Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ďakujem Igorovi Matovičovi za veľmi dobré zhrnutie problémov tohto zákona a prihováram sa tiež za to, aby tento zákon bol stiahnutý kvôli tomu, že aké sú jeho dôsledky na určitú nevyhnutnú kohéznosť tohto orgánu. My síce môžeme mať rôzne názory na rôzne veci, ale nejaké základné pravidlá koexistencie by tu mali existovať. A tento zákon ich popiera. Mal som tiež niekoľko drobných pripomienok napríklad k tomu, čo bolo uvedené, pokiaľ ide Ficov nájom, ako jeden z dôvodov existencie tohto zákona za účelom prekrytia káuz. Ficov nájom podľa všetkého nie je hodné považovať za hotovú vec, môže to kľudne byť len fiktívny nájom, pretože je veľmi pravdepodobné, podľa toho, ako sa všetci aktéri tejto kauzy chovajú, že Robert Fico je vlastne vlastníkom tohto bytu a nielen nájomcom v tom byte. Z vlastných skúseností viem, že existuje iks spôsobov, ako sa toto dá ošetriť aj bez toho, aby bol ako vlastník uvedený v katastri.
No a pokiaľ ide o charakter tých, ktorí išli do volieb s tým, že majú charakter, je treba povedať, koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj. Alebo kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť.
A ešte v rýchlosti pripomeniem, že rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva je súčasťou nášho právneho poriadku.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj Igorovi Matovičovi za tieto veľmi názorné príklady, prečo je navrhnutý zákon o rokovacom poriadku nie v poriadku. K tej ilúzii, ktorú spomínal na začiatku, len pre upresnenie. Ja som naznačil, že kroky od pánov poslancov Gála a Kresáka môžu byť prvým krokom, ale aby to bolo ešte zrozumiteľnejšie, vraciam sa úplne na začiatok, áno, je potrebné tento návrh zákona stiahnuť. Presne tak, ako to naznačili kolegovia v rozpravách predo mnou a v rôznych faktických poznámkach. Bez toho, aby sme sa k tomu mohli v kľude posadiť, aby sme si zozbierali všetky tie výhrady, ktoré tu boli spomenuté, okrem iného aj poslancom Igorom Matovičom, nie je šanca, aby sme dosiahli konsenzus. Ja predpokladám, že veľká väčšina z nás v opozícii je už dnes úplne jasne presvedčená, že takýto návrh zákona jednoducho nie sme schopní podporiť.
A keď už tu máme aj predsedajúcu pani poslankyňu a podpredsedníčku parlamentu, rád by som spomenul, že práve tá kauza, na ktorú upozornil pán poslanec Matovič a toto zisťovanie uznášaniaschopnosti, kedy pani Ďuriš Nicholsonová úplne jasne a podľa mňa v súlade s rokovacím poriadkom ukázala, akým spôsobom sa dá voľne vykladať rokovací poriadok, tak práve táto kauza by mala hovoriť aj o tom, že dávajme si pozor na to, čo tu dnes práve prijímame. Pretože ak tu máme dnes explicitne napísané, že uznášaniaschopnosť je možné zisťovať len elektronicky, čo urobíme v čase, keď nám tu vypnú elektrinu alebo v nejakom núdzovom stave? To je presne to, čo som spomínal v prvom čítaní pri mojom vystúpení. Na toto sme, bohužiaľ, zatiaľ nenašli odvahu, aby sme napríklad aj s touto maličkosťou sa vysporiadali, pretože v tejto chvíli sa nám to zdá ako maličkosť, ale v budúcnosti to tak vôbec byť nemusí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, aj kolegovi Zsoltovi Simonovi za veľmi zaujímavé vystúpenie. V podstate vo veľkej miere kopíruje to, čo bolo povedané pred ním, respektíve to, čo som spomínal aj ja v prvom čítaní. Doplním toto svoje vystúpenie o veľmi dobrú štatistiku, ktorá tak isto hovorí úplne jasnou rečou o tom, že naozaj je zbytočné, aby sme dnes v zásadnej miere obmedzovali čas vyčlenený do rozpravy pre jednotlivých rečníkov. Napriek teda tomu, že ja patrím medzi jedného z mála opozičných poslancov, ktorý toto nevidí ako zásadný problém. Som za istých okolností pripravený takúto zmenu aj podporiť. A tu by som chcel pochváliť aj to, že máme tu nejaký prvý krok, kedy sme sa priblížili k tomu, čo som navrhol v prvom čítaní, aby sme mali obmedzený čas, keď, tak všetci, nielen tí, ktorí boli vybratí v rámci toho prvého návrhu zákona.
Tak isto by som rád zdôraznil, že ak už chceme v tomto prípade hovoriť o nejakých ďalších možnostiach, tak majme na pamäti to, že opozícia tu pomerne jednoznačne zhrnula to, čo robí problém. A ak je tu naozaj vôľa konsenzuálne prijať dobrý rokovací poriadok, nový rokovací poriadok, tak potom si naozaj tieto jednotlivé výhrady zhrňme. Stretneme sa ešte raz. Stiahnime tento návrh zákona z aktuálnej schôdze Národnej rady, a preto podporme tento procedurálny návrh a nájdime spoločný kompromis tak, aby boli spokojní aj tí, ktorí prídu po nás, lebo toto nie je opozično-koaličná roztržka, toto je niečo, čo prijímame na, verím tomu, podstatne dlhšiu dobu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ďakujem za slovo a som veľmi rád a potešený, že je tu aj hlavný predkladateľ tohto zákona, pán predseda Národnej rady Danko a mám tú česť mať svoj príspevok v jeho prítomnosti.
Novela rokovacieho poriadku, o ktorej dnes rokujeme, získala mnoho prívlastkov. Ten taký najviac používaný, náhubkový zákon, alebo zákon, ktorým sa konečne urobí poriadok s opozíciou, lex Matovič a mnohé iné. Dovoľte mi, aby som v mojom príspevku sa vyjadril k jednej časti navrhovanej zmeny rokovacieho poriadku, a to konkrétne k tej časti, kde sa hovorí o vnášaní materiálov, ktoré majú súvis s politickými stranami. Budem citovať novelizačný bod 14: "V § 32 odsek 3 sa vkladajú nové odseky 4, 5, ktoré znejú: "(4) Do rokovacej sály je zakázané vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia, zbrane, výbušniny a paralyzujúce prístroje a látky. Do rokovacej sály je zakázané nosiť materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie alebo šíriace reklamu. Do rokovacej sály je ďalej zakázané vnášať jedlo. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa odseku 2.". Čo to znamená ďalej? Je to napomenutie, vykázanie, pokuta.
Zo strany koalície prevláda názor, že nie je prospešné a vhodné, aby sa do pléna nosili akékoľvek predmety s väzbou na tú či onú politickú stranu, čo podľa môjho názoru, je nesprávne. Rovnako ako vrcholoví športovci nosia znak svojho športového klubu alebo krajiny na hrudi, ako zamestnanci firmy nosia propagačné predmety v pracovnom, ale aj v mimopracovnom čase, tak aj politici nosia predmety, ktoré sú späté s ich povolaním a prácou. Samozrejme, že dôvody môžu byť rôzne.
No jedným z najlogickejších a najzákladnejších dôvodov je preukázanie príslušnosti k určitej skupine ľudí, klubu, občianskemu združeniu, myšlienkovému smeru, atď., na ktorý je daný nositeľ hrdý. Nie je to len akási sprevádzajúca póza. Reprezentovanie nosením, v mojom prípade napr. straníckych odznakov, označuje presvedčenie, politický program a stranu, ktorá ho presadzuje, háji a napĺňa. Označuje vytýčené hodnoty, názory a ciele, ktoré sú stelesnené v samotnom poslancovi, aby ich obhajoval, plnil a tým nesklamal voličov, ktorí mu prejavili dôveru. Ako som už naznačil, tento akt nie je netradičný ani v súkromnom sektore, kde spokojní zamestnanci bez hanby ukazujú, akej spoločnosti venujú svoj pracovný čas.
Druhým odôvodnením, ktoré mi napadá, je samotná existencia demokracie. Demokraciu môžeme definovať mimo iného ako systém plurality názorov so slobodou prejavu. A práve názory sa dajú prejaviť neverbálnou cestou, napr. nosením spomínaných zakázaných materiálov. Zákaz takéhoto nosenia by teda podľa môjho úsudku predstavoval obmedzujúci zásah do základných slobôd, ktorými sa pýši každá vyspelá spoločnosť, teda aj Slovenská republika. Žijeme vo svete trhovej, otvorenej ekonomiky, v ktorej sa vo veľkom počte využívajú reklamné predmety. Obklopujú nás nespočetné množstvá letákov, žurnálov, písacích pomôcok a mnohých ďalších predmetov od výmyslu sveta. Nie je teda výnimkou, že aj politická strana produkuje podobné materiály slúžiace na jej propagáciu nielen v predvolebnom období alebo v čase vykonávania mandátov, ktoré, ako som už spomenul, sú vo vyspelej spoločnosti voľne šíriteľné a zverejniteľné. Okrem reklamnej funkcie spomínané predmety mnohokrát predstavujú aj bezprostredné potreby poslanca spojené s úplným a správnym výkonom mandátu, napr. program strany vydaný ako brožúrka. Naša strana vydala nejaké takéto materiály, ktoré bežne v pléne používam, keď chcem hodnotiť nejaký názor poslanca z inej strany, ako my vlastne, ako my sme sformulovali naše programové hodnoty a ako by som trebárs mohol zareagovať na daného poslanca vo faktickej poznámke. Je preto nepochopiteľné, že sa stretávame s návrhom zamedziť túto možnosť v sále parlamentu.
Na mieste, ktoré, ako sme sa od samotného pána predsedu dopočuli, ktoré má byť akýmsi zrkadlom a chrámom Slovenska, obmedzenie akejkoľvek základnej slobody občana je neprípustné a rozhodne nevykreslí pekný obraz na zrkadle či, povedzme, na stene chrámu. V neposlednom rade považujem v súčasnosti prerokovávanie tejto neopodstatnenej témy za plytvanie drahocenným časom rokovacieho dňa, ako aj celej tejto schôdze. Je to mrhanie časom, ktorý mohol byť venovaný aktuálnym otázkam, ktoré trápia občanov Slovenskej republiky, aby sa z nášho pomyselného chrámu nedostávali k občanom zbytočné slová, ale aj skutky. Aby z tohto chrámu vychádzali zákony, ktoré pomáhajú ľuďom, ktoré nezvyšujú dane, odvody, rôzne poplatky, aby sme nehádzali polená pod nohy podnikateľom.
Nakoľko nesúhlasím s navrhovanou novelou tohto zákona ani s väčšinou pozmeňovacích návrhov prednesených v rozprave v pléne, tak túto novelu zákona nepodporím.
Ďakujem za pozornosť.

Pán kolega Marosz, ďakujem za vaše vystúpenie, i keď musím povedať, že nesúhlasím s jednou z premís toho vystúpenia, a to je tá, že tí, ktorí robia také návrhy, ako je ten, o ktorom diskutujeme, že sa trápia starosťami bežných ľudí tak ako vy alebo vaši kolegovia. Nie, týmto ľuďom je to jedno, oni majú iný hodnotový rebríček, a preto je zbytočné apelovať na ich svedomie alebo na ich nejaký zmysel pre mravnosť. Jednoducho musíme vychádzať z toho, že tu sa jedná o ľudí, ktorým sú osudy bežných ľudí úplne ukradnuté.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Keďže výbor pre nezlučiteľnosť funkcií minulý týždeň neprerokoval všetky body tejto schôdze a bol prerušený, tak bude pokračovať dnes dvanásť tridsať v zasadačke výboru dole pod Parlamentkou.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem za toto vystúpenie. Mňa zaujala tá myšlienka o slobode prejavu v parlamente. Musíme si uvedomiť, že v dnešných časoch existuje obrovská záplava informácií v kyberpriestore, ale aj inde. Médiá na nás vrhajú rôznorodé informácie rôznorodej kvality. Avšak informácie, ktoré zaznejú v tejto snemovni, majú špecifickú povahu, pretože sú chránené ústavou, a tiež preto, že sú slobodné úplne. Tak a to znamená, že by mali byť slobodné, pokiaľ ide o čas potreby na ich vyjadrenie. A v tom práve si myslím, že je tá záludnosť tohto návrhu, ktorým sa má skracovať čas stanovený na vyjadrenie týchto informácií, že špecifická povaha informácií, ktoré zaznejú v tejto snemovni, je tým nejako narušovaná, obmedzovaná. Súhlasím úplne s tým, že ak sme naozaj demokrati, tak musíme počúvať informácie, ako príjemné, tak i nepríjemné pre vládnucu koalíciu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem za všetky konštruktívne pripomienky.
A pánovi Hrnkovi, k pánovi poslancovi Hrnkovi toľko, že mal jeden výrok pravdivý, keď povedal, že neoverené veci a lži sú obrazom koalície, s tým súhlasím. A potom druhýkrát zavádzal, pretože ja som hovoril o návrhu Daniela Lipšica, ktorý sme tu mali na jar v tomto volebnom období, kedy skrátka opozícia navrhovala vyšetrovacie výbory a vládna koalícia takúto možnosť zmietla zo stola. Absolútne som nehovoril o nejakých 90. rokoch v časoch HZDS a aké peripetie mali s vyšetrovacími výbormi v tom čase. Ten návrh opozičný na vyšetrovacie výbory bol takým spôsobom, že to bol ústavný zákon, to znamená, že by sa to zapracovalo do ústavy, nebol by to iba nejaký zákon, ktorý by, dajme tomu, odporoval ústave. Čiže tento zákon by rozhodne protiústavný nebol.
Takže aj týmto chcem opäť vyzvať parlament, aby sme prijali možnosť vyšetrovacích výborov a zároveň, aby sme teda opravili rokovací poriadok všade tam, kde je to reálne, reálne potrebné, a aby sme sa nezaoberali horalkami a tričkami.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Takisto Jozefovi za veľmi zaujímavé vystúpenie. Viaceré z tých vecí, ktoré som chcel aj ja vyzdvihnúť, okrem iného aj otázku 48 hodín a pozmeňovacie návrhy, už spomínali kolegovia predrečníci predo mnou, takže ja sa budem venovať v tejto faktickej poznámke jednej dôležitej veci, ktorú si, Jozef, spomenul, a to je práve otázka prelínania sa funkcií exekutívnych a legislatívnych. My si vôbec nemyslíme, že je správne, že tu dnes napríklad nemáme ani jedného zo županov. Pýtam sa, kde je pán Kotleba napríklad, ktorý spomínal vo svojej volebnej kampani práve v súvislosti s pánom bývalým predsedom Maňkom, že takéto niečo v žiadnom prípade nedopustí. Dnes sedí na dvoch stoličkách a evidentne to nikomu z jeho voličov nevadí. Ale v SMER-e by sme našli podobné prípady. Toto je vec, ktorú by sme mali urgentne riešiť, a keď sme s takýmto návrhom prišli, tak to neprešlo ani do druhého čítania. Pýtam sa, prečo je tomu tak a či naozaj problémy, ktoré táto krajina má, sa dokážu zúžiť len do rokovacieho poriadku a jedine horaliek alebo tričiek? Takže na toto treba reagovať. A ja verím tomu, že nezostaneme ticho, a pokiaľ mám správne informácie, čoskoro tu bude obdobný návrh zákona opäť, tak dúfam, že ho tentoraz podporíte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi poslancovi Rajtárovi za jeho dobré vystúpenie a podnetné témy, ktoré tam navodil. Zaujala ma, zaujala ma zmienka o kontrolných vyšetrovacích výboroch. Tam je treba povedať, že porovnanie s Amerikou ma vhodné, len pokiaľ si uvedomíme, ako tam funguje demokracia. Čiže nejaké prísne rozdelenie medzi vládne strany a opozíciu v tých výboroch neexistuje. Keby výbory tohoto druhu mali aj v našom parlamente takto fungovať, ako fungujú všetky ostatné orgány parlamentu, to znamená, na prísnej väčšinovej báze, tak by boli do značnej miery zbytočné, i keď by napomohli určite zverejneniu predmetných vecí, o ktorých sa na výbore jedná. Preto sa prihováram za to, aby výbory boli, ale aby boli ustanovené tak, aby neboli jednoznačne vedené koaličnou väčšinou.
Pokiaľ ide o zmienku tiež v súvislosti s americkým systémom parlamentarizmu, treba si uvedomiť, že akékoľvek okresanie funkcií parlamentu na Slovensku je o to horšie, že na Slovensku neexistuje dvojkomorový systém. To znamená, toto je jediná komora parlamentu, v ktorej sa prejednávajú zákony, a skracovanie časov je o to horšie pre výslednú činnosť tohto parlamentu.