Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Bernaťák, predbehol ma síce môj kolega Ondrej Dostál, tiež som vlastne chcel upozorniť na to, že prečo to vlastne riešite iba na tento jediný kraj, na tento jediný rok a neriešite to systémovo v celom tom zákone, aby sa takéto veci nestávali ani v budúcnosti, lebo sa mi to zdá také divné úplne akože riešiť prechodné obdobie nie polroka, ale rok iba, hneď po týchto voľbách do VÚC, aby náhodou tí primátori a starostovia, ktorí budú kandidovať a budú zvolení za županov, tak aby na ich miesta neboli náhodou môcť byť zvolení ďalší nominanti. Je to ozaj divné, že týka sa to len týchto jedných volieb a nebude sa to týkať systémovo všetkých ďalších volieb. Ďakujem.

Pán poslanec Bernaťák, tvrdíte, že ten dôvod je, aby sa neprekrývali, neprekrývali kampane, aby nebol nejaký kandidát zvýhodnený alebo neznevýhodnený, zvýhodnený alebo znevýhodnený. Nie je mi teda jasné ako. Že či mal dve kampane za sebou alebo má dva finančné limity na jednu kampaň, na druhú kampaň a môže viacej čerpať, ale ak v tom vidíte problém, tak ste to mali urobiť nie v prechodných ustanoveniach, ale dať to do zákona, že to nemôže byť polroka alebo rok. Lebo predsa ak by to tak bolo, no tak, tak to tak bude aj o štyri roky a o osem rokov. Tak isto môže nastať tá situácia, že sa budú prekrývať, prekrývať tie kampane. A aby som teda ešte aj dokončil tie dôvody. Tam naozaj môžu nastať aj praktické problémy. Môže nastať, že nebude určený zástupca, lebo nie každý starosta si musí určiť zástupcu alebo zastupiteľstvo nemusí zvoliť zástupca a môže sa stať, že bude dlho, povedzme rok alebo niekoľko mesiacov, bude obec bez štatutárneho zástupca.
A vec, ktorú ste si možno neuvedomili, ale ktorá tiež súvisí, to sa týka všetkých volieb, teda nielen volieb starostov a primátorov, kde uznávam, že je málo pravdepodobné, aby sa nenašiel nejaký zástupca starostu alebo primátora, ale to sa týka aj poslancov. Môže sa stať, že sú zvolení poslanci, teda zvolení poslanci, vyčerpajú sa náhradníci, už nie sú zvolení žiadni noví náhradníci a tým pádom nie je možné doplniť zastupiteľstvo. Opäť môže sa stať v dôsledku vašej novely, že niekoľko mesiacov, v extrémnom prípade až skoro rok, budú fungovať niektoré zastupiteľstva v neúplnom zložení a nebude ani teoreticky možné ich doplniť, lebo z piatich poslancov traja odstúpia, nebude žiadny náhradník, tak to zastupiteľstvo za celý rok nebude môcť vlastne nič spraviť, lebo bude trvalo neuznášaniaschopné v dôsledku vašej novely.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán predkladateľ, chcem vám zaželať všetko najlepšie k narodeninám aj takto verejne, keďže sa tu už dneska gratulovalo poslancom, ktorí majú narodeniny. Napriek tomu si ale neopustím päť kritických poznámok k návrhu zákona, ktorý predkladáte. No prihlásim sa snáď ešte k nejakému inému bodu, kde vás aj pochválim, ale v tomto bode budem kritický napriek teda tým narodeninám.
Tá prvá poznámka sa týka celkového nastavenia vášho návrhu, pretože váš návrh hovorí o tom, že v období od 31. októbra tohto roku až do uskutočnenia riadnych komunálnych volieb nemožno uskutočniť doplňujúce komunálne voľby, keď sa uvoľní mandát starostu, primátora alebo takého poslanca zastupiteľstva obecného, mestského, miestneho, ktorý, ktorý nemá náhradníka. To znamená, že rok nebude môcť byť uskutočnená doplňujúca voľba v komunálnej politike, ak sa uvoľní nejaká funkcia.
Ako je to doteraz? Doteraz je to tak, že ak sa uvoľní takéto miesto teda zanikne mandát starostovi alebo primátorovi alebo poslancovi zastupiteľstva a nie je zvolený náhradník za poslanca zastupiteľstva, tak sa uskutočnia nové voľby, ktoré vyhlási predseda Národnej rady, ale to neplatí v posledných šiestich mesiacoch, teda nie v posledných dvanástich, ale v posledných šiestich mesiacoch funkčného obdobia samosprávy.
Od roku 2014 máme schválený nový volebný zákon, ktorý miesto pôvodných volebných zákonov pre jednotlivé typy volieb dal všetky do jedného, urobil to tak trochu, že, že miestami ich v podstate iba prekopíroval a urobil z nich časti volebného zákona.
Ale máme novú právu úpravu miesto tej, ktorú som popísal a ktorá bola v zákone o komunálnych voľbách. Teraz máme časť, ktorá sa týka komunálnych volieb v tom spoločnom volebnom zákone, a tam je to upravené takto: Ak sa uvoľní mandát primátora alebo starostu alebo poslanca, ktorý nemá náhradníka, tak sa konajú doplňujúce voľby s výnimkou prípadu, že sa tak stane v posledných šiestich mesiacoch funkčného obdobia samosprávy.
Kladiem si otázku, čím sa stará a nová právna úprava od seba líšia? Odpoveď je: ničím. Doteraz platný volebný zákon aj nový volebný zákon vo vzťahu k samospráve predpokladá, že v posledných šiestich mesiacoch funkčného obdobia samosprávy nemožno uskutočniť doplňujúce voľby primátora, starostu alebo poslanca zastupiteľstva. Čuduj sa svete, jediný časový úsek, keď to nebude polroka, ako to je, ako to bolo doteraz alebo ako to bude odteraz už možno navždy, kým sa nezmení ten zákon, jediný časový úsek, keď to má byť celý rok, je práve teraz.
A teraz sa pýtam prečo? Keby to bolo, že sa rozhodnete, že nie je vhodné, aby posledný rok funkčného obdobia, že je to zbytočné, je to nakrátko, tak to mali, tí vaši predchodcovia to mali dať do toho spoločného volebného zákona a malo to tam byť navždy, že posledný rok funkčného obdobia sa už nevolí nový starosta a nový primátor, iba sa, iba sa, iba sa teda, pokračuje nejaký jeho zástupca. Ale vy ste to tak nenavrhli ako systémové riešenie a vy ste novelizovali ten zákon teraz v tomto funkčnom období a opäť ste to tam nenavrhli. Navrhujete to teraz ako takú mininovelku pre iba tento jeden prípad, keď zhodou okolností je to poslednýkrát, čo komunálne voľby a krajské voľby nie sú v jednom termíne.
Tak potom sa nečudujte, že pre tento zákon sa vžilo označenie lex Raši a že tu existuje silné podozrenie, že to robíte v podstate len preto, aby ak nejakého vášho starostu alebo primátora zvolia voliči v krajských voľbách za župana a teda nebude môcť byť ďalej primátorom alebo starostom, aby ten jeden rok nedovládol nový primátor alebo nový starosta, ktorého si zvolia obyvatelia daného mesta alebo obce, ale aby dovládol jeho zástupca, ktorého si ten odchádzajúci primátor alebo starosta, teraz už nový župan sám vyberie. Čiže možno máte nejaké iné dôvody, doteraz som ich nepočul, ani som si ich nikde neprečítal, že ak to nemá byť systémové riešenie, že nechceme natiahnuť tú lehotu, keď sa to nemôže z pol roka na rok, tak prečo iba teraz na tento jeden rok.
Druhý dôvod. Je to veľmi dlhé obdobie, jeden rok. Samozrejme, že sa stane, že primátor alebo starosta odstúpi, zomrie, zanikne mu mandát, môže sa stať, a potom nejaké prechodné obdobie vykonáva tú funkciu jeho, jeho ustanovený zástupca. Ale je rozdiel, ak to obdobie je obdobím niekoľkých mesiacov a keď to obdobie má byť štvrtinou volebného obdobia, lebo jeden rok pri štvorročnom volebnom období je jedna štvrtina. A legitimita zástupcu starostu alebo primátora, ktorý v tom období bude zastupovať starostu a bude štatutárom obce a bude mať kompetencie štatutára obce, je úplne iná ako legitimita primátora alebo starostu, ktorý je zvolený v priamych voľbách.
Zástupcu primátora alebo starostu si vyberá primátor alebo starosta z poslancov zastupiteľstva. Áno, aj poslanci zastupiteľstva sú zvolení, ale predsa len ich legitimita a účel ich voľby je úplne iný, ako je legitimita a účel voľby pri primátorovi a starostovi. A ďalší problém, ktorý s tým súvisí, zástupca nie je volený priamo spolu so starostom, ako je napríklad v Amerike volený viceprezident spolu s prezidentom. Je až dodatočne zvolený. Keď ja volím niekoho za primátora, tak neviem, kto bude jeho zástupca, obvykle neviem. Niekedy to môže dopredu povedať, ale musím vedieť najprv, že kto sú zvolení poslanci a až potom koho si z nich dotyčný primátor alebo starosta, starosta vyberie. A tá legitimita by možno bola iná, keby zástupca primátora alebo starostu bol volený alebo potvrdzovaný zastupiteľstvom. Ale v tejto chvíli, lebo taká je platná právna úprava, je, že z poslancov zastupiteľstva si svojho zástupcu vyberá iba sám primátor alebo starosta. Pôvodne v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení to bolo tak, že zástupcu volilo zastupiteľstvo, zástupcu starostu. Ale ako postupne sa ten zákon menil a rástla a rástla moc starostov a primátorov a oslabovala a oslabovala sa moc poslancov zastupiteľstiev, tak sa stalo najprv to, že miesto toho, aby volilo zastupiteľstvo, tak zastupiteľstvo volilo na návrh primátora alebo starostu. A potom už ani to nestačilo, tak potom zastupiteľstvo bolo z toho procesu úplne vynechané a o zástupcovi primátora alebo starostu rozhoduje výlučne dotyčný primátor alebo starosta. Samozrejme, že je obmedzený ponukou, ktorú má k dispozícii, teda zložením zastupiteľstva. Nemôže tam dať úplne kohokoľvek.
Tretí možný problém, ktorý súvisí s vaším návrhom zákona, je to, že mandát starostu a primátora zaniká napríklad aj právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo za aj trebárs nedbanlivostný trestný čin, za ktorý dostane nepodmienečný trest odňatia slobody. Takže ak by došlo k takejto situácii a dochádza samozrejme aj k takejto situácii najmä, najmä, najmä v obciach, tak ak je to na to prechodné obdobie, tak povedzme. Ale tu sme v situácii, že štvrtinu volebného obdobia bude vykonávať mandát zástupcu starostu, ktorý reálne bude mať kompetencie starostu, niekto, kto je, kto je zvolený, určený, určený odsúdeným starostom. Dobre, takže ďalšie dve už nepoviem.
Ďakujem.

Áno, ďakujem, pán minister. Ja mám pocit, že možno došlo k nedorozumeniu, ale ja som nepočula odpoveď na tú otázku, ktorú sme kládli. Lebo gro tej otázky nebolo vysvetliť, akým spôsobom prešli vlastne tieto komunikácie pod správu samospráv, ale gro otázky bolo, že či ministerstvo podniká alebo vôbec začalo nejaké kroky alebo či sa začalo zaoberať tou otázkou, že koľkých ciest napríklad sa to týka, akým spôsobom sa dá k tomu prispôsobiť legislatíva. Pretože toto je obrovský problém, ktorý sa týka množstva obcí v samosprávnych krajov, aj krajov, aj iných samospráv, teda pod správu ktorých tieto komunikácie jednotlivé patria. Lebo je množstvo proste situácií, kedy starosta sa musí starať o cestu, o nejakú miestnu komunikáciu, ktorá v zásade je na cudzích pozemkoch. Čiže podľa zákona o obecnom zriadení mu ukladá povinnosť, aby teda zabezpečil dostupnosť pre občanov. Čiže už len to, že odhŕňa na tejto komunikácií sneh, že ju nejakým spôsobom udržuje a že nemá dosah na to, ako si ju vysporiadať teda bez toho, aby, že by samozrejme mal zaplatiť množstvo peňazí za geometrické plány, lebo to je otázka, že kto to zafinancuje. Jednoducho je to obrovský balík problémov, na ktorý sme upozornili aj pri včerajšom prerokovaní zákona o pozemkových úpravách, a kde sme teda upozornili na to, že táto téma sa týka aj komunikácií.
Takže moja otázka bola, že či vôbec ministerstvo podniká nejaké kroky, či sa týmto vôbec zaoberá, či má napríklad zmapované, akého množstva úsekov alebo koľkých kilometrov takýchto ciest sa to týka, prípadne aký by to malo dosah na štátny rozpočet a tak ďalej. Čiže akým spôsobom ministerstvo pristupuje k tomuto veľmi závažnému problému, ktorý sa len podľa informácií, ktoré mám ja v Trenčianskom kraji, napríklad môže týkať možno až tretina obcí. Je to naozaj veľké množstvo obcí a veľké množstvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán podpredseda vlády, ďakujem za odpoveď. Ja nemal som v úmysle vyvíjať žiadnu paniku. Iba som sa spýtal, keďže som sa dozvedel o tejto iniciatíve, aký je k tomu váš postoj, keďže vy ste relevantný člen vlády pre túto problematiku. A teda ak dobre rozumiem tej odpovedi, tak vaše ďalšie aktivity sa nebudú uberať k zmene toho poskytovateľa, ale k prehodnoteniu podmienok, za ktorých on v súčasnosti poskytuje, poskytuje alebo teda spravuje doménu.sk. A ja teda nechcem nikoho biznis obhajovať. Ja keď chcem niečo obhajovať, tak chcem obhajovať dobré podnikateľské prostredie a dobré podnikateľské prostredie určite nie je v krajinách, kde sa takýmto činnostiam môže venovať iba štyridsať štátom vybraných firiem. A to naše liberálne prostredie, a dúfam, že sa zhodneme v tomto ohľade, je lepšie, ako ak by štát tuto príliš zasahoval a obmedzoval, obmedzoval podmienky. Čiže moja otázka bola vedená iba touto snahou. Ďakujem.

Pán predseda vlády, ďakujem vám za odpoveď. Ubezpečujem vás, že jediná moja forma účasti na privatizácii bolo, že som si kúpil kupónovú knižku. A nepripisujem vám vinu za povojnové usporiadanie Európy, ale s poľutovaním konštatujem, že som sa z vašej odpovede opäť nedozvedel váš jednoznačný názor na komunistický režim. Vy sám často hovoríte alebo občas hovoríte o boji proti extrémizmu, o tom vlastne bolo vznik vašej vlády údajne, že staviate hrádzu proti extrémizmu. A v tejto súvislosti je dôležité, aby politici zaujímali jasné postoje nielen k extrémizmu, ale aj k obom totalitným režimom, ktoré Slovensko zažilo v 20. storočí a ktoré sú zdrojmi extrémizmu. A tie totalitné režimy sú ako fašistický, tak komunistický. A nemali by sme relativizovať zločinnosť ani jedného z týchto režimov.
Čo by ste povedali napríklad na to, keby niekto o fašistickom Slovenskom štáte sa vyjadroval takým spôsobom, ako sa vy vyjadrujete o komunistickom režime? Teda, že to nebolo všetko len čierna diera, že ľudia poctivo pracovali, čo je nepochybne pravda, že nám je síce ľúto tých 10 tisícov ľudí, ktorí skončili v koncentračných táboroch, lebo ich tam ten štát vyviezol a ešte bolo zopár iných zlých vecí. Ale veď bola to slovenská štátnosť, rozvíjalo sa hospodárstvo, rozvíjala sa kultúra. Nemôžme to predsa zatracovať ako celok z úcty k tým ľuďom. Nebola by to relativizácia zločinov komunistického režimu?
A úplne, úplne záverom. Chcem sa spýtať, či vám nie je trochu trápne, aké otázky vám kladú poslanci vašej vlastnej strany, pretože toto má byť priestor pre slobodnú diskusiu v demokratickom parlamente medzi vládou a opozíciou a nie priestor na kladenie servilných otázok, ako by mohli zaznieť aj v komunistickom režime.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, možno v podstate a rýchlo veľmi ja sa napojím na faktickú pána Janckulíka. My sme na problém toho, čo nás môže čakať vo vzťahu k podpisu modelu PPP na obchvat Bratislavy, upozorňovali. Upozorňovali sme na to viackrát, upozorňovali sme na to ešte pred podpisom, v čase, kedy sa prezentovala firma, víťazná firma, ktorá nakoniec je teraz koncesionárom. Boli sme stále ubezpečovaní, že bude všetko v poriadku, všetko je pokryté, všetko máme pod kontrolou. Upozorňovali sme ešte tesne aj pod podpisom ministra, v tom čase Brecelyho, že najprv nech vykúpi pozemky, najprv nech ukončí všetky stavebné konania, potom nech podpíše model PPP. Zároveň sme upozorňovali aj na to, že nebola využitá, stále by mohla byť alebo v tom čase mohla byť využitá aj forma financovania obchvatu zo štátneho rozpočtu. Počúvali sme stále argumenty, že nie, pretože nás tlačí čas. A ten čas bol taký, že keby sme vtedy začali konať v tej veci, tak by výstavba začala niekedy v polovici tohto roka alebo na jeseň, čo nakoniec aj tak bude. Boli by sme teda v situácii dnes, že by sme si mohli vyberať. Mali by sme vykúpené pozemky, myslím tým obdobie niekedy leta tohto roka, a mali by sme aj stavebné povolenia. A mohli sme sa rozhodovať, či podpíšeme model PPP alebo to budeme financovať zo štátneho rozpočtu. Teraz máme zviazané ruky.
Nemuselo by to tak byť, keby nás minister Brecely v tom čase počúval. A kde je dnes pán Brecely? Chcel by som ho pozdraviť. A, pán Janckulík, bol to váš predseda, dnes už ani nie je predsedom, v dnešných správach som sa dopočul, že sa vzdal nielen pozície predsedu strany SIEŤ, ale ešte aj odchádza zo strany SIEŤ. Takže toto je veľmi smutný príbeh. Nie preňho, to už nech si zváži sám, čo urobil a čo, aký záväzok podpísal pre nás všetkých, ale je to predovšetkým problém občanov, ktorí to všetci zaplatia.
Teraz k tej téme skrátené konanie. Áno, kolegyňa Janka Kiššová už hovorila o tom, že chýbali nám už v prvých dokumentoch v dôvodovej správe k tomu skracovaniu konania čísla, prečo, čo sú tie hospodárske škody. Nakoniec sme sa ich dozvedeli, že to teda sú škody súvisiace so zvýšenými požiadavkami majiteľov pozemkov, ktorí chcú na tom niečo zarobiť. Nikdy by som nepoužíval slovo špekulant, lebo tu už vstupujeme zase do nejakej roviny závisti, poukazovania, že niekto niečo predá, niečo na tom zarobí. Tu zase si myslím, že zlyháva ministerstvo dopravy v tom, že neinformuje s dostatočným predstihom obyvateľov, ktorí vlastnia pozemky v plánovaných trasách diaľnic, a nevaruje ich práve pred ľuďmi, ktorí na tých pozemkoch chcú neúmerne zarobiť. Je to nie chyba tých ľudí, je to chyba aj ministerstva dopravy, ktoré musí transparentne, ale hlavne dopredu informovať ľudí, pozor si dávajte, cez tieto a tieto trasy alebo pozemky pôjdu trasy diaľnic, nenaleťte nikomu, dávajte si na svoj majetok naozaj pozor.
Ale teraz poďme k tým škodám, ktoré boli spôsobené. No čím boli spôsobené a kto ich spôsobil? V zákone alebo v rokovacom poriadku Národnej rady je napísané odôvodnenie, kedy použiť skrátené legislatívne konanie pri značných hospodárskych škodách. V tomto prípade ale kto spôsobil tie škody? No spôsobil ich štát, ktorý také zlé zmluvy podpísal. Takú zmluvu, ktorú podpíše, zaviaže sa na rôzne kompenzačné opatrenia a nemá pod kontrolou, ako vidno, výkup pozemkov a proces stavebného konania. Takže štát sám si spôsobil škody a teraz namiesto toho, aby si aspoň toto priznal, že to bol štát, kto toto spôsobil a že si dá pozor v budúcich zmluvách, tak ide zmeniť kvôli tomu zákon a ide ho zmeniť v priebehu piatich dní. Pýtam sa teda, prečo teraz, prečo päť dní? Od januára už museli byť jasné tieto problémy, od januára tohto roka sa malo začať konať, mali sa do tohto vtiahnuť odborníci, do tvorby takéhoto zákona a bola by znížená hrozba toho, že to nakoniec skončí na Ústavnom súde.
Ja som si včera vypočul viac právnych názorov a rozhodne prevládala väčšina takých, ktorí hovoria o riziku protiústavnosti tohto zákona. Ja nechcem vykladať zákon, či je ústavný alebo nie, ale, a necítim sa takým odborníkom, ale bolo, bolo tých právnikov viac, ktorí sa vyjadrovali, a nehovorím to na základe výroku jedného.
Na záver by som možno povedal veľmi dôležitú vec a možno tam sme mali aj začať. Kto konkrétne bol pri celej tvorbe modelu PPP od začiatku pri ministrovi Počiatkovi? Kto bol ten, ktorý stále obhajoval výhodnosť modelu PPP pred všetkými inými modelmi, a kto bol ten, kto hovoril, že máme všetko pod kontrolou a pri celom tomto procese bol? Počúvali sme neustále, ako je to všetko v poriadku. A kto je pri tom aj teraz na ministerstve dopravy? Je to štátny tajomník Viktor Stromček. A ja si myslím, že, pán minister, strana MOST – HÍD a strana SMER, ktorej pán Stromček je nominant na ministerstve dopravy, preberte zodpovednosť minimálne v rovine politickej zodpovednosti a odvolajte ho z funkcie štátneho tajomníka. To je to, čo som chcel k tomuto zrýchlenému konaniu povedať. K samotnému obsahu sa potom vyjadrím, keď to bude v prvom čítaní, čo predpokladám, že nakoniec ešte dnes aj bude.
Ďakujem za slovo.

Dobrý deň všetkým prajem. My sme s pánom ministrom mali možnosť diskutovať na výbore o tom, prečo skrátené legislatívne konanie, prečo nie, možno, že niektoré argumenty, ktoré boli, ktoré tam zazneli, by bolo dobré povedať aj dnes tu v sále, prípadne troška ich rozviesť.
Ja som poukazoval hlavne na to, že áno, ideme tento zákon schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní, ale v prípade samotného zákona je veľmi sporná práve tá ústavnosť, ktorá môže narušiť ten účel, ktorý sa dneska sleduje práve tým zákonom. To znamená, že dneska tu máme naozaj, aby platil od 15., ale ak dneska samotný zákon niekto napadne na Ústavnom súde a požiada o predbežné opatrenia, tak, bohužiaľ, Ústavný súd naozaj môže povedať, že ten zákon platný nebude, prípadne čo sa stane, ak tento zákon nepodpíše prezident.
Skrátené legislatívne konanie sa má diať za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv, slobôd, bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Áno, tu hrozia naozaj hospodárske škody, ako aj sám pán minister povedal, stojíme medzi tými dvoma mlynskými kameňmi. Tie škody boli spomenuté, teda je to v tom odôvodnení, že hrozia, ale potom sa nedozvedáme nijakým spôsobom, z čoho to rezultuje. Zákon je ale postavený na boji proti špekulantom a je to práve pod rúškou nutnosti zefektívnenia procesu povoľovania výstavby samotných diaľnic. Ja si dovolím konštatovať, že áno, tí špekulanti vždy boli, sú a vždycky aj budú. Ale tiež si dovolím upozorniť a nechcem sa ich v žiadnom prípade nijako zastávať, ich konanie v súčasnosti, predpokladám, že nie je v rozpore so žiadnym zákonom. Jednoducho je to iba špekulatívne konanie, ktoré sme my vyhodnotili ako špekulatívne a brzdí nás vo výstavbe diaľnic.
Tak isto ste spomínali na výbore, že takýmto zákonom, ktorý teraz máme v tom skrátenom legislatívnom konaní, by sme vedeli do budúcnosti odradiť od takéhoto podobného konania v iných prípadoch. Ale čo keď ich to neodradí? Tak aj na tom výbore som sa pýtal, kam pôjdeme ďalej. Zbavíme ich svojprávnosti alebo ich rovno zastrelíme? Môžeme to do zákona dať. Sme ústavno, teda zákonodarný výbor. Aj, pán minister, toto je sarkazmus, určite nie je pozmeňovací návrh, ani ho nebudem v žiadnej forme predkladať, ani nebudem pod neho zbierať žiadne podpisy.
Ja sám mám so špekulantmi alebo špekulantom jedným, teda keď ideme podľa tejto definície, jednu osobnú skúsenosť. V roku 2015 sme chystali jeden projekt na využitie geotermálnej vody v Šamoríne, bol tam jeden existujúci vrt. Zašli sme za majiteľom, čo boli kúpele, je to taký liečebný dom a vtedajší riaditeľ, ktorý šéfoval práve tomuto liečebnému ústavu, tak nám dal možnosť využiť ten vrt, pretože oni sami ho využívali iba na pár percent, ale súčasne si zapýtal sumu, ktorá zodpovedala hodnote toho vrtu. Pretože on vedel, že jednoducho k tomu vrtu má ministerstvo zdravotníctva vydané ochranné pásmo, a teda my na tých pozemkoch, ktoré sme mali k dispozícii, bez jeho vrtu takéto využitie tej geotermálnej vody, bohužiaľ, nikdy nezrealizujeme. Projekt nakoniec padol, no a sám pán riaditeľ dneska sedí práve u vás na ministerstve dopravy, bol dneska aj na výbore.
Čiže toľko možno k tým, že kto sú akí špekulanti. Aj keď, samozrejme, toto sa nedá porovnávať k tomu, lebo vtedy tam nebol žiaden štátny záujem, ale ako vidíte, naozaj ľudia zmýšľajú tým smerom, ako čo najlepšie vyťažiť zo súčasnej alebo z momentálnej možnosti.
Už tu bolo veľmi veľa povedané, nebudem zbytočne naťahovať tú rozpravu, ale chcem povedať, že áno, tento zákon, ktorý ide do toho skráteného legislatívneho konania, my nechceme poprieť to, že tí ľudia čakajú a majú právo na tú diaľnicu. My chceme iba upozorniť naozaj na to, že ak budeme takýmto spôsobom ohýbať zákony, v tomto prípade dokonca možno v rozpore s ústavou, tak kam až ďalej sa dostaneme. A keď si zvykneme na takéto postupy, potom v neistote nebudú iba tí špekulanti, ale prakticky každý jeden občan Slovenska.
Takže ja si myslím, že tento zákon môže so sebou priniesť viacej rizík ako prínosov práve kvôli tej protiústavnosti, ako som dal aj to prirovnanie na tom výbore. Zdá sa mi, že dneska hasíme oheň práve benzínom.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, pán minister, kolegovia, kolegyne, vopred sa ospravedlním, ospravedlňujem, ak budem vo svojom vystúpení ostrejšia možno ako v iných prípadoch, ale myslím si, že v tejto veci a najmä z dôvodu, pre ktorý sa, jeden z dôvodov, pre ktorých sa prijíma tento návrh v takomto konaní, a to diaľnica D4, tak mám na to právo. Pretože v procese prípravy tejto diaľnice a na problémy s jej realizáciou a prípravou poukazujem od roku 2008, kedy sa prvýkrát, kedy prvýkrát vzišla myšlienka, že nultý obchvat Bratislavy sa transformuje na diaľnicu a stane sa z neho diaľnica a z toho dôvodu bol vnútený do územného plánu Bratislavského samosprávneho kraja ako diaľnica, aby sa na výstavbu mohli použiť eurofondy. V tom čase to bolo ešte vlastne prvé programovacie obdobie a takáto teoretická možnosť tam bola, ak sa stane táto diaľnica súčasťou koridoru TEN-T.
To sa nestalo. Samozrejme, bola, táto diaľnica nebola schválená Európskou úniou, aby bola do tejto siete zahrnutá, a to z toho dôvodu, že zjavne táto diaľnica nenapĺňa úmysel, aby vozidlá, pre úmysel, pre ktoré sa diaľnice stavajú.
Ale je treba povedať, že od roku 2009 v územnom pláne Bratislavského samosprávneho kraja aj ostatných dotknutých obcí a miest v územnom pláne je. Čiže hovoriť o tom, že nebola známa trasa, to nie je pravda, pretože tá trasa minimálne v trase koridoru je známa od tohto roku. To znamená, hocikto, kto len trošku sa venuje samospráve, sleduje územné plánovanie, tak mohol investovať do pôdy a od tohto roku si byť istý, že jedného dňa je pravdepodobné, že tú diaľnicu tam nejakým spôsobom štát bude stavať, a nemusel to byť špekulant, mohol to byť obyčajný človek, ktorý trošku rozmýšľa dopredu.
Od tohto roku 2009 prebiehajú rôzne procesy posudzovania vplyvov na životné prostredie, na jednotlivé úseky, avšak bez toho, aby táto trasa bola posúdená ako strategický dokument, ako v procese SEA. Som vstupovala do týchto procesov, cez Generálnu prokuratúru bola vyslovená aj námietka, že ten proces bol opačný. Aj nakoniec ministerstvo dopravy muselo pristúpiť a dodatočne takýto dokument spracovať, aj bol spracovaný. Tento dokument bol predložený na rokovanie vlády, aby sa doplnila tzv. koncepcia rozvoja, rozvoja diaľnic Slovenskej republiky, doplnok 3, ktorý mal do koncepcie tohto strategického dokumentu túto diaľnicu zahrnúť. Toto bolo z rokovania vlády stiahnuté a, pán minister, do dnešného dňa v oficiálnom dokumente ministerstva diaľnica D4 nefiguruje, ani ten úsek R7-ky. Napriek tomu dochádzalo k vynakladaniu obrovských finančných prostriedkov na ďalšiu prípravu, preprojektovanie a rôzne kadejaké štúdie, ktoré sa snažili zdôvodniť potrebu tej D4-ky, okrem dopravných analýz. Preto hovorím o tom a trvám si na svojom názore, že celá D4-ka v plnom profile tak, ako je povedaná, nesplní účel, na ktorý tieto obrovské prostriedky, takmer dve miliardy, a to ešte nehovoríme o tuneli Karpaty, majú byť vynaložené.
Opýtam sa vás, keď od tohto roku sme vedeli, že tá diaľnica pôjde, prečo sa tam nespravili pozemkové úpravy? Prečo štát nevyužil vlastný nástroj, ktorý mohol stáť ho nula peňazí? Pričom v tejto trase nemuselo byť vyvlastňovanie, mohlo tam byť, mohli tam byť štátne pozemky, keď by sa urobili v rámci pozemkových úprav.
Dodnes sa nepreukázala efektivita tejto trasy. Napriek tomu bol podpísaný projekt PPP. Napriek tomu sa obrovské peniaze plánujú do tzv. tunela Karpaty, ktorý má mať 11 km, je v trase, ktorý je veľmi, značne geologicky náročný. Geologická štúdia je utajená v geofonde, nie je sprístupnená pre ani odbornú, ani širokú verejnosť. Ja ako nielen poslanec, ako odborník, ktorý má prístup do knižnice geofondu, som si žiadala o sprístupnenie tohto dokumentu, mi bol odopretý tento prístup z titulu, že je utajený.
Pýtala som sa pána ministra na hodine otázok, ako je možné, že Národná diaľničná spoločnosť utají takýto dokument, ktorý je alfou a omegou pre posudzovanie tunela? Bolo mi povedané, je to z titulu toho, aby nedochádzalo k špekulatívnym výkupom pozemkov.
Pýtam sa vás, pán minister, ešte raz, akým pozemkom sa vykupuje pod tunelom? Tunel je z jednej diery do druhej diery v kopci, kde nie sú pozemky, pretože pozemky pod kopcom nemajú listy vlastníctva. A všetko po tie portály už je dávno oznámené, je dávno projektované a známe.
A ešte raz vás žiadam z tohto miesta, pán minister, aby bola odtajnená táto štúdia a aby bola sprístupnená s okamžitou platnosťou pre verejnosť. Je to situácia, kedy sa môžu opakovať tragické a ekonomické obrovské škody, podobné, ako sa dejú teraz v tuneli Višňová a v iných. Nepripusťme, aby nemala verejnosť, či široká alebo odborná, informácie o tom, ako sa tam plánuje tento tunel.
Vrátim sa k predmetu, k meritu tejto veci, o ktorej tu dnes hovoríme. Pán minister, toto je úplne obyčajné, prasprosté znárodňovanie. Neprípustné. Od roku 2009 mohlo dôjsť k usporadúvaniu týchto pozemkov a dnes vy idete takýmto spôsobom pošliapavať ľudské práva. Podobne ste konali pri Jaguari. Tam takisto dochádzalo k machináciám s pozemkom, k rozdielnym cenám. Na jednej strane od drobných ľudí sa vykupovali pozemky za malú cenu a potom následne, áno, tam verím tomu, že tá špekulácia bola, pretože umiestnenie Jaguaru nebolo dopredu známe, pretože tam bol znásilnený územný plán, tam boli znásilnené všetky procesy, ktoré, ktoré mali riadne prebehnúť, áno, a tam špekulácie boli. Máte dvojaký meter na ľudí a na snahy, ktoré robí vláda, a ktorá si myslí, že pre ňu zákony neplatia.
Pán minister, takže z môjho pohľadu sú to dve výzvy. Jedna výzva, aby sa tento zákon stiahol. Možno je to volanie o pomoc do pléna, ktoré zrejme nevypočuje, ale naozaj si myslím, že je to protiústavné a nesprávne.
A druhá výzva. Vás vyzývam, aby okamžite bola štúdia geologického prieskumu, pre geologický prieskum pre tunel Karpaty odtajnená v geofonde a sprístupnená pre odbornú verejnosť tak, aby ako každý jeden v čitateľni geofondu mal ju sprístupnenú, aby nemusel chodiť sa doprosovať nejakému projektantovi na, do Národnej diaľničnej spoločnosti a tam ponižujúcim spôsobom študoval takúto dokumentáciu, keď máme na to príslušnú inštitúciu a príslušné konania. Je to absolútne neprípustné, pretože potom dochádzajú takéto špekulácie a nezákonné situácie, ako ste nám navodili teraz.
Ďakujem pekne.

Ja nie celkom výbory. Ďakujem pekne za slovo, ale dnes majú naši dvaja kolegovia narodeniny, konkrétne pán Šebej a pán Matovič, takže touto cestou všetko najlepšie by som im chcel popriať za nás v našom klube. (Potlesk.)