Áno, ďakujem. Takže ako som povedala pri uvedení tohto zákona, týmto návrhom reagujeme na situáciu v praxi. Ja by som len celkom na úvod k tejto problematike povedala, že tí, ktorí sa cestovným ruchom na Slovensku zaoberajú, tak dobre vedia, že zákon o cestovnom ruchu, ktorý existuje od roku 2010, sa rodil veľmi dlho a veľmi ťažko a vo veľmi širokej diskusii aktérov. Ja osobne pôsobím v samospráve od roku 2003, pričom v rokoch 2004 až ´9 som...
Áno, ďakujem. Takže ako som povedala pri uvedení tohto zákona, týmto návrhom reagujeme na situáciu v praxi. Ja by som len celkom na úvod k tejto problematike povedala, že tí, ktorí sa cestovným ruchom na Slovensku zaoberajú, tak dobre vedia, že zákon o cestovnom ruchu, ktorý existuje od roku 2010, sa rodil veľmi dlho a veľmi ťažko a vo veľmi širokej diskusii aktérov. Ja osobne pôsobím v samospráve od roku 2003, pričom v rokoch 2004 až ´9 som sa venovala propagácii a marketingu mesta, neskôr vedeniu kultúrno-informačného turistického centra, ktoré sme v tom čase zakladali ako mestskú neziskovú organizáciu, a ktorú som v rokoch 2009 až 2011 viedla ako riaditeľka, takže bol to presne ten čas, kedy sme boli na pulze niekoľkoročných diskusií a príprav na zákon, o ktorom je dnes reč. A preto si teda so znalosťou veci dovolím povedať, že napriek akýmkoľvek výhradám o jeho nedokonalosti, osobne považujem tento zákon za potrebný a užitočný a myslím si, že je dobré, že vznikol a vo svojej podstate v praxi aj zafungoval, aj keď vždy by sme si mohli povedať, že by to mohlo byť aj lepšie.
Teraz k samotnému návrhu. Zákon o cestovnom ruchu okrem iného rieši aj možnosť združovania subjektov verejného a súkromného sektora do tzv. organizácií cestovného ruchu, ktoré za určitých zákonom stanovených podmienok majú nárok na štátnu dotáciu. Horná hranica tej dotácie sa odvíja od výšky vybratej dane za ubytovanie, ktoré je členské. Obce a mestá na svojom území vyberú od ubytovacích zariadení, ktorému zase zaplatia turisti, návštevníci. To je známa vlastne bed tax, ktorú platíme všetci, keď sa ubytujeme kdekoľvek na svete. To je to 1 euro alebo 50 centov, ktoré zaplatíme k cene za ubytovanie. Toto je teda motivačný cieľ zákona, ktorý hovorí o tom, že čím viac v danej destinácii, čím viac turistov a návštevníkov v danej destinácii sa ubytuje a prenocuje, tak tým vyššiu dotáciu môže tá daná oblasť získať. Takže touto cestou je možné, okrem členských príspevkov, ktoré do organizácií platia jednotliví členovia, získať aj ďalšie prostriedky od štátu na zatraktívnenie ponuky produktov cestovného ruchu a teda prilákať do destinácie ešte väčší počet turistov a návštevníkov, resp. udržať ich tam o pár nocí dlhšie.
Ďalším motivačným faktorom tohto zákona mal byť aj princíp vyváženého partnerstva verejných a súkromných subjektov, ktoré takéto organizácie zakladajú. To znamená, že spolu so samosprávami, obce, mestá, sú spoluzakladateľmi aj subjekty cestovného ruchu, to znamená, hotely, reštaurácie, cestovné kancelárie, sprievodcovia, prevádzkovatelia zariadení ako lanovky, vleky, aquaparky a pod., a títo prevádzkovatelia alebo tieto subjekty sú všade na svete vlastne odkázané na spoluprácu v rámci trhu, lebo často ide o množstvo malých subjektov, ktoré si svoju pozíciu voči turistovi nedokážu obhájiť samotné, ale vždy len v nadväznosti na nejaké ostatné služby v danej destinácii. To znamená, keď niekam prídem do hotela, tak sa chcem niekde aj najesť, chcem niečo zažiť a celá destinácia má fungovať ako celok. Musí byť aj rozumne riadená ako celok.
Oblastné organizácie cestovného ruchu s nárokom na štátnu podporu podľa tohto zákona takúto šancu viac-menej aj ponúkajú. Samozrejme všetko je vždy v ľuďoch a sú aj funkčnejšie a menej funkčné príklady oblastných organizácií cestovného ruchu. V princípe však tento systém je nastavený dobre, ale čo vnímame ako problematické po tých niekoľkých rokoch praxe, ktorú máme za sebou, sú práve tie krajské organizácie cestovného ruchu, ktoré navrhujeme zrušiť, a dotácie na ne určené presunúť nižšie, teda na tie oblastné organizácie. Kým totiž oblastné organizácie cestovného ruchu, ako som povedala, sú budované zospodu samotnými obcami a podnikateľmi a sú tvorcami a nositeľmi produktov cestovného ruchu, tak krajské organizácie cestovného ruchu sú, voľnými slovami povedané, do prostredia natlačené akoby zhora. Zakladať ich môžu vyššie územné celky, pričom členmi sa okrem vyššieho územného celku môže stať iba oblastná organizácia cestovného ruchu, spadajúca do jej územia.
Zákon nám síce hovorí o dobrovoľnosti takéhoto zväzku alebo takéhoto spojenia, ale druhým dychom vlastne tieto oblastné organizácie k takémuto zväzku tlačí, v úvodzovkách, cez de facto sankciu, alebo trest, ktorý nastane, ak tam nevstúpia. Lebo zákon totiž hovorí, že ak nevstúpite do krajskej organizácie cestovného ruchu, kde teda musíte zaplatiť okrem iného členský príspevok minimálne 10 % z vašich členských, tak vaša dotácia, na ktorú máte nárok alebo ktorú by sme vám poskytli, bude znížená o 10 percent. Takže keď si to tie oblastné organizácie cestovného ruchu spočítajú, tak o tých 10 % by prišli tak či tak, no tak radšej ich dajú do tej krajskej organizácie cestovného ruchu, kde teda dobrovoľne, nedobrovoľne vstúpia v nádeji, že veď aspoň nejaká takáto spoločná organizácia im predsa len nejako pomôže a tie peniaze sa im predsa len nejakým spôsobom vrátia. No a navyše si povedia, že veď takto pomôžu tej krajskej organizácii získať aj nejaké ďalšie zdroje od štátu, pretože ten systém je taký, že nárok na štátnu dotáciu má aj oblastná organizácia, ale aj krajská organizácia, ak vznikne.
Ako som povedala, tá dotácia sa odvíja od celkovej vybratej dane za ubytovanie, pričom pre oblastné organizácie cestovného ruchu je to 90 % a pre krajské organizácie 10 % z dane vybratej v území členských obcí v týchto organizáciách, ako horná hranica dotácie, na ktorú môžu dosiahnuť. Takže na jednej strane tu máme vybratú daň za ubytovanie, ktorá je príjmom do štátnej pokladnice, a na druhej, štátnu dotáciu, ktorú z týchto peňazí štát rozdeľuje naspäť do územia medzi oblastnú a krajskú úroveň. A my v tomto systéme navrhujeme zrušiť krajskú úroveň, to znamená, krajskú organizáciu cestovného ruchu najmä z dôvodu, že tie peniaze, ktoré sa takýmto spôsobom prelejú, iba pretečú cez krajskú organizáciu, sú podľa nás len zbytočne dlho a zložito na ceste naspäť do destinácie, kde majú byť primárne použité.
Takže cieľom nášho návrhu je, aby sa peniaze určené na krajské organizácie cestovného ruchu dostali priamo a rýchlejšie k oblastným organizáciám cestovného ruchu, ktoré majú byť hlavnými tvorcami a nositeľmi produktov cestovného ruchu, nech nemusia platiť žiadne členské do žiadnych krajských organizácií a nech majú priamy dosah na tú časť dotácie, ktorá dnes preteká cez krajské organizácie.
Inštitút krajskej organizácie cestovného ruchu považujeme za nadbytočný nielen z administratívneho dôvodu, to znamená, že sú v ňom ďalší ľudia, vybavenie, kancelária, náklady, ale aj z toho dôvodu, že sa v nich zbytočne často duplikuje obsah činností, napríklad pri výstavách cestovného ruchu. Sú nezriedka vedľa seba stánky krajskej organizácie cestovného ruchu a oblastnej organizácie, jej členskej oblastnej organizácie cestovného ruchu, čo je, čo je absurdné. Aktivity sa duplikujú pri tvorbe webových stránok, pri tvorbe propagačných materiálov, marketingových posolstiev a tak ďalej. Každá oblastná organizácia, alebo teda zväčša majú svoju vlastnú webovú stránku, ďalšiu stránku má krajská organizácia a tak ďalej.
A čo je ešte dôležitejšie podľa nás, tak o činnostiach a o peniazoch v krajských organizáciách cestovného ruchu rozhodujú váhou väčšinového hlasu tí, ktorí do organizácie dali najviac peňazí. Ako to funguje v praxi? V praxi to funguje tak, že vyšší územný celok naleje do krajskej organizácie toľko peňazí, veď to je neúmerne vysoký vklad oproti tým ostatným členom, ktoré oni v živote nedajú dokopy, aby prebili tento členský príspevok, a potom si tam nastavia pomer hlasovania, že každých tisíc eur je jeden hlas. To znamená, ak dá vyšší územný celok 200-tisíc, nejaké dve, tri členské organizácie oblastné dajú každá po pár tisíc, tak jednoducho vyšší územný celok má plné rozhodovacie kompetencie a práva nad tým, čo sa s týmito peniazmi udeje. To považujeme za nesprávne a takýmto spôsobom by destinačný manažment rozhodne nemal fungovať.
Tým druhým bodom nášho návrhu je spomínaný posun termínov, ten som odôvodnila v dôvodovej správe. V podstate tam ide len o tom, aby sa vyplácanie štátnych dotácií organizáciám cestovného ruchu urýchlilo. A naozaj mnohé aktivity oblastné organizácie robia v lete, na jar a peniaze reálne, čo ukazuje reálna prax, im často prídu na účet až niekedy v septembri, možno v októbri a ony musia rôznymi finančnými mechanizmami teda to preklenovať, požičiavať si peniaze. Nie je to príjemné, takže je žiaduce skrátenie lehôt tak, aby im peniaze z ministerstva boli vyplatené najneskôr do leta.
Na záver by som chcela k tejto problematike povedať, že myslíme si, že napriek tomu, že sa jedná o poslanecký návrh zmeny zákona, tak tie zmeny, ktoré navrhujeme, je možné realizovať aj bez nutnosti nejakej zásadnej zmeny zákona. Uvedomujeme si ale, že problematika podpory cestovného ruchu je oveľa širšia, oveľa širšia, než je téma nejakých oblastných organizácií a krajských organizácií cestovného ruchu.
Dnes je nám zrejmé, že bude musieť prísť k rozsiahlejšej revízii zákona a bude k nemu musieť siahnuť predovšetkým vláda, pretože zrušila agentúru pre cestovný ruch a zatiaľ nie je jasné, akým spôsobom sa má po tomto kroku ďalej realizovať podpora cestovného ruchu na národnej úrovni. Aj agentúru rieši tento zákon. Sily sú roztrieštené. Na ministerstve dopravy zostalo torzo agentúry a sekcia cestovného ruchu, regionálny rozvoj sa presunul priamo pod Úrad vlády. Stále tu máme obchodné zastúpenia pod ministerstvom zahraničných vecí, zahraničné kultúrne inštitúty pod ministerstvom kultúry a chýba, chýba veľmi vlastne jednotná propagácia Slovenska v zahraničí. Trvalý stav bez národnej turistickej agentúry by bol krokom späť, lebo však snáď už ani neexistuje krajina, ktorá by nemala svoj národný tourist board.
Týmto návrhom chceme dať najavo, že táto problematika je veľmi, veľmi dôležitá (zaznievanie gongu). Je potrebné, aby sa cestovným ruchom urýchlene zaoberala aj vláda, ktorá na rozdiel od poslaneckých návrhov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa.
Pán poslanec Simon, netelefonujte v rokovacej sále! Ďakujem pekne.
Nech sa páči.
Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
Takže chceme apelovať týmto návrhom na túto problematiku a na to, aby sa ňou zaoberala aj vláda, pretože tá na rozdiel od poslaneckých iniciatív má možnosť disponovať, teda zahájiť medzirezortné pripomienkové konanie, má potenciál iniciovať širokú diskusiu o tom, ako ďalej v cestovnom ruchu. A na to odborná verejnosť už čaká. Odborná verejnosť už čaká, akým spôsobom cestovný ruch bude organizovaný. A pripomíname, že dlhodobé vákuum po zrušení Slovenskej agentúry pre cestovný ruch nikomu v brandži neprospeje. Zrušenie krajských organizácií cestovného ruchu je však uskutočniteľné pomerne jednoducho. Presun peňazí určených na krajské organizácie priamo na oblastné organizácie by pomohol priamo tam, kde je to potrebné. To znamená, priamo v teréne pri produkte, pri tvorbe produktov cestovného ruchu v jednotlivých destináciách.
Preto si myslíme, že tento návrh má opodstatnenie a prosíme vás o jeho podporu pri prechode do druhého čítania.
Ďakujem.
Skryt prepis
