Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja sa nebudem vyjadrovať k tomu, že či je správne alebo nesprávne používanie lietadla pánom prezidentom tak, ako vy to tu opisujete, ale budem sa vyjadrovať k tomu, ako prebieha tento proces. A ten proces je naozaj proces, pretože si myslím, že vy nemáte žiaden iný záujem, len prezidenta jednoducho odsúdiť, a to bez toho, aby on mal možnosť k tomu čokoľvek povedať. To znamená, že vy ste si vynútili toto načasovanie na tento bod, na čas, kedy pán prezident je mimo republiku, aby ste ho mohli okydať bez toho, že on by mohol na to reagovať. To, samozrejme, od niekoho, ako je pán Blaha, ktorý, samozrejme, je duchom, telom a činný marxista-leninista, sa dá očakávať, ale či ostatná koalícia má takýto svetonázor, že bez toho, že by niekto, kto je obvinený z vážnych vecí, sa mal možnosť nejako proti tomu brániť, že sa má takto odsudzovať verejne, to nie som si istý, že či to tak je. Jednoducho toto je v podstate politický show traum, je to snaha o politický atentát a bez toho, že by som sa vyjadroval k podstate veci, jednoducho namietam to, ako toto prebieha, lebo si myslím, že to má všetky parametre toho, že sa snažíte niekoho odstreliť bez toho, že by on mal k tomu možnosť niečo povedať.

Pán Blaha, bolo veľmi zaujímavé sledovať tie vaše myšlienkové pochody. Sám ste hovorili, že budete vystupovať k veci, ale obávam sa, že to bolo skôr také veľmi emotívne vystúpenie, za ktoré určite dostanete pochvalu.
Ja by som to zobral tak odzadu. Hovorili ste o prešľape pána prezidenta, za ktorý by mal zvážiť možnože zotrvanie vo svojej funkcii. Je to zaujímavé, že to hovorí práve člen strany, ktorá by, keby sa napočítali tie ich prešľapy, už dneska stála dávno na Evereste.
Ale skúsim, skúsim sa možnože priamo oprieť do tých čísiel, ktoré ste povedali a ktoré tu aj včera prezentoval pán minister, lebo videl som, že pri vašom prejave sa pán minister občas chytal za hlavu. Totižto vy ste hovorili o súkromných cestách za rodinkou, ale nemal som pocit, že by toto konštatovanie zaznelo niekedy práve z úst pána ministra, pretože stále nám neodpovedal na otázku, akým spôsobom bolo definované alebo určené, že tých 319 ciest nebolo na tie služobné účely.
Toto je takisto možnože výzva pánovi ministrovi, aby, keď sa chce ďalej vyhnúť nejakej takejto ostrej debate, aby zodpovedal otázky, ktoré tu už predtým padli. Čiže akým spôsobom, akou metodikou dospeli k tejto kategorizácii tých 319 letov, ako dospeli k sume toho jedného milióna eur, či vydal pán minister schválenie na lietanie pre pána ministra (pozn. red.: správne "prezidenta"), aby mali piloti nalietané hodiny, či bol niekedy pán prezident v minulosti upozornený na to, že by takýmto spôsobom nemal postupovať. Čiže ak by pán minister zodpovedal tieto otázky, som presvedčený, že mnohým ďalším vystúpeniam, ktoré tu možnože ešte zaznejú v rámci ústnej debaty, by sme sa vyhli.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. V duchu toho, čo hovoril rečník, by som chcel vyzvať poslancov koalície, aby sa dnes, keď sme dospeli k nejakej zhode, čo sa týka tak dôležitej témy, ako je zrušenie Mečiarových amorálnych amnestií, aby sa pri tejto príležitosti neznižovali k tomu, k čomu sa znížili včera, k naozaj nevyberaným podpásovým útokom na pána prezidenta. A ešte na základe rôznych zmanipulovaných čísiel a minimálne teda poloprávd.
Viete, že sme za transparentnosť ako opozícia, ako SaS, a preto sme aj ako opozícia podporili správu o letke alebo o letoch a s tým, že sme očakávali aspoň akú-takú serióznosť tejto správy, to znamená, že tam budú údaje dané do súvislostí, porovnania objektívneho charakteru atď. Dočkali sme sa nejakého poloutajeného dokumentu, skrývaného, s nejakými zmanipulovanými a účelovými číslami.
Naozaj chcem prízvukovať, neznižujte sa k tomuto aj dnes, teraz, keď sme dorokovali o amnestiách a budeme o nich hlasovať.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolega Matovič, je to pravda, tento zápas, ktorý sme tu zvádzali, nebol ľahký, každý si myslel, že robí zrejme maximum. Ja nemám ani krvavé oči a zo srdca si želám, aby cesta, ktorú si zvolíte, viedla k cieľu. Budem veľmi rád, ak moja skepsa voči tým, ktorým odovzdávame i moju právomoc, sa nenaplní, a keď Ústavný súd prerastie svoj tieň, ktorý je dlhý a nie veľmi pozitívny a umožní návrat spravodlivosti. Pravdou ale je, že zatiaľ a nieže zatiaľ, ale u mňa zrejme, ako hovorí pani ministerka spravodlivosti apriórne, v tomto prípade tá skepsa prevláda a veľká obava, že ak sa tá skepsa naplní a návrat spravodlivosti bude pochovaný Ústavným súdom navždy, je horšia ako čokoľvek druhé.
Preto, citujúc Martina Luthera, na tomto stojím a inak nemôžem, budem hlasovať proti, želajúci si vášmu rozhodnutiu dobrý koniec. A ak hovoríme o hazarde, áno, hazard v Bratislave sme zrušili, ale hazard s osudom Mečiarových amnestií, žiaľbohu, nerušíme.

Ďakujem. No, ja to tak obrazne. Stojíme 20 rokov pred zamrznutou riekou, ktorej ľad sa stenšuje. Stále sme sa snažili prebehnúť, ale nebola dostatočne veľká vôľa, aby sa to podarilo. Ale vieme, že ten ľad bude stále tenší a tenší a jedného dňa už tam nebude žiadny. A ja teda volím radšej opatrnú chôdzu po veľmi tenkom ľade ako prešľapovanie na mieste. Lebo je možné, že jedného dňa by sme aj chceli prejsť, ale už by sme sa dívali len na tekúcu vodu a toho by som sa nerád dožil.

Ďakujem pekne. S tým, čo si povedal, Martin, drahý priateľ, kolega, sa dá len súhlasiť, samozrejme, pokiaľ ide o ten étos a o to, o čo sa snažíš a v čo dúfaš, ako by sme s tým mohli nesúhlasiť.
Len, bohužiaľ, otázka znie tak, že či tie prostriedky, ktoré sa na dosiahnutie tohto ideálu používajú, že či sú ozajstné, či sú správne a či nepovedú k presnému opaku toho, v čo dúfame. A keďže riziká spojené s týmto projektom sú obrovské, tak my, čo máme, samozrejme, ako každý iné skúsenosti ako tí, čo dúfajú v to najlepšie, tak potom musíme akosi uprednostniť tie pochybnosti, ktoré v súvislosti s týmto návrhom existujú a ktoré existujú v súvislosti s tými ľuďmi, ktorí tento návrh primárne priniesli a ktorí ho podporujú.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Martin, do veľkej miery, alebo teda v plnej miere súhlasím s tým, čo si ty povedal. Ja rovnako cítim, že sa v tieto dni deje v tejto sále veľká a historicky veľká vec, a napriek tomu, že bolo k tej téme povedané množstvo, a napriek tomu, že tu bolo povedané aj množstvo pochybností, či už v duchu istej miery viac alebo menej nedôvery voči postupu, akým spôsobom majú byť tieto amnestie zrušené, ja som tiež presvedčená, že, že, a cítim to tak, že teraz je ten moment, kedy tomu treba dať šancu napriek tomu, že tiež máme množstvo pochybností, tiež mám možno množstvo otázok, ale rozhodla som sa, tak ako som sa už v minulosti mnohokrát vyjadrila, že spravím všetko preto, pokiaľ budem mať tú silu, prispieť svojou troškou k tomu, aby tieto Mečiarove amnestie boli zrušené, tak preto som sa rovnako rozhodla dať tomu tú dôveru a prispieť k tomu, aby ten proces mohol nastať.
A budem dúfať a budem veriť, že to nebude zneužité a že tá spravodlivosť nakoniec naozaj dôjde. Som presvedčená, že spoločnosť si to zaslúži, som presvedčená, že to, čo tu už 20 rokov traumatizuje našu spoločnosť, by malo dostať niekedy bodku. A ja chcem veľmi veriť, že to bude práve tento moment. Ďakujem pekne a rovnako ďakujem všetkým, ktorí to vnímajú a budú vnímať podobne ako ja.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Emocionálne som to uviedol v tej predchádzajúcej časti, takže dneska by som chcel už len zo svojho pohľadu ukončiť tento proces.
Myslím si, že sa deje veľká vec a pripomína mi to popravde situáciu, keď sa rušila trestnoprávna imunita poslancov, že po tých mnohých hlasovaniach, keď všetci hovorili, nie, nechceme, nedá sa, tak tu zrazu prišla tá nervozita, že, kurnik, budeme musieť za to nakoniec stlačiť to tlačítko. A veľa kolegov a kolegýň vtedy chodili, že, no a už sa inak nedá, už to musíme spraviť a nakoniec to prešlo plošne, na pár výnimiek možno.
A dneska sa zrejme stane to isté. A veľa ľudí, ktorí si dlho mysleli, že amnestie Vladimíra Mečiara ostanú naveky nezrušiteľné a nedotknuteľné, dneska aj proti svojej vlastnej vôli si povedia, že vzhľadom ku spoločenskej objednávke a vzhľadom k objednávke voči histórii tejto krajiny ich vlastná vôľa musí ustúpiť ich vlastnému vedomiu a svedomiu. Chvalabohu, to máme napísané v ústave a tým sa budú aj riadiť.
Myslím si, že ak sa dnes dostaneme k tomu, že naozaj vytvoríme predpolie na zrušenie Mečiarových amnestií, tak môžme občanom tohto štátu dať základ nádeje, že aj s mnohými neprávosťami dnešnej doby sa jedného pekného dňa niekto vyrovná. A ak proces, ktorý by dnes mohol začať, aj skončí zrušením Mečiarových amnestií, tak to, čo som hovoril na tomto mieste, keď táto vláda priniesla do parlamentu svoje programové vyhlásenie, že jej základnou a najdôležitejšou úlohou je aspoň čiastočne prinavrátiť dôveru občanov v štát, by aspoň čiastočne mohla byť naplnená. Že sa môžme dostať do situácie, kedy oproti všetkým neduhom správy spoločnosti a štátu si pri jednej významnej veci budú môcť občania spraviť kvačku, áno, toto sa zvládlo, toto sa urobilo, toto je možné spraviť.
A ak na základe zrušených Mečiarových amnestií a obnovených konaní dokonca bude aj dokonaná spravodlivosť, budú ľudia obžalovaní, odsúdení a potrestaní, tak je možné, že tí, ktorí sa tvária ako nedotknuteľní, a že, ako povedal jeden pán v TA3-ke, mne už sa nič nestane, môžu začať mať obavy. A toto je, myslím, dobrý signál.
To je ten dôvod, prečo som rád, že došlo k dohode medzi pánom Kresákom a pánom Budajom a všetkými zastúpenými okolo nich a že ten pozmeňovák, ktorý máme na stole, tu je. Som rád, že s veľkou pravdepodobnosťou sa nájde viac ako 90 hlasov v tomto pléne, a veľmi dúfam, že to, čo som povedal naposledy, že hlavne ľudia, ako je Béla Bugár, Fero Šebej, pani Žitňanská, Peter Kresák, naozaj budú strážiť ten proces podľa svojich najlepších schopností tak, aby to tu neskončilo fraškou.
Ďakujem pekne.

Pani predsedajúca, ja mám návrh, aby sme sa všeobecným súhlasom dohodli na tom, ako to má byť a teraz hneď. (Reakcie z pléna.)