Videokanál klubu

Ďakujem.
Pán kolega Osuský, neviem, či si použil tú zmienku "triáda" v tejto súvislosti zámerne, ale pre istotu uvádzam, že sa nejedná o triádu v zmysle zločineckej organizácie s čínskymi koreňmi, pretože tu sa jedná o organizáciu so slovenskými koreňmi. Každopádne, čo nezaznelo tu, je to, a tým trošku aj reagujem na to, čo tu už bolo povedané, že makroekonomické efekty tohto spôsobu riadenia štátu sú tu na to, aby suplovali to, o čom som už hovoril, že bolo by treba menej kradnúť, potom by sme nemuseli vyberať toľko pokút. Ale tu, samozrejme, toto, sa zdá, pre túto vládnu garnitúru nie je jedna z možností. Pretože kradnúť sa musí. To je to, čo ich drží pohromade. Takže aby sme rozumeli tomu, že načo sa vymerajú takéto pokuty. No vyberajú sa nato, aby sa mohlo ďalej kradnúť.

Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci, vážená predkladateľka, vážená spravodajkyňa, vážená snemovňa, nie som ani podnikateľ, ani ekonóm a hádam som len držiteľ zbytkov zdravého rozumu. A v tomto zmysle je to, a tieto kazuistiky, o ktorých sa dozvedáme, i keď by bola len jedna jediná, tak sú signálom, že niečo je choré v pravidlách hry. A ja mám, tak ako tu zaznieva, pocit, že je to šikana. Ja mám navrch k tomu ešte pocit, že v štáte, o ktorom nie neoprávnene hovorí poslanec Baránik, že v ňom nefunguje kdečo, a má on tú svoju triádu, ktorú oprávnene pravidelne menuje, je na druhej strane táto patológia nefungovania vyvažovaná, by som povedal, až islamsko-štátnym fanatizmom pri presadzovaní iných vecí, viď tohto.
My žijeme v krajine, kde vyšetrovateľka Národnej kriminálnej agentúry pol roka nepredvolá niekoho v súvislosti s miliónovými únikmi s kauzou Baštrnák. Ale zároveň žijeme v krajine, kde, ak si spomínam, pred niekoľkými rokmi bol súdne stíhaný, pripusťme v súlade so zákonom, občan, ktorý sa pokúsil podplatiť na Orave či na Kysuciach lekára sumou 15 eur. Tým nechcem povedať, že som za korupciu a úplatky. Chcem len teda povedať, aký je nepomer medzi tým, že niekoho nájdem o deviatej pracovať na stavbe, ktorá horí a treba ju dokončiť a neboli sme ešte na príslušných inštitúciách zaregistrovať ho, a na druhej strane drobní podnikatelia, ktorí stavajú autostrády pod štátnou zástavou, ktorú reprezentuje široký, dlhý aj bystrozraký kamarát, sa musia zmieriť s 50-percentnou úhradou svojho nároku. Podotýkam, aj to z vrecka daňových poplatníkov, ktorí sa na to poskladajú. A vonkoncom nijaký problém nevznikne pre toho, kto štátne peniaze berie, ďalej ich neposúva, lebo okrem autostrád treba nepochybne stavať aj vily na Bahamách. To tiež niečo stojí v dnešných časoch.
To znamená, že takýto šikanózny prvok je falošným parádnym dúhovým perím štátu, ktorý sa tvári, aký je prísny a spravodlivý, pričom toto je hyperspravodlivosť a hyperšikanovanie v porovnaní s tým, čo všetko sa v tomto štáte prepeká. Teda toky peňazí v alobale či bez alobalu sú vec, ktorá sa buď nestala, a keď sa stala, tak nie je trestným činom, respektíve – ako to krásne znie – bolo to v súlade so zákonom. Ale dve hodiny pracujúci murár je rozvratom ekonomiky štátu a treba sa na páchateľovi, ktorý sa nestihol dostaviť na príslušnú inštitúciu, primerane vyvŕšiť, aby sme ukázali, aký sme fungujúci a spravodlivý štát. No, samozrejme, týmto spôsobom tuto Švajčiarsko zrejme v dohľadnom čase nevybudujeme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Chcem sa poďakovať za všetky faktické pripomienky a chcem reagovať na Eugena Jurzycu, čo sa týka tých pokút. Toto je presne pocit, ktorý aj ja z nezmyselne nastavených pokút a nielen z toho, ale aj z nezmyselne nastavených pravidiel mám.
Jednoducho je to niekedy až, až sa neviem ubrániť pocitu, že je to proste cielene nástroj pre úradníkov do ruky, ktorí chcú začať šikanovať niekoho, na koho oni selektívne ukážu prstom.
Proste ak je, ak sú pravidlá nezmyselné, nelogické, nič neprinášajúce, alebo pokuty sú nezmyselné za naozaj nie dôvodné priestupky, tak aká jedine motivácia môže byť, len dať tým úradníkom do rúk nástroj, že keď si poviem, že tak teba idem teraz tu zlikvidovať alebo znepríjemniť ti život, tak tuto mám paletu možností. Ako iný dôvod v tom nevidím.
A treba si naozaj uvedomiť, že tí malí, strední podnikatelia, ktorí tu vytvárajú pracovné miesta a majú ešte chuť a silu podnikať a majú popri tejto celej byrokratickej mašinérii, ktorá je od vrchu až po spodok proste prešpikovaná v tom podnikateľskom prostredí, a keď ešte títo majú nejakú silu a chuť podnikať, tak miesto toho, aby sme sa zamysleli, že čím im vieme to podnikanie uľahčiť, tak nie, my im proste stále prikladáme.
A je potom strašne komické, keď tu vznikne v tejto snemovni zákon na podporu malého a stredného podnikania. Pritom by úplne stačilo zrušiť rôzne nezmyselné povinnosti a byrokratickú záťaž. Nepotrebujeme žiadny zákon, stačí možno tri-štyri veci zrušiť a dýchalo by sa týmto podnikateľom ľahšie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja som, samozrejme, počul už dávnejšie ten príbeh od Janky Kiššovej a je veľmi poučný a odkedy som ho počul a sledujem troška viac tie rôzne pokuty, čo sa dávajú na Slovensku, tak ja sa nemôžem ubrániť dojmu, netvrdím, že to tak nevyhnutne je, ale nemôžem sa ubrániť dojmu, že občas stretne na chodbe Úradu vlády minister dopravy alebo minister pôdohospodárstva alebo minister práce a sociálnych vecí ministra financií a povie mu, že: "Počúvaj, daj mi viac peňazí v budúcoročnom rozpočte!" A ten mu povie, že: "Počúvaj, dám, ale vyber viac pokút!" Nemôžem sa ubrániť takémuto dojmu, pretože napr. toto je fakt nelogická pokuta. A ja rozumiem tomu, že za prekročenie pravidiel patrí pokuta, ale v niektorých situáciách, ako je táto, mám pocit, že tam sú ešte aj iné motivácie, že sú to normálne makroekonomické motivácie, ktoré vedú štát k tomu, aby vyberal takéto až likvidačné pokuty. Myslím, že aby som bol aj trocha konštruktívny a nielen sa sťažoval, že aj by bolo dobré normálne očisťovať vývoj verejných financií aj o takéto pokuty, aby to jednoducho nezlepšovalo hospodárenie, aby sa tam škrtla tá motivácia tlačiť a vyberať od ľudí peňazí viac na pokutách, než si naozaj zaslúžia za prekročenie pravidiel.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne predkladateľom za tento návrh zákona. Osobne viem minimálne o dvoch prípadoch, ktorí na niečo také doplatili. To znamená, prišla kontrola, zobrala si nejaký evidenčný list a zistili, že zamestnanec bol nahlásený s niekoľkohodinovým oneskorením. Bác, pokuta 2-tisíc euro, nebavím sa, nepýtam sa. Zaradenie na tú čiernu listinu, listinu čiernych zamestnávateľov a skončili sme. Žiadne zákazky zo strany štátu, žiadne eurofondy, jednoducho nič. Je to veľmi taký silný bič na podnikateľov, ktorí úradníci veľmi radi zneužívajú, a pritom zabúdame, že práve tí malí a strední podnikatelia, ktorých to najviacej postihuje, vytvárajú 70 % pracovných miest a 60 % z pridanej hodnoty. A jednoducho keď ich budeme takýmto spôsobom šikanovať, buzerovať, budú chodiť úradníci, ktorí majú jeden jediný príkaz, vybrať čo najviac na pokutách, lebo taká je tá mantra, jednoducho bez pokuty sa nesmie odísť, no tak potom je asi pochopiteľné, že takéto opatrenia neprimerané, nevhodné budú podnikateľov od ďalšieho podnikania iba odrádzať.
Ja som pred chvíľkou predkladal jeden zákon, som ho nazval antialobalový, tento by som nazval antišikanovací, a som presvedčený, že práve takéto zákony na Slovensku potrebujeme. Nikto, naozaj nikto by voči takémuto zákonu nič nemal mať. A nehovorím to preto, že sme to, že to predkladali moji kolegovia, ale jednoducho má to hlavu a pätu a poprosím aj ostatných, keby zvážili jeho podporenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, začnem jedným príbehom. Predstavte si, že podnikáte a máte malú fabriku. Zamestnávate v nej ľudí a ako to už v živote chodí, z času na čas niekto neplánovane vypadne, napr. pre chorobu. A predstavte si, že tohto chýbajúceho zamestnanca nedokážete vykryť vlastnými zamestnancami, pretože napr. zhodou okolností jeden nemôže, u ďalšieho by ste prešvihli počet povolených, zákonom povolených nadčasov a u ďalšieho by ste nedodržali povinnú minimálnu prestávku. Máte však v zozname niekoľko potenciálnych záujemcov a s jedným z nich sa vám podarilo dohodnúť, že na druhý deň o šiestej ráno nastúpi. Nie je to však váš zamestnanec, je to len uchádzač, na ktorého ste si v minulosti počas nejakého výberového konania nechali kontakt pre prípad, že sa v budúcnosti preňho u vás vo fabrike nájde práca.
Tento človek je ochotný, podarí sa vám s ním dohodnúť, na druhý deň ráno o šiestej príde do práce a dohodnete si s ním pracovný pomer a nastúpi do zmeny. Potiaľto všetko v poriadku. Vašej účtovníčke začína pracovná doba až o ôsmej. Po príchode do práce spracuje všetky potrebné formality pre prihlásenie tohto nového zamestnanca na všetky povinné úrady a okolo deviatej ho prihlasuje aj do Sociálnej poisťovne. Od prvého dňa za tohto zamestnanca platíte riadne všetky odvody a plníte si všetky zákonné povinnosti. Potiaľto tiež všetko v pohode.
O niekoľko mesiacov vám príde do firmy kontrola z inšpektorátu práce. Tí zistia, že jeden váš nový zamestnanec nastúpil na rannú zmenu ráno o šiestej, no vy ste ho prihlásili do Sociálnej poisťovne až o 9.07. Vážny prúser. Toto je totiž dôvod, pre ktorý dostanete od inšpektorátu práce pokutu vo výške 2-tisíc eur, a to je tá najnižšia suma, ktorú vám podľa zákona musí kontrola udeliť.
Druhýkrát vyvalíte oči, keď zistíte, že táto dvojtisícová pokuta nie je všetko. Okrem pokuty ste sa dostali do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov, čo vás ihneď diskvalifikovalo z možnosti uchádzať sa o verejné zákazky alebo o rôzne finančné príspevky od štátu. Teda niežeby ste mali pocit, že zrovna vy budete ten vyvolený, ktorý na takéto niečo má nárok a môže sa k takému niečomu dopracovať, ale celkom teoreticky tá možnosť existuje a existovala až do momentu, kedy ste sa teda dopustili tohto vážneho prehrešku a o tri hodiny neskôr ste nahlásili zamestnanca do Sociálnej poisťovne.
O niekoľko mesiacov chcete opäť prihlásiť nového zamestnanca, no v Sociálnej poisťovni preukazne nefunguje systém. Prihlásite tohto zamestnanca teda ihneď po sfunkčnení systému, samozrejme, s dátumom riadneho reálneho nástupu tohto nového zamestnanca, no opäť neskoro a scénka s kontrolou z inšpektorátu práce sa o niekoľko mesiacov opakuje, no pokuta už nie je 2-tisíc, ale pokuta je 5-tisíc eur.
Toto bol, dámy a páni, skutočný príbeh a chcem veriť, že sa nezdá absurdný len mne. Slušný podnikateľ vytvárajúci pracovné miesta, riadne platiaci dane, riadne platiaci odvody za svojich zamestnancov, akurát sa mu podarilo v dvoch prípadoch prihlásiť svojho zamestnanca neskôr, ako reálne tento nastúpil do práce, pričom – opakujem – riadne sa od prvého dňa zaňho platili všetky povinné odvody.
Tento prípad ma inšpiroval aj spolu s kolegami, k tomu, aby sme podali návrh na zmenu v zákone. Veríme totiž, že takáto realita, že takáto aplikačná prax nebola cieľom zákona o nelegálnej práci. A ja chcem veriť, že to je len výsledok nejakej nepozornosti alebo možno nie celkom dôsledného odhadnutia dopadov toho, ako je definícia nelegálnej práce dnes definovaná. A chcem veriť, že nikomu v tejto sále sa nezdá, že takto nastavený zákon, že takto nastavená definícia nelegálnej práce je v poriadku. Preto teda návrh takejto zmeny.
Cieľom nášho návrhu je zmeniť a zmierniť definíciu pojmu "nelegálne zamestnávanie". Podľa platného zákona sa za nelegálne zamestnávanie považuje aj oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne, a to aj v prípade, že v čase kontroly zo strany inšpektorátu práce už zamestnanec je prihlásený v Sociálnej poisťovni. To znamená, je zjavné, že ten zamestnávateľ pozná svoje povinnosti, že si ich splnil, že riadne platil, že štátnu kasu nepripravil ani o cent za tohto zamestnanca, len jednoducho tú povinnosť splnil dodatočne.
Máme za to, že pokiaľ inšpektorát práce pri kontrole nelegálnej práce zistí, že zamestnanec má pracovnú zmluvu, resp. dohodu a podobne a zamestnávateľ už pred kontrolou prihlásil zamestnanca do Sociálnej poisťovne, nie je žiaden dôvod vyrubovať mu pokutu za nelegálne zamestnávanie a to len preto, že k prihláseniu zamestnanca do Sociálnej poisťovne došlo povedzme o hodinu alebo o dve neskôr, ako on reálne začal pracovať. Za nelegálne zamestnávanie by sa mali považovať len prípady, kedy zamestnanec nie je prihlásený do Sociálnej poisťovne v čase kontroly vôbec, to znamená, je zjavné, že si zamestnávateľ túto povinnosť neplní.
Čo viac k tomu, dámy a páni, dodať? Ja chcem veriť, že na tomto reálnom prípade sme všetci videli, akú absurditu máme v našom legislatívnom poriadku, a že prispejeme všetci k tomu, aby sme ju odstránili. Ak niekto o hodinu, dve, tri neskôr prihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne, nie je to nelegálny zamestnávateľ, nemá byť na zozname nelegálnych zamestnávateľov, nemá mať takéto vysoké pokuty, nemá mu byť znemožnený prístup k štátnym zákazkám, nemá mať potiaže s bankou, s obchodnými partnermi a neviem s kým všetkým len preto, lebo sa ocitne na takomto blackliste. Takže chcem poprosiť ctené plénum, aby tento návrh zákona podporili a aby prešiel do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, prosím, predložiť návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Jany Kiššovej a Eugena Jurzycu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 266).
Cieľom navrhovanej zmeny zákona je zmeniť a zmierniť definíciu nelegálneho zamestnávania. Podľa platného zákona sa za nelegálne zamestnávanie považuje aj oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne. A to aj v tom prípade, ak v čase kontroly zo strany inšpektorátu práce už zamestnanec je prihlásený v Sociálnej poisťovni. Máme za to, že pokiaľ inšpektorát práce pri kontrole nelegálnej práce zistí, že zamestnanec má pracovnú zmluvu, respektíve dohodu alebo podobný pomer zamestnanecký a zamestnávateľ už pred kontrolou prihlásil zamestnanca do Sociálnej poisťovne, nie je žiaden dôvod vyrubiť mu pokutu za nelegálne zamestnávanie len a len preto, že k prihláseniu tohto zamestnanca do Sociálnej poisťovne došlo povedzme o hodinu po tom, čo začal pracovať. Podľa platného zákona totiž prípad uvedený v predchádzajúcej vete je definovaný ako nelegálne zamestnávanie. To znamená, ak zamestnanca prihlásite do poisťovne neskôr, ako začal pracovať, hoci zaňho od toho prvého momentu začnete riadne odvádzať všetky odvody, aj tak je to považované za nelegálne zamestnávanie s príslušnými konsekvenciami.
Podľa nás ide o neprimeranú tvrdosť zákona. Za nelegálne zamestnávanie by sa mali považovať len také prípady, kedy zamestnanec nie je prihlásený do Sociálnej poisťovne v čase, kedy prebieha kontrola inšpektorátu práce. V praxi sa totiž často stáva, že zamestnávateľ prihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne neskoro len preto, lebo zodpovedná mzdová účtovníčka z rôznych dôvodov prišla do práce neskôr, a preto neskoro prihlásila nového zamestnanca do Sociálnej poisťovne. V takýchto prípadoch rozhodne nie je spravodlivé viniť zamestnávateľa zo zamestnávania načierno a udeľovať mu pokutu vo výške minimálne 2-tisíc eur, to je totiž najnižšia suma, akú môže zamestnávateľ dostať, a navyše takýto zamestnávateľ sa dostane na register čiernych zamestnávateľov a je mu zneprístupnená napríklad možnosť uchádzať sa o verejné zákazky.
V návrhu zákona preto meníme časť definície nelegálneho zamestnávania uvedenú v § 2 ods. 2 písm. b) platného zákona, vzťahujúci sa na prípady, kedy zamestnávateľ síce uzavrie so zamestnancom pracovnoprávny vzťah, čiže pracovný pomer alebo dohodu, alebo štátnozamestnanecký vzťah, ale prihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne neskoro.
Podľa predloženého návrhu nelegálnym zamestnávaním bude nesplnenie povinnosti prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne do dňa začatia kontroly inšpektorátom práce. Ak bude zamestnanec pri začatí kontroly prihlásený do Sociálnej poisťovne, nebude to považované za nelegálne zamestnávanie a zamestnávateľ nebude znášať pokutu zo strany inšpektorátu práce, len prípadnú pokutu za neskoré prihlásenie, ktoré mu udelí Sociálna poisťovňa.
Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny dopad na sociálne vplyvy, nezakladá vplyvy na životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti.
Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Účinnosť navrhujeme od 1. januára 2017.
Ďakujem pekne. Zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy, pán spravodajca.

Ďakujem pekne.
Samozrejme, chcem poďakovať za všetky tri faktické poznámky, pánov Osuského, Baránika a Hegera. Osobitne chcem vyzdvihnúť tie faktické ale pre nasledujúcu vec. Ten verejný dlh pred krízou sme mali asi polovičný oproti tomu dnešnému. Asi polovičný. Dnes nikto nehovorí o tom, že by sme sa vrátili na tú úroveň, ktorá tu bola, ktorá tu už raz bola, len hovoríme o tom, či ho vôbec troška znížiť. Takto to je politicky, to je veľká odvaha a práca, ktorá neprináša veľa ovocia v politike, snažiť sa znížiť dlh, pretože musíte chodiť po krajine a hovoriť, áno, zníženie dlhu. Keby sme dlh zvyšovali, keby sme dlh zvyšovali, tak by sme mohli dať viac na výstavbu diaľnic, škôl, nemocníc, ale my myslíme na budúce generácie a nechceme sa zadlžovať. Ťažká práce je to, naozaj nie až tak sa vypláca ako populizmus, ktorý je za tým zvyšovaním dlhu, ale v konečnom dôsledku potom tie konce sú také, ako sme videli u Grécka. Pretože sa tam nenašli v gréckych parlamentoch v histórii ľudia ako Osuský, Baránik a Heger, ktorí verejne dokážu podporovať takýto projekt a také ciele, ktoré zabezpečia dlho dlhodobý úspech Slovenska. A krátkodobo si ich treba vyhádať a mať odvahu prísť aj s nepríjemnou alebo nie veľmi populárnou informáciou.
Ďakujem ešte raz.

Ďakujem pekne.
Ja by som len k tomuto veľmi dobrému vystúpeniu uviedol na aktuálnu tému to, že dnes vyšla správa, že v Čechách bol potvrdený prebytkový rozpočet, že Česká republika vďaka tomu si naozaj, ak si požičiava, tak si požičiava za negatívny úrok. A je to všetko dôsledok toho, že nech si už kto myslí, čo chce o tých jednotlivých politických hráčoch, ktorí tam sú, ale jedno je isté, že vedia spravovať ekonomiku. A to, bohužiaľ, u nás nie je, u nás panuje hlavne to, ukradni, čo sa dá. Pán Babiš povedal napríklad o zdravotníctve toto: Najprv prestaňte kradnúť v zdravotníctve a potom vám dám viac peňazí. To podľa mňa by mohlo platiť aj u nás.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
No, toto bol výklad všímavého ekonóma a ja som ideálne testovacie publikum ako všímavý neekonóm. A tak som si za ostatné dva dni všimol pri prezentácii Radka Kuruca, štátneho tajomníka ministerstva financií vo výbore pre európske záležitosti a vo výbore pre zahraničné veci, ako s takou polohrdosťou okrem iného pri prezentácii povedal, že keby sme neplatili úroky zo zaťatých sekier, teda z dlhov, ktoré sme robili celé desaťročia, tak už dnes nemáme mínusový rozpočet. No to je presne to, o čom hovoril Eugen Jurzyca, že sme proste brali ako krava na rohy a teraz to treba splácať. Nikto nám to neodpára, tie úroky neboli nulové ani mínusové, tie sú také, že ich treba platiť. A tu sme presne u toho, že predstavte si rodinu, ktorej sa darí dobre a úroky sú nízke, požičia si, začne nosiť obleky Huga Bossa, jesť kaviár, fajčiť hrubé cigary a voziť sa na Jaguari. A potom zdroj výživy, otec rodiny povedzme alebo aj matka, jeden z nich ochorie, druhý príde o prácu. Neexistuje nikoho, kto ti pomôže, jak sa hovorí, pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže. To znamená, potom sa odrazu ukáže, že tie nízke úroky boli síce fajn, ale tie peniaze treba zaplatiť. A o tomto podľa mňa je to v rodinnej kalkulácii, to, čo hovorí Eugen Jurzyca, že vlastne aj nízke alebo mínusové úroky, ktoré sú úplne negarantované, ale to, že sa raz bude musieť tá sekera vytiahnuť a zaplatiť, je isté ako smrť. A v tomto zmysle treba Jurzycu počúvať.