Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Ešte raz pekný deň všetkým.
Tých zákonov o energetike, ktoré do tohto pléna doteraz prišli, nebolo veľa. V pondelok sme mali komisiu pre energetiku a bolo avizované, že teda na budúci rok sa to zmení. Aj tento zákon, ktorý navrhujeme, možnože bude mať nejaký dopad, nejaký vplyv práve na tú pripravovanú legislatívu. Týka sa však iba jednej oblasti, práve toho zákona o energetike.
Ako som už povedal v tom úvodnom slove, budem vám dneska rozprávať o všeobecnom hospodárskom záujme. Čo je to všeobecný hospodársky záujem? Každý máme nejaký svoj záujem. Aj pán Kaliňák má svoj záujem. Mimochodom, týmto by som ho ešte raz rád vyzval, aby už konečne odstúpil. Takisto pán Bašternák má svoj záujem. Aj pán Fico má svoj záujem. Ale tu sa bavíme o všeobecnom hospodárskom záujme. To znamená o záujme, ktorý by mal byť v prospech hospodárstva Slovenskej republiky. V zásade malo by ísť o nejaké riešenie akútnej situácie, ktorá nastala.
Takáto situácia nastala napríklad aj v roku 2005, to, myslím, bolo, kedy práve jedno z týchto všeobecných; jedno z nariadení o všeobecnom hospodárskom záujme bolo vydané pre Slovenské elektrárne. Bolo im povedané, aby vo všeobecnom hospodárskom záujme vyrábali elektrinu z domáceho uhlia.
Ako celý ten postup funguje? Všeobecný hospodársky záujem navrhne vláda, pardon, ministerstvo a schvaľuje ho vláda. Následne vo všeobecnom hospodárskom záujme ministerstvo vydá viacero nariadení. Tieto nariadenia napríklad momentálne platné prikážu Slovenským elektrárňam vyrábať elektrinu z domáceho uhlia, distribučným spoločnostiam takúto elektrinu distribuovať, prenosovej sústave takúto elektrinu prenášať, no a dodávateľom takúto elektrinu dodávať koncovému spotrebiteľovi. Samozrejme, celý ten špás niečo stojí, pretože sa bavíme o všeobecnom hospodárskom záujme, a, paradoxne, vymyslelo si to ministerstvo, ale nejde to vôbec na ťarchu štátneho rozpočtu, ale v konečnom dôsledku to zaplatí spotrebiteľ, a to práve v cene elektriny, konkrétne v zložke, ktorá sa volá tarifa za prevádzku systému.
A naschvál nehovorím občan, ale spotrebiteľ, pretože trpí tým hlavne priemysel, podnikatelia a výroba. To sú tí hlavní, ktorí sa najviacej sťažujú na to, že máme na Slovensku vysoké ceny elektriny a veľkú časť viny na tom má práve TPS-ka a veľkú časť viny na tom má aj podpora ťažby domáceho uhlia. Okrem toho v TPS-ke sa skrýva aj podpora obnoviteľných zdrojov energie, podpora kombinovanej výroby elektriny a tepla alebo organizácia krátkodobého trhu s elektrinou. Ale, paradoxne, práve v prípade tohto domáceho uhlia sa jedná o niečo, čo prakticky nikto nepotrebuje a nikto nechce. A neskorej v rámci rozpravy vám aj poviem, aké to má dopady na Slovensko.
No a keď som hovoril, že má to negatívny vplyv práve na tú výrobu, na ten priemysel, tak v minulosti sme sa snažili ten negatívny vplyv tých vysokých cien nejakým spôsobom sanovať. Ale namiesto toho, aby sme išli nejakými systémovými opatreniami, zvolili sme si cestu napríklad memoranda o porozumení s U. S. Steelom. Absolútne nesystémové. Alebo limit na platenie odvodu do Národného jadrového fondu pre Slovákov. Ten strop je dneska 7 miliónov eur. Zdanlivo systémové opatrenie, ale týka sa to jedného jediného spotrebiteľa.
No a koľko to vlastne je, keď som to začal hovoriť o tom, že to vlastne zaplatia spotrebitelia? Vravel som, že to začalo niekedy v roku 2005, cca pred tými 10 rokmi. Na tom začiatku to bolo zhruba 30 miliónov eur, dnes sa bavíme o viac ako trojnásobku. Minulý rok to bolo asi 95 miliónov eur. No a táto suma do roku 2030 má stúpať až na sumu viac ako 120 miliónov eur.
A teraz ten zvláštny paradox. V minulosti sme tento všeobecný hospodársky záujem nastavovali na rok, maximálne na dva. Minulý rok práve pán minister, myslím, že to bol pán minister Vazil Hudák, vydal tieto nariadenia až do roku 2030. Na ďalších 15 rokov. V praxi to bude znamenať, že kým sme do dnešného dňa zaplatili práve na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia približne 650 miliónov eur, za tých ďalších 15 rokov to má byť viac ako 1,5 miliardy. Takže tá podpora nám kontinuálne stúpa do závratných výšok. A je to taký zvláštny paradox. Ja by som to prirovnal k jednej situácii, ako kde liečite drogového závislého a liečite ho zvyšovaním dávok. Neviem, Peťo, možnože, asi sa usmeješ, že takéto riešenie je pre teba nové, ale, bohužiaľ, toto sa deje práve vo všeobecnom hospodárskom záujme.
A je tu ešte jeden paradox. Okrem toho, že tá podpora bude stúpať, asi by ste čakali, že aj tá produkcia elektriny z domáceho uhlia stúpne. Nie. Tak ako je to momentálne nastavené, tá výroba kontinuálne klesá a poklesávať má aj do budúcnosti. Kým v roku 2008 sme mali elektrinu, ktorá bola dodaná do siete, lebo ony majú aj nejakú vlastnú spotrebu, dodaná do siete a vyrobená z domáceho uhlia, 1 717 GWh, v roku 2016 to už bolo iba 1 350. A ten doplatok teraz, ja tu mám číslo iba od roku 2008, v roku 2008 to bolo 52 miliónov, minulý rok 95 miliónov.
A teraz vlastne k tomu nášmu návrhu. Toto bol všeobecný hospodársky záujem alebo nariadenie o všeobecnom hospodárskom záujme, ako fungujú dnes. To znamená, je to časovo neobmedzené, je to vydané na základe nejakej analýzy, ktorá sa neprehodnocuje. Vôbec to nerieši stav, ktorý sme chceli práve tým VZN-kom poriešiť.
Vydané nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme podľa nášho návrhu by mali skončiť k 31. 12. 2017. Ja ale netvrdím, že nemôžme pokračovať novým nariadením, ale tomuto nariadeniu by už podľa nového zákona mala predbiehať analýza. Tá analýza je tam aj dneska. A okrem vplyvu na cenu elektriny a plynu, verejnú správu a podnikateľské prostredie by sme túto analýzu chceli rozšíriť o posúdenie vplyvu na životné prostredie, zdravie obyvateľstva a sociálne vplyvy.
Takéto nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme by podľa nového mohlo byť vydané maximálne na tri roky s tým, že každoročne by bolo prehodnocované. To znamená, ak pominul všeobecný hospodársky záujem, nemá predsa význam zaťažovať spotrebiteľov, občanov Slovenska, takýmito nezmyselnými doplatkami, poplatkami, ktoré sa premietajú do ceny elektriny. No a, pochopiteľne, je tam, potom ako som spomenul už v tej úvodnej reči, potrebné aj stanovisko Protimonopolného úradu. Takže toto bolo zmena v zákone o energetike.
Ale potom navrhujeme ešte jednu zmenu, a to v zákone o regulácii v sieťových odvetviach. Povedal som to v tom úvodnom slove. Dneska regulujeme v podstate iba prevádzkové náklady, keď sa to tak vezme, výrobcu, teda Slovenských elektrární v ich prevádzke v Novákoch. To je to slávne ENO. Samotné uhlie, komodita, dneska regulovaná nijakým spôsobom nie je. To znamená, že do toho doplatku, do tej výkupnej ceny vstupuje 1:1 na základe nejakej bilaterálnej dohody medzi Slovenskými elektrárňami a Hornonitrianskymi baňami Prievidza. A čo sa deje?
Hornonitrianske bane Prievidza vďaka tomuto v minulom roku mali hrubú maržu 57 percent. Úžasné!
Podľa novej úpravy, ktorú chceme priniesť do tohto zákona o regulácii v sieťových odvetviach, by aj práve táto komodita, keďže v konečnom dôsledku vstupuje do regulovanej ceny, tak by mala byť regulovaná. Mala byť zohľadňovať ekonomické oprávnené náklady a pomeraný zisk.
A teraz čo bolo tým podnetom na tento zákon? Bolo ich viacero, ale my sme si ho tak pracovne nazvali antialobalový zákon. Asi všetci, čo v tejto sále sedíte, ste počuli o pánovi Jánošovi, o alobalovej kauze, ktorej vyšetrovanie bolo, bohužiaľ, zastavené. Ale treba si uvedomiť, že toto bol iba jeden taký moment, jeden taký prvok, kde sme sa dozvedeli, čo sa vlastne s tým doplatkom, s tými peniazmi, ktoré v rámci toho doplatku, tej výkupnej ceny, ktoré dostávajú Slovenské elektrárne a potom 1:1, resp. ešte v horšom pomere prevádzajú na Hornonitrianske bane. Tak toto bol jediný moment, kde sme sa dozvedeli, čo sa s tými peniazmi možno deje. Ale reálne sa nikdy nedozvieme, čo sa deje, pretože to vyšetrovanie dneska tu nie je.
Ale súčasne si treba uvedomiť, že v tom celom reťazci máme na konci Hornonitrianske bane, ktoré sú úplne nepriamo v tom, Slovenské elektrárne, distribučky, prenosovky a dodávateľov. A napríklad Slovenské elektrárne sú v celom tomto reťazci na tom stratové. V tomto roku podľa výpočtu by to malo byť nejakých 15 miliónov eur. Takže ony samy toto nepotrebujú. Nepotrebujú vyrábať elektrinu z domáceho uhlia. Takúto elektrinu v konečnom dôsledku my dneska ani nepotrebujeme. Áno, minulý rok sme potrebovali nejaké 2 TWh, ktoré sme si potrebovali doviesť. Ale dneska je tak nízka cena elektriny na trhu, že toto sme boli schopní urobiť za mnoho nižšie náklady, ako keby sme si tú elektrinu sami vyrobili.
A hlavne témou posledných dvoch týždňov sú Mochovce. Iste ste zachytili, že Mochovce sa opäť predražujú a ich dostavba sa odďaľuje. Ale už sú tam stanovené nejaké konkrétne termíny. Ja verím, že od pána ministra sa dozvieme čoskoro viacej. Dôležité je, že v 2017 a 2018, najneskôr 2019. tie Mochovce už budeme mať. A vtedy sa staneme čistým exportérom elektriny. Osem percent budeme dodávať. Budeme dodávať na trh, no a na tom trhu tá cena opäť nejakým spôsobom trošku poklesne. Ale v tej chvíli pre nás už elektrina vyrobená z domáceho uhlia nebude mať prakticky žiaden význam, pretože bude niekoľkonásobne drahšia ako tá cena, ktorú si vyrábame. Ako cena elektriny, ktorú si vyrábame práve tu na Slovensku.
A potom je to negatívny vplyv na spotrebiteľa. Toto nás takisto k tomu motivovalo. Ako som už povedal na začiatku, premieta sa to do koncovej ceny. Konkrétne asi tých 4,43 eura na MWh. Na obyvateľa, keď sa to prepočíta, to znamená, tá podpora deleno počet obyvateľov na Slovensku, tak to vyjde na nejakých 18 euro približne.
Ďalším negatívom, ktoré nám vyplýva nepriamo z tohto všeobecne hospodárskeho záujmu alebo tohto nariadenia, je tá samotná ťažba, ktorá prebieha na Hornej Nitre. Majú tam poddolované územie svojím spôsobom, mnohé desaťročia, ak nie storočia sa jedná o znehodnotenú pôdu, znehodnotené územie. No a čo je omnoho dôležitejšie a toto sa týka priamo samotnej výroby elektriny z domáceho uhlia, je znečistené životné prostredie.
Elektráreň v Novákoch je druhým najväčším znečisťovateľom životného prostredia na Slovensku. A mám tu jednu správu k dispozícii Svetovej zdravotníckej organizácie z tohto roku, ktorá hovorí, že deväť z desiatich ľudí na svete žije v prostredí so znečisteným vzduchom. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je takým tým limitom 10 mikrogramov emisných čiastočiek PM 2,5 na kubík vzduchu. Tieto emisné čiastočky; tam sa bavíme hlavne o síranoch, dusičnanoch a iných toxických látkach. Môžme sa tu teraz uspokojiť s tým, že veď 92 % miest na celom svete túto limitnú hodnotu prekračuje, ale Slovensko je v oranžovej zóne. My máme v priemere až 16 mikrogramov. To znamená limit je 10, my máme 16. Mám tu aj konkrétne hodnoty z miest, ako sú: Košice 18, Bratislava 18, Žilina 25. A práve jedným z najväčších producentov týchto emisií je práve spaľovanie uhlia, či už domáceho, alebo dovezeného. Na Slovensku máme dve uhoľné elektrárne. Jedna je tá v Novákoch a jedna je vo Vojanoch.
No a ďalej sa v tej správe píše o úmrtnosti na choroby spojené so znečisteným prostredím, ovzduším. Na Slovensku, nachádza sa tam aj tento údaj, je to 64 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov ročne. Keď si to teda prenásobíme tými 5,4 miliónmi obyvateľov, ktoré máme na Slovensku, dostaneme sa k číslu 3 500 ľudí, ktoré na Slovensku zomrú práve v dôsledku chorôb, ktoré sú vyvolané znečisteným životným prostredím.
Viete, koľko ľudí pracuje v Hornonitrianskych baniach Prievidza? Štyritisíc. Čiže prakticky by sa dalo povedať bez pár sto ľudí ročne na znečistené životné prostredie doplatia všetci zamestnanci Hornonitrianskych baní. No a ešte taká perlička, tým, že elektráreň produkuje emisie, tak za tieto emisie, pochopiteľne, musí aj platiť, pretože máme tu určitý trading systém. Ročne iba za tieto emisie platí 10 až 15 miliónov eur. Je to vždycky v závislosti od toho, ako je momentálne obchodovanie s týmito emisiami. No a pochopiteľne, opäť to zaplatíme iba my všetci práve v tej cene elektriny.
Ako som už povedal, o prevádzku uhoľnej elektrárne v Novákoch nemajú záujem ani samotné Slovenské elektrárne.
Takisto baníci by veľmi radi pracovali v zdravšom a menej rizikovejšom prostredí. A tak jediný vysmiaty v tomto celom procese je riaditeľ Hornonitrianskych baní Prievidza a ktovie kto ešte, ale to sa vďaka tomu, že vyšetrovanie alobalovej kauzy bolo zastavené, to sa zrejme nikdy nedozvieme. Dneska, aj v tejto rozprave som viackrát narážal na Hornonitrianske bane Prievidza. Treba si ale uvedomiť, že samotný všeobecne hospodársky záujem, respektíve nariadenia, tie sa nedotýkajú priamo tohto závodu. Sú naviazané, ako som povedal na Slovenské elektrárne, distribučky, prenosovky, dodávateľov. Ale, samozrejme, tým konečným prijímateľom sú tie Hornonitrianske bane.
A tak keď diskutujem niekedy s ľuďmi, alebo mali sme k tomu aj tlačovku, ľudia sa ma pýtajú: A prečo chcete zavrieť tie bane, prečo chcete tým ľuďom zobrať prácu? Ale ja tvrdím, nie, my nechceme v žiadnom prípade zavrieť bane. My chceme sprísniť vydávanie nariadení vo všeobecnom hospodárskom záujme tak, aby naozaj bolo vo všeobecnom hospodárskom záujme. Pretože tak, ako je to dnes, to nie je vo všeobecnom hospodárskom záujme. Je to v záujme jedného konkrétneho pána, na ktorého sú ďalej naviazaní možno nejakí ďalší, ale to sa nedozvieme.
Samozrejme, ak zistíme, že nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme po analýze, ktorú my navrhujeme v zmene tohto zákona, že nemá význam, tak potom neni dôvod na to, aby Slovenské elektrárne ďalej prevádzkovali novácku elektráreň. Ale ani to nebráni tomu, aby Hornonitrianske bane fungovali ďalej. Veď máme tu trhové prostredie. Nech poskytnú svoj produkt na trh. Nech ho vyvážajú, tak ako to robia napríklad Poliaci, Ukrajinci, Rusi. Kľudne, nech ho vyvážajú aj do zahraničia. Je to čisto-čiste otázka ponuky a dopytu. Ale ak by predsa len nastala v tom ďalšom kroku situácia, že by tí odberatelia neboli, pretože povedzme si úprimne, dneska to uhlie z Hornonitrianskych baní má 95, možnože 97 % odberajú, odoberajú práve Slovenské elektrárne na základe tohto nariadenia, no tak poďme sa baviť o tom, čo s tými baňami. Samozrejme, neposadíme na ulicu 4-tisíc ľudí.
Útlm baníctva v celej Európe je veľmi aktuálna vec. Je to z júna tohto roku, kedy Brusel Nemecku a Španielsku priklepol práve na útlm baníctva 4 miliardy eur. Z toho iba do Španielska pôjde 2,13 miliardy na uzatvorenie neefektívnych a nerentabilných celkovo 26 baní.
No a aké tam my máme ďalšie možnosti? Máme tu fondy, stále do roku 2020. Môžme to čerpať na rekvalifikáciu, na vzdelávanie. No nezabúdajme, že sa bavíme o ľuďoch, nie sú to čísla, sú to ľudia, konkrétne sú to baníci, veľmi pracovití a veľmi spoľahliví zamestnanci. Dneska máme na trhu situáciu, kedy je nedostatok pracovných miest a ďalšie pracovné miesta sa kreujú, vezmite si Jaguar, vezmime si tie pozitívne dopady otvorenia tejto továrne. Tá sa nenachádza ďaleko od Prievidze či Novák. Je to asi 80 km, tí ľudia by určite privítali zdravšie, čistejšie a technologicky vyspelejšie životné prostredie napríklad v tejto fabrike.
A hlavne uvedomme si, dotujeme v rámci jedného regiónu Hornonitrianske bane, respektíve nie Hornonitrianske bane, ale elektráreň a 80 km odtiaľ dotujeme ešte aj Jaguar. Sme naozaj takí bohatí? Asi áno. Ale aby som nezachádzal tak ďaleko, že 80 km od Novák. Od januára budúceho roku otvára v Prievidzi, v priemyselnom parku prevádzku spoločnosť Brose. Nebudem tu robiť žiadnu reklamu, koniec koncov ja som o tejto firme ešte do minulého týždňa ani nevedel, ale sú významným dodávateľom, je to nemecká spoločnosť a sú významným dodávateľom komponentov pre automobilový priemysel. Od januára by mali zamestnávať 600 ľudí, v priebehu ďalších desiatich rokov je tam potenciál na nárast pracovných miest až 10-tisíc ľudí. Ale tiež to neni taká jednoduchá záležitosť. Tá hala už stojí, v januári sa púšťa do prevádzky. A dneska sa ku mne dostala jedna informácia, že, ejhľa, v Brose majú troška problém s kolaudáciou a je to práve preto, že je tam nejaká kolaudácia s ťažobným priestorom. To znamená, máme tu možnosť vytvoriť trhových pracovných miest, na druhej strane máme neefektívnu ťažbu a my ideme robiť nejaké prieky spoločnosti, ktorá tu vie reálne zamestnať ľudí.
Keď sme pri ťažobnom priestore, Hornonitrianske bane Prievidza si napríklad v minulosti dali na posúdenie vplyvov na životné prostredie otvorenie nového ťažobného poľa. Samozrejme, bavíme sa o nejakom útlme, ale oni, práve naopak, chcú otvárať nové ložiská. Má tam ísť 30 miliónov eur a to nie na otvárku, ale na prekládku železnice, rieky alebo vedenia vysokého napätia. Ja sa pýtam: Potrebujeme to? Čo potrebujeme a čo by omnoho viacej pomohlo, by bolo urýchlené dokončenie napojenia na D1, ktorý by konečne otvoril tento región svetu.
No a čo v prípade, ak sa teda preukáže, že nám ten všeobecný hospodársky záujem naozaj netreba, aký to bude mať dopad na Slovensko? Na jednej strane je to pozitívny vplyv na tú tarifu za prevádzku systému, ktorá je už v súčasnosti na strane distribučných spoločností deficitná. Je tam vytvorený asi 300-miliónový dlh, ktorý by sme si vedeli aspoň čiastočne týmto pokryť. Takisto by sme dosiahli zníženie ceny pre konečného spotrebiteľa. Pre vás, pre priemysel, pre podnikateľov. Zlepšilo by sa životné prostredie a v tejto súvislosti nedávno sme schválili Parížsku dohodu, v ktorej takisto sa hovorí o tom, že do roku 2030 by sme mali mať o 40 % menej emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990. Zatvorením jednej neefektívnej a zbytočnej elektrárne v Novákoch by sme to dosiahli takto. No a čo by sme tým ešte dosiahli? Menej korupcie, ktorú tu už niekoľko mesiacov riešime.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň, pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 265). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, nie je nás tu dneska veľa, je pravdaže, vo vzduchu je nejaký vírus, ale tak tí, čo ste tu, dúfam, že odovzdáte ďalej informácie, o čom bol aj tento zákon. A rovnako ako Martin ja verím, že voči tomuto nebude nejaký veľký odpor. Tento zákon sa týka všeobecného hospodárskeho záujmu, prečítam najskôr z dôvodovej správy a následne v rámci ústnej rozpravy si dovolím k tomu povedať aj viacej, aby ste mohli na mňa zareagovať.
Takže čo je hlavným cieľom tohto zákona? Hlavným cieľom návrhu zákona je legislatívna úprava schvaľovania všeobecného hospodárskeho záujmu v energetike (ďalej už iba „VHZ“) a ustanovenie povinnej regulácie ceny domáceho uhlia, ktorá vstupuje ako základný ekonomicky oprávnený náklad do ceny za výrobu elektriny z domáceho uhlia na základe rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Návrh zákona reaguje v prvom rade na potreby aplikačnej praxe, ktorá si vyžaduje ustanovenie maximálnej doby trvania raz schváleného VHZ, upresnenie obsahu analýzy, ktorú predkladá ministerstvo vláde Slovenskej republiky spolu s návrhom na schválenie VHZ, ako aj ustanovenie povinnosti ministerstva predkladať raz ročne aktualizáciu analýzy za účelom následného preverenia potreby ďalšieho trvania VHZ. Keďže opatrenia vo VHZ môžu obsahovať aj prvky štátnej pomoci, je potrebné ustanoviť povinnosť predchádzajúceho posúdenia aspektov štátnej pomoci zo strany koordinátora štátnej pomoci – Protimonopolného úradu – a predloženia stanoviska v zmysle zákona č. 358/2015 o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Súčasne je potrebné zohľadniť aj závery ustálenej rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie v súvislosti s VHZ, a to predovšetkým požiadavky na primeranosť opatrení ukladaných vo VHZ, jedná sa o proporcionalitu, resp. ukladania opatrení vo VHZ len v rozsahu a na čas, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie účelu všeobecného hospodárskeho záujmu.
Návrhom zákona sa súčasne zavádza obligatórna regulácia ceny domáceho uhlia, ktoré ako hlavný náklad vstupuje do ceny za výrobu elektriny z domáceho uhlia.
Reguláciu by mal od 1. januára 2017, resp. od 1. marca 2017 vykonávať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ako cenový orgán podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 a o cenách v znení neskorších predpisov. Právomoc cenového orgánu pri predaji domáceho uhlia môže podľa súčasných právnych predpisov vykonávať Ministerstvo financií Slovenskej republiky, avšak z dôvodu vyššej miery poznania prostredia výroby elektriny z domáceho uhlia, ako aj existujúceho vhodného technického a personálneho zabezpečenia je na mieste presunutie tejto pôsobnosti na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
Spotrebitelia a ostatní koncoví odberatelia elektriny v súčasnosti prispievajú prostredníctvom úhrady tarify za prevádzkovanie systému, to je takzvaná TPS, na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia ročne sumou asi 95 miliónov eur. V prepočte na megawatthodinu to vychádza na 4,43 eura. Cenová regulácia sa pritom vzťahuje výlučne len na výrobcu elektriny, ktorý bol poverený zabezpečovaním výroby elektriny z domáceho uhlia, to sú Slovenské elektrárne, pričom ekonomicky oprávnené náklady na nákup domáceho uhlia od jediného výrobcu a dodávateľa uhlia na Slovensku, spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza, sú v celom rozsahu ponechané na bilaterálny vzťah dodávateľa uhlia a výrobcu elektriny podliehajúci obchodnému tajomstvu.
Z dôvodu požiadavky na zvýšenie transparentnosti cenotvorby VHZ a ochrany spotrebiteľov, ktorí sa podieľajú vo vysokej miere na financovaní tohto VHZ, je preto potrebné zaviesť cenovú reguláciu aj na úrovni výrobcu domáceho uhlia. Aplikácia predpisu do praxe neprinesie žiadnu komplikáciu v činnostiach regulovaných subjektov ani koncových spotrebiteľov energií, naopak, by mala zaistiť transparentnejšie prostredie v energetike.
Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívne sociálne vplyvy ani negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Minulý týždeň som tento návrh zákona tak isto poslal na všetky poslanecké asistentské adresy s výzvou, pokiaľ by ste mali prípadne nejaké otázky alebo by ste v rámci diskusie chceli niečo vyšpecifikovať, prípadne doplniť. Do dnešného dňa sa tak nestalo. Možnože sa dočkáme niečo v rámci rozpravy. Týmto končím.

Anka, ďakujem že si priniesla ešte ďalšie témy navyše. A som rád, že v každom poslaneckom klube je aspoň jeden-dvaja ľudia, ktorí majú možnosť ovplyvňovať svojich kolegov.
Táto téma tu nie je nová a nevidím jediný dôvod, prečo by nemala byť prierezovo schválená všetkými politickými stranami, pretože jedinou protistranou proti tomuto návrhu zákona sú špekulanti, sú týratelia zvierat a sú ľudia, ktorí zarábajú na utrpení zvierat, ktoré chovajú. Ak má niekto chov v poriadku a spĺňa podmienky, ak jeho psy, mačky, fretky, čokoľvek, žijú v podmienkach, že majú dostatok stravy, dostatok vody, dostatok pohybu a prístup svetla, tak sa nemá čoho báť a tá registrácia je naozaj iba formalitou. Ak sú to ale ľudia, ktorí dnes obchádzajú zákon a nikto im na prsty nevidí, tak práve voči takýmto práve tá početná skupina aktivistov, ktorí sú po celom Slovensku, môžu začať vyvíjať tlak a takýchto ľudí dokážeme reálne zbaviť ich biznisu a celkový počet tých nechcených psov, ktorých na Slovensku máme, pomaly začať znižovať.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, cieľom predloženého návrhu je zaviesť povinnosť pre každého, kto bude chcieť predávať psov mimo chovateľských staníc registrovaných v chovateľských zväzoch, aby mal od veterinárnej správy potvrdenie o tom, že má vhodné podmienky na tento chov a že ich aj dodržiava. Akýkoľvek predaj bez registrácie by mal byť nelegálny.
Návrhom zákona sa zavádza povinnosť registrovať chov v prípade, že chovateľ má záujem o predaj šteniat. Registrácia sa netýka tých chovateľov psov, ktorým sa psi rozmnožia náhodne a/alebo šteňatá nie sú predmetom predaja. Ako predkladatelia návrhu zákona očakávame, že bude podnetom aj na ďalšiu tvorbu novej legislatívy.
Chcela by som možno upriamiť pozornosť na jednotlivé časti návrhu zákona, tak ako je to predložené. Čiže v zákone sa zavádza definícia registrovaného chovu psov, kde sa registrovaným chovom rozumie len chov psov, ktorý už nie je registrovaný chovateľským zväzom, ktoré, samozrejme, takéto chovy kontrolujú, či chovné stanice sú vhodné, či teda podmienky na držanie psov sú dostatočné a či je psom poskytovaná veterinárna starostlivosť.
Návrh zákona taktiež podrobnejšie stanovuje podmienky, ktoré musí zriaďovateľ chovu napĺňať. V prvom rade musí zriadenie chovu oznámiť príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Samozrejme, návrh zákona navrhuje aj nejaké prechodné obdobie, počas ktorého sa zriaďovatelia chovov budú musieť zákonu prispôsobiť.
Taktiež sa navrhuje doplniť do právomoci Štátnej veterinárnej a potravinovej správy povinnosť viesť centrálny zoznam takýchto registrovaných chovov a taktiež právomoc vykonávať kontrolu ochrany zvierat. V rámci návrhu zákona sa zakazuje rozmnožovať psy za účelom predaja šteniat mimo registrovaného chovu psov tak, aby bolo možné zabezpečiť a kontrolovať podmienky, v akých sú držané zvieratá a či im je poskytovaná riadne veterinárna starostlivosť. Návrh zákona vlastne aj dopĺňa skutkovú podstatu priestupku neohlásenia registrovaného chovu psov.
Chcem len pripomenúť tiež minulosť, hoci som nebola poslankyňou Národnej rady, ale som veľmi úzko a citlivo vnímala skutočnosť, že tento návrh zákona bol v Národnej rade predkladaný už dvakrát. Ešte v roku 2010 vznikla pracovná skupina na tvorbu legislatívy venujúcej sa ochrane zvierat. Bola som členkou tejto pracovnej skupiny. Niečo sa podarilo dosiahnuť. Bola obmedzená možnosť strieľania psov, mačiek v revíroch, takisto boli zvýšené hranice, trestné hranice za týranie zvierat. Dokonca vraj aj bolo prvé, udelený prvý nepodmienečný trest za týranie zvierat a osoba, ktorá tak činila, išla reálne do basy. Avšak od toho roku 2012 sme sa nepohli ďalej.
A to, čo treba riešiť, je skutočnosť, že na Slovensku je obrovské množstvo množiteľských staníc, v ktorých sú hlavne psy chované v absolútne nevhodných podmienkach. Fenky sú využívané len ako zdroj šteniat. Slovensko je podľa neoficiálnych štatistík najväčším vývozcom, ilegálnym vývozcom šteniat v Európe. Niektoré štence sú zachytávané v preplnených dodávkach, v ktorých ani neprežijú cestu k budúcim majiteľom, do zahraničia sú prevážané a tie, ktoré sa aj zachytia, sú prevažne ich pôvodom zo Slovenska. Obchodovanie so zvieratmi sa stalo hitom a naozaj milovníci zvierat a ochranári bubnujú na poplach. V dôsledku chýbajúcej legislatívy na Slovensku sa rodia stovky až tisícky šteniat. Ide o biznis. O biznis na hranici krutého týrania. Biznis, ktorý je nelegálny a, tak ako povedal aj Martin Poliačik, aj nezdanený.
Len zopár čísel. Napríklad také šteňa buldočka, fenka stojí asi 450 eur. Ak vrhne päť šteniat dvakrát do roka, tak je to 4-tisíc eur príjem od jednej fenky. Pri ôsmich až desiatich fenkách 40-tisíc eur. Príjem pre jedného množiteľa, ktorý je nezdanený, ktorý neodvádza za tento nelegálny chov odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne a ktorý pritom často a zväčša aj týra tým, že má v krutých podmienkach tieto zvieratá vo svojich pivniciach alebo kotercoch za účelom množenia. Obchodovanie so zvieratmi sa stalo hitom, ktorý je potrebné obmedziť.
Včera bolo zverejnené v televízii JOJ, že pri požiari v Spišskej Starej Vsi zomrelo v areáli miestneho družstva 18 šteniat. Bol tam veľký požiar, budova v areáli družstva ľahla popolom, družstvo dáva ruky od tejto situácie preč, pretože majiteľom alebo svoje aktivity tam má súkromná osoba. Podľa informácií tejto televízie firma, ktorá tam sídli, sa zaoberá výkupom a predajom šteniatok. Podľa slov muža, ktorý tam pomáhal hasiť požiar, povedal, že majiteľ tie vzácnejšie plemená mal doma, čiže tu zhoreli tie, ktoré asi až také vzácne preňho neboli.
Množiarne sú problémom, o ktorom počul asi každý z nás. Avšak stále je potrebné upozorňovať a objasňovať to, o čo ide. Väčšina z nás si pri pojme množiareň alebo množiteľ predstavuje nejakú budovu, pivnicu, kde sa psíky tlačia v klietkach pre králiky, celý život iba rodia a keď doslúžia, skončia na ulici alebo horšie.
Množiteľ berie psa ako predmet, ako biznis, niečo, čo mu zarába peniaze, povedzme ako keď predávate nejaký nadbytočný nábytok z domu alebo vec. Nábytok ale nepotrebuje jesť, nepotrebuje piť, nepotrebuje lásku, spoločnosť, nábytok necíti, nežije a nie je to tak ako psík, ktorý len rodí pre tohto množiteľa, zarába a keď prestane zarábať, stane sa zbytočným. Tieto psíky, ktoré majú byť rodiacimi strojmi, žijú často v klietkach tak, aby výkaly padali pod ne, nedostávajú poriadnu stravu, nápoj, mnohé neboli často ani na dennom svetle. Tieto psy za celý život nevidia svetlo, necítia pohladenie, nezačujú milé slovo, lebo je to len vec. Keď takáto sučka alebo pes prestane byť schopná mať šteniatka alebo ochorie, keď už nie je dostatočne dobrá na chov, stáva sa nepotrebnou a je nechaná napospas osudu. Toto sú tie zvieratá, ktoré sa často nachádzajú pohodené pri kontajneroch alebo v lese a ktorých obrázky sú naozaj srdcervúce.
Ako odhaliť takéhoto množiteľa? Pomerne ľahko, stačí, keď si pozriete inzeráty a niekto ponúka čistokrvného psa, čistokrvné šteniatko bez preukázania pôvodu. Samozrejme, nie vždy to takto musí byť. Ale veľmi často. Takéto šteňatá sa predávajú pomerne lacno. Avšak majiteľ, ktorý si v dobrej viere takéto šteňa kúpi, v krátkom čase zistí, že účty od veterinára sú oveľa vyššie, ako by mali byť, často zistí, že práve psík, ktorého si v dobrej viere kúpil, má rôzne choroby, deformity a ďalšie iné problémy.
Čiže ako tomu zabrániť? V prvom rade pokým nie je dopyt, nebude ani ponuka. Čiže ak my, aj my, ktorí by sme chceli psíkov, treba si pri ich kúpe dobre zvážiť, či vôbec treba kúpiť psíka, či nie je lepšie si adoptovať psíka z útulku, a keď už psíka kúpiť, tak si zistiť, akých má rodičov, ísť sa pozrieť na rodiča toho psíka, aby bolo istotou, že naozaj ide o psíka, ktorý nebol z takejto množiarne, ale možno naozaj sa stalo, že teda domáca fenka bola nakrytá a porodila šteniatka.
Je to vážny problém, ktorý máme možnosť riešiť. Naozaj, ja vás chcem poprosiť, aby sme tento návrh zákona posunuli do druhého čítania. Ak sú tam ešte nejasnosti, ktoré by bolo treba doladiť, je ešte stále priestor, verím, že aj tento zákon nebude politickým hlasovaním, ale bude zákonom srdca, ktorý pomôže mnohým zvieratám, ktorý pomôže zabrániť krutostiam, ktoré sú často robené na psíkoch.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Sopko, nie som si úplne istý, či vek šteňaťa nie je upravovaný buď v zákone o chove psov, ktorý novelizujeme niekde na inom mieste, že či nie je stanovený minimálny vek pre predaj, ale ak tam nie je, tak som otvorený tomu, aby sme to špecifikovali v druhom čítaní, pozmeňovákom vieme veľmi rýchlo buď na úrovni výboru, alebo na úrovni potom pléna to tam doplniť.
Súhlasím aj s tým, že možno by bolo dobré špecifikovať tú vrchnú hranicu, aj keď podľa mňa chovateľ, ktorý predáva psov, tak oveľa dôležitejšie sú podmienky ich chovu než ich vek. To znamená, spodok by mal byť určite určený, aby sa nám nepredávali proste štvor-trojtýždňové štence, ktoré ešte majú byť pri matke, ale ten vrch by som nechal otvorený, lebo keď on chce mať tie šteňatá proste rok na dvore a predávať ich až potom alebo ich chce podrobiť nejakému základnému výcviku a potom na základe toho dvihnúť cenu, to už je na ňom. Základ je, aby mali prístup k vode, prístup k žrádlu, aby mali venčenie, aby mali svetlo, aby mali podmienky na to, aby žili normálny život, aby nežili niekde v koterci zatvorené vo svojich vlastných zvratkoch a výkaloch. To je dôležité.
A čo sa týka podmienok ako keby ostatných chovu zvierat, tak my máme strašne veľa ešte dier v zákonoch, ktoré treba zaplátať. Netýka sa to len psov, týka sa to spoločenských zvierat, vo všeobecnosti aj hospodárskych zvierat, ich chovu, ich zabíjaniu, prepravy a tak ďalej, tam sú veci, na ktorých môžme popracovať a tie by mali byť predmetom potom toho samostatného zákona o ochrane zvierat, ktorý chceme predkladať neskôr.
Ďakujem.