Videokanál klubu

Ďakujem.
Samozrejme, je jasné, že ja podporujem tento návrh, a chcem sa poďakovať Martinovi za jeho dobré zdôvodnenie. Chcel by som v tejto súvislosti pripomenúť to, čo povedal veľký anglický historik Paul Johnson, že psi a kone sú vznešené tvory a tým, že sa budeme chovať slušne aj k týmto vznešeným tvorom, možno aspoň na chvíľu dáme najavo to, že sme civilizovaná spoločnosť. Pretože aj to je prejavom slušnej a civilizovanej spoločnosti. Čiže úplný súhlas. S jedinou výnimkou, možno mám výhradu voči tomu vyjadreniu, že v tejto krajine sa zdaňuje všetko, čo sa hýbe. Pán Bašternák sa tiež hýbe.

Ďakujem veľmi pekne.
Ako som hovoril, situácia na Slovensku, čo sa týka počtu nechcených psov, je alarmujúca a katastrofická. Samozrejme, ukazuje sa to na premnožených psoch, napríklad v rómskych osadách, kde sa pravidelne tomu musia dobrovoľne a vo voľnom čase venovať ľudia pracujúci v kastračných programoch. Ukazuje sa to na vývoze, nelegálnom vývoze šteniat, ktorý som spomínal dopoludnia, a ukazuje sa to aj na masívnom rozmachu v zásade pololegálneho kupčenia so šteňatami, lebo som presvedčený o tom, že keď šteňa samotné nie je odchované v súlade so zákonom, tak nemôžme považovať ani jeho predaj následný za v súlade so zákonom.
Ďalšia zaujímavá vec, ktorú tu treba spomenúť a ktorú síce neriešime v týchto dvoch zákonoch, ale je potrebné o nej hovoriť, je jeden faktor, ktorý podporuje tento biznis a to je, že predaj šteniat je oslobodený od dane. A teda neexistuje v zásade žiadny spôsob, akým by štát mal prehľad o tom, koľko tých šteniat tento človek vlastne predal, lebo tým, že sa z toho neplatí daň, tak môže sa širinu-marinu predávať každý, koľko chce, neexistuje o tom vo vzťahu so štátom absolútne žiadny záznam, čo je zaujímavá situácia, lebo na Slovensku, kde je zdanené všetko, čo sa hýbe, že na toto existuje výnimka, to neviem, aká veľmi silná bola lobistická skupina, ktorej sa toto v minulosti podarilo presadiť. A ja nevravím nutne, že treba zdaniť predaj šteniat, aj keď si myslím, že by to významným spôsobom pomohlo štátnemu rozpočtu a získali by sme prehľad o tomto biznise a o tom, ako vyzerá. Hovorím to, že je treba registrovať samotné chovy, aby sme aspoň zabezpečili základné životné podmienky pre zvieratá, ktoré sa v nich nachádzajú.
Ďalšia vec, ktorá s tým súvisí, je, že kontrolou, resp. registráciou jednotlivých chovov dáme možnosť veľkému množstvu ochrancov zvierat samotným spraviť si vo svojom okolí prehľad, kto je množiteľ a v akých podmienkach zvieratá chová. Pretože ak každý je, každé jedno šteňa, ktoré sa bude predávať, bude musieť mať číslo registračné chovu, z ktorého pochádza, potom bude veľmi jednoduché dostopovať a ukázať, že na internete sa nachádzajú šteňatá, ktoré nemajú číslo registrácie, čo znamená, že miestna veterinárna správa by mala kontrolovať takéhoto chovateľa, či spĺňa všetky zákonné podmienky. Veľmi často sa stáva, že veterinár by aj išiel sa pozrieť na podmienky takýchto zvierat, ale keďže neexistuje jasný predpis, ktorý by stanovoval, že za akých podmienok je možné takýto chov kontrolovať, tak ho ten množiteľ jednoducho nepustí, povie, že on má iba jednu fenku, že ich nemá sedem, že ju má na dvore, že ich nemal v pivnici, a človek sa musí otočiť vo dverách a nič s tým neurobí.
Vrátim sa ešte na chvíľu k tomu zákonu, ktorý sa prerokúval pred týmto, lebo ony sú v balíku, a ešte spravím jedno porovnanie. Cez prestávku sme o tom hovorili aj s pánom kolegom Kresákom. Ja som si vedomý toho, že by bolo potrebné v prípade druhého čítania veľmi veľa legislatívnej práce, ak by sme sa dohodli, že to chceme dotiahnuť do konca systémovo. To znamená, ak tento zákon by prešiel, ak ten prvý zákon, to znamená, zmena definície zvieraťa by prešla do druhého čítania, nemám problém s tým, aby kľudne druhé čítanie sa natiahlo na niekoľko mesiacov, aby to bolo dotiahnuté. Podľa českého vzoru vieme dotiahnuť Občiansky zákonník, vieme dotiahnuť potom podľa toho, ako by bola definícia v Občianskom zákonníku, aj implikácie, ktoré by sa vzťahovali na zákon o veterinárnej starostlivosti, vieme dotiahnuť zákon o chove psov, takisto Trestný zákon a všetky ďalšie legislatívne kúsky, ktoré je potrebné upraviť. Nemám s tým problém. Pôvodný zámer bol taký, že schválime jednoduchú úpravu s dlhou legisvakančnou dobou a necháme na samotné ministerstvo spravodlivosti a poľnohospodárstva, aby sa vyrovnalo s detailami, keďže má na to oveľa väčší aparát, ako na to máme my.
Čo ale neplatí pre ten druhý zákon. Ten druhý zákon, on – proti množiteľom psov – je dopracovaný už teraz. Zavádza jasný systém, zavádza jasné pravidlá a je to veľmi účinný nástroj na to, aby sme katastrofickú situáciu s chovom a množením psov na Slovensku dokázali riešiť. Preto pri prvom zákone nemám problém s tým, aby sme druhé čítanie natiahli a dopracovali aj všetky možné implikácie jednak v Občianskom zákonníku, jednak v Trestnom zákone aj v ďalších zákonoch, ktoré sa zvierat týkajú. Pri tomto druhom som presvedčený o tom, že ak ho posunieme do druhého čítania, tak v druhom čítaní už naozaj budú potrebné len minoritné, ak vôbec nejaké zmeny na to, aby sme mohli samotný tento zákon uviesť do praxe.
Keď sme tieto zákony predkladali v slovenskom parlamente prvýkrát, boli to kolegovia zo strany MOST – HÍD, ktorí vtedy mnohí z nich podporili tieto úpravy, preto dúfam, že sa aj teraz nájdu v tejto strane hlasy. Takisto boli kolegovia zo strany SMER – SD, pán kolega Šuca napríklad alebo pán kolega Galis, ktorí zahlasovali za jeden alebo druhý, tak dúfam, že budú mať vplyv aj na svojich ostatných kolegov z poslaneckého klubu a že sa nájde väčšina v tomto parlamente, ktorá tieto dva zákony posunie do druhého čítania. Splatíme tým dlh voči členom našich domácností a našim kamarátom, ktorí nemajú dosah na to, kto je volený do tohto parlamentu.
Ak; už som to tu raz povedal a zopakujem to ešte raz; vyspelosť spoločnosti sa dá pomeriavať aj tým, ako sa správa k tvorom, ktoré nemajú možnosť diktovať podmienky svojho vlastného života. Keď ideme odvrchu, tak kvalitu demokracie môžme pomeriavať spôsobom, akým sa väčšinová spoločnosť správa k menšinám. A keď to roztiahneme úplne do šírky, tak na konci tej istej logiky vyspelosť ľudskej spoločnosti môžme pomeriavať tým, ako sa správa k zvieratám, ktoré s ňou musia žiť.
Ja som si vedomý toho, že pri zmene definície a pri množiteľoch psov nemôžme prestať. Slovensko má stále veľké dlhy, Slovensko nemá svoj vlastný zákon o ochrane zvierat, Slovensko neratifikovalo dôležité medzinárodné dokumenty, ktoré sa týkajú ochrany zvierat, a toto je všetko proces, ktorý treba dobehnúť. Na samostatnom veľkom zákone o ochrane zvierat pracujú ľudia, medzi ktorými je aj Anka Zemanová, a budeme ho pripravovať do parlamentu v najbližšej dobe.
Tieto dva zákony, ktoré sú tu dnes, sú iba akýmsi predvojom a nutným predpokladom na to, aby sme mohli ten proces potom dotiahnuť do konca.
Ja verím, že aj na strane opozície je dostatočne veľa ľudí, ktorí si uvedomujú, že pri utrpení zvieraťa neexistujú ideologické rozdiely a že by sme naň mali prihliadať ako na fakt, ktorý treba jednoducho v spoločnosti odstrániť. Verím tomu, že aj na strane koalície sa nájdu jednotlivci alebo skupiny jednotlivcov alebo možno celé poslanecké kluby, ktoré budú ochotné za jeden alebo druhý návrh alebo ideálne za obidva zahlasovať, a že v druhom čítaní už sa budeme rozprávať o konkrétnych ustanoveniach tejto novely tohto zákona a o tom, akým spôsobom môžme zvieratám na Slovensku pomôcť žiť dôstojnejší život.
Viem, že po tejto vete príde námietka, a teda na ňu zareagujem hneď. Neznamená to, že život dospelých ľudí a detí a občanov tohto štátu nie je dôležitý. O tom rokujeme pri všetkých ostatných zákonoch v tejto snemovni a všetci sa staráme, samozrejme, o to, aby občania Slovenska a ľudia, ktorí žijú v tejto krajine, mali život čo najdôstojnejší. Tieto dva zákony vybočujú na chvíľku z radu a popri dôstojnom živote všetkých občanov sa starajú o to, aby v čo najlepších možných podmienkach žili aj zvieratá, ktoré s nami túto planétu zdieľajú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
To, o čom sa tu, vážené dámy, vážení páni, rozprávame, je jednou z mnohých hanebných, by sa dalo povedať, nedostatkov, jedným z mnohých hanebných nedostatkov slovenskej legislatívy. Tak ako v prvom prípade Slovensko je buď poslednou alebo jednou z dvoch posledných krajín Európskej únie, ktoré zviera stále definujú ako vec, tak pri množiteľoch sa dá povedať, že nedostatočným legislatívnym ukotvením pozície zvieraťa v legislatíve a nedostatočným vymáhaním už dnes platných zákonov sme sa dostali do situácie, že zo Slovenska sa stal najväčší nelegálny exportér šteniat v Európe. A štence, ktoré sa rodia choré, poškodené rodičom, ktorí niekoľko rokov nevidia denné svetlo, sú zanedbávaní, tak tieto štence zásobujú čierne trhy po celej Európe. A to ešte keď tie šteniatka skončia u niekoho, že si kúpia toho psíka a dožije normálny život, tak sú z tých šťastnejších, ale častokrát sa nám stáva, že aj nadivoko namnožené štence, keď ich vyhodnotí daný chovateľ alebo množiteľ ako momentálne prebytočné, končia v igelitových sáčkoch v riekach alebo nedávny prípad nahádzaných šteniatok do priestoru vedľa kanalizačných rúr ukazuje, že tá situácia, aká je, je neudržateľná.
A kým v tom prvom prípade pri redefinícii zvieraťa v Občianskom zákonníku môže byť legitímna námietka, že to je návrh nedopracovaný, lebo s tým ho aj navrhujeme, my sme si veľmi dobre vedomí, že Občiansky zákonník je momentálne v procese systematickej rekodifikácie, a preto vlastne my navrhujeme len definíciu, avšak keď sa pozrieme napríklad na to, akým spôsobom je to upravené v českom Občianskom zákonníku, ktorý nám slúži ako najbližší vzor, tak sme si vedomí toho, že je tam ďalších 13, 14 alebo 16 miest, kde je potrebné túto novú definíciu zapracovať.
Tento návrh zákona, ktorý teraz kolegyňa Zemanová predniesla, je dopracovaný do konca. Vychádzali sme z úpravy, ktorá je už dnes platná pre chovateľské zväzy, lebo to, čo vlastne dnes by mal zabezpečovať štát ako principiálnu ochranu života cítiacej bytosti, tak to dnes vymáhajú iba chovateľské zväzy kvôli tomu, aby boli zachované štandardy jednotlivých plemien a, samozrejme, aj kvôli tomu, že medzi profesionálnymi chovateľmi papierových psov a mačiek je predsa len tá úcta niekedy k tým zvieratám trochu vyššia.
To, čo zavádzame, je veľmi jednoduché. Ak chováš psa preto, aby si získaval profit z predaja šteniat, potrebuješ mať ten chov registrovaný. To je celé. Dennodenne sa stáva, že ochrancovia zvierat nachádzajú inzeráty na internete, predám trpasličích yorkshirov, trpasličie čivavy. Prídete tam, matku psíkov vám nikdy neukážu, vytiahnu z koterca žmúrajúce štence, ktoré veľmi rýchlo rozpredajú, ešte skôr, než by od matky mali odísť, len aby na tom trhli čo najviac peňazí. Zvieratká sú potom chorľavé, zvieratká sú podvyživené, zvieratká nedorastajú do veľkosti, do ktorej by mali, lebo jednoducho aj otec aj matka takéhoto šteňaťa žili v neskutočne nezdravých podmienkach. Feny, ktoré nachádzame v takýchto chovoch, sú v debničkách od ovocia vo vlastných výkaloch, niekoľko rokov sú kŕmené chlebom s vodou, nedostávajú sa vôbec na denné svetlo, nedostávajú sa vôbec na výbeh, jediné, čo môžu prežívať, je neskutočné utrpenie a neskutočné trápenie za účelom vrhnutia čo najväčšieho počtu šteniat pre zisk majiteľa. A keď takéto štence uvidia ochranári na internete, že ich niekto ponúka, tak neexistuje spôsob... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pán poslanec, ospravedlňujem sa, nechcem byť drzý, len vzhľadom na krátkosť obedňajšej prestávky od jednej do druhej, je to vystúpenie dlhšie?

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Bude to vystúpenie dlhšie... (koniec vety nebolo rozumieť, keďže poslanec hovoril obrátený k predsedajúcemu a súbežne s ním.)