14 ods. 3 sa za prvú vetu vkladá veta: "Ministerstvo financií predkladá návrh rozpočtu verejnej správy vláde Slovenskej republiky do 15. septembra bežného roka, ak Národná rada nerozhoduje inak." Koniec citátu.
Čiže ešte tam máme aj to zmäkčenie, že pri, pri nejakej nepredvídanej situácii je tam možnosť, že by Národná rada predsa len posunula ten termín ďalej. Myslíme si, že je to dôležité z hľadiska transparentnosti, z hľadiska samozrejme tej diskusie, ktorá sa týka presunov peňazí medzi kapitolami, ktorá je politicky veľmi citlivá, ale aj technickej diskusie, napr. o tom, aké finančné prostriedky majú byť rozpočtované do tzv. VPS-ky, čiže Všeobecnej pokladničnej správy, čo sú peniaze bez mašličiek, peniaze, ktoré sa v priebehu ďalšieho roka potom môžu použiť na pridelenie rôznym ministerstvám bez toho, aby to bolo schválené vládou či Národnou radou vopred. Čiže týka sa to aj demokracie, týka sa to aj konsolidácie, pretože tie peniaze, ktoré napr. v tej VPS sú určené na horší makroekonomický vývoj, by sa teda mali použiť, ak sme zodpovedne hospodárili, naozaj v prípade horšieho makroekonomického vývoja. Deje sa to tak, že vývoj je lepší a aj tak sa použijú peniaze určené na horší makroekonomický vývoj. Takže takéto typy diskusie musia prebiehať a najlepšie prebiehajú vtedy, keď už je rozpočet zverejnený a je ešte nejaký čas do jeho schválenia v Národnej rade.
Ďakujem pekne za pozornosť.