Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Chcem sa tiež pridať k podpore zrušenia koncesionárskych poplatkov, pretože ich považujem za nenáležitý, nesprávny, nespravodlivý a dokonca aj nesociálny odvod štátu. Tento návrh zákona je tu už niekoľkýkrát a ja chcem veriť, že je poslednýkrát a že dôjde k jeho zrušeniu.
Chcem povedať len veľmi, veľmi v skratke a doplniť to, čo už aj kolegynka povedala, prečo som presvedčená, že koncesionárske poplatky nie sú správne. Som presvedčená, že ak sa spoločensky zhodneme na tom, že verejnoprávne vysielanie je verejný statok, má byť hradený z kapitoly štátneho rozpočtu a nie takýmto výberom zvaným koncesionársky poplatok. Tak ako je nastavený, nie je to ani koncesionárske, ani poplatok. Je to obyčajná skrytá daň za niečo, čo sa štátna autorita rozhodla zdaniť. A neexistuje tu žiadny súvis platby s využívaním konkrétnej služby. Navyše tak ako je týmto spôsobom financovanie nastavené, je to aj príliš nákladné. Podľa mojich informácií stojí ročne okolo milióna eur len výber týchto poplatkov. Nie je to ani efektívne. Poplatky platí okolo 1,2 mil. domácností a okolo 200-tisíc ich neplatí a s tým sú spojené zase ďalšie náklady na vymáhanie týchto peňazí. A navyše nie sú ani dostatočné. A preto je RTVS pravidelne dotovaná zo štátneho rozpočtu.
A ilúziu o tom, že práve takýto spôsob financovania zabezpečí nezávislosť a verejnoprávnosť, tak tento mýtus poprel už aj Robert Fico svojimi vyjadreniami, keď povedal, že v súčasnosti, dnes RTVS pri súčasnom nastavení koncesionárskych poplatkov je verejnoprávna televízia nie verejnoprávna. Žiaľ, celý tento problém on zúžil na problém okolo šéfa RTVS, a toto naozaj je ďaleko širší problém.

Ďakujem za slovo. Moment. Ďakujem za slovo. V úvode môjho príspevku mi dovoľte za seba osobne, ale aj za klub SaS skonštatovať, že, samozrejme, podporujeme predložený návrh zákona z dielne skupiny poslancov týkajúci sa zmeny financovania RTVS. Zároveň sa však domnievame a chcem z tohto miesta upozorniť na fakt, že situácia vo financovaní a najmä v hospodárení RTVS je oveľa, oveľa zložitejšia, ako si všetci vôbec dokážeme predstaviť, a súčasný návrh preto považujeme len za jeden z množstva nevyhnutných krokov, ktoré by podľa nášho názoru bolo potrebné, ktoré by boli potrebné na reformu RTVS.
Sme totiž presvedčení, že je potrebné rozpliesť množstvo otázok a množstvo najmä vzťahov, aby sa na konci celého procesu z RTVS stala inštitúcia naozaj verejnoprávna, nezávislá od politických tlakov, ale predovšetkým spravujúca verejné financie naozaj efektívne, transparentne a účelne. Musím z tohto miesta zopakovať a opäť pripomenúť, že rovnaký zákon navrhnutý stranou SaS parlament už raz schválil, ale vládna moc SMER – SD ho vzápätí zrušila. A prečo sa tak asi stalo, bude ešte predmetom môjho príspevku aj v rozprave k voľbe riaditeľa RTVS, ktorá nás ešte čaká.
Teraz mám na predkladateľov zákona ale takú otázku, ktorú si kladiem, a to je, ako sme prišli na číslo 0,15 % z HDP, minimálne 100 mil. eur. Ja predpokladám, že tou odpoveďou bude, že je to nejaké zvykové právo, lebo historicky sa zhruba toľko v RTVS doteraz ročne vždy míňalo. Ale myslím si, že by bolo konečne načase preskúmať, či je táto suma vôbec oprávnená a z čoho vôbec historicky vzišla. Lebo vieme, že financie zhruba v tejto výške prichádzajú do RTVS z dvoch zdrojov, a to z koncesionárskych poplatkov a zo zmluvy so štátom, to je chronicky známe. A cieľom vášho návrhu vlastne zákona je zrušenie týchto dvoch súčasných príjmov RTVS a ich nahradenie novým príjmom, ktorý by bol každoročne poskytovaný z rozpočtu, pričom sa presne a jasne teda určuje ten mechanizmus výpočtu jeho výšky. A píšete v dôvodovej správe, vy ste ako predkladateľ uviedli to, čo SaS od začiatku a opakovane tvrdíme, že koncesionárske poplatky sú fakticky len ďalšou daňou, navyše nesystémovou, pretože je viazaná nie na vlastníctvo prijímača, ale doslova na vlastníctvo spomínanej zástrčky. Ja len pripomeniem, že tento paškvil, ľudovo nazývaný zástrčkový zákon, vznikol v hlave ministra za SMER – sociálnu demokraciu.
Ale pokračujem ďalej. Ak niekto tvrdí, že RTVS je vďaka koncesiám, spôsobom financovania, týmto spôsobom financovania viac nezávislá a transparentná, tak si myslím, že pravý opak je pravdou. Ale myslím si, že pravdou je aj to, že ani len tou samotnou zmenou financovania, ktorú celkom správne navrhuje aj predkladaná novela zákona, sa takou nestane. Myslím si, že je smutným faktom, že po krátkom oživení v rokoch 2010 až 2012 sa celková pozornosť verejnosti aj politických strán od diania v RTVS a v kultúre všeobecne odvrátila, akoby v rezorte kultúry pod vedením ministra Maďariča na rozdiel od ostatných ministerstiev bolo všetko v absolútnom poriadku. Ale pozrime sa teraz na fakty.
Ako vyplýva z rozpočtu RTVS na rok 2017, počíta s už spomínanými príjmami vo výške cirka 100 mil., 101 mil. eur, z čoho približne 75 mil. eur pochádza z koncesionárskych poplatkov a zvyšok zo zmluvy so štátom. Keď sa pozrieme na výdavkovú časť, tak z tej vyplýva, že rozpočet sa chystá byť spotrebovaný napríklad aj takto: na mzdy 30 mil. eur a na platby do externého prostredia v roku 2017 33 mil. eur. V porovnaní s rokom 2016 sú mzdy zhruba na tej istej úrovni a platby do externého prostredia sa o niečo znížili, v minulom roku to bolo 40 mil. eur.
Takže tu sa práve zastavím na chvíľku pri tom fakte, nad ktorým rozmýšľam, a chcem vás poprosiť, aby ste porozmýšľali spolu so mnou. RTVS má podľa mojich informácií v súčasnosti okolo 1 400 zamestnancov. A ak sú moje informácie správne, tak súkromná televízia Markíza napríklad v počte zamestnancov osciluje medzi 250 až 400 z dôvodu, že si časť vysielania produkuje vo vlastnej réžii, a to všetko, podotýkam, bez jediného centu štátneho príspevku. Preto si kladiem otázku, kto sú vlastne tí mnohopočetní zamestnanci RTVS, keď z rozpočtu je jasné, že teda gro vlastnej tvorby RTVS sa realizuje prostredníctvom externých subdodávok.
Ďalej treba spomenúť, že vznik tzv. zmluvy so štátom, ktorú pán Viskupič niekoľkokrát nazval diabolská, bol odôvodňovaný nutnosťou podporiť domácu tvorbu. Avšak okrem toho, ako bolo správne aj povedané, tak nie je vždy jasné, koľko presne si ten-ktorý riaditeľ na ministerstve vylobuje a ako pekne vládnu garnitúru poprosí, ale oveľa diabolskejšia je podľa mňa iná vec, a to je tá, že prakticky neexistuje kontrola jej plnenia. Jediná kontrola, o ktorej viem, že bola vykonaná, tak to bolo za vlády Ivety Radičovej, ale táto po zmene vlády nebola dotiahnutá. Nie je jasné, čo presne sa s jej výsledkami na ministerstve udialo, a nemám vedomosť o tom, že by sa niekde objavili výsledky z tejto kontroly, resp. z akejkoľvek prípadnej ďalšej kontroly plnenia zmluvy so štátom zo strany ministerstva, ktoré to má mať v náplni práce. Takže odvtedy akoby stále visia vo vzduchu odôvodnené pochybnosti o spôsobe schvaľovania projektov financovaných z RTVS.
Ako už bolo naznačené mojím predrečníkom, tá samotná zmluva je taký paškvil, že o financovaní pôvodnej tvorby sa z nej nedozvieme prakticky nič, odporúčam si ju prečítať. Ono tie peniaze na pôvodnú tvorbu sa potom miešajú v jednom vreci z rôznych zdrojov a ich dôkladná kontrola by preto bola viac ako potrebná. Toto dvojzdrojové financovanie teda dovoľuje manažmentu RTVS s podporou ministerstva kultúry dlhé roky až do dnešného dňa tajiť procesy s výberom koproducentov a to aj takých, s ktorými sa celú históriu ich tzv. podnikania vlečie tieň podozrení na bezbrehé rozhadzovanie peňazí a podvádzanie, počínajúc napríklad filmom Jánošík a končiac rozdávaním trafík pre moderátorov mítingu strany SMER.
Myslím, že doterajší riaditelia RTVS ani pán minister s touto praxou nič neurobili a pokračuje sa v nej naďalej. S touto situáciou, rovnako ako aj s návrhom zákona, ktorý práve prejednávame, súvisí teda aj plač ministra Maďariča unisono so súčasným, ale aj bývalými riaditeľmi RTVS nad nutnosťou zvyšovania koncesionárskych poplatkov. Podobne falošne mi znejú aj hlasy z producentského prostredia, ktoré adorujú súčasný stav. Obávam sa, že je to len preto, že sa im možno len podarilo napojiť nejakým spôsobom na dobrý zdroj príjmov a majú možnosť zúčastniť sa výhodného ryžovania.
Pre ilustráciu ešte uvádzam, že z nezáujmu verejnosti alebo z tohto dôvodu, že verejnosť sa príliš nezaujíma, ale aj politici vo všeobecnosti sa popri všetkých kauzách, ktoré sa v našej spoločnosti riešia, tak sa o kultúru na Slovensku vlastne príliš nezaujímame, tak sa v RTVS a v slovenskej kultúre vyskytujú, vyskytli a vyskytujú také excesy ako výroba filmového diela so schválenými rozpočtami v hodnote desiatok miliónov eur, ktoré by aj HBO závidelo, ale ktoré verejnosť nikdy nevidela ani neuvidí, hoci sa na nich možno podieľala z vlastných daní. Myslím si, že aj piešťanské cétečko by zbledlo závisťou pri tom, ako hladko všetko v tomto rezorte oproti ostatným rezortom pomerne nepovšimnutom prechádza.
Na záver teda ešte raz: Súhlasíme so zmenou spôsobu financovania RTVS, je to naša dlhodobá agenda, ale vo svetle dlhodobého diania máme za to, že bude potrebné riešiť nielen zdroje jej financovania, ale najmä ich, oprávnenú výšku ich míňania, ich používania. Vo fungovaní RTVS je preto nevyhnutná nielen celková zmena finančných mechanizmov, ale najmä mechanizmov ich kontroly zo strany ministerstva. Inými slovami, otázka výšky príspevku, ktorým by bola RTVS financovaná zo štátneho rozpočtu, by sa podľa nášho názoru mala upraviť až podľa skutočných potrieb verejnoprávneho média a nie podľa zvykového práva, poprípade nejakého nekvalifikovaného odhadu. Ak máme stanoviť nejaké percento HDP, ktorým by sa RTVS mala financovať, tak jeho stanovenie by som si vedela predstaviť po, napríklad po komplexnom audite finančných tokov v tomto prostredí a podľa mňa potom by sme mali volať na prvom mieste. To by však bola zrejme téma až do druhého čítania. Takže, samozrejme, v prvom čítaní podporíme návrh v tom znení, v akom je predložený.
Ďakujem za pozornosť.

Pán podpredseda, chcem vás poprosiť, aby ste do záznamu dali uviesť, že pri hlasovaní o tlači 553 som omylom hlasoval za a chcel som hlasovať proti. Ďakujem.

Ja by som k tomu, čo kolega Mihál tu uvádzal, čo je z právneho hľadiska zaujímavá problematika, podotkol to, že podľa, minimálne podľa európskych predpisov je to tak, že neskoršia úprava, ak je, pokiaľ ide o sankcie v správnom konaní, ak je priaznivejšia, tak sa použije aj na delikt, ktorý sa odohral za predchádzajúcej úpravy. A tam je podľa mňa zaujímavá tá okolnosť, že je tam taká veľmi dlhá legisvakančná doba, lebo si myslím, obávam sa teda, že je tam zámer práve toho, aby sa čo najviac zredukovali tie prípady, ktoré by sa týmto pravidlom chceli riadiť. Tak aby to nebolo naozaj všetko len kvôli tomu, čo tu kolegyňa Janka Kiššová uvádzala, že to je všetko len o tom, že koľko peňazí sa vyberie.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem Jozefovi Mihálovi, že doplnil informáciu o tom, že sa chystá takáto novela. Kým ja som sa doteraz nevedela ubrániť len takému pocitu, že práve takéto opatrenie nie je vôbec žiadnou úprimnou snahou o boj s nelegálnou prácou, že je to len úplne plytké načapávanie na hruškách podnikateľov, aby sme im nejakým spôsobom znepríjemnili život, pretože takéto opatrenie ničím iným nie je, len práve takýmto chovaním sa štátu voči tým, z ktorých ten štát žije, tak teraz už sa neviem zase ubrániť inému pocitu. Tak je tu na stole návrh zákona, akým vieme nejakú absurdnosť zrušiť, ale my ju zrušiť nejdeme, ideme čakať na 1. 1. 2018. Tak keď ročne sa na týchto pokutách vyberie 1,2 mil. eur, tak teraz ideme čakať ďalší rok, lebo tá novela, teda ten, ten, tá, návrh novely sme tu už predkladali neskôr, tak ideme ďalší rok čakať na to a ďalší rok ideme tieto pokuty vyberať. A presne tento jeden, 1,2 mil. eur tým podnikateľom bude chýbať. Veď to nie je pár korún.
Čiže preto ešte raz vyzývam koalíciu, aby sa zamyslela, že či naozaj keď, keď aj vláda má takýto cieľ – odstrániť z legislatívy absurdnosť a odstránenie tejto absurdnosti je dnes na stole, tak prosím vás pekne, skúsme ju spoločne schváliť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona s kolegami podávame už druhýkrát. Podali sme ho aj v minulom roku. Vtedy v komunikácii s poslancami koalície sme zistili, že by tento návrh zákona aj podporili, pretože tiež vnímajú súčasný stav za absurdný. No napriek tomu tento návrh neprešiel, vraj pán minister chystá vládnu novelu, do ktorej chce tento náš návrh zákona zapracovať. Síce sa mi to nepáčilo, veď prečo, keď vieme, že máme v zákone hlúposť, tak budeme čakať, kým ju predloží niekto iný, keď máme na stole návrh zákona, ktorý by sme mohli schváliť a hlúposť z legislatívy odstrániť. No napriek tomu som sa celkom potešila, že aspoň takouto formou sa legislatíva zmení. Prešlo ale vyše pol roka a pán minister v tejto veci neurobil vôbec nič. Doteraz túto zmenu nepredložil, a preto využívam svoje právo a spolu aj s kolegami opakovane navrhujeme odstrániť z nášho právneho systému túto absurdnosť.
A to, aká je to absurdnosť, to skúsim vysvetliť na príbehu, ktorý teraz veľmi stručne poviem. Predstavte si, že podnikáte a máte malú fabriku. Zamestnávate ľudí a – ako to už v živote chodí – z času na čas niekto neplánovane vypadne. Napríklad pre chorobu alebo pre nejaký iný, akýkoľvek, ľubovoľný dôvod. A predstavte si, že ho nedokážete vykryť vlastnými zamestnancami. Jeden nemôže, u ďalšieho by ste prešvihli počet povolených nadčasov, u ďalšieho by ste nedodržali povinnú minimálnu prestávku a tak ďalej. Jednoducho nemáte možnosť nahradiť ho z vlastných zdrojov. Máte však v zozname niekoľkých potenciálnych záujemcov a s jedným z nich sa vám podarilo dohodnúť, že na druhý deň o šiestej ráno nastúpi. Nie je to váš zamestnanec, je to len uchádzač, na ktorého ste si v minulosti počas výberového konania nechali kontakt pre prípad, že sa v budúcnosti preňho nájde práca. Tento človek príde ráno o šiestej do práce a dohodnete si s ním zamestnanecký pomer. Človek aj nastúpi. Vašej účtovníčke začína pracovná doba o deviatej. Po príchode do práce spracuje potrebné formality pre prihlásenie nového zamestnanca a okolo desiatej ho prihlasuje na všetky potrebné inštitúcie, samozrejme, aj do Sociálnej poisťovne. Od prvého dňa zaňho riadne platíte všetky odvody a plníte si všetky zákonné povinnosti.
O niekoľko mesiacov neskôr vám príde kontrola z inšpektorátu práce. Tá zistí, že jeden váš zamestnanec nastúpil o šiestej ráno na rannú zmenu, no prihlásili ste ho do Sociálnej poisťovne až o desiatej hodine a siedmej minúte. Otvárate oči, pretože za tento strašný prehrešok dostávate pokutu vo výške dvoch tisíc eur, pretože to je najnižšia suma, akú vám inšpektorát práce za túto strašnosť môže udeliť. Druhýkrát ako zamestnávateľ vyvalíte oči, keď zistíte, že to nebolo všetko. Okrem pokuty 2-tisíc euro ste sa dostali do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov, čo vás ihneď diskvalifikovalo z možnosti uchádzať sa o verejné zákazky alebo o rôzne finančné príspevky od štátu. Niežeby ste mali niekedy pocit, že zrovna vy ste ten vyvolený, ktorý má nárok na takéto príspevky, ale predsa len akási teoretická šanca tu bola. No po tomto ste aj z takýchto možností, teoretických možností, diskvalifikovaný.
O niekoľko mesiacov chcete opäť prihlásiť nového zamestnanca na Sociálnej poisťovni a nefunguje im systém. Je to preukazné, pretože už poučený z minulých období si naskenujete obrazovku, kde vám systém hlási, že nefunguje, a prihlásite tohto zamestnanca až po sfunkčnení systému Sociálnej poisťovni, ale opäť neskoro. A scénka s kontrolou sa opakuje. Príde vám kontrola, zase zistí, že ste zamestnanca prihlásili neskôr, hoci ste mu všetko od prvého momentu jeho práce riadne platili, prihlásený bol neskôr, tentokrát ani nie vašou vinou, ale vinou Sociálnej poisťovne, a keď vám príde kontrola, tak vám za túto zasa opäť strašnosť vyrubia pokutu 5-tisíc euro, pretože už je to opakovaná nelegálna práca. A toto nebolo žiadne sci-fi, toto bol úplne reálny príbeh človeka, podnikateľa a ja chcem veriť, že sa to nezdá absurdné len mne, ale chcem veriť, že sa to zdá absurdné aj všetkým ostatným, ktorí si prišli tento návrh vypočuť.
Nás ten príbeh inšpiroval k návrhu na zmenu v zákone. Verím totiž, že takáto realita, že takáto aplikačná prax nebola cieľom zákona o nelegálnej práci. Chcem veriť, že je to len výsledok nejakej nepozornosti alebo nedostatočného domyslenia dôsledkov niektorých ustanovení, a chcem veriť, že podporíte opravu, ktorú s kolegami Jozefom Mihálom a Eugenom Jurzycom navrhujeme.
Cieľom nášho návrhu je zmeniť a zmierniť definíciu pojmu nelegálne zamestnávanie. Podľa platného zákona sa za nelegálne zamestnávanie považuje aj oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne a to aj v prípade, že v čase kontroly zo strany inšpektorátu práce už zamestnanec je prihlásený v Sociálnej poisťovni. A my máme za to, že pokiaľ inšpektorát práce pri kontrole nelegálnej práce zistí, že zamestnanec má riadnu pracovnú zmluvu, respektíve dohodu a podobne a zamestnávateľ ho už pred kontrolou prihlásil a riadne zaňho všetko platí, nie je tu dôvod na vyrubovanie takejto pokuty. Ak tam má byť nejaká pokuta, nech je symbolická za neskoré prihlásenie, ale vonkoncom nie 2-tisíc eur pokuta a následne firma putuje na nejaký blacklist nelegálne zamestnávajúcich podnikov. Za nelegálne zamestnávanie by sa mali považovať len také prípady, kedy zamestnanec nie je prihlásený do Sociálnej poisťovne v čase, kedy prebieha kontrola inšpektorátu práce vôbec To znamená, príde inšpektorát práce na kontrolu a vy zamestnanca, ktorý evidentne pracuje, nemáte ho prihláseného na Sociálnej poisťovni, tak žiadne také, že práve som to plánoval spraviť, nech kľudne neplatí, nech kľudne nefunguje, pretože to by bol veľmi neúčinný boj proti nelegálnej práci. Ale pokiaľ má riadne všetko prihlásené a riadne sa zaňho platí, tu nie je žiadny dôvod na pokuty.
Chcem veriť, vážené plénum, že tentokrát tento návrh zákona prejde a že nebudeme čakať na prísľuby ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána ministra Richtera, pretože vidíme, že jeho sľuby nefungujú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene aj mojich kolegov Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu a mňa predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je zmeniť a hlavne zmierniť definíciu pojmu nelegálne zamestnávanie. Podľa platného zákona sa za nelegálne zamestnávanie považuje aj oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne a to aj v prípade, že v čase kontroly zo strany inšpektorátu práce už zamestnanec je prihlásený v Sociálnej poisťovni.
Máme za to, že pokiaľ inšpektorát práce pri kontrole nelegálnej práce zistí, že zamestnanec má pracovnú zmluvu, respektíve dohodu a podobne a zamestnávateľ už pred kontrolou prihlásil zamestnanca do Sociálnej poisťovne, nie je žiaden dôvod vyrubiť mu pokutu za nelegálne zamestnávanie len a len preto, že k prihláseniu zamestnanca do Sociálnej poisťovne došlo povedzme hodinu alebo deň po tom, ako tento zamestnanec začal pracovať. Podľa platného zákona však prípad uvedený v predchádzajúcej vete je definovaný ako nelegálne zamestnávanie. A práve tento nežiaduci stav, ktorý chcem veriť, že je dôsledkom nejakej nepozornosti alebo zle napísaného zákona, práve chceme v tomto návrhu upraviť.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Účinnosť sa navrhuje od 1. 9. 2017.
Toľko v predložení. Ďakujem veľmi pekne a zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy. Ďakujem.

Pán poslanec Galko, myslím, že sa zhodneme, že nám ide o vec, nejde nám o nejaké autorské práva. Podobne je to aj pri návrhoch zákonov, kde sa nie úplne výnimočne stáva, že opozícia príde s nejakým návrhom zákona alebo pozmeňujúcim návrhom. Koalícia ten návrh odmietne, lebo veď opozičné návrhy sa štandardne neschvaľujú. A potom po čase príde nejaký koaličný poslanec s podobným návrhom. Je to realita. Netreba z toho nič ďalekosiahle odvodzovať. A myslím si, že keď nám ide o vec, tak je lepšie, keď sa dobrá vec presadí takýmto spôsobom, ako keby sa nepresadila vôbec.
Ale tuto predsa len si myslím, že sme v trochu špecifickej situácii, pretože zákony bežne rozdeľujú koalíciu a opozíciu a na otázky ekonomické, sociálne, školstvo, zdravotníctvo je normálne, ak má koalícia a opozícia rôzny názor. A tu, hovoril som o tom aj vo svojom vystúpení a hovoril nakoniec aj v tom úvodnom vstupe pán poslanec Fedor, je dôležité, aby existoval konsenzus medzi koalíciou a demokratickou opozíciou v otázkach bezpečnosti, v otázkach zahraničnej politiky. Tak možno aj takéto maličkosti, že miesto toho, aby sme sa naťahovali, alebo miesto toho, aby sme iba očakávali, že ten druhý podporí náš návrh, myslím si, že by zlepšeniu tej atmosféry a budovaniu konsenzu v zásadných otázkach pomohlo aj to, keby dokázali koaliční a opoziční poslanci v takýchto veciach výnimočne prichádzať povedzme aj s nejakými spoločnými návrhmi a iniciatívami.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja túto príležitosť využijem na to, aby som hneď na začiatok povedal, že by som poprosil technikov, aby sa mi pozreli na zariadenie, lebo už druhýkrát som sa musel prihlasovať od suseda. Nedokážem sa prihlásiť k faktickej poznámke.
A teraz k tomu, čo si hovoril, pán kolega Dostál. Ono to bolo totižto tak, ja myslím, že to môžem povedať, sme tu v takom komornom prostredí, ja som bol osobne za našimi kolegami z koalície s našou iniciatívou plus 0,1 % HDP ročne až teda do tých dvoch percent a oni mi dali najavo, že teda je to také problematické, že to neprejde. Ja im hovorím, chlapi, tak urobme teda aspoň nejakú spoločnú deklaráciu. A oni ju rýchlo urobili a zabudli nás k tomu prizvať. Ale nebudeme predsa my akože nejakí vzťahovační alebo niečo také, myslím si, že treba oceniť, že si osvojili tento náš nápad. Určite, keby sme boli my do toho involvovaní nejakým spôsobom, tak by som určite trval na tom, aby tá deklarácia nebola taká všeobecná, aby bola konkrétnejšia. Ale každopádne ako taký prvý krok k tomu, aby sa vôbec o problémoch obrany začalo rozprávať, aby sa začali riešiť, to môžeme privítať, ale teda s napätím budeme očakávať na tú júnovú schôdzu, kde bude predložený ten náš návrh. Ten predložíme 26. mája. To znamená deň po tom, ako sa uskutoční summit prezidentov aj za prítomnosti amerického prezidenta. To znamená, budeme vidieť v praxi budúci mesiac, že ako to myslia kolegovia s podporou obrany vážne.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tak aspoň taká malá vlnka, asi nie mexická. Minulý týždeň prešiel týmto parlamentom širokou zhodou návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl, vojenských policajtov do misie Európskej únie v Stredomorí. A sú veci, kde má existovať zhoda medzi koalíciou a opozíciou, teda prinajmenšom medzi demokratickými politickými stranami, ktoré sú zastúpené vo vládnej koalícii aj v opozícii. A verím, že rovnako ako to bolo minulý týždeň, kde sme hovorili o našich záväzkoch voči Európskej únii a o našej pripravenosti podieľať sa na ochrane spoločných hraníc Európskej únie, tak teraz hovoríme o našej ochote a vôli plniť si svoje záväzky voči našim partnerom v rámci Severoatlantickej aliancie.
Ak predloženému návrhu možno niečo vyčítať, tak je to, že je to záväzok alebo deklarácia dostať sa na úroveň 1,6 %, nie povedzme 2 %, ako by sa očakávalo od členskej krajiny Severoatlantickej aliancie, ktorá to myslí vážne so svojou spoluzodpovednosťou za obranu seba a svojich spojencov, a že to odsúvame alebo čakáme, že to bude do roku 2020. Ale dobre. Ak toto je ten najmenší spoločný menovateľ, na ktorom sa vieme zhodnúť, tak v tom prípade je to pozitívne. A je to jedna z vecí, aj zahraničná politika, zásadné otázky smerovania Slovenskej republiky, aj vzťah k Európskej únii, aj vzťah k Severoatlantickej aliancii, v ktorých by sme mali možno drobnými krôčkami a bez mexických vĺn, ale snažiť sa hľadať konsenzus demokratických politických strán. Čiže je dobré, ak aj tento návrh deklarácie prejde s pomerne širokou podporou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako tu už spomenul niektorý z kolegov, bolo by dobré, keby povedzme návrh tohto typu bol nielen navrhnutý zástupcami dvoch z troch koaličných strán. Ja verím, že tá tretia sa nepripojila len z nejakých technických dôvodov a že za tým netreba nič iné hľadať, iba že ste nikoho nezohnali na podpis toho návrhu deklarácie. Ale teda nemala by to byť iba záležitosť koaličná, lebo som presvedčený, že keby ste s týmto návrhom prišli za zástupcami opozície, tak zástupcovia demokratickej časti opozície by nemali problém nielen zahlasovať za to v pléne, ale aj pripojiť sa medzi spolupredkladateľov a tým budovať ten konsenzus.
Možno je tak trochu škoda, že tu teraz sedí tak málo poslancov a nesedí tu napríklad pán minister obrany alebo pán minister zahraničných vecí alebo dokonca pán premiér, lebo to sú všetko dôležité veci. A aj tá deklarácia, jeden z jej bodov apeluje na to, aby vláda viacej komunikovala s parlamentom aj v otázkach modernizácie a budovania obranyschopnosti Slovenskej republiky. Ale nie je to podstatné. Podstatné je, a teda nielen to, čo schválime dnes, predpokladám, že o sedemnástej budeme o tomto návrhu hlasovať, ale najmä to, ako sa táto deklarácia bude v realite napĺňať. A kolegovia už avizovali, že po deklarácii príde aj návrh ústavného zákona, ktorý by to mal pevnejšie ukotviť.
Takže ďakujem a vyjadrujem tiež podobne ako predrečníci ochotu podporiť tento návrh deklarácie.