Videokanál klubu

Pán podpredseda, ja vás chcem uistiť, že v našom klube to funguje výborne. Ja som bola o tom oboznámená. Len ide o to, že štandardne, keď sa dáva takáto zmena, sa vyžaduje všeobecný súhlas (reakcie z pléna), takže z toho dôvodu som na tomto chcela trvať.
Ďakujem, že ste dali hlasovať.

Ďakujem pekne. Ja by som len chcela dovysvetliť procedurálny návrh kolegyne Zemanovej, ktorej chýbala táto procedúra hlasovania, keďže to bolo oznámené v takom čase, že nie všetci boli v sále, takže to je jedna vec. (Reakcie z pléna.)
A ešte pri tejto príležitosti by som si dovolila upovedomiť všetkých pánov poslancov aj vedenie parlamentu, že toto je poslednýkrát, čo podávame procedurálne návrhy bez toho, že by boli predtým písomne vyhotovené. Takže chcem tuto prítomného pána poslanca Hrnka hlavne upovedomiť o tom, že nabudúce jeho návrhy budú musieť byť vopred odovzdané predsedovi parlamentu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán podpredseda, rokujeme doobeda v inom režime, ako je štandard, bolo nám to sucho oznámené. O tejto zmene nebol, ani všeobecný súhlas neodznel tu, ani nebol odhlasovaný procedurálny návrh. (Reakcie z pléna.) Ja vás poprosím, aby ste dali hlasovať o tej zmene, ktorá bola predstavená, že sa rokuje len s hodinovou prestávkou a do ôsmej hodiny večer.

Mám procedurálny návrh, aby sa o prerokovanom bode 56, návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám (tlač 282), vzhľadom k prebiehajúcim rokovaniam hlasovalo až zajtra.

Chcel by som povedať niečo podobné, ako predo mnou povedal Peter Osuský. Pán poslanec Kotleba má zjavne problémy čítať s porozumením text, dokonca text slovenskej ústavy. Ja to teda prečítam: "Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike", hovorí článok 20 odsek 2 ústavy. Ústava teda pripúšťa, že zákon obmedzí vlastnícke právo vo vzťahu k niektorým veciam iba na občanov Slovenskej republiky alebo právnické osoby so sídlom v Slovenskej republike. Nepredpokladá však, že by sa vlastnícke právo malo obmedzovať vo vzťahu k určitým kategóriám občanov Slovenskej republiky či právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.
Presne toto ten nami na zrušenie navrhovaný zákon robí, rozlišuje medzi občanmi Slovenskej republiky. Ale ústava nič takéto nepredpokladá. Ústava predpokladá iba to, že môžu byť stanovené zákonom niektoré veci, ktoré môžu vlastniť iba občania. Všetci občania, nie iba niektorí. Môžme to opakovať ešte trikrát, mohli ste si to prečítať v dôvodovej správe, keby ste to neuťali po citáte z ústavy, ale prečítali to, čo som vám pred chvíľou prečítal. A aj výklad ústavy musí byť robený spôsobom, že budú zákony v súlade nielen s ústavou, ale aj s európskym právom, ktorým sme tak isto viazaní.

Ďakujem pekne.
Problémom Slovenska je čítanie textu s porozumením. Je to problém mladej, ale vidím, že už aj strednej generácie. V našom návrhu zákona vôbec neatakujeme článok 20 odsek 2 ústavy, ktorý hovorí o tom, že zákon môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb v Slovenskej republike. Ak vám toto na pochopenie, pán magister Kotleba, nestačí, prečítajte si to možno viackrát po večeroch a možnože za pár dní alebo týždňov dôjdete na zmysel týchto slov.
Inými slovami, my neatakujeme vonkoncom ústavu v tomto zmysle. My len hovoríme, že tak ako ste vy nadobudli pozemky v Podhradí Krásnohorskom a neviem, či máte dlhodobú poľnohospodársku prax, či ste význačný agronóm alebo čokoľvek druhé, tak sa jednoducho domnievam, že náš návrh zákona len umožňuje občanom Slovenskej republiky bez toho, aby predtým boli cvičenými poľnohospodármi, nadobudnúť pôdu. Len o tom to je.
Takže ešte raz, čítať s porozumením nie je ľahké, ale netreba to vzdávať.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 281). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mne ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím vás, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca.
Vážená snemovňa, názov známeho filmu s mladým Milanom Kňažkom znel Dobré holuby sa vracajú. Tento zákon sa tiež vracia. Predložil som ho i v minulom volebnom období a bol odmietnutý.
Čo sa medzitým zmenilo? Pravdou je, že ten zákon, vlastne sa jedná o zrušenie prvého článku zákona, je podľa našej mienky protiústavný a – ako ukazuje realita – dve skupiny poslancov, jedna z nich sme boli my, druhá bola nejaká iná, podali podnet na Ústavný súd v súvislosti s týmto zákonom.
Čo sa iného zmenilo? Znenie tohto zákona i tej inkriminovanej časti, ktorú chceme zrušiť, už v marci roku 2015 napadla Európska komisia. Medzitým plynul čas, Európska komisia z pôvodného pilotného podania, čo bolo vlastne formálna výzva, aby sa upravila táto novela, prikročila v máji 2016 k ďalšiemu kroku, ktorý má podobu odôvodneného stanoviska proti tomuto zneniu zákona. Do dvoch mesiacov mala Slovenská republika reagovať. Keďže od mája uplynuli viacej ako dva mesiace a Slovenská republika nezmenila tento zákon, je samozrejme možné, že Komisia môže rozhodnúť o jeho postúpení Súdnemu dvoru Európskej únie. Je samozrejme známe, že my sa súdov nebojíme, to sme počuli. Pravda je, že sme sa ich nebáli ani v súvislosti s vyvlastnením poisťovní zdravotných a podobne. Lenže tie súdy mali inú mienku ako naše viťúzske, my sa ich nebojíme. Takže toľkoto k status quo.
Poviem tiež, a to je pozoruhodné, že ministerstvo financií uznalo, že návrh bude mať pozitívny vplyv na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest a na životné prostredie. Má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože posilňuje ochranu vlastníckeho práva. Návrh zákona je podľa nás v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, teda táto novela vracia ústavnosť do toho zákona, s jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je republika viazaná.
Chcem teda začať len tým, že ústava v článku 20 zaručuje vlastnícke právo. A pod vlastníckym právom rozumieme, samozrejme zrejme všetci, slobodu nakladať so svojím majetkom. Tá sloboda znamená hospodáriť na svojom majetku, užívať si ho alebo ho predať. Ak potrebujem z nejakých dôvodov predať svoj majetok za účelom investovania do iného, kúpy bytu alebo čohokoľvek, čo človek, ktorý vlastní poľnohospodársku pôdu, môže potrebovať viac ako ju samotnú, za normálnych okolností sa zdá celkom logické, že ju predám tomu, kto mi ponúkne najviac. Myslím, že by tak postupoval každý.
Pravda ale je, že tento článok tohto zákona veľmi obmedzuje vaše právo predať to tomu, kto vám ponúkne najviac, pretože sa vyžaduje, aby tá osoba; lebo tá má prednosť pred kýmkoľvek iným, kto vám ponúkne viac; mala na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo, vykonávala poľnohospodársku výrobu a to v susednej obci alebo v rovnakej obci a podobne a podobne.
Predstavte si, že máte záhradku s chalupou. Tá, samozrejme, nie je v zákone obmedzená. Ale to je len otázka výmery, inak to nie je nič iného. Predstavte si, že by zákon hovoril, že ju smiete predať len človeku, ktorý v tej obci má chatku so záhradou a pracuje v tej záhrade dobre že nie ešte s potvrdením záhradkárskeho združenia veľmi poctivo 10 rokov a podobne, teda že ju nemôžte predať niekomu, kto proste chce mať chatku a pri nej záhradku a chce sa venovať tomuto hobby, pretože ho to tak napadlo. A ponúka vám viac. Iste by ste považovali taký zákon za pomerne mimo zdravý rozum. Ale je len otázkou kvantity a výmery, či máte 5 hektárov alebo záhradku. Pretože je to vaše vlastníctvo a ústava ho má chrániť. Lebo článok 20 odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky, na ktorú sme tu prisahali, hovorí, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie, to je presne tento prípad vlastníckeho práva, je možné iba v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Považujeme iba jednu jedinú požiadavku ústavy pri platnosti zákona, ako platí dnes, za splnenú. To jest, že vaše vlastnícke právo je nútené, obmedzené zo zákona, ale samozrejme, ten zákon je práve preto nespravodlivý, pretože nič z toho ďalšieho reálne neexistuje. To znamená, že článok 13 ústavy 4 (pozn. red.: správne malo byť "článok 13 odsek 4") hovorí: "Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ."
Inými slovami, obmedzenie, ktoré vás viaže na prednosť predaja alebo nakladania s vlastným majetkom, na to, že máte, že to môžte predať tomu a tomu a tomu bez ohľadu na to, že niekto, kto nie je ani ten, ani ten, ani ten, ale dáva vám viac za váš majetok, ten, ak sa nájdu iní záujemci, nesmie byť kupcom vášho majetku.
Ja si myslím, že je to evidentné porušenie ústavy. Ústavný súd ešte nerozhodol v tých dvoch podaniach, ale je pozoruhodné, že ministerstvo – i dnešné – trvá na tom, že takto je to správne. No, ako som hovoril o tých zdravotných poisťovniach, trvať na veci sa dá. A potom sa môže stať, že sme zle trvali. Ja si myslím, že tento, táto malá novela, škrtnutie jedného článku, vracia vlastnícke práva občanov Slovenskej republiky tam, kde majú byť a kde sú v mnohých iných veciach s touto výnimkou. Preto si myslím, že tento návrh si zasluhuje podporu, pretože poľnohospodársku pôdu môže vlastniť, zdediť ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky.
A opäť hovorím to, čo hovorím veľmi často, tento zákon nie je stranícky, nie je pre liberálnych držiteľov zdedenej pôdy, ani pre konzervatívnych, ani pre ľavicových, ani pre pravicových. Týka sa všetkých možných držiteľov, ktorí majú právo na ústavnú ochranu svojich vlastníckych práv.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za doplnenie, Janka. Ako vieš, tak v rámci teda vzdelávania zameraného na dieťa ja som sa venoval aj tým úplne najmenším deckám. Sú veci, v ktorých sa nezhodneme, čo sa týka starostlivosti, ale určite toto je vec, na ktorej sa zhodneme, pretože je to vec, ktorá podporuje výber. A keď má byť zabezpečené prostredie, ktoré podľa tých nových pravidiel je bezpečnejšie, tak podľa mňa by malo byť systémovou zmenou neokresávať tých ľudí, ktorí sú naň odkázaní o možnosť ho využívať. A to je vlastne jediný dôvod, prečo tento návrh zákona tu je.
Ak by náklady na starostlivosť o tie deti v zariadeniach pre deti do troch rokov nestúpali, tak možnože by ten príspevok na starostlivosť o dieťa stačil v tej výške, ako je teraz, a oveľa relevantnejšou by bola diskusia o tom, že by sme naozaj mali natiahnuť až do šiestich rokov, lebo tam mnohé hlavne matky teda pociťujú problém, ako zosúladiť v podstate starostlivosť o deti, predtým ako nastúpia do školy, so svojím pracovným životom a tam by sa im nejaká pomoc zišla, možno odstupňovaná alebo postupne klesajúca, to je otázka na diskusiu. Ale keďže teraz musíme reagovať na situáciu, ktorá sa týka hlavne tých maličkých detí, tak si myslím, že toto je krok, ktorý by vedel situáciu vyriešiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Martin, ja už ani neviem, či toto je doplnenie, možno skôr potvrdenie tvojich slov. Povedal si veľmi, veľmi pádnu formulku "zvýšená potreba regulácie", ktorú nejakým spôsobom reprezentuje tzv. jasličkový zákon. Ale ja si uvedomujem, že táto potreba regulácie alebo táto regulácia samotná vyplýva v podstate z dobrej veci alebo z dobrého úmyslu. Tam naozaj prišlo k vážnym pochybeniam v konkrétnych prípadoch, len opäť sa deje to, čo sa často; taká hysterická reakcia, čo sa často deje, no tak teraz potrestajme všetkých, dajme, udajme strašne, zadajme strašne, ja neviem, prísne pravidlá pre všetkých rovnako. A zaujímavé je, že tie veci, ktoré sú v jasličkovom zákone, by neznamenali, že by predišli tým situáciám, ktoré sa stali, aj to je zaujímavé, ale dobre, ale okej. Zvýšená potreba regulácie, ktoré v podstate pramení z dobrého úmyslu.
A povedal si, no tak tento zákon na ňu reflektuje a nejakým spôsobom dáva možnosť tým zariadeniam stať sa kvalitnejšími, lebo to sú dobré veci napríklad, aby bolo, aby bol kvalifikovaný personál, aby teda bolo menej detí na jednu učiteľku a podobné veci. Fajn, okej, však čím kvalitnejšie zariadenie, dobre. Tento zákon na ne reflektuje, takže vlastne my máme možnosť spraviť dve dobré veci súčasne.
Pri jasličkovom zákone budeme sa baviť zvlášť o konkrétnych veciach, čo je dobré a čo dobré nie je, ale niečo z toho určite áno, to som pomenovala. Ale teraz máme šancu zariadiť to, aby zariadenia boli kvalitnejšie a zároveň nemusia to zaplatiť rodičia. Môžu dostať pomoc od sociálnej vlády a od Európskej únie takým spôsobom, že budú súhlasiť s naším návrhom zákona, ktorý naozaj, si myslím, je pre týchto rodičov a aj pre vaše deti a vaše vnúčatá, kolegovci, bude sa vás to naozaj bytostne týkať. Myslím si, že toto je vec, ktorá naozaj je životne dôležitá až doslova.
Ďakujem pekne.